SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu

1.12.2010 - (KOM(2007)0298 – C6‑0196/2007 – 2007/0112(COD)) - ***I

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajca: Claude Moraes


Postup : 2007/0112(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0347/2010

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu

(KOM(2007)0298 – C6‑0196/2007 – 2007/0112(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0298),

–   so zreteľom na článok 63 ods. 3 a 4 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0196/2007),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 79 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na záväzok, ktorý poskytol zástupca Rady listom z 18. novembra 2010, o schválení pozície Parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7‑0347/2010),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

POZÍCIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

V PRVOM ČÍTANÍ[1]*

---------------------------------------------------------

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[2],

keďže:

(1)         Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom[3], sa nevzťahuje na utečencov alebo osoby požívajúce subsidiárnu ochranu, na ktorých sa vzťahuje smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany[4].

(2)         Možnosť získať po určitom čase v členskom štáte právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom je významným prvkom pre úplnú integráciu osôb, ktoré v členskom štáte svojho pobytu požívajú medzinárodnú ochranu.

(3)         Priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu je takisto dôležitou súčasťou podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, základného cieľa Únie, uvedeného v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(4)         Osoby požívajúce medzinárodnú ochranu by preto mali mať možnosť získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom ▌v tom členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, za rovnakých podmienok ako ostatní štátni príslušníci tretích krajín. ▌

(5)         Vzhľadom na to, že osoby požívajúce medzinárodnú ochranu majú právo zdržiavať sa v inom členskom štáte než v tom, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, je potrebné zabezpečiť, aby tieto členské štáty mali informácie o tom, že dotknuté osoby sú pod ochranou a mohli tak plniť svoje povinnosti súvisiace s dodržaním zásady nenavracania. ▌

(6)         S osobami, ktoré požívajú medzinárodnú ochranu a sú zároveň aj osobami s dlhodobým pobytom, by sa malo za určitých podmienok v mnohých otázkach hospodárskej a sociálnej povahy zaobchádzať rovnako ako s občanmi členského štátu, v ktorom sa zdržujú, aby právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom skutočne predstavovalo nástroj integrácie osôb s dlhodobým pobytom do spoločnosti, v ktorej žijú.

(7)         Rovnakým zaobchádzaním s osobami požívajúcimi medzinárodnú ochranu v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, by nemali byť dotknuté práva a výhody vyplývajúce zo smernice 2004/83/ES a zo Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 týkajúceho sa právneho postavenia utečencov zmeneného a doplneného protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 (Ženevský dohovor).

(8)         Podmienky, ktoré boli v smernici 2003/109/ES stanovené v súvislosti s právom osoby s dlhodobým pobytom zdržiavať sa v inom členskom štáte a získať tam právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, by sa mali uplatňovať rovnako na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom.

(9)         Prevod zodpovednosti za ochranu osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.

(10)       Pokiaľ chce členský štát vyhostiť na základe smernice 2003/109/ES osobu, ktorá požíva medzinárodnú ochranu a získala v tomto členskom štáte právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, mala by dotknutá osoba požívať ochranu pred navrátením zaručenú smernicou 2004/83/ES a článkom 33 Ženevského dohovoru. Na tento účel v situácii, keď dotknutá osoba požíva právne postavenie ▌osoby pod medzinárodnou ochranou v inom členskom štáte ▌, je potrebné ustanoviť, že dotknutú osobu je možné vyhostiť len do členského štátu, ktorý udelil právne postavenie chránenej osoby, a že tento členský štát je povinný ju prijať, pokiaľ takéto navrátenie nepovoľujú ustanovenia smernice 2004/83/ES. Rovnaké záruky by sa mali vzťahovať na osobu, ktorá požíva medzinárodnú ochranu a ktorá sa v druhom členskom štáte zdržiava, hoci tam ešte nezískala právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom.

Ak je vyhostenie osoby, ktorá požíva medzinárodnú ochranu, mimo územia EÚ povolené na základe ustanovení smernice 2004/83/ES, členské štáty zaručia, aby sa z relevantných zdrojov získali všetky informácie, a to aj, v prípade potreby, od členského štátu, ktoré povolil medzinárodnú ochranu, a aby sa tieto informácie riadne posúdili s cieľom zaručiť, aby rozhodnutie o vyhostení osoby bolo v súlade s článkom 4 a článkom 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

(12)       Táto smernica rešpektuje základné práva ▌a dodržiava zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 7. ▌

(12a)     V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Únie vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie ilustrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(13)       V súlade s článkom 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska v súvislosti s oblasťou slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani sa na ne nevzťahuje.

(14)       V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko na prijímaní tejto smernice nezúčastňuje, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2003/109/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.        V článku 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)     „medzinárodná ochrana“ znamená medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES[5];“

2.        Článok 3 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)      Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)    sú oprávnení zdržiavať sa v členskom štáte na základe inej formy ochrany než medzinárodnej ochrany alebo požiadali o povolenie na pobyt na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom ▌postavení;“

b)     Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)    požiadali o medzinárodnú ochranu a o ich žiadostiach ║zatiaľ nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté;“

2a.      Článok 3 ods. 3 sa mení a dopĺňa takto:

           a)                   písmeno c) sa nahrádza týmto:

„c)    Európskeho dohovoru o usadení z 13. decembra 1955, Európskej sociálnej charty z 18. októbra 1961, revidovanej Európskej sociálnej charty z 3. mája 1987 a Európskeho dohovoru o právnom postavení migrujúcich pracovníkov z 24. novembra 1977, ako aj odseku 11 prílohy k Ženevskému dohovoru o utečencoch z 28. júla 1951 zmenenému a doplnenému protokolom podpísaným v New Yorku 31. januára 1967 a;

           b) dopĺňa sa tento bod:

„ ca) Európskej dohody o prevode zodpovednosti za utečencov zo 16. októbra 1980.“

3.        Článok 4 ▌sa mení a dopĺňa takto:

a)        Vkladá sa tento odsek:

„1a.  Členské štáty rozhodnú o neudelení právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom na základe právneho postavenia osoby pod medzinárodnou ochranou v prípade zrušenia, ukončenia alebo odmietnutia obnoviť právne postavenie osoby pod medzinárodnou ochranou, ako sa uvádza v článku 14 ods. 3 a článku 19 ods. 3 smernice 2004/83/ES.“

b)        V ▌odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

Pokiaľ ide o osoby, ktorým sa udelilo právne postavenie osôb pod medzinárodnou ochranou, pri výpočte dĺžky obdobia uvedeného v odseku 1 sa berie do úvahy aspoň polovica obdobia medzi dátumom podania žiadosti o medzinárodnú ochranu a na základe ktorej sa toto postavenie udelilo, a dátumom udelenia povolenia na pobyt uvedeného v článku 24 smernice 2004/83/ES, alebo celé obdobie, ak nepresiahne 18 mesiacov.“

4.        V článku 8 sa dopĺňajú tieto odseky:

„4.    Ak členský štát vydá povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému poskytol medzinárodnú ochranu, uvedie v tomto jeho povolení na pobyt v časti „Poznámky“ túto vetu: ▌„medzinárodná ochrana poskytnutá v [názov členského štátu] [dátum]“.

5.        Ak druhý členský štát vydá povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého povolenie na dlhodobý pobyt obsahuje poznámku uvedenú v odseku 4, uvedie tento druhý členský štát rovnakú poznámku v povolení na pobyt osoby s dlhodobým pobytom.

Druhý členský štát ▌pred zapísaním poznámky uvedenej v odseku 4 konzultuje s členským štátom uvedeným v poznámke, aby zistil, či sa na osobu s dlhodobým pobytom už nevzťahuje medzinárodná ochrana. Členský štát uvedený v poznámke odpovie na konzultáciu najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti druhého členského štátu. Ak bola medzinárodná ochrana odňatá rozhodnutím s konečnou platnosťou, druhý členský štát poznámku podľa odseku 4 nezapíše.

5a.    Ak sa medzinárodná ochrana osoby s dlhodobým pobytom presunula v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi druhému členskému štátu po vydaní povolenia uvedeného v odseku 5, tento druhý členský štát zodpovedajúcim spôsobom upraví poznámku uvedenú v odseku 4, a to najneskôr do troch mesiacov po tomto presune zodpovednosti.“

4a.      V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„3a.  Členské štáty môžu odňať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v prípade zrušenia, ukončenia alebo odmietnutia obnoviť postavenie osoby pod medzinárodnou ochranou, ako sa uvádza v článkoch 14 ods. 3 a 19 ods. 3 smernice 2004/83/ES, ak bolo postavenie osoby s dlhodobým pobytom získané na základe postavenia osoby pod medzinárodnou ochranou.“

5.        V článku 11 sa dopĺňa tento odsek║:

„4a.  Pokiaľ ide o členský štát, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, odsekmi 3 a 4 nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2004/83/ES.“

6.        Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

a)      vkladajú sa tieto odseky:

„3a.  Ak sa členský štát rozhodne vyhostiť osobu s dlhodobým pobytom, ktorej povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4, požiada členský štát uvedený v poznámke, aby potvrdil, či je daná osoba v tomto členskom štáte stále pod medzinárodnou ochranou. Členský štát uvedený v poznámke odpovie najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o informáciu.

3b.    Ak osoba s dlhodobým pobytom stále požíva medzinárodnú ochranu v konzultovanom členskom štáte, je vyhostená do tohto členského štátu, ktorý ju a členov jej rodiny bezodkladne prijme späť bez formálnych postupov, a to bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné ustanovenia právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov a zásada celistvosti rodiny.“

3c. Odchylne od odseku 3b, členský štát, ktorý prijal rozhodnutie o vyhostení, má v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami naďalej právo presunúť osobu s dlhodobým pobytom do inej krajiny ako členského štátu, ktorý udelil medzinárodnú ochranu, ak osoba s dlhodobým pobytom spĺňa podmienky uvedené v článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES.“

b)     Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6. Týmto článkom nie je dotknutý článok 21 ods. 1 smernice 2004/83/ES.“

6a.      Vkladá sa tento článok:

„Článok 19a

1.        Ak povolenie na pobyt EÚ osoby s dlhodobým pobytom obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4 a ak sa medzinárodná ochrana osoby s dlhodobým pobytom previedla v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi na druhý členský štát pred vydaním povolenia uvedeného v článku 8 ods. 5, tento druhý členský štát požiada členský štát, ktorý povolenie na pobyt EÚ osoby s dlhodobým pobytom vydal, aby poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4 zodpovedajúcim spôsobom upravil.

2.        Ak sa osobe s dlhodobým pobytom udelí medzinárodná ochrana v druhom členskom štáte pred vydaním povolenia uvedeného v článku 8 ods. 5, tento druhý členský štát požiada členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt EÚ osoby s dlhodobým pobytom, aby ho upravil na účely zapísania poznámky uvedenej v článku 8 ods. 4.

3.        Členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt EÚ osoby s dlhodobým pobytom, vydá na základe žiadosti uvedenej v odsekoch 1 a 2 upravené povolenie najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti druhého členského štátu.“

7.        V článku 22 sa vkladá tento odsek║:

„3a.  Ak nebola medzičasom medzinárodná ochrana odňatá alebo ak osoba patrí do jednej z kategórií uvedených v článku 21 ods. 2 smernice 2004/83/ES, odsek 3 sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom vydané prvým členským štátom obsahuje poznámku uvedenú v článku 8 ods. 4.

Týmto odsekom nie je dotknutý článok 21 ods. 1 smernice 2004/83/ES.“

8.        V článku 25 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty určia kontaktné miesta, ktoré budú zodpovedné za prijímanie a odovzdávanie informácií uvedených v článkoch 8, 12, 19, 19a, 22 a 23.“

Článok 2

1.        Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou ▌ do [...][6]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení ▌.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.        Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť ║dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

           Za Európsky parlament                                  Za Radu

           predseda                                                                predseda

  • [1] *       Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
  • [2]        Pozícia Európskeho parlamentu z ...
  • [3]        Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.
  • [4]        Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.
  • [5]               Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.
  • [6]               Ú. v.: vložte, prosím, dátum: 24 mesiacov odo dňa uverejnenia tejto smernice v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Historický kontext návrhu

V roku 2001 predložila Komisia návrh smernice[1] o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom. V tomto návrhu sa pôvodne predpokladalo, že utečenci by mohli získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom po piatich rokoch oprávneného a nepretržitého pobytu v členskom štáte. V priebehu rokovaní však členské štáty rozhodli, že utečenci budú z rozsahu pôsobnosti smernice vyňatí. Následne bolo dohodnuté v spoločnom vyhlásení Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté na zasadnutí Rady SVV 8. mája 2003, že Komisia predloží návrh smernice o rozšírení právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom aj na utečencov a osoby požívajúce subsidiárnu ochranu.

Tento návrh predložila Komisia v júni 2007, pričom použila rovnaký právny základ ako akt, ktorý sa mal zmeniť a doplniť, t. j. článok 63 ods. 3 písm. a) a článok 63 ods. 4 Zmluvy o ES. Hlavným cieľom návrhu bolo poskytnúť osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte počas piatich rokov, právnu istotu v súvislosti s ich právom na pobyt v členskom štáte, ako aj súbor práv, ktoré sú porovnateľné s právami štátnych príslušníkov EÚ.

Tento návrh posúdil EP v rámci konzultačného postupu, čo viedlo k prijatiu správy Martine ROUREOVEJ (PSE, FR) v apríli 2008. Medzi hlavné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré EP prijal, patrili:

– výpočet piatich rokov pobytu predchádzajúceho žiadosti o priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom;

– materiálne podmienky (stabilné zdroje a zdravotné poistenie) požadované na priznanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom, pričom EP presadzoval, aby z nich boli vyňaté osoby požívajúce ochranu, a to vzhľadom na ich neistú situáciu;

– podmienky vnútroštátnej integrácie, ktoré by sa osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu mali uložiť iba po individuálnom preskúmaní;

– zásada nenavracania, ktorú bolo treba posilniť prísnejšími ustanoveniami.

Návrh posúdila aj Rada, v rámci ktorej sa rozprava zamerala na rozsah pôsobnosti smernice. Väčšina delegácií podporila zahrnutie utečencov aj osôb pod subsidiárnou ochranou do rozsahu pôsobnosti smernice. Niektoré delegácie však presadzovali širší rozsah pôsobnosti smernice, aby zahrnula iné formy ochrany poskytovanej členskými štátmi, zatiaľ čo niekoľko ďalších sa prikláňalo k obmedzeniu rozsahu pôsobnosti smernice len na utečencov. Keďže sa vyžadovala jednomyseľnosť, nebolo možné dosiahnuť žiadnu dohodu pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Z tohto dôvodu sa návrh teraz vracia späť do Európskeho parlamentu ako súčasť tzv. omnibusu. Podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy sa o tomto návrhu bude rokovať v rámci spolurozhodovacieho postupu.

2. Obsah návrhu

Cieľom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Komisiou je rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktoré sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu počas piatich rokov. Článok 4 smernice sa mení a dopĺňa tak, aby sa pri výpočte tohto päťročného obdobia zohľadnilo celkové trvanie azylového postupu.

S cieľom zabrániť riziku navrátenia sa navrhuje zmena a doplnenie článku 8, čím sa členské štáty zaväzujú, aby v povoleniach na dlhodobý pobyt udelených osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu uviedli osobitnú poznámku o tom, že danej osobe bolo priznané právne postavenie chránenej osoby. Ak sa osoba požívajúca medzinárodnú ochranu, ktorej bolo priznané právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, presťahuje do iného členského štátu a po piatich rokoch pobytu získa právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, mala by sa vyššie uvedená poznámka uviesť aj v druhom povolení na dlhodobý pobyt.

Otázka, či osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktorým je priznané právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, majú aj naďalej právne postavenie osoby pod medzinárodnou ochranou podľa smernice 2004/83/ES, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak si však zachovajú právne postavenie osoby pod medzinárodnou ochranou, majú aj naďalej nárok na práva a výhody plynúce z tohto postavenia. Článok 11 sa teda mení a dopĺňa tak, aby bolo jasné, že možné obmedzenia zásady rovnosti sa môžu použiť len do tej miery, v akej sú zlučiteľné s ustanoveniami smernice 2004/83/ES.

Cieľom zmien a doplnení článkov 12 a 22 je zabezpečiť, aby zásada nenavracania, ktorá je zaručená Ženevským dohovorom, bola dodržaná vo všetkých situáciách, ktoré môžu nastať pri výkone práv priznaných podľa smernice 2003/109/ES. Konkrétne to znamená, že členské štáty budú musieť pred tým, ako pristúpia k vyhosteniu osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu z územia Únie, najskôr posúdiť, či sa na túto osobu ešte stále vzťahuje smernica 2004/83/ES a či by bolo vyhostenie v súlade so zásadou nenavracania. Za určitých okolností si to môže vyžadovať konzultácie s členským štátom, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu, ak ide o iný členský štát než ten, ktorý priznal právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom (článok 12), alebo ten, v ktorom sa daná osoba zdržiava (článok 22).

3. Stanovisko spravodajcu

Tento návrh by priniesol priame výhody všetkým osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa oprávnene zdržiavajú na území EÚ viac ako päť rokov, ale v súčasnosti nemajú nárok na právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Návrh ukončí rozdielne zaobchádzanie s týmito osobami a s ďalšími štátnymi príslušníkmi tretích krajín a poskytne im väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich situáciu v EÚ. Predovšetkým by umožnil osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa stanú osobami s dlhodobým pobytom, zdržiavať sa v inom členskom štáte než v tom, v ktorom im toto právne postavenie bolo priznané.

Z uvedených dôvodov by sa tento návrh mal privítať. Spravodajca preto podporuje konštruktívny prístup a súhlasí s väčšinou zmien a doplnení navrhovaných Komisiou, ako aj s mnohými technickými zmenami dohodnutými v rámci Rady počas rokovaní o tomto nástroji. Tento návrh správy je vyjadrením želania zohľadniť niektoré obavy členských štátov s cieľom dosiahnuť dohodu v prvom čítaní, ako aj záväzok chrániť záujmy osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu pred získaním právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom a po jeho získaní.

Na tento účel správa:

– podporuje uplatňovanie tohto návrhu tak na utečencov v zmysle Ženevského dohovoru, ako aj na osoby požívajúce subsidiárnu ochranu;

– obhajuje návrh Komisie, aby sa pri výpočte päťročného obdobia oprávneného pobytu zohľadňovalo celkové trvanie postupu;

– objasňuje, že pri výpočte tohto päťročného obdobia by sa malo zohľadňovať každé ďalšie obdobie oprávneného pobytu vrátane obdobia dočasnej ochrany pred poskytnutím medzinárodnej ochrany;

– konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že niektoré členské štáty sú hostiteľskými štátmi pre neprimeraný počet osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu, môže mať vhodnosť takýchto osôb na právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v súlade s touto smernicou zhoršujúci vplyv na tlak na členské štáty, najmä z dôvodu ich zemepisnej alebo demografickej situácie. Zatiaľ čo na riešenie tohto neželaného dôsledku sú preto potrebné iné opatrenia, spravodajca zdôrazňuje, že ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby sa uľahčil výkon práva osôb, ktoré požívajú medzinárodnú ochranu a majú právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte s takýmito neprimeranými tlakmi, zdržiavať sa v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu.

– obhajuje navrhované opatrenia na ochranu pred navrátením, a to uvedením poznámky v povolení na dlhodobý pobyt a stanovením povinnosti členských štátov konzultovať s členským štátom, ktorý poskytol ochranu v prípade možného vyhostenia;

– potvrdzuje odkazy na odsek 11 prílohy k Ženevskému dohovoru a na Európsku dohodu o prevode zodpovednosti za utečencov;

– ďalej posilňuje záruky proti navráteniu: malo by sa povoliť vyhostenie iba do členského štátu, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu;

– posilňuje záruky v prípade prevodu ochrany na iný členský štát podľa vnútroštátnych opatrení: povolenie na dlhodobý pobyt sa musí zodpovedajúcim spôsobom upraviť;

– dopĺňa konkrétne odkazy na Ženevský dohovor s cieľom zabezpečiť ďalšie záruky;

– zdôrazňuje, že by sme sa mali snažiť udržiavať celistvosť rodiny, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že spravodajca tiež uznáva, že v niektorých prípadoch nemusí byť v najlepšom záujme členov rodiny, aby boli prijatí späť spolu s členom rodiny, ktorému bolo udelené právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Vyhostenie členov rodiny by preto nemalo byť automatické, ale malo by závisieť od voľby členov rodiny v súlade s platnými právnymi predpismi Únie.

– konštatuje, že cieľom tohto návrhu je udeliť dlhodobý pobyt osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa oprávnene zdržiavajú na území EÚ viac ako 5 rokov. Takto sa týmto osobám poskytne príležitosť na integráciu, to znamená, že budú schopné komunikovať v jednom úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa zdržiavajú, a zvýši sa ich povedomie o ich právach a povinnostiach, ako aj o kľúčových hodnotách členské štátu, v ktorom sa zdržiavajú. Na tento účel by mal osobám s dlhodobým pobytom členský štát poskytovať jazykové školenia. Členské štáty by sa tiež mali povzbudiť k tomu/by mali byť podporované v tom, aby vytvárali vzdelávacie programy zamerané na základné zákony a kľúčové hodnoty členského štátu, v ktorom sa tieto osoby zdržiavajú, a na zásady demokracie, ľudských práv a rovnosti, ako aj na individuálne práva a povinnosti v danom členskom štáte.

POSTUP

Názov

Rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu

Referenčné čísla

KOM(2007)0298 – C6-0196/2007 – 2007/0112(COD)

Dátum predloženia v EP

7.6.2007

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

DEVE

EMPL

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

AFET

14.4.2010

DEVE

4.5.2010

EMPL

19.5.2010

 

Spravodajca

       dátum menovania

Claude Moraes

4.3.2010

 

 

Prerokovanie vo výbore

27.4.2010

28.9.2010

11.10.2010

26.10.2010

 

15.11.2010

29.11.2010

 

 

Dátum prijatia

29.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Simon Busuttil, Cornelia Ernst, Kinga Gál, Kinga Göncz, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Juan Fernando López Aguilar, Louis Michel, Claude Moraes, Jan Mulder, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ioan Enciu, Franziska Keller, Jean Lambert, Kyriacos Triantaphyllides, Cecilia Wikström

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Elisabeth Morin-Chartier