o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

(2009/2142(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe právnych predpisov(1),

–   so zreteľom na spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniu vplyvu z novembra 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou na ďalšie volebné obdobie(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 s názvom „Kvalitnejšia legislatíva v roku 2006“ podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (14. výročná správa)(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie o 24. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva a o 25. výročnej správe Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva(4),

–   so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (15. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov, 2007) (KOM(2008)0586),

–   so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (16. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2008) (KOM(2009)0504),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2009)0015),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Znižovanie administratívneho zaťaženia v Európskej únii – Správa o pokroku za rok 2008 a výhľad na rok 2009 (KOM(2009)0016),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Tretia správa o pokroku dosiahnutom v stratégii na zjednodušenie regulačného prostredia (KOM(2009)0017),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 (KOM(2009)0544),

–   so zreteľom na usmernenia Komisie týkajúce sa vykonávania posúdení vplyvu (SEK(2009)0092),

–   so zreteľom na správu výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2008 (SEK(2009)0055),

–   so zreteľom na správu výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2009 (SEK(2010)1728),

–   so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zo 17. septembra 2009,

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2009,

–   so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu 2007 – 2009,

–   so zreteľom na pracovný dokument Konferencie predsedov výborov s názvom Posúdenie vplyvu: skúsenosti Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie o iniciatíve občanov (KOM(2010)0119),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0215/2010),

A. keďže správne uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality je nevyhnutné na riadne fungovanie Európskej únie a na náležité prispôsobenie opatrení európskych inštitúcii očakávaniam jej občanov, podnikateľov pôsobiacich na vnútornom trhu, ako aj vnútroštátnych a miestnych orgánov a na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanovi,

B.  keďže lepšia tvorba právnych predpisov sa stala podmienkou účinného fungovania Európskej únie, ktorá môže podstatným spôsobom prispieť k ukončeniu hospodárskej krízy a dosiahnutiu hospodárskeho rastu,

C. keďže problematiku lepšej tvorby právnych predpisov je potrebné posudzovať nielen v súvislosti s programom Komisie, ktorý sa týka zlepšenia regulačného prostredia, ale tiež v širšom kontexte súvisiacim s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy,

D. keďže Lisabonská zmluva stavia Parlament v procese tvorby právnych predpisov podľa riadneho legislatívneho postupu na rovnakú úroveň s Radou,

E.  keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje formálne zapojenie národných parlamentov do kontroly uplatňovania zásady subsidiarity,

F.  keďže lepšia tvorba právnych predpisov bola prioritou predchádzajúcej Komisie a mala by byť takisto prvoradou úlohou novej Komisie,

G. keďže zlepšenie regulačného prostredia v Únii zahŕňa celý rad opatrení, ako napríklad vykonávanie posúdení vplyvu, zníženie administratívneho zaťaženia a zjednodušenie a zjednotenie súčasných právnych predpisov,

H. keďže konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä so sociálnymi partnermi majú zásadný význam pri príprave návrhov právnych predpisov (vrátane posúdenia ich vplyvu),

I.   keďže článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) umožňuje Parlamentu požiadať Komisiu o predloženie vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že na plnenie zmlúv je potrebné vydať akt Únie,

J.   keďže cieľom programu zameraného na znižovanie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z právnych predpisov Európskej únie, ktorý sa začal realizovať v roku 2005, je znížiť toto zaťaženie o 25 % do roku 2012,

K. keďže jedným z kľúčových prvkov tohto programu je referenčné meranie administratívnych nákladov založené na štandardnom nákladovom modeli,

L.  keďže postupy prepracovania a kodifikácie slúžiace na zjednodušenie a zjednotenie existujúcich právnych predpisov zabezpečujú väčšiu zrozumiteľnosť vykonaných zmien a ich konzistentnosť,

M. keďže je nesmierne dôležité, aby členské štáty vykonávali smernice Európskej únie správne a včas, a keďže neustále dochádza k tzv. pozlacovaniu (gold-plating) právnych predpisov, t. j. k začleňovaniu povinností, ktoré presahujú požiadavky európskych právnych predpisov,

N. keďže Lisabonská zmluva nahradila komitologický postup novým rozdelením na delegované a vykonávacie akty,

O. keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedla európska občianska iniciatíva, ktorá je novým nástrojom umožňujúcim občanom ovplyvňovať právne predpisy v Európskej únii,

P.  keďže občianske práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie zahŕňajú právo na dobrú správu verejných vecí, ktorú nemožno dosiahnuť bez jasných a širokej verejnosti zrozumiteľných zákonov,

Základné poznámky

1.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vypracovať jednoduché a jasné právne predpisy, ktorým budú občania EÚ rozumieť;

2.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri príprave návrhov dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality a dodržiavať kritériá stanovené v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojenom k ZFEÚ;

3.  zdôrazňuje, že všetky návrhy právnych predpisov musia obsahovať dôvody vedúce k záveru, že cieľ možno lepšie dosiahnuť opatrením EÚ, pričom tieto dôvody sa podložia kvalitatívnymi a podľa možností kvantitatívnymi ukazovateľmi v súlade s uvedeným protokolom;

4.  rozhodne podporuje proces zdokonaľovania regulačného prostredia, ktorého cieľom je väčšia transparentnosť, účinnosť a jednotnosť právnych predpisov Európskej únie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Komisie ako inštitúcie, ktorá má právo legislatívnej iniciatívy, pri príprave vysokokvalitných legislatívnych návrhov; zaväzuje sa vynakladať všetko úsilie o rýchle preskúmanie týchto návrhov v súlade s príslušným legislatívnym postupom; zdôrazňuje tiež význam spolupráce s členskými štátmi, aby sa zabezpečilo správne vykonávanie týchto právnych predpisov;

5.  berie na vedomie zaangažovanosť Komisie v uvedenom procese, ktorá sa prejavuje v celom rade dokumentov, najmä v Treťom strategickom hodnotení programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, ako aj v súvisiacich činnostiach; zároveň konštatuje, že program zostáva širšiemu okruhu príjemcov neznámy, a vyzýva Komisiu, aby ho účinnejšie propagovala;

6.  súhlasí s vyjadreniami v bodoch 3 a 15 záverov Rady zo 4. decembra 2009, ktoré sa týkajú spoločnej zodpovednosti za zlepšenie regulačného prostredia a posilnenia zodpovednosti všetkých zainteresovaných orgánov a osôb v tomto procese;

7.  berie na vedomie účasť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov v diskusii o zlepšení regulačného prostredia a znížení administratívneho zaťaženia a počíta s plodnou spoluprácou v tejto oblasti;

8.  domnieva sa, že zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce v takejto rozsiahlej oblasti si vyžaduje revíziu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003; v tejto súvislosti upozorňuje na príslušné odseky uznesenia z 9. februára 2010 o rámcovej dohode, ktorá sa týka vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou, najmä na  spoločný záväzok oboch inštitúcií dohodnúť sa na kľúčových zmenách v príprave budúcich rokovaní s Radou ministrov týkajúcich sa úpravy Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby na základe politickej dohody obsiahnutej v uznesení z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou vyvinula maximálne úsilie o zabezpečenie toho, aby sa Parlament a Rada stali v procese tvorby právnych predpisov rovnocennými partnermi, a uplatnila tak zásadu rovnakého zaobchádzania voči Parlamentu a Rade zakotvenú v Lisabonskej zmluve, najmä tým, že obe inštitúcie bude súčasne a podrobne informovať o všetkých udalostiach a vývoji, ktoré majú vplyv na tento proces, a že im zabezpečí rovnaký prístup na schôdze, k návrhom alebo iným informáciám;

10. zdôrazňuje, že proces zjednodušovania právnych predpisov nesmie viesť k znižovaniu štandardov stanovených v súčasnej legislatíve, a preto jeho neoddeliteľnou súčasťou musia byť konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov;

11. víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, a najmä do procesu kontroly súladu legislatívnych návrhov so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že je nutné, aby národné parlamenty dodržiavali osemtýždňovú lehotu na doručenie svojich stanovísk;

12. víta opatrenia Komisie, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú výmenu informácií s národnými parlamentmi a informovať o nej Parlament a Radu; nabáda národné parlamenty, aby jasne rozlišovali medzi stanoviskami týkajúcimi sa zásady subsidiarity a stanoviskami k obsahu návrhov Komisie;

Posúdenie vplyvu

13. zdôrazňuje hlavnú zodpovednosť Komisie za vykonávanie posúdení vplyvu; požaduje, aby sa vytvorili mechanizmy, ktoré zaručia nezávislosť a hodnovernosť vykonávaných analýz; súčasne sa zaväzuje pokračovať v posudzovaní vplyvu všetkých zásadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predkladá k návrhom Komisie;

14. v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby systematicky poskytovala zhrnutie posúdenia vplyvu (v rozsahu 2 až 4 strán) Parlamentu a Rade spolu s úplným posúdením vplyvu pri predkladaní legislatívneho návrhu;

15. nabáda všetky parlamentné výbory, aby akejkoľvek diskusii o legislatívnom návrhu Komisie predchádzala výmena názorov s Komisiou o posúdení vplyvu,

16. na základe doterajších skúseností uznáva potrebu zrevidovať spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniu vplyvu a povzbudzuje všetky inštitúcie, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa posúdení vplyvu; upozorňuje na závery pracovného dokumentu Konferencie predsedov výborov v tejto oblasti; podporuje iniciatívy parlamentných výborov vyzvať Komisiu na predkladanie všetkých posúdení vplyvu, aby ich mohli príslušné výbory v plnom rozsahu preskúmať už na začiatku a pred prvou výmenou názorov;

17. zároveň pripomína Komisii, že všetky nové návrhy by sa mali posúdiť s ohľadom na celkový rozsah ich vplyvu v súlade so zásadou integrovaného postupu, podľa ktorej je nutné vykonať analýzu ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov;

18. osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať sociálne vplyvy legislatívnych návrhov vrátane ich vplyvu na európsky pracovný trh a životnú úroveň; opätovne kladie dôraz na nutnosť dôkladne preskúmať vplyv právnych predpisov na podniky;

19. nabáda Komisiu, aby vykonávala posúdenie vplyvu všetkých návrhov na zníženie administratívneho zaťaženia, čo umožní preskúmanie akýchkoľvek vedľajších účinkov týchto návrhov;

20. pripomína, že v záujme toho, aby bolo posúdenie vplyvu objektívne, musí Komisia systematicky konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami vrátane malých a stredných podnikov; uznáva nevyhnutnosť zabezpečiť, aby zainteresované strany boli lepšie informované o možnosti účasti na konzultáciách a požaduje predĺženie osemtýždňovej lehoty na konzultácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zverejnila jasný zoznam posúdení vplyvu plánovaných na nasledujúci rok, a tak umožnila zainteresovaným stranám náležite sa na ne pripraviť;

21. je presvedčený, že objektívne posúdenia vplyvu sú nanajvýš dôležitým nástrojom na posudzovanie návrhov Komisie, a požaduje preto kontrolu vykonávania posúdení vplyvu nezávislým orgánom, ktorý by sa však mal zodpovedať Parlamentu;

22. zdôrazňuje, že kvalita posúdení vplyvu by mala podliehať neustálej kontrole; víta stanovisko výboru na posudzovanie vplyvu k celkovému zlepšeniu kvality posudzovania; berie na vedomie, že výbor uplatňuje prísnejšie kritériá posudzovania; súčasne pripomína, že vysoké percento posúdení vplyvu (viac ako 30 %), ktoré výbor spočiatku zamietol, svedčí o tom, že príslušné útvary Komisie musia ďalej zlepšovať ich kvalitu; vyzýva na zvýšenie počtu pracovníkov, ktorými tento výbor disponuje;

23. víta nové usmernenia Komisie, pokiaľ ide o vykonávanie posúdení vplyvu, a najmä to, že do nich bol začlenený súbor otázok týkajúcich sa zásady subsidiarity a proporcionality; dúfa, že nové usmernenia prispejú k výraznému zlepšeniu vykonávania posúdení vplyvu a následnému zvýšeniu kvality legislatívnych návrhov;

24. víta predovšetkým skutočnosť, že nové usmernenia Komisie na posúdenie vplyvu požadujú analýzu vplyvu budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív týkajúcich sa MSP (test MSP) a tiež to, aby sa výsledky tejto analýzy zohľadnili pri vypracovávaní návrhov; zdôrazňuje, že systematické využívanie testu MSP pri posúdeniach vplyvu Komisie je dôležitým prvkom vykonávania iniciatívy „Small Business Act”, ktorý významne prispieva k regulačnému prostrediu priaznivému pre MSP; vyzýva členské štáty, aby test MSP uplatňovali na vnútroštátnej úrovni;

25. vyzýva Komisiu, aby objasnila agendu „inteligentná regulácia“ načrtnutú v politických usmerneniach predsedu Barrosa, najmä s ohľadom na zvýšenie úsilia týkajúceho sa posúdení ex-post, a aby zároveň do tejto agendy začlenila kvantitatívne ukazovatele, predovšetkým tie, ktoré súvisia so zámerom znížiť administratívne zaťaženie;

26. vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala posúdenia ex-post prijatých právnych predpisov, okrem iného s cieľom overiť v rámci možností správnosť príslušných posúdení vplyvu;

27. berie na vedomie hodnotenie systému posudzovania vplyvu zo strany Dvora audítorov a so záujmom očakáva jeho výsledky;

Zníženie administratívneho zaťaženia

28. zdôrazňuje význam znižovania nákladov pre podniky pôsobiace v Európskej únii s cieľom umožniť im účinne podnikať v ťažkých hospodárskych podmienkach a konkurovať na celosvetovej úrovni, zdôrazňuje nutnosť zjednodušiť verejné administratívne postupy; zdôrazňuje, že zníženie administratívneho zaťaženia sa musí zamerať na zbytočné požiadavky na informácie, a teda plne podporovať zásadu „len raz“ stanovenú v iniciatíve „Small Business Act“; zdôrazňuje, že zníženie administratívneho zaťaženia pre podniky nesmie mať žiadne negatívne sociálne ani environmentálne dôsledky;

29. víta výsledky doterajšej práce Komisie vo forme prípravy návrhov, ktoré po ich schválení umožnia znížiť administratívne zaťaženie do roku 2012 až o 33 %, čo predstavuje zlepšenie predchádzajúceho záväzku znížiť zaťaženie o 25 %; pripomína, že takto dosiahnuté úspory by sa mohli vyšplhať na viac ako 40 miliárd EUR(5);

30. zvlášť upriamuje pozornosť na pokrok dosiahnutý pri práci na tých návrhoch Komisie, ktoré majú najväčší potenciál na úspory (napr. vyňatie mikropodnikov z požiadaviek Únie týkajúcich sa účtovníctva a zmena smernice o DPH, ktorej úlohou je uľahčiť elektronickú fakturáciu); vyzýva členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali v Rade a zabezpečili účinnú transpozíciu prijatých právnych predpisov do vnútroštátneho práva;

31. pripomína, že referenčný program na meranie administratívneho zaťaženia sa ukázal byť prospešnou, ale nákladnou metódou; vyzýva Komisiu, aby zvážila alternatívne metódy merania administratívneho zaťaženia, ako sú konzultácie so zainteresovanými stranami, čo by umožnilo rýchle odstraňovanie zaťaženia v konkrétnych prípadoch;

32. zdôrazňuje, že model normovaných nákladov na meranie administratívneho zaťaženia nebol nezávisle vyhodnotený;

33. súčasne pripomína pomerne malý počet návrhov (148 v roku 2008) predložených elektronicky prostredníctvom na to určenej internetovej stránky; domnieva sa, že Komisia by mala zverejniť skutočnosť, že rôzne subjekty môžu poukazovať na nadmerné administratívne náklady, ktoré vyplývajú z európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

34. súhlasí so stanoviskom Komisie, že elektronická komunikácia predstavuje výborný nástroj na zníženie administratívneho zaťaženia, a vyzýva ju, aby realizovala myšlienky uvedené v oznámení o e-Komisii 2006 – 2010 a o stratégii i2010, ktorej cieľom je modernizácia administratívy v Európe;

35. naliehavo žiada Komisiu o to, aby pokračovala v realizovaní opatrení v rámci odvetvových plánov na znižovanie administratívneho zaťaženia; zaväzuje sa k urýchlenému posúdeniu príslušných legislatívnych návrhov;

36. berie na vedomie pozitívny prínos Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže k programu na znižovanie zaťaženia, ktorý realizuje Komisia; zdôrazňuje však, že zloženie skupiny by malo byť vyváženejšie, pričom by malo zahŕňať viac odborníkov zastupujúcich občiansku spoločnosť a odborníkov z ďalších členských štátov; požaduje, aby sa mandát skupiny, ktorý sa tým pádom rozšíri, predĺžil do roku 2013;

37. upozorňuje, že občania nevidia rozdiel medzi administratívnym zaťažením, ktoré vyplýva z európskych právnych predpisov, a zaťažením, ktoré je dôsledkom vnútroštátnych právnych predpisov, a že administratívne zaťaženie v dôsledku vnútroštátnych predpisov prispieva k vytváraniu negatívneho obrazu o Európskej únii;

38. upozorňuje, že pre úspešnosť programu na zníženie zaťaženia je nevyhnutná aktívna spolupráca Komisie s členskými štátmi, aby sa tak zabránilo rozličným interpretáciám a tzv. pozlacovaniu právnych predpisov;

39. vyzýva členské štáty, aby sa dôsledne usilovali plniť svoje vlastné vnútroštátne ciele v oblasti znižovania administratívneho zaťaženia, a dúfa v plodnú spoluprácu s národnými parlamentmi v tejto oblasti;

40. nabáda Komisiu, aby Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ rozšírila na nové prioritné oblasti a ďalšie legislatívne akty na základe konzultácií so všetkými dotknutými zainteresovanými stranami, vrátane sociálnych partnerov, a dodatočného posúdenia jestvujúcich právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto akčnom programe aj po roku 2012;

Inštitucionálne a procedurálne pripomienky

41. víta doterajšie úsilie Komisie o stanovenie a vypracovanie návrhov na zjednodušenie a zjednotenie európskych právnych predpisov; zdôrazňuje nevyhnutnosť zachovať dobrú medziinštitucionálnu spoluprácu v tejto oblasti, najmä v prípadoch, že Komisia stiahne legislatívne návrhy, ktoré sa nepovažujú za podstatné;

42. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v kodifikácii legislatívnych aktov a predložila správu ohlásenú na rok 2009, v ktorej budú podrobne opísané výsledky celého programu harmonizácie práva(6);

43. zdôrazňuje, že zmena právnych predpisov by sa vždy mala vykonávať prostredníctvom prepracovania; súčasne uznáva a rešpektuje práva Komisie v oblasti legislatívneho procesu;

44. pripomína, že ostatné iniciatívy týkajúce sa zjednodušenia právnych predpisov podliehajú riadnemu legislatívnemu postupu a zodpovedajúcim lehotám; ubezpečuje, že vynakladá všetko úsilie o to, aby návrhy Komisie preskúmal v čo najkratšej lehote;

45. upozorňuje na to, že v ZFEÚ(7) sa jednoznačne zakazuje, aby Parlament a Rada prijímali legislatívne akty, s ktorými sa v ustanoveniach zmluvy týkajúcich sa danej oblasti nepočíta;

46. varuje pred upúšťaním od nevyhnutných právnych predpisov v prospech samoregulácie alebo spoločnej regulácie či iných nelegislatívnych opatrení; zastáva názor, že v každom prípade by sa mali dôkladne preskúmať dôsledky takejto voľby s prihliadnutím na zmluvné právo a úlohy jednotlivých inštitúcií;

47. súčasne kladie dôraz na to, že nástroje tzv. soft law by sa mali používať s najväčšou opatrnosťou a na riadne odôvodnenom základe, aby nedošlo k narušeniu právnej istoty a zrozumiteľnosti existujúcich právnych predpisov, a po konzultácii s Parlamentom, ako zdôraznil vo svojom uznesení o revidovanej rámcovej dohode;

48. s uspokojením berie na vedomie zjednodušenie výmeny informácií a dokumentov súvisiacich s vykonávacími aktmi (komitológia), a najmä fungovanie nového regulačného postupu s kontrolou; dúfa, že prechod na nový systém zavedený Lisabonskou zmluvou sa uskutoční hladko a bez zbytočného odkladu;

49. pripomína okrem toho celý rad ďalších inštitucionálnych úprav zavedených Lisabonskou zmluvou, ktoré ovplyvnia tvorbu právnych predpisov Európskej únie; osobitne zdôrazňuje význam európskej občianskej iniciatívy, ktorá ma potenciál stať sa podstatným prvkom európskej verejnej diskusie, a víta návrh nariadenia o tejto iniciatíve vypracovaný Komisiou; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi Parlamentom a Komisiou v záujme vytvorenia účinného a zrozumiteľného nástroja s jasnými kritériami prípustnosti, ktorý bude v súlade s osvedčeným postupom procesu tvorby právnych predpisov EÚ;

50. podporuje návrh Komisie, aby sa preskúmala prípustnosť navrhovanej občianskej iniciatívy ex-ante už vo chvíli, keď získa tretinu požadovaných vyhlásení o podpore, čo umožní vyhnúť sa sklamaniu občanov v prípade iniciatív, ktoré boli vyhlásené za neprípustné;

51. vyzýva Komisiu, aby stanovila časový limit nielen na preskúmanie oficiálne podanej iniciatívy, ale aj na predloženie legislatívneho návrhu v prípade prijateľnosti iniciatívy;

52. naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaviazala k tomu, že stanoví lehoty, do ktorých vyhovie žiadostiam Parlamentu predloženým na základe článku 225 ZFEÚ, s osobitným odkazom na záväzok stanovený v rámcovej dohode, že do troch mesiacov po prijatí legislatívnej iniciatívnej správy vypracuje správu o následných opatreniach pre všetky žiadosti o legislatívne iniciatívy a najneskôr do jedného roka predloží legislatívny návrh;

53. vyzýva Komisiu, aby na základe doterajších uznesení Parlamentu týkajúcich sa kontroly uplatňovania právnych predpisov Únie v plnej miere využívala svoje práva vyplývajúce z článkov 258 a 260 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o absenciu oznamovania opatrení na transpozíciu smernice zo strany členských štátov;

54. poukazuje na to, že problematika lepšej tvorby právnych predpisov priamo súvisí s otázkou sledovania vykonávania práva Únie;

55. pozorne sleduje vykonávanie pilotného projektu EÚ zameraného na takéto sledovanie; je znepokojený tým, že navrhovaná metóda preskúmavania sťažností by mohla viesť k prílišnej závislosti Komisie od členských štátov;

56. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)              Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2)              Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0009. (3)              Prijaté texty, P6_TA(2008)0493. (4)              Prijaté texty, P6_TA(2008)0494 a P6_TA-PROV(2009)0335. (5) Pozri stranu 6 Akčného programu na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 (KOM(2009)0544). (6) Pozri sekciu 5 Tretej správy o pokroku dosiahnutom v stratégii na zjednodušenie regulačného prostredia (KOM(2009)0017). (7) Článok 296 ods. 3 ZFEÚ.

Správa o lepšej tvorbe právnych predpisov v Európskej únii zahŕňa mnohé otázky. Okrem zásad subsidiarity a proporcionality sa zaoberá stratégiou na zjednodušenie regulačného prostredia na celoeurópskej úrovni. Ide o program, ktorý sa začal Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe právnych predpisov z roku 2003 a bol predmetom mnohých uznesení Parlamentu v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach. Stratégiu tvorí najmä prognóza sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu navrhovaných právnych predpisov, znižovanie administratívneho zaťaženia a zjednodušenie a zjednotenie existujúcich právnych predpisov.

Táto správa sa vzťahuje na 15. a 16. správu Komisie o lepšej tvorbe právnych predpisov, ktoré sa týkajú rokov 2007 a 2008, na Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (z 28. januára 2009 vrátane príloh), na Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia z 22. októbra 2009 a na ďalšie dokumenty prijaté rôznymi inštitúciami vrátane nedávnych uznesení Parlamentu o lepšej tvorbe právnych predpisov a o kontrole uplatňovania práva EÚ.

Správa je tiež vhodnou príležitosťou zaoberať sa viacerými inštitucionálnymi otázkami spojenými s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy (1. decembra 2009), ktoré budú mať v budúcnosti vplyv na tvorbu právnych predpisov.

Najdôležitejšie otázky uvedené v tomto návrhu sú:

· Zásady subsidiarity a proporcionality

Tieto zásady tvoria základné požiadavky primárneho práva a ich správne uplatňovanie by malo pomôcť zabezpečiť, aby európske právo zodpovedalo očakávaniam občanov. Umožňujú tiež členským štátom uplatňovať vlastné legislatívne právomoci v duchu spolupráce na všetkých úrovniach správy, a tak zvyšovať právnu istotu.

Lisabonskou zmluvou sa zásadným spôsobom posilňuje úloha národných parlamentov, pokiaľ ide o zásadu subsidiarity. Komisia už teraz posiela parlamentom všetky návrhy právnych aktov, hoci doteraz len niekoľko parlamentov pravidelne posielalo naspäť svoje stanovisko. V blízkej budúcnosti by národné parlamenty mali byť vyzvané, aby sa zapojili do spolupráce a využívali nové príležitosti.

· Posudzovanie vplyvu

Posudzovanie vplyvu je veľmi dôležitý prvok v rámci tvorby právnych predpisov a Parlament opakovane upozorňoval na to, aby ho Komisia uskutočňovala takým spôsobom, ktorý zabezpečí jeho maximálnu spoľahlivosť. V roku 2006 Komisia reagovala na požiadavky Parlamentu a zriadila výbor na posudzovanie vplyvu, ktorý je vnútorným orgánom Komisie a podlieha priamo jej predsedovi. Výbor kontroluje kvalitu posudzovania vplyvu ešte pred tým, než je návrh daného aktu predložený ako oficiálny legislatívny návrh Komisie. Vzhľadom na doterajšie výsledky činnosti výboru je nevyhnutné zabezpečiť jej úplnú nezávislosť a primerané pracovné podmienky. V súčasnosti sa výbor skladá z piatich členov (alebo ich zástupcov), ktorí pracujú s podporou zodpovedajúcou 15 systematizovaným miestam, čo sa s ohľadom na skutočnosť, že výbor skúma posúdenia vplyvu zo všetkých generálnych riaditeľstiev Komisie a pokrýva všetky oblasti legislatívy, zdá nevyhovujúce. Komisia navyše pod vplyvom stanoviska výboru na posudzovanie vplyvu prijala v januári 2009 nové usmernenia týkajúce sa prípravy posudzovania vplyvu.

Výbor pre právne veci považuje za oprávnené zaoberať sa uvedenými otázkami v tejto správe, hoci v súčasnosti tiež vypracúva samostatnú správu o príprave posudzovania vplyvu.

· Znižovanie administratívneho zaťaženia

S ohľadom na ambiciózny cieľ 25 % zníženia správnych nákladov do roku 2012, ktoré vyplývajú z európskeho práva, výbor poukazuje tak na metódu výpočtu týchto nákladov, ako aj na spoluprácu inštitúcií EÚ a členských štátov pri ich znižovaní. Mimoriadny význam má skutočnosť, že na základe referenčného merania správnych nákladov sa odhaduje, že zo 72 právnych aktov EÚ vyplývalo 486 povinností informovať, ktoré v členských štátoch viedli k prijatiu viac ako desaťtisíc vykonávacích aktov. Okrem toho sa odhaduje, že 32 % z celkového administratívneho zaťaženia spojeného s právnymi predpismi EÚ je dôsledkom rozhodnutí niektorých členských štátov prekročiť požiadavky legislatívy EÚ (príliš prísne vykonávanie) a tiež neúčinnosti ich administratívnych postupov. Poukazuje to na významnú úlohu členských štátov pri znižovaní administratívneho zaťaženia a na to, že transpozícia právnych predpisov Únie sa musí dôkladne a aktívne kontrolovať.

Vzhľadom na odvetvové plány na zníženie administratívneho zaťaženia, ktoré Komisia vypracovala v októbri 2009, je žiaduce prijať stanoviská k jednotlivým legislatívnym návrhom. V tejto súvislosti je vítaná úloha Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorej predseda Edmund Stoiber bol v novembri 2009 a v júni 2010 hosťom Výboru pre právne veci.

· Zjednodušené a zjednotené právne predpisy

V tejto súvislosti by sa malo preskúmať Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, ktoré obsahuje informácie o konkrétnych návrhoch a harmonogram činnosti Komisie. Parlament by mal zdôrazniť svoju podporu stratégii a celkovým cieľom tohto programu, hoci skúsenosti Výboru pre právne veci pri aktualizovaní právnych predpisov prostredníctvom prepracovania a kodifikácie poukazujú na to, že existuje príležitosť zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu.

Šesť rokov po podpísaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov je možné vyvodiť určité závery a zároveň sa zamyslieť nad ďalším zlepšením spolupráce. Výbor pre právne veci nepovažuje za nevyhnutné, aby sa už v tejto správe predložili návrhy úprav v príslušných dohodách (alebo v spoločnom prístupe k posúdeniu vplyvu). V správe sa však upozorňuje na zásadné odporúčania uvedené v záverečnej správe pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu a v uznesení z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode týkajúcej sa vzťahov medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

V súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy výbor osobitne upozorňuje na európsku občiansku iniciatívu, ktorá umožní občanom aktívne sa zúčastňovať na tvorbe európskych právnych predpisov. Za zmienku stojí tiež Lisabonskou zmluvou zavedené nové rozdelenie aktov na delegované a vykonávacie akty.

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže Lisabonská zmluva stavia Parlament v procese tvorby právnych predpisov podľa riadneho legislatívneho postupu na rovnakú úroveň s Radou,

B.  keďže zavedením európskej občianskej iniciatívy poskytuje Lisabonská zmluva občanom Európskej únie možnosť požiadať o legislatívny proces,

C. keďže 31. marca 2010 Európska komisia predložila návrh nariadenia, ktoré stanovuje postupy a podmienky takejto občianskej iniciatívy,

D. keďže článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Parlamentu požiadať Komisiu o predloženie vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že na plnenie zmlúv je potrebné vydať akt Únie,

E.  keďže Charta základných práv Európskej únie radí medzi občianske práva právo na dobrú správu verejných vecí, ktorá môže fungovať iba na základe prehľadných a občanom zrozumiteľných právnych predpisov,

1.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v zmysle politickej dohody na základe uznesenia z 9. februára 2010 o rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou vyvinula maximálne úsilie o to, aby sa Parlament a Rada stali v procese tvorby právnych predpisov rovnocennými partnermi, a aby sa tak uplatňovala zásada rovnakého zaobchádzania voči Parlamentu a Rade zakotvená v Lisabonskej zmluve, najmä tým, že obe inštitúcie bude súčasne a podrobne informovať o všetkých udalostiach a vývoji, ktoré majú vplyv na legislatívny proces a že im zabezpečí rovnoprávny prístup na schôdze, k návrhom a iným informáciám;

2.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Parlamentom bezodkladne vypracovala nevyhnutné právne nástroje a organizačné opatrenia, ktoré umožnia občanom Európskej únie uplatňovať právo iniciovať legislatívny proces, ktoré im bolo priznané v článku 11 Lisabonskej zmluvy;

3.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaviazala k tomu, že stanoví lehoty, do ktorých vyhovie žiadostiam Európskeho parlamentu predloženým na základe článku 225 ZFEU, najmä v súvislosti s osobitným odkazom na záväzok stanovený v rámcovej dohode, že do troch mesiacov po prijatí legislatívnej správy z vlastného podnetu vypracuje správu o následných opatreniach pre všetky legislatívne iniciatívne žiadosti a najneskôr do jedného roka predloží legislatívny návrh;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol proces tvorby právnych predpisov jednoduchý, prehľadný a zrozumiteľný pre občanov EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE