SPRÁVA s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ

1.12.2010 - (2010/2096(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Iva Zanicchi

Postup : 2010/2096(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0332/2010
Predkladané texty :
A7-0332/2010
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

k vytvoreniu spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ

(2010/2096(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 196 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že „Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na ochranu pred nimi“ a že „činnosť Únie je zameraná na presadzovanie vzájomného súladu činností vykonávaných na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany“,

–   so zreteľom na článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý stanovuje, že činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci sa zameriavajú na poskytovanie „pomoci a záchrany obyvateľstvu tretích krajín, obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou“ a že tieto činnosti sa „vykonávajú v súlade so zásadami medzinárodného práva a zásadami nestrannosti, neutrality a nediskriminácie“,

–   so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci spoločne podpísaný v decembri 2007 predsedami Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie a na akčný plán na vykonávanie konsenzu, ktorý v máji 2008 predložila Komisia,

–   so zreteľom na závery Rady z decembra 2007, v ktorých Rada vyzýva Komisiu, aby čo najlepšie využívala mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a ďalej posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi,

–   so zreteľom na usmernenia pre využívanie vojenských a civilných prostriedkov ochrany v prípade katastrofy (usmernenia z Osla), ktoré boli revidované 27. novembra 2006,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 23. februára 2009 o stratégii EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z marca 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008)0130) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy[1],

–   so zreteľom na správu Michela Barniera z 9. mája 2006 s názvom Európska jednotka civilnej ochrany: Europe aid,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof,

–   so zreteľom na návrh odporúčania pre Radu z 23. marca 2010 o zriadení schopnosti rýchlej reakcie EÚ, ktorý v súlade s článkom 121 ods. 1 rokovacieho poriadku predložili Anneli Jäätteenmäki, Charles Goerens, Louis Michel, Marielle De Sarnez a Frédérique Ries v mene skupiny ALDE (B7‑0228/2010),

–   so zreteľom na článok 121 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0332/2010),

A. keďže výskyt katastrof, ktoré majú za následok veľký počet ľudských obetí a značné hospodárske a environmentálne škody, je na celom svete čoraz častejší; keďže takéto krízy sú razantnejšie, častejšie a rozsiahlejšie a vyskytujú sa v početnejších častiach sveta, a to hlavne pre účinky zmeny klímy; a keďže Európska únia sa intenzívne snaží na tieto krízy reagovať,

B.  keďže zvýšenie počtu a frekvencie zásahov vnútri a mimo Európskej únie je komplikované finančnou situáciou vo svete a rozpočtovými obmedzeniami, čo zdôrazňuje potrebu, aby operácie boli nákladovo efektívnejšie,

C. keďže rozdelenie zdrojov medzi 31 štátov, ktoré sú členmi mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (EÚ-27, Nórsko, Lichtenštajnsko, Chorvátsko, Island), alebo v súvislosti s posilnenou spoluprácou medzi členskými štátmi môže predstavovať operačnú a finančnú výhodu,

D. keďže rozpočet Komisie pre humanitárne katastrofy, a najmä rozpočet GR ECHO, bol nielen zmrazený, ale v minulých piatich rokoch dokonca v reálnej hodnote mierne poklesol,

E.  keďže v ostatných rokoch sa dosiahol pokrok v úsilí o súdržnejšiu reakciu EÚ na katastrofy, najmä prostredníctvom postupného posilňovania mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, lepšej interakcie/koordinácie medzi civilnou ochranou a humanitárnou pomocou a uznaním toho, že integrovaný prístup k zvládaniu katastrof zahŕňa nielen reakciu, ale aj predchádzanie a pripravenosť,

F.  keďže reakcia Európskej únie na zemetrasenie na Haiti bola nielen impulzom k rýchlemu, významnému a rozsiahlemu humanitárnemu zásahu, ale viedla aj k aktivácii mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, vďaka ktorému bolo možné okamžite a po prvýkrát použiť dva moduly (čistička vody a ošetrovňa) financované prostredníctvom Prípravnej činnosti týkajúcej sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ,

G. keďže skúsenosti získané počas nedávnych kríz aj naďalej poukazujú na to, že reakciu EÚ na katastrofy treba zlepšiť z hľadiska efektívnosti, koordinácie a viditeľnosti, a keďže tieto katastrofy opätovne zdôraznili potrebu vytvoriť spôsobilosť rýchlej reakcie EÚ (európsku jednotku civilnej ochrany),

H. keďže schopnosť EÚ ochraňovať životy a majetok občanov je rozhodujúcim faktorom jej dôveryhodnosti,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

(a) uznáva, že zahrnutie civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do pôsobnosti jediného komisára zodpovedného za humanitárnu pomoc a reakciu na krízy vedie k lepšej súčinnosti v rámci Komisie a prispieva k zvýšeniu ucelenosti celkovej reakcie EÚ na katastrofy;

(b) požaduje väčšiu integráciu pracovných metodík v oblasti civilnej ochrany a humanitárnej pomoci v rámci GR ECHO a súčasne zachovanie ich špecifických znakov tým, že sa budú ďalej jasne rozlišovať a vymedzovať úlohy medzi nimi, aby sa maximalizovala súčinnosť a komplementárnosť a zvýšila efektívnosť; požaduje tiež, aby vojenskí a civilní zamestnanci a humanitárni pracovníci zapojení do reakcie na katastrofu alebo do humanitárnych operácií konali v súlade so zásadami neutrality, nezávislosti a nestrannosti;

(c) znovu zdôrazňuje, že využitie zdrojov civilnej ochrany v akejkoľvek humanitárnej kríze by malo vychádzať z potrieb a malo by dopĺňať humanitárnu pomoc a byť v súlade s ňou podľa európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci a usmernení OSN (usmernenia z Osla) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie humanitárnych zásad neutrality, ľudskosti, nestrannosti a nezávislosti;

(d) trvá na tom, že pomoc EÚ v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof by sa podľa možnosti mala zameriavať na podporu miestneho hospodárstva, napríklad nákupom potravín vyrobených na miestnej alebo regionálnej úrovni, a na poskytovanie nevyhnutného materiálu poľnohospodárom, aby sa oživilo hospodárstvo na vidieku;

(e)  žiada Radu a Komisiu, aby objasnili dohovory o spolupráci a koordinácii medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou týkajúce sa riadenia reakcie na rozsiahle katastrofy mimo územia Európskej únie;

(f)  navrhuje, aby sa v spolupráci s vnútroštátnou vládou postihnutého štátu a pri využití zástupcov EÚ a členských štátov na danom mieste vyvinuli snahy o miestnu koordináciu, čím sa zabezpečí cielená a kvalifikovaná reakcia v postihnutých oblastiach;

(g) naliehavo vyzýva Radu, aby ako veľmi prioritnú otázku posilnila kapacitu EÚ v oblasti reakcie na katastrofy, najmä vzhľadom na diskusie o zriadení jednotky civilnej ochrany EÚ, a aby prijala kroky v nadväznosti na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o realizáciu návrhov predložených v Barnierovej správe z roku 2006;

(h) požaduje okamžité zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ, ktorá musí byť primerane vybavená potrebnými technologickými a technickými zdrojmi;

(i)  v súvislosti s operáciami po prírodnej katastrofe požaduje tiež zlepšenie koordinácie medzi humanitárnymi agentúrami a mechanizmami civilnej ochrany členských štátov a GR ECHO, ako aj prípadnou budúcou európskou jednotkou civilnej ochrany;

(j)  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spoločne s vnútroštátnymi vládami, miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti v prijímajúcich krajinách vypracovala programy zamerané na občiansku prevenciu katastrof a schopnosť v oblasti riadenia reakcie na tieto udalosti;

(k) nabáda Radu, aby v rámci riadneho legislatívneho postupu prijala opatrenia (ktoré má navrhnúť Komisia) na zlepšenie schopnosti terajšieho mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý je v súčasnosti založený na dobrovoľných ad hoc príspevkoch zo strany členských štátov, predvídať a plánovať do budúcnosti; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali dohovory testované v rámci prípravnej činnosti EÚ vrátane prostriedkov na úrovni EÚ, dobrovoľného združovania zdrojov, získania prehľadu o existujúcich kapacitách, identifikovania scenárov a rozvoja ďalších vzdelávacích činností;

(l)  požaduje tiež realistické rozpočty, v rámci ktorých by sa rozpočtové prostriedky na prírodné katastrofy alebo humanitárne činnosti vyčlenili na základe výdavkov v predchádzajúcich rokoch;

(m) domnieva sa, že jednotka civilnej ochrany EÚ by mala nadviazať na mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, mala by optimalizovať dostupné nástroje, čím by sa zvýšila ich efektívnosť a viditeľnosť, a mala by na dobrovoľnom základe združovať existujúce logistické a ľudské zdroje, či už v oblasti vzdelávania týkajúceho sa reakcie na katastrofy alebo zvládania katastrof, a to vypracovávaním iniciatív v rámci prípravnej činnosti, a mala by byť schopná zabezpečiť prvú pomoc do 24 hodín po katastrofe;

(n) odporúča, aby jednotka civilnej ochrany EÚ bola založená na zásadách, podľa ktorých by mala:

—  byť založená na posúdení potrieb za účasti všetkých humanitárnych aktérov,

—  byť civilná,

—  pôsobiť v mene EÚ,

—  dodržiavať medzinárodné humanitárne právo,

—  rešpektovať dobrovoľný charakter účasti členských štátov v systéme, ktorý sa má        vytvoriť,

—  uplatňovať zásadu rozdelenia záťaže,

—  byť otvorená príspevkom krajín, ktoré nie sú členmi EÚ,

—  uznávať celkovú úlohu OSN pri koordinácii medzinárodnej pomoci mimo územia          Európskej únie,

—  byť organizovaná na preventívnom základe podľa konkrétnych scenárov;

(o) domnieva sa, že s osobitným zreteľom na operácie v oblasti humanitárnej pomoci a na základe poznatkov získaných pri zásahoch na Haiti a v Pakistane by mala EÚ v rámci možností pôsobiť koordinovane pod záštitou OSN a sústreďovať sa na tie oblasti, kde jej zásahy môžu priniesť väčšiu pridanú hodnotu;

(p) domnieva sa, že európska jednotka civilnej ochrany by sa mohla zakladať na záväzku niektorých členských štátov, že dobrovoľne sprístupnia vopred určené moduly civilnej ochrany, ktoré sú pripravené okamžite zasiahnuť do operácií EÚ koordinovaných Monitorovacím a informačným strediskom, že väčšina z týchto modulov, ktoré sú už k dispozícii na vnútroštátnej úrovni, a preto by neznamenali výrazné dodatočné náklady, by zostala pod ich kontrolou a že využitie týchto modulov pripravených v pohotovostnom režime by predstavovalo jadro systému civilnej ochrany EÚ na reagovanie na katastrofy vnútri a mimo EÚ;

(q) domnieva sa, že dodatočné moduly civilnej ochrany by mohla financovať EÚ, pokiaľ ide o niektoré osobitné požiadavky, kde sa zistili nedostatky a v prípade ktorých by zásah na európskej úrovni znamenal prínos, a zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie dopravy a rozvíjať dopravné moduly v pohotovostnom režime;

(r) zdôrazňuje potrebu vyvinúť komplexný a proaktívny prístup, pokiaľ ide o reakciu na katastrofy, v rámci ktorého by sa koordinovali rozličné prostriedky akcie, ktoré má Únia a jej členské štáty k dispozícii, ako napr. krízové riadenie (civilné a vojenské), finančná pomoc a rozvojové či sociálne a environmentálne politiky; v tejto súvislosti je presvedčený, že by sa mal efektívnejšie riadiť prechod medzi reakciou na katastrofu a rekonštrukciou po katastrofe; pripomína návrh na založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy (článok 214 ods. 5) a so zreteľom na Európsky rok dobrovoľníckej činnosti 2011 nabáda Európsku komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom začali čo najskôr spoločne pracovať na pravidlách a postupoch fungovania zboru, najmä vzhľadom na podobné iniciatívy v niektorých členských štátoch;

(s) pripomína Rade, že využívanie vojenských prostriedkov a spôsobilostí v reakcii na katastrofu, najmä v prípade logistickej, dopravnej a infraštruktúrnej podpory pre operácie humanitárnej pomoci, by malo byť výnimočné a malo by sa využívať len ako „posledná možnosť“, pričom by malo byť vždy v súlade s existujúcimi dohodami, ako sú Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci a usmernenia z Osla o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri medzinárodnom odstraňovaní následkov katastrof;

(t)  uznáva, že v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci a usmerneniami z Osla by sa vojenské a civilné obranné prostriedky na odstraňovanie následkov katastrof mali používať len ako posledná možnosť; pripomína, že vojenské prostriedky často predstavujú významný prínos v rámci reakcie na katastrofy spolu s civilnou ochranou a humanitárnou pomocou, a konštatuje, že vojenské prostriedky môžu byť potrebné na doplnenie kritických nedostatkov kapacít (najmä strategických prepravných kapacít, špecializovaných prostriedkov, ťažkej techniky a dopravy); zdôrazňuje preto, že treba vypracovať komplexný prístup a zlepšiť súčinnosť medzi civilnými a vojenskými kapacitami a určiť oblasti, v ktorých môžu členské štáty spojiť svoje úsilie a kapacity na úrovni EÚ s cieľom podporiť reakciu EÚ na katastrofy, čo je v ťažkej hospodárskej situácii obzvlášť dôležité;

(u) zdôrazňuje, že v EÚ treba vybudovať civilné kapacity, ktoré budú trvalo k dispozícii a budú fungovať nezávisle od vojenských štruktúr, a určiť oblasti, v ktorých môžu členské štáty v tomto smere spojiť svoje úsilie a spôsobilosti na úrovni EÚ;

(v) naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali na realizácii akčného plánu na zviditeľňovanie, ktorý by mal zahŕňať konkrétne opatrenia na zvýšenie viditeľnosti reakcie EÚ na katastrofu;

(w) nabáda na využívanie systému Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) s cieľom trvalo sledovať oblasti, v ktorých by sa mohla vyskytnúť kríza, čo umožní zvýšiť pripravenosť na vysielanie humanitárnej pomoci, a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zriadiť mechanizmus kontroly zameraný na úsilie EÚ a posudzovanie vyslanej pomoci;

(x) podporuje rozvoj rozpočtov na výskum a rozvoj priemyselnej kapacity (napríklad satelitné snímky v programe GMES), aby sa zlepšili jednotlivé fázy zvládania katastrof;

(y) vyzýva Komisiu, aby uvedené odporúčania zohľadnila pri skúmaní a prijímaní záverov týkajúcich sa nadchádzajúceho oznámenia Komisie o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy, ktoré Európska komisia avizovala;

2.  poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a na vedomie aj Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod:

Čoraz častejší výskyt závažných katastrof (prírodných alebo človekom spôsobených) v krajinách, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, viedol k nárastu počtu výziev k zlepšeniu efektívnosti existujúcich kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Hoci sa kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy neustále rozvíjajú od zriadenia mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany v roku 2001, spravodajkyňa sa domnieva, že na zabezpečenie koordinovanej, súdržnej a viditeľnej reakcie EÚ treba urobiť omnoho viac.

Túto potrebu súdržnejšej reakcie zdôraznila aj Komisia vo svojom ostatnom oznámení o „posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy“, ktoré bolo zverejnené v marci 2008. Toto oznámenie malo byť prvým krokom na ceste ku komplexnej a integrovanej reakcii EÚ. Jeho súčasťou bol akčný plán s množstvom konkrétnych opatrení na postupné vytvorenie integrovanejšej koordinácie medzi rôznymi nástrojmi reakcie na katastrofy.

Zahrnutie civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do právomoci jediného komisára bolo odvtedy jedným z najvýznamnejších krokov smerom k integrovanejšej reakcii. Hoci je príliš skoro na hodnotenie výsledkov, niet pochýb, že toto prerozdelenie oblastí pôsobnosti je príležitosťou na zvýšenie súdržnosti reakcie EÚ na katastrofy a zlepšenie jej koordinácie. Dva roky po zverejnení oznámenia Komisie v roku 2008 však ešte množstvo opatrení z akčného plánu zostáva nevykonaných, zatiaľ čo reakcia EÚ na nedávne krízy odhalila nedostatky existujúceho systému.

Spravodajkyňa sa domnieva, že je najvyšší čas uznať politický význam posilnenia kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy a že na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali použiť všetky prostriedky. Spravodajkyňa v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnoho konkrétnych návrhov zahrnutých do Barnierovej správy z roku 2006 o zriadení jednotky civilnej ochrany EÚ nebolo zobratých na vedomie alebo sa v súvislosti s nimi dosiahol len nepatrný pokrok.

Vzhľadom na to, že na vypracovanie tejto iniciatívnej správy dala podnet situácia na Haiti, sa táto správa zameriava na vonkajší rozmer kapacity EÚ reagovať na katastrofy.

Ponaučenia z nedávnych kríz s osobitným zameraním na Haiti

Reakcia EÚ na zemetrasenie na Haiti, ktorá bola kombináciou aktivovania mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, použitia vojenských prostriedkov a nasadenia významných a rozsiahlych prostriedkov humanitárnej pomoci, jasne poukázala na zložitosť existujúcich nástrojov a postupov.

Spravodajkyňa síce uznáva, že reakcia členských štátov a inštitúcií EÚ bola rýchla a rozsiahla, ale riadenie tejto krízy vyvolalo mnohé otázky v oblasti efektívnosti, koordinácie a viditeľnosti.

· Výzvy v oblasti efektívnosti

V oblasti humanitárnej pomoci treba uznať, že reakcia bola obzvlášť rýchla a efektívna, pričom došlo k rýchlemu nasadeniu expertov ECHO v oblasti a k rýchlemu prideleniu prostriedkov na humanitárnu pomoc (vo výške 3 miliónov EUR) do 24 hodín. Túto prvotnú reakciu neskôr doplnili ďalšie zdroje v celkovej výške 120 miliónov EUR.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany bol aktivovaný v ten istý deň, keď došlo k zemetraseniu, a pomoc poskytovaná prostredníctvom Monitorovacieho a informačného strediska (MIS) bola pomerne významná – jej súčasťou boli pátracie, záchranárske a zdravotnícke tímy, zásobovanie, poskytnutie prístrešia a úprava vody.

Aj keď v prípade Haiti systém fungoval pomerne dobre, nasadenie pomoci EÚ v oblasti civilnej ochrany sa nevyhnutne spomaľuje z dôvodu spôsobu fungovania mechanizmu súčasného systému, ktorý vychádza z dobrovoľných príspevkov a ad-hoc príspevkov v závislosti od národných rozhodovacích procesov. Jedným z najslabších miest tohto systému je to, že nie je možné vopred zabezpečiť, aby kľúčové prostriedky boli dostupné a aby sa predišlo významným nedostatkom.

Jednou z pozitívnych skúsenosti z Haiti je skutočnosť, že Európska komisia bola po prvýkrát spôsobilá priamo nasadiť čističku vody (prevádzkovanú Francúzskom) a ošetrovňu s operačnou sálou (prevádzkovanú Talianskom), ktoré boli udržiavané v pohotovostnom režime v rámci opatrení financovaných prostredníctvom Prípravnej činnosti týkajúcej sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ (rozpočet na rok 2008).

Spravodajkyňa sa domnieva, že by sa mali podrobnejšie vyhodnotiť povzbudivé výsledky prípravnej činnosti v roku 2008 a že by sa mala ďalej rozvinúť myšlienka dobrovoľného zlučovania prostriedkov členských štátov v pohotovostnom režime s cieľom okamžitého použitia v operáciách EÚ. V tejto súvislosti by spravodajkyňa chcela pripomenúť Rade a Komisii tieto odporúčania z Barnierovej správy: „Európsku jednotku civilnej ochrany bude možné vytvoriť len prostredníctvom preventívneho usporiadania a zlučovania súčasných prostriedkov.“

Kríza na Haiti poukázala aj na skutočnosť, že používanie vojenských prostriedkov môže byť mimoriadne užitočné na doplnenie poskytnutej núdzovej pomoci. Bude dôležité skúmať možnosti zvýšenia efektívnosti správneho využívania vojenských prostriedkov v rámci reakcie na katastrofy.

V tejto súvislosti sa spravodajkyňa domnieva, že využívanie vojenských prostriedkov a spôsobilostí v rámci civilnej reakcie na prírodnú katastrofu by aj naďalej malo byť za všetkých okolností v súlade s existujúcimi usmerneniami, ako sú Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci a usmernenia z Osla o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri odstraňovaní následkov katastrof (aktualizované v novembri 2006);

· Výzvy v oblasti koordinácie

Vzhľadom na rozsah tejto krízy a počet zapojených subjektov sa proces koordinácie bezprostredne po zemetrasení ukázal ako pomerne náročný na operačnej, ako aj strategickej/politickej úrovni.

Ako už bolo uvedené, proces koordinácie prostredníctvom Monitorovacieho a informačného strediska (MIS) bol v Haiti pomerne efektívny, no existovali (a stále existujú) prípady, keď sa vnútroštátna pomoc poskytovala bez akejkoľvek predchádzajúcej koordinácie.

ECHO a MIS v súvislosti s Haiti rýchlo vykonali vyhodnotenie spoločných potrieb, ale ukázalo sa, že počas bezprostrednej fázy odstraňovania následkov bolo zložité vymieňať si informácie a organizovať spoločné vyhodnocovanie potrieb s členskými štátmi EÚ. Táto situácia vyústila do spleti rôznych a prekrývajúcich sa správ, čo skomplikovalo primeranú mobilizáciu dostupných prostriedkov pri odstraňovaní následkov. Ako už bolo uvedené, na úrovni Komisie bol proces koordinácie uľahčený nedávnym začlenením civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do jedného generálneho riaditeľstva. Nové prerozdelenie právomocí viedlo k širšej konzultácii v rámci útvaru a vytvorilo predpoklady pre spoločné vyhodnotenia a lepšie vzájomné využívanie informácií.

V tejto súvislosti je dôležité znovu pripomenúť, že „využívanie zdrojov civilnej ochrany v akejkoľvek humanitárnej kríze by malo vychádzať z potrieb a malo by dopĺňať humanitárnu pomoc a byť v súlade s ňou“ tak, ako sa uvádza v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

Kríza na Haiti vznikla zároveň v čase inštitucionálnych zmien v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a diskusií o zriadení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). V súvislosti s riadením krízy na Haiti informácie poukázali na úsilie, ktoré sa vyvinulo s cieľom vniesť podstatu Lisabonskej zmluvy do praxe, najmä prostredníctvom zvýšenej interakcie medzi útvarmi Komisie a Rady.

Bezprostredne po zemetrasení však nasledovalo obdobie nezrovnalostí v súvislosti s tým, kto bude viesť koordináciu celkovej činnosti EÚ. Vzhľadom na rozsah krízy nakoniec zabezpečovala koordináciu pomoci EÚ vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Ashton v úzkej spolupráci s komisárkou Georgievovou zodpovednou za humanitárnu pomoc, civilnú ochranu a medzinárodnú spoluprácu.

V budúcnosti sa očakáva, že ESVČ zavedie jednotnú reakciu na krízy, čo si vyžiada racionalizáciu existujúcich krízových platforiem. Mechanizmy koordinácie medzi útvarmi Komisie a sekretariátom Rady bude treba objasniť aj v súvislosti s koordináciou a využívaním vojenských prostriedkov EÚ v reakcii na katastrofu.

· Náročná úloha týkajúca sa viditeľnosti

Ako jeden z hlavných nedostatkov zásahov EÚ v Haiti bola tiež zdôraznená nedostatočná viditeľnosť reakcie EÚ. Rovnako bola kritizovaná aj reakcia EÚ na povodne v Pakistane v júli/auguste 2010.

Spravodajkyňa sa domnieva, že by sa mali stanoviť jasné dohody a postupy na zabezpečenie dvojitej viditeľnosti (tak členských štátov, ako aj Európskej únie), pokiaľ ide o prostriedky civilnej ochrany použité členskými štátmi prostredníctvom mechanizmu v oblasti civilnej ochrany. Prvým a základným predpokladom takejto dvojitej viditeľnosti je však politická vôľa členských štátov združovať informácie a prostriedky pod zjednotenou vlajkou EÚ, a nie pod ich národnou vlajkou.

Čo sa týka otázky viditeľnosti, spravodajkyňa je tiež presvedčená, že by sa malo venovať viac pozornosti zlepšeniu monitorovania, ako aj celkovej komunikácii o reakcii EÚ na katastrofy. Mal by sa zabezpečiť neustály tok informácií s údajmi, ktoré by mali byť naďalej aktualizované aj po skončení etapy núdzovej situácie.

Mali by sa sprístupňovať informácie o kontrole využívania rozpočtových prostriedkov a o výsledkoch, s cieľom poskytnúť európskej verejnej mienke dôkaz o tom, že pomoc bola skutočná, konkrétna a riadne riadená.

Závery

Stručná analýza skúseností získaných z Haiti jasne poukazuje na potrebu ďalších reforiem kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. V tejto súvislosti takisto treba zdôrazniť, že efektívnejšia a rýchlejšia reakcia na naliehavé situácie si bude vyžadovať silnú politickú vôľu rôznych zúčastnených strán.

Napriek nedávnym snahám o posilnenie koherentnosti a koordinácie rozmerov civilnej ochrany a humanitárnej pomoci v rámci reakcie EÚ sa prijali len minimálne opatrenia na vytvorenie európskej jednotky civilnej ochrany. Spravodajkyňa súhlasí s tým, že je najvyšší čas dosiahnuť ďalší pokrok v tejto oblasti, najmä tým, že sa do praxe zavedie niekoľko konkrétnych návrhov, ktoré boli zahrnuté do Barnierovej správy v roku 2006 (Smerom k európskej jednotke civilnej ochrany).

NÁVRH ODPORÚČANIA PRE RADU B7‑0228/2010 (23.3.2010)

predložený v súlade s článkom 121 ods. 1 rokovacieho poriadku

o zriadení schopnosti rýchlej reakcie EÚ

Anneli Jäätteenmäki, Charles Goerens, Louis Michel, Marielle De Sarnez, Frédérique Ries

v mene skupiny ALDE

Európsky parlament,

–   so zreteľom na globálnu zodpovednosť Európskej únie za poskytovanie rýchlej humanitárnej pomoci a na značné úsilie, ktoré EÚ vyvíja na celosvetovej úrovni,

–   so zreteľom na potrebu lepšej koordinácie a spoločného využívania existujúcej humanitárnej pomoci do 24 hodín po katastrofe,

–   so zreteľom na skutočnosť, že po nedávnom zemetrasení na Haiti Komisia úspešne po prvýkrát využila dva moduly, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom prípravnej činnosti týkajúcej sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ, ktorá bola zriadená s podporou Parlamentu,

–   so zreteľom na návrhy uvedené v správe s názvom „Pre európsku jednotku civilnej ochrany Europe Aid“, ktorú predložil pán Michel Barnier v roku 2006,

–   so zreteľom na článok 121 ods. 1 rokovacieho poriadku,

1.  predkladá Rade toto odporúčanie:

     vyzvať Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu návrhy na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ založenej na mechanizme civilnej ochrany EÚ tak, aby Únia mohla sústrediť potrebné zdroje na poskytnutie prvotnej núdzovej humanitárnej pomoci do 24 hodín po katastrofe;

     zabezpečiť, aby európsky mechanizmus rýchlej reakcie

•   mal civilný a/alebo humanitárny charakter;

•   bol použiteľný kedykoľvek a v čo najkratšom čase;

•   fungoval v mene Európskej únie;

•   dodržiaval medzinárodné humanitárne právo;

•   bol otvorený pre spoluprácu s inými subjektmi humanitárnej pomoci;

•   bol pripravený spolupracovať so systémom OSN;

•   bol otvorený príspevkom tretích krajín;

•   rešpektoval dobrovoľný charakter účasti členských štátov v systéme, ktorý sa má vytvoriť;

•   sa snažil o vytvorenie trvalých ľudských, ako aj materiálnych kapacít, ktoré možno kedykoľvek použiť;

•   uplatňoval zásadu tzv. rozdelenia záťaže;

     vyzvať vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a reakciu v krízových situáciách, aby zohrávali vedúcu úlohu pri koordinácii reakcie Únie na krízu s využitím zodpovedností vytvorených Lisabonskou zmluvou na lepšiu koordináciu reakcie Únie na budúce krízy vychádzajúc z doterajších skúseností.

2.   poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a na vedomie aj Komisii.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (28.10.2010)

pre Výbor pre rozvoj

o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ
(2010/2096(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Renate Weber

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína kľúčovú úlohu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pri koordinácii operácií EÚ v tretích krajinách a regiónoch; zdôrazňuje, že štruktúra a pracovné metódy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) by sa mali zamerať na zabezpečenie súdržnosti a ucelenosti činností EÚ v krízových situáciách; vyzýva preto Radu, aby udelila vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie stály mandát, ktorý jej umožní uviesť do činnosti krízovú skupinu zloženú zo zástupcov všetkých príslušných útvarov Komisie a Rady a zo všetkých plánovacích kapacít Komisie/(MIS, CMPD, EUMS, CPCC), s cieľom koordinovať reakciu EÚ v prípade katastrofy, aby bolo možné rýchlo začať konať bez nutnosti systematicky sa obracať na Radu; navrhuje, aby túto skupinu podporoval tím, ktorý by mohol byť nasadený do akcie už počas prvých hodín krízy a ktorý by tvorili civilní (CRT, MIS), vojenskí a civilno-vojenskí (EUMS, CPCC) odborníci, pričom by tiež využíval spravodajské služby SITCEN a SATCEN;

2.  prízvukuje, že je potrebné zabezpečiť optimálnu koordináciu medzi reakciou EÚ na katastrofy a inými nástrojmi EÚ – predovšetkým civilnými alebo vojenskými misiami a nástrojmi (t. j. bojovými skupinami) v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky –, ktoré sa v teréne už nachádzajú alebo ktoré by tam mohli byť vyslané bezprostredne po katastrofe; zdôrazňuje tiež, že EÚ by sa vo svojej reakcii mohla opierať aj o mnohonárodnostné sily, ktoré sú k dispozícii, napríklad európske velenie leteckej dopravy v Eindhovene, ktoré by mohlo byť napríklad zapojené do koordinácie strategických dopravných kapacít členských štátov;

3.  uznáva, že v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci a usmerneniami z Osla by sa vojenské a civilné obranné prostriedky na odstraňovanie následkov katastrof mali používať len ako posledná možnosť; pripomína, že vojenské prostriedky často predstavujú významný prínos v rámci reakcie na katastrofy spolu s civilnou ochranou a humanitárnou pomocou, a konštatuje, že vojenské prostriedky môžu byť potrebné na doplnenie kritických nedostatkov kapacít (najmä strategických prepravných kapacít, špecializovaných prostriedkov, ťažkej techniky a dopravy); zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať komplexný prístup a zlepšiť súčinnosť medzi civilnými a vojenskými kapacitami a určiť oblasti, v ktorých môžu členské štáty spojiť svoje úsilie a kapacity na úrovni EÚ a podporiť tým reakciu EÚ na katastrofy, čo je v ťažkej hospodárskej situácii obzvlášť dôležité;

4.  vyzýva preto vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby sa výrazne zasadzovali o preskúmanie súčinnosti v rámci dvojitého civilno-vojenského využívania strategických leteckých prepravných kapacít; v tomto smere víta spoluprácu Monitorovacieho a informačného strediska (MIS) a Jednotky Európskej únie pre plánovanie pohybu (EUMPC) v rámci úsilia o odstránenie následkov katastrof v Pakistane; vyzýva členské štáty, aby výrazne rozšírili kapacity leteckej dopravy zhromaždené v európskom velení leteckej dopravy (EATC) a zároveň zabezpečili ich dvojité civilno-vojenské využívanie; v tomto smere víta návrh belgického predsedníctva vytvoriť v rámci EATC mnohonárodnostnú vrtuľníkovú jednotku, ktorá sa bude využívať na civilné aj vojenské úlohy;

5.  nabáda Radu k tomu, aby pokračovala v prebiehajúcich debatách o zlepšení predvídateľnosti mechanizmu civilnej ochrany EÚ, a žiada okamžité zriadenie Európskych síl civilnej ochrany, ako sa už dávno v roku 2006 navrhovalo v Barnierovej správe;

6.  zdôrazňuje potrebu vyvinúť komplexný a iniciatívny prístup k reakciám na katastrofy, v rámci ktorého by sa koordinovali rozličné dostupné prostriedky akcie Únie a jej členských štátov, ako napr. krízové riadenie (civilné a vojenské), finančná pomoc a rozvojové či sociálne a environmentálne politiky; v tejto súvislosti zastáva presvedčenie, že by sa mal efektívnejšie riadiť prechod medzi reakciou na katastrofu a rekonštrukciou po katastrofe; pripomína návrh na založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy (článok 214 ods. 5) a so zreteľom na Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011 nabáda Európsku komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom čo najskôr začali spoločne pracovať na pravidlách a postupoch fungovania zboru, najmä vzhľadom na podobné iniciatívy v niektorých členských štátoch;

7.  pripomína existujúce štruktúry, schopnosti a nástroje, ktoré boli vyvinuté v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky po zasadnutiach Európskej rady v Helsinkách a Feire, a upozorňuje, že civilné krízové riadenie (vrátane civilných reakčných tímov) možno financovať z rozpočtu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; preto podporuje rozvoj schopnosti rýchlej reakcie, ktorá sa s existujúcimi štruktúrami a schopnosťami v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky neprekrýva, ale dopĺňa ich;

8.  pripomína, že treba rešpektovať koordinačnú úlohu Organizácie Spojených národov a uznať prínos iných medzinárodných aktérov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.10.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

8

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Franziska Katharina Brantner, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Mário David, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Kyriakos Mavronikolas, Alexander Mirsky, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Hans-Gert Pöttering, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Charles Tannock, Zoran Thaler, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin, Graham Watson

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christian Ehler, Kinga Gál, Georgios Koumoutsakos, Barbara Lochbihler, Norbert Neuser, Vittorio Prodi, Potito Salatto, Judith Sargentini, Marietje Schaake, Traian Ungureanu, Renate Weber

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Corina Creţu, Nirj Deva, Charles Goerens, Catherine Grèze, András Gyürk, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Judith Sargentini