o návrhu rozhodnutí Rady o uzatvorení, v mene Európskej únie, Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis

(06077/2010– C7-0141/2010 – 2006/0251(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutí Rady (06077/2010),

–   so zreteľom na návrh protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis (16462/2006),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 16, článkom 74, článkom 77 ods. 2, článkom 79 ods. 2 písm. a) a c), článkom 82 ods. 1 písm. b) a d), článkom 87 ods. 2 a 3, článkom 89, článkom 114 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0141/2010),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2008(1) k návrhu Komisie (KOM(2006)0752) ,

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0008/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, Švajčiarskej konfederácie a Lichtenštajnského kniežactva.

(1) Ú. v. EÚ C 294E, 3.12.2009, s. 99.

Schengen

Schengenskú dohodu podpísali 14. júna 1985 Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko. Dohodou a následným dohovorom prijatým v roku 1990 na jej vykonanie sa schválilo zrušenie sústavných hraničných kontrol medzi krajinami, čím sa umožnil voľný pohyb osôb. Schengenským dohovorom boli zrušené kontroly na vnútorných hraniciach signatárskych štátov a bola vytvorená jednotná vonkajšia hranica so spoločnými pravidlami kontrol na vonkajšej hranici, spoločnou vízovou politikou, policajnou a justičnou spoluprácou a vytvorením Schengenského informačného systému (SIS). Nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 sa schengenská spolupráca začlenila do zákonného a inštitucionálneho rámca Európskej únie.

V súčasnosti schengenský priestor zahŕňa 25 členských štátov: krajiny EÚ – Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Českú republiku, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, ako aj tri pridružené krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ – Nórsko, Island a Švajčiarsko. Bulharsko, Rumunsko a Cyprus uplatňujú schengenské acquis v súčasnosti iba čiastočne, a preto sa na hraniciach týchto troch členských štátov stále vykonávajú kontroly.

Predtým, ako je každý štát schopný plne zaviesť schengenské pravidlá, musí sa zhodnotiť jeho pripravenosť v štyroch oblastiach: vzdušné hranice, víza, policajná spolupráca a ochrana údajov. Tento hodnotiaci proces zahŕňa dotazník a návštevy expertov EÚ na vybraných miestach hodnotenej krajiny, akými sú napríklad konzuláty, hranice atď.

Momentálne je voľný pohyb zaručený na území s vonkajšou námornou hranicou v dĺžke 42 673 km a pozemnou hranicou v dĺžke 7 721 km, v 25 krajinách so 400 miliónmi občanov.

Vzťahy s tretími krajinami

Postupné rozširovanie schengenského priestoru viedlo tretie krajiny, ktoré majú osobitné vzťahy s EÚ, k účasti na schengenskej spolupráci. Základnou podmienkou pridruženia k schengenskému acquis pre krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, je dohoda o voľnom pohybe osôb medzi týmito štátmi a EÚ. Pre tieto krajiny táto účasť zahŕňa:

– zahrnutie do oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach;

– uplatňovanie ustanovení schengenského acquis a všetkých textov so schengenským významom, ktoré boli podľa tohto acquis prijaté;

– zapojenie do rozhodnutí súvisiacich s textami so schengenským významom.

V praxi má toto zapojenie formu zmiešaných výborov, ktoré sa schádzajú súčasne s pracovnými skupinami Rady EÚ. Združujú zástupcov vlád členských štátov, Komisie a vlád tretích krajín. Pridružené krajiny sa teda zúčastňujú na diskusiách o rozvoji schengenského acquis, ale nezúčastňujú sa na hlasovaní. Boli stanovené postupy oznamovania a prijímania budúcich opatrení alebo aktov.

Pristúpenie Lichtenštajnska k Schengenu

Lichtenštajnsko je alpský mikroštát vo vnútrozemí západnej Európy, ktorý na západe a na juhu susedí so Švajčiarskom a na východe s Rakúskom. Má rozlohu 160 km2 s odhadovaným počtom obyvateľov 35 000 a má najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa na svete. Lichtenštajnsko sa nepretržite integruje do európskeho obchodu od svojho pristúpenia k Európskemu hospodárskemu priestoru (EHP) v roku 1995. Jeho jurisdikcia doposiaľ vykonala vo vnútroštátnych právnych predpisoch 98,4 % smerníc EÚ. Lichtenštajnsko je tiež členom jednotného trhu, na ktorom sa rovnaké základné pravidlá uplatňujú na všetky zúčastňujúce sa štáty.

Dňa 28. februára 2008 bol podpísaný protokol medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis.

V dohode o pristúpení Švajčiarskej konfederácie k schengenskému acquis (v platnosti od 1. marca 2008) sa výslovne predvída možnosť pristúpenia Lichtenštajnska k schengenskému acquis prostredníctvom protokolu, ktorý určuje práva a povinnosti každej zo zmluvných strán. Vzhľadom na politiku otvorených hraníc pre voľný pohyb osôb, ktorá medzi Lichtenštajnským kniežatstvom a Švajčiarskou konfederáciou jestvovala po desaťročia, sa očakávalo, že tieto krajiny vstúpia do Schengenu v rovnakom čase.

Švajčiarsko však 12. decembra 2008 vstúpilo do schengenského priestoru samotné, zrušilo v tento deň hraničné kontroly na pozemných hraniciach a neskôr – 29. marca 2009 – aj letiskové hraničné kontroly pre lety v rámci schengenského priestoru. Po prvýkrát bolo potrebné vybudovať kontroly na mieste, kde počas 100 rokov žiadna skutočná hranica nejestvovala. 41 kilometrov, ktoré delia obe krajiny, sa stalo vonkajšou schengenskou hranicou.

Stanovisko spravodajcu

Európsky parlament bol požiadaný o poskytnutie stanoviska k uzatvoreniu tohto protokolu po prvýkrát v roku 2007. Po žiadosti vymenovanej spravodajkyne, ktorou bola v tom čase pani Ewa Klamt, Výbor pre právne veci 11. januára 2007 vydal jednomyseľné stanovisko a odporučil, aby sa právny základ zmenil tak, aby sa odkazovalo na druhý odsek článku 300 ods. 3 Zmluvy o ES (návrhy na rozhodnutia Rady na zmenu „špecifického inštitucionálneho rámca“ stanoveného v základnej dohode, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí navrhovaný protokol), čo si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu a nielen jeho konzultáciu. Z tohto dôvodu a v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bola táto správa vrátená výboru LIBE.

Spravodajca víta nové pravidlá zavedené Lisabonskou zmluvou, ktoré umožňujú Európskemu parlamentu byť podrobnejšie informovaný o medzinárodných zmluvách, a súhlasí s uzatvorením tohto protokolu.