Postup : 2010/2051(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0276/2010

Predkladané texty :

A7-0276/2010

Rozpravy :

PV 18/10/2010 - 18
CRE 18/10/2010 - 18

Hlasovanie :

PV 21/10/2010 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0384

SPRÁVA     
PDF 308kWORD 245k
7. október 2010
PE 442.975v02-00 A7-0276/2010

Budúcnosť európskej normalizácie

(2010/2051(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajca: Edvard Kožušník

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Budúcnosť európskej normalizácie

(2010/2051(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na verejné vypočutie o budúcnosti európskej normalizácie, ktoré 23. júna 2010 uskutočnil Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

 so zreteľom na reakcie na verejnú konzultáciu Komisie o prieskume európskeho systému normalizácie, ktorá sa uskutočnila od 23. marca do 21. mája 2010,

 so zreteľom na štúdiu hodnotenia vplyvu „normalizačného balíčka“, ktorá bola vypracovaná pre GR Komisie pre podniky a priemysel (9. marca 2010),

 so zreteľom na správu panelu odborníkov pre prieskum európskeho systému normalizácie (EXPRESS) s názvom Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovatívnu Európu: vízia pre rok 2020 (február 2010),

 so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 pre predsedu Komisie s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

 so zreteľom na štúdiu o prístupe MSP k európskej normalizácii s názvom Umožniť malým a stredným podnikom lepšie využívať prínosy vyplývajúce z noriem a zapojenia sa do normalizácie, ktorú zadali Európsky výbor pre normalizáciu ČEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) (august 2009),

 so zreteľom na štúdiu o prístupe k normalizácii, ktorá bola vypracovaná pre GR Komisie pre podniky a priemysel (10. marca 2009),

 so zreteľom na správu Komisie z 21. decembra 2009 o uplatňovaní smernice 98/34/ES v období od roku 2006 do roku 2008 (KOM(2009)0690) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2009)1704),

 so zreteľom na bielu knihu z 3. júla 2009 o Modernizácii normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – cesta vpred (KOM(2009)0324),

 so zreteľom na závery Rady z 25. septembra 2008 o normalizácii a inovácii,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2008 s názvom Smerom k zvýšeniu prínosu normalizácie pre inovácie v Európe (KOM(2008)0133),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. októbra 2004 o úlohe európskej normalizácie v rámci európskej politiky a právnych predpisov (KOM(2004)0674) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Výzvy pre európsku normalizáciu,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2004 s názvom „Začlenenie environmentálnych aspektov do európskej normalizácie“ (KOM(2004)0130),

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. júla 2001 o európskych politických zásadách v oblasti medzinárodnej normalizácie (SEK(2001)1296),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 1999 o správe Komisie o účinnosti a zodpovednosti v európskej normalizácii podľa nového prístupu(1),

 so zreteľom na správu Komisie z 13. mája 1998 o účinnosti a zodpovednosti v európskej normalizácii podľa nového prístupu (KOM(1998)0291),

 so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie(2),

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov(3),

 so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 87/95/EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií(4),

 so zreteľom na viedenskú dohodu z júna 1991 o technickej spolupráci medzi ISO a CEN a drážďanskú dohodu zo septembra 1996 o výmene technických údajov medzi CENELEC a IEC,

 so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0276/2010),

A.  keďže európsky systém normalizácie je ústredným prvkom pri vytváraní jednotného trhu, a to najmä vďaka využívaniu noriem v kľúčových legislatívnych oblastiach v rámci „nového prístupu“, ktorý bol začlenený do nového legislatívneho rámca,

B.  keďže súčasný právny rámec prispel k úspechu európskej normalizácie tým, že umožnil rozvoj európskych noriem, ktoré všetky hospodárske subjekty potrebujú k zabezpečeniu hladkého fungovania vnútorného trhu, zjednodušeniu svetového obchodu a prístupu na trh a k posilneniu udržateľného rastu a konkurencieschopnosti,

C.  keďže európsky systém normalizácie zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní noriem, ktoré sú schopné zaistiť bezpečnosť, dostupnosť, inováciu a interoperabilitiu produktov a ochranu životného prostredia, pretože takéto normy sú pre európsku politiku a právne predpisy čoraz potrebnejšie,

D.  keďže zásada č. VII Iniciatívy „Small Business Act“ zdôrazňuje význam podpory účasti MSP na procese prípravy noriem a význam ochrany ich záujmov v tomto procese,

E.  keďže tvorba európskych noriem prispieva k rozvoju globálnych noriem,

F.  keďže moderný a pružný systém tvorby európskych noriem je základnou súčasťou ambicióznej a obnovenej európskej priemyselnej politiky,

G.  keďže proces tvorby európskych noriem funguje v rámci globálneho ekosystému a zároveň v rôznych vzťahoch s ním, pričom sa opiera o osobitné štruktúry a špecializovaný súbor postupov na tvorbu noriem, ako ich uplatňujú CEN a CENELEC na základe vnútroštátneho delegovania právomocí a organizácia ETSI na základe priameho členstva,

H.  keďže Montiho správa o novej stratégii pre jednotný trh potvrdzuje, že normalizácia je kľúčová pre riadenie jednotného trhu a zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať európsky proces normalizácie, zachovať prínosy existujúceho systému a nájsť správnu rovnováhu medzi európskym hľadiskom a národnými hľadiskami,

I.  keďže v záujme uspokojovania budúcich potrieb podnikov a spotrebiteľov a poskytovania všetkých potenciálnych výhod na podporu verejných a spoločenských cieľov sa európska normalizácia musí prispôsobiť výzvam vyplývajúcim z globalizácie, zmeny klímy, vzniku nových hospodárskych veľmocí a technologického rozvoja,

J.  keďže je potrebné vypracovať strategický prístup k európskej normalizácii a preskúmať súčasný systém, aby mohol byť aj naďalej úspešný a zodpovedal potrebám nadchádzajúceho desaťročia, čím by si Európa ponechala vedúcu úlohu v rámci globálneho systému normalizácie,

Úvod

1.  víta zámer Komisie preskúmať systém európskej normalizácie s cieľom zachovať jeho početné úspešné prvky, vylepšiť jeho nedostatky a nastoliť správnu rovnováhu medzi európskym, národným a medzinárodným rozmerom; zdôrazňuje, že navrhovaný prieskum by malo vychádzať zo silných stránok existujúceho systému, ktorý predstavuje stabilnú základňu, na ktorej je možné stavať, a že by sa malo zdržať radikálnych zmien, ktoré by podkopali základné hodnoty systému;

2.  naliehavo žiada Komisiu, aby bez omeškania prijala a predložila návrh modernej, integrovanej politiky normalizácie, vrátane revízie smernice 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, rozhodnutia 87/95/EHS o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií a rozhodnutia 1673/2006/ES o financovaní európskej normalizácie, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2010;

3.  zdôrazňuje, že prieskum systému európskej normalizácie musí prispieť k európskej inovácii a trvalo udržateľnému rozvoju, zvýšiť konkurencieschopnosť Únie, posilniť jej postavenie v medzinárodnom obchode a zlepšiť životné podmienky jej občanov;

4.  oceňuje správu panelu odborníkov pre prieskum európskeho systému normalizácie (EXPRESS); vyzýva európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, členské štáty a Komisiu, aby jeho strategické odporúčania uplatnili s cieľom vytvoriť európsky systém normalizácie, ktorý bude schopný reagovať na spoločenské a hospodárske potreby a zachovať svoju vedúcu úlohu v globálnom systéme normalizácie;

5.  žiada Komisiu, aby k návrhu týkajúcemu sa prieskumu súčasného právneho rámca v oblasti európskej normalizácie priložila strategický dokument, ktorým sa stanoví komplexný akčný rámec na európskej a národnej úrovni vrátane konkrétnych návrhov na zlepšenie, ktoré nemožno uskutočniť prostredníctvom prieskumu právnych predpisov; zdôrazňuje, že takýto strategický dokument by sa nemal obmedzovať na odporúčania obsiahnuté v správe EXPRESS;

6.  víta bielu knihu Komisie o modernizácii normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – Cesta vpred; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uplatňovali základné odporúčania obsiahnuté v bielej knihe, s cieľom zabezpečiť v rámci európskeho a medzinárodného systému normalizácie vypracovanie príslušných globálnych noriem v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré sa budú zavádzať a používať v politikách a verejnom obstarávaní EÚ;

7.  podporuje zámer Komisie začleniť do právneho rámca európskej normalizácie zásady dohody Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu (transparentnosť, otvorenosť, nestrannosť, konsenzus, účinnosť, relevantnosť a dôslednosť), aby sa tak posilnilo ich uplatňovanie v rámci európskeho systému normalizácie; zastáva názor, že integrácia týchto zásad by nemala viesť k rozšíreniu počtu uznávaných európskych organizácií pre normalizáciu nad tri existujúce, t.j. CEN, CENELEC a Európsky inštitút pre normalizáciu v telekomunikáciách (ETSI);

8.  domnieva sa, že tieto zásady by mohli byť doplnené o dodatočné charakteristiky, ako údržba, dostupnosť, kvalita, neutralita a zodpovednosť; je presvedčený, že všetky tieto zásady treba spresniť a vymedziť, a že je nutné zaviesť osobitný monitorovací systém, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie pri vytváraní noriem na podporu politík a legislatívy EÚ na vnútroštátnej a európskej úrovni;

9.  zdôrazňuje však, že tieto zásady sami osebe nie sú postačujúce na zabezpečenie primeraného zastúpenia všetkých zúčastnených strán – najmä tých, ktoré sa angažujú v oblasti zdravia a bezpečnosti, spotrebiteľských a ekologických záujmov – v procese tvorby noriem v rámci európskeho systému normalizácie; domnieva sa preto, že je nevyhnutné doplniť ich o zásadu „primeraného zastúpenia“, keďže vždy, keď sa jedná o verejný záujem, je nanajvýš dôležité primeraným spôsobom zohľadniť stanoviská všetkých zúčastnených strán, a to najmä pri príprave noriem na podporu právnych predpisov a politík EÚ, a zároveň uznať potrebu zapojiť do jednotlivých projektov normalizácie tých najrelevantnejších technických odborníkov;

10. zdôrazňuje, že napriek tomu, že MSP sú základnou súčasťou európskeho trhu, nie sú primerane zastúpené v systéme normalizácie, a preto nemôžu plne využívať výhody, ktoré z nej vyplývajú; je presvedčený, že je nevyhnutné zlepšiť ich zastúpenie a účasť v systéme, najmä prostredníctvom technických výborov na vnútroštátnej úrovni; žiada Komisiu, aby prostredníctvom hodnotenia vplyvu v rámci revízie európskeho systému normalizácie našla najlepší spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť a odhadla výšku finančných prostriedkov potrebných na pomoc MSP;

11. zdôrazňuje, že hoci normy prispeli ku značnému zlepšeniu kvality a bezpečnosti tovaru, ich použiteľnosť v oblasti služieb zďaleka nezodpovedá hospodárskemu významu a potenciálu tohto odvetvia; pripomína najmä, že počet vnútroštátnych noriem v oblasti služieb, ktoré boli v Európe v poslednej dobe vypracované, zďaleka prekračuje počet európskych noriem vytvorených v tomto odvetví;

12. berie na vedomie, že normy v oblasti služieb často zodpovedajú národným osobitostiam a že ich tvorba súvisí s potrebami trhu, záujmami spotrebiteľov a verejným záujmom; zdôrazňuje, že tvorba európskych noriem v oblasti služieb a vypracúvanie vlastných zásad kvality alebo značiek kvality na úrovni Únie odbornými organizáciami tak, ako je uvedené v smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, by mali byť prínosom pre ďalšiu harmonizáciu v odvetví služieb, mali by zvýšiť transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť európskych služieb a podporiť hospodársku súťaž, inovácie, zníženie obchodných prekážok a ochranu spotrebiteľa;

13. podporuje preto zámer Komisie začleniť normy v oblasti služieb do právneho rámca európskej normalizácie, pretože tento krok nielenže zabezpečí oznamovanie všetkých vnútroštátnych noriem v oblasti služieb, ktoré by mohli potenciálne predstavovať technické prekážky pre obchodovanie na vnútornom trhu, ale tiež poskytne Komisii riadny právny základ, na základe ktorého bude môcť požiadať európske organizácie pre normalizáciu o vytvorenie noriem v presne vymedzených a náležite posúdených oblastiach odvetvia služieb; navrhuje, aby Komisia podnecovala poskytovateľov služieb, aby vypracovali normy v rámci európskych organizácií pre normalizáciu, s cieľom vyhnúť sa v najväčšej možnej miere fragmentácii medzi rôznymi vnútroštátnymi normami a zároveň zabezpečiť, aby boli tieto normy v súlade s potrebami trhu a spotrebiteľov a s verejným záujmom; podporuje činnosti, ktoré boli uskutočnené s cieľom zabezpečiť kvalitu poskytovania služieb, napríklad zásady kvality alebo značky kvality vypracované odbornými organizáciami a nabáda všetkých príslušných aktérov, aby sa zúčastnili procesu európskeho systému normalizácie;

Posilnenie európskeho systému normalizácie

     (a) Všeobecné pripomienky

14. opätovne potvrdzuje, že európska normalizácia na podporu právnych predpisov „nového prístupu“ sa ukázala byť úspešným a významným nástrojom pre dobudovanie jednotného trhu; konštatuje, že počet normalizačných mandátov na podporu právnych predpisov v iných oblastiach než v tých, na ktoré sa vzťahuje „nový prístup“ sa v posledných rokoch zvýšil, čo naznačuje, že tento model bol prijatý v celej rade právnych predpisov a politík EÚ; je presvedčený, že je vhodné rozšíriť používanie noriem aj na iné oblasti právnych predpisov a politík Únie než je jednotný trh, s ohľadom na osobitosť dotknutých oblastí a v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie;

15. je presvedčený, že je nanajvýš dôležité oddeliť právne predpisy od normalizácie, aby nedochádzalo k nesprávnej interpretácii, pokiaľ ide o ciele právnych predpisov a požadovanú úroveň ochrany; zdôrazňuje, že európsky zákonodarca musí byť pri stanovovaní zásadných požiadaviek regulácie veľmi obozretný a presný, zatiaľ čo Komisia musí v mandátoch jasne a presne stanoviť ciele normalizačnej činnosti; zdôrazňuje, že úloha tvorcov noriem by mala byť obmedzená na stanovovanie technických prostriedkov na dosiahnutie cieľov stanovených zákonodarcom, ako aj zabezpečenie vysokej úrovne ochrany;

16. opakuje, že je nevyhnutné, aby európske normy boli vypracúvané v primeranej lehote, najmä v tých oblastiach, v ktorých sa normy požadujú rýchlo v záujme splnenia požiadaviek verejných politík a rýchlo sa meniacich podmienok trhu; vyzýva preto európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby pokračovali v zlepšovaní svojej efektívnosti a účinnosti, majúc na pamäti, že urýchlenie procesu normalizácie sa nesmie uskutočniť na úkor zásad otvorenosti, kvality, transparentnosti a konsenzu medzi všetkými zúčastnenými stranami;

17. uznáva, že je dôležité zjednodušiť postup vytvárania noriem; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zúčastnenými stranami našla nové spôsoby optimalizácie účinného prijímania európskych noriem;

18. je presvedčený, že proces normalizácie sa čiastočne urýchli skvalitnením konzultácií medzi Komisiou a európskymi organizáciami pre normalizáciu pred vydaním mandátu, čo organizáciám umožní rýchlejšie odpovedať, pokiaľ možno v rámci dvojmesačnej lehoty, či sú schopné realizovať normalizačný projekt;

19. upozorňuje na význam výboru podľa smernice 98/34 ako fóra na prediskutovanie otázok súvisiacich s technickými predpismi a normalizáciou medzi Komisiou a členskými štátmi; domnieva sa, že zástupcovia Európskeho parlamentu by mali byť pozývaní na zasadnutia tohto výboru (alebo jeho nástupníckeho orgánu), ktorý by mal byť podľa potreby otvorený aj organizáciám zúčastnených strán na európskej úrovni, najmä počas diskusií o mandátoch na vypracovanie noriem, a zároveň aj pozorovateľom z európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu;

20. naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s európskymi organizáciami pre normalizáciu vytvorila a uplatňovala skvalitnený a koherentný systém koordinácie politiky normalizácie a normalizačných činností, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky aspekty procesu normalizácie od prípravy a poskytnutia mandátu, cez monitorovanie činnosti technického výboru a zabezpečovania, aby vytvorené normy boli v súlade s politikami EÚ a spĺňali základné požiadavky súvisiacich právnych predpisov, až po formálne schvaľovanie, zverejňovanie a používanie noriem; zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohli príslušné kategórie zúčastnených strán zohrávať ako poradná skupina Komisie pri vytváraní harmonizovanej platformy európskej politiky normalizácie;

21. vyzýva členské štáty, aby v oblasti normalizácie uplatňovali koordinovanú politiku a prijali koherentný prístup k využívaniu noriem na podporu právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že splnenie politických cieľov EÚ nebude ohrozené nekoordinovanými snahami o normalizáciu, vzájomne si konkurujúcimi alebo nepotrebnými normami, či prebytkom certifikačných schém;

22. vyzýva Komisiu, aby prepracovala a racionalizovala postup udeľovania mandátov na vypracovanie noriem európskym organizáciám pre normalizáciu tak, aby zahŕňal aj konzultačnú fázu s príslušnými zúčastnenými stranami a dôkladnú analýzu, ktorá by odôvodňovala potrebu stanovenia novej normy, čím by sa zabezpečila relevantnosť stanovovaných noriem a zamedzilo by sa duplicite a nárastu počtu rôznych noriem a špecifikácií;

23. vyzýva tiež Komisiu, aby predložila akčný plán zameraný na dosiahnutie integrovanejšieho systému normalizácie EÚ, efektívnejšie a účinnejšie vytváranie noriem, lepší prístup k normalizácii, najmä pre MSP, posilnenie úlohy EÚ pri vytváraní noriem na medzinárodnej úrovni a udržateľnejší systém financovania vývoja noriem;

24. zdôrazňuje významnú úlohu „konzultantov nového prístupu“ pri overovaní toho, či sú harmonizované normy v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že týchto konzultantov v súčasnosti vyberajú európske organizácie pre normalizáciu a že konzultanti pôsobia v ich rámci, čo pre tieto organizácie predstavuje značnú administratívnu záťaž a v niektorých prípadoch to u zúčastnených strán vzbudzuje obavy ohľadom nestrannosti a nezávislosti príslušného procesu; vyzýva preto Komisiu, aby zhodnotila, či je potrebné existujúce postupy preskúmať; je ďalej presvedčený, že Komisia by mala stanoviť postupy na zabezpečenie toho, aby zverené normy boli v súlade s ostatnými politikami a právnymi predpismi EÚ, ktoré nepodliehajú „novému prístupu“; domnieva sa, že by sa tak malo stať počas procesu tvorby noriem, s cieľom zamedziť prieťahom a neefektívnosti z dôvodu následného zamietnutia;

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôslednejšie porovnávali normy s výsledkami, s cieľom zabezpečiť, aby normy spĺňali požiadavky stanovené v mandáte, najmä ak sa normy používajú na účely právnych predpisov „nového prístupu“, a aby zároveň zabezpečili, aby do procesu schvaľovania noriem neboli včlenené žiadne závažné dodatočné oneskorenia; má v úmysle preskúmať – v rámci nadchádzajúceho preskúmania európskeho systému normalizácie – možnosť rozšíriť na Parlament právo, v súčasnosti priznané Komisii a členským štátom, namietať voči harmonizovanej norme, ktorá podľa všetkého plne nespĺňa základné požiadavky príslušných právnych noriem;

26. žiada Komisiu, aby v záujme transparentnosti zverejňovala rozhodnutia o formálnych námietkach voči normám konsolidovaným spôsobom a sprístupnila aktualizovanú tabuľku všetkých opatrení týkajúcich sa formálnych námietok; rovnako Komisiu vyzýva, aby predložila výročnú správu o mandátoch na vypracovanie noriem a o stave ich plnenia;

27. vyzýva európske organizácie pre normalizáciu, aby posilnili existujúce mechanizmy odvolania, ktoré by sa mali použiť v prípade nezhôd týkajúcich sa noriem; poznamenáva, že súčasné mechanizmy nemusia byť vždy účinné, keďže ich zloženie odzrkadľuje v skutočnosti stanovisko tých, ktorí normu schválili; preto navrhuje, aby sa ich zloženie rozšírilo a aby sa umožnila účasť externým nezávislým odborníkom a/alebo európskym spoločenským subjektom, ktoré sú pridruženými členmi alebo spolupracujúcimi partnermi európskych organizácií pre normalizáciu;

28. vyjadruje svoju podporu značke Keymark, dobrovoľnej európskej certifikačnej značke vo vlastníctve organizácií CEN/CENELEC, ktorá preukazuje súlad s európskymi normami; zdôrazňuje, že značka Keymark je cennou alternatívou rozličných vnútroštátnych certifikačných systémov, ktoré si vyžadujú niekoľkonásobné skúšanie a označovanie výrobkov vo viacerých členských štátoch, a preto sa môžu stať prekážkou obchodu na vnútornom trhu a spôsobiť malým spoločnostiam vysoké náklady, ktoré sa môžu odraziť vo vyšších cenách pre spotrebiteľa; nabáda preto vnútroštátne organizácie pre normalizáciu ako aj ďalšie vnútroštátne certifikačné orgány, aby podporovali značku Keymark ako alternatívu k vnútroštátnym certifikačným systémom; vyzýva tiež na celoeurópsku informačnú kampaň s cieľom zvýšiť informovanosť medzi podnikateľskými subjektmi a spotrebiteľmi o výhodách značky Keymark;

29. je si vedomý toho, že súčasný systém financovania podpory európskej normalizácie zo strany EÚ vedie často k nespokojnosti z dôvodu zmien pravidiel, vysokých nákladov na audit a oneskorení pri schvaľovaní platieb; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné znížiť tieto náklady a vysoké administratívne zaťaženie, ktoré niekedy prevažujú nad výhodami z poskytnutej finančnej podpory, pričom je potrebné rešpektovať finančné predpisy EÚ; vyzýva Komisiu a všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť systému, a to aj prostredníctvom verejno–súkromných partnerstiev a viacročného finančného plánovania, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie jeho účinnosti a efektívnosti v celosvetovej hospodárskej súťaži; domnieva sa, že Komisia a európske organizácie pre normalizáciu by mohli svoju spoluprácu zlepšiť s cieľom zaručiť stabilný a užívateľsky prijateľný rámec pre finančný príspevok EÚ na európsku normalizáciu, čo významne zvýši efektívnosť systému;

     (b) Zlepšenie prístupu k postupu normalizácie

30. považuje zásadu vnútroštátneho delegovania právomocí za základný kameň európskeho systému normalizácie, najmä pokiaľ ide o tvorbu noriem organizáciami CEN a CENELEC; konštatuje však – ako to potvrdzuje aj štúdia o prístupe k normalizácii –, že vo veľkej väčšine európskych krajín sa spoločenské subjekty tvorby noriem nezúčastňujú vôbec, alebo len veľmi málo;

31. nabáda preto európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby podporovali a uľahčovali efektívnu účasť na postupoch normalizácie všetkých zúčastnených strán, najmä zástupcov malých a stredných podnikov (MSP), všetkých strán zastupujúcich verejný záujem, ako sú spotrebitelia (vrátane zdravotne postihnutých osôb a zraniteľných spotrebiteľov), ekológov, pracovníkov a organizácie zastupujúce iné spoločenské záujmy;

32. vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala príčiny nízkej účasti spoločenských subjektov a MSP na vnútroštátnej úrovni a prípadne presadzovala také opatrenia pre členské štáty, ktoré spoločenským subjektom a MSP poskytnú lepší prístup k tvorbe noriem na vnútroštátnej úrovni; víta úsilie CEN/CENELEC a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu pri uplatňovaní „Súboru nástrojov 58 odporúčaní“ zo štúdie prístupu MSP k normalizácii a odporúčaní zo správy EXPRESS, s cieľom zlepšiť prístup pre všetky zúčastnené strany;

33. zdôrazňuje potrebu, ktorá už existuje od 90. rokov 20. storočia, zabezpečiť priamu účasť spoločenských subjektov na európskej úrovni s cieľom účinnejšie odrážať ich názory, vzhľadom na to, že ich zastúpenie v národných technických výboroch vo väčšine členských štátov zostáva aj naďalej slabé; potvrdzuje, že v oblasti zlepšenia účasti spoločenských subjektov na vnútroštátnej úrovni sa podarilo dosiahnuť len veľmi obmedzený úspech a preto sa musí finančná a politická podpora európskych organizácií založených na účely zastupovania takýchto subjektov zachovať a posilňovať prinajmenšom do roku 2020; vyzýva tieto organizácie, aby zohrávali významnú úlohu v oblasti poskytovania poradenstva členským štátom a národným združeniam zo zúčastnených strán a tým zvýšili účasť príslušných zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni;

34. zastáva názor, že tieto európske organizácie zastupujúce záujmy spoločnosti musia získať výraznejšie miesto v rámci európskych organizácií pre normalizáciu; vyzýva preto Komisiu a európske organizácie pre normalizáciu, aby presadzovali rôzne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa vrátane vytvorenia možnosti pre tieto organizácie, bez toho, aby tým bola dotknutá zásada vnútroštátneho delegovania právomocí, aby získali reálne členstvo v rámci európskych organizácií pre normalizáciu, avšak bez možnosti hlasovania, pod podmienkou, že sú pridružení členovia alebo spolupracujúci partneri; domnieva sa, že vnútroštátne organizácie pre normalizáciu musia zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní a upevňovaní účasti zúčastnených strán zo spoločnosti v rámci procesu normalizácie, vzhľadom na nadradenosť zásady vnútroštátneho delegovania právomocí;

35. berie na vedomie najnovší vývoj v Medzinárodnej organizácii pre normalizáciu (ISO), najmä model, ktorý bol použitý na tvorbu normy ISO 26000 pre sociálnu zodpovednosť, v ktorom vnútroštátne orgány pre normalizáciu mohli do príslušnej pracovnej skupiny menovať iba jedného zástupcu z každej zo šiestich určených kategórií zúčastnených strán (priemysel, spotrebitelia, správa, zamestnanci, mimovládne organizácie a ostatné – služby, podpora, výskum a iné); zastáva názor, že použitie takéhoto modelu by mali európske organizácie pre normalizáciu hĺbkovo preskúmať v spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami ako alternatívu k tvorbe noriem v oblastiach výnimočného verejného záujmu a výsledky tohto skúmania by sa mali oznámiť Európskemu parlamentu; vyzýva Komisiu, aby navrhla finančné prostriedky na podporu takéhoto alternatívneho modelu;

     (c) Posilnenie zásady vnútroštátneho delegovania právomocí

36. zdôrazňuje, že hoci vnútroštátne organizácie pre normalizáciu predstavujú základný stavebný prvok európskeho systému normalizácie, existujú medzi nimi významné rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán do postupu normalizácie; zdôrazňuje, že existujúce nerovnosti vytvárajú výraznú nerovnováhu, pokiaľ ide o ich účinné zapojenie do európskeho systému normalizácie, pričom obmedzené zdroje niektorých vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu môžu byť prekážkou ich účinného zapojenia do normalizačného procesu;

37. žiada Komisiu a európske organizácie pre normalizáciu, aby podporovali vzdelávacie programy a prijali všetky potrebné opatrenia, ktorými by umožnili slabším vnútroštátnym organizáciám pre normalizáciu, ktoré v súčasnosti neprevádzkujú sekretariáty technických výborov, a ani sa nezúčastňujú na normalizačnej činnosti na úrovni, ktorá by zodpovedala ich ekonomickej štruktúre, aby prevzali aktívnejšiu úlohu v procese tvorby noriem a tým zvýšili dôveru vo vnútorný trh a zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých; domnieva sa, že vzdelávacie programy sú potrebné pre MSP aj z toho dôvodu, aby zvýšili svoju účasť v normalizačnom procese a posilnili význam normalizácie ako strategického podnikateľského nástroja;

38. oceňuje iniciatívu organizácií CEN a CENELEC zaviesť postup partnerského hodnotenia s cieľom ohodnotiť správne uplatňovanie zásad (a dodatočných charakteristík) Svetovej obchodnej organizácie vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu a nabádať k sústavnému zdokonaľovaniu a výmene osvedčených postupov; zdôrazňuje, že tento projekt by mal slúžiť ako účinný nástroj na posilnenie vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu a zlepšenie účasti všetkých príslušných zúčastnených strán na národnej úrovni; je presvedčený, že do projektu by mali byť zahrnuté všetky vnútroštátne organizácie pre normalizáciu a že by mal byť podporený nezávislým auditom; vyzýva organizácie CEN a CENELEC, aby pripravili a zverejnili správu o výsledkoch postupu partnerského hodnotenia;

39. naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili účinné zastúpenie všetkých príslušných zúčastnených strán v národných výboroch vytvorením mechanizmov na monitorovanie a podávanie správ a poskytli možnosť vzdelávania a finančnú podporu slabším spoločenským subjektom, a v prípade potreby federáciám MSP a remeselníkom, s cieľom zabezpečiť ich efektívnu účasť; zdôrazňuje význam poskytnutia digitálneho prístupu užívateľom k informáciám o normám;

40. vyzýva európske organizácie pre normalizáciu a členské štáty, aby Komisii pravidelne poskytovali správy o pokroku o svojich činnostiach, s cieľom zabezpečiť adekvátne zastúpenie všetkých zúčastnených strán v technických orgánoch zodpovedných za vypracúvanie noriem na základe mandátu, pričom tieto správy by mali vychádzať z príslušných osobitných požiadaviek na podávanie správ; zdôrazňuje, že tieto správy by mali byť následne začlenené do správy Komisie o úsilí vynaloženom zo strany európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu a dosiahnutých výsledkoch;

41. vyzýva vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby slabším subjektom poskytli bezplatný prístup do výborov pre tvorbu noriem a aby vytvorili nástroje na zlepšenie účasti zúčastnených strán vrátane bezplatných a ľahko použiteľných mechanizmov na on-line konzultácie pre všetky nové návrhy noriem; nabáda tieto organizácie, aby v plnej miere využívali informačné a komunikačné technológie s cieľom zvýšiť zapojenie zúčastnených strán prostredníctvom internetových stretnutí a online diskusií; nabáda tiež vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby komunikovali aj nad rámec systému, najmä pokiaľ ide o verejné otázky ohľadne nových noriem, keďže verejné otázky sú zvyčajne smerované na aktuálnych účastníkov systému;

42. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že verejné orgány vo väčšine členských štátov preukazujú len veľmi malý záujem o účasť na tvorbe noriem, napriek významu normalizácie ako nástroja na podporu právnych predpisov a verejných politík; naliehavo žiada členské štáty – ako zástupcov záujmov občanov – a najmä orgány dohľadu nad trhom, aby vyslali zástupcov do všetkých národných technických výborov sledujúcich tvorbu noriem na podporu politiky a právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že účasť vnútroštátnych orgánov na diskusii o tvorbe noriem je základom riadneho fungovania právnych predpisov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje „nový prístup“, a tiež zabraňuje tomu, aby proti harmonizovaným normám boli následne vznesené formálne námietky;

43. v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vyzýva vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby dodržiavali etický kódex ISO s cieľom zabezpečiť, aby nestrannosť noriem neohrozovali iné činnosti ako napríklad certifikáciu alebo akreditáciu; zdôrazňuje tiež význam tvorby noriem a usmernení pre posudzovanie zhody a presadzovania ich prijímania a spravodlivého používania, predovšetkým pokiaľ ide o požiadavky v oblasti integrity, objektívnosti a nestrannosti;

     (d) Uľahčenie prístupu k normalizácii

44. uznáva, že európska normalizácia pomáha vytvárať pre všetkých účastníkov trhu rovnaké podmienky, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť európskeho hospodárstva a sú veľmi významnými prispievateľmi do systému; uznáva však, že miera ich účasti na normalizácii vždy nezodpovedá ich hospodárskemu významu, keďže zložitosť noriem a náklady z nich vyplývajúce, môžu pre ne predstavovať prekážku;

45. zdôrazňuje, že normy by sa mali tvoriť a prijímať tak, aby zohľadňovali charakteristické znaky a prostredie MSP, najmä malých podnikov, mikropodnikov a remeselníkov; víta nedávne iniciatívy európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu, ktorých cieľom je realizovať odporúčania štúdie o prístupe MSP k európskej normalizácii a je presvedčený, že ich treba považovať za najlepšiu prax; víta a podporuje tiež opatrenia navrhované v programoch pre malé a stredné podniky v rámci Európskeho výboru pre normalizáciu a Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike s cieľom uľahčiť im používanie noriem; zdôrazňuje, že by sa mali prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie plnej účasti MSP na tvorbe noriem a lepšieho a lacnejšieho prístupu k nim;

46. predovšetkým zdôrazňuje, že Únia a členské štáty by mali umožniť, aby sa pri vypracúvaní noriem viac zohľadňovali záujmy MSP a remeselníkov, a to prostredníctvom realizácie strategických opatrení uvedených v Iniciatíve „Small Business Act“ v súlade s jej siedmou zásadou: poskytovaním finančnej podpory EÚ, znížením nákladov na prístup k normám, systematickým zverejňovaním súhrnných prehľadov európskych noriem a spravodlivým zložením normalizačných výborov;

47. vyzýva tiež Komisiu, aby v čo najvyššej možnej miere zjednodušila postupy a aby pri zmenách, ku ktorým pristúpi v budúcnosti, zohľadnila zásadu „najskôr myslieť v malom“; odporúča, aby Komisia zaradila tému normalizácie do programu najbližšieho týždňa malých a stredných podnikov;

48. je presvedčený, že prístup užívateľov k európskym normám vytvoreným na podporu politík a právnych predpisov EÚ je významnou otázkou, ktorú je potrebné aj naďalej riešiť; zastáva názor, že by sa mali zvážiť rôzne systémy stanovovania cien pre súkromné/priemyselné normy a pre harmonizované normy/normy vypracované na základe mandátu; žiada najmä vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby znížili náklady prostredníctvom osobitných sadzieb a prostredníctvom ponúkania súborov noriem za zníženú cenu a aby hľadali ďalšie možnosti ako zlepšiť prístup k normám, najmä pre MSP;

49. pripomína však, že nákupná cena normy zodpovedá len malej časti celkových nákladov, ktoré vznikli užívateľovi normy, ktorý zvyčajne musí vynaložiť podstatne viac zdrojov na transpozíciu požadovanej normy do svojho obchodného postupu;

50. zdôrazňuje, že normy by mali byť zrozumiteľné, jednoduché a ľahko použiteľné, aby ich užívatelia mohli lepšie uplatňovať; považuje za nevyhnutné vo vhodných prípadoch znížiť nadmerný počet krížových odkazov medzi normami a zamerať sa na riešenie súčasných ťažkostí pri určovaní skupiny noriem príslušných pre určitý výrobok alebo postup; vyzýva vnútroštátne a európske organizácie pre normalizáciu a obchodné združenia, aby poskytovali zrozumiteľné pokyny pre užívateľov noriem, bezplatný on-line prehľad noriem, lepší on-line prístup ku konzultačným návrhom a jednoduché funkcie elektronického vyhľadávania;

51. víta prebiehajúcu iniciatívu európskych organizácií pre normalizáciu, ktorej cieľom je vypracovať a zverejniť on-line, bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu, súhrnný prehľad všetkých ich noriem, a žiada, aby bol tento projekt ukončený čo najskôr; zdôrazňuje však, že tento projekt by sa mal tiež uskutočniť na národnej úrovni, s cieľom umožniť užívateľom noriem získať informácie o oblastiach, ktorých sa jednotlivé normy týkajú, vo svojom vlastnom jazyku prostredníctvom internetových stránok vnútroštátnej organizácie pre normalizáciu;

52. zdôrazňuje význam poskytovania noriem vo všetkých úradných jazykoch EÚ v záujme zabezpečenia ich riadneho porozumenia zo strany užívateľov; vyzýva Komisiu, aby ešte viac podporila a zjednodušila finančné pravidlá pre preklad harmonizovaných noriem;

Normalizácia na podporu inovácií a udržateľnej hospodárskej súťaže v globalizovanom prostredí

53. uznáva, že európska normalizácia je dôležitým nástrojom podpory inovácií, výskumu a vývoja a prispieva ku konkurencieschopnosti Únie a k zavŕšeniu budovania jednotného trhu; zdôrazňuje jej významné hospodárske prínosy, ktoré spoločnostiam umožňujú urýchliť prenos znalostí, znížiť náklady a riziká, skrátiť čas potrebný na vstup na trh a zvýšiť hodnotu inovácií;

54. uznáva, že hoci normalizácia môže výrazne uľahčiť využívanie nových technológií, pri prenose výsledkov výskumu a vývoja do tvorby noriem existujú veľké nedostatky; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzájomné povedomie a spoluprácu medzi tvorcami noriem, zlepšovateľmi, akademikmi a výskumníkmi; zdôrazňuje, že zahrnutie nových znalostí do oblasti noriem, najmä z verejne financovaných výskumných a inovačných programov, podporí inovácie a konkurencieschopnosť;

55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu podporovali začlenenie normalizácie do akademických školských osnov, vzdelávania (tzn. ekonomických a technických škôl), programov celoživotného vzdelávania a informačných kampaní s cieľom zlepšiť informovanosť medzi súčasnými a potenciálnymi hospodárskymi aktérmi a tvorcami politiky o význame a výhodách noriem; vyzýva vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby zlepšili svoju spoluprácu s obchodnými združeniami a poskytli MSP hodnoverné informácie o hospodárskych výhodách vyplývajúcich z noriem; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, že o otázke normalizácie sa bude diskutovať v rámci programu Erasmus pre mladých podnikateľov; podporuje činnosti hodnotenia, kvantifikácie a komunikácie hospodárskych a sociálnych výhod vyplývajúcich z normalizácie;

56. je presvedčený, že európske rámcové programy pre výskum, konkurencieschopnosť a inovácie môžu významne prispieť k procesu normalizácie tým, že pre túto oblasť vyhradia kapitolu; domnieva sa, že takýmto opatrením by sa zvýšilo porozumenie prínosov noriem a pomohol by sa podporiť systematický prístup na vyššom mieste reťazca, medzi výskumom, inováciou a normalizáciou; vyzýva Komisiu, aby zahrnula „relevantnosť pre normalizáciu“ medzi kritériá hodnotenia projektov výskumu a vývoja financovaných EÚ, aby podporila projekty týkajúce sa normalizácie a zvýšila povedomie o týchto projektov novátorskými metódami;

57. vyzýva tiež Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúce výstupy výskumu a rozvoja, pre ktoré by mohla byť normalizácia prínosná, uľahčiť tok a transparentnosť informácií, ktoré sú potrebné na preniknutie na trh a činnosti v oblasti výskumu a vývoja a v tejto súvislosti presadzovala ľahko prístupné a užívateľsky jednoduché mechanizmy hodnotenia prostredníctvom internetu;

58. vyzýva členské štáty, aby pri verejnom obstarávaní používali európske normy s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a podporiť inovatívne technológie; zdôrazňuje však, že používanie noriem by nemalo mať za následok ďalšie prekážky, najmä pre malé podniky, ktoré sa chcú zúčastniť postupov verejného obstarávania;

59. opätovne potvrdzuje, že riešenie otázky zmeny klímy a ďalších budúcich globálnych energetických a environmentálnych problémov si vyžaduje vývoj a podporu čistých technológií a ekologických výrobkov; domnieva sa preto, že existuje naliehavá potreba zahrnúť environmentálne hľadisko do všetkých príslušných výrobkov a služieb a že európsky systém normalizácie musí vytvoriť zdokonalený systém, aby sa otázka environmentálneho hľadiska riadne riešila ešte v rámci procesu vypracúvania noriem; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať aktívnu účasť environmentálnych organizácií a verejných orgánov zodpovedných za ochranu životného prostredia v normalizačných výboroch, ako na vnútroštátnej, tak na európskej úrovni; zdôrazňuje, že potreba zamerať európske úsilie v oblasti inovácie na celosvetové stratégie boja proti zmene klímy a reakcie na energetické, spoločenské a environmentálne otázky sa musí prejaviť aj pri vytváraní nových usmernení pre modely normalizácie;

60. zdôrazňuje, že podmienkou zlepšenia ľudského zdravia a životných podmienok je výroba takých produktov, ktoré môžu prispieť k zdravému vývoju obyvateľstva, a zlepšenie prístupu predovšetkým pre deti a zraniteľné osoby; domnieva sa preto, že existuje naliehavá potreba zahrnúť hľadisko zdravia do všetkých príslušných výrobkov a služieb a že európsky systém normalizácie musí vytvoriť zdokonalený systém, aby sa otázka environmentálneho hľadiska riadne riešila ešte v rámci procesu vypracúvania noriem; vyzýva v tejto súvislosti na zavedenie európskych noriem pre ortopedicky vhodnú obuv pre deti; zdôrazňuje potrebu presadzovať aktívnu účasť zdravotných odborníkov a verejných orgánov zodpovedných na zdravotné otázky vo výboroch v oblasti normalizácie;

61. zdôrazňuje, že s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa by sa mal uprednostňovať postup tvorby noriem týkajúcich sa smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov;

62. upriamuje pozornosť na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o vozidlách na elektrický pohon, v ktorom zdôrazňuje potrebu účinných postupov normalizácie v rôznych oblastiach s cieľom urýchliť uvádzanie vozidiel na elektrický pohon na trh v záujme konkurencieschopnosti a životného prostredia;

63. zdôrazňuje, že rovnako ako normalizácia, aj práva duševného vlastníctva (ďalej len „PDV“) podnecujú inovácie a uľahčujú šírenie technológií; zdôrazňuje, že by sa mala nastoliť správna rovnováha medzi záujmami používateľov noriem a právami majiteľov duševného vlastníctva; vyzýva európske a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby boli obzvlášť opatrné pri tvorbe noriem vychádzajúcich z technológií v osobnom vlastníctve, s cieľom umožniť široký prístup pre všetkých užívateľov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli licencie na všetky základné práva duševného vlastníctva použité v normách poskytnuté na základe spravodlivých, prijateľných a nediskriminačných podmienok;

64. uznáva, že fóra a konzorciá značne prispievajú k systému normalizácie tým, že poskytujú špecifikácie s globálnym dosahom, ktoré sú často otvorenejšie voči inovačným technológiám; zdôrazňuje, že najmä v odvetví IKT sa mnoho fór a konzorcií premenilo na globálne organizácie, ktoré vytvárajú široko uplatňované špecifikácie na základe otvorených, transparentných a konsenzuálnych postupov; je presvedčený, že európske organizácie pre normalizáciu a fóra/konzorciá musia nájsť spôsoby, ako spolupracovať pri plánovaní svojich činností tým, že prenesú normy na najvhodnejšiu úroveň, medzinárodnú alebo európsku, s cieľom zabezpečiť súlad a zabrániť fragmentácii alebo duplicite;

65. vyzýva tiež európske organizácie pre normalizáciu, aby vytvorili a uplatňovali lepší mechanizmus prijímania špecifikácií vypracovaných fórami/konzorciami ako európske normy, pričom sa musí zaručiť konsenzus všetkých zúčastnených strán, a to prostredníctvom zavedených postupov konzultácií so všetkými príslušnými stranami v súlade so zásadou vnútroštátneho delegovania právomocí; zdôrazňuje, že by sa tým nemala obmedzovať možnosť predložiť špecifikácie vypracované fórami/konzorciami priamo medzinárodným organizáciám pre normalizáciu v záujme získania globálnejšieho postavenia, ak je to v súlade so zásadami stanovenými v dohode Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu: (transparentnosť, otvorenosť, nestrannosť, konsenzus, účinnosť, relevantnosť a dôslednosť);

66. uznáva, že interoperabilita je kľúčom k inováciám a konkurencieschopnosti, najmä v odvetví IKT, v ktorom zohrávajú svoju úlohu fóra a konzorciá; zdôrazňuje, že interoperabilita nezávisí len od tvorby špecifikácií/noriem, ale aj od ich uplatňovania používateľmi; uznáva významnú úlohu, ktorú pri dosahovaní interoperability zohrávajú fóra a konzorciá zamerané na používateľov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila koordináciu medzi fórami a konzorciami v oblasti informačných a telekomunikačných technológií a formálnymi orgánmi vytvárajúcimi normy, čo by mohlo zvýšiť interoperabilitu a minimalizovať riziko zdvojenia a rozporov medzi normami v oblasti informačných a telekomunikačných technológií;

67. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prispôsobiť politiku normalizácie v oblasti informačných a telekomunikačných technológií trhovému a politickému vývoju, čo povedie k dosiahnutiu významných európskych politických cieľov, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako napr. elektronické zdravotníctvo, prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická správa, doprava atď., a prispeje k vývoju noriem na podporu ochrany osobných údajov;

68. vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť ďalšie politiky EÚ zaviedla modernizovanú a rozšírenú politiku EÚ týkajúcu sa normalizácie v oblasti informačných technológií, ktorá by okrem iného mala zabezpečiť interoperabilitu, právnu istotu a uplatňovanie náležitých záruk, pričom by sa malo minimalizovať dodatočné zaťaženie podnikov, riziká pre používateľov a prekážky voľného pohybu informačných technológií;

69. vyzýva Komisiu, aby účinným spôsobom využila existujúce právne základy umožňujúce normalizáciu v oblasti informačných technológií a aby určila ďalšie odvetvia, oblasti alebo aplikácie informačných technológií, kde by sa mohla normalizácia EÚ účinne využiť na podporu politík EÚ, a aby v súlade s tým predložila náležité návrhy; vyzýva Komisiu, aby vo vhodných prípadoch zvážila využitie „nového prístupu“ a „nového legislatívneho rámca“ ako model modernizovanej politiky normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií na podporu politík EÚ;

70. zdôrazňuje, že medzinárodné normy vytvárajú priaznivé podmienky pre svetový trh tým, že sa identická norma, zameraná na prístup založený na výkone, používa v mnohých krajinách a tiež podporou zrozumiteľnosti pre spotrebiteľa a zvyšovaním dôvery v trh;

71. zdôrazňuje, že regulačný dialóg je dôležitou stránkou vonkajšej dimenzie vnútorného trhu, a že je preto potrebné chrániť a posilniť postavenie európskeho systému normalizácie v medzinárodnom prostredí normalizácie, aby sa podporila tvorba medzinárodných noriem so skutočným globálnym dosahom, poskytli sa výhodné podmienky pre obchod a zvýšila sa konkurencieschopnosť Európy, pričom by sa zohľadnili legitímne záujmy rozvojových krajín a vyvinulo by sa úsilie zamedziť nepotrebnej duplicite práce, ktorá už bola vykonaná na medzinárodnej úrovni;

72. vyjadruje podporu vyslaniu dvoch európskych odborníkov na normalizáciu do Číny a Indie s cieľom podporiť európske organizácie pre normalizáciu, presadzovať európske normy a poskytnúť odozvu na normalizačné systémy týchto krajín; žiada Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné vyslať odborníkov na normalizáciu do ďalších regiónov sveta s cieľom ďalej propagovať európsky systém normalizácie;

73. vyzýva Komisiu, aby skoordinovala svoje aktivity v oblasti normalizácie s našimi medzinárodnými partnermi, napríklad v rámci transatlantického dialógu; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila nevyhnutné opatrenia na posilnenie vplyvu európskej normalizácie na svetovej úrovni a aby takéto opatrenia prijala s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych výrobkov a služieb v medzinárodnom obchode;

74. vyzýva európske zúčastnené strany a vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, aby sa opätovne oddali myšlienke medzinárodnej normalizácie, s cieľom zúročiť európske vedúce postavenie a získať výhody spojené s prvenstvom na globálnych trhoch; zdôrazňuje, že v oblasti medzinárodnej normalizácie je nevyhnutná lepšia koordinácia medzi európskymi zúčastnenými stranami a vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu na technickej a politickej úrovni;

°

° °

75. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s.624.

(2)

Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 9.

(3)

Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37 – 48.

(4)

Ú. v. ES L 36, 7.2.1987, s. 31 – 37.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Súvislosti

Cieľom tejto správy je prispieť k prebiehajúcej diskusii o prieskume európskeho systému normalizácie.

Európska komisia sa v súčasnosti zaoberá „normalizačným balíkom“, ktorého súčasťou bude legislatívny návrh revízie existujúceho právneho rámca pre európsku normalizáciu(1) a súhrnné oznámenie Komisie, ktoré vymedzí stratégiu v oblasti normalizácie pre ďalšie desaťročie.

V rámci prípravy „normalizačného balíka“ Komisia požiadala kľúčových odborníkov o strategické odporúčania. Títo odborníci boli združení v rámci panelu odborníkov pre prieskum európskeho systému normalizácie (EXPRESS), ktorý svoje odporúčania zverejnil vo februári 2010 formou správy s názvom Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovatívnu Európu: vízia pre rok 2020.

Komisia taktiež uskutočnila verejnú konzultáciu o prieskume európskeho systému normalizácie (od 23. marca do 21. mája 2010) a objednala si štúdiu o posúdení vplyvu (9. marca 2010). Nadchádzajúci „normalizačný balík“ bude vychádzať aj z bielej knihy z 3. júla 2009 s názvom Modernizácia normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – cesta vpred.

II. Všeobecné pripomienky spravodajcu

Spravodajca víta zámer Komisie preskúmať systém európskej normalizácie s cieľom zachovať jeho početné úspešné prvky, vylepšiť jeho nedostatky a nastoliť správnu rovnováhu medzi európskym rozmerom a vnútroštátnymi rozmermi.

Je potrebné zdôrazniť, že v navrhovanom preskúmaní by sa mali využiť silné stránky existujúceho systému, ktorý predstavuje stabilnú základňu, na ktorej je možné stavať, a že by sa nemali vykonať žiadne radikálne zmeny, ktoré by podkopali základné hodnoty systému; V tejto súvislosti spravodajca nesúhlasí s viacerými politickými možnosťami uvedenými v štúdii o posúdení vplyvu Komisie, ktoré by mohli viesť k úplnému pretvoreniu systému.

Pri vypracúvaní tejto správy spravodajca zohľadnil zistenia správy panelu EXPRESS, ktorá obsahuje celý rad významných odporúčaní. Spravodajca však konštatuje, že panelu EXPRESS sa nie vždy podarilo ponúknuť originálne odporúčania, ani dosiahnuť konsenzus v kľúčových otázkach, čo sa dá vysvetliť najmä rôznymi a niekedy protirečivými názormi jeho členov.

Spravodajca taktiež zohľadnil reakcie na verejnú konzultáciu Komisie o prieskume európskeho systému normalizácie a závery verejného vypočutia o budúcnosti európskej normalizácie, ktorú usporiadal výbor IMCO 23. júna 2010.

Spravodajca mal rovnako príležitosť stretnúť sa so zástupcami medzinárodných organizácií pre normalizáciu v súvislosti s návštevou delegácie výboru IMCO v Ženeve (25. – 26. 5. 2010) a podrobne konzultovať so zástupcami európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu a s kľúčovými aktérmi v oblasti procesu tvorby noriem.

III. Všeobecné stanovisko spravodajcu

Bez podpory moderného procesu normalizácie nie je možné plne využiť potenciál jednotného trhu. Európsky systém normalizácie bol ústredným prvkom pri vytváraní jednotného trhu, a to najmä vďaka využívaniu noriem v kľúčových legislatívnych oblastiach v rámci „nového prístupu“. Tento spôsob právnej úpravy je nápomocný pri zavádzaní právnych predpisov podporujúcich inovácie, pričom technické špecifikácie, ktoré umožňujú splniť požiadavky právnych predpisov, vypracúvajú a v závislosti od súčasného stavu vývoja aktualizujú samotné zúčastnené strany. Vzájomne dohodnuté dobrovoľné normy umožnili lepšiu reguláciu, podnietili hospodársku súťaž a odstránili prekážky obchodu.

Normalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní noriem, ktoré dokážu zaistiť bezpečnosť, dostupnosť, inováciu a interoperabilitu výrobkov a ochranu životného prostredia, a ktoré sú pre európsku politiku a právne predpisy čoraz nevyhnutnejšie. Spravodajca konštatuje, že počet noriem podporujúcich právne predpisy mimo rozsahu „nového prístupu“ sa za posledné roky zvýšil, čo dokazuje, že tento model bol prijatý v celom rade politík EÚ. Je želateľné rozšíriť používanie noriem aj na nové oblasti právnych predpisov a politík Únie, s ohľadom na osobitosť príslušných oblastí a v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie.

Spravodajca do návrhu správy zapracoval aj viacero osobitných odporúčaní určených členským štátom, Európskej komisii a európskym a vnútroštátnym organizáciám pre normalizáciu, s cieľom posilniť súčasný európsky systém normalizácie. Treba zdôrazniť, že mnohé z týchto návrhov sa vzťahujú najmä na harmonizované normy, resp. normy vypracované na základe mandátu, ktorých účelom je podpora právnych predpisov a politík EÚ, a majú teda zásadný význam z hľadiska verejného záujmu.

V tejto dôvodovej správe by sa spravodajca chcel zamerať na určité odporúčania, ktoré správa obsahuje, s cieľom uľahčiť rozpravu vo výbore.

Posilnenie zásady vnútroštátneho delegovania právomocí

Hoci sú vnútroštátne organizácie pre normalizáciu kľúčovým prvkom európskeho systému normalizácie, existujú medzi nimi významné rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán. Tieto nerovnosti vytvárajú výraznú nerovnováhu v ich účasti v európskom systéme normalizácie. Komisia, členské štáty a európske organizácie pre normalizáciu by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby umožnili slabším vnútroštátnym organizáciám pre normalizáciu, aby prevzali aktívnejšiu úlohu v procese normalizácie.

Treba tiež zdôrazniť, že väčšina členských štátov preukazuje len veľmi malý záujem o účasť na tvorbe noriem, napriek významu normalizácie ako nástroja na podporu právnych predpisov a verejných politík. Členské štáty a najmä orgány dohľadu nad trhom by mali vyslať zástupcov do všetkých vnútroštátnych technických výborov sledujúcich tvorbu noriem na podporu politiky a právnych predpisov EÚ.

Zásada vnútroštátneho delegovania právomocí je základným prvkom európskeho systému normalizácie, najmä pokiaľ ide o tvorbu noriem organizáciami CEN a CENELEC. Treba však zdôrazniť – ako to potvrdzuje aj štúdia o prístupe k normalizácii –, že v prevažnej väčšine európskych krajín sa spoločenské subjekty vôbec nezapájajú do tvorby noriem, alebo sa zapájajú len vo veľmi malej miere.

S výnimkou niekoľkých význačných prípadov sú vnútroštátne odborné znalosti spotrebiteľov v oblasti normalizácie zvyčajne roztrieštené v rámci mnohých subjektov alebo jednoducho neexistujú, zatiaľ čo v malom počte krajín, v ktorých dochádza k zapájaniu spotrebiteľov na vnútroštátnej úrovni, sa v procese tvorby vnútroštátneho stanoviska od ich názoru často upúšťa. Situácia je ešte menej uspokojivá v súvislosti so zapájaním zúčastnených strán zastupujúcich záujmy v oblasti životného prostredia: v súčasnosti existujú len dva členské štáty, v ktorých organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia systematicky prispievajú k tvorbe noriem.

Členské štáty by mali zabezpečiť efektívne zastúpenie všetkých príslušných zúčastnených strán vo vnútroštátnych technických výboroch vytvorením mechanizmov na monitorovanie a podávanie správ a prípadne poskytli finančnú podporu slabším zúčastneným stranám s cieľom uľahčiť ich účasť.

Zlepšenie prístupu k postupu normalizácie

Účasť spoločenských subjektov zastupujúcich záujmy v oblasti zdravia a bezpečnosti, záujmy spotrebiteľov a záujmy v oblasti životného prostredia je pre systém významná z hľadiska jeho legitimity a zodpovednosti, zlepšuje kvalitu konsenzu a pomáha európskym normám, aby sa stali reprezentatívnejšími.

Európske organizácie zastupujúce spoločenské záujmy musia preto získať významnejšiu úlohu v rámci európskych organizácií pre normalizáciu, aby sa lepšie zohľadňovali záujmy zúčastnených strán, ktoré majú stále slabú pozíciu na vnútroštátnej úrovni. V rámci toho by tieto organizácie mali mať možnosť získať reálne členstvo v európskych organizáciách pre normalizáciu pod podmienkou, že sú pridruženými členmi alebo spolupracujúcimi partnermi;

V tejto súvislosti je zásadným prvkom tiež zavedenie alternatívneho systému, ktorý by zaručil vyrovnanejšie zastúpenie všetkých strán, ktoré sa zúčastňujú na procese normalizácie. Spravodajca víta aktuálny vývoj v Medzinárodnej organizácii pre normalizáciu (ISO), najmä model, ktorý bol použitý na tvorbu normy ISO 26000 pre sociálnu zodpovednosť, v ktorom vnútroštátne orgány pre normalizáciu mohli do príslušnej pracovnej skupiny menovať iba jedného zástupcu z každej zo šiestich určených kategórií zúčastnených subjektov. Podobné postupy zahŕňajúce viacero zúčastnených strán, pri ktorých sa vopred stanoví počet miest pre jednotlivé zúčastnené subjekty, by sa mohli uplatniť ako alternatíva pri tvorbe európskych noriem v oblastiach mimoriadneho verejného záujmu.

Uľahčenie prístupu k normalizácii

Hoci malé a stredné podniky tvoria chrbtovú kosť európskeho hospodárstva, ich účasť na normalizácii vždy nezodpovedá ich hospodárskemu významu. Navyše, normy sa nie vždy tvoria a prijímajú tak, aby zohľadňovali charakteristické znaky a prostredie MSP, najmä malých podnikov, mikropodnikov a remeselníkov. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby boli normy zrozumiteľné a ľahko použiteľné, aby ich mohli lepšie uplatňovať všetci užívatelia. Mali by sa prijať taktiež opatrenia na zabezpečenie plnej účasti MSP na tvorbe noriem a adekvátneho a lacnejšieho prístupu k nim.

Normalizácia v oblasti služieb

Normy prispeli ku značnému zlepšeniu kvality a bezpečnosti tovaru, ale ich použiteľnosť v oblasti služieb zďaleka nezodpovedá hospodárskemu významu a potenciálu tohto odvetvia. Hoci normy v oblasti služieb často reagujú na vnútroštátne osobitosti a potreby trhu, tvorba európskych noriem tak ako ju upravuje smernica 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu bude prínosom pre ďalšiu harmonizáciu v odvetví služieb, zvýši transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť európskych služieb a podporí hospodársku súťaž, inovácie, zníženie obchodných prekážok a ochranu spotrebiteľa.

Normalizácia na podporu inovácií

Hoci normalizácia môže výrazne uľahčiť využívanie nových technológií, pri prenose výsledkov výskumu a vývoja do tvorby noriem existujú veľké nedostatky. Je preto potrebné zlepšiť vzájomné povedomie a spoluprácu medzi tvorcami noriem, zlepšovateľmi, akademikmi a výskumníkmi. Zahrnutie nových znalostí do oblasti noriem, najmä z verejne financovaných výskumných a inovačných programov, podporí inovácie a konkurencieschopnosť. Európa by mala taktiež aktívnejšie podporovať interoperabilné normy EÚ pre inovačné produkty a technológie, napr. v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a služieb a technológií v oblasti IKT.

Normalizácia v globalizovanom svete

Európsky systém normalizácie uznáva nadradenosť medzinárodných noriem. Európske normy sú však dôležité v oblastiach, pre ktoré neexistujú medzinárodné normy alebo ktoré náležite nezodpovedajú európskym potrebám, najmä tým, ktoré sú určované európskymi politikami a právnymi predpismi. Európa by mala posilniť svoje postavenie v rámci medzinárodného prostredia normalizácie, aby podporila tvorbu noriem so skutočným globálnym dosahom, zjednodušila obchod a zvýšila svoju konkurencieschopnosť. Okrem toho by Európa mohla presadzovať metódu „nového prístupu“ alebo rovnocenné regulačné modely prijímajúce normy v rámci spolupráce s obchodnými partnermi EÚ v regulačnej sfére.

IV.      Záver

Spravodajca by rád pripomenul, že pri aktuálnych rokovaniach o prieskume európskeho systému normalizácie by sa malo vychádzať zo silných stránok existujúceho systému, ktorý predstavuje stabilnú základňu, na ktorej je možné stavať, a nemalo by dochádzať k žiadnym radikálnym zmenám, ktoré by podkopali základného hodnoty systému. V tomto zmysle predkladá niekoľko návrhov, ktorých cieľom je zlepšiť systém v rámci existujúcich obmedzení, a očakáva ďalšie návrhy.

(1)

Rozhodnutie Rady 87/95/EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (15.7.2010)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k budúcnosti európskej normalizácie

(2010/2051(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Reinhard Bütikofer

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje, že nový model európskej normalizácie musí prispieť k európskej inovácii a trvalo udržateľnému rozvoju, zvýšiť konkurencieschopnosť Únie, posilniť jej postavenie v medzinárodnom obchode a zlepšiť životné podmienky jej občanov;

2.   vyzýva Komisiu, aby do právneho rámca európskej normalizácie, najmä smernice 98/34/ES alebo smernice, ktorá ju nahradí, zaradila existujúcu povinnosť dodržiavať zásady vyplývajúce z dohody Svetovej obchodnej organizácie o technických prekážkach obchodu (transparentnosť, otvorenosť, nestrannosť, konsenzus, účinnosť, relevantnosť a konzistentnosť), a to s cieľom podporiť vytváranie, posilnenie, dodržiavanie noriem a dohľad nad nimi; nabáda Komisiu, aby v systéme európskej normalizácie podporovala zásadu vyváženého zastúpenia a zodpovednosti; pripomína dôležitosť práv duševného vlastníctva, ktoré musia tvoriť súčasť budúcej politiky európskej normalizácie;

3.   zdôrazňuje, že medzinárodné normy vytvárajú priaznivé podmienky pre svetový trh tým, že používajú jedinú normu v mnohých krajinách, zameranú na prístup založený na výkone, zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a dôveru na trhu;

4.   žiada Komisiu, aby stanovila jasné kritériá spôsobilosti pre organizácie oprávnené vypracúvať normy;

5.   vyzýva Komisiu, aby do časti smernice 98/34/ES týkajúcej sa normalizácie alebo smernice, ktorá ju nahradí, zahrnula povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány pre normalizáciu informovali o vnútroštátnych normách v oblasti služieb;

6.   uznáva, že európska normalizácia je kľúčovým nástrojom pre podporu inovácie, ktorá má rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť EÚ ako aj pre dokončenie vnútorného trhu a zdôrazňuje jej dôležitý hospodársky prínos, umožňujúci spoločnostiam urýchlenie prenosu znalostí, zníženie nákladov a rizík, skrátenie času potrebného na vstup na trh a zvýšenie hodnoty inovácií;

7.   uznáva, že je dôležité zjednodušiť postup vytvárania noriem;

8.   vyzýva Komisiu, aby do časti smernice 98/34/ES týkajúcej sa normalizácie alebo smernice, ktorá ju nahradí, zahrnula explicitnú možnosť, aby Komisia vydávala poverenia v určitých odvetviach služieb;

9.   víta úsilie európskych a vnútroštátnych organizácií pre normalizáciu o zapojenie všetkých zúčastnených strán a zabezpečenie vyváženého zastúpenia; nabáda tieto organizácie, aby v plnej miere využívali informačné a komunikačné technológie s cieľom zvýšiť zapojenie zúčastnených strán prostredníctvom internetových stretnutí a online diskusií; domnieva sa, že by sa malo zvážiť stanovenie hornej hranice účasti určitých druhov zúčastnených strán v technických výboroch a pracovných skupinách, tak aby boli spravodlivo zastúpené napr. malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že je potrebné neustále zlepšovať spoluprácu medzi orgánmi pre normalizáciu, odvetvím výskumu a vývoja a akademickou obcou už od počiatočných fáz vypracúvania noriem;

10. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začali informačné kampane v oblasti normalizácie a postupov normalizácie s cieľom zvýšiť povedomie o tejto téme najmä v oblasti výskumu a vývoja, v akademickej obci a vzdelávacích inštitúciách;

11. vyzýva členské štáty, aby podporovali účasť vnútroštátnych/odvetvových organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky, ako aj ďalších vnútroštátnych zúčastnených strán v spoločnosti na vnútroštátnych postupoch normalizácie;

12. berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie zúčastnených strán pri plnení záujmov verejného blaha na európskej úrovni, medzi nimi napríklad ANEC, ECOS a ETUI-REHS, a zásadnú úlohu, ktorú zohráva NORMAPME; uznáva, že obmedzenosť ich zdrojov im môže brániť v účinnej účasti na vytváraní noriem, a vyzýva Komisiu, aby časť finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté týmto organizáciám pre európsku normalizáciu, najmä na podporu účasti odborníkov pri vytváraní noriem; žiada Komisiu, aby zhodnotila príspevky týchto organizácií z posledných dvoch rokov, s cieľom uistiť sa, že ich finančná podpora je zaslúžená; taktiež žiada Komisiu, aby zvážila či by si aj iné organizácie zaslúžili finančnú podporu podobného charakteru a v kladnom prípade zvážiť zvýšenie zodpovedajúcej finančnej podpory; očakáva, že tieto organizácie budú, okrem iného, v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní poradenstva členským štátom a z tohto dôvodu zabezpečujú účasť zúčastnených skupín (spotrebiteľov, environmentálnych zoskupení, odborových zväzov a malých a stredných podnikov) vo vnútroštátnych paralelných výboroch zaoberajúcich sa európskymi projektmi normalizácie;

13. vyzýva, aby každá z týchto organizácií zúčastnených strán zohrávala náležitú úlohu v procese európskej normalizácie, čo by malo posilniť ich postavenie vo formálnom schvaľovaní európskych noriem, na vytvorení ktorých sa podieľali, pričom by mohlo zahŕňať právo hlasovať; vyzýva, aby sa vytvoril rýchly mechanizmus riešenia sporov, ktorý umožní účinne riešiť nezhody pri stanovovaní noriem;

14. vyzýva Komisiu a všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť európskeho systému normalizácie, a to aj prostredníctvom verejno–súkromných partnerstiev a viacročného finančného plánovania, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie jeho účinnosti a efektívnosti v celosvetovej hospodárskej súťaži;

15. odporúča, aby Komisia zaradila tému normalizácie do programu budúceho týždňa malých a stredných podnikov;

16. uznáva, že európska normalizácia pomáha vytvárať pre všetkých účastníkov trhu rovnaké podmienky, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktorých prínos je významný; uznáva však tiež, že zložitosť noriem, účasti na ich vytváraní a náklady z nich vyplývajúce, môžu pre malé a stredné podniky predstavovať prekážku; víta a podporuje opatrenia navrhnuté pre malé a stredné podniky v rámci programu Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) a Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) s cieľom uľahčiť im používanie noriem;

17. vyzýva vnútroštátne a európske orgány pre normalizáciu, aby poskytli malým a stredným podnikom balíky noriem a užívateľsky prístupné usmernenia za znížené poplatky a aby uľahčili prístup k nim, najmä prostredníctvom poskytnutia bezplatného prehľadu noriem na internete;

18. zdôrazňuje potrebu stability a zjednodušenia európskych noriem a skrátenia času vytvárania noriem a vyzýva vnútroštátne a európske orgány pre normalizáciu a obchodné združenia, aby poskytli užívateľsky prístupné usmernenia pre používanie noriem, a to prostredníctvom zníženia odbornosti textov opisujúcich tieto normy a zlepšením a zjednodušením funkcií elektronického vyhľadávania;

19. zdôrazňuje, že potreba zamerať európske úsilie v oblasti inovácie na celosvetové stratégie boja proti zmene klímy a reakcie na energetické, spoločenské a environmentálne otázky sa musia odzrkadliť aj pri vytváraní nových usmernení pre modely normalizácie;

20. vyzýva Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúce výstupy výskumu a vývoja, ktoré by mohli byť predmetom normalizácie; zjednodušiť plynulosť a transparentnosť informácií potrebných pre vstup na trh a pôsobenie v oblasti výskumu a vývoja; v tejto súvislosti, prostredníctvom internetu podporiť ľahko dostupné a ľahko používateľné mechanizmy hodnotenia;

21. požaduje reformu postupu udeľovania poverení a jeho časového plánu, aby sa normy mohli vydávať promptne a tým sa umožnilo rýchlejšie uvádzanie európskych inovácií na trh a posilnil sa tak inovačný aspekt európskeho priemyslu;

22. upriamuje pozornosť na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o vozidlách na elektrický pohon(1), v ktorom zdôrazňuje potrebu účinných postupov normalizácie v rôznych oblastiach s cieľom urýchliť uvádzanie vozidiel na elektrický pohon na trh v záujme konkurencieschopnosti a životného prostredia;

23. žiada Komisiu, aby vo svojom rámcovom programe pre výskum a rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie kládla osobitný dôraz na normy a predovšetkým, aby podporovala systematický prístup v počiatočných fázach medzi výskumom, dizajnom a normalizáciou;

24. vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zahrnúť do hodnotenia projektov v oblasti výskumu a vývoja financovaných Komisiou oddiel o relevantnosti pre normalizáciu;

25. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že o otázke normalizácie sa bude diskutovať v rámci programu Erasmus pre mladých podnikateľov;

26. víta bielu knihu Komisie o modernizácii normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ;

27. vyzýva Komisiu, aby do právneho rámca zahrnula možnosť odkazovať na výsledky fór a konzorcií, a to len v oblasti informačných a komunikačných technológií a len pod podmienkou dodržania určitých základných zásad normalizácie;

28. vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť ďalšie politiky EÚ zaviedla modernizovanú a rozšírenú politiku EÚ týkajúcu sa normalizácie v oblasti informačných technológií, ktorá by okrem iného mala zabezpečiť interoperabilitu, právnu istotu a uplatňovanie náležitých záruk, a to aj vzhľadom na certifikáciu, orgány na posudzovanie zhody a akreditáciu, pričom by sa malo minimalizovať dodatočné zaťaženie podnikov, riziká pre používateľov a prekážky voľného pohybu informačných technológií;

29. vyzýva Komisiu, aby využívala nový prístup a nový legislatívny rámec ako model modernizovanej politiky normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií na podporu politík EÚ;

30. vyzýva Komisiu, aby účinne využívala existujúce právne základy, ktoré umožňujú normalizáciu informačných technológií;

31. vyzýva Komisiu, aby určila ďalšie odvetvia, oblasti alebo aplikácie informačných technológií, kde by sa mohla normalizácia EÚ účinne využiť na podporu politík EÚ, a aby v súlade s tým predložila náležité návrhy;

32. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dosiahnutie politických cieľov EÚ nebude ohrozené nekoordinovanými snahami o normalizáciu, ani vzájomne si konkurujúcimi alebo nepotrebnými normami, nadmierou certifikačných schém, nedostatkom dôveryhodnosti normalizácie a overovania atď.;

33. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prispôsobiť politiku normalizácie v oblasti informačných a telekomunikačných technológií trhovému a politickému vývoju, čo povedie k dosiahnutiu významných európskych politických cieľov, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako napr. elektronické zdravotníctvo, prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická správa, doprava atď., a prispeje k vývoju medzinárodných noriem v oblasti ochrany osobných údajov;

34. zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohli príslušné kategórie zúčastnených strán v oblasti informačných a telekomunikačných technológií zohrávať ako poradná skupina Komisie pri vytvorení harmonizovanej platformy európskej politiky normalizácie v oblasti informačných a telekomunikačných technológií;

35. berie na vedomie zvyšujúci sa počet noriem vytváraných odvetvovými fórami a konzorciami, ktoré sú dobre etablovanými celosvetovými normalizačnými štruktúrami v odvetví informačných a telekomunikačných technológií; domnieva sa, že európsku infraštruktúru v oblasti informačných a telekomunikačných technológií nemožno realizovať bez toho, aby sa vo vyššej miere využívali normy vytvárané takýmito odvetvovými fórami a konzorciami;

36. vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus uznávania špecifických noriem vytvorených odvetvovými fórami a konzorciami, ktoré by mohli mať významný vplyv na vyplnenie medzier v normalizácii a na medzinárodnú spoluprácu v otázkach normalizácie v oblasti informačných a telekomunikačných technológií;

37. vyzýva Komisiu, aby zlepšila koordináciu medzi fórami a konzorciami v oblasti informačných a telekomunikačných technológií a formálnymi orgánmi vytvárajúcimi normy, čo by mohlo zvýšiť interoperabilitu a znížiť riziko zdvojenia a rozporov medzi normami v oblasti informačných a telekomunikačných technológií;

38. vyzýva Komisiu, aby skoordinovala svoje aktivity v oblasti normalizácie s našimi medzinárodnými partnermi, napríklad v rámci transatlantického dialógu;

39. nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila nevyhnutné opatrenia na posilnenie vplyvu európskej normalizácie na svetovej úrovni a aby takéto opatrenia prijala s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych výrobkov a služieb v medzinárodnom obchode;

40. naliehavo žiada Komisiu, aby bez omeškania prijala a predložila návrh modernej, integrovanej politiky normalizácie vo svojom oznámení o integrovanejšom európskom systéme normalizácie, vrátane revízie smernice 98/34/ES, rozhodnutia 87/95/EHS o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií a rozhodnutia 1673/2006 o financovaní európskej normalizácie, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2010;

41. vyzýva Komisiu, aby v čo najvyššej možnej miere zjednodušila postupy a najmä aby pri zmenách, ku ktorým pristúpi v budúcnosti, zohľadnila zásadu „najskôr myslieť na malých“;

42. vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán zameraný na dosiahnutie integrovanejšieho systému normalizácie EÚ, efektívnejšie a účinnejšie vytváranie noriem, lepší prístup k normalizácii, najmä pre inovačné a rýchlo rastúce podniky, posilnenie úlohy EÚ pri vytváraní noriem na medzinárodnej úrovni a udržateľnejší systém financovania vývoja noriem;

43. vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala výročné správy o postupe európskej normalizácie, povereniach na vypracovanie noriem vydaných Komisiou a o stave ich plnenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

13.7.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Arturs Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Niki Tzavela, Marita Ulvskog, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francesco De Angelis, Vicky Ford, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Vladko Todorov Panayotov, Mario Pirillo, Theodoros Skylakakis, Hannes Swoboda, Silvia-Adriana Ţicău, Catherine Trautmann

(1)

Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0150.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.9.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Christian Engström, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Philippe Juvin, Alan Kelly, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Kurt Lechner, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Gianni Pittella, Mitro Repo, Robert Rochefort, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Laurence J.A.J. Stassen, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Kyriacos Triantaphyllides, Emilie Turunen

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ashley Fox, Anna Hedh, Constance Le Grip, Morten Løkkegaard, Sylvana Rapti, Oreste Rossi, Olga Sehnalová, Wim van de Camp

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach

Posledná úprava: 14. október 2010Právne oznámenie