Postup : 2009/2235(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0129/2010

Predkladané texty :

A7-0129/2010

Rozpravy :

PV 19/05/2010 - 10
CRE 19/05/2010 - 10

Hlasovanie :

PV 20/05/2010 - 7.6
CRE 20/05/2010 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0191

SPRÁVA     
PDF 205kDOC 129k
30. apríla 2010
PE 439.858v03-00 A7-0129/2010

o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020

(2009/2235(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Ricardo Cortés Lastra

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020

(2009/2235(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 174 až 178,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady (ES) č. 702/2006 zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. augusta 2007 s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii – Príspevok k väčšiemu hospodárskemu rastu a k zvýšeniu počtu a kvality pracovných miest (KOM(2007)0474),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2007 s názvom Regióny, ktoré inovujú prostredníctvom kohéznej politiky (SEK(2007)1547),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – Nový začiatok lisabonskej stratégie (KOM(2005)0024),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie lisabonskej stratégie (SEK(2010)0114),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Členské štáty a regióny uskutočňujúce lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2007)0798),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2009 s názvom 20. výročná správa o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617),

–   so zreteľom na následné hodnotenia programového obdobia 2000 – 2006,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 24. novembra 2009 s názvom Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (KOM(2009)0647),

–   so zreteľom na závery neformálneho stretnutia Európskej rady z 11. februára 2010,

–   so zreteľom na verejnú konzultáciu o stratégii EÚ do roku 2020, ktorú otvorila Komisia, a so zreteľom na výsledky tejto konzultácie (SEK(2010)0116),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na strategickú správu Komisie z 31. marca 2010 na podporu diskusie v EÚ týkajúcej sa súdržnosti;

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0129/2010),

A. keďže so zreteľom na to, že politika súdržnosti sa v konečnom dôsledku zameriava na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a miery zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov a ostrovov vrátane vidieckych oblastí, je od roku 2007 súčasťou pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov povinné vyčleňovanie prostriedkov na lisabonské ciele pre štáty EÚ 15 a keďže podobný nepovinný mechanizmus na vyčleňovanie prostriedkov dobrovoľne uplatňujú štáty EÚ 12, pričom zdroje politiky súdržnosti sa zameriavajú na atraktívnosť členských štátov a regiónov, hospodársky rast a zamestnanosť,

B.  keďže predovšetkým počas súčasnej recesie je politika súdržnosti jedným z hlavných nástrojov na podporu hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti v EÚ, okrem iného vzhľadom na stabilný objem finančných prostriedkov na dlhodobé rozvojové programy a politiky, ktorými disponuje, decentralizovaný systém riadenia a začlenenie priorít Spoločenstva týkajúcich sa udržateľného rozvoja medzi jeho prvoradé ciele;

C. keďže dve tretiny verejných investícií v rámci EÚ pochádzajú z regionálnej a miestnej úrovne, regionálne a miestne orgány často disponujú významnými politickými právomocami a zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení súčasnej lisabonskej stratégie, ako aj budúcej stratégie EÚ do roku 2020,

D. keďže v záujme podpory rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ktoré predstavujú kľúčové ciele stratégie EÚ do roku 2020, by sa mala zjednotiť politika súdržnosti a stratégia EÚ do roku 2020, pretože politika súdržnosti je súčasťou Lisabonskej zmluvy,

E.  keďže navrhovaná stratégia EÚ do roku 2020, ktorá je podobná lisabonskej stratégii, neodráža v dostatočnej miere rôzne úrovne rozvoja regiónov a členských štátov, a preto nekladie dostatočný dôraz na hospodársku súdržnosť v rozšírenej EÚ,

Politika súdržnosti a lisabonská stratégia

1.  poznamenáva, že v rámci programových finančných prostriedkov vyčlenených na roky 2007 – 2013 bolo na lisabonské priority na obdobie siedmich rokov vyčlenených približne 228 miliárd EUR; zdôrazňuje, že celkový objem vyčlenených finančných prostriedkov, aj v štátoch EÚ 12, prekročil navrhované percentuálne podiely;

2.  poznamenáva, že čo sa týka pridelených prostriedkov, existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi jednotlivými cieľmi; zdôrazňuje, že neexistuje univerzálna politika, ktorú by bolo možné uplatniť na všetky oblasti, a že takéto úsilie by viedlo k nedostatku zodpovednosti a stotožnenia sa s akoukoľvek stratégiou pre rast a vyústilo by do jej neuspokojujúceho vykonávania;

3.  pripomína, že už v období 2000 – 2006, aj napriek tomu, že sa neuplatňoval mechanizmus vyčleňovania, existovala silná väzba medzi programami politiky súdržnosti a lisabonskou stratégiou, pričom do oblasti výskumu a inovácií bolo investovaných 10,2 miliárd EUR;

4.  zastáva názor, že pôvodná lisabonská stratégia, založená len na otvorenej metóde koordinácie, nedokázala štrukturálne splniť svoje stanovené ciele a že skutočné výsledky sa dosiahli len vtedy, keď bola spojená s politikou súdržnosti; zdôrazňuje, že je potrebné predísť tejto chybe v navrhovanej stratégii EÚ do roku 2020;

5.  s poľutovaním konštatuje, že vzhľadom na oneskorené začatie programov a následný nedostatok údajov o výdavkoch nemožno v tejto fáze overiť súlad medzi programovými pridelenými prostriedkami a skutočnými výdavkami, ani zhodnotiť spoľahlivosť investícií do lisabonskej stratégie, najmä pokiaľ ide o programovanie v menej rozvinutých krajinách; víta zverejnenie strategickej správy Komisie a žiada, aby sa na tomto základe uskutočnila medziinštitucionálna diskusia na vysokej úrovni s cieľom analyzovať prínos politiky súdržnosti k lisabonským cieľom a tiež posúdiť budúce vzájomné vzťahy;

6.  kritizuje nedostatok celkového posúdenia vplyvu výdavkov vyčlenených v rámci politiky súdržnosti na regionálny rozvoj; vyzýva Komisiu, aby posúdila územný dosah vyčleňovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov na lisabonskú stratégiu a aby zhodnotila, či tento systém skutočne prispieva k vyváženému a súdržnému regionálnemu rozvoju;

7.  uznáva, že účinné hodnotenie sa musí zakladať na ukazovateľoch, ktoré umožňujú porovnávanie a zhromažďovanie údajov medzi regiónmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 vypracovala návrh hodnotiacich ukazovateľov, aby bolo možné poskytnúť prostriedky na zhodnotenie dosiahnutého vplyvu, aj vzhľadom na kvantitu a kvalitu, a tiež vykonať potrebné úpravy pre nasledujúce programové obdobie;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci medzi hlavné ciele lisabonskej agendy patril pôvodne aj hospodársky rast, zamestnanosť a sociálna súdržnosť, v rámci opätovného začatia stratégie v roku 2005 bol predložený menej ambiciózny program;

9.  považuje slabé viacúrovňové riadenie za jedno z hlavných obmedzení lisabonskej stratégie, pričom regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť sú nedostatočne zahrnuté do vypracúvania, uplatňovania, šírenia a hodnotenia stratégie; do budúcnosti odporúča ich silnejšie začlenenie vo všetkých fázach;

10. zdôrazňuje, že v dôsledku uplatnenia zásady partnerstva v lisabonskej stratégii sa na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, ako aj v prípade hospodárskych a sociálnych subjektov zvýšil zmysel pre zodpovednosť za dané ciele, čím sa zabezpečila lepšia udržateľnosť zásahov; žiada Európsku komisiu o účinnejšiu kontrolu uplatňovania zásady partnerstva v členských štátoch;

11. poznamenáva, že európske regióny a mestá zohrávajú zásadnú úlohu pri vykonávaní lisabonskej stratégie, pričom sú kľúčovými aktérmi v oblasti politiky inovácie, výskumu a vzdelávania; upozorňuje, že uskutočňujú viac než jednu tretinu všetkých verejných investícií v EÚ a v čoraz väčšej miere sústreďujú čerpanie prostriedkov zo štrukturálneho fondu na ciele v oblasti rastu a zamestnanosti;

12. poukazuje na to, že kľúčovú úlohu musí zohrávať regionálna a miestna úroveň ako nástroj na oslovenie nespočetného množstva hospodárskych a sociálnych subjektov, ktoré pôsobia a produkujú v Európe, najmä malé a stredné podniky, a tiež ako prostriedok na podporu vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu, inovácií a rozvoja;

13. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou súčinnosťou medzi národnými strategickými referenčnými rámcami a národnými reformnými programami v rámci stratégie; odporúča živší a pravidelný dialóg na všetkých úrovniach vrátane úrovne Spoločenstva medzi administratívami zodpovednými za politiku súdržnosti a lisabonskú stratégiu, resp. stratégiu EÚ do roku 2020 a príslušnými partnermi z monitorovacieho výboru;

14. oceňuje doterajšie výsledky dosiahnuté prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva a spoluprácou s Európskou investičnou bankou pri podpore inovácií a výskumu obnoviteľnými formami financovania a trvá na potrebe posilnenia prepojení medzi nástrojmi financovania EÚ a nástrojmi EIB, uznáva ich potenciál pákového efektu na investície a žiada o ich posilnenie, predovšetkým pokiaľ ide o nástroje JEREMIE a JESSICA, s cieľom zabezpečiť väčšiu podporu pre podnikanie a malé a stredné podniky; odporúča zjednodušiť pravidlá upravujúce tieto nástroje, aby ich mohli príjemcovia viac využívať;

Politika súdržnosti a stratégia EÚ do roku 2020

15. víta diskusiu o stratégii EÚ do roku 2020; zdôrazňuje dlhodobý charakter tejto stratégie, ktorá sa zameriava na vytvorenie rámcových podmienok pre stabilný rast a vytváranie pracovných miest v Európe a prechod k udržateľnému hospodárstvu, a vyjadruje súhlas so stanovenými prioritami; zdôrazňuje, že je potrebné následne rozvíjať viacúrovňový riadiaci prístup k územnej súdržnosti, ktorý je v Európe taký potrebný;

16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto stratégia bola navrhnutá pred ukončením preskúmania súčasnej lisabonskej stratégie; dôrazne odporúča Komisii, aby pripravila otvorené hodnotenie nedostatkov vykonávania lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že odporúčania tejto parlamentnej správy by sa mali zahrnúť do konečného znenia novej stratégie;

17. vyzýva na potrebu zabezpečiť efektívnu a rozsiahlu infraštruktúru modernizáciou dopravných systémov, zavedením dojednaní o neznečisťujúcej doprave, zlepšením prístupu k pitnej vode a kanalizácii a systémov nakladania s odpadom, zavedením účinnejšieho environmentálneho manažérstva a zabezpečením udržateľného využívania prírodných zdrojov a energie z obnoviteľných zdrojov, a to v záujme hospodárskeho rozvoja a lepšej súdržnosti;

18. naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne ustanovenia a uskutočnila primerané opatrenia na uspokojenie osobitných potrieb regiónov vyznačujúcich sa prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami závažného a trvalého rázu, ako sú pobrežné oblasti, ostrovy, horské oblasti, cezhraničné a najvzdialenejšie regióny, so zreteľom na právny základ územnej súdržnosti stanovený v novej Lisabonskej zmluve;

19. oceňuje, že v návrhu sa zohľadňuje sociálny rozmer, ale zdôrazňuje, že hospodársky pilier zohráva ústrednú úlohu, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a preto je veľmi dôležité doplniť voľný, otvorený a funkčný vnútorný trh, ktorý by umožnil podnikom flexibilne reagovať na makroekonomické trendy; zdôrazňuje, že nedávna kríza preukázala, že stratégie hospodárskeho rastu nesmú zanedbávať ciele sociálnej ochrany, prístup k službám, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a tvorbu kvalitných pracovných miest;

20. víta výzvu na vyšší počet udržateľnejších, inteligentných pracovných miest, ale uznáva, že nový hospodársky model by mohol viesť k nerovnomernému rozdeleniu nákladov a prínosov medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi, a preto s cieľom zabrániť vzniku takejto situácie vyzýva Úniu, aby prevzala zodpovednosť a stanovila kľúčové oblasti činnosti, kde podľa zásady subsidiarity je zasahovanie na európskej úrovni najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie najlepších výsledkov pre všetkých;

21. zdôrazňuje, že výskum a inovácie sú kľúčovými nástrojmi na rozvoj EÚ a na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti EÚ pri riešení celosvetových úloh; nazdáva sa, že je potrebné pravidelne investovať do týchto oblastí, ako aj na základe dosiahnutých výsledkov pravidelne posudzovať uskutočnený pokrok; v tejto súvislosti vyzýva na lepšiu koordináciu štrukturálnych fondov a rámcového programu s cieľom maximalizovať prospech plynúci z financovania výskumu a inovácií v budúcnosti a na rozvoj regionálnych inovačných zoskupení v členských štátoch a medzi nimi;

22. vyjadruje presvedčenie, že vzdelávanie a odborná príprava sú základnými predpokladmi na rozvoj EÚ a na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti EÚ pri riešení celosvetových úloh; vyjadruje presvedčenie, že treba pravidelne zabezpečiť investície do tejto oblasti a pravidelne hodnotiť dosiahnutý pokrok;

23. uznáva, že vytvorená štruktúra cieľov v štrukturálnych politikách sa počas svojich prvých rokov osvedčila; v záujme spoľahlivosti plánovania vyzýva, aby sa zachovala táto štruktúra, ako aj zásada spoločného riadenia; uznáva, že môže byť potrebné upraviť obsah cieľov a prispôsobiť ho cieľom do roku 2020;

24. poznamenáva, že v celej Európe ešte stále existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o nedostatočnú infraštruktúru, v dôsledku čoho dochádza k obmedzovaniu rastového potenciálu a hladkého fungovania vnútorného trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce a vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vytvoriť skutočne rovnaké podmienky pre všetkých v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií a infraštruktúry informačných technológií, ktoré by mali byť zahrnuté do stratégie a aj naďalej tvoriť veľmi dôležitú súčasť politiky súdržnosti;

25. uznáva, že rozpočet EÚ musí zohrávať ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; domnieva sa, že politika súdržnosti je pre svoje strategické zameranie, silnú a záväznú podmienenosť, individuálne zásahy a monitorovanie a technickú pomoc účinným a efektívnym mechanizmom na uskutočňovanie stratégie EÚ do roku 2020;

26. poznamenáva, že práve v oblasti širokopásmového pokrytia sú na vidieku veľké nedostatky, ktoré sa v súlade s cieľom uvedeným v digitálnom programe musia odstrániť, aby sa podporil trvalo udržateľný hospodársky rozvoj týchto regiónov;

27. víta uznanie úlohy štrukturálnych fondov pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nie je len zdrojom stabilne prideľovaných finančných prostriedkov, ale aj dôležitým nástrojom hospodárskeho rozvoja všetkých európskych regiónov; jej hlavné ciele, t. j. prekonanie rozdielov medzi regiónmi a zavedenie skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európe, a zásady, t. j. integrovaný prístup, viacúrovňové riadenie a skutočné partnerstvo, predstavujú kľúčové doplnkové prvky na dosiahnutie úspechu tejto stratégie a mali by sa s ňou koordinovať;

28. zdôrazňuje, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový prvok stratégie EÚ do roku 2020; vyjadruje presvedčenie, že táto politika aj so svojím horizontálnym prístupom je predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; odmieta všetky pokusy o racionalizáciu politiky súdržnosti a žiada, aby bol pri preskúmaní rozpočtu EÚ v plnej miere podporený regionálny rozmer;

29. zdôrazňuje, že včasná definícia mechanizmov plnenia má kľúčový význam pre úspešné uskutočňovanie stratégie EÚ do roku 2020;

30. zdôrazňuje, že politika súdržnosti nie je podriadená stratégii EÚ do roku 2020; zdôrazňuje, že zatiaľ čo priority politiky súdržnosti by mali byť v súlade s cieľmi stratégie EÚ do roku 2020, mal by sa ponechať priestor na dostatočnú flexibilitu, aby bolo možné zapracovať regionálne špecifiká a podporiť slabšie a najchudobnejšie regióny s cieľom prekonať sociálno-hospodárske ťažkosti, prírodne znevýhodnené podmienky a znížiť rozdiely;

31. žiada o zlepšenie systému riadenia v rámci stratégie EÚ do roku 2020 v porovnaní s lisabonskou stratégiou; pokiaľ ide o návrh a vykonávanie, odporúča pri čerpaní prostriedkov z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov, postupovať v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia s cieľom zabezpečiť väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a zúčastnených strán občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že toto zapojenie by malo zahŕňať prijatie dohôd o viacúrovňovom systéme riadenia;

32. domnieva sa, že stratégia EÚ do roku 2020 musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť pri dosahovaní cieľa územnej súdržnosti, ktorý je v Lisabonskej zmluve obsiahnutý ako nový cieľ; domnieva sa, že miestne iniciatívy v oblasti cezhraničnej spolupráce majú potenciál pre územnú súdržnosť, ktorý zatiaľ nie je dostatočne využitý; vyzýva Komisiu, aby vo svojich návrhoch budúcich dohôd o územnej spolupráci podrobnejšie stanovila úlohu stratégií týkajúcich sa makroregiónov;

33. poukazuje na skutočnosť, že silnejší územný rozmer stratégie, zohľadňujúci špecifiká a rôzne úrovne rozvoja európskych regiónov s priamym zapojením regionálnych a miestnych orgánov a partnerov v zmysle nariadenia o štrukturálnych fondoch do plánovania a vykonávania príslušných programov, bude viesť k dokonalejšiemu zmyslu pre zodpovednosť za svoje ciele na všetkých úrovniach a zaručí väčšie povedomie o daných cieľoch a výstupoch priamo na mieste; okrem toho sa domnieva, že regióny treba neustále podporovať rozvíjaním inovatívnych finančných nástrojov, aby sa zachovala ich úloha pri plnení cieľov lisabonskej stratégie;

34. zdôrazňuje význam znalostí pomerov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci cieľov stratégie EÚ do roku 2020; na tento účel považuje za potrebné zabezpečiť vzájomné poskytovanie štatistických informácií a dosiahnuť schopnosť interpretovať ukazovatele na miestnej i regionálnej úrovni;

35. poukazuje na kľúčovú úlohu miest pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; naliehavo vyzýva, aby sa v rámci vykonávania priorít stratégie EÚ do roku 2020 zohľadnili ich skúsenosti a prínos, najmä čo sa týka zmeny klímy, sociálnej integrácie, demografickej zmeny a investícií do trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva, zdravotnej starostlivosti, verejnej bezpečnosti atď.; súhlasí s návrhom záverov Rady, aby boli regióny zapojené do budúcej stratégie rastu a zamestnanosti; keďže akákoľvek stratégia v tejto oblasti sa má vykonávať v spolupráci s regiónmi a mestami, navrhuje, aby Komisia a Rada zohľadnili odporúčanie Výboru regiónov týkajúce sa stratégie EÚ do roku 2020;

36. očakáva, že Komisia predloží konkrétne návrhy na vytvorenie súčinnosti politiky súdržnosti a existujúcich odvetvových politík v súlade s integrovaným prístupom; odporúča racionalizovať ciele, nástroje a administratívne postupy programov a zosúladiť trvanie programu týchto politík;

37. domnieva sa však, že Únia by mala aj naďalej používať ako svoje hlavné mechanizmy financovania Kohézny fond a štrukturálne fondy, ktoré majú osvedčené a funkčné metódy poskytovania prostriedkov; domnieva sa, že nie je potrebné vytvoriť nové samostatné tematické fondy, ktoré by boli určené na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a namiesto toho usudzuje, že by sa mali zahrnúť do politiky súdržnosti a rozvoja vidieka;

38. odporúča prijať v budúcom regulačnom rámci zjednodušený prístup na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že harmonizácia predpisov a postupov, ako aj zohľadnenie modelov najlepších postupov môže viesť k zjednodušeným systémom poskytovania prostriedkov a zároveň môže podnietiť zapojenie potenciálnych príjemcov do programov spolufinancovaných Európskou úniou;

39. odporúča, aby Komisia vykonala ročné preskúmanie priorít stratégie EÚ do roku 2020 na základe výsledkov získaných pri jej vykonávaní, pričom sa zohľadnia všetky zmeny týkajúce sa podmienok oproti pôvodnému zámeru, a aby určila nové priority úzko prepojené s trvalými zmenami na miestnej, regionálnej a globálnej úrovni;

40. vyzýva Komisiu, aby čím skôr predložila Parlamentu štruktúrovaný pracovný program na vykonávanie stratégie a v budúcnosti aj jasné posúdenia jej uplatňovania; ďalej vyzýva na vypracovanie jasného pracovného dokumentu, v ktorom sa stanoví vzťah medzi stratégiou a kohéznou politikou;

41. domnieva sa, že Výbor regiónov by mal aj naďalej prostredníctvom platformy na monitorovanie lisabonskej stratégie monitorovať pokrok budúcej stratégie EÚ do roku 2020 a od členských štátov by sa malo požadovať, aby každoročne štruktúrovaným spôsobom predkladali správu o dosiahnutom pokroku;

42. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(2)

Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11.

(3)

Prijaté texty, P6_TA(2009) 0165.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Posúdenie súčasného systému

Lisabonská stratégia a politika súdržnosti považujú inovácie v širšom zmysle slova za hlavný nástroj na podporu rozvoja európskeho územia a na umocnenie jeho konkurencieschopnosti pri riešení výziev globalizovaného sveta. V dôsledku toho tvoria inovácie v oboch prípadoch ústredný prvok a ich strategická úloha sa zdôrazňuje viac ako kedykoľvek predtým.

Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 stanovili formálnu požiadavku pre štáty EÚ 15 (a odporúčanie pre štáty EÚ 12) vyčleniť aspoň 60 % programových pridelených prostriedkov v regiónoch v rámci cieľa Konvergencia a 75% v regiónoch spadajúcich do rámca cieľa Konkurencieschopnosť a zamestnanosť na splnenie lisabonských cieľov.

V skutočnosti už v období 2000 – 2006, keď sa ešte neuplatňovalo formálne vyčleňovanie, sa do aktivít v oblasti výskumu a inovácií investovalo 5,5 % až 7,4 % z celkových výdavkov v rámci štrukturálnych fondov (spolu 10,2 miliardy EUR).

Následné hodnotenia, ktoré sú dosiaľ k dispozícii, poukazujú na skutočnosť, že využívanie regionálnych programov na dosiahnutie lisabonských cieľov bolo viditeľnejšie v relatívne lepšie prosperujúcich regiónoch a obmedzenejšie v najmenej rozvinutých regiónoch, kde sa programy zameriavali najmä na základnú infraštruktúru.

Samozrejme, na všetky oblasti nemožno uplatňovať žiadnu univerzálnu stratégiu; naopak, osobitosti rôznych regiónov – ich územný rozmer –mali výrazný vplyv na účinnosť vykonávaných opatrení. Preto je nevyhnutné zapojiť regionálne a miestne orgány už do návrhu programov, a nielen do ich vykonávania, pretože práve tieto subjekty najlepšie poznajú potreby svojho územia.

Z analýzy programových pridelených prostriedkov na roky 2007 – 2013 vyplýva, že vyčlenenie prostriedkov mierne prekonalo stanovené prahové hodnoty. Najmä v rámci cieľa Konvergencia bolo 65 % finančných prostriedkov vyčlenených na priority týkajúce sa lisabonskej stratégie, v regiónoch v rámci cieľa Konkurencieschopnosť to bolo 82 % finančných prostriedkov. Tieto percentuálne podiely, ktoré celkovo predstavujú pridelené prostriedky vo výške približne 228 miliárd EUR za sedemročné obdobie, sa vzťahujú na štáty EÚ 27, z čoho vyplýva, že aj štáty EÚ 12 dôkladne plnia záväzok súvisiaci s mechanizmom vyčleňovania prostriedkov.

Ako sa dalo predpokladať, objem pridelených prostriedkov sa značne líši v závislosti od jednotlivých členských štátov a od daných cieľov. Najmä v regiónoch spadajúcich do rámca cieľa Konkurencieschopnosť programovanie úzko súvisí s lisabonskými cieľmi, pričom dôraz sa kladie na inovácie, znalosti a technológie. V programoch spadajúcich do rámca cieľa Konvergencia sa viac uprednostňujú priority týkajúce sa zamestnanosti, čo poukazuje na skutočnosť, že v tejto oblasti sa reforma vzdelávania a odbornej prípravy považuje za nevyhnutný predpoklad ďalšieho rozvoja.

Najneskôr 1. apríla 2010 Komisia prijme prvú strategickú správu analyzujúcu výsledky uplatňovania členskými štátmi pri dosahovaní týchto priorít prostredníctvom výdavkov počas prvých 18 mesiacov vykonávania programu.

V skutočnosti je však potrebné dôkladne posúdiť, do akej miery sú tieto záväzky premietnuté do skutočných výdavkov na úrovni projektov. Vzhľadom na oneskorené spustenie programov a s tým súvisiaci nedostatok údajov o výdavkoch žiaľ nemožno v tejto fáze predmetný vzťah overiť.

Z tohto hľadiska bude teda strategická správa Komisie predstavovať kľúčový dokument, a to aj napriek tomu, že sa bude vzťahovať len na pomerne krátke obdobie. Na základe tejto správy sa uskutoční medziinštitucionálna diskusia na vysokej úrovni s cieľom posúdiť úroveň a typ príspevku štrukturálnych fondov k lisabonským cieľom, čo bude ďalej viesť k tomu, že inštitúcie EÚ a vnútroštátne inštitúcie, zúčastnené strany na regionálnej úrovni a občianska spoločnosť sa vážne zamyslia nad podobou a obsahom stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť po roku 2010, tzv. stratégiou EÚ do roku 2020.

Ešte dôležitejšie bude z dlhodobého hľadiska posúdiť, aký bol skutočný dosah investícií týkajúcich sa lisabonskej stratégie uskutočnených prostredníctvom štrukturálnych fondov na členské štáty a regióny. Diskusia o budúcnosti nemôže byť plodná, pokiaľ nie sú známe výsledky tohto posúdenia.

Hoci tieto údaje ešte nie sú k dispozícii, pretože vykonávanie programu sa nachádza len v úvodnej fáze, je nevyhnuté pripraviť cestu a posilniť povedomie Komisie o tom, že je nevyhnutné vytvoriť nástroje umožňujúce vykonanie takejto analýzy, to znamená rovnorodé ukazovatele, ktoré umožnia združovanie a porovnávanie údajov medzi jednotlivými programami a členskými štátmi počas celého obdobia s cieľom overiť dosiahnutý vplyv a vykonať potrebné úpravy.

Úloha politiky súdržnosti v stratégii EÚ do roku 2020

Ak chceme budovať budúcnosť, mali by sme analyzovať minulosť s cieľom maximalizovať dosiahnuté výsledky, zhodnotiť skúsenosti a zabrániť opakovaniu chýb z minulosti. Pri budovaní novej stratégie EÚ do roku 2020, ktorá má riešiť problémy nasledujúceho desaťročia, je preto potrebné dôkladne sa zamyslieť nad vzťahom medzi politikou súdržnosti a lisabonskou stratégiou.

Politika súdržnosti má pri dosahovaní mobilizácie investícií na rast a zamestnanosť skutočne lepšie predpoklady ako ostatné politiky. Ukázalo sa tiež, že keď sa správne uplatňuje zásada partnerstva a regionálne a miestne subjekty sa stanú predstaviteľmi vykonávania priorít, podnieti to v nich dokonalejší zmysel pre zodpovednosť za výstupy a ciele daných politík.

Návrh Komisie týkajúci sa stratégie EÚ do roku 2020 uznáva politiku súdržnosti ako kľúčovú politiku z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie EÚ do roku 2020.

Zdá sa však, že Komisia považuje politiku súdržnosti viac za zdroj stabilných pridelených finančných prostriedkov než za dôležité odporúčanie vyplývajúce z uplatňovania zásad, ako je partnerstvo, integrovaný prístup a viacúrovňové riadenie, ako aj preto, že táto politika dokáže mobilizovať regionálne a miestne subjekty. Ak nebudú tieto zásady, ktoré predstavujú hlavný prínos politiky súdržnosti k úspešnému vykonávaniu stratégie EÚ do roku 2020, do predmetnej stratégie primerane zapracované, mohlo by to ohroziť úspešnosť samotnej stratégie.

V správe je predložených niekoľko konkrétnych odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby sa táto väzba riadne zohľadnila:

· Priority stanovené v stratégii EÚ do roku 2020 by mali byť v prísnom súlade s prioritami budúcej politiky súdržnosti: treba sa viac zamerať na kľúčové priority a na ich väčšie dopĺňanie sa pri súčasnom zabezpečení potrebnej flexibility na zapracovanie regionálnych špecifík.

· Treba rozvinúť súčinnosť medzi národnými strategickými referenčnými rámcami a národnými reformnými programami a lepšie využiť ich potenciál aj prostredníctvom kvalitnejšej administratívnej koordinácie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom pozdvihnúť riadenie.

· Ciele stratégie EÚ do roku 2020 je nutné stanoviť na úrovni Spoločenstva, ale do ich vykonávania a prispôsobovania v rámci vnútroštátnych politík treba v budúcnosti začleniť viac orgánov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni. Jedno z doposiaľ všeobecne uznávaných obmedzení lisabonskej stratégie je slabý viacúrovňový systém riadenia a nedostatočné začlenenie miestnych a regionálnych orgánov do vykonávania jej cieľov, a to napriek tomu, že dve tretiny verejných investícií pochádzajú z regionálnej a miestnej úrovne a že tieto orgány často disponujú značnými právomocami v oblasti vykonávania politík. Pri uplatňovaní nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá uznáva rozmer subsidiarity na nižšej ako vnútroštátnej úrovni, treba v rámci budúcej stratégie zohľadniť aj regionálny rozmer. Prístupom zdola nahor bude možné zabezpečiť skutočné stotožnenie sa so stratégiou a jej dlhodobú udržateľnosť. Čo sa týka viacúrovňového riadenia, treba zohľadniť nielen jeho vertikálny, ale aj horizontálny rozmer a rozvíjať vzťahy medzi hospodárskymi a sociálnymi subjektmi na rovnakej úrovni.

· Zásada partnerstva by mala byť v plnej miere zapracovaná do vykonávania budúcej stratégie. Výhoda takejto zmeny prístupu spočíva v tom, že by bolo možné zabezpečiť lepšie informovanie občianskej spoločnosti o cieľoch a výstupoch stratégie. Nedostatočná informovanosť verejnosti sa ukazuje ako jeden z veľkých nedostatkov lisabonskej stratégie.

· Hoci Lisabonská zmluva uznáva územnú súdržnosť ako cieľ Spoločenstva, územný rozmer je v návrhu Komisie prítomný len veľmi nedostatočne, čo môže viesť k riziku výraznejšieho vymedzenia jednotlivých oblastí politiky. Naopak, len integrovaný prístup začleňujúci do stratégie regionálny rozmer prinesie účinné výsledky. V budúcnosti treba rozvinúť najmä synergie medzi nástrojmi EÚ na podporu inovácií (štrukturálne fondy, program pre konkurencieschopnosť a inovácie a 7. rámcový program) a zachovať zosúladenie viacročných programovacích období týchto nástrojov.

· Treba v plnej miere využiť potenciál nástrojov finančného inžinierstva, najmä nástrojov JEREMIE a JESSICA, s cieľom zabezpečiť väčšiu podporu obchodného potenciálu, predovšetkým pokiaľ ide o malé a stredné podniky. V prvom rade je potrebné zjednodušiť pravidlá upravujúce prístup k finančným prostriedkom vyčleneným v rámci týchto nástrojov a ich riadenie s cieľom povzbudiť zainteresovaných príjemcov k ich využívaniu.

· Pre politiku súdržnosti je potrebné zabezpečiť primerané financovanie. Politika súdržnosti sa musí vzťahovať na celé územie Európskej únie, aby bolo možné účinne podporiť vykonávanie novej stratégie.

· Budúci regulačný rámec politiky súdržnosti treba zjednodušiť, aby bolo možné znížiť súčasnú úroveň chýb. Zároveň treba vytvoriť podmienky na to, aby sa na projektoch zúčastňovali najmä partneri zo súkromného sektora.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Ricardo Cortés Lastra, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Michael Theurer, Michail Tremopoulos, Viktor Uspaskich, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vasilica Viorica Dăncilă, Ivars Godmanis, Catherine Grèze, Veronica Lope Fontagné, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid

 · 

Posledná úprava: 6. mája 2010Právne oznámenie