SPRÁVA o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (8.7.2010)

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (16.3.2011)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

18.4.2011 - (2009/2226(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Vladimír Remek

Postup : 2009/2226(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0165/2011

Predkladané texty :

A7-0165/2011

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/06/2011 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0265

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
STANOVISKO Výboru pre rozpočet
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania

(2009/2226(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007[1] o financovaní európskeho programu satelitnej rádionavigácie (Galileo) v rámci Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a viacročného finančného rámca na roky 2007 až 2013,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (SEK(2010)0717),

– so zreteľom na správu Agentúry pre európsky GNSS z októbra 2010 o trhu GNSS,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),

– so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005),

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A7-0165/2011),

A. keďže Európsky parlament nepretržite poskytoval plnú podporu európskemu globálnemu navigačnému satelitnému systému (GNSS) zavádzanému prostredníctvom systémov Galileo a EGNOS, ktorého cieľom je zlepšiť každodenný život európskych občanov, zabezpečiť samostatnosť a nezávislosť Európy a získať významný podiel na celosvetovom trhu špičkovej technológie, ktorý je závislý od satelitnej navigácie,

B. keďže EÚ je v súčasnosti závislá od amerického globálneho systému určovania polohy (GPS), pričom od neho závisia činnosti v hodnote približne 7 % HDP,

C. keďže sa od systému Galileo očakáva, že v porovnaní s GPS poskytne výhody, ako napr. väčšiu presnosť, globálnu integritu, autentifikáciu a záruku služby, a zabezpečí Únii aj strategickú samostatnosť,

D. keďže globálny trh GNSS rastie exponenciálnym tempom a odhaduje sa, že v roku 2020 dosiahne hodnotu približne 150 mld. EUR, z ktorých bude menej ako 20 % vytváraných v EÚ,

E. keďže EGNOS už každodenne využíva 80 000 európskych poľnohospodárov, nedávno získal osvedčenie pre civilné letectvo a osvedčenie pre námornú dopravu sa očakáva v blízkej budúcnosti,

F. keďže cieľom systému Galileo je stať sa technologicky najpokročilejším a najvyspelejším GNSS na svete schopným stanoviť globálny štandard pre budúcnosť, ktorý bude zahŕňať vysokú koncentráciu vedy, pokročilých technológií a kvalifikovaných ľudských zdrojov a bude prispievať k inováciám a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ,

G. keďže EGNOS a Galileo vytvoria hospodárstvu a spoločnosti v EÚ nepriamy zisk vo výške 60 mld. EUR vo forme zvýšenej bezpečnosti cestnej premávky a letectva, zníženého znečistenia ovzdušia a nižšej spotreby pesticídov, nových pracovných miest a verejnej bezpečnosti a v porovnaní s inými porovnateľnými investíciami prinesú veľmi výraznú efektívnosť nákladov,

H. keďže rýchlosť sprístupňovania služieb je v prípade Galilea životne dôležitým faktorom, aby sa tento európsky systém stal čo najskôr ďalším veľkým referenčným systémom pri voľbe GNSS, pretože rôzni medzinárodní aktéri budujú štyri globálne a dva regionálne satelitné navigačné systémy,

I. keďže neúspech počiatočného verejno-súkromného partnerstva na financovanie programov GNSS viedol v roku 2007 k rozhodnutiu zrealizovať tieto programy s využitím finančných prostriedkov výlučne z rozpočtu Únie (3,4 miliardy EUR na fázy definovania, overovania a zavádzania až do roku 2013), pričom by ich následne v plnej miere vlastnila Európska únia, čo by viedlo k tomu, že Galileo a EGNOS by boli prvými veľkými projektmi tohto druhu vo vlastníctve EÚ,

J. keďže Galileo je civilný systém pod civilnou kontrolou a všetky jeho služby by mali byť v súlade s medzinárodným kozmickým právom, so zmluvami EÚ a so zásadami stanovenými v charte OSN a zmluvách,

K. keďže zvýšené náklady programu, okrem iného v dôsledku nepresných odhadov nákladov a stratégií riadenia nákladov, znamenajú, že zo súčasného rozpočtu možno financovať len zavedenie počiatočnej prevádzkovej spôsobilosti (IOC – Initial Operational Capability), ktorá zahŕňa 18 satelitov,

L. keďže pred prijatím rozhodnutia o ďalšom finančnom záväzku z rozpočtu EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci je potrebné, aby Komisia predložila jasné posúdenie všetkých prípadných technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov,

Hodnotenie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania

1. víta správu Komisie, ktorá opisuje súčasnú situáciu a budúce výzvy tejto významnej hlavnej iniciatívy;

2. vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením uverejnenia hodnotenia v polovici trvania, ktoré spôsobilo príliš dlhú neistotu z hľadiska celkového pokroku tohto projektu a jeho finančnej situácie, čo narúša prijatie aplikácií GNSS trhom a jeho verejnú podporu;

3. v záujme zvýšenia transparentnosti žiada Komisiu, aby vzhľadom na súčasnú situáciu aktualizovala strategický rámec GNSS (C(2008)8378) vrátane hlavých opatrení, odhadovaného rozpočtu a harmonogramu, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov;

4. vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť prekračovaniu nákladov v budúcnosti zaviedla prísne politiky na obmedzovanie nákladov a zmierňovanie rizika vrátane politík, ktoré sú potrebné na to, aby sa udržali pod kontrolou náklady na vypustenie satelitov; navrhuje, aby Komisia preštudovala doposiaľ získané zistenia a zvážila využitie nezávislých odborníkov vrátane zástupcov priemyslu na tento účel s cieľom výrazne zvýšiť účinnosť riadenia projektov;

5. vyzýva Komisiu, aby pri verejnom obstarávaní vo všetkých rozhodujúcich pracovných balíkoch vykonala odporúčané opatrenia na zmiernenie rizika, ako je využívanie dvoch zdrojov , aby bolo možné dodržať ambiciózny harmonogram pri zohľadnení úrovne skutočnej konkurencie na príslušných trhoch a politickej vôle zachovať spôsobilosť na vypúšťanie satelitov v Európe v budúcnosti, ako sa okrem iného uvádza v uznesení zo 7. zasadnutia Rady pre kozmický priestor, ktoré sa konalo 25. novembra 2010;

Finančná situácia

6. domnieva sa, že IOC, ktorá bude schopná poskytovať počiatočné služby na základe 18 satelitov, by sa mala dokončiť najneskôr do roku 2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa zo systému Galileo skutočne stal druhý referenčný súbor GNSS pre výrobcov prijímačov; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vypustila štyri satelity na overovanie systému na obežnej dráhe (IOV) s cieľom stanoviť jasný harmonogram vypustenia zvyšných 14 satelitov a ukončiť záverečné práce;

7. vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie úplnej prevádzkovej spôsobilosti (FOC – Full Operating Capacity) založenej na súbore 27 satelitov a vhodnom počte záložných satelitov a primeranej pozemnej infraštruktúre je predpokladom na dosiahnutie pridanej hodnoty systému Galileo z hľadiska autentifikácie, vysokej presnosti a nepretržitej služby, a teda na získanie hospodárskeho a spoločenského prínosu; domnieva sa, že v záujme presvedčenia užívateľov a investorov o dlhodobom záväzku EÚ je potrebná jasná a jednoznačná podpora dosiahnutia FOC zo strany všetkých európskych inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere vyslala pozitívny signál trhu;

8. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nebol predložený žiaden návrh na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov pre tento program prostredníctvom úpravy súčasného viacročného finančného rámca, čo viedlo k ďalším oneskoreniam, dodatočným nákladom a možno aj k strate príležitosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že FOC by sa mala dosiahnuť najneskôr do roku 2018, čo si, ako uvádza Komisia, podľa odhadov vyžiada dodatočné finančné prostriedky vo výške 1,9 mld. EUR a ročné financovanie na pokrytie prevádzkových nákladov vo výške približne 800 miliónov EUR od roku 2014; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne snažila dosiahnuť všetky možné úspory z hľadiska finančnej efektívnosti a aby zaviedla vhodnú finančnú štruktúru (zohľadňujúcu okrem iného príjmy plynúce z komerčnej služby systému Galileo) s cieľom obmedziť nevyhnutné dodatočné financovanie;

9. zdôrazňuje skutočnosť, že súčasné financovanie výskumu a vývoja pre GNSS zo strany EÚ dosahuje len 15 miliónov EUR ročne; varuje pred poškodením iných programov výskumu a vývoja, ak sa dodatočné finančné prostriedky pre tieto aktivity odoberú zo súčasného rámcového programu (RP7); domnieva sa, že v budúcnosti by sa mal poskytnúť väčší objem finančných prostriedkov v rámci RP8 a prostredníctvom ďalších opatrení na uľahčenie rozvoja výrobkov a služieb založených na GNSS;

10. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov s cieľom posilniť rozvoj aplikácií a služieb GNSS, ktorý je rozhodujúci pre zabezpečenie toho, aby sa úplne využili investície do infraštruktúry, ktorú predstavuje systém Galileo, a aby sa v plnom rozsahu rozvinuli možnosti tohto systému;

Verejné povedomie

11. vyjadruje pevné presvedčenie, že dodatočné financovanie GNSS je možné zabezpečiť len vtedy, ak sa u osôb s rozhodovacími právomocami a širšej verejnosti výrazne zvýši povedomie o prínosoch GNSS pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ; víta zavedenie konkrétnych iniciatív, ako napríklad každoročnej súťaže nápadov Galileo Masters s viac ako 350 príspevkami zo 44 krajín v roku 2010, detskej súťaže Galileo a ceny za inovácie v oblasti GNSS;

12. naliehavo žiada Komisiu a Agentúru pre európsky GNSS (GSA), aby vyvinuli omnoho väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia o GNSS medzi potenciálnymi užívateľmi a investormi, podporovali využitie služieb založených na GNSS a určili a sústredili dopyt po týchto službách v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Galileo je vo verejnom záujme na úrovni EÚ, a preto je potreba financovania z verejných prostriedkov v tomto prípade odôvodnená;

13. vyzýva Komisiu a GSA, aby sa prostredníctvom vhodných výziev na predloženie ponuky, informačných kampaní a mechanizmov prenosu technológií obracali na vnútroštátne orgány a MSP, ktoré sa zaoberajú technológiami súvisiacimi s vesmírom, ako na prípadných koncových užívateľov aplikácií GNSS, pričom zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zachovať európsku regionálnu rovnováhu;

Medzinárodný rozmer

14. vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala regióny vo svete, v ktorých by prijatie technológie a aplikácií európskeho GNSS mohlo pomôcť rozvoju trhu, ako napr. v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii alebo Afrike;

15. podporuje Komisiu v jej úsilí zabezpečiť kompatibilitu a interoperabilitu systému Galileo s inými satelitnými navigačnými systémami a snažiť sa o globálnu štandardizáciu; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili všetky dostupné prostriedky na rýchle vyriešenie súčasných problémov v oblasti kompatibility s Čínou;

Budúce výzvy: financovanie a riadenie

16. zdôrazňuje strategický význam politiky v oblasti kozmického priestoru a programu GNSS v snahe vytvoriť skutočnú európsku priemyselnú politiku, ktorá sa bude opierať o konkrétne projekty s hmatateľným prínosom pre občanov a podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uznala významnú úlohu, ktorú môže zohrávať satelitná navigácia, a aby ju začlenila do rozvoja všetkých ostatných príslušných politík Spoločenstva;

17. poukazuje na to, že dlhodobá stabilita je dôležitá na minimalizovanie ďalších omeškaní, nákladných prepracovávaní a destabilizácie užívateľskej základne; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívne návrhy týkajúce sa budúcej úrovne služieb, financovania a riadenia programov GNSS; okrem toho sa domnieva, že v záujme dobrého riadenia programov je rozhodujúce zabezpečiť zachovanie príslušného know-how a nadobudnutých odborných znalostí;

18. vyzýva Komisiu, aby do posúdenia vplyvu, ktoré sa má vykonať v rámci pripravovaného legislatívneho návrhu, začlenila jasné a komplexné informácie o:

— technických špecifikáciách (presnosť, geografické pokrytie, integrita atď.) služieb (verejne prístupné služby, služba Bezpečnosť života, komerčné služby, verejne regulované služby), ktoré by mohli poskytovať rôzne družicové konfigurácie systému Galileo (vrátane (ICO) a (FOC) používanej v kombinácii s ďalšími systémami GNSS alebo samostatne);

— úlohe služieb programu EGNOS so zreteľom na rôzne prípadné konfigurácie systému Galileo a o tom, či by sa program EGNOS mal udržiavať v konfigurácii úplnej prevádzkovej spôsobilosti;

— nákladoch prípadných konfigurácií systémov Galileo a EGNOS nielen z hľadiska investícií do infraštruktúry, ale aj o nákladoch na riadenie a pohotovosť (vrátane IOC, FOC a iných prípadných možností);

19. domnieva sa, že Galileo a EGNOS by sa ako európske programy vo vlastníctve EÚ, ktoré uspokojujú verejný záujem na úrovni EÚ, mali financovať predovšetkým z rozpočtu EÚ; vyjadruje presvedčenie, že popri príspevku z rozpočtu EÚ by sa mali preskúmať všetky prípadné finančné zdroje vrátane inovatívnych foriem financovania; zdôrazňuje, že núdzové rozpočtové riešenia ad hoc, k akým sa pristúpilo v minulosti, by mohli ohroziť úspech a pridanú hodnotu takýchto strategických a rozsiahlych projektov EÚ a oslabiť politický stimul, ktorý sa s nimi spája; domnieva sa preto, že by sa malo nájsť vhodné, globálne a dlhodobé riešenie financovania; navrhuje, aby sa z rozpočtu EÚ poskytla vopred stanovená ročná suma (na financovanie zvyšnej infraštruktúry systému Galileo a na prevádzkové náklady); poukazuje na to, že odhadované sumy uvedené v hodnotení v polovici trvania, ktoré sa týka obdobia po roku 2013, majú informatívny charakter a vyzýva Komisiu, aby do leta 2011 predložila podrobný rozpis odhadovaných finančných potrieb s cieľom zvýšiť zodpovednosť, predvídateľnosť a transparentnosť projektu;

20. domnieva sa, že neočakávané dodatočné náklady by sa mali financovať z rozpočtu Spoločenstva bez toho, aby boli ohrozené ostatné existujúce programy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia „rezervného fondu pre systém Galileo“ na pokrývanie takýchto neočakávaných nákladov;

21. domnieva sa, že v rámci dlhodobej štruktúry spravovania a riadenia GNSS by sa malo vyriešiť rozdelenie úloh a povinností medzi Komisiu, GSA a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), ako aj ďalšie významné otázky, ako napr. primerané rozdelenie nákladov, mechanizmus rozdeľovania príjmov, režim zodpovednosti, cenová politika a možné zapojenie a prispievanie súkromného sektora do programov GNSS; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby rýchlo pokročila v prebiehajúcich úvahách o budúcich schémach spravovania prevádzky systému, prevzala zodpovednosť za dlhodobú prevádzku a prispôsobenie infraštruktúry, zabezpečila nepretržité poskytovanie údajov a služieb užívateľom a maximalizovala príležitosti na rozvoj komerčných služieb;

22. zdôrazňuje, že je dôležité, aby akákoľvek dlhodobá štruktúra spravovania a riadenia GNSS bola plne transparentná, finančne stabilná a zodpovedná a riadená čo najrozvážnejšie; v tejto súvislosti poznamenáva, že by mala pravidelne prebiehať koordinácia s Radou a Európskym parlamentom, ktorá by zahŕňala podrobnú aktualizáciu;

23. vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že služby a aplikácie založené na GNSS, regulované súkromne aj verejne, boli v súlade so základnými občianskymi právami, ako je právo na súkromie a ochranu údajov;

24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ESA.

[1] Ú. v. EÚ C 146E, 12.6.2008, s. 226.
[2] Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1.
[3] Ú. v. EÚ L 176, 20.10.2010, s. 11.

I. Úvod

EÚ svojím politickým rozhodnutím zakotveným v nariadení 683/2008 pristúpila k významnému kroku zaviesť európsky globálny navigačný satelitný systém (GNSS) (Galileo a EGNOS), ktorý vlastní a riadi EÚ. Toto oznámenie je preskúmaním v polovici trvania tejto hlavnej iniciatívy, ktoré hodnotí doterajší postup a zavádzanie a otvára diskusiu o jej budúcom riadení, využívaní a financovaní.

Galileo – stručný prehľad

Galileo a EGNOS (Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba, zosilňujúci systém, ktorý zlepšuje presnosť a spoľahlivosť informácií amerického globálneho systému určovania polohy (GPS)) sú GNSS vyvinuté EÚ. Po dokončení sa predpokladá, že bude pozostávať z 27 satelitov spolu s primeraným počtom záložných satelitov na orbite vo výške približne 23 000 km nad zemským povrchom a z pozemnej siete s približne 40 pozemnými stanicami.

K rozhodnutiu o vytvorení vlastného globálneho satelitného navigačného systému priviedli EÚ tieto dva hlavné dôvody: Po prvé, európska nezávislosť od iných globálnych navigačných systémov a samostatnosť a po druhé, podiel na tomto nesmierne rastúcom celosvetovom trhu špičkovej technológie, ktorý v súčasnosti v prevažnej miere ovládajú USA.

Galileo ako druhá generácia satelitného navigačného systému poskytne niekoľko zlepšení signálu, ktorých výsledkom bude zvýšenie presnosti, väčšia odolnosť voči viacdráhovej reflexii (multi-path reflexion) a voči rušeniu, ako aj globálna integrita a koncept autentifikácie, ktorými sa najviac odlišuje od GPS a ruského systému Globaľnaja Navigacionnaja Sputnikovaja Systema (GLONASS). Okrem toho je Galileo na rozdiel od GPS a GLONASS navrhnutý ako civilný systém pod civilnou kontrolou, čo znamená, že je zaručená kontinuita služby. Táto kontinuita služby je veľmi dôležitá z toho hľadiska, že viac ako 7 % HDP EÚ (vrátane finančného sektora, dopravy, telekomunikácií, energetických sietí a systémov obchodovania na burze) závisí od dostupnosti GPS. Z tohto dôvodu by v prípade nezavedenia iného nezávislého GNSS malo (dočasné) obmedzenie alebo zhoršenie signálov GPS závažný vplyv na naše hospodárstvo a spoločnosť.

Projekt Galileo sa uskutočňuje v štyroch fázach:

1. Fáza vymedzenia projektu sa ukončila v roku 2001 a jej výsledkom bolo vypracovanie architektúry systému a vymedzenie poskytovaných služieb.

2. Fáza vývoja a validácie sa začala v roku 2002 a pôvodne mala prebiehať do roku 2005. Boli vypustené dva experimentálne satelity (GIOVE-A, GIOVE-B), ktoré splnili prvotnú úlohu zabezpečiť využívanie frekvencií. Spustenie validácie systému na obežnej dráhe (IOV), ktorá bude využívať štyri plne prevádzkovateľné satelity, sa predpokladá medzi polovicou roku 2011 a začiatkom roku 2012.

3. Fáza budovania zahŕňa budovanie kompletného systému Galileo prostredníctvom vypustenia kompletného súboru 30 satelitov vrátane záložných satelitov a vybudovania pozemnej štruktúry.

4. Prevádzková fáza začne po dosiahnutí úplnej prevádzkovej spôsobilosti (FOC – full operational capability).

Rozmiestnenie súboru Galileo sa obstaráva v súlade s predpismi EÚ v oblasti verejného obstarávania, aby sa umožnil otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre potenciálnych uchádzačov. Obstarávanie bolo rozdelené do šiestich hlavných pracovných častí, pre ktoré sa stanovili podrobné pravidlá týkajúce sa dodávateľov a iných subjektov a percentuálneho podielu zmlúv, ktoré sa majú prideliť MSP.

Pôvodne sa mal projekt Galileo uskutočniť v rámci verejno-súkromného partnerstva (PPP). Rokovania o PPP stroskotali na jar v roku 2007 a viedli k prepracovaniu systému Galileo. Európsky program GNSS je v súčasnosti v plnej miere financovaný z rozpočtu Únie s rozpočtom 3,4 mld. EUR do roku 2014.

Nepriame prínosy programu sa odhadujú vo výške približne 60 mld. EUR za rok (vrátane odberateľských a dodávateľských trhov a verejných prínosov). Systém GNSS je vnímaný ako turbulentná technológia (podobne ako IKT) s veľkým potenciálom inovácií, vytvárania znalostnej základne špičkových technológií a zvyšovania produktivity v mnohých odvetviach. Ročné miery rastu trhu pre produkty a služby, ktoré môžu využívať GNSS, sa odhadujú na viac než 10 %.

Galileo vlastní EÚ. Jeho verejnú správu a riadenie možno zhrnúť takto:

· Politický dohľad zaručuje Európsky parlament a Rada. Na tento účel bol vytvorený Medziinštitucionálny výbor programu Galileo.

· Komisia je „manažérom programu“.

· Úrad pre dohľad nad európskym GNSS (GSA) pomáha Komisii, koná ako schvaľovací orgán a je zodpovedný za prípravu trhu a organizáciu certifikácie.

· Európska vesmírna agentúra (ESA) je „hlavným dodávateľom“ alebo „subjektom obstarávania a dizajnu“.

II. Hodnotenie vykonávania

Doterajšie výsledky

V oznámení sa zdôrazňujú doposiaľ dosiahnuté výsledky:

· Verejne prístupná služba EGNOS bola vyhlásená za prevádzkyschopnú v októbri 2009. EGNOS dnes využíva 80 000 európskych poľnohospodárov na poľnohospodárske účely s vysokou presnosťou. Čoskoro sa bude používať aj v civilnom letectve a námornej doprave;

· Boli podpísané prvé 4 zmluvy na inžiniersku podporu systému, prevádzku a konštrukciu a spustenie 14 dodatočných satelitov Galileo okrem štyroch satelitov, ktoré pôvodne zadala ESA, pričom zvyšné 2 pracovné balíky sa majú zadať v prvej polovici roku 2011;

· Boli uskutočnené prípravné práce na spustenie prvých 4 satelitov Galileo s plnou škálou funkcií (satelity IOV), ktorých vypustenie sa očakáva medzi polovicou roka 2011 a začiatkom roka 2012;

· V roku 2010 bol schválený Akčný plán pre aplikácie GNSS, v ktorom sa stanovujú konkrétne iniciatívy na posilnenie dodávateľského trhu;

· Boli prijaté dôležité kroky na stanovenie základnej infraštruktúry vrátane vytvorenia základných staníc na území EÚ a mimo neho;

· Bolo vyhlásených niekoľko výziev na predkladanie žiadostí v rámci 7. RP v celkovej hodnote 120 miliónov EUR určených na vývoj aplikácií a technológií prijímačov.

Situácia v oblasti financií

Stav financií je menej pozitívny. Náklady validačnej fázy IOV a počiatočné náklady sa výrazne zvýšili. V rámci súčasného rozpočtu Komisia očakáva, že súbor Galileo bude pozostávať iba z 18 satelitov (14 + 4 satelity IOV). Vďaka tomuto súboru by program mohol dosiahnuť počiatočnú prevádzkovú spôsobilosť (IOC), ktorá by umožnila poskytovanie počiatočných služieb, t.j. ponuku počiatočnej verejne prístupnej služby, pátranie a záchranu a verejne regulovanú službu, ale nie na úrovni ich plného výkonu.

Poskytovaním počiatočných služieb by sa mohlo šíriť používateľské vybavenie kompatibilné so systémom Galileo a mohli by sa rozšíriť aplikácie. Uľahčil by sa prienik systému Galileo na trhu GNSS a posilnila by sa inovatívna kapacita, ako aj konkurenčné umiestňovanie európskych spoločností. Napokon dosiahnutie IOC by vyslalo dôležitý signál svetu, že EÚ je odhodlaná a schopná sprevádzkovať dômyselný GNSS.

Plné využívanie výhod systému Galileo si však vyžaduje dosiahnutie úplnej prevádzkovej spôsobilosti (FOC – full operational capability). Úroveň výkonu obmedzeného súboru je prvým krokom k prieniku na trh, ale táto úroveň je obmedzená a určite nebude postačovať na dosiahnutie cieľov systému Galileo.

Dosiahnutie FOC si bude vyžadovať dodatočné investície. Keďže Komisia v súčasnom období viacročného finančného rámca nenavrhla dodatočné finančné prostriedky, od roku 2014 budú potrebné vyššie finančné prostriedky, ako sa pôvodne predpokladalo. Z dôvodu dodatočných nákladov (napríklad v dôsledku narušenia výrobného reťazca) Komisia odhaduje, že na dosiahnutie FOC bude potrebných 1,9 miliardy EUR. Okrem toho sa FOC oneskorí o 2 – 3 roky (približne do doku 2019), čo povedie k značnej strate nepriamych výhod.

Prekročenie nákladov je vážnym problémom, ale malo by sa tiež vnímať zo správneho uhla pohľadu. Rozvoj, spúšťanie a aktualizácia systému GPS stál dohromady 40 miliárd USD. Galileo má tiež oveľa vyššiu mieru návratnosti ako akákoľvek iná porovnateľná investícia do infraštruktúry (napríklad miera návratnosti transeurópskych dopravných sietí je priemere približne 8 %, pričom miera návratnosti systému Galileo sa odhaduje na približne 49 %).

Medzinárodné aktivity

S vypustením prvého čínskeho satelitu COMPASS v roku 2007 môžeme čoskoro očakávať nový satelitný navigačný systém na obežnej dráhe (štvrtý globálny systém po GPS, GLONASS a Galileo). India vyvíja svoj regionálny systém – Indický regionálny navigačný satelitný systém (Indian Regional Navigation Satellite System – IRNSS) a Japonsko svoj Quasi-Zenith System – QZSS. Naši konkurenti sa stali silnejšími a môžeme predpokladať, že dynamicky napredujú. Aby sa Galileo stal druhým globálnym GNSS v poradí, ktorý si výrobcovia čipov zvolia, je kľúčové, aby sa čím skôr sprístupnili počiatočné služby a aby sa jestvovali dlhodobé prísľuby o budúcom financovaní systému Galileo.

Hlavnou výzvou medzinárodných činností programov GNSS bude zaručenie kompatibility a interoperability so systémom Galileo, prístup ku globálnym zdrojom súvisiacim s GNSS a stanovenie celosvetových noriem, zaručenie bezpečnosti vesmírneho segmentu a siete pozemných staníc, pričom bude treba zároveň zaručiť prísnejšiu kontrolu citlivých technológií GNSS vyvíjaných za európskej finančnej podpory, a spojenie medzinárodného úsilia pri rozvoji inovatívnych aplikácií a špecializovaných aplikácií nadregionálneho záujmu. Dôležitým cieľom bude vytvorenie trhových príležitostí pre európsky priemysel technológií a aplikácií GNSS.

III. Budúce výzvy

Hodnotenie v polovici trvania je tiež spustením diskusie o budúcej správe, využívaní a financovaní programov GNSS. Je to veľmi dôležitá diskusia, ktorá by mala objasniť zámery EÚ a jej dlhodobé záväzky v tejto oblasti.

Prevádzka a využívanie po roku 2013

Na politickej úrovni by sa mala začať široká a komplexná diskusia o požadovanej úrovni ambícií (ktorá vyústi do úrovne poskytovaných služieb) a dostupných finančných zdrojoch (pričom by bolo treba učiniť politické rozhodnutie medzi programom financovaným čisto z EÚ a pripustením národných alebo súkromných príspevkov). Výsledok tejto diskusie ovplyvní politické možnosti budúcej správy a riadenia systémov GNSS.

Dôležitými prvkami diskusie sú:

· Náklady využívania EGNOS a Galileo sa odhadujú na približne 800 miliónov EUR ročne. Na zaručenie dlhodobej stability EGNOS a Galileo a na to, aby užívatelia mohli maximalizovať svoje výhody z ponúkaných služieb, bude potrebný dlhodobý záväzok týkajúci sa prevzatia týchto nákladov.

· Príjmy (hlavne poplatky za komerčné služby s vysokou presnosťou) sa v najbližších rokoch očakávajú na obmedzenej úrovni s pomalým nárastom na približne 80 miliónov EUR ročne v roku 2030, čo znamená, že v najbližšej budúcnosti nemožno očakávať hospodársku sebestačnosť systémov

· Musí sa urýchliť objasnenie režimu zodpovednosti za satelitnú navigáciu s osobitným zreteľom na EGNOS, aby sa zmiernilo riziko zodpovednosti služby pre aplikácie, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti.

· Neodmysliteľnými prvkami vyplývajúcimi z vlastníctva sú aj práva duševného vlastníctva či manažment rizika.

· Na rozvoj nadväzujúcich aplikácií je potrebné výraznejšie financovanie výskumu a vývoja.

Na základe výsledkov uvedenej diskusie by Komisia mala vypracovať komplexnú analýzu s cieľom získať presnejší popis možných scenárov a prostriedkov na prevádzku a využívanie po roku 2013. Zahŕňa to všetky komerčné hľadiská využívania, ako aj právne, zmluvné a finančné štruktúry rôznych modelov využívania, ktoré zaručia, že sa vytvorí stabilný model správy.

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k Hodnoteniu európskych programov satelitnej navigácie v polovici obdobia: posúdenie ich vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania
(2009/2226(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Eleni Koppa

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje svoju podporu európskemu globálnemu satelitnému rádionavigačnému programu Galileo ako užitočnému nástroju, ktorý posilní hospodársky rozvoj, bezpečnosť a strategickú nezávislosť EÚ, pričom zároveň uznáva, že vesmírnu politiku pre jej podstatu nemožno realizovať nezávisle od ďalších relevantných aktérov vo vesmíre;

2. berie na vedomie, že Komisia a Európska vesmírna agentúra sa zapájajú do dialógu a spolupráce s prevádzkovateľmi iných globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS), konkrétne s USA, Čínou, Indiou a Japonskom, s cieľom zabezpečiť kompatibilitu a podľa možností interoperabilitu so systémami GNSS;

3. berie na vedomie odpoveď predsedu štátnej rady Čínskej ľudovej republiky na list predsedu Komisie o otázke frekvenčných pásiem a vyzýva na nájdenie riešenia, ktoré umožní kompatibilitu systémov Compass a Galileo;

4. trvá na tom, že poskytovanie služieb systému Galileo musí byť v súlade so zásadou, že Galileo je civilný systém pod civilnou kontrolou; uznáva však jeho možné využívanie na vojenské účely, zdôrazňuje, že všetky jeho použitia musia dodržiavať medzinárodné právo, chartu OSN a zmluvy EÚ;

5. vyzýva Komisiu ako správkyňu programu, aby stanovila nevyhnutné požiadavky na kritériá technického zabezpečenia a osobitné postupy upravujúce prístup k verejne regulovanej službe, s cieľom minimalizovať priestor na nepovolené použitia systému Galileo, a rovnako ju vyzýva, aby navrhla monitorovací režim na prenos citlivých prvkov a technológií súvisiacich so systémom GALILEO;

6. trvá na tom, aby si členské štáty EÚ v plnej miere uvedomovali citlivú povahu GNSS, a to ich dosah na bezpečnosť EÚ a jej občanov a dôsledky pre európske programy GNSS, pri posudzovaní žiadostí o vývozné kontroly výrobkov súvisiacich s GNSS podaných priemyselnými odvetviami, najmä ak sa na ne vzťahuje medzinárodný režim kontroly vývozu, ako je Wassenaarske usporiadanie o kontrolách vývozu konvenčných zbraní a tovaru a technológií dvojakého použitia;

7. opakuje však svoje stanovisko, že vzhľadom na obrovské investície zo všeobecného rozpočtu Európskej únie by mala existovať možnosť využitia systému Galileo na podporu SZBP/SBOP vrátane operácií krízového riadenia a na vykonávanie doložiek EÚ o solidarite a vzájomnej pomoci; požaduje, aby sa po aktivácii európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnosť a obranu (ERS) medzi Komisiou, EDA a ESA táto spolupráca rozšírila na systém Galileo;

8. zdôrazňuje, že európska vesmírna politika, ktorá bola určená na mierové účely, by za žiadnych okolností nemala prispievať k zbrojeniu vo vesmíre, a znovu potvrdzuje svoj záväzok dodržiavať zásady stanovené v zmluve OSN o vesmíre, a to najmä tieto:

využívanie kozmického priestoru výlučne na mierové účely,

podpora medzinárodnej spolupráce pri výskume a využití vesmíru,

zodpovednosť vysielacieho orgánu v prípade, že vznikne škoda tretiemu štátu, ako je ďalej spresnené v Dohovore OSN o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi;

9. podporuje úsilie OSN o zavedenie predpisov upravujúcich činnosti vo vesmíre a o ďalšiu kodifikáciu medzinárodného kozmického práva; víta v tejto súvislosti prijatie kódexu správania EÚ pre činnosti v kozmickom priestore, ktorý zohľadňuje aj potrebu znížiť množstvo odpadu a je naďalej otvorený na podpísanie všetkými nečlenskými štátmi EÚ; opätovne žiada, aby sa z tohto kódexu správania stal právne záväzný nástroj;

10. podporuje čo najskoršie vytvorenie európskej kapacity pre získavanie informácií o situácii vo vesmíre na ochranu kľúčovej európskej infraštruktúry vo vesmíre; v tejto súvislosti plne podporuje doplňujúcu prácu, ktorú v tejto oblasti vykonáva Európska vesmírna agentúra a Európska obranná agentúra.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k strednodobému preskúmaniu európskych programov satelitnej navigácie: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania
(2009/2226(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Herczog

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje strategický význam politiky v oblasti kozmického priestoru pri úsilí vytvoriť skutočnú európsku priemyselnú stratégiu, ktorá sa bude opierať o konkrétne projekty s hmatateľným prínosom pre občanov a podniky, najmä pokiaľ ide o jej dva hlavné programy – programy GMES a GNSS;

2. pripomína, že neúspech počiatočného modelu verejno-súkromného partnerstva na financovanie programov satelitnej navigácie viedol v roku 2007 k rozhodnutiu zrealizovať tieto programy výlučne z finančných prostriedkov rozpočtu EÚ; pripomína, že v tejto súvislosti a vzhľadom na nedostatok dostupných prostriedkov v súčasnom viacročnom finančnom rámci (MFF) sa prijalo rozhodnutie zvýšiť strop pre okruh 1a o 2,4 miliardy EUR na obdobie 2007 – 2013; upozorňuje, že Komisia v roku 2010 kvôli nedostatku finančných prostriedkov pre projekt ITER opätovne navrhla revíziu MFF s cieľom zvýšiť strop pre okruh 1a;

3. zdôrazňuje, že takéto núdzové riešenia by mohli ohroziť úspech a pridanú hodnotu veľkých, strategických priemyselných projektov pre Európsku úniu, ako aj politickú dynamiku, ktorá s nimi súvisí; domnieva sa, že je vhodné nájsť dlhodobé rozpočtové riešenie, ktoré by zabezpečilo financovanie na úrovni EÚ, pričom by sa rešpektovali technologické požiadavky týchto programov a harmonogram, ktorý by zaručil ich relevanciu a životaschopnosť;

4. pripomína, že Európsky parlament a Rada v spoločnom vyhlásení o financovaní európskych programov GNSS v nadväznosti na príslušnú dohodu z 23. novembra 2007 potvrdili, že celková odhadovaná suma potrebná na zabezpečenie úplnej prevádzkyschopnosti projektu GNSS Galileo na obdobie 2007 – 2013 je 3,4 mld. EUR, a vyhlásili, že táto suma by sa počas trvania finančného rámca 2007 – 2013 nemala prekročiť; je však presvedčený, že tieto prostriedky odhadované v súčasnom finančnom rámci nepostačujú nato, aby sa sprevádzkovala výkonná a konkurencieschopná služba a do roku 2013 sa udržal krok s technologickým vývojom; vyjadruje v tomto smere hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že v januári 2011 Komisia v rámci strednodobého preskúmania nenavrhla žiadne dodatočné finančné prostriedky pre programy GNSS na obdobie do roku 2013, čo môže vyústiť do neprijateľných oneskorení pri ich dokončení; upozorňuje na to, že ak budú v tomto období potrebné dodatočné finančné prostriedky, nemožno ich presunutie zo súčasných viacročných programov považovať za prijateľné riešenie a že ďalšie zníženia zdrojov v rámci okruhu 1a, najmä v súvislosti so 7. rámcovým programom, nie sú akceptovateľné;

5. zdôrazňuje, že GNSS predstavujú veľmi významnú technológiu, ktorá by mohla priniesť do európskej dopravnej infraštruktúry a rôznych trhových odvetví revolučné zmeny; upozorňuje, že v strednodobom horizonte budú uvedené do prevádzky iné neeurópske programy GNSS, a preto by akékoľvek oneskorenie mohlo mať za následok stratu medzinárodnej konkurencieschopnosti, zastaranosť súčasnej infraštruktúry, neschopnosť používať technológie a aplikácie v štádiu vývoja, pričom strata očakávaných prínosov môže dosiahnuť až 60 %;

6. žiada Komisiu, aby čo najskôr informovala Parlament v prípade, že by vznikli akékoľvek potreby ďalšieho financovania s cieľom včasného dokončenia GNSS , prípadne aby aspoň poskytla aktualizovaný finančný prehľad do leta 2011, keď bude predložený nový návrh viacročného finančného rámca;

7. napokon zdôrazňuje, že Galileo je nielen prvý veľký projekt tohto druhu vo vlastníctve EÚ, ale navyše predstavuje prioritu európskeho verejného záujmu, čím oprávňuje na využitie verejných finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila projektové riadenie, v čo najkratšom čase zabezpečila konkurencieschopnosť a prevádzkyschopnosť služby vybavenej 30 satelitmi, vyhla sa nejasnostiam a vyslala pozitívny signál smerom k účastníkom trhu; poukazuje na to, že by sa mohli vyskytnúť značné rozdiely medzi aktuálnymi investičnými nákladmi a budúcimi prevádzkovými nákladmi; preto podporuje návrh, podľa ktorého by v budúcnosti v prípade rozsiahlych projektov, ako je tento, mala byť vopred určená ročná suma hradená z rozpočtu EÚ, a zastáva názor, že členské štáty by mali niesť zodpovednosť hlavne za financovanie prípadných dodatočných nákladov tým, že uvoľnia ďalšie finančné prostriedky pre rozpočet EÚ, pričom sa identifikujú oblasti tohto rozpočtu, ktoré neboli dostatočne čerpané, a nájdu sa iné zdroje financovania vrátane inovatívnych foriem financovania, ktoré by mohlo pomôcť financovať ďalšie potreby, ktoré môžu v súvislosti s takýmito rozsiahlymi projektmi vzniknúť;

8. vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila možnosť vložiť príjmy z trhových činností systému Galileo do rozpočtu EÚ;

9. žiada Európsku komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobnosti o tom, ako sa po sprevádzkovaní systému zabezpečí financovanie ročných prevádzkových nákladov na systém Galileo, ktorých výška sa odhaduje na 800 miliónov EUR;

10. pripomína, že odhadovaná suma (1,9 miliardy EUR) zahrnutá do strednodobého preskúmania na obdobie po roku 2013 je čisto informatívneho charakteru; zastáva názor, že Komisia by mala preto stanoviť strednodobú a dlhodobú stratégiu financovania programov GNSS po roku 2013 a zároveň preskúmať myšlienku vyčlenenia ročnej sumy na obdobie 2014 – 2020, ktorá by pokryla náklady spojené s dokončením infraštruktúr projektu Galileo a jeho prevádzkových nákladov do roku 2020.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Robert Atkins, Dominique Baudis, Bastiaan Belder, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Richard Howitt, Anneli Jäätteenmäki, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Jean-Luc Mélenchon, Willy Meyer, Andreas Mölzer, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Pier Antonio Panzeri, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Ernst Strasser, Charles Tannock, Zoran Thaler, Kristian Vigenin

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Georgios Koumoutsakos, Norbert Neuser, David-Maria Sassoli, György Schöpflin, Indrek Tarand, Traian Ungureanu

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pat the Cope Gallagher

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia