SPRÁVA o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete

6.5.2010 - (2009/2227(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Hermann Winkler

Postup : 2009/2227(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0143/2010
Predkladané texty :
A7-0143/2010
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete

(2009/2227(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete (KOM(2009)0442),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ (KOM(2009)0512),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi (KOM(2009)0158) a príslušné uznesenie Európskeho parlamentu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi,

–   so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2009 s názvom Na ceste ku konkurencieschopnej, inovatívnej a environmentálne efektívnej Európe – príspevok Rady pre konkurencieschopnosť k lisabonskému programu po roku 2010,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe (KOM(2009)0184),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o iniciatíve „Small Business Act“[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o strednodobom hodnotení priemyselnej politiky: príspevok k stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť[2],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút,

–   so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 22. mája 2008, o podpore tvorivosti a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2007 o využívaní znalostí v praxi: inovačná stratégia EÚ na širokom základe[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2006 o presadzovaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácie – investície do rastu a zamestnanosti: spoločný prístup[5],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Komisie Rade o patente Spoločenstva (KOM(2000)0412),

–   so zreteľom na rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie[6],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Cesta k účinnejšiemu využívaniu daňových stimulov v prospech VaV (KOM(2006)0728),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Hodnotenie inovačných politík Spoločenstva v období 2005 – 2009 (SEK(2009)1194),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT: nastaviť latku vyššie, (KOM(2009)0116),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7‑0143/2010),

A. keďže Európska komisia vo svojom oznámení o prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete ohlásila prepracovanú inovačnú stratégiu v podobe akčného plánu,

B.  keďže táto budúca inovačná stratégia musí byť úzko prepojená so stratégiou EÚ 2020,

C. keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe informovala o novej stratégii na výskum technológií budúcnosti a vznikajúcich technológií spustením pilotných iniciatív;

D. keďže pri vypracúvaní európskej inovačnej politiky je potrebné zohľadniť všetky tri strany vedomostného trojuholníka – výskum, inovácie a vzdelávanie,

E.  keďže inovačné možnosti podnikov podstatne závisia od prístupu k dostatočným finančným prostriedkom a keďže hrozí, že úverová kríza ako dôsledok súčasnej hospodárskej krízy drasticky obmedzí inovačnú schopnosť podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov (MSP),

F.  keďže inovácia predstavuje základný prvok potrebný na prekonanie súčasných veľkých spoločenských a environmentálnych výziev a dosiahnutie strategických politických cieľov EÚ v oblastiach, akými sú podnikanie, konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a inkluzívna spoločnosť,

G. keďže Európska únia nesplní svoje ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020, a najmä cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % a dosiahnuť minimálne 20% podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby urýchlila vývoj a rozsiahle využívanie čistých, udržateľných a efektívnych energetických technológií; keďže budúca inovačná stratégia by mala v plnej miere zahŕňať aj tento rozmer,

H. keďže výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (ako sú kvantové technológie, informačné a komunikačné technológie inšpirované biológiou a nanotechnológiami) je odrazovým mostíkom pre inovácie vzhľadom na jeho vplyv na dlhodobú konkurencieschopnosť tým, že vytvára úplne nové oblasti hospodárskej činnosti a zároveň podporuje nové priemyselné odvetvia a MSP založené na najmodernejších technológiách,

I.   keďže podpora a tvorba udržateľných technológií je nevyhnutná nielen na dosiahnutie klimatických a energetických cieľov EÚ, ale bude mať aj obrovský úžitok pre EÚ v súvislosti s vytváraním pracovných miest a hospodárskym rastom v budúcnosti,

J.   keďže nerovnomerné rozdelenie obmedzených zdrojov môže brániť inovácii; keďže politika EÚ v oblasti surovín by mala riešiť základné problémy súvisiace so zabezpečením spravodlivého prístupu,

K. keďže podpora udržateľných a energeticky účinných technológií v období čoraz väčšieho nedostatku zdrojov zvyšuje energetickú bezpečnosť EÚ,

L.  keďže téma demografických zmien predstavuje jednu zo zásadných výziev budúcnosti, ktorá si vyžaduje aj nové technologické riešenia,

M. keďže v priemyselných odvetviach, v ktorých má EÚ momentálne dobré konkurenčné postavenie, musí EÚ spojiť sily, upevniť si postavenie a zabezpečiť na globálnej úrovni rovnaké podmienky pre všetkých,

Širší prístup k inováciám

1.  vyjadruje presvedčenie, že existujú možnosti užšie prepojiť výskum a inovácie v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali jednotný prístup k vede a inováciám;

2.  upozorňuje Európsku komisiu na skutočnosť, že inovačná politika EÚ v budúcnosti musí mať široký záber a v zásade musí zahŕňať všetky formy inovácií, nielen technologické inovácie (inovácie v oblasti výrobkov a procesov), ale aj administratívne, organizačné, sociálne inovácie a inovácie súvisiace s prácou vrátane nových, inovatívnych obchodných modelov a inovácie služieb pri zohľadnení ďalších dvoch strán vedomostného trojuholníka (výskum a vzdelávanie);

3.  zdôrazňuje, že inovačný proces je predovšetkým novinkou, ktorá reaguje na potreby spotrebiteľov a trhu; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie prvoradého významu dopytu spotrebiteľov ako hnacej sily inovačného procesu; upozorňuje, že na to, aby sme mohli čeliť vzniku nových foriem nerovností v spoločnosti, je potrebné v budúcnosti posudzovať inovácie nielen podľa ich ekologických a hospodárskych výhod, ale aj na základe ich spoločenskej pridanej hodnoty;

4.  zdôrazňuje, že podpora podnikateľských subjektov ako hnacej sily inovačného procesu v Európe je nevyhnutným predpokladom účinného fungovania konkurencieschopného vnútorného trhu založeného na odstraňovaní obchodných prekážok a vysokom stupni ochrany spotrebiteľa a sociálnej súdržnosti;

5.  vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne inovačné referenčné hodnoty zamerané na veľké spoločenské výzvy a obmedzila súčasnú roztrieštenosť jednotlivých európskych iniciatív;

6.  v plnej miere podporuje Komisiu v tvrdení, že kľúčové technológie a výskum budúcich a vznikajúcich technológií sú nevyhnutným predpokladom udržateľného posilňovania konkurencieschopnosti EÚ z globálneho hľadiska; podporuje jej výzvu určenú členským štátom, aby sa dohodli na význame využívania týchto technológií v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že i) kľúčové technológie, akými sú mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, biotechnológie a nanotechnológie, ii) nové materiály a iii) nové a budúce technológie môžu ponúknuť značný potenciál pre inovácie a prispieť k prechodu na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo;

7.  zdôrazňuje, že inovácie musia byť zamerané na jednotlivca, a víta úsilie o prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikateľským svetom, čo v podstatnej miere prispieva k podpore výskumu a inovácií, ako aj k účinnejšiemu využívaniu vedomostí, ktoré poskytuje súkromný sektor v rámci univerzít, a k obohateniu materiálov k vysokoškolským vyučovacím predmetom v zmysle súčasných spoločenských a podnikateľských požiadaviek;

8.  pripomína, že výber kľúčových technológií a nových a budúcich technológií sa musí uskutočniť v spolupráci s podnikateľským sektorom na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a malými a strednými podnikmi, pričom treba zohľadniť aj regionálne hospodársko-politické ciele; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa zohľadnia príspevky navrhovanej odbornej skupiny na vysokej úrovni k identifikácii, ratifikácii a vykonávaniu konkrétnych krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení na podporu týchto technológií;

9.  víta tieto opatrenia v oblasti inovačnej politiky ako doplnok k vnútroštátnym priemyselným stratégiám na úrovni Spoločenstva i z medziodvetvového hľadiska a naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala týmto smerom;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili spustenie digitálnych a inteligentných sietí novej generácie s inovačnými činnosťami s cieľom v plnej miere využiť ich výhody; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné poskytnúť dostatok financií vrátane financovania zo štrukturálnych fondov;

11. zdôrazňuje, že investície do vysokorýchlostných online sietí a výraznejšieho prenikania širokopásmových pripojení sú základnými podmienkami zvýšeného a účinnejšieho šírenia inovačných výsledkov, a teda zmenšenia rozdielov medzi regiónmi EÚ v oblasti inovácií;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky na konvergenciu inovácií v záujme zníženia rozdielov medzi členskými štátmi;

13. podporuje skutočnosť, že Komisia v súčasnosti pripravuje európsky inovačný akt v rámci úsilia o vypracovanie súdržnejšej inovačnej stratégie;

14. zdôrazňuje význam ekologických inovácií a zelených podnikov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri prepájaní inovačnej politiky s odvetviami, ktoré majú kľúčový význam pre EÚ, čoho výsledkom sú výrazné komparatívne výhody pre európske hospodárstvo;

15. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva ekologická inovácia, najmä v kontexte stúpajúcej efektívnosti zdrojov;

16. zdôrazňuje významnú úlohu inovačných zoskupení v budúcej inovačnej politike EÚ a upozorňuje na potenciál, ktorý ponúkajú najmä znalostné zoskupenia; víta vytváranie osobitných inovačných a podnikateľských zón v okolí univerzít, výskumných inštitútov a vedeckých a technologických parkov; vyzýva na preskúmanie možností vytvoriť jednotné zjednodušené financovanie a operačný rámec pre nové inovačné zóny;

17. zdôrazňuje, že existujúce inovačné zoskupenia vrátane svetových lídrov v niektorých oblastiach sa musia naďalej rozvíjať prostredníctvom spoločného úsilia EÚ, členských štátov a regiónov, aby si mohli svoje postavenie udržať a zlepšovať;

18. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základ akýchkoľvek politických opatrení týkajúcich sa týchto zoskupení by mal zohľadňovať potreby podnikov, a to aj malých a stredných podnikov a najmä inovatívnych MSP, vzhľadom na to, že inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri propagácii podniku;

19. vyzýva príslušné orgány v členských štátoch a na úrovni Spoločenstva, aby zlepšovali rámcové podmienky pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti inovačných zoskupení;

20. zdôrazňuje, že malé a stredné podniky zohrávajú ústrednú úlohu ako partneri v hodnotovom reťazci, ako aj samostatne na strane ponuky inovatívnych výrobkov;

Zvýšenie objemu a sústredenie finančnej podpory EÚ na inovácie

21. žiada, aby sa posilnil európsky prístup k financovaniu inovácií a zabránilo sa súčasnej roztrieštenosti a krátkodobej orientácii; zastáva názor, že poskytnutie dostatočného množstva finančných prostriedkov je nevyhnutnou súčasťou rozvoja inovácií, a preto je potrebné výrazne zvýšiť rozpočet EÚ pre inovácie; žiada, aby sa táto otázka zvážila v nadchádzajúcej revízii súčasného finančného rámca a v procese plánovania v súvislosti s finančným výhľadom na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mali zároveň preskúmať aj pravidlá oprávnenosti na financovanie výskumu a vývoja, pokiaľ ide o predindustriálny a/alebo experimentálny výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja a dosiahli tak cieľ stanovený v roku 2002 v Barcelone, že najneskôr v roku 2010 sa budú vynakladať 3 % HDP na oblasť výskumu a vývoja; zdôrazňuje význam financovania výskumu a inovácií v čase hospodárskej krízy, pretože na základe toho sa z dlhodobého hľadiska posilní tvorba pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť väčšiu časť programov výskumu a vývoja na inovácie;

22. zastáva názor, že výdavky EÚ na výskum a inovácie musia byť zamerané na ciele ako poskytovanie stimulov na komerčné využitie výsledkov výskumu a úplnejšie informácie o zdrojoch a možnostiach financovania; zdôrazňuje význam dodržiavania transparentnosti a rovnakých príležitostí, čo sa týka prístupu k finančným prostriedkom na základe verejných výziev na predloženie návrhov v oblasti výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy na podporu inovácií veľkého rozsahu; zdôrazňuje potrebu vypracovať programy na financovanie sociálnych inovácií s cieľom zamerať sa na sociálnu návratnosť;

23. zdôrazňuje, že okrem zvýšenia objemu finančných prostriedkov je rozhodujúce dosiahnuť kritický objem; na tento účel odporúča využívať verejné obstarávanie a zdôrazňuje najmä to, že na vytvorenie pridanej hodnoty pre Európu treba prostriedky nasmerovať tam, kde je účinok najväčší, ako sú kľúčové technológie a reprezentatívne iniciatívy pre vznikajúce a budúce technológie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné využívať súčinnosť medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednotlivé orgány, ktoré spravujú siedmy rámcový program, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálne fondy si musia byť vedomé možností, ktoré ponúka každý z týchto nástrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti existujúcich foriem súčinnosti v oblasti financovania stále nie sú dostatočne známe; vyzýva regióny a členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili úsilie o zlepšenie komunikácie;

24. víta vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorý bol zriadený na stimuláciu a poskytovanie inovácií na špičkovej svetovej úrovni prostredníctvom spojenia vyššieho vzdelávania, výskumu a podnikateľskej sféry v rámci spoločného cieľa; zdôrazňuje významný prínos, ktorý môže poskytnúť Európsky inovačný a technologický inštitút pri poskytovaní stimulov pre inovačné programy, a dôležitú úlohu, ktorú môže v tejto súvislosti zohrávať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozpočet pre Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) takým spôsobom, aby pridelené prostriedky spolu s prostriedkami z ďalších zdrojov dosiahli kritický objem potrebný na zvládnutie a úplné preskúmanie zásadných výziev, ktorým čelia spoločnosti v EÚ;

25. zdôrazňuje potrebu usmernení na zaručenie konkurenčného prideľovania a rýchleho využitia prostriedkov a zavedenia systému odmeňovania projektov s najväčším okamžitým hospodárskym vplyvom;

26. zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom v rozvoji internetových technológií a nízkouhlíkových aplikácií IKT; navrhuje, aby sa rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT v nasledujúcom finančnom výhľade zdvojnásobil;

Zlepšenie riadiacej štruktúry programov

27. zdôrazňuje, že inovačná politika by sa mala koordinovať s ostatnými politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami (vrátane politík v oblasti priemyslu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov) so zreteľom na skutočnosť, že zvolené prístupy by mali byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobiť rôznym vnútroštátnym a regionálnym podmienkam;

28. s poľutovaním vníma skutočnosť, že úsilie o zjednodušenie nástrojov EÚ na výskum a inovácie nebolo úspešné a že postupy sú naďalej príliš zložité a časovo náročné, čo obzvlášť komplikuje zapojenie malých a stredných podnikov do týchto programov;

29. domnieva sa, že v záujme užívateľskej prístupnosti a transparentnosti bude potrebné zabrániť prekrývaniu a zdvojeniu podporných programov, spôsobenému nedostatočnou koordináciou rôznych úrovní činností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa nástroje pomoci EÚ pre MSP mohli v budúcnosti spojiť v rámci jedného generálneho riaditeľstva, napríklad GR pre podnikanie; domnieva sa, že by to uľahčilo vonkajšiu prezentáciu a prípadným príjemcom poskytlo jednotné kontaktné miesto;

30. vyzýva taktiež Európsku komisiu, aby zabezpečila, že regulačný rámec EÚ bude skôr inovácie podporovať než brániť zmenám, a že bude existovať účinná spolupráca medzi príslušnými vnútornými útvarmi a generálnymi riaditeľstvami pri využití štruktúry, ako je zamýšľaná pracovná skupina, s cieľom súvislejšie a komplexnejšie zvažovať inovačné otázky; je presvedčený, že by to malo viesť k menšej roztrieštenosti nástrojov EÚ v oblasti inovačnej politiky;

31. takisto vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali iniciatívy zodpovedných vnútroštátnych orgánov;

32. zdôrazňuje, že spoločné úsilie orgánov EÚ by sa malo zameriavať na preklenutie rozdielu medzi výskumom a inováciami, ako aj medzi uplatnením na trhu a komerčným využitím výrobku; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť styčné plochy medzi rámcovými programami alebo prepojenia medzi opatreniami v oblasti výskumu a inovácií naprieč programami;

33. vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové inovačné ukazovatele, ktoré sú vhodnejšie pre hospodárstva založené čoraz viac na znalostných službách a prispôsobila existujúce ukazovatele tak, aby európsky prehľad výsledkov inovácií neposkytoval len porovnávaciu analýzu inovačnej kapacity členských štátov, ale takisto lepšie identifikoval silné a slabé stránky opatrení EÚ v oblasti inovácií;

34. zdôrazňuje dôležitosť komplexnejších informácií týkajúcich sa vhodných postupov a zdrojov financovania a spoľahlivých údajov týkajúcich sa alternatívnych foriem financovania, ako sú licenčné dohody, s cieľom primäť podniky k tomu, aby boli ochotnejšie investovať;

Podnecovanie financovania zo súkromných zdrojov

35. zdôrazňuje, že okrem verejného financovania je potrebné intenzívnejšie stimulovať aj súkromné financovanie;

36. zdôrazňuje význam lepšej harmonizácie prístupu k prostriedkom EÚ pre všetkých účastníkov v záujme zlepšenia účasti MSP na riadiacich štruktúrach a činnostiach spoločných technologických iniciatív;

37. vyzýva Európsku komisiu, aby v akčnom pláne pre inovácie predstavila konkrétne nástroje na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre inovatívne podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zohľadniť rozdielne požiadavky týkajúce sa financovania a intenzitu inovácií spoločností v ich rôznych počiatočných fázach a fázach rastu;

38. zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť predpoklady pre lepšiu dostupnosť rizikového kapitálu s ohľadom na potreby MSP, ako aj rozšíriť nástroje EIB na financovanie založené na princípe rozdelenia rizika (RSFF); vyzýva Komisiu , aby v záujme stimulácie súkromných investícií v oblasti inovácií preskúmala, aké kroky možno prijať na dosiahnutie takého rozdelenia rizika, ktoré by bolo prijateľné pre všetky zapojené strany;

39. vyzýva príslušné členské štáty a orgány EÚ, aby zlepšili osvedčené nástroje financovania pre malé a stredné podniky, ako sú mikroúvery a rizikový kapitál pre tých, ktorí chcú investovať do inovatívnych podnikov a pre investorov, napríklad na sponzorovanie podnikateľských projektov mladých vedcov, ako aj pôžičky a záruky, a aby pomocou daňových, finančných, podnikateľských a administratívnych stimulov prilákali investície, čím by sa znížilo riziko presídlenia spoločnosti pre nepriaznivé rámcové podmienky štátnej pomoci a podniky by boli motivované zamestnávať ľudské zdroje na účely výskumu a inovácií, čo by podporilo vývoj nových výrobkov a služieb;

40. zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť minimálnu výšku pridelených prostriedkov malým a stredným podnikom vo verejných výzvach zverejnených v rámci výskumných a inovačných iniciatív na základe rovnakého záväzku, ako bol prijatý pre siedmy rámcový program (15 % zdrojov v programe spolupráce);

Zlepšenie rámcových podmienok pre podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky

41. vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade so zásadami vnútorného trhu prispôsobila existujúce pravidlá EÚ pre štátnu pomoc tak, aby podporovali investície do nevyhnutných nových technológií a zabezpečila sa tak dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ a rovnaké podmienky na globálnej úrovni; osobitne naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby pri revidovaní pravidiel EÚ o štátnej pomoci zohľadnili iniciatívu pre kľúčové technológie a tým členským štátom umožnili vytvoriť vnútroštátne stimulačné systémy na podporu kľúčových technológií;

42. zdôrazňuje význam spoločných technologických iniciatív zodpovedajúcich určitým kritériám z hľadiska veľkosti a štruktúr riadenia a vykonávania pravidelného posúdenia vplyvu schválených spoločných technologických iniciatív, pokiaľ ide o ich prínos ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

43. v tejto súvislosti víta skutočnosť, že rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie bude v roku 2010 predmetom preskúmania;

44. zastáva názor, že zlepšenú podporu inovácií musí vždy sprevádzať zníženie byrokratickej záťaže pre žiadateľa; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu a vytvorením výboru užívateľov;

45. vyzýva príslušné orgány EÚ, aby najmä pre malé a stredné podniky zlepšili rámcové podmienky na ochranu duševného vlastníctva, a najmä patentov, keďže náklady na ne, ako aj ich kvalita sú základným faktorom ovplyvňujúcim inovácie;

46. v tejto súvislosti s poľutovaním vníma absenciu skutočného vnútorného trhu pre inovácie v EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o včasné dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov, a zdôrazňuje význam štandardizácie pre rozvoj inovatívnych výrobkov;

47. odporúča presadzovanie moderných politík v oblasti duševného vlastníctva, ktorými sa podporujú inovácie, napríklad zhromažďovanie patentov, spoločné patentové platformy a licencie na plné práva;

48. zdôrazňuje zároveň význam vývoja patentu Spoločenstva, ktorý by bol vhodný pre MSP, pre európske hospodárstvo v súlade s politikami Únie o inováciách;

49. berie na vedomie narastajúce využívanie patentov ako záruk bankového financovania, ale konštatuje, že bankám často chýbajú technické poznatky, aby dokázali správne posúdiť hodnotu patentov pri poskytovaní úverov; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by EÚ mala poskytnúť podporu na vývoj noriem hodnotenia;

50. zdôrazňuje dôležitosť programov, ktoré majú nabádať MSP, aby využívali vývoj v oblasti technológií a výskumný personál;

51. zdôrazňuje, že tri strany vedomostného trojuholníka – vzdelávanie, výskum a inovácie – sa nesmú oddeliť; na tento účel vyzýva, aby sa neznižovali investície do odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania kvalifikovaných pracovníkov, keďže tieto investície sú zásadne dôležité vzhľadom na vplyv inovačnej kapacity na konkurencieschopnosť EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné čo najviac zatraktívniť podmienky pre vedcov a ich kvalifikovaných pracovníkov, aj pokiaľ ide o ich mobilitu, aby EÚ dokázala obstáť v celosvetovej konkurencii; zdôrazňuje, že s tým súvisí zlepšovanie pracovných podmienok výskumných pracovníčok;

52. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0100.
  • [2]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0226
  • [3]  Ú. v. EÚ C 102 E, 7.6.2008, s. 17.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 455.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 640.
  • [6]  Ú. v. EÚ C 323 C, 30.12.2006, s.1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V oznámení o prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete z 2. septembra 2009 je načrtnutý dosiahnutý pokrok inovačnej politiky EÚ od roku 2005 a oznámenie obsahuje aj budúce oblasti pôsobnosti, ktoré by sa mali konkrétnejšie riešiť v pripravovanom akčnom pláne pre inovácie.

Spravodajca so záujmom očakáva tento návrh a dúfa, že to bude ambiciózny, podnikateľsky orientovaný a pokrokový európsky inovačný plán. Táto správa má za cieľ prispieť k mienkotvornému procesu a vymedzuje pre Komisiu hlavné body, ktoré by mal tento akčný plán riešiť.

Správa bola vypracovaná v čase, keď EÚ musí prísť s novou stratégiou, pokiaľ ide o snahu na prebudovanie Európy na globálne konkurencieschopnú, znalostnú, inovačnú, sociálnu a udržateľnú hospodársku lokalitu.

Budúca stratégia EÚ 2020 spolu s akčným plánom pre inovácie musia EÚ poskytnúť nástroje, ktoré jej pomôžu vyrovnať sa s ďalšími veľkými spoločenskými výzvami, ktoré ju očakávajú.

Premena európskeho hospodárstva na udržateľné hospodárstvo musí viesť k väčšej konkurencieschopnosti európskych podnikov a vytvoriť nové možnosti pre vnútroštátne hospodárstva – ako výsledok hospodárskych a environmentálnych problémov, ktorým čelíme.

Širší prístup k inováciám

Akčný plán pre inovácie by sa mal vzťahovať na všetky formy inovácií vo verejnom a súkromnom sektore a mal by zahŕňať aj inovácie, ktoré nie sú technologickej povahy.

S cieľom čeliť vzniku nových foriem nerovností v spoločnosti je potrebné v budúcnosti posudzovať inovácie nielen podľa ich environmentálnych a hospodárskych výhod, ale aj na základe ich pridanej hodnoty zo sociálneho hľadiska. Hlavným motívom inovačnej politiky budúcnosti by vo všeobecnosti mala byť nielen technologická, ale predovšetkým celková spoločenská pridaná hodnota.

Spravodajca podporuje názor Európskej komisie v jej oznámení, že kľúčové technológie budú mať zásadný význam pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Celosvetová hospodárska súťaž vedie k tomu, že sa postupne do tretích štátov premiestňujú nielen niektoré výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity. Tento trend ohrozuje v základoch postavenie Európy ako priemyselnej lokality. Treba sa mu vzoprieť prostredníctvom podporovania inovačného potenciálu skôr, než sa tento trend nebude dať zvrátiť.

Okrem politického cieľa, akým je konkurencieschopnosť, musí EÚ čeliť ďalším veľkým spoločenským výzvam vrátane zmeny klímy alebo demografických zmien.

Kľúčové technológie, akými sú mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, biotechnológia, nanotechnológie a nové materiály ponúkajú v tejto súvislosti veľký potenciál pre inovácie, ako pre oblasť postupov tak pre oblasť inovácie výrobkov. V dôsledku svojho silného rozvoja majú kľúčové technológie veľký vplyv na konkurencieschopnosť. Obzvlášť dobré možnosti pre významné zlepšenie kvality a produktivity existujú v oblastiach IKT, chemických látok, zásobovania energiou – t.j. zachytávanie a ukladanie CO2 a technológie energetickej účinnosti, ako aj v oblasti automobilového priemyslu (a najmä elektrických automobilov), zdravotníckych technológií, v priemysle polovodičov a v letectve. Tento zoznam sa vzhľadom na komplexnosť hospodárskej činnosti a jej ďalší vývoj samozrejme nedá považovať za úplný.

Malé a stredné podniky sú v hodnotových reťazcoch dôležitými partnermi, ako aj samostatnými aktérmi, ktorí ponúkajú inovatívne výrobky, napr. v oblasti environmentálnych technológií a obnoviteľných energií. Tieto podniky vytvárajú vďaka svojej blízkosti k trhu a pružnosti obzvlášť veľa inovatívnych výrobkov a služieb a predstavujú hnaciu silu technického pokroku.

Z toho dôvodu sa MSP nesmú pri podpore inovácií zanedbávať a musia mať k dispozícii primerané regulačné rámcové podmienky, ktoré budú prispôsobené ich požiadavkám.

V tejto súvislosti sa spravodajca taktiež domnieva, že význam inovačných zoskupení nemožno zveličovať. Zoskupenia svetového významu, ktoré už v EÚ sčasti existujú, treba naďalej prostredníctvom spolupráce rozvíjať na všetkých úrovniach, aby si svoju vedúcu úlohu zachovali, prípadne zlepšili. V rámci súdržnej spolupráce medzi veľkými a malými podnikmi, ako aj medzi univerzitami a ďalšími výskumnými ústavmi môžu zoskupenia pomôcť pri vytváraní nových sektorov s veľkým spoločensko-hospodárskym a priemyselným významom, čím zatraktívnia európske regióny. Spravodajca sa preto domnieva, že je potrebné, aby revidovaná inovačná stratégia EÚ obsahovala návrhy na podporu existujúcich aj nových zoskupení. Zlepšiť by sa mali najmä rámcové podmienky pre cezhraničnú spoluprácu zoskupení, napríklad prostredníctvom šírenia osvedčených postupov.

Zvýšenie objemu a sústredenie finančnej podpory EÚ na inovácie

Podľa vyjadrení Európskej komisie sa priamo na inovačné opatrenia v súčasnosti použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy je tento podiel nedostatočný. Spravodajca preto žiada o zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie.

Táto skutočnosť by mala byť zohľadnená v postupe plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie 2014 – 2020, na ktorom sa začne pracovať koncom roka 2010.

Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú krízu a zmrazenie úverov, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili finančné nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov.

V každom prípade treba postupovať cielenejšie. Roztrieštenosť, ktorá sa prejavuje veľkým množstvom cieľov a osobitných iniciatív EÚ, sa neosvedčila. V tejto súvislosti je potrebné nájsť, prípadne posilniť synergie medzi podpornými nástrojmi pre inovácie. Prostriedky musia prúdiť tam, kde je účinok najväčší. Rozhodujúcim kritériom musí byť pridaná hodnota pre Európu.

Zlepšenie riadiacej štruktúry programov

Spravodajca sa domnieva, že na zefektívnenie inovačnej politiky treba zlepšiť koordináciu a účinnejšie prepojiť rôzne podporné nástroje a zjednodušiť riadiacu štruktúru.

Z pohľadu podnikov uchádzajúcich sa o podporu je kontraproduktívny aj veľký počet zúčastnených orgánov na úrovni EÚ. Užívatelia potrebujú jasné informácie o tom, aké podporné nástroje sú k dispozícii na ktorých úrovniach a pre ktoré opatrenia sú určené.

Aj na úrovni EÚ je potrebné zlepšiť koordináciu. Inovačná politika by mala byť v spoločnom záujme Komisie. S cieľom zabezpečiť úzku spoluprácu medzi GR pre výskum a GR pre podnikanie a priemysel je preto v rámci Komisie nevyhnutná horizontálna koordinácia. Je to zvlášť dôležité v súvislosti s prerozdelením rezortov v Komisii a blížiacou sa aktualizáciou rámcových programov.

Podnecovanie financovania zo súkromných zdrojov

Okrem podpory z verejných financií je potrebné podnecovať a podporovať súkromné investície do inovácií. Rizikový kapitál zohráva osobitnú úlohu predovšetkým v počiatočnej fáze a fáze rozširovania a určuje, či podniky môžu byť v inovácii úspešné, pričom to neplatí len pre veľké spoločnosti. Niet pochýb o tom, že pri voľbe správnej štruktúry môže financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu, ako dodatok k dotáciám, podnecovať inovácie aj v menších podnikoch.

Zlepšenie rámcových podmienok pre podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky

Hoci sa už situácia čiastočne zlepšila vďaka spoločnému nariadeniu o skupinovej výnimke, mala by sa príležitosť, ktorú poskytuje blížiace sa preskúmanie rámca pomoci, využiť na preskúmanie potenciálu tohto nástroja na podporu inovácií, medzi iným aj na inovácie, ktoré nie sú technologickej povahy.

Takisto treba preskúmať, či súčasný systém pomoci neprekáža novému prístupu podpory kľúčových technológií. Je potrebné za každú cenu zabrániť riziku presunu podnikov do iných krajín z dôvodu nepriaznivých rámcových podmienok štátnej pomoci.

Spravodajca sa taktiež domnieva, že intenzívnejšiu podporu inovácií v malých a stredných podnikoch musí sprevádzať zníženie byrokracie. Okrem jazykových problémov spôsobujú najväčšie ťažkosti postupy vybavovania žiadostí, ktoré si vyžadujú veľký počet zamestnancov, a vysoká miera chýb a s tým súvisiace vysoké finančné riziko. Postupy vybavovania žiadostí preto treba zjednodušiť a v prípade potreby zjednodušiť povinnosť predkladania správ.

Ochrana duševného vlastníctva je rozhodujúcim faktorom pre inovačnú schopnosť podnikov, no rámcové podmienky, v ktorých pracujú (najmä vzhľadom na vzniknuté náklady), stále nie sú uspokojivé. Patent Spoločenstva predstavuje dôležitý krok v tomto smere a mal by sa prijať čo najskôr. Je však zjavne potrebné nájsť aj ďalšie nástroje, ktoré by sa dali použiť v krátkom časovom horizonte.

Vzhľadom na význam inovačnej schopnosti pre konkurencieschopnosť EÚ sú nesmierne dôležité aj investície do odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania kvalifikovaného personálu a nemali by sa znižovať. Ak chce EÚ obstáť v celosvetovej súťaži, musí urobiť všetko pre to, aby čo najviac zatraktívnila podmienky pre vedcov a kvalifikovaných pracovníkov v Európe, najmä pokiaľ ide o ich mobilitu.

Znalostný trojuholník, ktorý tvoria výskum, inovácie a vzdelávanie, sa nesmie rozdeliť, inak to negatívne ovplyvní udržateľnosť inovácií a následne aj udržateľnosť výroby.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (18.3.2010)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete
(2009/2227(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Mitro Repo

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že podpora podnikateľských subjektov ako hnacej sily inovačného procesu v Európe je nevyhnutným predpokladom účinného fungovania konkurencieschopného vnútorného trhu založeného na odstraňovaní obchodných prekážok a vysokom stupni ochrany spotrebiteľa a sociálnej súdržnosti;

2.  v tejto súvislosti s poľutovaním vníma absenciu skutočného vnútorného trhu pre inovácie v EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o včasné dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov, a zdôrazňuje význam štandardizácie pre rozvoj inovačných výrobkov;

3.  zdôrazňuje význam širokospektrálnej inovačnej politiky, ktorá si vyžaduje investície do ľudských zdrojov a zručností a zohľadňuje inovácie vychádzajúce z výskumu, ako aj prístupy inovačnej politiky založené na dopyte; zdôrazňuje, že inovačná politika EÚ by mala podporovať inovácie, ktoré spĺňajú užívateľské a spoločenské potreby, ako aj ďalšie inovácie služieb;

4.  zdôrazňuje strategický význam kľúčových technológií pre inovácie postupov, tovarov a služieb, ako aj pre prechod k znalostnému a nízkouhlíkovému hospodárstvu; podporuje usmernenia, ktoré navrhla Komisia vo svojom oznámení KOM(2009)0512, pokiaľ ide o vytvorenie priemyselno-politického rámca pre oblasť kľúčových technológií, a podporuje jej výzvu určenú členským štátom, aby uznali dôležitosť využívania týchto technológií v EÚ;

5.  zdôrazňuje, že inovačná politika by sa mala koordinovať s ostatnými politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami (vrátane politík v oblasti priemyslu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov) so zreteľom na skutočnosť, že zvolené prístupy by mali byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobiť rôznym vnútroštátnym a regionálnym podmienkam;

6.  vyzýva Komisiu, aby pre inovácie vytvorila nové ukazovatele zohľadňujúce aj netechnologické hľadiská, ktoré sú vhodnejšie pre ekonomiky služieb čoraz viac založené na znalostiach;

7.  vyzýva členské štáty, aby popri opatreniach založených na ponuke zvyšovali dopyt po inovačných výrobkoch a službách prostredníctvom verejného obstarávania a aby zároveň zvyšovali kvalitu verejných služieb; zdôrazňuje, že obstarávatelia by mali uvádzať inovácie ako jeden z cieľov svojich programov obstarávania;

8.  zdôrazňuje, že inovačný proces je predovšetkým novinkou, ktorá reaguje na potreby spotrebiteľov a trhu; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie prvoradého významu dopytu spotrebiteľov ako hnacej sily inovačného procesu;

9.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja a dosiahli tak cieľ stanovený v roku 2002 v Barcelone, ktorým je do roku 2010 vynaložiť 3 % HDP na oblasť výskumu a vývoja; zdôrazňuje význam financovania výskumu a inovácií v čase hospodárskej krízy, pretože na základe toho sa z dlhodobého hľadiska zvýši vytváranie pracovných miest;

10. s poľutovaním vníma skutočnosť, že úsilie o zjednodušenie nástrojov EÚ na výskum a inovácie nebolo úspešné a že postupy sú naďalej príliš zložité a časovo náročné, čo obzvlášť komplikuje zapojenie malých a stredných podnikov do týchto programov;

11. zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie činnosti komisárov zapojených do inovačnej politiky a súvisiacich oblastí a zdôrazňuje, že by to malo viesť k menšej fragmentácii nástrojov EÚ v oblasti inovačnej politiky;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Cristian Silviu Buşoi, Lara Comi, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Eija-Riitta Korhola, Kurt Lechner, Toine Manders, Gianni Pittella, Mitro Repo, Robert Rochefort, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Laurence J.A.J. Stassen, Catherine Stihler, Róża Gräfin Von Thun Und Hohenstein, Kyriacos Triantaphyllides, Bernadette Vergnaud

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Cornelis de Jong, Othmar Karas, Sylvana Rapti, Wim van de Camp

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.4.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Sajjad Karim, Arturs Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Niki Tzavela, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matthias Groote, Rebecca Harms, Oriol Junqueras Vies, Ivailo Kalfin, Ivari Padar, Vladko Todorov Panayotov, Mario Pirillo, Vladimír Remek, Frédérique Ries, Theodoros Skylakakis, Silvia-Adriana Ţicău, Hermann Winkler