SPRÁVA o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov

23.11.2010 - (2010/2052(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: Philippe Juvin

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov

(2010/2052(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[1] („smernica o nekalých obchodných praktikách“),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame[2] („smernica o klamlivej a porovnávacej reklame“),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb („smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“)[3],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa)[4],

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[5], a najmä na jej článok 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článok 8 (ochrana osobných údajov),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[6],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií[7],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca  2010 o ochrane spotrebiteľa[9],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu[10],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame[11],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov[12],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi[13],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu – Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a na priložený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. marca 2010 s názvom Consumer Markets Scoreboard – Consumers at Home in the Internal Market -Monitoring the integration of the retail Internal Market and Benchmarking the Consumer Environment in Member States (SEC(2010)0385),

–   so zreteľom na správu o ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu, ktorú vydala Komisia v októbri 2008 v osobitnom prieskume Eurobarometra č. 298,

–   so zreteľom na analytickú správu o postoji k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 v bleskovom Eurobarometri č. 282,

–   so zreteľom na európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (KOM(2007)0833),

–   so zreteľom na usmernenia Komisie o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (SEK(2009)1666),

–   so zreteľom na stanovisko 2/2010 k behaviorálnej reklame na internete, ktoré prijala 22. júna 2010 pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

–   so zreteľom na stanovisko 5/2009 k sociálnym sieťam na internete, ktoré prijala 12. júna 2009 pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

–   so zreteľom na oznámenie francúzskej Národnej komisie pre informačné technológie a slobody (CNIL) z 5. februára 2009 s názvom La publicité ciblée en ligne (Cielená reklama na internete),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7‑0338/2010),

A. keďže reklama podporuje hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť, môže obmedziť prípady zneužívania dominantného postavenia a podporuje inovácie na vnútornom trhu, a preto prináša spotrebiteľom výhody, najmä pokiaľ ide o rôznorodosť výberu, znižovanie cien a poskytovanie informácií o nových výrobkoch,

B.  keďže reklama je významným a často kľúčovým zdrojom financovania pre dynamické a konkurencieschopné mediálne prostredie a aktívne prispieva k rôznorodosti a nezávislosti tlače v Európe,

C. keďže niektoré reklamné praktiky však môžu mať negatívny vplyv na vnútorný trh a na spotrebiteľov (nekalé praktiky, zneužitie verejného a súkromného priestoru, cielené zameranie na jednotlivcov, prekážky vstupu na trh a narúšanie vnútorného trhu),

D. keďže je aj naďalej nevyhnutné bojovať proti nekalým obchodným praktikám v oblasti reklamy, ktoré sú stále bežné, ako dosvedčuje osobitný prieskum Eurobarometra č. 298,

E.  keďže vplyv vývoja komunikačných prostriedkov v oblasti reklamy, najmä prostredníctvom rozvoja internetu, sociálnych sietí, fór a blogov, rastúcej mobility užívateľov a rýchleho rastu digitálnych produktov, je významný,

F.  keďže vzhľadom na určitú otrávenosť spotrebiteľov spôsobenú množstvom reklamných správ sa v súčasnosti existujú snahy používať nové komunikačné techniky na šírenie komerčných informácií, pričom tieto informácie nie sú jasne označené ako komerčné, a preto môžu spotrebiteľa zavádzať,

G. keďže vývoj nových reklamných praktík na internete a prostredníctvom mobilných zariadení vytvára celý rad problémov, ktoré treba riešiť, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany užívateľov,

H. keďže internetová reklama zohráva významnú hospodársku úlohu, a to najmä prostredníctvom financovania bezplatných služieb, a keďže exponenciálne vzrástla,

I.   keďže rozvíjanie cielenej reklamy (kontextovej, personalizovanej a behaviorálnej), ktorá má byť údajne prispôsobená záujmom užívateľov internetu, predstavuje vážny útok na ochranu súkromia, pokiaľ sa zakladá na sledovaní osôb (prostredníctvom tzv. cookies, vytvárania profilov a zisťovania reálnej geografickej polohy) a nebola vopred, slobodne a výslovne odsúhlasená zo strany spotrebiteľa,

J.   keďže personalizácia reklamných správ nesmie viesť k rozvoju dotieravej reklamy porušujúcej právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia,

K. keďže skupiny osôb, ktoré sú osobitne zraniteľné z dôvodu mentálnej, telesnej či psychickej nespôsobilosti, veku alebo dôverčivosti, ako napríklad deti, dospievajúci, staršie osoby alebo niektoré osoby zraniteľné z dôvodu svojej sociálno-ekonomickej situácie (napríklad veľmi zadlžené osoby), si vyžadujú osobitnú ochranu,

L.  uznávajúc, že stále chýbajú informácie o konkrétnom sociálno-psychologickom vplyve nových, dotieravejších a rozšírenejších foriem reklamy, a to najmä so zreteľom na postavenie tých osôb, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť tovar a služby, ktoré táto reklama propaguje,

M. keďže niektoré produkty, ako sú tabak, alkohol, liečivé prípravky a online hazardné hry, si vzhľadom na svoje osobitné charakteristiky vyžadujú náležitú reguláciu reklamy na internete s cieľom zabrániť zneužívaniu, závislosti a falšovaniu,

N. keďže reklama môže byť silným katalyzátorom v boji proti stereotypom a predsudkom založeným na rasizme, sexizme a xenofóbii,

O. keďže reklama často podáva predpojaté a/alebo znevažujúce informácie, ktoré upevňujú stereotypné predsudky týkajúce sa pohlavia, a pôsobí tak proti stratégiám zameraným na odstránenie nerovnosti medzi mužmi a ženami,

Hodnotenie súčasného legislatívneho a nelegislatívneho rámca

1. domnieva sa, že smernica o nekalých obchodných praktikách predstavuje základný právny rámec pre boj proti klamlivej a agresívnej reklame vo vzťahoch medzi podnikmi a spotrebiteľmi; uznáva, že aj keď ešte nie je možné ju komplexne zhodnotiť, už teraz sú zjavné viaceré problémy s jej implementáciou a výkladom (najmä čo sa týka nových, dotieravejších foriem reklamy), ako sa ukázalo prostredníctvom rozsudkov Európskeho súdneho dvora voči platným vnútroštátnym opatreniam, ktoré presahujú rámec ustanovení smernice o nekalých obchodných praktikách, čo môže spochybniť jej účinnosť;

2.  zdôrazňuje, že rozdiely v interpretácii a uplatňovaní na národnej úrovni znemožnili dosiahnuť žiaducu úroveň harmonizácie, čo viedlo k právnej neistote a naručilo cezhraničný obchod na jednotnom trhu;

3.  vyzýva Komisiu, aby absolútne pravidelne aktualizovala, vysvetľovala a posilňovala svoje usmernenia o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách a aby zabezpečila ich preklad do úradných jazykov EÚ, a vyzýva členské štáty, aby tieto usmernenia brali do úvahy v čo najväčšej miere;

4.  víta zámer Komisie dokončiť a v novembri 2010 zverejniť databázu vnútroštátnych opatrení prijatých na účely transpozície smernice o nekalých obchodných praktikách, súvisiacej judikatúry a ďalších relevantných dokumentov;

5.  pripomína, že rozsah pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách sa obmedzuje na vzťahy medzi podnikmi a spotrebiteľmi, pričom smernica o klamlivej a porovnávacej reklame sa zaoberá vzťahmi medzi podnikmi; zdôrazňuje, že niektoré subjekty, napríklad mimovládne organizácie alebo záujmové skupiny, nepatria ani do pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách, ani do pôsobnosti smernice o klamlivej a porovnávacej reklame; vyzýva preto Komisiu, aby osobitne zanalyzovala vplyv zavádzajúcich reklamných praktík so zameraním na tie subjekty, na ktoré sa zjavne nevzťahuje ani jedna smernica; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú koordináciu a aby našli adekvátne riešenia pre tie subjekty, ktoré sú v rámci EÚ vystavené cezhraničným klamlivým reklamným praktikám;

6.  víta koordinované kontroly, ktoré zaviedli členské štáty („sweep“); vyzýva na opakovanie akcií tohto druhu a na rozšírenie oblasti ich pôsobnosti; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu podala správu o výsledkoch týchto kontrol a aby v prípade potreby pripravila ďalšie kroky na zlepšenie vnútorného trhu pre spotrebiteľov;

7.  vyzýva členské štáty, aby svojim príslušným vnútroštátnym orgánom poskytli finančné, ľudské a technické prostriedky a zdroje nevyhnutné na ich efektívnu činnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby na základe skúsenosti siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa ešte viac uľahčila spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a zlepšila účinnosť ich kontroly;

8.  žiada Komisiu, aby pripravila analýzu povinností a kontrolných funkcií vnútroštátnych spotrebiteľských orgánov a aby zverejnila najlepšie postupy s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti;

9.  žiada Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 2006/2004 na falšovanie a nelegálne výrobky a aby podporila výmenu informácií medzi členskými štátmi podľa tohto nariadenia, a to s cieľom zlepšiť boj proti podvodom spojeným s nezákonnou reklamou;

10. považuje samoreguláciu za dynamický, flexibilný a zodpovedný doplnok súčasného legislatívneho rámca; navrhuje, že tie členské štáty, ktoré ešte nemajú samoregulačné orgány, by mali napomáhať zriaďovanie takýchto orgánov na základe najlepších postupov z iných členských štátov a/alebo ich formálne uznávať;

11. zdôrazňuje však obmedzenia samoregulácie, ktorá v žiadnom prípade nemôže nahradiť právne predpisy, najmä čo sa týka stanovovania predpisov na ochranu osobných údajov spotrebiteľov a sankcií udeľovaných v prípade nedodržania týchto predpisov;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili vykonávanie vnútroštátnych kódexov správania v súvislosti s médiami a novými informačnými a komunikačnými technológiami; vyzýva členské štáty, aby posúdili účinnosť vnútroštátnych samoregulačných orgánov;

13. zdôrazňuje spoločenskú zodpovednosť, ktorá súvisí s vplyvom a dosahom rozšírenej a dotieravej reklamy, a zdôrazňuje úlohu reklamných spoločností pri pestovaní kultúry podnikového povedomia a zodpovednosti;

14. podporuje konzultácie s rôznymi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na príprave právnych predpisov;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primeraným spôsobom zabezpečili, že odborníci z oblasti médií a reklamy budú zaručovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a že sa odmietavo postavia k akýmkoľvek priamym či nepriamym diskriminačným alebo stereotypným vyobrazeniam či akémukoľvek podnecovaniu k nenávisti na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, náboženstva alebo iného presvedčenia, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia alebo spoločenského postavenia;

16. vyzýva členské štáty, ktoré ešte implementovali smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách, aby tak bezodkladne urobili; so záujmom očakáva zverejnenie správy Komisie o uplatňovaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a zdôrazňuje, že je potrebné zobrať do úvahy využívanie nových technológií (napr. TV prostredníctvom IP adresy);

Problémy, ktoré vznikli v dôsledku rozvoja internetu a nových technológií

17. odsudzuje skutočnosť, že sa na internete rozvíja „skrytá“ reklama, na ktorú sa nevzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách (vzťahy spotrebiteľov so spotrebiteľmi), a to prostredníctvom šírenia komentárov na sociálnych sieťach, fórach alebo blogoch, ktorých obsah je iba veľmi ťažko odlíšiteľný od jednoduchého názoru; domnieva sa, že naozaj existuje riziko, že spotrebiteľ dospeje k chybným rozhodnutiam v domnienke, že informácie, z ktorých vychádza, pochádzajú z objektívneho zdroja; odsudzuje prípady, v ktorých určité podnikateľské subjekty priamo či nepriamo financujú akékoľvek činnosti na podporu šírenia správ alebo komentárov, ktoré zdanlivo pochádzajú od samotných spotrebiteľov, pričom v skutočnosti majú tieto správy reklamnú alebo komerčnú povahu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie smernice o nekalých obchodných praktikách v tejto súvislosti;

18. navrhuje, aby členské štáty podporovali vznik pozorovateľov alebo moderátorov fór, ktorí by boli poučení o rizikách skrytej reklamy, ako aj rozvoj informačných kampaní zameraných na informovanie spotrebiteľov o takýchto „skrytých“ formách reklamy;

19. pripomína, že boj proti tejto skrytej reklame na európskej úrovni má veľký význam z hľadiska ozdravenia trhu a posilnenia dôvery spotrebiteľov, keďže v prípade niektorých podnikateľských subjektov môže ísť o prostriedok, ako obísť pravidlá hospodárskej súťaže a umelo a bez nákladov nadhodnotiť svoj podnik či dokonca nekalým spôsobom poškodiť konkurenciu;

20. vyjadruje svoje znepokojenie nad banalizáciou behaviorálnej reklamy a rozvojom reklamných praktík prenikajúcich do súkromia (čítanie obsahu elektronickej pošty, využívanie sociálnych sietí a zisťovanie reálnej geografickej polohy, opätovná cielená reklama), ktoré sú útokmi na súkromie spotrebiteľov;

21. zdôrazňuje riziko, ktoré predstavujú spoločnosti, ktoré sú zároveň poskytovateľmi obsahu a predajcami reklamy (z dôvodu možného prepojenia údajov získaných z týchto dvoch činností); žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné oddelenie jednotlivých úrovní zberu údajov;

22. zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť informovaní jasným, zrozumiteľným a súhrnným spôsobom o zbere, spracovaní a používaní ich údajov, a naliehavo žiada inzerentov, aby sa usilovali o štandardné využívanie formátu vhodného pre spotrebiteľov na základe dobrovoľnej účasti; konštatuje, že tieto osobné údaje by sa mali uchovávať a používať len s výslovným súhlasom spotrebiteľa;

23. zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol spotrebiteľ úplne informovaný v prípade, keď súhlasí s reklamou výmenou za zľavy vychádzajúce z techník behaviorálneho marketingu;

24. zdôrazňuje, že otázky ochrany súkromia je potrebné štandardne začleniť do budúcich technologických riešení, ktoré týkajú osobných údajov; domnieva sa, že subjekty vyvíjajúce nové technológie musia od úplného začiatku začleniť do vývojového procesu bezpečnosť a ochranu osobných údajov v súlade s najprísnejšími normami a zásadou „Privacy by Design“ (ochrana súkromia už v štádiu návrhu);

25. žiada Komisiu, aby preskúmala rozličné legislatívne i nelegislatívne prostriedky a zistila technické možnosti, ktorými je na úrovni Európskej únie možné uplatniť tieto opatrenia:

–   vypracovať podrobnú štúdiu o nových reklamných praktikách na internete a prostredníctvom mobilných zariadení; predložiť o výsledkoch štúdie správu Parlamentu;

–   čo najskôr zakázať systematické a neselektívne posielanie reklamných správ na mobilné telefóny všetkých užívateľov, ktorí sa nachádzajú v zóne pokrytia reklamného plagátu, prostredníctvom technológie Bluetooth bez ich predchádzajúceho súhlasu;

–   zabezpečiť, že reklamné postupy budú rešpektovať dôvernosť súkromnej korešpondencie a právne predpisy platné v tejto oblasti; čo najskôr zakázať čítanie obsahu súkromnej elektronickej pošty tretími stranami, najmä na reklamné alebo komerčné účely;

–   čo najskôr zaviesť povinnosť, aby reklamy posielané elektronickou poštou obsahovali linku umožňujúcu prijímateľovi automaticky odmietnuť akúkoľvek ďalšiu reklamu;

–   čo najskôr zabezpečiť používanie technológií umožňujúcich rozlišovanie cookies, ktoré umožňujú reklamné sledovanie a pre ktoré sa vyžaduje slobodný a výslovný predchádzajúci súhlas, od ostatných cookies;

–   zabezpečiť, aby sa predvolené nastavenie informačných systémov, ktoré sa predávajú verejnosti, a služieb sociálnych sietí, systematicky nastavovalo na základe najprísnejších kritérií ochrany údajov (zásada ochrany súkromia už v štádiu návrhu, tzv. „Privacy by Design“);

–   zaviesť na úrovni EÚ systém označovania internetových stránok podľa vzoru European Privacy Seal (európskeho systému osvedčení o zachovaní dôverného charakteru informácií), ktorým by sa osvedčoval súlad stránky s právnymi predpismi o ochrane údajov; domnieva sa, že táto úloha by mala zahŕňať dôkladné hodnotenie vplyvu a nutnosť predchádzať duplicite s existujúcimi systémami na označovanie stránok;

–   v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti reklamy a/alebo samoregulačnými orgánmi venovať osobitnú pozornosť klamlivej reklame vrátane internetovej reklamy v osobitných odvetviach, ako je predaj potravín, predaj liečiv a produktov zdravotnej starostlivosti, kde okrem ekonomických záujmov spotrebiteľov môže byť vážne ohrozené aj ich zdravie;

–   upraviť režim obmedzenej zodpovednosti za služby v informačnej spoločnosti tak, aby predaj registrovanej obchodnej známky zadanej ako kľúčové slovo do vyhľadávača na reklamné účely podliehal predchádzajúcemu súhlasu majiteľa obchodnej známky;

Ochrana zraniteľných skupín

26. vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 vypracovala podrobnú analýzu vplyvu klamlivej a agresívnej reklamy na zraniteľných spotrebiteľov, najmä na deti a mladistvých, a aby zabezpečila riadne uplatňovanie príslušných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany detí a mladistvých;

27. vyzýva Komisiu, aby prioritne vypracovala hĺbkovú štúdiu konkrétnych sociálno-psychologických účinkov reklamy z hľadiska používania nových rafinovaných techník;

28. zdôrazňuje, že deti a mladiství sú osobitne zraniteľnými skupinami osôb vzhľadom na svoju veľkú vnímavosť a zvedavosť, nedostatočnú vyspelosť, obmedzenú slobodnú vôľu a vysoký potenciál podliehať vplyvom, najmä prostredníctvom nových komunikačných prostriedkov a technológií;

29. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere presadzovali ochranu zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti, a nabádali médiá na obmedzenie televíznej reklamy zameranej na deti pri vysielaní relácií, ktoré sleduje hlavne mládež (ako sú vzdelávacie relácie pre deti, animované filmy atď.), keďže v niektorých členských štátoch sa už podobné opatrenia uplatňujú;

30. vyzýva, aby osobitné záujmy detí neboli predmetom cielenej reklamy;

31. upozorňuje na náchylnosť spotrebiteľov napodobňovať, čo môže viesť k neprimeranému správaniu a postojom, násiliu, napätiu, sklamaniu, úzkosti, škodlivým závislostiam (fajčenie, užívanie drog), poruchám príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia a bulímia, a narušeniu psychickej rovnováhy; vyzýva všetky reklamné agentúry a odborníkov v oblasti médií, aby prehodnotili propagovanie extrémne štíhlych modelov a modeliek s cieľom vyhnúť sa šíreniu škodlivých myšlienok o výzore, telesných nedostatkoch, veku a váhe a aby pritom vzali do úvahy vplyv reklamy na deti a mládež a jej dôsledky;

Zaručenie rovnosti žien a mužov a ľudskej dôstojnosti v reklame

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vhodnými prostriedkami zabezpečili, že marketing a reklama budú zaručovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a nebude pri nich dochádzať k diskriminácii na základe pohlavia, náboženstva či presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie;

33. zastáva názor, že reklama môže byť účinným nástrojom pri spochybňovaní stereotypov a v boji proti nim, ako aj a účinným prostriedkom proti rasizmu, sexizmu a diskriminácii, čo má v dnešných multikultúrnych spoločnostiach zásadný význam; vyzýva Komisiu, členské štáty a odborníkov v oblasti reklamy, aby posilnili aktivity v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré predstavujú spôsob, ako už od mladého veku prekonávať stereotypy, bojovať proti diskriminácii a podporovať rodovú rovnosť; naliehavo vyzýva predovšetkým členské štáty, aby nadviazali a rozvíjali úzku spoluprácu s existujúcimi školami marketingu, komunikácie a reklamy a prispeli tak k zabezpečeniu primeranej odbornej prípravy budúcich pracovníkov tohto odvetvia;

34. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala porovnávací výskum a dokumentáciu o obraze žien v reklamnom a marketingovom obsahu v členských štátoch a aby určila osvedčené postupy účinnej reklamy rešpektujúcej otázku rodovej rovnosti;

35. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili úlohu užívateľských a/alebo spotrebiteľských organizácií zodpovedných za hodnotenie vplyvu reklamy na postoje k rodovej rovnosti a iné oblasti a aby podnecovali konzultácie s týmito organizáciami;

36. zdôrazňuje, že v reklame sa často objavujú diskriminačné a/alebo ponižujúce vyjadrenia, ktoré vychádzajú z rôznych foriem rodových stereotypov a bránia stratégiám zameraným na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, členské štáty, občiansku spoločnosť a samoregulačné orgány v reklamnom odvetví, aby úzko spolupracovali v boji proti takýmto praktikám, a to najmä využívaním účinných nástrojov, ktoré v marketingu a reklame zaručia rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a bezúhonnosti;

37. zdôrazňuje, že vierohodná reklama a podpora správnych vzorov môže mať pozitívny vplyv na spôsob, akým spoločnosť vníma otázky ako rodové rozdelenie úloh a telesný vzhľad, a na to, čo považuje za normálne, keďže reklama spotrebného tovaru je priamo spojená s médiami, ako sú tlač, rozhlas a televízia, je ich neoddeliteľnou súčasťou a je nepriamo spojená s filmovým priemyslom a televíznymi seriálmi prostredníctvom umiestňovania produktov; nabáda inzerentov, aby s reklamou zaobchádzali konštruktívnejšie a podporili tak pozitívnu úlohu žien a mužov v spoločnosti, v práci, v rodine a vo verejnom živote;

Vzdelávanie a informovanie zúčastnených strán

38. zdôrazňuje zásadný význam transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov v oblasti reklamy a nutnosť rozvíjať kritický postoj spotrebiteľov voči médiám, pokiaľ ide o kvalitu obsahu;

39. vyzýva Komisiu, aby:

–   do hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov zaradila niektoré ďalšie ukazovatele týkajúce sa reklamy (na dôvažok k údajom, ktoré tam už sú v súčasnosti zaradené, napríklad o podvodnej či klamlivej reklame); v tejto súvislosti však pripomína svoje uznesenie z 9. marca 2010[14], v ktorom sa uvádza, že pridanie dodatočných ukazovateľov by bolo prospešné potom, ako sa na dostatočnej úrovni rozvinie päť základných ukazovateľov a príslušná metodika;

–   pripravila informačné kampane o právach spotrebiteľov v oblasti reklamy, najmä pokiaľ ide o používanie ich osobných údajov, a aby vyvinula pedagogické nástroje, ktoré by ich informovali o možnostiach ochrany ich súkromia na internete, ako aj o možnostiach, ako zastaviť akúkoľvek situáciu, ktorá narúša ich súkromie a dôstojnosť;

–   vyvinula program na úrovni EÚ určený na to, aby sa deti naučili chápať reklamu, podľa vzoru britskej iniciatívy Media Smart;

–   čo najskôr presadila zavedenie zreteľne čitateľného označenia „reklama založená na správaní spotrebiteľa“ do reklám na internete, ktorých sa to týka, ako aj informačné okno obsahujúce základné informácie o tejto praktike;

40. vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia pre malé a stredné podniky (MSP), a členské štáty, aby nabádali vnútroštátne orgány a/alebo samoregulačné orgány k poskytovaniu poradenstva pre MSP a organizovaniu informačných kampaní s cieľom zvýšiť povedomie MSP o ich zákonných povinnostiach v oblasti reklamy;

41. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
• [2]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.
• [3]  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 389.
• [6]  Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31.
• [7]  Ú. v. EÚ L 201, 31.7.2002, s. 37.
• [8]  Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0046.
• [10]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0051.
• [11]  Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 26.
• [12]  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.2.2010, s. 5.
• [13]  Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43.
• [14]  P7_TA-PROV(2010)0051.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa sa týka nekalých obchodných praktík v oblasti reklamy, ako sú vymedzené v smernici o nekalých obchodných praktikách, a venuje sa problematike rozvoja nových reklamných praktík a technológií. Netýka sa vzťahov medzi podnikmi (B2B), ktoré pokrýva smernica 2006/114/ES.

Spravodajca, ktorý sa chcel vyhnúť sociálno-filozofickému prístupu k tejto téme, uprednostnil špecifický a cielený prístup.

Reklama je nástroj, ktorý prospieva tak vnútornému trhu – ako „mazadlo“ ekonomickej aktivity (podnecovanie hospodárskej súťaže, konkurencieschopnosti, inovácie a kreativity), ako aj spotrebiteľom (širší výber, znižovanie cien). Je dôležitým ekonomickým sektorom – iba samotná reklama na internete predstavuje viac ako 14 miliárd eur na európskom trhu.

Nesmie sa však idealizovať: nekalé praktiky, zneužívanie verejného (napr. reklamné bilbordy) a súkromného (nevyžiadané e-maily) priestoru, zameranie na zraniteľné osoby (napr. deti, nadmieru zadlžené osoby), vytváranie možných prekážok vstupu na vnútorný trh (ak sú výdavky na reklamu privysoké), narušenie vnútorného trhu (nákup tovaru/služieb, ktoré by si spotrebitelia za normálnych okolností nekúpili).

Hodnotenie platných právnych predpisov

Spravodajca zdôrazňuje problémy s uplatňovaním smernice o nekalých obchodných praktikách a vyzýva:

– členské štáty, aby dali vnútroštátnym orgánom k dispozícii potrebné ľudské, finančné a technologické zdroje;

– Komisiu, aby pravidelne aktualizovala svoje usmernenia o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách.

Je dôležité posilniť európsku spoluprácu v boji proti nekalým praktikám v oblasti reklamy na internete, ako to dokazuje úspech programov „Sweep“ (systematické a súbežné kontroly internetových stránok členskými štátmi), ktoré sú v súčasnosti obmedzené na tri sektory (letenky, mobilné zvonenia a elektronika). Spravodajca navrhuje rozšíriť ich oblasť pôsobenia a zvýšiť ich frekvenciu.

Spravodajca taktiež podporuje spoločnú reguláciu, ktorá spája jednotlivé orgány podieľajúce sa na legislatívnom vývoji, čím sa zlepší účinnosť a použiteľnosť opatrení.

V audiovizuálnej oblasti spravodajca zdôrazňuje, že k dnešnému dňu 12 členských štátov ešte stále nevykonáva smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách. Považuje za vhodné, aby budúca správa o uplatňovaní tejto smernice obsahovala analýzu vplyvu nových technológií (napr. televízia prostredníctvom IP adresy).

Úvahy o samoregulácii

Samoregulácia má v oblasti reklamy silné postavenie, hoci jej dôležitosť sa mení v závislosti od národných tradícií. Predstavuje dynamický a flexibilný prístup, ktorý zodpovedá rýchlemu rozvoju v reklamnom sektore a ktorý je založený na zodpovednosti činiteľov a na šírení osvedčených postupov. Existuje medzinárodný kódex slušného správania vydaný Medzinárodnou obchodnou komorou (International Chamber of Commerce), ktorý určuje základné zásady (napr. slušnosť) – doplnený špecifickými kódexmi (napr. pre oblasť požívania alkoholu) – a ktorý v upravenej podobe používajú členské štáty prostredníctvom národných orgánov samoregulácie.

Spravodajca chce podporiť samoreguláciu s cieľom zaviesť tradíciu sebadisciplíny a zodpovednej komunikácie, pritom si však uvedomuje jej vlastné obmedzenia (napr. možnosť sankcií). Samoregulácia dopĺňa legislatívu bez toho, aby ju nahrádzala.

Problémy, ktoré vznikli používaním nových technológií

Rozvoj nových technológií a reklamných praktík spôsobil výrazné zmeny (internet, sociálne siete, fóra, blogy, narastajúca mobilita ich používateľov, rozkvet digitálnych výrobkov).

Internet sa radikálne líši od ostatných spôsobov komunikácie (anonymita, rýchlosť výmeny, veľmi široké pole rozšírenia, kombinácia textu, videa, hudby atď., ťažká kontrolovateľnosť zo strany vnútroštátnych orgánov) a stal sa najväčším reklamným kanálom.

Spravodajca sa domnieva, že reklama na internete a mobilných zariadeniach musí byť predmetom dôkladného zamyslenia, a vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu o týchto nových praktikách.

Spravodajca zdôrazňuje prípad cielenej reklamy, ktorá môže mať rôzne podoby:

– kontextová reklama, ktorá sa priamo viaže na obsah, ktorý má používateľ internetu k dispozícii, a na použité kľúčové slová;

– osobná reklama, ktorá sa viaže na charakteristické vlastnosti používateľa internetu ako vek, pohlavie, umiestnenie atď.;

– behaviorálna reklama, ktorá sa viaže na analýzu správania používateľa internetu v určitom čase (navštívené stránky, vykonané nákupy na internete atď.).

Aj keď personalizácia reklamy nie je problémom samým o sebe (ponuka výrobkov/služieb v súlade s vkusom spotrebiteľa atď.), nesmie viesť k rozvoju dotieravej reklamy, ktorá sa zakladá na sledovaní spotrebiteľov, pričom porušuje zásady ochrany údajov a súkromného života.

Spravodajca preto navrhuje opatrenia na ochranu spotrebiteľov:

– zakázať neselektívne posielanie nevyžiadanej reklamy na mobilné telefóny prostredníctvom technológie Bluetooth bez predchádzajúceho súhlasu;

– informovať spotrebiteľa jasným, čitateľným a súhrnným spôsobom o zbieraní a používaní jeho údajov a o nakladaní s nimi;

– uľahčiť – v prípade reklamy zasielanej cez e-mail – odmietnutie akejkoľvek ďalšej reklamy priamym a účinným webovým prepojením;

– zakázať čítanie obsahu súkromných e-mailov na reklamné účely (aj keď je táto praktika založená na podobnom princípe ako antispamové filtre, slúži na iné účely);

– zabezpečiť nepriepustnosť medzi získanými údajmi v rámci poskytnutia nejakej služby (napr. elektronická pošta) a v rámci reklamných činností;

– zabezpečiť informovanosť spotrebiteľa o diskriminačných praktikách, ktoré niekedy pramenia z behaviorálnej reklamy (napr. zmena ceny na základe profilu používateľa internetu); transparentnosť tejto praktiky, spresnenie reálnej ceny pred jej zmenou atď.;

– rozlišovať reklamné cookies, ktoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu spotrebiteľa, od ostatných cookies;

– podporovať predvolené nastavenia systémov ochrany súkromného života na internete podľa najvyšších štandardov („privacy by design“);

– zaviesť označovanie Spoločenstva týkajúce sa internetových stránok, ktoré dodržiavajú právne predpisy EÚ o ochrane údajov, podľa vzoru projektu European Privacy Seal (transeurópske dobrovoľné značenie potvrdzujúce, že informačné produkty alebo služby sú v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, podporované viacerými národnými a regionálnymi orgánmi rôznych členských štátov);

– obmedziť reklamu na alkohol na internete;

– prehodnotiť režim obmedzenej zodpovednosti za služby informačnej spoločnosti v rámci predaja značky zadanej ako kľúčové slovo do vyhľadávača na reklamné účely a zaviesť predchádzajúce povolenie majiteľa značky (napr. stránky obsahujúce kľúčové slovo, ktoré spotrebiteľa presmerujú na stránky ponúkajúce falšované výrobky).

Ďalší aspekt reklamy na internete zahŕňa „skryté“ formy reklamy, ktoré sa týkajú iba spotrebiteľov, prostredníctvom šírenia komentárov o nejakom výrobku alebo službe na fórach (napr. Trip Advisor). Tieto komentáre môžu jediným kliknutím zničiť dobré meno spoločnosti a pomýliť spotrebiteľov.

Smernica o nekalých obchodných praktikách sa týka reklamy na internete v rámci vzťahov medzi podnikmi (ktoré vystupujú ako podniky alebo ktoré sa vydávajú za spotrebiteľa) a spotrebiteľmi a netýka sa vzťahov medzi spotrebiteľmi. Hoci je ťažké odlíšiť komentár vychádzajúci z osobnej skúsenosti od reklamy a anonymita vo výmenách sťažuje kontrolu, táto forma klamlivej reklamy sa dotýka tak spotrebiteľov, ako aj podnikov. Navyše, rozvoj aukčných stránok na internete vytvoril novú formu reklamy medzi spotrebiteľmi, ktorú nepokrýva smernica o nekalých obchodných praktikách a ani zvyčajné vymedzenie reklamy.

Spravodajca teda navrhuje, aby sa na fórach podporovala úloha pozorovateľov/moderátorov, ktorí by vnímali riziko skrytej reklamy a mohli by rýchlo zareagovať v prípade, že sa im nejaký komentár bude zdať pochybný. Je však dôležité vytvoriť rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa na internete a slobodou prejavu.

Nakoniec, spravodajca sa zaoberá otázkou reklamných techník prostredníctvom sociálnych sietí. Sociálne siete majú čoraz významnejšie postavenie v spoločnosti, najmä medzi mladšími ľuďmi: otázka spoločenských kontaktov (Facebook), hľadanie zamestnania (LinkedIn). Značný počet informácií vymenených medzi „priateľmi“ na týchto stránkach sa často využíva na reklamné účely (napr. „Páči sa mi to“ na Facebooku: šírenie výberu výrobku, značky atď. cez zoznam „priateľov“ kliknutím na „Páči sa mi to“ umiestnené pod partnerskou obchodnou stránkou na Facebooku).

Ochrana zraniteľných skupín osôb

Najzraniteľnejšie osoby (deti, dospievajúci, staršie osoby atď.) musia byť osobitne chránené. Spravodajca preto vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu o vplyve klamlivej a agresívnej reklamy na zraniteľných spotrebiteľov, a pripomína, že deti sa nesmú stať predmetom špecificky namierenej reklamy, vzhľadom na ich vysokú vnímavosť a zvedavosť, ich slabú osobnú vôľu a možnú ovplyvniteľnosť.

Vzdelávanie, informovanie a odborná príprava rôznych zainteresovaných strán

Spravodajca zdôrazňuje, že existuje nedostatok informácií o právach spotrebiteľov v oblasti reklamy, a navrhuje preto uľahčiť prístup k informáciám a zvýšiť transparentnosť (napr. označenie „behaviorálna reklama“ na reklamných plagátoch; objasnenie pojmov právnych požiadaviek).

Keďže si široká verejnosť často neuvedomuje problémy, ktoré sa spájajú s používaním jej osobných údajov, a nepozná ani možnosti, ako sa tomu dá čeliť, spravodajca navrhuje spustenie informačných kampaní o právach spotrebiteľov v oblasti reklamy, najmä pokiaľ ide o používanie osobných údajov, či už sú poskytnuté dobrovoľne, alebo sú zozbierané automaticky. Navrhuje taktiež zavedenie vzdelávacích nástrojov pre používateľov internetu, ktoré by ich informovali o technológiách spravovania „stôp“, ktoré nechávajú na webe, a o spôsoboch ochrany ich súkromného života.

Navyše, je nevyhnutné rozvíjať kritický postoj voči médiám, pokiaľ ide o kvalitu obsahu. Dobre informovaný spotrebiteľ je silnejší spotrebiteľ. Vzhľadom na nedostatok vedomostí o reklamných technikách navrhuje spravodajca vyvinúť pedagogický program EÚ podľa vzoru britskej iniciatívy Media Smart, ktorá bola spustená v roku 2002 a ktorú následne prevzali viaceré členské štáty. Ide o neziskový vzdelávací program určený pre deti od 6 do 11 rokov, ktorý bol vyvinutý v rámci spolupráce školy a rodičov, s cieľom pomôcť deťom reklamu lepšie pochopiť, vysvetliť a teda aj ovládať.

Spravodajca zdôrazňuje, že rozvoj internetu a digitálnych technológií uľahčil a spopularizoval prístup k reklamným technikám (napr. AdSense), avšak pri používaní týchto techník často nie sú známe pravidlá platné v tejto oblasti. Spravodajca teda trvá na nevyhnutnosti zabezpečenia vzdelávania malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti médií, keďže čoraz viac umiestňujú reklamu na internet, a navrhuje členským štátom, aby podporili vnútroštátne orgány a/alebo samoregulačné orgány v príprave informačných kampaní s cieľom upozorniť MSP na túto tému.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (1.10.2010)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k vplyvu reklamy na správanie spotrebiteľov
(2010/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Antigoni Papadopoulou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi,

1.  zdôrazňuje, že v reklame sa často objavujú diskriminačné a/alebo ponižujúce vyjadrenia, ktoré vychádzajú z rôznych foriem rodových stereotypov a narúšajú stratégie zamerané na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, členské štáty, občiansku spoločnosť a samoregulačné subjekty v reklamnom odvetví, aby úzko spolupracovali v boji proti takýmto praktikám, a to najmä využívaním účinných nástrojov, ktoré v marketingu a reklame zaručia rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a bezúhonnosti; považuje za potrebné, aby všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, ustanovili v reklamnom odvetví kontrolný orgán a zabezpečili tak, že šírenie informácií bude prebiehať zodpovedným spôsobom a v súlade so zásadami EÚ;

2.  poukazuje na určité druhy reklám, ktoré zobrazujú buď rôzne druhy násilia, alebo stereotypy žien ako objektov, ženstvo menia na spotrebný tovar, ponižujú ženy, znevažujú ich dôstojnosť a znehodnocujú ich zásadnú úlohu v spoločnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na európskej úrovni vytvorili kampane na zvýšenie povedomia, ktoré by boli určené najmä dospievajúcim a mladým ľuďom a zameriavali by sa na boj proti zneužívaniu ženského a mužského tela a šíreniu sexistických vyjadrení a zabránili tak šíreniu informácií, ktoré ospravedlňujú, banalizujú alebo podnecujú násilie na ženách; vyzýva preto členské štáty, aby odmeňovali reklamné agentúry a zadávateľov reklamy, ktorí sa v plnej miere pridržiavajú takýchto pravidiel, napríklad tým, že ich poveria uskutočňovaním vnútroštátnych a európskych informačných kampaní;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primerane zabezpečili, že odborníci z oblasti médií a reklamy zaručia rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a že sa odmietavo postavia k akýmkoľvek priamym či nepriamym diskriminačným alebo stereotypným stvárneniam či akémukoľvek podnecovaniu k nenávisti na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, náboženstva alebo iného presvedčenia, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia alebo spoločenského postavenia;

4.  poznamenáva a zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že reklama a marketing často šíria zavádzajúce informácie prostredníctvom vábivých virtuálnych zobrazení, ktoré propagujú predstavu dokonalosti, čo vnucuje uniformitu, v rámci ženskej populácie vyvoláva súperenie, podporuje vzory, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, a má negatívny vplyv na sebahodnotenie a sebaúctu žien, mužov a mladých ľudí; upriamuje pozornosť na náchylnosť spotrebiteľov napodobňovať, čo môže viesť k neprimeranému správaniu, násiliu, napätiu, sklamaniu, úzkosti, škodlivej závislosti (fajčenie, užívanie drog), poruchám príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia a bulímia, a narušeniu psychickej rovnováhy; vyzýva všetky reklamné agentúry a odborníkov v oblasti médií, aby prehodnotili propagovanie extrémne štíhlych modelov a modeliek s cieľom vyhnúť sa šíreniu škodlivých myšlienok o výzore, telesných nedokonalostiach, veku a váhe a aby pritom vzali do úvahy vplyv reklamy na deti a mládež a jej dôsledky;

5.  vyzýva médiá, aby sa vo svojich programoch nevyjadrovali sexisticky, aby zabezpečili aktívne zapojenie a vyvážené zastúpenie žien a rozmanitosť v zobrazovaní predstaviteľov oboch pohlaví, ktoré presiahnu rozšírené predstavy o kráse a sexistické stereotypy úloh plnených v rôznych oblastiach života, a to najmä v prípadoch, keď je obsah zameraný na deti a mladých ľudí;

6.  zdôrazňuje, že hodnoverná reklama a podpora správnych vzorov môže mať pozitívny vplyv na spôsob, akým spoločnosť vníma otázky ako rodové rozdelenie úloh a telesný vzhľad, a na to, čo považuje za normálne, keďže reklama spotrebného tovaru je priamo spojená s médiami, ako sú tlač, rozhlas a televízia, je ich neoddeliteľnou súčasťou a je nepriamo spojená s filmovým priemyslom a televíznymi seriálmi v podobe umiestňovania produktov; nabáda zadávateľov reklamy, aby s reklamou zaobchádzali konštruktívnejšie a podporili tak pozitívnu úlohu žien a mužov v spoločnosti, v práci, v rodine a vo verejnom živote;

7.  rovnako zdôrazňuje, že politické, sociálne a kultúrne činnosti, ktorú slúžia na podporu žien alebo sú na ne zamerané, ako aj tie činnosti, ktoré podporujú posilnenie postavenia žien, by sa mali šíriť za rovnakých podmienok;

8.  zastáva názor, že reklama môže byť účinným nástrojom pri spochybňovaní stereotypov a v boji proti nim, ako aj a účinným prostriedkom proti rasizmu, sexizmu a diskriminácii, čo má v dnešných multikultúrnych spoločnostiach zásadný význam; vyzýva Komisiu, členské štáty a odborníkov v reklamnej oblasti, aby posilnili aktivity v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré predstavujú spôsob, ako už od mladého veku prekonávať stereotypy, bojovať proti diskriminácii a podporovať rodovú rovnosť; naliehavo vyzýva predovšetkým členské štáty, aby nadviazali a rozvíjali úzku spoluprácu s existujúcimi školami marketingu, komunikácie a reklamy a prispeli tak k zabezpečeniu primeranej odbornej prípravy budúcich pracovníkov tohto odvetvia;

9.  vyzýva členské štáty, aby vo verejnoprávnych médiách zaviedli kvóty alebo iné pozitívne opatrenia s cieľom zlepšiť zapojenie a zastúpenie žien;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité podnecovať nepretržitý dialóg medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, občianskou spoločnosťou, regulačnými orgánmi a odborníkmi z reklamnej oblasti;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch podporovala porovnávací výskum a dokumentáciu o zobrazovaní žien v reklamách a marketingu a aby určila osvedčené postupy v oblasti účinnej reklamy rešpektujúcej otázku rodovej rovnosti;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili úlohu užívateľských a/alebo spotrebiteľských organizácií zodpovedných za vyhodnocovanie vplyvu reklamy na postoje k rodovej rovnosti a iné oblasti a aby podnecovali konzultácie s týmito organizáciami;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla každoročné ocenenie kvality za reklamy, ktoré najúčinnejšie podporujú rešpektovanie dôstojnosti, úlohy a obrazu žien pri ich zobrazovaní v reklame;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili vykonávanie vnútroštátnych kódexov správania v súvislosti s médiami a novými informačnými a komunikačnými technológiami; vyzýva a členské štáty, aby posúdili účinnosť vnútroštátnych samoregulačných orgánov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	29.9.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Emine Bozkurt, Andrea Češková, Marije Cornelissen, Silvia Costa, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Iratxe García Pérez, Jolanta Emilia Hibner, Mary Honeyball, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Philippe Juvin, Nicole Kiil-Nielsen, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Barbara Matera, Antonyia Parvanova, Frédérique Ries, Raül Romeva i Rueda, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Eva-Britt Svensson, Marc Tarabella, Britta Thomsen, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Christa Klaß, Elisabeth Morin-Chartier, Mariya Nedelcheva, Chrysoula Paliadeli
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Julie Girling, Gesine Meissner

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	8.11.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Philippe Juvin, Hans-Peter Mayer, Robert Rochefort, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Laurence J.A.J. Stassen, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Kyriacos Triantaphyllides, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Simon Busuttil, Cornelis de Jong, Frank Engel, Constance Le Grip, Claude Moraes, Pier Antonio Panzeri, Sylvana Rapti, Olle Schmidt, Marc Tarabella, Anja Weisgerber
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Jan Březina, Mariya Nedelcheva, Norica Nicolai