Postup : 2010/2233(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0042/2011

Predkladané texty :

A7-0042/2011

Rozpravy :

PV 23/03/2011 - 24

Hlasovanie :

PV 24/03/2011 - 6.6
CRE 24/03/2011 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0109

SPRÁVA     
PDF 289kDOC 209k
10. marca 2011
PE 448.833v02-00 A7-0042/2011

o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive

(2010/2233(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Dominique Baudis

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Mário David, Výbor pre medzinárodný obchod

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod(*)
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive

(2010/2233(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z 25. februára 1989,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13 júla 1990 o význame dohody o voľnom obchode, ktorá sa má uzavrieť medzi EHS a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive,

–   so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Rada v decembri 2008,

–   so zreteľom na strategické partnerstvo Európskej únie so Stredozemím a Blízkym východom, ktoré Rada schválila v júni 2004,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie z 20. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 14. júna 2010 v Luxemburgu,

–   so zreteľom na svoju správu z 10. mája 2010 o Únii pre Stredozemie,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie z 19. zasadnutia Rady ministrov, ktoré sa konalo 29. apríla 2009 v Maskate,

–   so zreteľom na spoločný akčný program (2010 – 2013) o vykonávaní dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC z roku 1988,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení spolupráce s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania (KOM(2001)0385),

–   so zreteľom na svoje uznesenie o reformách v arabskom svete: aká bude stratégia Európskej únie?(2),

–   so zreteľom na hospodársku dohodu štátov GCC prijatú 31. decembra 2001 v Maskate (Ománsky sultanát) a na vyhlásenie GCC z Dauhy k vytvoreniu colnej únie Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu z 21. decembra 2002,

–   so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých musí Rada požiadať Európsky parlament o súhlas pred uzavretím medzinárodných dohôd vzťahujúcich sa na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup,

–   so zreteľom na svoje výročné správy o ľudských právach,

–   so zreteľom na deklaráciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o právach a povinnostiach jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a ochraňovať všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody z roku 1998 (známu tiež pod názvom Deklarácia o ochrancoch ľudských práv),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0042/2011),

A. keďže k oblasti Perzského zálivu treba v súčasnosti pristupovať so zreteľom na vznikajúce celosvetové hospodárske prostredie, ktoré tvoria členské štáty GCC, poznamenáva, že Únia je druhým najvýznamnejším obchodným partnerom GCC a GCC predstavuje piaty najvýznamnejší vývozný trh pre Úniu,

B.  keďže s geopolitickým prostredím v Perzskom zálive úzko súvisia bezpečnostné otázky s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a keďže v súčasnosti je GCC naďalej jedinou stabilnou regionálnou organizáciou, ktorá je založená na multilateralizme a spolupráci,

C. keďže členské štáty GCC vlastnia viac ako tretinu všetkých štátnych investičných fondov na svete a keďže tieto fondy prispeli k záchrane svetového a európskeho finančného systému počas krízy,

D. keďže oblasť Perzského zálivu je pre EÚ oblasťou so zásadným významom a keďže v multipolárnom a vzájomne prepojenom svete tento druh spolupráce umožňuje reagovať na politické a bezpečnostné výzvy,

E.  keďže výsledkom procesu liberalizácie a diverzifikácie hospodárskych štruktúr, ktorý sa začal vo viacerých členských štátoch GCC, je nová dynamika na vnútroštátnej úrovni, v oblasti politiky (ústavné reformy, politická účasť, posilňovanie inštitúcií) a v sociálnej oblasti (vznik sietí združení, organizácií zamestnávateľov, prístup žien k zodpovedným funkciám), ktorú treba povzbudzovať a podporovať,

F.  keďže životné a pracovné podmienky pracujúcich migrantov, najmä žien, ktoré pracujú a ako pracovníčky v domácnosti, sú napriek úlohe, ktorú zohrávajú vo viacerých odvetviach hospodárskej činnosti členských štátov GCC, a skutočnosti, že predstavujú 40 % obyvateľstva GCC a približne 80 % obyvateľstva v niektorých emirátoch, znepokojivé a poľutovaniahodné,

G. keďže všetkých šesť členských štátov GCC sú bez výnimky dedičnými monarchiami, v ktorých je politické zastúpenie, najmä čo sa týka žien, obmedzené a v ktorých vo väčšine prípadov nejestvuje volený parlament,

H. keďže význam investícií a spoločných výziev krajín GCC v južnom susedstve s Európskou úniou si vyžaduje súčinnosť spolupráce medzi Európou, Stredozemím a Perzským zálivom,

I.   keďže zmena geoekonomického zamerania štátov GCC na Áziu, ktorú vyvolal rastúci dopyt po uhľovodíkoch na ázijských trhoch (v Číne, Indii, Singapure, Japonsku, na Filipínach, v Kórejskej republike), v súčasnosti spôsobuje diverzifikáciu obchodných a hospodárskych vzťahov, ktorú upevňujú dohody o voľnom obchode a rozvíjanie politického dialógu,

J.   keďže krajiny GCC zohrávajú na svetovej scéne kľúčovú úlohu, v dôsledku ktorej má táto oblasť spoločné záujmy s Európskou úniou v oblasti medzinárodnej stability a svetového hospodárskeho riadenia,

K. keďže rastúci vplyv krajín GCC v arabsko-moslimskom svete rastie a môžu zohrávať kľúčovú úlohu v rámci medzikultúrneho dialógu,

L.  keďže rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, ktoré sa začali pred 20 rokmi, predstavujú v súčasnosti najstaršie rokovania, ktoré Európska únia začala a neuzatvorila,

M. keďže je potrebná jasná pozícia a trvalý záväzok Únie v oblasti Perzského zálivu, ktoré by Únii zaručili lepšie zviditeľnenie a strategickú prítomnosť v tejto oblasti,

N. keďže zaradenie politických doložiek, konkrétne doložky o dodržiavaní ľudských práv, je neoddeliteľnou súčasťou každej obchodnej dohody, ktorú uzatvára Únia s tretími stranami,

O. keďže Únia je v tejto oblasti nedostatočne zastúpená a Európu si ľudia čoraz častejšie zamieňajú s Európou niekoľkých štátov, ktoré spájajú vyzreté a dlhoročné väzby,

P.  keďže Európska únia má skúsenosti v oblasti posilňovania inštitucionálnych kapacít, vzdelávania a výskumu, rozvoja energií z obnoviteľných zdrojov a životného prostredia, technickej pomoci a regulácie, ako aj politického a diplomatického dialógu o otázkach stability susedstva a celosvetovej bezpečnosti,

1.  pripomína, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC zostáva naďalej prioritou a že prípadný neúspech by poškodil záujmy obidvoch strán; zdôrazňuje, že uzavretie tejto dohody bude predstavovať vzájomné uznanie dôveryhodnosti obidvoch celkov, ktoré si zvolili multilateralizmus a integráciu;

2.  vzhľadom na obmedzené pôsobenie Únie v oblasti Perzského zálivu by jednotná komunikačná politika v rámci nových štruktúr vonkajších vzťahov Únie mala prispievať k rozvoju cieleného a efektívneho informovania o Únii v jednotlivých krajinách tejto oblasti;

3.  domnieva sa, že Európska únia musí v regióne rozvíjať stratégiu, ktorá sa zameriava na posilňovanie vzťahov s GCC, propagovanie procesu regionálnej integrácie a podporovanie bilaterálnych vzťahov so štátmi GCC;

4.  zdôrazňuje, že cieľom je vytvorenie strategického partnerstva s GCC a jej členskými štátmi, ktoré by zodpovedalo úlohám obidvoch celkov na medzinárodnej scéne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na tento účel zaviedli pravidelné samity na úrovni hláv štátov a vlád, a to bez ohľadu na vývoj prebiehajúcich rokovaní;

5.  zdôrazňuje aj význam rovnocenného partnerstva v oblasti spolupráce a dialógu, pričom zohľadňuje rozdiely medzi oboma subjektmi, a potenciál rozvoja spolupráce a dialógu v rôznych odvetviach;

6.  žiada, aby sa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyčlenilo viac ľudských zdrojov pre tento región a aby sa otvorili nové diplomatické misie EÚ v členských štátoch GCC, čím sa prispeje k väčšiemu zviditeľneniu EÚ, uľahčeniu politického dialógu a posilneniu efektívnosti činnosti Únie; trvá na tom, aby sa tieto zdroje získali predovšetkým presunom zdrojov v rámci ESVČ; žiada členské štáty EÚ, ktoré majú v tejto oblasti svoje diplomatické zastúpenia, aby konali v súlade s politikou EÚ; zdôrazňuje, že diferencovaný bilaterálny prístup k štátom GCC, ktoré chcú svoju spoluprácu s EÚ posilniť, môže tento multilaterálny rámec len doplniť a posilniť; preto vyzýva Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby preskúmali možnosti takejto bilaterálnej spolupráce;

7.  pripomína sociálny a politický vývoj zaznamenaný v posledných rokoch vo väčšine členských štátov GCC; nabáda všetky krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí, a vyzýva ich na ďalší pokrok, pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, boj proti diskriminácii vrátane diskriminácie na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, či náboženstva; vyzýva členské štáty GCC, aby zabezpečili a propagovali práva menšín vrátane náboženských práv, rovnosť medzi mužmi a ženami, právo na prácu vrátane práva na prácu pre migrujúcich pracovníkov, ako aj slobodu svedomia, prejavu a názoru; v týchto otázkach podporuje nepretržitý dialóg medzi EÚ a GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby udržiavali efektívnejšie vzťahy s občianskou spoločnosťou a aby podporovali vznik miestnych štruktúr a združení; žiada členské štáty GCC, aby najmä:

–   prijali opatrenia stimulujúce prístup žien na trh práce a k vzdelávaniu znemožnením akejkoľvek formy diskriminácie na základe pohlavia či iných zvykových alebo právnych ustanovení vrátane tých, ktoré sa týkajú osobného postavenia,

–   odstránili systém patronátu nad migrujúcimi pracovníkmi tam, kde sa ešte uplatňuje, a presadzovali reformy v oblasti pracovného práva s cieľom zabezpečiť pracovníkom, a to aj migrujúcim a pracujúcim v domácnostiach, možnosť požívať plnú právnu a sociálnu ochranu,

–   vytvorili súčinnosť s Úniou a jej členskými štátmi na podporu dohovoru MOP o právach pracovníkov v domácnostiach,

–   bojovali proti všetkým formám beztrestnosti, zabezpečili nezávislosť súdnictva, právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie a posilnili úlohu odborných pracovníkov v oblasti justície,

–   prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že o všetkých normách súvisiacich s ľudskými právami sa bude informovať v širokej miere a že sa tieto normy budú využívať v rámci odbornej prípravy orgánov na presadzovanie práva, advokátov a členov justičného systému;

8.  vyzýva vlády štátov GCC, aby spolupracovali a aby spoločne riešili problémy v oblasti ľudských práv v regióne, najmä v súvislosti s rovnosťou pohlaví, so situáciou skupiny osôb bez štátnej príslušnosti (arab. bidun), s obmedzeniami týkajúcimi sa slobody prejavu a zhromažďovania sa vrátane práv odborových zväzov a s potrebou zabezpečiť nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé a rýchle súdne konanie; vyzýva, aby navrhované zintenzívnenie politického dialógu s krajinami GCC zahŕňalo aj dialóg o ľudských právach na technickej a politickej úrovni;

9.  vyzýva štáty GCC, aby stiahli námietky voči Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a voči Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie tam, kde tieto námietky ešte pretrvávajú, a vyzýva všetky štáty GCC, aby ratifikovali opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa a k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; rovnako zdôrazňuje význam ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o migrujúcich pracovníkoch a dohovorov MOP č. 97 a č. 143;

10. nabáda Európsku úniu, aby spolu s GCC prediskutovali a určili riešenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia úplnému a efektívnemu uplatňovaniu základného práva na slobodu vierovyznania pre náboženské menšiny v tejto časti sveta, a to na individuálnej aj kolektívnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére;

11. zdôrazňuje význam dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami; pripomína, že Európska únia a GCC prijali spoločný záväzok zabezpečiť podporu a ochranu hodnôt tolerancie, umiernenosti a spolunažívania;

12. nabáda vlády a existujúce parlamentné zhromaždenia, aby podnikli okamžité kroky na ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, Medzinárodného dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach bez akýchkoľvek námietok, ako aj na to, aby spolupracovali s tematickými mechanizmami Komisie OSN pre ľudské práva a aby ich pozvali na návštevu krajiny, najmä osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov;

13. pripomína odmietavý postoj EÚ k trestu smrti a výzvu Parlamentu na celosvetové moratórium na trest smrti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že trest smrti sa stále uplatňuje vo všetkých členských štátoch GCC; vyzýva členské štáty GCC, aby zaviedli moratórium na popravy; vyzýva najmä tie štáty, ktoré používajú metódy, ako sťatie, ukameňovanie, ukrižovanie alebo amputáciu, aby zrušili tieto praktiky;

14. berie na vedomie spoločný akčný program, ktorý prijala Rada ministrov 14. júna 2010 s cieľom posilniť spoluprácu v mnohých strategických oblastiach spoločného záujmu, a to aj vďaka vytvoreniu siete spájajúcej výskumných pracovníkov, akademických pracovníkov a podnikateľov; ľutuje však, že neobsahuje časť vymedzenú pre otvorený, pravidelný a konštruktívny politický dialóg;

15. domnieva sa, že s vykonávaním tohto spoločného akčného programu by sa mal spájať presný a podrobný plán financovania, ktorý by mali riadiť pracovníci osobitne určení na túto úlohu tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch GCC; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť viditeľnosť tohto programu a poskytovanie rozsiahlych a dostupných informácií príslušným orgánom a inštitúciám; žiada, aby sa po uplynutí troch rokov vypracovalo hodnotenie výsledkov programu a aby sa v prípade, že bude toto hodnotenie uspokojivé, zvážilo zriadenie agentúry pre spoluprácu medzi EÚ a GCC;

16. vyzýva Úniu, aby svoje programy spolupráce so štátmi GCC sústredila viac na organizácie občianskej spoločnosti a na podporu posilňovania postavenia žien a mládeže;

17. vyjadruje veľké obavy z toho, aby sa oblasť Perzského zálivu nebola zatiahnutá do pretekov v zbrojení; vyzýva Európsku úniu, aby zaviedla strategický dialóg s krajinami GCC o otázkach spoločného záujmu v oblasti regionálnej bezpečnosti (mierový proces na Blízkom východe, iránsky jadrový program, stabilizácia Iraku, Jemenu a Dárfúru, terorizmus a pirátstvo) a prispela tým k vybudovaniu regionálnej bezpečnostnej štruktúry na Blízkom východe v partnerstve so štátmi Perzského zálivu;

18. pripomína, že členské štáty GCC zohrávajú dôležitú úlohu ako regionálni aktéri; zdôrazňuje, že Únia a GCC majú spoločný záujem na presadzovaní mieru a zachovaní stability na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Afrického rohu, ako aj na celom svete; naliehavo vyzýva partnerov na posilnenie spolupráce v oblasti týchto spoločných záujmov;

19. opätovne vyjadruje svoju podporu Arabskej mierovej iniciatíve, na ktorej vznik dal podnet jeden z členských štátov GCC a ktorú podporili všetky krajiny Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej konferencie; vyzýva štáty GCC, aby pokračovali vo svojom úsilí sprostredkúvať a podporovať izraelsko-palestínsky mierový proces; vyzýva na spoločné obnovenie úsilia Únie a GCC o dosiahnutie úspechu rokovaní v podobe ukončenia okupácie palestínskych území a o poskytnutie plnej podpory riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu pozostávajúceho s existencie oboch štátov; zdôrazňuje spoločný záujem EÚ a GCC spolupracovať na budovaní regionálneho, spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe; odporúča v tejto súvislosti väčší súlad medzi blízkovýchodným kvartetom a monitorovacím výborom Ligy arabských štátov; pripomína, že EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci palestínskemu ľudu; uznáva podporu krajín GCC pre palestínskych a ich podporu Úradu OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRAWA); vyzýva členské štáty GCC, aby vo väčšej miere podporovali posilňovanie palestínskych inštitúcií a hospodársky rozvoj v rámci vládneho programu Palestínskej samosprávy a aby v prípade potreby zvážili možnosť poskytovať svoje finančné príspevky prostredníctvom existujúcich mechanizmov medzinárodnej pomoci;

20. víta pokračovanie procesu integrácie GCC (colná únia, spoločný trh a napokon jednotná mena); nabáda Komisiu, aby sekretariátu GCC navrhla spoločné vymedzenie rámca spolupráce s cieľom podeliť sa o skúsenosti v oblasti posilňovania inštitúcií, administratívnych kapacít, regulačných mechanizmov a urovnávania sporov; zdôrazňuje, že tento prístup môže prispieť k vytvoreniu nových impulzov pre proces preberania zodpovednosti;

21. víta rozhodnutie predsedov parlamentov členských štátov GCC, ktorí sa stretli 23. novembra 2010 v Abú Zabí, začať monitorovanie aktivít a rozhodnutí prijatých na úrovni výkonnej moci v rámci GCC a zaviesť každoročnú konferenciu parlamentných inštitúcií členských štátov GCC; víta plánované vytvorenie medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Európskym parlamentom; je presvedčený, že užšia spolupráca na parlamentnej úrovni bude vo veľkej miere prispievať k budovaniu strategického partnerstva medzi týmito dvoma zhromaždeniami;

Obchodné vzťahy

22. pripomína svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a GCC, ktorú podporilo 96 % poslancov Európskeho parlamentu; poznamenáva, že otázky nastolené týmto uznesením, ako napríklad potreba reciprocity v oblasti prístupu na trh, účinná ochrana práv duševného vlastníctva, odstránenie necolných prekážok v oblasti poskytovania služieb, podpora udržateľného rozvoja a dodržiavanie medzinárodných dohovorov, sú stále aktuálne;

23. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC sa značne a opakovane omeškali a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím pozastaviť tieto rokovania, ktoré GCC prijala v roku 2008; je presvedčený, že je najvyšší čas tieto rokovania odblokovať, aby bolo možné nájsť konečné riešenie a aby z toho mali maximálny prospech spoločnosť a podnikateľské komunity na obidvoch stranách;

24. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ tomuto regiónu nevenovala dostatočnú pozornosť, a to napriek jeho strategickému významu z hľadiska dodávok ropy, obchodných príležitosti a regionálnej stability;

25. poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode nie je uzavretá ani po 20 rokoch rokovaní; uvedomuje si, že niektoré štáty GCC odmietajú ustanovenia o ľudských právach a nelegálnej migrácii;

26. domnieva sa, že so zreteľom na strategický význam regiónu by dohoda o voľnom obchode nemala byť vnímaná len ako nástroj na zvýšenie blahobytu prostredníctvom obchodu, ale aj ako nástroj na podporu geopolitickej stability;

27. poznamenáva, že krajiny GCC sú v súčasnosti šiestym najväčším exportným trhom EÚ a že EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC; poznamenáva, že bez ohľadu na už intenzívne obchodné vzťahy stále existuje priestor na ich prehĺbenie, ako aj na ich väčšiu diverzifikáciu na obidvoch stranách – vzhľadom na veľkosť trhu Únie a snahu štátov GCC diverzifikovať svoj vývoz; poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode by tiež priniesla nové príležitosti v oblasti technickej spolupráce a pomoci; domnieva sa, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by výrazne prispelo k nadviazaniu užších vzťahov a k ďalšej diverzifikácii;

28. upozorňuje, že vzhľadom na to, že krajiny GCC napredujú smerom k hospodárskej diverzifikácii zameranej na zníženie závislosti od ropy, zvýšenie objemu obchodu a investícií v oblasti služieb by podporilo rozvoj hospodárstiev krajín GCC;

29. víta skutočnosť, že za posledné dve desaťročia sa hospodárske vzťahy medzi EÚ a GCC zintenzívnili a že objem obchodu medzi obidvoma stranami výrazne vzrástol, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu o voľnom obchode; považuje to za znak toho, že dohoda o voľnom obchode by ešte viac posilnila prirodzený rast a vytvorila by preň otvorenejšie, predvídateľnejšie a bezpečnejšie prostredie;

30. poznamenáva, že podstatná časť práce na dohode o voľnom obchode už bola vykonaná a domnieva sa, že rozsah dohody o voľnom obchode v jej súčasnej podobe sľubuje veľké výhody pre obidve strany; vyzýva preto obidve strany, aby dohodu o voľnom obchode chápali ako významný čin v prospech obdivoch regiónov a ich obyvateľov; domnieva sa, že EÚ a GCC majú spoločné záujmy a potreby a že skúsenosť EÚ v oblasti regionálnej integrácie môže byť zdrojom inšpirácií pre krajiny Perzského zálivu; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ môže poskytnúť cennú technickú pomoc;

31. zdôrazňuje, že pokiaľ nedôjde k náprave, nedostatočná transparentnosť vo verejnom obstarávaní a prekážky brániace vstupu zahraničných investorov do odvetvia služieb by mohli ohroziť uzatvorenie dohody;

32. je pevne presvedčený, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by bola veľmi výhodná pre obidve strany; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode s EÚ by prispela k ďalšej hospodárskej integrácii GCC a že po vytvorení colnej únie v rámci krajín GCC by mohla byť tiež významným impulzom pre dôležité projekty, ako je spoločný trh GCC a dokončenie menovej únie GCC s jednotnou menou; domnieva sa, že GCC by mohli prospieť poznatky, ktoré EÚ získala počas formovania jednotného trhu a prijímania jednotnej meny;

33. rozhodne podporuje odkaz, ktorý počas zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov EÚ – GCC v júni 2010 a najnovšie 22. septembra počas schôdze EÚ – GCC pri príležitosti ministerskej konferencie Valného zhromaždenia OSN vyslala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Catherine Ashton a v ktorom naznačuje, že EÚ je pripravená tieto rokovania dokončiť; víta taktiež reakciu GCC, ktorá rovnako potvrdila záujem tieto rokovania dokončiť;

34. pripúšťa, že niektoré krajiny GCC reagujú citlivo na otázku vývozných ciel, ale vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím vyjednávačov GCC vrátiť sa v tejto súvislosti k svojmu postoju z roku 2008, t. j. vynechať sankcie týkajúce sa tejto otázky z dohody o voľnom obchode; je pevne presvedčený, že žiadna súčasná dohoda o voľnom obchode nemôže vynechať otázku vývozných ciel a že pravidlá WTO stanovujú, že dohody o voľnom obchode musia zabezpečovať podstatnú liberalizáciu dovozu, ako aj vývozu;

35. odporúča, aby Únia vyčlenila pre GCC viac prostriedkov, a to prostredníctvom finančného nástroja spolupráce s industrializovanými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami, ktorý by sa mal viac zviditeľniť a mal by sa zamerať na programy odbornej prípravy určené pre úradníkov miestnej správy, ktoré budú venované aj obchodným záležitostiam;

36. pripomína, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je medzinárodná obchodná politika jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ a z toho dôvodu by Únia mala vo všetkých svojich medzinárodných dohodách venovať najvyššiu prioritu dodržiavaniu zásad demokracie a základných ľudských práv, ako aj sociálnemu a ekologickému rozmeru; žiada preto, aby všetky budúce dohody o voľnom obchode obsahovali účinnú a záväznú doložku o ľudských právach;

37. konštatuje, že v šiestich krajinách GCC je celkovo 15 miliónov migrujúcich pracovníkov a že títo pracovníci tvoria 40 % celkového počtu obyvateľov; pripomína neľahkú situáciu migrujúcich pracovníkov v štátoch Perzského zálivu, na ktorú poukázala Medzinárodná organizácia práce (ILO), a podporuje jej žiadosť o ustanovenie minimálnej mzdy v regióne, aby sa ešte viac nezhoršovalo postavenie domácich a migrujúcich pracovníkov; podporuje tiež právo všetkých pracovníkov zakladať odbory a združovať sa v nich na obranu svojich záujmov;

38. trvá na rešpektovaní demokratických zásad a základných práv ustanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; naliehavo žiada členské štáty GCC, aby bojovali proti diskriminácii žien a zneužívaniu detí, najmä na trhu práce, a aby účinne uplatňovali Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor OSN o právach dieťaťa;

39. domnieva sa, že v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode by mala zásadnú úlohu zohrávať ratifikácia a úplné uplatňovanie rámca vytvoreného Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom OSN proti korupcii a Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín zo strany členských štátov GCC;

40. je presvedčený, že uzavretie dohody o voľnom obchode by výrazne prehĺbilo existujúce vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a krajinami GCC a bolo by prínosom pre spoločný akčný program, najmä vytvorením ďalšej kapacity a budovaním inštitucionálneho rámca, a to aj v rámci sekretariátu GCC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diplomatické zastúpenie Únie v krajinách GCC je aj naďalej minimálne, a trvá na tom, že po vytvorení ESVČ by Únia mala posilniť svoju diplomatické pôsobenie v tomto regióne, najmä formou zriadenia delegácie Únie v každej zo šiestich štátov GCC, ktoré by úzko spolupracovali s národnými diplomatickými službami členských štátov Únie prítomnými v štátoch GCC, aby sa čo najlepšie využili svoje spoločné odborné znalosti týkajúce sa regiónu; je presvedčený, že výraznejšie diplomatické pôsobenie by významne zvýšilo šance na urýchlené uzavretie dohody o voľnom obchode a jej následné uplatňovanie;

41. navrhuje zavedenie pravidelných samitov hláv štátov a vlád Únie a GCC; zdôrazňuje, že tieto samity by mohli výrazne prehĺbiť politické, finančné, hospodárske, obchodné a kultúrne väzby medzi Úniou a GCC; rozhodne nabáda vedúcich politických činiteľov Únie a GCC, aby sa pravidelne stretávali s cieľom spoločne vymedziť a obhajovať spoločné záujmy, a tým zvýšiť pravdepodobnosť uzatvorenia a podpísania dohody o voľnom obchode čo možno najskôr; zastáva názor, že vedúci politickí činitelia Únie a GCC by k takémuto samitu mali pristúpiť bez ohľadu na to, či bude dohoda o voľnom obchode uzavretá a podpísaná;

42. víta skutočnosť, že Únia a GCC sa v priebehu uplynulých rokov stali hlavnými investičnými partnermi a že GCC bola spolu s Irakom a Jemenom vyhodnotená ako hlavný investor v Únii v roku 2008; zastáva názor, že uzatvorenie dohody o voľnom obchode, alebo aspoň oficiálne znovuotvorenie rokovaní, bezpochyby otvorí cestu pre ďalšie dohody, ktoré podporia a uľahčia vzájomné priame zahraničné investície s cieľom odstrániť prekážky stojace v ceste ochrane zahraničného vlastníctva a investícií; pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy patria priame zahraničné investície do pôsobnosti Únie, a preto poskytuje zmluva väčší priestor na rýchle uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC; poznamenáva, že akákoľvek budúca dohoda o voľnom obchode otvorí nové investičné možnosti pre obidve strany, pričom posilní možnosti GCC splniť kritériá na kandidáta na investičnú dohodu s EÚ v rámci budúcej investičnej politiky EÚ;

43. upozorňuje na to, že znížením ciel GCC v dôsledku dohody o voľnom obchode by sa zvýšila atraktívnosť zahraničných investícií pre nadnárodné podniky; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode vyústi do zvýšenia investícií týkajúcich sa služieb, ktoré podporia rozvoj krajín GCC a členských štátov EÚ;

44. navrhuje, aby sa vo všetkých typoch obchodných výmen medzi Úniou a GCC používalo euro; víta skutočnosť, že GCC od svojho zriadenia vyjadruje vôľu vytvoriť colnú a menovú úniu; konštatuje, že zatiaľ čo colná únia bola vytvorená v roku 2009, v súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o spoločnej mene;

45. poznamenáva, že všetkých šesť štátov GCC v súčasnosti využíva preferenčný prístup na trh Únie v rámci všeobecného systému preferencií Únie; zdôrazňuje, že všetky štáty GCC by v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008 mali nielen ratifikovať, ale aj účinne vykonávať všetkých 27 dohovorov ILO a OSN, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu; domnieva sa, že vzhľadom na hospodársky pokrok regiónu by dohoda o voľnom obchode bola vhodnejším nástrojom na rozloženie obchodných výhod po celom regióne;

46. opätovne potvrdzuje, že základným cieľom vzťahov Únie s GCC by malo byť uzavretie dohody o voľnom obchode, ktorá sa stane najdôležitejšou medziregionálnou dohodou o voľnom obchode; avšak pokým sa tak stane a vzhľadom na to, čo už niektorí z hlavných obchodných partnerov GCC urobili, nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a komisára pre obchod, aby posúdili alternatívne prístupy k budúcim obchodným vzťahom so štátmi GCC, a to v podobe dvojstranných dohôd medzi Úniou a tými štátmi Perzského zálivu, ktoré sa už cítia pripravené na prehĺbenie svojich vzťahov s Úniou, berúc do úvahy heterogénnosť hospodárstiev krajín Perzského zálivu, ich odlišnú reakciu na finančnú krízu a ich vzťahy s ďalšími obchodnými partnermi.

Energetika

47. víta významnú spoluprácu medzi Európskou úniou a jej partnerskými stredomorskými štátmi v oblasti energetiky, ktorá sa v súčasnosti rozšírila o energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, že synergie v tomto odvetví medzi týmito tromi geografickými zónami sa musia podporovať z dôvodu spoločných záujmov, know-how v oblasti technológií, financovania a bohatstva zdrojov (slnko, vietor); víta vytvorenie odbornej siete EÚ – GCC v oblasti čistej energie, ktorá sa pre štáty GCC stala prioritou;

48. domnieva sa, že vzhľadom na strategické, hospodárske, politické a kultúrne vzťahy medzi krajinami Perzského zálivu a krajinami na južnom brehu Stredozemného mora, ale aj vzhľadom na rastúci vplyv krajín Perzského zálivu na uvedené krajiny Stredozemia, by sa mohlo zvážiť posilnené a štruktúrované partnerstvo medzi GCC a Úniou pre Stredozemie a Európska únia by mala tento projekt, ktorý je prospešný pre všetky zúčastnené strany, aktívne podporovať;

49. vyzdvihuje prácu, ktorú vykonala skupina odborníkov na energetiku EÚ – GCC, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, energetickú efektívnosť a jadrovú bezpečnosť;

50. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s výzvou, ktorú predstavuje zmena klímy a rastúca spotreba energie v oboch regiónoch, pristupovala k energetickej efektívnosti ako k jednej z hlavných oblastí rozvoja a aby posilnila spoluprácu v otázkach energetickej efektívnosti;

51. uznáva, že fosílne palivá v súčasnosti pokrývajú väčšinu energetických potrieb Európskej únie; poznamenáva však, že budúci dopyt Únie po rope ovplyvní viacero faktorov, akými sú politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, dodávateľské náklady, cenové výkyvy a priemyselný rozvoj (napríklad v súvislosti s energetickou efektívnosťou a elektrickou mobilitou), ktoré spoločne spôsobujú trvalú neistotu v súvislosti s budúcim dopytom a investíciami do geologického prieskumu a výroby (upstream) a povýrobných činností (downstream) vzhľadom na výrobnú kapacitu;

52. vyzýva na väčšiu transparentnosť údajov o budúcom vývoji dopytu po rope a plyne a žiada, aby sa v spoločnom záujme vypracoval scenár zásobovania na trhoch s ropou, ktoré sa dajú predvídať; víta preto význam iniciatívy Spoločné údaje o rope (Joint Oil Data Initiative);

53. víta odhodlanie spoločnej ministerskej rady usilovať sa o užšiu spoluprácu v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

54. uznáva, že snaha GCC zvýšiť možné zásoby zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) zodpovedá vôli EÚ diverzifikovať energetické zdroje a zásobovacie trasy; zdôrazňuje preto význam nárastu vývozu LNG do Únie prostredníctvom vybudovania terminálov LNG naprieč južným koridorom, ako aj vybudovania siete plynovodov s GCC, či už priamo alebo prostredníctvom napojenia sa na existujúce alebo plánované plynovody, ako sú AGP, Nabucco a ITGI;

55. nabáda členské štáty GCC, aby koordinovali ďalší vývoj technológie skvapalňovania plynu s ich európskymi partnermi s cieľom lepšie začleniť túto technológiu do európskeho energetického mixu; zdôrazňuje, že štáty GCC by tiež mohli využívať skvapalňovanie plynu ako alternatívnu metódu k uvoľňovaniu spáleného plynu do atmosféry;

56. zdôrazňuje, že Európska únia má možnosť investovať do kapacít na výrobu energie v krajinách GCC s využitím najnovších technológií výroby, prenosu a vzájomného prepojenia; v tejto súvislosti podporuje budúcu spoluprácu, najmä integráciu elektrických sietí a technológií inteligentných sietí;

Priemysel a nerastné suroviny

57. zdôrazňuje význam vytvorenia spoľahlivého partnerstva medzi Európskou úniou a GCC v oblasti využitia surovín a prístupu k nim; podporuje vytvorenie otvorených trhov pre tovar a zrušenie necolných prekážok; víta všetky predchádzajúce snahy uskutočnené v rámci rokovaní o voľnom obchode s cieľom zaistiť bezpečné a udržateľné zásobovanie surovinami;

58. požaduje uskutočniť spoločné kroky na zamedzenie špekuláciám a cenovej nestabilite surovín prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a dohľadu nad obchodovaním s OTC derivátmi; v tejto súvislosti víta nedávnu výzvu organizácie OPEC na prísnejšie kontroly obchodovania s OTC derivátmi, ako aj snahu Francúzska riešiť problém špekulácií s komoditami v rámci skupiny G20;

Výskum, vývoj a inovácie

59. zdôrazňuje význam prehĺbenia bilaterálnej spolupráce s GCC na programoch výskumu a technologických programoch, s osobitným zameraním na nové priemyselné odvetvia založené na vedomostiach v oblastiach, ako sú obnoviteľné zdroje, zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého, ropné a plynové deriváty a energetická efektívnosť a biomasa; vyzýva na začatie spolupráce týkajúcej sa transferu technológií v kombinácii s bezpečnou a trvalou dodávkou surovín;

60. vyzýva Európsku radu pre výskum (ERC) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), aby posilnili spoluprácu s GCC s cieľom podporiť vedecký dialóg a spoluprácu regiónov v tejto oblasti a presadzovať ich;

Vzdelávanie

61. pripomína, že členské štáty GCC si stanovili vzdelávanie za svoju národnú prioritu, pričom vzrástli potreby v oblasti ľudských zdrojov (nedostatočný počet pedagógov), obsahu vzdelávania (nezodpovedá vývoju na pracovnom trhu), kvality programov (metodika a zastarané didaktické materiály) a využívania nových technológií; vyzýva na aktívnu podporu úsilia, ktoré vyvíjajú orgány, s cieľom riešiť uvedené nedostatky a navrhnúť ambicióznu spoluprácu v oblasti vysokoškolského stredoškolského a základného vzdelávania v záujme podpory väčšieho prístupu k vzdelávaniu pre mužov aj pre ženy;

62. zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala zahŕňať zvýšenie podpory výmenných programov pre študentov, akademických pracovníkov a odborníkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že program Erasmus Mundus zostáva predovšetkým z dôvodu nedostatočnej informovanosti v celom regióne takmer neznámy; víta iniciatívy nadviazať univerzitné partnerstvá a zaviesť výmenné programy, ktoré predstavili francúzske, nemecké a britské univerzity; pripomína však, že Európa v tejto oblasti ešte stále zaostáva za Spojenými štátmi americkými a Áziou; žiada Komisiu, aby v danej oblasti naplánovala informačné dni a propagáciu európskeho vzdelávania a vedeckého výskumu; trvá na tom, aby sa uvedené výmenné programy zameriavali na študentov, pedagogických i výskumných pracovníkov, ako aj na administratívnych pracovníkov, pričom sa zabezpečí vyvážené rodové zastúpenie; domnieva sa, že by sa mali zavádzať výmenné programy aj pre mladšie vekové skupiny, ktoré by sa zameriavali na študentov gymnázií a stredných škôl;

63. víta projekt Al-Džisr týkajúci sa činností verejnej diplomacie a podporných činností podporovaný Európskou komisiou, ktorý preukázal svoj široký prínos; v tomto smere nabáda, aby útvary vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie naplánovali rozšírenie činností verejnej diplomacie v tomto regióne, kde Únia stále nie je jasne pochopená a kde sú mechanizmy na prekonanie tohto nedostatku obmedzené; zdôrazňuje význam rozvoja lepšej komunikačnej stratégie vrátane potreby vysvetlenia politík a stanovísk Únie v arabčine, aby mohli v tomto regióne osloviť väčšie publikum;

64. zdôrazňuje, že absencia programov spolupráce medzi Úniou a GCC v oblasti prostriedkov masovej komunikácie sa prejavuje v nedostatočnej informovanosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré by zapojili štáty GCC do užšej spolupráce, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa zvýšiť všeobecnú informovanosť o Únii v danej oblasti a podporovať vzájomné porozumenie;

65. domnieva sa predovšetkým, že v Európe treba v súvislosti s vedeckým bádaním a štúdiom krajín Perzského zálivu odstraňovať nedostatky; nabáda k zavádzaniu študijných programov reálií na univerzitách, ktoré by sa zaoberali touto časťou arabského sveta; na druhej strane by sa aj na univerzitách v danom regióne mali ponúkať študijné programy o Európskej únii;

°

° °

66. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Rady Európskej únie, predsedovi Európskej komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu GCC, ako aj vládam a parlamentom členských štátov GCC.

(1)

Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 83.

(2)

Ú. v. EÚ C 76 E, 10.5.2007, s. 100.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Za strategické partnerstvo EÚ s GCC a jej členskými štátmi

Európska únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive už dvadsať rokov rokujú o dohode o voľnom obchode. Ide o najdlhšie trvajúce obchodné rokovania Únie, ktoré doteraz neboli uzavreté. V priebehu dvadsiatich rokov sa totiž kontext týchto rokovaní podstatne zmenil.

Geopolitické prostredie GCC poznačil vznik celého radu bezpečnostných otázok s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami (Irak, Irán, Jemen, islamský terorizmus, pirátstvo). Hospodárstva členských štátov GCC, ktoré sa začlenili do svetového obchodu, začali liberalizovať a diverzifikovať svoje hospodárske štruktúry a rozširovať okruh svojich obchodných partnerov; pričom najdôležitejším obchodným partnerom Perzského zálivu sa v roku 2010 stala Ázia. Členské štáty GCC majú okrem toho dôležitý finančný vplyv v oblasti štátnych investičných fondov, ktorých výška bola v roku 2009 vyše 1 380 miliárd USD, čo o 35 % prevyšuje celosvetový objem(1). Členské štáty GCC, ktoré sa stali ekonomickou hybnou silou celého regiónu Blízky východ – severná Afrika, tvoria viac ako 40 % národného bohatstva, ktoré produkuje táto oblasť, a vlastnia 50 % oficiálnych devízových rezerv, t. j. 1 070 miliárd USD. V súčasnosti napokon ide o najdôležitejších investorov v stredozemských krajinách, ktoré susedia s EÚ na jej južných hraniciach. Táto aktívnosť na medzinárodnej scéne sa neobmedzuje len na obchodné, finančné a energetické aspekty. Zasahuje aj do diplomatickej sféry, a to formou rastúceho počtu mediácií, najmä Kataru a Saudskej Arábie, na Blízkom východe a v Afrike, a podporovania podnetov na dialóg v záujme zbližovania kultúr a vzájomného porozumenia.

Okrem toho prebiehajú na vnútroštátnej úrovni v krajinách GCC už niekoľko rokov nové procesy politickej a sociálnej modernizácie, ktoré sa síce realizujú iným tempom, ale majú vlastnú dynamiku, ktorú treba podporovať. Proces integrácie, ktorý šesť členských štátov začalo už pred viac ako tridsiatimi rokmi, je doteraz jedinou takouto skúsenosťou v arabskom svete. Hoci nemožno poprieť jeho fungovanie na medzivládnej úrovni, neexistenciu nadnárodných výsad, nemožnosť vytvárať a presadzovať záväzné akty a štrukturálne a administratívne nedostatky, zavedenie colnej únie, neskôr jednotného trhu a napokon jednotnej meny odráža ochotu rozhodujúcich činiteľov tohto regiónu pokračovať v integrácii, ktorá je založená na spolupráci a multilateralizme a ktorá, čo treba zdôrazniť, sa osvedčila z hľadiska stability. Skúsenosti EÚ sú v tejto súvislosti naďalej zdrojom inšpirácie a predstavujú zásoby odborných znalostí, o ktoré by sa mala podeliť s krajinami GCC.

Preto, hoci má urýchlené uzavretie dohody o voľnom obchode, ktoré by sme chceli podporiť, zásadný význam, by sa Únia už odteraz mala zamerať na obdobie po uzavretí dohody. Potenciál spolupráce medzi týmito dvomi regiónmi presahuje obchodný rámec. Obidva celky majú spoločné záujmy v otázkach medzinárodnej bezpečnosti, boja proti terorizmu, diplomatickej mediácie v zónach na Blízkom východe, v ktorých vládne napätie, regionálneho manažmentu kríz, interkultúrneho dialógu a svetového hospodárskeho riadenia.

Touto iniciatívnou správou by chcel Európsky parlament vyzvať na vypracovanie ambicióznejšej politiky Únie vo vzťahu ku GCC a jej členským štátom. Bola by škoda, keby sa títo dvaja najdôležitejší aktéri svetového politického a hospodárskeho diania, EÚ a GCC, vybrali každý inou cestou v čase, keď sa opäť tvoria regionálne rovnováhy a na novo sa definuje svetové hospodárske riadenie. Posilnenie vzťahov by bolo o to prospešnejšie pre obidve strany, že ide o veľký počet oblastí spolupráce, napríklad vzdelávanie, vedecký výskum alebo energie z obnoviteľných zdrojov, a že v týchto oblastiach má EÚ viac komparatívnych výhod ako niektorí iní noví aktéri pôsobiaci v štátoch Perzského zálivu, i keď politická ochota na najvyššej úrovni nie je veľmi veľká.

(1)

Sovereign Wealth Fund Insitute.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod(*) (26.1.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive

(2010/2233(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Mário David

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o dohode o voľnom obchode medzi ES a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (ďalej len „GCC“), ktorú podporilo 96 % poslancov EP; poznamenáva, že otázky nastolené týmto uznesením, ako napríklad potreba reciprocity v oblasti prístupu na trh, účinná ochrana práv duševného vlastníctva, odstránenie necolných prekážok v oblasti poskytovania služieb, podpora udržateľného rozvoja a dodržiavanie medzinárodných dohovorov, sú stále aktuálne;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC boli opakovane na dlhú dobu odložené, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím pozastaviť tieto rokovania, ktoré GCC prijala v roku 2008; je presvedčený, že je najvyšší čas tieto rokovania odblokovať, aby bolo možné nájsť konečné riešenie a aby z toho mali maximálny prospech spoločnosť a podnikateľské komunity na obidvoch stranách;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ tento región zanedbáva, a to napriek jeho strategickému významu z hľadiska dodávok ropy, obchodných príležitosti a regionálnej stability;

4.  poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode nie je uzavretá ani po 20 rokoch rokovaní; uvedomuje si, že niektoré štáty GCC odmietajú ustanovenia o ľudských právach a nelegálnej migrácii;

5.  domnieva sa, že so zreteľom na strategický význam regiónu by dohoda o voľnom obchode nemala byť vnímaná len ako nástroj na zvýšenie blahobytu prostredníctvom obchodu, ale aj ako nástroj na podporu geopolitickej stability;

6.  poznamenáva, že krajiny GCC sú v súčasnosti šiestym najväčším exportným trhom EÚ a že EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC; poznamenáva, že bez ohľadu na už intenzívne obchodné vzťahy stále existuje priestor na ich prehĺbenie, ako aj na ich väčšiu diverzifikáciu na obidvoch stranách – vzhľadom na veľkosť trhu EÚ a snahu štátov GCC diverzifikovať svoj export; poznamenáva, že dohoda o voľnom obchode by tiež priniesla nové príležitosti v oblasti technickej spolupráce a pomoci; domnieva sa, že uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by výrazne prispelo k nadviazaniu užších vzťahov a k ďalšej diverzifikácii;

7.  upozorňuje, že vzhľadom na to, že krajiny GCC napredujú smerom k hospodárskej diverzifikácii zameranej na zníženie závislosti od ropy, zvýšenie objemu obchodu a investícií v oblasti služieb by podporilo rozvoj hospodárstiev krajín GCC;

8.  víta skutočnosť, že za posledné dve desaťročia sa hospodárske vzťahy medzi EÚ a GCC zintenzívnili a že objem obchodu medzi obidvoma stranami výrazne vzrástol, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu o voľnom obchode; považuje to za znak toho, že dohoda o voľnom obchode by ešte viac posilnila prirodzený rast a vytvorila by preň otvorenejšie, predvídateľnejšie a bezpečnejšie prostredie;

9.  poznamenáva, že podstatná časť práce na dohode o voľnom obchode už bola vykonaná a domnieva sa, že rozsah dohody o voľnom obchode v jej súčasnej podobe sľubuje veľké výhody pre obidve strany; vyzýva preto obidve strany, aby dohodu o voľnom obchode chápali ako významný čin v prospech obdivoch regiónov a ich obyvateľov; domnieva sa, že EÚ a GCC majú spoločné záujmy a potreby a že skúsenosť EÚ v oblasti regionálnej integrácie môže byť zdrojom inšpirácií pre krajiny Perzského zálivu; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ môže poskytnúť cennú technickú pomoc;

10. upozorňuje na skutočnosť, že pokiaľ nedôjde k náprave, nedostatočná transparentnosť vo verejnom obstarávaní a prekážky brániace vstupu zahraničných investorov do odvetvia služieb by mohli ohroziť uzatvorenie dohody;

11. je pevne presvedčený, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by bola veľmi výhodná pre obidve strany; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode s EÚ by prispela k ďalšej hospodárskej integrácii GCC a že po vytvorení colnej únie v rámci krajín GCC by mohla byť tiež významným impulzom pre dôležité projekty, ako je spoločný trh GCC a dokončenie menovej únie GCC s jednotnou menou; domnieva sa, že GCC by mohli prospieť poznatky, ktoré EÚ získala počas formovania jednotného trhu a prijímania jednotnej meny;

12. rozhodne podporuje odkaz, ktorý počas zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov EÚ – GCC v júni 2010 a najnovšie 22. septembra počas stretnutia EÚ – GCC pri príležitosti ministerskej konferencie Valného zhromaždenia OSN vyslala vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Catherine Ashton a v ktorom naznačuje, že EÚ je pripravená tieto rokovania dokončiť; víta taktiež reakciu GCC, ktorá rovnako potvrdila záujem tieto rokovania dokončiť;

13. pripúšťa, že niektoré krajiny GCC reagujú citlivo na otázku vývozných ciel, ale vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím vyjednávačov GCC vrátiť sa v tejto súvislosti k svojmu postoju z roku 2008, t.j. vynechať sankcie týkajúce sa tejto otázky z dohody o voľnom obchode; je pevne presvedčený, že žiadna súčasná dohoda o voľnom obchode nemôže vynechať otázku vývozných ciel a že pravidlá WTO stanovujú, že dohody o voľnom obchode musia zabezpečovať podstatnú liberalizáciu dovozu, ako aj vývozu;

14. odporúča, aby EÚ vyčlenila pre GCC viac prostriedkov, a to prostredníctvom nástroja spolupráce s industrializovanými krajinami a inými krajinami s vysokými príjmami, ktorý by sa mal viac zviditeľniť a mal by sa zamerať na programy vhodné na odbornú prípravu úradníkov miestnej správy, a to aj v obchodných záležitostiach;

15. pripomína, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je medzinárodná obchodná politika jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ a z toho dôvodu je pre Úniu absolútne nevyhnutné, aby vo všetkých svojich medzinárodných dohodách dodržiavala zásady demokracie a základné ľudské práva a zohľadňovala sociálny a ekologický rozmer; žiada preto, aby do všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode bola zapracovaná účinná a vynútiteľná doložka o ľudských právach;

16. konštatuje, že v šiestich krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive je 15 miliónov migrujúcich pracovníkov a že títo pracovníci tvoria 40 % celkového počtu obyvateľov; pripomína neľahkú situáciu migrujúcich pracovníkov v štátoch Perzského zálivu, na ktorú poukázala Medzinárodná organizácia práce (ILO), a podporuje jej žiadosť o ustanovenie minimálnej mzdy v regióne, aby sa ešte viac nezhoršovalo postavenie domácich a migrujúcich pracovníkov; podporuje tiež právo všetkých pracovníkov zakladať odbory a združovať sa v nich na obranu svojich záujmov;

17. trvá na rešpektovaní demokratických zásad a základných práv ustanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; naliehavo žiada členské štáty GCC, aby bojovali proti diskriminácii žien a zneužívaniu detí, najmä na trhu práce, a aby účinne uplatňovali Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor OSN o právach dieťaťa;

18. domnieva sa, že v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode by mala zásadnú úlohu zohrávať ratifikácia a úplné uplatňovanie rámca vytvoreného Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom OSN proti korupcii a Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín zo strany členských štátov GCC;

19. je presvedčený, že uzavretie dohody o voľnom obchode by výrazne prehĺbilo existujúce vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a krajinami GCC a bolo by prínosom pre spoločný akčný program, najmä vytvorením ďalšej kapacity a budovaním inštitucionálneho rámca, a to aj v rámci sekretariátu GCC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diplomatické zastúpenie EÚ v krajinách GCC je aj naďalej minimálne, a trvá na tom, že EÚ by v rámci novej ESVČ mala svoju diplomatickú prítomnosť v tomto regióne posilniť, a to vrátane delegácie Únie v každej zo šiestich krajín GCC, ktoré by úzko spolupracovali s národnými diplomatickými službami členských štátov EÚ prítomnými v krajinách GCC, aby sa čo najlepšie využili ich spoločné odborné znalosti regiónu; je presvedčený, že výraznejšia diplomatická prítomnosť by významne zvýšila šance na urýchlené uzavretie dohody o voľnom obchode a jej následné uplatňovanie;

20. navrhuje zavedenie pravidelných samitov hláv štátov a vlád EÚ a GCC; zdôrazňuje, že tieto samity by mohli výrazne prehĺbiť politické, finančné, hospodárske, obchodné a kultúrne väzby medzi EÚ a GCC; rozhodne nabáda vedúcich politických činiteľov EÚ a GCC, aby sa pravidelne stretávali s cieľom spoločnými silami vymedziť a presadzovať spoločné záujmy, a tým zvýšiť pravdepodobnosť uzatvorenia a podpísania dohody o voľnom obchode v čo najbližšej možnej budúcnosti; zastáva názor, že vedúci politickí činitelia EÚ a GCC by k takémuto samitu mali pristúpiť bez ohľadu na to, či bude dohoda o voľnom obchode uzavretá a podpísaná;

21. víta skutočnosť, že EÚ a GCC sa rokmi stali hlavnými investičnými partnermi a že GCC bola spolu s Irakom a Jemenom v roku 2008 vyhodnotená ako najväčší investor v EÚ; zastáva názor, že uzatvorenie dohody o voľnom obchode, alebo aspoň oficiálne znovuotvorenie rokovaní, bezpochyby otvorí cestu pre ďalšie dohody, ktoré podporia a uľahčia vzájomné priame zahraničné investície s cieľom odstrániť prekážky stojace v ceste ochrane zahraničného vlastníctva a investícií; pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy patria priame zahraničné investície do pôsobnosti EÚ, a preto poskytuje zmluva väčší priestor na rýchle uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC; poznamenáva, že akákoľvek budúca dohoda o voľnom obchode otvorí nové investičné možnosti pre obidve strany, pričom posilní možnosti GCC splniť kritériá na kandidáta na investičnú dohodu s EÚ v rámci budúcej investičnej politiky EÚ;

22. upozorňuje na to, že znížením ciel GCC v dôsledku dohody o voľnom obchode by sa zvýšila atraktívnosť zahraničných investícií pre nadnárodné podniky; je presvedčený, že dohoda o voľnom obchode vyústi do zvýšenia investícií týkajúcich sa služieb, ktoré podporia rozvoj krajín GCC a členských štátov EÚ;

23. navrhuje, aby sa vo všetkých typoch obchodu medzi EÚ a GCC používalo euro; víta skutočnosť, že GCC od svojho zriadenia vyjadruje vôľu vytvoriť colnú a menovú úniu; konštatuje, že zatiaľ čo colná únia bola vytvorená v roku 2009, v súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o spoločnej mene;

24. poznamenáva, že všetkých šesť krajín GCC v súčasnosti využíva preferenčný prístup na trh EÚ v rámci všeobecného systému preferencií Európskej únie; zdôrazňuje, že všetky štáty GCC by podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008 mali nielen ratifikovať, ale aj účinne vykonávať všetkých 27 dohovorov ILO a OSN, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu; domnieva sa, že vzhľadom na hospodársky pokrok regiónu by dohoda o voľnom obchode bola vhodnejším nástrojom na rozloženie obchodných výhod po celom regióne;

25. opätovne potvrdzuje, že základným cieľom vzťahov EÚ s GCC by malo byť uzavretie dohody o voľnom obchode, ktorá sa stane najdôležitejšou medziregionálnou dohodou o voľnom obchode; avšak pokým sa tak stane a vzhľadom na to, čo už niektorí z hlavných obchodných partnerov GCC urobili, nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a komisára pre obchod, aby posúdili alternatívne prístupy k budúcim obchodným vzťahom s krajinami GCC, a to v podobe dvojstranných dohôd medzi EÚ a tými štátmi Perzského zálivu, ktoré sa už cítia pripravené na prehĺbenie svojich vzťahov s EÚ, berúc do úvahy heterogénnosť hospodárstiev krajín Perzského zálivu, ich odlišnú reakciu na finančnú krízu a ich vzťahy s ďalšími obchodnými partnermi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

2

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Kader Arif, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Pablo Zalba Bidegain, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

George Sabin Cutaş, Mário David, Jörg Leichtfried, Miloslav Ransdorf, Michael Theurer, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Patrice Tirolien


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (14.1.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vzťahom Európskej únie s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive

(2010/2233(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Angelika Niebler

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta prijatie spoločného akčného programu EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (ďalej len „GCC“), najmä skutočnosť, že tento program posilňuje spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, ako priemysel, energetika, výskum, vzdelávanie, veda a technológie, informačné a komunikačné technológie, investície a opatrenia týkajúce klímy; zastáva názor, že všetko, čo sa dosiahne v rámci spoločného akčného programu EÚ – GCC, pomôže opätovnému začatiu rokovaní o dohode o voľnom obchode;

ENERGETIKA

2.  vyzdvihuje prácu, ktorú vykonala skupina odborníkov na energetiku EÚ – GCC, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, energetickú efektívnosť a jadrovú bezpečnosť;

3.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s výzvou, ktorú predstavuje zmena klímy a rastúca spotreba energie v oboch regiónoch, pristupovala k energetickej efektívnosti ako k jednej z hlavných oblastí rozvoja a aby posilnila spoluprácu v otázkach energetickej efektívnosti;

4.  víta vytvorenie projektu siete technológií na výrobu čistej energie; vyzdvihuje najmä aktivity podporujúce rozvoj politiky na presadzovanie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti;

5.  uznáva, že fosílne palivá v súčasnosti pokrývajú väčšinu energetických potrieb EÚ; poznamenáva však, že budúci dopyt EÚ po rope ovplyvní viacero faktorov, akými sú politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, dodávateľské náklady, cenové výkyvy a priemyselný rozvoj (napríklad v súvislosti s energetickou efektívnosťou a elektrickou mobilitou), ktoré prinášajú dlhotrvajúce neistoty v súvislosti s budúcim dopytom a investíciami do geologického prieskumu a výroby (upstream) a povýrobných činností (downstream) vzhľadom na výrobnú kapacitu;

6.  vyzýva na väčšiu transparentnosť údajov o budúcom vývoji dopytu po rope a plyne a žiada, aby sa v spoločnom záujme vypracoval scenár zásobovania na trhoch s ropou, ktoré sa dajú predvídať; víta preto význam iniciatívy Spoločné údaje o rope;

7.  s radosťou víta odhodlanie spoločnej rady usilovať sa o užšiu spoluprácu v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

8.  uznáva, že snaha GCC zvýšiť možné zásoby zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) je v súlade so želaním EÚ diverzifikovať energetické zdroje a zásobovacie trasy; zdôrazňuje preto význam nárastu exportu LNG do EÚ, a to aj tým, že súčasťou južného koridoru budú terminály LNG, a vybudovania plynovodných spojení s GCC, či už priamo alebo prostredníctvom napojenia sa na existujúce alebo plánované plynovody ako AGP, Nabucco a ITGI;

9.  podporuje členské štáty GCC v koordinácii ďalšieho vývoja skvapalňovania plynu (GTL) s ich európskymi partnermi s cieľom lepšie začleniť GTL do európskeho energetického mixu; zdôrazňuje, že štáty GCC by tiež mohli využívať skvapalňovanie plynu ako alternatívnu metódu k uvoľňovaniu spáleného plynu do atmosféry;

10. uznáva, že potenciálne synergie v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov, ako je napríklad slnko, vietor, biomasa a nové technológie čistého uhlia ponúkajú vynikajúce možnosti na technologickú, priemyselnú a politickú spoluprácu medzi EÚ a GCC;

11. zdôrazňuje, že EÚ má možnosť investovať do kapacít na výrobu energie v krajinách GCC a využiť pritom najnovšie technológie výroby, prenosu a vzájomného prepojenia; v tejto súvislosti podporuje budúcu spoluprácu s osobitným zameraním na integráciu elektrických sietí a technológií inteligentných sietí;

PRIEMYSEL A SUROVINY

12. zdôrazňuje význam spoľahlivého partnerstva medzi EÚ a GCC v oblasti využitia surovín a prístupu k nim; podporuje otvorené trhy s tovarom a zrušenie necolných prekážok; víta všetky predchádzajúce snahy v rámci rokovaní o voľnom obchode zaistiť bezpečné a udržateľné zásobovanie surovinami;

13. vyzýva na spoločné úsilie o zamedzenie špekuláciám a cenovej nestabilite surovín prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a užšieho dohľadu nad obchodovaním s mimoburzovými derivátmi; v tejto súvislosti víta nedávnu výzvu organizácie OPEC na prísnejšie kontroly mimoburzového obchodovania, ako aj snahu Francúzska riešiť problém špekulácií s komoditami v rámci skupiny G20;

VÝSKUM, VÝVOJ A INOVÁCIE

14. zdôrazňuje význam prehĺbenia bilaterálnej spolupráce s GCC na programoch výskumu a technologických programoch, s osobitným zameraním na nové priemyselné odvetvia založené na vedomostiach v oblastiach, ako sú obnoviteľné zdroje, zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého, ropné a plynové deriváty a energetická efektívnosť a biomasa; vyzýva na začatie spolupráce týkajúcej sa transferu technológií v kombinácii s bezpečnou, trvalou dodávkou surovín;

15. znovu opakuje, že je potrebné poskytovať študentom a vyučujúcim z krajín GCC lepšie informácie o existencii výmenných programov EÚ, ako sú Erasmus Mundus; nabáda preto študentov a vyučujúcich z krajín GCC, aby sa zúčastňovali existujúcich výmenných programov EÚ s cieľom prehĺbiť kultúrny dialóg a podporiť vzájomné porozumenie;

16. vyzýva ERC (Európsku radu pre výskum) a EIT (Európsky inovačný a technologický inštitút), aby posilnili spoluprácu s GCC, s cieľom podporiť vedecký dialóg a spoluprácu regiónov v tejto oblasti a presadzovať ich;

ZASTÚPENIE EÚ V KRAJINÁCH GCC

17. vyzýva na zlepšenie práce v oblasti zviditeľňovania EÚ, ktorú pre šesť krajín Perzského zálivu vykonáva jediná delegácia; vyslovuje sa preto v prospech zriadenia piatich nových delegácií v zostávajúcich krajinách a otvorenia piatich nových kancelárií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

13.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Christian Ehler, Lena Ek, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan Cizelj, Arturs Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Françoise Grossetête, András Gyürk, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Ivailo Kalfin, Eija-Riitta Korhola, Marian-Jean Marinescu, Alajos Mészáros, Vladko Todorov Panayotov, Peter Skinner, Hannes Swoboda

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Britta Reimers


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.2.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

62

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Dominique Baudis, Franziska Katharina Brantner, Frieda Brepoels, Arnaud Danjean, Mário David, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Ulrike Lunacek, Barry Madlener, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, Werner Schulz, Marek Siwiec, Charles Tannock, Zoran Thaler, Inese Vaidere, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Charalampos Angourakis, Elena Băsescu, Emine Bozkurt, Nikolaos Chountis, Philip Claeys, Georgios Koumoutsakos, Monica Luisa Macovei, Carmen Romero López, Marietje Schaake, Indrek Tarand, Traian Ungureanu, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Spyros Danellis, Ismail Ertug, Eider Gardiazábal Rubial, Jolanta Emilia Hibner, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jaroslav Paška

Posledná úprava: 14. marca 2011Právne oznámenie