Európsky parlamentChoisissez la langue de votre document :
- bg - български
- es - español
- cs - čeština
- da - dansk
- de - Deutsch
- et - eesti keel
- el - ελληνικά
- en - English
- fr - français
- it - italiano
- lv - latviešu valoda
- lt - lietuvių kalba
- hu - magyar
- mt - Malti
- nl - Nederlands
- pl - polski
- pt - português
- ro - română
- sk - slovenčina (vybraté)
- sl - slovenščina
- fi - suomi
- sv - svenska
| Postup : 2009/0140(COD) |
|
Postup v rámci schôdze
| Postup dokumentu : A7-0168/2010 | ||||||
Predkladané texty : A7-0168/2010 |  | Rozpravy : PV 06/07/2010 - 11CRE 06/07/2010 - 11 |  | Hlasovanie : PV 07/07/2010 - 8.5PV 07/07/2010 - 8.7 CRE 07/07/2010 - 8.5 CRE 07/07/2010 - 8.7 Vysvetlenie hlasovaní Vysvetlenie hlasovaní Vysvetlenie hlasovaní Vysvetlenie hlasovaní PV 22/09/2010 - 5.8 Vysvetlenie hlasovaní Vysvetlenie hlasovaní Vysvetlenie hlasovaní |  | Prijaté texty : P7_TA(2010)0271P7_TA(2010)0335 |
| SPRÁVA ***I |
| |||||||||||||||
| 25. mája 2010 |
| |||||||||||||||
|
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0499 – C7-0166/2009 – 2009/0140(COD)) | ||||||||||||||||
| ||||||||||||||||
ERRÁTA/DOPLNKY | ||||||||||||||||
| ||||||||||||||||
 NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0499 – C7-0166/2009 – 2009/0140(COD)) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie Parlamentu a Rade (KOM(2009)0499), – so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, podľa ktorých Komisia predložila návrh Parlamentu (C7-0166/2009), – so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665), – so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 26. októbra 2009(1), – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. januára 2010, – so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci (A7-0168/2010), 1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; 2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; 3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| DÔVODOVÁ SPRÁVA |
| |||
|
Od roku 2000 vyzval niekoľkokrát Európsky parlament Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy na zabezpečenie stability finančných trhov EÚ a využitie výhod vyplývajúcich zo zavedenia eura(1). Závažnosť finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá zasiahla celú EÚ, je jasným dôkazom nedostatočnosti súčasných systémov. Skutočne potrebujeme viac ako túto krízu, ktorá je od roku 1929 najvážnejšou svetovou krízou, na to, aby sa EÚ konečne poskytol účinný finančný dohľad? Európsky parlament si je vedomý svojich povinností. Európski občania očakávajú prijatie prísnych opatrení, keďže nezamestnanosť sa dramaticky zvýšila. Čoraz väčší počet podnikov, najmä malých a stredných podnikov, bankrotuje. Verejné deficity a verejné dlhy sa znepokojujúcim spôsobom zvýšili. Záchrany niektorých bánk príliš zaťažia daňových poplatníkov. Nemôžeme zlyhať, pretože v tom prípade by väčšina členských štátov nemala prostriedky na zvládnutie novej krízy rovnakého rozsahu. Je nemožné úplne odstrániť krízy, no musíme sa usilovať o predchádzanie krízam a obmedzovanie ich negatívnych dosahov. V správe zverejnenej 25. februára 2009 vyzvala pracovná skupina poverená Komisiou, ktorej predsedal Jacques de Larosière, na vytvorenie nového orgánu zodpovedného za makroekonomický dohľad, ktorý by fungoval pod záštitou Európskej centrálnej banky (ECB), ako aj troch orgánov mikroekonomického dohľadu so záväznými právomocami. Komisia a Európska rada podporili všeobecné smerovanie správy. Preto došlo k vypracovaniu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), ktorý sa teraz predkladá Európskemu parlamentu na preskúmanie. Kolégium prijalo aj tri ďalšie texty týkajúce sa vytvorenia troch orgánov zodpovedných za dohľad nad bankovníctvom, poisťovníctvom a trhmi. Spravodajcovia zodpovední za tento „balík“ úzko spolupracovali, aby zachovali jeho ucelenosť. Ciele Vytvorenie účinného systému dohľadu bez narušenia financovania hospodárstva Základným cieľom týchto právnych predpisov je vytvoriť podmienky na umožnenie stabilného financovania hospodárstva s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rast a zamestnanosť. V nadchádzajúcich rokoch si preorientovanie našich ekonomík smerom k rastu, ktorý väčšmi zohľadňuje klímu, bude vyžadovať zvýšené inovačné úsilie a výrazný prísun kapitálu na tento účel. Pri financovaní reálneho hospodárstva prispieva finančné odvetvie k vytváraniu bohatstva. Jeho činnosť musí byť pod dohľadom, a nie obmedzovaná. Zachovanie jednotného trhu Druhým cieľom je zachovanie jednoty európskeho jednotného trhu. Ak sa EÚ už teraz neposkytnú prostriedky na zabezpečenie kvalitného finančného dohľadu na európskej úrovni, jednotný trh sa stane roztriešteným. To by zvrátilo desaťročia práce zameranej na zrušenie hraníc a odstránenie prekážok vzájomných výmen, ako aj skutočnosť, že európska hospodárska integrácia výrazne prispela aj k vytvoreniu pracovných miest a udržaniu rastu. Predseda Barroso si prostredníctvom úloh zverených Mariovi Montimu želá zabezpečiť, aby sa opätovné naštartovanie jednotného trhu stalo strategickým cieľom novej Komisie. Dezignovaný komisár Michel Barnier sa domnieva, že roztrieštenie trhu s finančnými službami by bolo v rozpore s týmto zámerom. Spravodajkyňa podporuje túto logiku, ktorá podľa Laroisièrovej správy rozhodne uprednostňuje dlhodobý všeobecný európsky záujem pred najmenším spoločným menovateľom členských štátov. Umožniť EÚ udržať si svoje postavenie EÚ musí plne prevziať svoje globálne povinnosti. G20, MMF a Rada pre finančnú stabilitu zdôraznili potrebu boja proti systémovým rizikám a lepšieho dohľadu nad subjektmi, ktorých cezhraničné aktivity čiastočne unikajú dohľadu vnútroštátnych orgánov. Ak nechceme znášať následky možností, ktoré zvolili tretie strany, a ak chceme ochrániť euro a iné európske meny, EÚ si musí udržať svoje postavenie v situáciách, kde sa rozhodnutia prijímajú prostredníctvom potvrdenia jej záväzku voči mnohostranným postupom. Vďaka vytvoreniu ESRB a troch orgánov so záväznými právomocami bude EÚ lepšie presadzovať svoje hodnoty a obhajovať svoje záujmy. Ide o strategickú úlohu. Zabezpečiť súlad medzi rozhodnutiami Vytvorenie ESRB je významným pokrokom. Až doteraz sa nik nepodujal vykonávať makroekonomickú analýzu na európskej úrovni zameranú predovšetkým na posúdenie systémových rizík. Úzka spolupráca medzi ESRB a subjektmi, ktoré disponujú príslušnými informáciami (vnútroštátne orgány dohľadu a európske orgány dohľadu zodpovedné za jednotlivé odvetvia) je prioritou pri zabezpečovaní súladu medzi makroekonomickým a mikroekonomickým dohľadom, ako aj medzi jednotlivými odvetviami. Zvolené možnosti uvedené v správe Správa Laroisièrovej skupiny predstavuje kompromis. Je nevyhnutné, aby správa nestratila na význame a aby sa v rámci snahy o zlepšenie situácie nezabudlo na naliehavosť situácie, ktorú pocítili jej autori. Od predloženia tejto správy však uplynul už rok. Predniesli sa mnohé ďalšie návrhy, najmä návrhy, ktoré predložil sám Barack Obama na rokovaní Svetového ekonomického fóra v Davose. Spravodajkyňa uskutočnila mnoho konzultácií. Tento „balík“ zohľadňuje vývoj globálnej diskusie, ktorá najmä v prípade odvetvia bankovníctva smeruje k prísnejšiemu dohľadu. Jasne určený predseda, orgány, ktoré sú otvorenejšie voči spoločnosti ESRB je pod záštitou Európskej centrálnej banky. Centrálne banky v celej EÚ sú vyzvané, aby v tejto súvislosti zohrávali významnú úlohu, pretože sú poskytovatelia úverov poslednej inštancie. ESRB nedisponuje žiadnou záväznou právomocou, no v konečnom dôsledku je možno v tejto oblasti potrebné pokročiť. V súčasnom štádiu sa musí prinajmenšom jasne určiť a rešpektovať jej predseda. Preto navrhujeme v súlade s Laroisièrovou správou zveriť predsedníctvo ESRB prezidentovi ECB z úradnej moci. Ako tvrdí Európska komisia, zdá sa ťažké vystaviť sa riziku, že za predsedu ESRB bude zvolený guvernér národnej centrálnej banky. Predseda ESRB musí konať úplne nezávisle od všeobecného európskeho záujmu. Je potrebné: 1) Zvýšiť zodpovednosť ESRB voči Parlamentu (zasielanie varovaní a odporúčaní Rade a Parlamentu so zárukou zachovania dôvernosti; možnosť Parlamentu vypočuť orgán, ktorý odmieta spolupracovať napriek verejnej požiadavke ESRB; častejšie uskutočňovanie vypočutí a vypracovávanie správ). 2) Rozšíriť zloženie niektorých orgánov. Analýza založená na rôznorodých stanoviskách umožní lepšie predchádzanie rizikám. Preto spravodajkyňa navrhuje vymenovať za členov generálnej rady a riadiaceho výboru ESRB aj určitý počet osôb s hlasovacím právom, ktoré spĺňajú záruky nezávislosti a disponujú rôznymi skúsenosťami buď v súkromnom sektore (najmä MSP, poskytovatelia alebo spotrebitelia finančných služieb či odborové združenia) alebo z akademických oblastí. Vytvorila sa tiež funkcia druhého podpredsedu ESRB, v ktorej sa budú striedať predsedovia troch orgánov dohľadu. Dialóg medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu a „reálne hospodárstvo“ posilnia legitímnosť ESRB. Kríza vyvolala mnoho podozrení verejnosti v súvislosti s orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami. Jednou z výziev tejto činnosti je obnovenie dôvery, čo nie je nepodstatná úloha. Jednotný systém dohľadu s jedným sídlom Na základe Laroisièrovej správy sa vytvoril Európsky systém orgánov pre finančný dohľad (ESFS) zriadený ako decentralizovaná sieť zoskupujúca vnútroštátne orgány dohľadu, tri nové orgány dohľadu a kolégium orgánov dohľadu pre veľké cezhraničné inštitúcie. Inšpirovaná úspechom Európskeho systému centrálnych bánk či Európskej siete hospodárskej súťaže navrhuje spravodajkyňa začleniť ESRB do ESFS. To sa vyžaduje na zabezpečenie vnútornej jednoty a vonkajšieho súladu finančného dohľadu. Musí sa dodržiavať výslovná povinnosť lojality medzi jednotlivými členmi siete, aby sa zabezpečila úplná výmena informácií. S cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu spravodajkyňa navrhuje, aby mali všetky európske orgány dohľadu (ESRB a tri ostatné orgány dohľadu) sídlo vo Frankfurte. Táto geografická blízkosť umožňuje menej náročnú organizáciu každodenných rokovaní, zavedenie jednoduchšieho systému prijímania pracovníkov a v prípade krízy rýchlejšie reakcie. Európska účinnosť musí mať prednosť pred všetkými ostatnými úvahami a budúcnosť musí ostať otvorená. Skutočnosť, že Lamfalussyho výbory majú sídla v rôznych hlavných mestách, nesmie zabrániť úvahe o užšej európskej štruktúre, ktorú EÚ potrebuje. V Laroisièrovej správe sa navrhuje, aby sa o tri roky vykonalo posúdenie, či by sme mali „prejsť na systém, ktorý by sa opieral iba o dva orgány“, pričom jeden z nich by bol zodpovedný za otázky makroprudenciálneho dohľadu (bankovníctvo a poisťovníctvo) a druhý za „správanie podnikov a trhové otázky“. Spravodajkyňa by bola rada, ak by posúdenie nabralo takýto smer. Do uvedeného obdobia sa ESRB stane aktívnym účastníkom spoločného výboru troch európskych orgánov dohľadu. Očakávania v súvislosti s globálnou excelentnosťou Okrem úzkej spolupráce medzi ESRB a centrálnymi bankami na jednej strane a medzi ESRB a orgánmi dohľadu na druhej strane využíva ESRB i služby poradného výboru pre vedecké otázky zloženého z vysoko uznávaných osôb prijatých na základe excelentnosti. Dôležitým prvkom účinnosti európskeho finančného dohľadu je kvalita pracovníkov vymenovaných za členov orgánov dohľadu a ESRB, a to najmä jeho sekretariátu. Varovania, odporúčania, núdzové situácie Parlament dostáva varovania a odporúčania, ktoré môžu viesť až k vyhláseniu núdzovej situácie. Systém farebných kódov prispieva k zaručeniu presnosti informácií. *** Tieto návrhy sú iba prvým krokom smerom k integrovanému európskemu dohľadu, ktorý ostáva naším cieľom.
| ||||
| STANOVISKO Výboru pre právne veci (30.4.2010) |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
STRUČNÉ ODÔVODNENIE 1. Návrh Komisie k ESRB Návrh Komisie je súčasťou balíka vychádzajúceho z odporúčaní Larosièrovej skupiny na zlepšenie rámca dohľadu EÚ, ktorého cieľom je odstrániť nedostatky súčasného rámca dohľadu, ktoré sa prejavili v terajšej finančnej kríze. ESRB má ako základný pilier integrovanej štruktúry dohľadu v rámci EÚ prispievať k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. ESRB je koncipovaný ako úplne nový, v takejto forme zatiaľ bezprecedentný európsky orgán bez právnej subjektivity. Jeho úlohou je prostredníctvom európskej makroprudenciálnej úrovne dohľadu riešiť problém rozdrobenej analýzy jednotlivých rizík na vnútroštátnej úrovni, zlepšovať účinnosť mechanizmov včasného varovania a umožniť, aby sa posúdenie rizika transformovalo do konkrétnych opatrení príslušných orgánov. Podľa návrhu Komisie sa ESRB skladá z generálnej rady, riadiaceho výboru a sekretariátu, ktorý zaisťuje Európska centrálna banka. Členmi generálnej rady ako riadiaceho orgánu sú všetci guvernéri národných centrálnych bánk. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje ESRB, je doplnené rozhodnutím Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke (ECB) udeľuje úloha poskytnúť sekretariát ESRB. 2. Stanovisko spravodajkyne výboru požiadaného o stanovisko: Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko víta zriadenie ESRB. Kríza ukázala, že dohľad vnútroštátnych orgánov na mikroúrovni sám osebe nedokáže odhaliť systémové riziká, ani ich včasne odvracať. Je dôležité vybudovať európsky systém makroprudenciálneho dohľadu, ktorý by sledoval, vyhodnocoval, a prípadne odvracal riziká finančnej stability, ktorý by mohol vydávať včasné varovania pred systémovými rizikami a navrhovať konkrétne protiopatrenia. Vzájomné pôsobenie medzi makroekonomickým rozvojom a finančným systémom by sa malo dať pozorovať a hodnotiť zo širšieho hľadiska. Je tiež potrebné posilniť spoluprácu s MMF, Radou pre finančnú stabilitu a príslušnými orgánmi v tretích krajinách. Dohľad nad systémovými rizikami zvyšuje stabilitu finančného trhu, znižuje pravdepodobnosť výskytu opätovných finančných kríz, a tým zlepšuje atraktívnosť európskeho finančného trhu. Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko predkladá niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s cieľom objasniť a vylepšiť navrhovanú štruktúru dohľadu. Zo zásady by sa mal mandát ESBR ohraničiť na finančný sektor a nesmie zasahovať do mzdovej a fiškálnej politiky. Pri hodnotení rizík sa musia primeranou formou zohľadniť všetky ciele EÚ v zmysle článku 3 Zmluvy o EÚ. Hlasovanie v generálnej rade by sa malo riadiť výlučne podľa zásady „každý má jeden hlas“, ako sa uvádza v článku 10 návrhu Komisie. Nemalo by dochádzať k váženiu hlasov. Pokiaľ ide riadiaci výbor, spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko navrhuje, aby mal 5 zástupcov z národných centrálnych bánk, pretože na makroprudenciálny dohľad by mal riadiaci výbor mať vyrovnané zastúpenie národných centrálnych bánk s cieľom zabrániť dominancii osôb, ktoré nezastupujú emisné banky. Pokiaľ ide o zber a výmenu informácií, je potrebné zaručiť samostatné vykonávanie úloh nezávisle od vnútroštátnych orgánov. Treba preto zabezpečiť rýchly a pravidelný prístup k údajom. Mala by sa zaručiť čo najväčšia transparentnosť. Zverejňovanie analýz by malo byť pravidlom, utajovanie sa musí dôsledne odôvodniť a povoliť sa smie len prostredníctvom osobitného rozhodnutia. Údaje z analýz by sa v (primerane) anonymizovanej forme mali zverejniť, čo by malo prispieť vyššej kvalite odporúčaní. Európsky parlament by mal mať rovnaké právomoci ako Rada a Komisia, najmä možnosť poveriť ESRB vyšetrovaniami. Zodpovednosť ESRB sa musí jasne stanoviť. Treba však zohľadniť, že podľa súčasného návrhu sú možné len nezáväzné odporúčania a na ESRB sa neprenášajú žiadne vykonávacie úlohy. Súhrnne možno konštatovať, že navrhovaný systém dohľadu je prvým krokom k dosiahnutiu dlhodobého cieľa harmonizovaného európskeho systému dohľadu, v ktorom ústredný európsky orgán zastáva úlohu orgánu s regulačnými právomocami pre oblasť cezhraničných systémovo významných finančných a úverových inštitúcií alebo skupín. V prípade systémovo významných skupín úverových inštitúcií by mali byť príslušnými orgánmi európske orgány dohľadu, zatiaľ čo v súlade so zásadou subsidiarity by inštitúcie čisto vnútroštátneho charakteru mali spadať pod čisto vnútroštátny dohľad. POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
POSTUP
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (9.4.2010) |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
STRUČNÉ ODÔVODNENIE Skutočnosti ako nedostatok primeranej finančnej regulácie na európskej úrovni a oslabenosť mechanizmov dohľadu nad trhom sa jasne prejavili počas hospodárskej a finančnej krízy, ktorá zasiahla Európu v roku 2008 a ktorej následky doteraz znášame. Komisia vypracovala štyri návrhy – za ktorých schválenie v Parlamente je zodpovedný Výbor pre hospodárske a menové veci – vychádzajúce zo správy skupiny odborníkov, ktorej predsedal Jacques de Larosière. Vo svojom stanovisku sa Výbor pre ústavné veci snažil starostlivo preskúmať, akým spôsobom môžu európsky orgán dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká, ustanovené týmito návrhmi, najlepšie zapadnúť do inštitucionálneho systému. Zameral sa aj na stanovenie harmonizovaných technických štandardov pre finančné služby s cieľom zabezpečiť, aby ich činnosti boli konzistentné a aby zaručovali primeranú ochranu vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v Európskej únii. Osobitná pozornosť bola v tomto stanovisku venovaná preskúmaniu vzťahu s inštitúciami súkromného sektora, ako aj vzťahu medzi európskym orgánom dohľadu a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Na záver sme zdôraznili problémy súvisiace s dohľadom nad cezhraničnými inštitúciami. Finančná kríza roku 2008 si vyžaduje európske riešenie európskych problémov. Vďaka novým právomociam vyplývajúcim z Lisabonskej zmluvy musí Parlament zohrávať rozhodujúcu úlohu vo všetkých týchto záležitostiach. POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
POSTUP
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| POSTUP |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Posledná úprava: 7. júna 2010 | Právne oznámenie |