Postup : 2010/2105(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0036/2011

Predkladané texty :

A7-0036/2011

Rozpravy :

PV 07/03/2011 - 17
CRE 07/03/2011 - 17

Hlasovanie :

PV 08/03/2011 - 9.6
CRE 08/03/2011 - 9.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0080

SPRÁVA     
PDF 300kDOC 226k
10. februára 2011
PE 450.744v02-00 A7-0036/2011

o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni

(2010/2105(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Anni Podimata

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*):

Nirj Deva, Výbor pre rozvoj

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj(*)
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni

(2010/2105(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady zo 17. júna 2010 a na závery zasadnutia Európskej rady z 11. decembra 2009,

–   so zreteľom na zápisnicu zo zasadnutia Rady ECOFIN z 19. októbra 2010 a na správu Európskej rade, citovanú v tejto zápisnici,

–   so zreteľom na program belgického predsedníctva, najmä na návrhy týkajúce sa inovačného financovania,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o daniach z finančných transakcií – umožniť ich fungovanie(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskych orgánoch dohľadu(3), konkrétne na uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov(4), uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre bankovníctvo(5), uznesenie z 22. septembra 2010 o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy(6) a uznesenie z 22. septembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká(7),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (SEK(2010)0409) a na oznámenie Komisie o zdaňovaní finančného sektora (KOM(2010)0549/5) spolu so sprievodným pracovným dokumentom útvarov Komisie (SEK(2010)1166),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (KOM(2010) 0484/5),

–   so zreteľom oznámenie Komisie o fondoch na riešenie krízovej situácie bánk (KOM(2010)0254),

–   so zreteľom na vyhlásenie krajín G20 vydané 15. novembra 2008 vo Washingtone, na vyhlásenie krajín G20 vydané 2. apríla 2009 v Londýne a na vyhlásenie vedúcich činiteľov vydané 25. septembra na samite krajín G20 v Pittsburghu,

–   so zreteľom na správu MMF krajinám G20 o zdaňovaní finančného sektora,

–   so zreteľom na štúdiu poradného výboru odborovej organizácie OECD s názvom The parameters of a financial transaction tax and the OECD global public good resource gap, 2010-2020 (Parametre globálnej dane z finančných transakcií a medzera OECD v zdrojoch určených pre globálne verejné blaho v období rokov 2010 – 2020) z 15. februára 2010,

–   so zreteľom na správu OECD z roku 2010 s názvom The elephant in the room: the need to deal with what banks do (Slon v miestnosti: potreba zaoberať sa tým, čo robia banky),

–   so zreteľom na štúdiu Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) s názvom A General Financial Transaction Tax: Motives, Revenues, Feasibility and Effects (Všeobecná daň z finančných transakcií: motívy, príjmy, uskutočniteľnosť a účinky) z marca 2008,

–   so zreteľom na štúdiu Nadácie pre európske pokrokové štúdie s názvom Financial Transaction Taxes: Necessary, Feasible and Desirable (Dane z finančných transakcií: nevyhnutné, uskutočniteľné a žiaduce) z marca 2010,

–   so zreteľom na štúdiu Centra pre výskum hospodárskej politiky s názvom Benefits of a Financial Transactions Tax (Výhody dane z finančných transakcií) z decembra 2008,

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci – Správa o najnovšom vývoji krízovej pomoci pre finančný sektor (KOM(2010)0255),

–   so zreteľom na štúdiu organizácie Naša Európa s názvom An ever less carbonated Union? Towards a better European Taxation against climate change (Európa s čoraz nižšími úrovňami emisií oxidu uhličitého? Smerom k lepšiemu zdaňovaniu v Európe proti zmene klímy),

–   so zreteľom na výsledný dokument plenárnej schôdze Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni s názvom Keeping the promise: united to achieve the Millennium Development Goals (Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia) zo septembra 2010,

–   so zreteľom na vyhlásenie vydané na siedmej plenárnej schôdzi vedúcej skupiny o inovačnom financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Santiagu v januári 2010,

–   so zreteľom na správu výboru odborníkov v pracovnej skupine o medzinárodných finančných transakciách pre rozvoj z roku 2010 s názvom Globalising Solidarity: The Case for Financial Levies (Globalizácia solidarity: dôvod pre finančné poplatky),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0036/2011),

A. keďže nebývalá celosvetová finančná a hospodárska kríza v roku 2007 odhalila vážne nedostatky v regulačnom a kontrolnom rámci globálneho finančného systému, ktorý možno opísať ako kombináciu neregulovaných finančných trhov, príliš komplexných produktov a netransparentných jurisdikcií; keďže Európa potrebuje transparentnejšie a efektívnejšie finančné trhy,-{}-

B.  keďže voľný trh je základom pre vytváranie bohatstva na celom svete a keďže trhové hospodárstva a voľný obchod vytvárajú bohatstvo a pomáhajú ľuďom vymaniť sa z chudoby,

C. keďže pozoruhodný nárast objemu finančných transakcií v celosvetovom hospodárstve za posledných desať rokov – objem, ktorý v roku 2007 dosahoval 73,5-krát vyššiu úroveň ako nominálny svetový HDP, najmä vďaka výraznému rastu na trhu s derivátmi – svedčí o tom, že finančné transakcie a potreby reálnej ekonomiky sú čoraz menej prepojené,

D. keďže finančný sektor je vo veľkej miere závislý od obchodných schém, ako je vysokofrekvenčné obchodovanie (HFT), ktoré sú zamerané predovšetkým na krátkodobé zisky a sú vystavené vysokej miere zadlženia, ktoré bolo jednou z hlavných príčin finančnej krízy; keďže toto spôsobilo nadmernú nestálosť cien a neustále odklony cien akcií a komodít od ich základných úrovní,

E.  keďže schopnosť podnikov, vlád a jednotlivcov požičiavať a požičiavať si navzájom je ďalším kľúčovým faktorom pre celosvetové hospodárstvo; keďže finančná kríza bola príkladom zlých vlastností medzinárodného kapitálového trhu; keďže z tohto dôvodu je potrebné nájsť rovnováhu medzi potrebou prijímať kroky, ktoré pomáhajú zachovať finančnú stabilitu, a potrebou udržiavať schopnosť bánk poskytovať úvery ekonomike,

F.  keďže na samitoch krajín G20, ktoré sa konali vo Washingtone v roku 2008 a v Pittsburghu v roku 2009, sa dosiahla dohoda uskutočniť reformy na posilnenie regulačných systémov finančných trhov a dohľadu s cieľom primäť finančné inštitúcie k tomu, aby prevzali svoj spravodlivý podiel zodpovednosti za otrasy,

G. keďže hlavné náklady krízy doteraz znášali daňoví poplatníci, ktorých finančné prostriedky využili vlády v mnohých krajinách na poskytnutie pomoci súkromným bankám a iným finančným inštitúciám; keďže čoraz častejšie zaznievajú výzvy, aby na pokrytie nákladov prispeli primeraným podielom finančné inštitúcie a akcionári, ktorí roky profitovali z nadmerných výnosov z akcií a každoročného vyplácania nadmerných bonusov a ktorí získali väčšinu svetových podnikových ziskov,

H. keďže najmä v EÚ náklady na poskytnutie pomoci bankám zhoršili a urýchlili nástup fiškálnej a dlhovej krízy, ktorá nečakane zaťažila verejné rozpočty a vážne ohrozila vytváranie pracovných miest, poskytovanie sociálnej starostlivosti zo strany štátu a dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a životného prostredia,

I.   keďže zameriavanie sa na krátkodobé ciele a špekulácie na európskom štátnom trhu s dlhopismi boli významnými priťažujúcimi faktormi počas krízy súvisiacej s deficitom verejných financií jednotlivých štátov v eurozóne v rokoch 2009 a 2010 a odhalili úzke prepojenie medzi nedostatkami finančného sektora a problémami pri zaručovaní udržateľnosti verejných financií v čase nadmerného rozpočtového deficitu a rastúceho verejného a súkromného zadlženia,

J.   keďže neúčinnosť Paktu o stabilite a raste v jeho súčasnej podobe a rozdiely v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi podnietili súčasnú diskusiu o správe ekonomických záležitostí EÚ, ktorej kľúčovými zložkami by mali byť opatrenia na posilnenie Paktu o stabilite a raste, najmä jeho preventívnych ustanovení, spustenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem bez ďalšieho zdržania a koordináciu daňových politík a boja proti daňovým únikom, podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní s cieľom zabezpečiť daňovú spravodlivosť, pričom sa postupne presunie daňové zaťaženie z pracovnej sily na kapitál a aktivity s výraznými negatívnymi externalitami,

K. keďže kríza upozornila na potrebu dosiahnuť nové, spravodlivé a udržateľné príjmy so širokým základom a presadzovať existujúce právne predpisy v oblasti vyhýbania sa plateniu daní a zlepšiť ich účinnosť s cieľom zabezpečiť, aby sa fiškálna konsolidácia účinne spájala s dlhodobým oživením hospodárstva a udržateľnosťou verejných financií, vytváraním pracovných miest a sociálnym začleňovaním, ktoré sú kľúčovými prioritami programu stratégie Európa 2020,

L.  keďže vážne rozpočtové obmedzenia v dôsledku nedávnej krízy prichádzajú v čase, keď EÚ prijala veľmi dôležité záväzky na celosvetovej úrovni, najmä záväzky súvisiace s cieľmi v oblasti zmeny klímy, rozvojovými cieľmi tisícročia a rozvojovou pomocou, najmä na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej následkov na rozvojové krajiny,

M. keďže Európska rada 17. júna 2010 vyhlásila, že EÚ by mala stáť na čele úsilia o stanovenie globálneho prístupu k zavedeniu systémov poplatkov a daní z finančných inštitúcií a vyzvala na preskúmanie a ďalšie rozpracovanie otázky zavedenia globálnej dane z finančných transakcií (DFT),

N. keďže Európsky parlament už požiadal Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu a poskytla analýzu pozitívnych prínosov DFT; keďže sa preto rozhodol počkať na túto analýzu, kým prijme ďalšie opatrenia,

1.    berie na vedomie prácu, ktorú doteraz vykonala Komisia v reakcii na výzvu Parlamentu obsiahnutú v jeho uznesení z marca 2010, aby vykonala štúdiu uskutočniteľnosti o daniach z finančných transakcií na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ; zdôrazňuje potrebu komplexného hodnotenia vplyvu a žiada o predloženie výsledkov posúdenia vplyvu a prípadné konkrétne návrhy do leta 2011, ako je to uvedené v oznámení Komisie o zdaňovaní finančného sektora; zdôrazňuje, že vyvážená a dôkladná štúdia uskutočniteľnosti o DFT v EÚ by mala byť základom pre postup na zavedenie takejto dane;

2.    zdôrazňuje, že zvýšenie sadzieb a rozsahu existujúcich daňových nástrojov a ďalšie znižovanie verejných výdavkov nemôžu byť dostatočným ani udržateľným riešením hlavných problémov v budúcnosti na európskej a celosvetovej úrovni; zdôrazňuje však, že pri riešení týchto problémov a diskutovaní o nových systémoch financovania by jednou z hlavných priorít malo byť vytváranie prostriedkov na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu;

3.  zdôrazňuje, že riadne fungujúci jednotný trh je najcennejším nástrojom EÚ v globálnom a konkurenčnom svete a hlavnou hnacou silou európskeho rastu; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na posilnenie vnútorného trhu a hľadanie spôsobu, ako inteligentnejším spôsobom vynakladať vnútroštátne a európske zdroje na základe holistického prístupu k rozpočtovej reforme so zreteľom na rozpočtové výdavky aj príjmy; poukazuje na to, že výdavky sa musia realizovať takým spôsobom, ktorý prinesie výsledky, a nové finančné nástroje na plnenie rozpočtu musia byť inteligentné, integrované a pružné;

4.  zdôrazňuje, že odstránenie zostávajúcich prekážok v rámci vnútorného trhu je najlepším spôsobom, ako podporiť skutočné politiky rastu, ktoré prinášajú výsledky; poznamenáva, že zo štúdií vyplýva, že keby sa odstránili všetky prekážky pre štyri slobody, ročne by sa mohlo ušetriť 200 až 300 miliárd EUR;

5.  zdôrazňuje význam oživenia jednotného trhu a zdôrazňuje, že EÚ musí vypracovať a účinne vykonávať spoločné pravidlá, na základe ktorých bude môcť vnútorný trh slúžiť ako podpora pre štrukturálny rast; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať úsilie na hnaciu silu európskeho hospodárstva: 20 miliónov európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov vedených podnikateľmi a inými tvorivými ľuďmi;

6.  zdôrazňuje, že jednou z najväčších výhod Európskej únie je jej veľkosť a že z tejto výhody treba v plnej miere ťažiť využívaním potenciálu jednotného trhu a používaním finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ s cieľom priniesť pridanú hodnotu k úsiliu verejného sektora stimulovať hnacie sily rastu;

7.  zdôrazňuje, že Komisia by mala prijať spoločný strategický rámec, v ktorom navrhne komplexnú investičnú stratégiu, ktorá premietne ciele stratégie Európa 2020 do investičných priorít a určí investičné potreby v súvislosti s hlavnými cieľmi a pilotnými projektmi a reformami potrebnými na maximalizáciu vplyvu investície pomocou podpory politiky súdržnosti;

8.  zdôrazňuje, že jedna z hlavných výhod inovačných finančných nástrojov spočíva v tom, že môžu priniesť dvojaký úžitok, pretože môžu prispieť k dosiahnutiu dôležitých politických cieľov, ako je stabilita a transparentnosť finančného trhu, a zároveň ponúknuť značný potenciál tvorby príjmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinok týchto nástrojov na negatívne externality spôsobený finančným sektorom by sa mal takisto zohľadniť;

Zdaňovanie finančného sektora

9.  pripomína, že finančné škody spôsobené daňovými únikmi a daňovými podvodmi v Európe sa odhadujú na 200 až 250 miliárd EUR ročne; domnieva sa preto, že zníženie miery daňových podvodov by pomohlo znížiť štátny deficit bez zvýšenia daní; v tejto súvislosti poukazuje na to, že inovačné financovanie by malo posilniť úsilie členských štátov, EÚ a medzinárodného spoločenstva v oblasti boja proti daňovým únikom a podvodom, ako aj ostatným formám nezákonného úniku kapitálu, ktoré majú značný vplyv na rozpočet;

10. zdôrazňuje, že v dôsledku krízy musí EÚ presvedčiť svojich občanov, že má vôľu a nástroje na presadenie sa pomocou vyváženej kombinácie stratégie fiškálnej konsolidácie a stimulačných politík s cieľom zabezpečiť dlhodobé oživenie hospodárstva;

11. domnieva sa, že zatiaľ čo sa nedávno dosiahol výrazný pokrok v oblasti regulácie a dohľadu, chýbajúcim rozmerom v prístupe EÚ k finančnému sektoru je daňová politika;

12. víta skutočnosť, že Komisia uznala, že finančný sektor je nedostatočne zdaňovaný, najmä preto, že z väčšiny finančných služieb sa nevyberá DPH, a vyzýva na inovačné finančné opatrenia s cieľom získať viac z tohto sektora a prispieť k prenosu daňovej záťaže z pracujúceho ľudu;

13. domnieva sa, že zavedenie DFT by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú krátkodobé a automatizované transakcie HFT, a pri obmedzení špekulácií; zdôrazňuje, že DFT by tak mala potenciál zlepšiť trhovú efektívnosť, zvýšiť transparentnosť, znížiť nadmernú nestálosť cien a vytvoriť pre finančný sektor stimuly, aby uskutočňoval dlhodobé investície s pridanou hodnotou pre reálnu ekonomiku;

14. zdôrazňuje súčasný príjmový odhad DFT s nízkymi sadzbami, ktorá by so svojím širokým základom dane mohla priniesť takmer 200 miliárd EUR ročne na úrovni EÚ a 650 miliárd USD na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že týmto by finančný sektor mohol značne prispieť k pokrytiu nákladov na riešenie krízy a k udržateľnosti verejných financií;

15. berie na vedomie vývoj v diskusii o DFT a rozdielne názory o uskutočniteľnosti, efektívnosti a účinnosti takejto dane, ako aj rozvoj diskusie o dani z finančných aktivít (DFA); poznamenáva však, že krajiny G20 doposiaľ neboli schopné presadiť zmysluplné spoločné iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva vedúcich predstaviteľov krajín G20, aby zrýchlili rokovania o dohode o minimálnych spoločných prvkoch globálnej DFT a poskytli usmernenia o želanej budúcnosti týchto rôznych druhov daní;

16. súhlasí so zavedením dane z finančných transakcií, ktorá by zlepšila fungovanie trhu prostredníctvom zníženia špekulácie, pomohla by financovať globálne verejné statky a znížila by verejné deficity; domnieva sa, že zavedenie dane z finančných transakcií by malo byť čo najširšie; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, a aby predložila konkrétne legislatívne návrhy;

17. poukazuje na to, že pri skúmaní možností zdaňovania finančného sektora na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ by sa mali zohľadniť skúsenosti zo zavedenia sektorových daní z transakcií na úrovni členských štátov;

18. zdôrazňuje ďalej, že prílev čisto špekulatívnych transakcií do iných jurisdikcií by mal isté škodlivé účinky, ale mohol by mať zároveň potenciál prispieť k zvýšenej trhovej efektívnosti; takisto zdôrazňuje, že nie všetky činnosti, ktoré sú považované za špekulatívne, sa musia odsúdiť, pretože niektoré formy rizika môžu posilniť stabilitu finančných trhov EÚ;

19. zdôrazňuje, že na centralizovanom európskom trhu by služby zúčtovania a vyrovnania mohli uľahčiť zavedenie DFT EÚ, ktorá by bola lacnou z administratívneho hľadiska a jednoducho uplatniteľnou; pripomína však, že pri navrhovaní technických aspektov DFT sa musí zohľadniť globálny a prepojený charakter finančného sektora;

20. berie na vedomie nedávne oznámenie Komisie ako prvý krok smerom k vyriešeniu tejto problematiky; domnieva sa, že dôkazné bremeno týkajúce sa možných výhod a/alebo úskalí zavedenia DFT na úrovni EÚ spočíva na Komisii a jej hodnotení vplyvu;

21. berie na vedomie, že Komisia vo svojom nedávnom oznámení ohlásila hodnotenie vplyvu pre rôzne možnosti zdaňovania finančného sektora, a vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej štúdii uskutočniteľnosti zaoberala tiež geografickou asymetriou transakcií a príjmov a možnosťou odstupňovanej alebo diferencovanej sadzby na základe kategórie aktív, daňovej záťaže, povahy zúčastňujúceho sa subjektu alebo krátkodobého a špekulatívneho charakteru niektorých typov transakcií; žiada Komisiu, aby využila všetok dostupný výskum;

22. vyzýva Komisiu, aby vo svojej štúdii uskutočniteľnosti analyzovala rôzne možné alternatívny pre DFT EÚ a ich vplyvy vrátane výhod pre hospodárstvo a spoločnosť, pokiaľ ide o zníženie rozsahu špekulatívnych finančných transakcií, ktoré v súčasnosti viedli k vážnemu narušeniu trhu;

23. zdôrazňuje, že DFT by mala mať čo najširší možný základ, aby sa zaručili rovnaké podmienky na finančných trhoch a aby sa nepodporoval presun transakcií do menej transparentných nástrojov; domnieva sa preto, že štúdia uskutočniteľnosti Komisie by sa mala zamerať na všetky transakcie s finančnými aktívami, ako sú spotové transakcie obchodované na burze a transakcie s derivátmi obchodované na trhoch a mimo burzy; poukazuje na to, že odstupňovanie DFT rôznymi sadzbami v obchodných systémoch by mohlo ešte zlepšiť stabilitu trhu tým, že pre finančné subjekty vytvorí pozitívne stimuly na presun transakcií z mimoburzových nástrojov na transparentnejšie a lepšie regulované systémy;

24. v tejto súvislosti víta nedávne návrhy Komisie týkajúce sa mimoburzových derivátov a predaja nakrátko, ktoré ukladajú explicitné požiadavky, aby sa v prípade všetkých transakcií s mimoburzovými derivátmi používalo ústredné zúčtovanie a archivácia transakcií, čím sa zavedenie DFT EÚ so širokým základom stáva technicky uskutočniteľné;

25. trvá na tom, aby sa určilo, kto bude v konečnom dôsledku túto daň platiť, keďže záťaž zvyčajne znášajú spotrebitelia, pričom v tomto prípade by išlo o maloobchodných investorov a jednotlivcov; zdôrazňuje potrebu komplexných pravidiel o výnimkách a prahoch, aby sa tomuto zabránilo;

26. víta nedávne návrhy MMF, ktoré podporila Komisia a ktoré sa týkajú dane z aktív bánk, aby sa všetkým krajinám umožnilo vyberať poplatok vo výške 2 až 4 % HDP na financovanie mechanizmov na riešenie kríz v budúcnosti; domnieva sa, že bankové poplatky by mali byť úmerné systémovému významu príslušnej úverovej inštitúcie a úrovni rizika, ktoré aktivita predstavuje;

27. poznamenáva, že bankové poplatky, DFA a DFT slúžia na rôzne ekonomické ciele a majú odlišný potenciál zvyšovania príjmov; zdôrazňuje, že bankové poplatky nemôžu vzhľadom na to, že sa zakladajú na súvahách, prevziať úlohu zamedzovania finančným špekuláciám a ďalšej regulácie tieňových bankových aktivít; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje význam mechanizmu finančného dohľadu a transparentnosti pri zvyšovaní pružnosti a stability finančného systému;

28.   berie na vedomie návrh MMF na zavedenie DFA a nedávny záväzok Komisie uskutočniť komplexné hodnotenie vplyvu potenciálu tejto dane; zdôrazňuje, že DFA je predovšetkým daňovým nástrojom orientovaným na príjmy, ktorý sa zameriava na finančný sektor, pričom umožňuje zdaňovať ekonomické renty a zisky z nadmerného rizika a ako taká by mohla poskytnúť riešenie súčasného oslobodenia finančného sektora od platby DPH;

29. je si vedomý rozličných možností správy dodatočných príjmov zo zdaňovania finančného sektora tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné zodpovedať otázku, na aký účel sa majú využiť príjmy získané z DFT, a že s cieľom poskytnúť daňovým poplatníkom primeraný obraz o dôvodoch ďalšieho zdaňovania finančného sektora, by sa posúdenie rôznych možností a stanovenie priorít spomedzi nich mali považovať za základný prvok celkovej diskusie o nových spôsoboch financovania; zdôrazňuje, že vzhľadom na svoj celosvetový charakter by sa príjmy získané z globálnej DFT mali použiť na zabezpečenie financovania pre ciele globálnej politiky, ako je rozvoj a zníženie chudoby v rozvojových krajinách a boj proti zmene klímy; berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť objem prostriedkov z rozpočtu EÚ prostredníctvom využívania inovačných finančných nástrojov; je presvedčený, že na zabezpečenie európskej pridanej hodnoty spomenutých inovačných finančných nástrojov by časť týchto príjmov mohla byť vyčlenená na financovanie projektov a politík EÚ; pripomína, že v nedávnom oznámení Komisie o revízii rozpočtu EÚ sa zdaňovanie finančného sektora v EÚ považuje za možný zdroj vlastných finančných prostriedkov; vyzýva na rozsiahlu diskusiu inštitúcií EÚ, národných parlamentov, zúčastnených strán EÚ a zástupcov občianskej spoločnosti o dostupných možnostiach, pokiaľ ide o tieto politiky, o častiach príjmu, ktoré sa vyčlenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a o rôznych spôsoboch, ako to dosiahnuť; v súvislosti so správou podielu príjmov vyčlenených na vnútroštátnej úrovni poznamenáva, že by sa mali vyhodnotiť všetky dostupné možnosti vrátane vyčlenenia príjmov na konsolidáciu verejných financií;

30. zdôrazňuje, že prípadné zavedenie týchto nových daňových nástrojov vo finančnom sektore by sa malo analyzovať v kontexte súčasného daňového prostredia v tomto sektore so zreteľom na sekundárne dôsledky a s osobitným zameraním na identifikovanie súčinnosti medzi starými a novými daňami;

31. berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť objem prostriedkov z rozpočtu EÚ využívaním inovačných finančných nástrojov a uznáva potenciálne výhody plynúce z využívania financovania súkromného sektora pomocou verejných financií; uvedomuje si však, že využívanie nástrojov určených na špeciálne účely na financovanie projektov môže viesť k zvýšeniu podmienených záväzkov; z tohto dôvodu sa domnieva, že takéto opatrenia by mali sprevádzať plne transparentné informácie spolu s príslušnými investičnými usmerneniami, riadením rizika, expozičnými limitmi a postupmi kontroly a dohľadu, ktoré je potrebné zaviesť demokraticky zodpovedným spôsobom;

Eurobondy a európske projektové dlhopisy

32. poznamenáva, že eurobondy sa čoraz väčšmi označujú za spoločný nástroj na spravovanie dlhu; berie na vedomie všetky nedávne návrhy a iniciatívy v tomto zmysle; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby bezodkladne reagovali na výzvu Parlamentu uvedenú v jeho uznesení o stálom krízovom mechanizme (P7_TA-PROV(2010)0491), aby bol vyslaný potrebný politický signál na preskúmanie budúceho systému eurobondov zo strany Komisie s cieľom určiť podmienky, za akých by bol takýto systém prínosný pre všetky zúčastnené členské štáty a pre eurozónu ako celok;

33. podporuje myšlienku vydávania spoločných európskych projektových dlhopisov na financovanie významných potrieb v oblasti infraštruktúry v Európe a štrukturálnych projektov v rámci programu stratégie Európa 2020, očakávaných nových stratégií EÚ, ako je nová stratégia rozvoja energetickej infraštruktúry, a ďalších veľkých projektov; domnieva sa, že projektové dlhopisy EÚ by zabezpečili potrebné investície a vytvorili dostatočnú dôveru, ktorá by väčším investičným projektom umožnila získať potrebnú podporu, a stali by sa tak dôležitým nástrojom pre maximálny účinok verejnej podpory; pripomína, že ak má Európa stáť na udržateľnom základe, tieto projekty musia takisto prispieť k ekologickej transformácii našich ekonomík a vytvoriť podmienky pre hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka;

34. zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa mal väčšmi využívať na podporu investícií; zdôrazňuje, že normou pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by malo byť využívanie fondov EÚ v rámci partnerstva so súkromným bankovým sektorom, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR);

35. vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby vyšetrila, aké dôsledky týkajúce sa morálneho rizika môže mať pre členské štáty financovanie dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry prostredníctvom dlhopisov na projekty EÚ alebo eurobondov, najmä ak tieto projekty v oblasti infraštruktúry majú nadnárodný rozsah pôsobnosti;

Uhlíková daň

36. zdôrazňuje, že súčasný model zdaňovania by mal plne zodpovedať zásade znečisťovateľ platí s využitím primeraných inovačných finančných nástrojov na to, aby sa daňové zaťaženie postupne presunulo na tie činnosti, ktoré znečisťujú životné prostredie, vytvárajú množstvo skleníkových plynov alebo využívajú veľké množstvo zdrojov;

37. podporuje preto posilnenie systému obchodovania s emisiami (ETS) a komplexnú revíziu smernice o zdaňovaní energie tak, aby sa kritériá emisií CO2 a obsahu energie stali základnými kritériami zdaňovania energetických výrobkov;

38. zdôrazňuje, že oba nástroje majú výrazný dvojaký úžitok, pretože poskytujú na jednej strane motiváciu na presun k bezuhlíkovým, udržateľným a obnoviteľným zdrojom energie a na druhej strane podstatné dodatočné príjmy; pripomína však, že hlavným účelom zavedenia dane z uhlíka je zmeniť štruktúry správania a výroby, pretože pri prechode výrobných modelov na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie dôjde k poklesu očakávaných príjmov;

39. je presvedčený, že daň z uhlíka a revízia smernice o dani z energií by mali pre všetky členské štáty stanoviť minimálne povinné požiadavky, pričom by sa malo ponechať na každý členský štát, či pokročí ďalej, ak to bude považovať za vhodné;

40. zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť primerané prechodné obdobia, aby sa zabránilo úniku uhlíka a predišlo sa presunutiu nadmernej záťaže na spotrebiteľov s nízkymi príjmami; okrem toho považuje za užitočné stanoviť konkrétne cielené opatrenia v prospech domácností s nízkymi príjmami a zvýšiť investície do infraštruktúry verejného sektora a energetickej účinnosti domácností;

41. domnieva sa však, že rozsah pôsobnosti globálnej dohody na úrovni krajín G20 alebo v rámci WTO by sa mal plne preskúmať pred zavedením takejto dane na dovoz do EÚ zo zahraničia s cieľom zabezpečiť, aby tento nástroj na úpravu hraničnej dane neviedol na jednej strane k nedostatku surovín a na druhej strane k odvetným opatreniam tretích krajín proti vývozu EÚ;

42. vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť európskej dane z pridaného uhlíka podľa vzoru DPH vzťahujúcej sa na každý výrobok na vnútornom trhu, ktorá by bola menej skresľujúcim a spravodlivejším nástrojom; takisto vyzýva EÚ, aby nastolila otázku globálnej dane z uhlíka s cieľom odstrániť konkurenčné nevýhody pre vnútorný trh a posilniť boj za bezuhlíkovú a trvalo udržateľnú výrobu z obnoviteľných zdrojov energie;

43. vzhľadom na rastúci dopyt po energii v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť toho, aby EÚ zodpovedajúcim spôsobom investovala do oblasti dodávok energií a do energetickej efektívnosti, čím posilní svoju energetickú infraštruktúru a v čo najväčšej možnej miere zníži svoju zraniteľnosť voči výkyvom na trhoch, ktoré by mohli mať negatívny účinok na hospodárstvo EÚ a na plnenie cieľov EÚ do roku 2020;

44. vyzýva členské štáty, aby zvážili vyčlenenie príjmov zo zdaňovania vplyvu na zmenu klímy na financovanie výskumu a vývoja a opatrení zameraných na znižovanie emisií uhlíka, boj proti globálnemu otepľovaniu, podporu energetickej efektívnosti, riešenie problému energetickej chudoby a zlepšenie energetickej infraštruktúry v EÚ a v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti pripomína, že podľa smernice o ETS by sa malo aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami na oxid uhličitý formou aukcií v rámci systému EÚ ETS vyčleniť na opatrenia proti zmene klímy, a to aj v rozvojových krajinách;

45. poznamenáva, že revolvingové finančné nástroje určené na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti predstavujú inovačný spôsob financovania projektov, ktoré sú šetrné z hľadiska klímy; víta vytvorenie vyhradeného finančného nástroja, ktorý by mohol prilákať aj súkromných investorov (v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP)) a ktorý by využíval neviazané finančné prostriedky z nariadenia o európskom energetickom programe pre obnovu (EEPO) na podporu energetickej efektívnosti a iniciatív v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila účinnosť tohto nástroja a preskúmala možnosti uplatňovania podobného prístupu vrátane iniciatív v oblasti energie, energetickej efektívnosti a surovín v prípade budúcich nevyčerpaných finančných prostriedkov v rozpočte EÚ;

46. berie na vedomie význam energetickej efektívnosti, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby efektívne využívali štrukturálne fondy na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, najmä obytných budov; žiada, aby sa finančné prostriedky poskytnuté od EIB a ostatných subjektov verejného financovania využívali efektívne a aby sa uskutočňovala koordinácia medzi EÚ, vnútroštátnymi fondmi a inými formami pomoci, ktoré by mohli podporiť investície do energetickej efektívnosti v záujme toho, aby sa dosiahli ciele EÚ;

47. pripomína členským štátom možnosť uplatňovať znížené sadzby DPH na služby v oblasti obnovy bývania a zvyšovania energetickej efektívnosti;

48. takisto sa domnieva, že z hľadiska konkurencieschopnosti má veľký význam hospodárne využívanie zdrojov a inovácie v oblasti ekologických technológií;

49. vzhľadom na rozvoj a zavedenie novej a inovačnej dane zdôrazňuje potrebu celkového, cezhraničného a medzisektorového hodnotenia rôznych typov existujúceho a plánovaného financovania, zdaňovania a dotácií pre činnosti v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré možno nazvať de Larosièrovým procesom pre financovanie v oblasti životného prostredia, s cieľom účinnejšie zamerať tieto nové nástroje a vylúčiť možnosť prekrývania politík a/alebo konfliktov medzi nimi;

50. uznáva, že daň z uhlíka by bola účinnejším nástrojom na zníženie emisií než dlhodobým zdrojom príjmov, pretože tento zdroj by sa v prípade účinnosti tohto nástroja mohol raz vyčerpať;

Financovanie rozvoja

51. žiada, aby členské štáty opätovne potvrdili svoj prísľub vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zatiaľ čo tento cieľ výdavkov vo výške 0,7 % HND akceptovali všetky členské štáty, v roku 2008 dosiahli tento cieľ len Švédsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko;

52. pripomína, že napriek celosvetovej kríze je Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 56 % celosvetového objemu v hodnote 49 miliárd EUR, čo potvrdzuje aj kolektívny prísľub vlád EÚ vyčleniť do roku 2010 a 2015 na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,56 % a 0,70 % HND;

53. zdôrazňuje zásadný význam riadneho finančného hospodárenia so zreteľom na všetku rozvojovú a humanitárnu pomoc EÚ, najmä preto, lebo európske inštitúcie, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní a realizácii tejto pomoci, musia niesť voči európskym občanom a daňovým poplatníkom plnú zodpovednosť;

54. zdôrazňuje, že inovačné financovanie rozvoja môže doplniť tradičné mechanizmy rozvojovej pomoci, a pomôcť im tak pri včasnom plnení cieľov; pripomína, že inovačné nástroje financovania by mali byť doplnením cieľa OSN, ktorým je 0,7 % HDP na rozvojovú spoluprácu; zdôrazňuje, že inovačné financovanie rozvoja by mala charakterizovať rôznorodosť financovania, aby sa dosiahol maximálny potenciál príjmov, malo by však byť tiež prispôsobené prioritám každej krajiny s veľkou vlastnou zodpovednosťou jednotlivých krajín; zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozvojové krajiny urýchlili svoje úsilie v daňovej oblasti, najmä pokiaľ ide o vyberanie daní a boj proti daňovým únikom, ktoré sú kľúčové v záujme dosiahnutia jednotnej fiškálnej politiky;

55. zdôrazňuje, že účinná rozvojová pomoc vysokej kvality si vyžaduje osobitné úsilie, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa koordinácie darcov a vlád; je presvedčený, že riešenie problému fragmentácie európskej rozvojovej pomoci, ktorá spôsobuje nedostatky s finančnými a politickými dôsledkami, by členským štátom prinieslo zvýšenie efektivity s odhadom až do výšky 6 miliárd EUR ročne a takisto by sa uľahčila práca správnych orgánov partnerských krajín;

56. pripomína, že dosiahnutie RCT do roku 2015 si bude vyžadovať 300 miliárd USD; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina rozvinutých krajín napriek nedávnemu vyhláseniu na samite OSN na vysokej úrovni o RCT v septembri 2010 zatiaľ nesplnila svoj záväzok z roku 2005 o zvýšení rozvojovej pomoci, a poukazuje na to, že treba vynaložiť oveľa viac spoločného úsilia; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby niektoré krajiny vnímali mechanizmy inovačného financovania ako povzbudenie k tomu, aby upustili od oficiálnej rozvojovej pomoci; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;

57. zdôrazňuje, že verejný dohľad nad inovačnými systémami financovania a ich transparentnosť sú nevyhnutnými podmienkami na ich zavedenie, ako to vyplýva z ponaučenia z nedávnej finančnej a potravinovej krízy;

58. kladie dôraz na naliehavú potrebu zlepšiť koordináciu EÚ v oblasti opatrení na tvorbu bohatstva na miestnych trhoch a zdôrazňuje, že presadzovanie inovačného financovania pre rozvoj by sa nemalo zameriavať iba na zvyšovanie daní, ale mali by sa skúmať aj iné možnosti, napríklad rozširovanie tvorby domáceho kapitálu, čo sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom uznania a ochrany vlastníckych práv, katastrálneho mapovania a zlepšenia podnikateľského a investičného prostredia rozvojových krajín;

59. pripomína, že hlavné pandemické choroby (AIDS, tuberkulóza a malária), ktoré postihujú rozvojové krajiny, a najmä subsaharskú Afriku, sú veľkou prekážkou dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia; v tejto súvislosti pripomína, že príspevok solidarity vyberaný z leteniek je významným finančným nástrojom na riešenie zdravotných problémov, ktorý je potrebné ďalej rozvinúť; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala mechanizmy financovania na riešenie otázok svetového zdravotníctva a na uľahčenie prístupu k liekom v chudobných krajinách;

60. poukazuje na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvní najmä rozvojové krajiny, a zastáva názor, že financovanie opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zníženie energetickej chudoby prispeje k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

61. víta skutočnosť, že záverečná deklarácia samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia, prijatá 22. septembra 2010, po prvý raz výslovne poukazuje na úlohu inovačného financovania pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia;

62. zdôrazňuje úspech dosiahnutý doteraz zavedenými inovačnými spôsobmi financovania, najmä úspech Medzinárodného nástroja na nákup liekov (UNITAID), Medzinárodného nástroja pre financovanie imunizácie (IFFIm) a záruky za budúci nákup očkovacej látky proti pneumokokovej chorobe (AMC), ktoré do dnešného dňa umožnili získať takmer dve miliardy USD; konštatuje, že aj iné inovačné mechanizmy financovania preukázali svoju účinnosť, napríklad splácanie dlhov v naturáliách či v poskytovaní zdravotníckych služieb alebo dane z palivových olejov;

63. pripomína, že pri príležitosti samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia, ktorý sa konal v septembri 2010, vyslovilo viacero vedúcich predstaviteľov európskych štátov alebo vlád pevnú podporu zavedeniu dane z finančných transakcií, a v súčasnosti od týchto predstaviteľov očakáva rozhodné kroky v súlade s týmto záväzkom;

64. vyzýva členské štáty, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby sa pripojili k vedúcej skupine pre inovačné mechanizmy financovania vytvorenej v roku 2006 a aby sa zapojili do všetkých existujúcich mechanizmov vrátane príspevku solidarity vyberaného z leteniek;

65. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zavedenie mechanizmov inovačného financovania rozvoja na úrovni EÚ;

66. žiada inštitúcie a vlády krajín EÚ, aby dôkladne preskúmali, či by bolo možné vytvoriť celosvetovú lotériu určenú na financovanie činností v oblasti boja proti hladu, ako to navrhuje Svetový potravinový program v súlade s potravinovým projektom;

67. zastáva názor, že oficiálnej rozvojovej pomoci sa nepodarí prispieť k odstráneniu chudoby, pokiaľ krajiny G20, EÚ a finančné inštitúcie nezaujmú proti skorumpovaným vládam prijímajúcich krajín pevný postoj; zdôrazňuje preto potrebu zlepšiť pomoc EÚ v oblasti posilňovania daňových orgánov, súdnictva a protikorupčných agentúr v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby bojovali proti úplatkárstvu páchanému podnikmi, ktoré majú sídlo v ich jurisdikcii, ale pôsobia v rozvojových krajinách;

68. pripomína, že podľa odhadov zmizne každoročne v rozvojových krajinách prostredníctvom nezákonných postupov, ako napríklad tokov kapitálu a daňových únikov, 800 miliárd EUR, teda desaťnásobok oficiálnej rozvojovej pomoci, a pokiaľ by sa tomu predišlo a znížil sa rozsah, malo by to rozhodujúci význam pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa boj proti daňovým rajom, korupcii a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou agendy na všetkých medzinárodných fórach, a to s cieľom umožniť rozvojovým krajinám zvyšovať svoje domáce príjmy;

69. pripomína kolektívnu zodpovednosť skupiny G20 za zmierňovanie vplyvu krízy na rozvojové krajiny, ktoré boli jej nepriamymi účinkami tvrdo postihnuté;

70. zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia transparentnosti v oficiálnej rozvojovej pomoci by sa určovanie zodpovednosti malo presadzovať prostredníctvom vnútroštátnych kontrolných mechanizmov a parlamentného dohľadu nad pomocou; vyzýva EÚ a krajiny G20, aby presadzovali svoj program obmedzovania daňových rajov a daňového tajomstva a podporovali podávanie správ podľa jednotlivých krajín;

71. vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali tieto inovačné finančné nástroje rozvoja a pracovali na ich zavedení, ako napríklad daň z medzinárodných finančných transakcií, dopravné poplatky, opatrenia na boj proti nezákonným kapitálovým tokom a zníženie alebo zrušenie poplatkov za remitencie;

72. konštatuje, že hospodárska a finančná kríza uvrhne mnohé rozvojové krajiny do novej dlhovej krízy, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby obnovili svoje úsilie o zníženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín;

73. pripomína, že rozvojové krajiny sú zo všetkých krajín najhoršie vybavené na to, aby riešili problémy súvisiace so zmenou klímy, pričom sa vo všeobecnosti zdá, že sú hlavnými obeťami tohto javu; vyzýva na naplnenie finančného prísľubu, ku ktorému sa EÚ zaviazala v rámci Kodanskej dohody a v kontexte globálnej aliancie proti zmene klímy; naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala kľúčovú úlohu v spoločných iniciatívach rozvinutých štátov, ktorá by viedla k väčším a konkrétnejším príspevkom na podporu procesu rozvoja v krajinách tretieho sveta, voči ktorému majú historickú zodpovednosť;

74. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Výboru Európskeho parlamentu pre politické výzvy, Komisii, Európskej rade, EIB, ECB, MMF a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1)

Prijaté texty P7_TA(2010)0056.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0376.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0336.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0334.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0337.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0339.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0335.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecný rámec, v ktorom prebieha diskusia o inovačnom financovaní

Globálna hospodárska a finančná kríza v rokoch 2007 –2 010 odhalila vážne nedostatky v regulačnom a dohľadovom rámci globálneho finančného systému. Dnešné finančné transakcie charakterizuje enormný nárast objemu a obrovský nesúlad medzi objemom finančných transakcií a podkladovými potrebami „skutočného sveta“. Nové vzory obchodovania ako napríklad krátkodobé investovanie a automatizované vysokofrekvenčné obchodovanie navyše prevzali hlavnú úlohu v globálnych finančných trendoch a viedli k nadmernej volatilite a riskovaniu.

Je jasné, že finančný sektor presunul z veľkej časti svoju úlohu, ktorou je financovanie potrieb reálnej ekonomiky, na krátkodobé zisky prostredníctvom operácií, ktoré môžu výrazne ovplyvniť trhové ceny.

Po finančnej kríze nasledovala v EÚ fiškálna kríza v rokoch 2009 – 2010, ktorej dôležitým faktorom bol nadmerný a vo viacerých prípadoch neodôvodnený tlak trhov na štátne dlhopisy. Krátkodobé a vysoko špekulatívne transakcie boli opäť stredobodom krízy a zdôraznili jasnú súvislosť medzi neefektívnou finančnou reguláciou a dohľadom a udržateľnosťou verejných financií.

Problémy, ktoré spôsobilo toto správanie trhov, tvrdo zasiahli verejné financie a občanov na celom svete, keď sa po vypuknutí krízy vynaložili bilióny dolárov na záchranu hlavných hráčov, ktorí boli „príliš veľkí na to, aby skrachovali“.

Hospodárske náklady krízy nie sú stále vyčíslené, keďže okrem nákladov na záchranu viedla kríza aj k významnému spomaleniu svetovej ekonomiky a spustila bezprecedentné vládne deficity (podľa údajov OECD z roku 2010 sa odhadovaný objem finančnej konsolidácie predpokladá na 300 – miliárd dolárov).

Dnes je jasné, že ďalšiu krízu podobného rozsahu si svet a EÚ nemôžu dovoliť a nemali by ju dopustiť. Prvými reakciami na globálnej úrovni (na samitoch G20 po vypuknutí krízy) ale aj na úrovni EÚ boli návrhy na vypracovanie konkrétnych regulačných a dohľadových zmien, ktoré by pomohli vytvoriť bezpečnejšie finančné prostredie a zabránili podobnej kríze v budúcnosti.

Toto však nestačí. Daňovníci dnes preberajú najväčšiu časť nákladov krízy nielen priamymi príspevkami, ale aj rastúcou nezamestnanosťou, klesajúcimi príjmami, obmedzeným prístupom k sociálnym službám a nárastom nerovností.

Na komplexnú a integrovanú reakciu na krízu potrebujeme nástroje, ktoré dokážu:

§ zmierniť špekulácie a opäť nasmerovať finančný sektor k plneniu jeho hlavnej úlohy, t. j. krytie potrieb reálnej ekonomiky a podpora dlhodobých investícií;

§ zaručiť spravodlivé rozdelenie záťaže najmä medzi kľúčových finančných hráčov;

§ vytvoriť nové dodatočné zdroje na plnenie kľúčových globálnych a európskych úloh ako zmena klímy a rozvojové ciele a dosiahnuť dlhodobý vyšší rast v rámci stratégie EÚ 2020.

Výber inovačného financovania – dvojitá dividenda

Na splnenie týchto troch cieľov potrebujeme nástroje, ktoré dokážu splniť viaceré úlohy.

Tradičné daňové nástroje, ktoré sa sústredia len na vyberanie príjmov, nestačia. Škrty verejných výdavkov a ďalšie zvyšovanie existujúcich daňových sadzieb navyše nemôže byť udržateľnou reakciou vzhľadom na súčasnú požiadavku podpory globálneho a európskeho rastu. Musíme zvoliť stimul namiesto jednostrannej stratégie úspor a preto by sa debata o inovačných finančných nástrojoch mala stať našou kľúčovou prioritou.

Inovačné finančné nástroje dokážu reagovať na dnešné problémy a zároveň prevziať regulačné úlohy (napríklad posilnením efektívnosti trhov, transparentnosti a stability) a úlohu vyberania príjmov (vytváraním dôležitých a nových zdrojov pre rozpočet EÚ a národné rozpočty).

Rozdeľovanie dodatočných príjmov

Tvorcovia politiky na úrovni EÚ a členských štátov zameriavajú svoju pozornosť na príjmový potenciál týchto nových nástrojov financovania. Nemali by sme však zabúdať, že iba po dohode na implementácii inovačného nástroja môžeme skutočne viesť konkrétnu diskusiu o nových príjmoch.

Existujú rôzne argumenty a možnosti voľby, pokiaľ ide o správu týchto príjmov. V zásade by sme však mali súhlasiť s tým, že ak majú mať tieto inovačné finančné nástroje požadovanú pridanú hodnotu, mala by sa podstatná časť z nich prideľovať do rozpočtu EÚ s cieľom financovať projekty a politiky EÚ.

Nemali by sme zabúdať, že kritickým bodom je dosiahnutie dohody o inovačných finančných nástrojoch a o ich realizácii, pričom rozdelenie príjmov je druhoradé.

Zdaňovanie finančného sektora

Na rozdiel od všetkých odvetví hospodárstva poskytujúcich tovar a služby konečným spotrebiteľom je finančný sektor takmer nezdaňovaný. V EÚ existuje všeobecný prístup vynímať z DPH všetky základné finančné činnosti. Činnosti finančného sektora pritom predstavujú 73,5 % globálneho HDP a ich nezdaňovanie je preto podstatným skreslením trhu.

Myšlienka zavedenia dane z finančných transakcií (DFT), ktorá sa navrhuje už od 30. rokov 20. storočia, je dôležitou výhodou najmä dnes po kríze. Zavedením DFT môžeme zmierniť špekulatívne obchodovanie a stabilizovať trhy, podporiť dlhodobé investície, auditovať každú transakciu a tým posilniť transparentnosť. Finančných aktérov môžeme prinútiť k tomu, aby prevzali svoj spravodlivý podiel na nákladoch krízy. Okrem toho, potenciálne príjmy z DFT vo výške 0,05 % predstavujú takmer 200 mld. EUR a 650 mld. USD na globálnej úrovni a môžu prispieť k splneniu potreby nových a udržateľných zdrojov.

Globálna kríza odhalila potrebu globálnych riešení a zavedenie celosvetovej DFT je samozrejme najlepším krokom vpred. Napriek progresívnym názorom zo samitov G20 hneď po kríze sa zdá, že v súčasnosti sa opäť smeruje k zachovaniu súčasného modelu. Ak nevyužijeme tento impulz a nebudeme konať, nedokážeme sa správne poučiť z krízy a naše ekonomiky tak nasmerujeme k ďalšej kríze v budúcnosti.

EÚ je dnes najväčším finančným trhom na svete a je v jej vlastnom záujme, aby sa neskrývala za nedostatočnú vôľu medzinárodných partnerov, ale prevzala vedenie na globálnej a na európskej úrovni.

Dlho očakávané hodnotenie vplyvu Komisie o DFT, o ktoré žiada EP už od marca 2010 ale ktoré sa nenachádza v oznámeniach Komisie z apríla a z októbra 2010, by malo byť predložené čo najskôr. Malo by byť prvým krokom smerom k legislatívnym návrhom na zavedenie DFT EÚ. Toto bude zároveň jasným mandátom na to, aby EÚ tlačila na úrovni G20.

Pokiaľ ide o argument možného rizika straty konkurencieschopnosti po jednostrannom zavedení DFT EÚ, nedávny príklad kolkovej dane v Spojenom kráľovstve alebo zavedenie DFT v Hongkongu ukazujú, že dobre navrhnutá DFT môže efektívne riešiť riziká a zabrániť chybám transakcií. Investori sa navyše neradi presunú do menej známych alebo hmlistejších jurisdikcií, ak budú náklady na transakcie nízke. Hlavní aktéri, ktorí budú v pokušení presťahovať sa, budú obchodníci vykonávajúci extrémne krátkodobé obchody (tí budú najviac zaťažení), ale skutočnosť, že krátkodobé transakcie čiastočne opustia EÚ, by mohla byť dokonca prínosom pre európske hospodárstvo.

Hlavnými vlastnosťami DFT EÚ by mali byť:

§ nízka miera v rozpätí od 0,01 % do 0,05 %, aby neexistovalo podstatné riziko úniku transakcií;

§ široký základ dane vrátane všetkých typov transakcií, aby sa umožnili rovnaké podmienky a zabránilo sa úniku smerom k menej regulovaným častiam finančného sektora;

§ jasne definované výnimky a prahy, ktoré by zohľadňovali potreby retailových a malých investorov.

Okrem DFT sa súčasná diskusia o zdaňovaní finančného sektora týka ďalších dvoch nástrojov: bankových odvodov a daní z finančných aktivít (DFA).

Zdá sa, že oba majú podporu MMF a Komisie. Okrem toho, že príjmový potenciál oboch nástrojov je nižší než DFT, hlavnou charakteristikou je v oboch prípadoch neprítomnosť „regulačnej hodnoty“. Bankové odvody ani DFA nedokážu priamo prispieť k obmedzeniu špekulácií a posilneniu stability a efektívnosti trhov. Bankové odvody sú založené na súvahových pozíciách a vynechávajú transakcie v tieňových bankových systémoch, ktoré majú najväčšie pákové riziko. DFA sú zdanením ziskov z finančných transakcií bez ohľadu na „kvalitu“ samotnej transakcie.

Nemôže preto ísť v žiadnom prípade o alternatívu k DFT. Oba nástroje však môžu mať doplňujúcu úlohu:

Bankové odvody môžu byť nástrojom na financovanie národných fondov na riešenie kríz v bankovom sektore, ktoré zabezpečia, že náklady budúcej krízy ponesie samotný sektor.

DFA je doplňujúcim nástrojom v prípade, že zisky finančného sektora budú aj po zavedení DFT stále príliš vysoké a zásada rovnosti daní by vyžadovala ďalšie zdaňovanie.

Eurobondy

O myšlienke spoločného európskeho finančného nástroja, ktorý by umožnil spoločné riadenie dlhu zdieľaním častí štátnych dlhov jednotlivých štátov, sa diskutuje už dlho. S ohľadom na nedávnu finančnú a fiškálnu krízu sa potreba posilnenia hospodárskeho riadenia a zavedenia trvalých nástrojov a mechanizmov stala ešte naliehavejšou.

V tomto zmysle je dnes vhodnejšie než kedykoľvek v minulosti, aby sa uskutočnilo podrobné hodnotenie vplyvu, ktoré by analyzovalo potenciál eurobondov.

Myšlienka eurobondov sa spája tiež s financovaním kľúčových projektov a infraštruktúr na úrovni EÚ. Toto je dodatočný potenciál, ktorý môžeme privítať a v prípade ktorého môžeme žiadať o zahrnutie do uvedenej štúdie realizovateľnosti.

Keďže eurobondy v súčasnosti preberajú rôzne úlohy, pridanou hodnotou by bolo komplexné posúdenie možnosti založenia trvalej inštitúcie EÚ, v ktorej kompetencií by bolo vydávanie a správa eurobondov.

Zdaňovanie odvetvia energetiky

Odvetvia ako pracovná sila majú v súčasnosti najvyššie daňové zaťaženie a odvetvia, ktoré majú dôležité nepriaznivé vonkajšie vplyvy, sa nepodieľajú spravodlivo. Okrem finančného sektora do tejto kategórie patrí odvetvie činností znečisťujúcich životné prostredie. Musíme uplatniť zásadu znečisťovateľ platí, aby sme mohli presunúť daňové zaťaženie z práce na znečisťujúce činnosti.

V súčasnosti sa systém EÚ ETS týka len niektorých konkrétnych odvetví európskeho hospodárstva a hlavne priemyslu. Smernica o zdaňovaní energie zároveň nerozlišuje medzi službami produkujúcimi málo alebo veľa CO2 a nepoužíva ani kritériá obsahu energie alebo energetickej efektívnosti. Tento neutrálny prístup znevýhodňuje energeticky efektívne palivá, bezuhlíkové činnosti a výrobky a je úplne v nesúlade s hlavnými cieľmi EÚ v oblasti zmeny klímy.

Niektoré členské štáty už riešia túto nezhodu na národnej úrovni zavedením dane z uhlíka. Takéto iniciatívy by sme síce mali privítať, ale na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu je potrebný koordinovaný prístup EÚ.

Musíme zrevidovať súčasnú smernicu o zdaňovaní energie tak, aby zahŕňala kritériá emisií CO2 a obsahu energie. Okrem toho by sa na zabezpečenie konkurencieschopnosti vnútorného trhu EÚ malo uvažovať o rôznych možnostiach v súvislosti s výrobkami s pôvodom mimo EÚ vstupujúcimi na vnútorný trh a nespĺňajúcimi tieto kritériá. Jednou z možností by mohlo byť vyjednanie úpravy zdaňovania na hranici v rámci WTO. Najširším spôsobom by však bolo zavedenie spoločnej „dane z pridaného uhlíka“ EÚ odvádzanej z každého výrobku na európskom trhu.

Malo by sa ale v plnom rozsahu zohľadniť, že ani jedna z týchto možností by nemala byť v neprospech zraniteľných zákazníkov a nemala by viesť k novým formám energetickej chudoby. Nedávny príklad, keď francúzsky ústavný súd zamietol návrh na daň z uhlíka preto, že príliš zaťažovala domácnosti, je jasným znakom, že návrh by mal byť vyvážený a mal by zabezpečovať primerané prechodné obdobie.

Zdaňovanie pre rozvoj

Politiky rozvojovej pomoci ako napríklad rozvojové ciele tisícročia môžu využívať uvedené inovačné nástroje ako zdroje na získavanie príjmov. Zároveň jestvujú možnosti špecializovaných inovačných nástrojov na financovanie, ktoré by boli spojené len s rozvojovými politikami, ako napríklad globálny finančný mechanizmus na boj proti zmene klímy, ktorý nedávno navrhla Komisia a z ktorého by mohli čerpať najzraniteľnejšie a najchudobnejšie rozvojové krajiny, a poplatky z leteniek. V každom prípade je dôležité zabezpečiť podstatnú vlastnú zodpovednosť krajín a súlad s prioritami každej krajiny.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj(*) (9.12.2010)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k inovačnému financovaniu na celosvetovej a európskej úrovni

(2010/2105(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nirj Deva

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že bude treba 300 miliárd dolárov na dosiahnutie RCT do roku 2015; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina rozvinutých krajín napriek nedávnemu vyhláseniu na samite OSN na vysokej úrovni o RCT v septembri 2010 zatiaľ nesplnila svoj záväzok z roku 2005 o zvýšení rozvojovej pomoci a že treba uskutočniť oveľa viac spoločného úsilia; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby niektoré krajiny vnímali mechanizmy inovačného financovania (IFM) ako povzbudenie k tomu, aby upustili od oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA); zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;

2.  zdôrazňuje, že verejný dohľad nad inovačnými systémami financovania a ich transparentnosť sú nevyhnutnými podmienkami na ich zavedenie, pričom sa zohľadňujú poučenia z nedávnej finančnej a potravinovej krízy;

3.  kladie dôraz na naliehavú potrebu zlepšiť koordináciu EÚ v oblasti opatrení na tvorbu bohatstva na miestnych trhoch a zdôrazňuje, že presadzovanie inovačného financovania pre rozvoj by sa nemalo uskutočňovať prostredníctvom zvyšovania daní, ale mali by skúmať aj iné možnosti, napríklad rozširovanie tvorby domáceho kapitálu, čo sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom uznania a ochrany vlastníckych práv, katastrálneho mapovania a zlepšenia podnikateľského a investičného prostredia rozvojových krajín;

4.  pripomína, že hlavné pandemické choroby (AIDS, tuberkulóza a malária), ktoré zasahujú rozvojové krajiny, a najmä subsaharskú Afriku, sú pre dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia veľkou prekážkou; v tejto súvislosti pripomína, že príspevok solidarity vyberaný z leteniek je významným finančným nástrojom na riešenie zdravotných problémov, ktorý je potrebné ďalej rozvinúť; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala mechanizmy financovania na riešenie otázky svetového zdravotníctva a na uľahčenie prístupu k zdravotnej starostlivosti v chudobných krajinách;

5.  poznamenáva, že základným cieľom mechanizmov inovačného financovania, napríklad medzinárodnej dane z finančných transakcií alebo časti výnosov z predaja uhlíkových emisií formou aukcií, je vyčlenenie ďalších finančných zdrojov nad rámec rozvojovej pomoci, vďaka ktorým by sa dali riešiť veľké celosvetové problémy v oblasti zmeny klímy a rozvojovej politiky a ktoré by tak umožnili uskutočniť rozvojové ciele tisícročia a bojovať so zmenou klímy; konštatuje, že tieto mechanizmy, ktoré nám umožňujú spoliehať sa na stabilnejšie zdroje, ktoré sú predvídateľnejšie prostriedky než rozvojová pomoc a sú osobitne prispôsobené financovaniu nefinančných služieb nevyhnutných na rozvoj, ako napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie;

6.  víta skutočnosť, že záverečná deklarácia samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia prijatá 22. septembra 2010 po prvý raz výslovne poukazuje na úlohu inovačného financovania pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia;

7.  zdôrazňuje úspech dosiahnutý doteraz zavedenými inovačnými spôsobmi financovania, najmä úspech Medzinárodného nástroja na nákup liekov (UNITAID), Medzinárodného nástroja pre financovanie imunizácie (IFFIm) a záruky za budúci nákup očkovacej látky proti pneumokokovej chorobe (AMC), ktoré do dnešného dňa umožnili získať takmer dve miliardy USD; konštatuje, že aj iné inovačné mechanizmy financovania preukázali svoju účinnosť, napríklad splácanie dlhov v naturáliách alebo v poskytovaní zdravotníckych služieb, alebo dane z palivových olejov;

8.  zdôrazňuje, že viaceré členské štáty sa vyslovili v prospech dane z finančných transakcií;

9.  pripomína, že pri príležitosti samitu OSN týkajúceho sa rozvojových cieľov tisícročia, ktorý sa konal v septembri 2010, vyslovilo viacero vedúcich predstaviteľov európskych štátov alebo vlád pevnú podporu zavedeniu dane z finančných transakcií, a v súčasnosti od týchto predstaviteľov očakáva rozhodné kroky v súlade s týmto záväzkom;

10. vyzýva členské štáty, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby sa pripojili k vedúcej skupine pre inovačné mechanizmy financovania vytvorenej v roku 2006 a aby sa zapojili do všetkých existujúcich mechanizmov, najmä do mechanizmu príspevku solidarity z leteniek;

11. nalieha na Komisiu, aby navrhla zavedenie mechanizmov inovačného financovania rozvoja na úrovni EÚ;

12. žiada inštitúcie a vlády krajín EÚ, aby dôkladne preskúmali, či by bolo možné vytvoriť celosvetovú lotériu určenú na financovanie činností v oblasti boja proti hladu, ako to navrhuje Svetový potravinový program vo forme potravinového projektu;

13. zastáva názor, že oficiálnej rozvojovej pomoci sa nepodarí prispieť k odstráneniu chudoby, pokiaľ krajiny G20, EÚ a finančné inštitúcie nezaujmú proti skorumpovaným vládam prijímajúcich krajín pevný postoj; zdôrazňuje preto potrebu zlepšiť pomoc EÚ v oblasti posilňovania daňových orgánov, súdnictva a protikorupčných agentúr v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby bojovali proti úplatkárstvu páchanému podnikmi, ktoré majú sídlo v ich jurisdikcii, ale pôsobia v rozvojových krajinách;

14. pripomína, že podľa odhadov v rozvojových krajinách každoročne prostredníctvom nezákonných prostriedkov ako napríklad tokov kapitálu a daňových únikov zmizne 800 miliárd EUR, teda desaťnásobok oficiálnej rozvojovej pomoci, a pokiaľ by sa tomu predišlo a znížil sa rozsah, malo by to rozhodujúci význam pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby sa boj proti daňovým rajom, korupcii a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou agendy na všetkých medzinárodných fórach, a to s cieľom umožniť rozvojovým krajinám získavať domáce príjmy;

15. pripomína kolektívnu zodpovednosť skupiny G20 za zmierňovanie vplyvu krízy na rozvojové krajiny, ktoré boli nepriamymi účinkami krízy tvrdo postihnuté; pripomína ďalej, že hoci finančnú krízu roku 2008 spustila chýbajúca regulácia a excesy vo finančnom sektore, finančné služby sú vyňaté spod DPH; víta preto návrh Komisie posúdiť v rámci jej pracovného programu na rok 2011 daň z finančných transakcií (DFT), ktorá by reagovala na celosvetové a európske výzvy;

16. naliehavo vyzýva, aby sa v záujme dosiahnutia transparentnosti v oficiálnej rozvojovej pomoci presadzovalo určovanie zodpovednosti prostredníctvom vnútroštátnych kontrolných mechanizmov a parlamentného dohľadu nad pomocou; vyzýva EÚ a skupinu G20, aby presadzovali svoje agendy obmedzovania daňových rajov a daňového tajomstva a podporovali podávanie správ podľa jednotlivých krajín;

17. vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali tieto nástroje inovačného financovania rozvoja a pracovali na ich zavedení, ako napríklad daň z medzinárodných finančných transakcií, dopravné poplatky, boj proti nezákonným kapitálovým tokom a zníženie alebo zrušenie poplatkov za remitencie;

18. konštatuje, že hospodárska a finančná kríza uvrhne mnohé rozvojové krajiny do novej dlhovej krízy, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby obnovili svoje úsilie o zníženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín;

19. pripomína, že rozvojové krajiny sú najhoršie zo všetkých vybavené na to, aby riešili problémy súvisiace so zmenou klímy, pričom sa vo všeobecnosti zdá, že sú hlavnými obeťami tohto javu; naliehavo vyzýva na naplnenie finančného prísľubu EÚ vyplývajúceho z Kodanskej dohody a globálnej aliancie proti zmene klímy; naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala kľúčovú úlohu v spoločných iniciatívach rozvinutých štátov, ktorá by viedla k väčším a konkrétnejším príspevkom na podporu procesu rozvoja v krajinách tretieho sveta, voči ktorému majú historickú zodpovednosť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxela, Martin Kastler, Judith Sargentini, Patrizia Toia


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (2.12.2010)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k inovačnému financovaniu na celosvetovej a európskej úrovni

(2010/2105(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marian-Jean Marinescu

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že úspešné plnenie cieľov balíka opatrení pre oblasť energetiky a klímy si vyžaduje značný finančný záväzok, a najmä investície do inovácie a výskumu a nové spôsoby doplnenia jestvujúceho financovania iniciatív, ktoré riešia problematiku zmeny klímy a výzvy týkajúce sa dodávok energie a surovín; preto zdôrazňuje pridanú hodnotu prijatia nových nástrojov financovania, ktoré plnia dvojaký cieľ tým, že vytvárajú rovnováhu medzi vytváraním potrebných nových zdrojov na jednej strane a vymedzením základných politík týkajúcich sa fungovania trhov, trvalo udržateľného rozvoja, bezpečnosti dodávok energie a zmeny klímy na strane druhej; v tejto súvislosti víta úsilie Komisie o nájdenie inovačných prostriedkov financovania a vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby prechodu na systém zdaňovania, ktorý by bol založený na emisiách CO2, pretože by sa tým vytvorili príjmy pre rozpočtové orgány, ako aj podnety šetrné z hľadiska klímy pre spotrebiteľov a priemysel, a tým by sa znížili emisie CO2 v životnom prostredí; zdôrazňuje význam toho, aby sa za priority opäť stanovili jestvujúce prostriedky a vhodný regulačný rámec na stimuláciu súkromných investícií;

2.   vzhľadom na rastúci dopyt po energii v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť toho, aby EÚ zodpovedajúcim spôsobom investovala do oblasti dodávok energií a do energetickej efektívnosti, čím posilní svoju energetickú infraštruktúru a v čo najväčšej možnej miere zníži svoju závislosť od výkyvov na trhoch, ktoré by mohli mať negatívny účinok na hospodárstvo EÚ a na plnenie cieľov EÚ do roku 2020;

3.   poukazuje na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvní najmä rozvojové krajiny, a zastáva názor, že opatrenia financovania na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zníženie energetickej chudoby prispejú k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

4.  uznáva, že určité formy dane z CO2 už v niektorých členských štátoch existujú, a varuje pred rizikom, ktoré predstavujú pre súťaž na jednotnom trhu; domnieva sa, že väčším prínosom by bolo koordinované zavedenie dane z CO2 na základe hodnotenia najlepších postupov členských štátov, ako aj dôkladného posúdenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby odporučila možné nástroje koordinujúce dane z CO2 v odvetviach na úrovni EÚ, na ktoré sa nevzťahuje ETS, pričom tieto nástroje by mohli byť založené na minimálnych sadzbách dohodnutých v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby pred prijatím jednostranných opatrení informovali ostatné členské štáty v Rade;

5.   upozorňuje, že postupný presun daňovej záťaže na znečisťujúce činnosti by z dlhodobého hľadiska mohol znížiť ostatné dane a náklady práce, a tak zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ;

6.   vyzýva členské štáty, aby zvážili vyčlenenie príjmov zo zdaňovania vplyvu na zmenu klímy na financovanie výskumu a vývoja a opatrení zameraných na znižovanie emisií CO2, boj proti globálnemu otepľovaniu, podporu energetickej efektívnosti, riešenie problému energetickej chudoby a zlepšenie energetickej infraštruktúry v EÚ a v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti pripomína, že podľa smernice o ETS by sa malo aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami na oxid uhličitý formou aukcií v rámci systému EÚ ETS vyčleniť na opatrenia proti zmene klímy, a to aj v rozvojových krajinách;

7.  poznamenáva, že revolvingové finančné nástroje určené na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti predstavujú inovačný spôsob financovania projektov, ktoré sú šetrné z hľadiska klímy; víta vytvorenie vyhradeného finančného nástroja, ktorý by mohol prilákať aj súkromných investorov (v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP)) s cieľom využiť neviazané finančné prostriedky z nariadenia o EEPO na podporu energetickej efektívnosti a iniciatív v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila účinnosť tohto nástroja a preskúmala možnosti uplatňovania podobného prístupu, vrátane iniciatív v oblasti energie, energetickej efektívnosti a surovín, v prípade budúcich nevyčerpaných finančných prostriedkov v rozpočte EÚ;

8.   berie na vedomie možný prínos iniciatívy „dlhopisy na projekty EÚ“ pre financovanie novej, aj energetickej infraštruktúry, ktorá by mohla mať skutočnú európsku pridanú hodnotu; vyzýva však Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby preskúmali, aké dôsledky by takéto dlhopisy mali na finančné trhy, transparentnosť, podnikanie rizika a prevzatie zodpovednosti na trhu, ako aj rozpočtové dôsledky financovania kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry prostredníctvom dlhopisov na projekty EÚ alebo eurobondov na členské štáty, najmä ak tieto projekty v oblasti infraštruktúry majú nadnárodný rozmer;

9.   víta úsilie Komisie a členských štátov preskúmať inovačné spôsoby zabezpečenia investícií do európskej infraštruktúry a podpory inovácie; berie na vedomie poznámky EIB z 23. septembra 2010 v správe o opatreniach prijatých v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu v súvislosti s návrhom Európskej komisie zvýšiť objem rozpočtu EÚ, vyčleneného prostredníctvom finančných nástrojov na získanie finančných prostriedkov pôsobením pákového efektu, na 10 % alebo 20 %; uznáva, že je potrebné, aby investície verejného sektora dopĺňali a zvyšovali finančné prostriedky súkromného sektora tam, kde to je možné, je si však vedomý toho, že využívanie osobitných investičných prostriedkov na financovanie projektov môže v prípade európskych inštitúcií, Európskej únie alebo členských štátov viesť k zvýšeným podsúvahovým pasívam a vyšším nákladom na kapitál; domnieva sa, že takéto opatrenia by malo sprevádzať plne transparentné zverejňovanie informácií s príslušnými investičnými usmerneniami, manažmentom rizík, limitmi expozície a postupmi kontroly a dohľadu, pričom všetky tieto opatrenia by mali byť zavedené demokratickým a zodpovedným spôsobom;

10. berie na vedomie význam energetickej efektívnosti a v súlade s tým naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby efektívne využívali štrukturálne fondy na zvýšenie hospodárnosti budov a najmä obytných budov; žiada, aby sa finančné prostriedky poskytnuté od EIB a ostatných subjektov verejného financovania využívali efektívne a aby sa uskutočňovala koordinácia medzi EÚ, vnútroštátnymi fondmi a inými formami pomoci, ktoré by mohli podporiť investície do energetickej efektívnosti v záujme toho, aby sa dosiahli ciele EÚ;

11. pripomína členským štátom možnosť uplatňovať znížené sadzby DPH na služby v oblasti obnovy bývania a zvyšovania hospodárnosti;

12 zastáva názor, že všetky iniciatívy EÚ v oblasti zdaňovania finančných aktivít by sa mali náležite posudzovať z hľadiska dôsledkov na reálne hospodárstvo, pokiaľ ide o prenášanie nákladov a prístup k finančným prostriedkom; berie na vedomie obavy, že jednostranné opatrenia v boji proti zmene klímy môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví; takisto sa domnieva, že z hľadiska konkurencieschopnosti má veľký význam hospodárne využívanie zdrojov a inovácia v oblasti ekologických technológií;

13. zdôrazňuje, že inovačné finančné nástroje by sa mali využívať na podporu verejno-súkromných partnerstiev a mali by sa považovať za alternatívu k čisto verejným výdavkom pri získavaní finančných prostriedkov pôsobením pákového efektu a riešení zlyhaní trhu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

4

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Ioan Enciu, Adam Gierek, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan Cizelj, Arturs Krišjānis Kariņš, Béla Kovács, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Antonio Cancian, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Oriol Junqueras Vies, Ivailo Kalfin, Bernd Lange, Werner Langen, Marian-Jean Marinescu, Vladimír Remek, Silvia-Adriana Ţicău

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Spyros Danellis, Morten Messerschmidt


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.2.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

4

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Markus Ferber, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Astrid Lulling, Arlene McCarthy, Íñigo Méndez de Vigo, Sławomir Witold Nitras, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Robert Goebbels, Danuta Maria Hübner, Danuta Jazłowiecka, Thomas Mann, Gay Mitchell, Sirpa Pietikäinen

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michail Tremopoulos

Posledná úprava: 25. februára 2011Právne oznámenie