Postup : 2010/2205(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0172/2011

Predkladané texty :

A7-0172/2011

Rozpravy :

PV 06/06/2011 - 23
CRE 06/06/2011 - 23

Hlasovanie :

PV 08/06/2011 - 6.7
CRE 08/06/2011 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0260

SPRÁVA     
PDF 277kDOC 234k
20. apríla 2011
PE 454.428v02-00 A7-0172/2011

o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov

(2010/2205(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Richard Falbr

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k vonkajšiemu rozmeru sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov

(2010/2205(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–    so zreteľom na články 7, 9, 145 – 161, 206 – 209 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–    so zreteľom na články 5, 12, 14, 15, 16, 21, 23, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34 a 36 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor o občianskych a politických právach (1966) a Dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (1990) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006)(1),

–   so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, ktorý navrhol osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka pre ľudské práva, nadnárodné spoločnosti a iné obchodné podniky profesor John Ruggie a ktorý jednomyseľne schválila Rada OSN pre ľudské práva v roku 2008 (rezolúcia8/7), nedávno uverejnené hlavné zásady na vykonávanie rámca(2) a závery Rady pre zahraničné veci z 9. decembra 2009, ktoré poukazujú na dôležitú úlohu podnikov pri dosahovaní plného dodržiavania ľudských práv a znovu pripomínajú plnú podporu Rady pre prácu osobitného predstaviteľa OSN(3),

–   so zreteľom na poslednú správu Johna Ruggieho, osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN, o ľudských právach a nadnárodných spoločnostiach a iných obchodných podnikoch(4),

–    so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, najmä na jej články 5, 6 a 19(5),

–    so zreteľom na Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov(6),

–    so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä na osem základných dohovorov o slobode združovania a o účinnom uznaní práva na kolektívne vyjednávanie (dohovory č. 87 a 98), o odstránení všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce (dohovory č. 29 a 105), o odstránení diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním (dohovory č. 100 a 111) a o účinnom zrušení detskej práce (dohovory č. 138 a 182)(7),

–   so zreteľom na dohovory ILO o pracovných doložkách (verejné zákazky) (dohovor č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (dohovor č. 154)(8),

–    so zreteľom na program dôstojnej práce ILO a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce(9),

–   so zreteľom na vyhlásenie ILO o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu prijaté 10. júna 2008 na základe konsenzu 183 členských štátov ILO(10),

–    so zreteľom na Marakéšsku dohodu, ktorou sa ustanovuje Svetová obchodná organizácia (WTO)(11), ako aj na vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v novembri 2001 v Dauhe, a najmä na jeho odsek 31(12),

–    so zreteľom na Generálnu dohodu o obchode so službami, najmä jej článok 1 ods. 2 písm. d), tzv. MODE 4(13),

–    so zreteľom na správu Svetovej komisie pre sociálny rozmer globalizácie nazvanú Spravodlivá globalizácia: vytváranie príležitostí pre všetkých(14),

–    so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G20 na samite v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009(15),

–   so zreteľom na najnovšie aktualizácie usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti(16),

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(17), a na pozmeňujúce a doplňujúce nariadenie 546/2009,

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(18) (smernica o vysielaní pracovníkov),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zahrnutí dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (KOM(1995)0216)(19), ako aj na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(20),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode(21), v ktorom sa vyžaduje, aby WTO dodržiavala základné sociálne normy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a aby EÚ akceptovala rozhodnutia ILO vrátane všetkých výziev na sankcionovanie v prípade závažného porušenia základných sociálnych noriem,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(22), v ktorom sa požaduje, aby sa dôstojná práca presadzovala prostredníctvom začleňovania sociálnych noriem do obchodných dohôd EÚ, najmä dvojstranných dohôd,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie(23),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí v rozvojových krajinách, a najmä o detskej práci(24),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji(25),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 Globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(26), ktoré bolo odozvou na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 30. mája 2002 o zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca sociálnej zodpovednosti podnikov(27) a zo 14. apríla 1999 normách EÚ pre európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách: smerom k európskemu kódexu správania(28),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo(29),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(30),

–    so zreteľom na svoje uznesenia o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT, a najmä na uznesenia z 26. septembra 2002(31), 23. mája 2007(32) a 12. decembra 2007(33),

–    so zreteľom na závery Rady o detskej práci zo 14. júna 2010(34),

–    so zreteľom na závery Rady zo 16. septembra 2010 k téme Meniaci sa svet: výzva pre EÚ(35),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004)0383),

–   so zreteľom na obnovenú európsku sociálnu agendu z 2. júla 2008 (KOM(2008)0412),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249),

–   so zreteľom na verejnú konzultáciu o zverejnení nefinančných informácií zo strany spoločností, ktorá začala na podnet GR pre vnútorný trh a služby, Finančné spravodajské oddelenie(36),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

–    so zreteľom na všeobecný systém preferencií (VSP) platný od 1. januára 2009, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a ktorý obsahuje aj nové stimuly pre zraniteľné krajiny so špecifickými obchodnými, finančnými alebo rozvojovými potrebami(37),

–    so zreteľom na všetky dohody medzi Európskou úniou a nečlenskými krajinami,

–    so zreteľom najmä na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a jej revízie z rokov 2005 a 2010(38),

–    so zreteľom najmä na záver rokovaní medzi EÚ, Kolumbiou a Peru o podpise viacstrannej obchodnej dohody(39),

–    so zreteľom na vypočutie o zavádzaní sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných rokovaniach, ktoré sa uskutočnilo v Parlamente 14. januára 2010,

–    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0172/2011),

A. keďže zavedenie prísnych noriem EÚ v oblasti sociálnej ochrany a ochrany ľudských práv je rozhodujúcim aspektom Európskej únie v rokovaniach o obchodných vzťahoch s nečlenskými štátmi,

B.  keďže ochrana hospodárskych a sociálnych práv je povinnosťou všetkých členských štátov a všetkých ostatných štátov, vyplývajúcou zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a keďže to zahŕňa aj právo každej osoby zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo do nich vstupovať,

C. keďže základné dohovory MOP sú medzinárodne považované za základ spravodlivého medzinárodného obchodu a keďže, žiaľ, nie všetky členské štáty ich úplne dodržiavajú,

D. keďže je v záujme Únie, aby sa uzatvárali dvojstranné obchodné dohody v prospech Únie a obchodných partnerov, pokiaľ obe strany rešpektujú práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,

E.  keďže postoj všetkých členských štátov má jasne odrážať zásady európskeho sociálneho modelu, keď ide o sociálne otázky a spoluprácu medzi členskými štátmi, založené na otvorenej metóde koordinácie,

F.  keďže podmienkou demokratického právneho štátu sú silné a nezávislé odbory, sociálne združenia a sociálne hnutia a keďže tieto organizácie môžu existovať iba v demokratickom spoločenstve s rozdelenými právomocami;

G. keďže niektoré rozvojové krajiny tvrdia, že sa na ne vyvíja nátlak, aby sa vzdali svojej komparatívnej výhody, keď Únia požaduje dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem,

H. keďže vo vyhlásení ILO o sociálnej spravodlivosti a spravodlivej globalizácii z roku 2008, ktoré sa prijalo na základe konsenzu 183 členov ILO, sa uvádza, že porušenie základných zásad a práv na pracovisku nemožno uplatniť alebo inak využiť ako legitímna komparatívna výhoda a pracovné normy by sa nemali využívať na ochranárske obchodné účely,

I.   keďže niektoré nečlenské krajiny sa v rokovaniach o obchodných dohodách s EÚ pokúšajú presadiť MODE 4(40),

J.   keďže mnohé podniky si plnia svoju sociálnu zodpovednosť a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečujú dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem, napr. pristúpením k iniciatíve OSN pod názvom Global Compact (Globálna dohoda) alebo k dobrovoľným hospodárskym iniciatívam,

K. keďže zásady, ktoré tvoria základ sociálnej zodpovednosti podnikov a ktoré sú v plnej miere uznané na medzinárodnej úrovni, či už zo strany OECD, ILO alebo OSN, sa týkajú zodpovedného správania, ktoré sa očakáva od podnikov, a predovšetkým predpokladajú súlad s platnými právnymi predpismi, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov a transparentnosti vo vzťahu k spotrebiteľom a boja proti korupcii,

L.  keďže by sa malo prijať odporúčanie na úrovni EÚ, ktoré by regulovalo sociálnu zodpovednosť podnikov a podporovalo jej dodržiavanie,

M. keďže globalizácia umožňuje mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi a do nečlenských krajín,

N. keďže úloha ILO pri zavádzaní nových noriem sa v posledných rokoch výrazne oslabila a zvyčajne sa obmedzuje na prijímanie vyhlásení, ktoré sa následne nerešpektujú, napriek účasti ILO v G20, globálnemu uznaniu programu dôstojnej práce a začleneniu zamestnanosti a dôstojnej práce do miléniového rozvojového cieľa č. 1,

O. keďže treba pripomenúť bezpodmienečné dodržiavanie práva združovať sa a práva na účinné kolektívne vyjednávanie,

P.  keďže treba podporovať program dôstojnej práce,

Q. keďže je veľmi dôležité zabrániť všetkým druhom mzdovej diskriminácie, podľa zásady práva na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, ktorá sa uvádza v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

R.  keďže strednodobé hodnotenie všeobecného systému preferencií EÚ (VSP)(41) poukazuje na to, že obchodný režim VSP+, ktorý vyžaduje, aby prijímajúce krajiny ratifikovali a účinne vykonávali konkrétne medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv; základných pracovných noriem, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, mal významný pozitívny vplyv na rovnosť mužov a žien v týchto krajinách,

S.  keďže treba podporovať sociálnu ochranu pracovníkov,

T.  keďže ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, je potrebné podporovať s cieľom dosiahnuť postupný nárast pokrytia štyroch pilierov dôstojnej práce, ktorými sú zamestnanosť, sociálna ochrana, sociálny dialóg a práva na pracovisku, s osobitným dôrazom na dohovory o sociálnom riadení č. 81 a o inšpekcii práce č. 129, o politike zamestnanosti č. 122 a o trojstranných konzultáciách č. 144,

U. keďže európska sociálna agenda z 2. júla 2008 (KOM(2008)0412) vyzývala členské štáty EÚ, aby obnovili úsilie o ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, s cieľom ísť príkladom partnerom vo svete,

V. keďže účinné uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem je v mnohých krajinách negatívne ovplyvnené slabou pracovnou administratívou a nedostatočnou kapacitou sociálnych partnerov,

W. keďže v správe ILO Svetové trendy v zamestnanosti 2011 sa odhaduje, že v roku 2009 bolo globálne 50,1 % všetkých pracovníkov, t. j. 1,53 miliardy ľudí, v situácii charakterizovanej pracovnou zraniteľnosťou(42), a keďže finančná a hospodárska kríza zastavila a zvrátila pokles miery pracovnej zraniteľnosti zaznamenaný pred rokom 2008,

X. keďže v správe ILO o globálnej sociálnej bezpečnosti z roku 2010 sa uvádza, že viac ako 50 % všetkých pracovníkov nemá nijakú sociálnu ochranu, a keďže sa obnovil záujem súvisiaci s rozširovaním sociálnej ochrany vrátane podpory systémov sociálneho zabezpečenia,

Všeobecné zásady

1.  pripomína, že cieľom EÚ je stať sa vo svete v oblasti sociálnej politiky vedúcou silou tým, že bude presadzovať sociálne ciele na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, ktorá významne posilňuje jeho vplyv;

2.  pripomína tiež, že po podrobnom preskúmaní politík a cieľov Spoločenstva je potrebné vziať do úvahy horizontálne sociálne ustanovenie článku 9 ZFEÚ, napríklad v súvislosti s článkom 46, článkom 49 ZFEÚ alebo obchodnou politikou EÚ, a Spoločenstvo nemôže ignorovať požiadavky všeobecného záujmu(43);

3.  pripomína ďalej, že podľa článku 7 ZFEÚ sa vyžaduje zosúladenie politiky EÚ, že zákonodarca musí zohľadňovať všetky ciele EÚ a musí konať podľa zásady prenášania právomocí, čo znamená, že pri prijímaní aktu so špecifickým právnym základom musí udržiavať správnu rovnováhu medzi rôznymi cieľmi a/alebo záujmami(44);

4.  naliehavo žiada členské štáty, aby dodržiavali základné dohovory ILO, najmä čo sa týka odstraňovania prekážok slobode združovania a kolektívnemu vyjednávaniu, ktoré vznikajú buď nabádaním k fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo nátlakom na jednotlivcov, aby sa vzdali kolektívnych zmlúv;

5.  vyzýva zmluvné strany dohôd o voľnom obchode, aby sa v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z členstva v ILO a z Deklarácie ILO o základných zásadách a právach pri práci, prijatej konferenciou Medzinárodnej organizácie práce na jej 86. zasadnutí v roku 1998, a z nadväzných opatrení k tejto deklarácii zaviazali vo svojich zákonoch a postupoch k rešpektovaniu, podporovaniu a uplatňovaniu zásad týkajúcich sa základných práv, konkrétne:

     (a) slobody združovania a skutočného uznania práva na kolektívne vyjednávanie;

     (b) odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;

     (c) faktického zrušenia detskej práce; a

     (d) odstránenia diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie;

Medzinárodná spolupráca – sociálna aliancia

6.  pripomína, že EÚ je vďaka jedinečnému spojeniu hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu vo svete vnímaná ako „magnet“ a príťažlivý partner;

7.  zdôrazňuje, že európsky sociálny model ponúka ako hlavné piliere hospodárskeho úspechu rovnaké možnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a na trhu práce, ako aj rovnaký prístup k sociálnym službám;

8.  domnieva sa, že nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem je formou sociálneho a environmentálneho dumpingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov;

9.  žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými organizáciami s cieľom zlepšiť sociálny rozmer globalizácie vychádzajúc z európskeho sociálneho modelu;

10. zdôrazňuje význam súdržných opatrení týkajúcich sa sociálnej ochrany v rámci Únie, ako aj mimo nej;

11. navrhuje rozvinutie dialógu so všetkými zainteresovanými stranami, v ktorom sa bude klásť dôraz na sociálne otázky a zameriavať sa na vykonávanie a presadzovanie pragmatických a udržateľných riešení; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti sociálnych partnerov o ich právach a povinnostiach;

12. považuje za potrebné posilniť úlohu príslušných medzinárodných inštitúcií (najmä ILO, WTO, OECD a OSN) a usilovať sa o ich spoluprácu pri vypracúvaní, vykonávaní a podporovaní základných medzinárodných sociálnych noriem a s nimi súvisiacich sankcií;

13. zastáva názor, že Únia by sa mala vyhýbať obchodným dohodám s krajinami, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a základné pracovné normy;

14. podporuje vytvorenie nástrojov na trvalý dialóg s partnerskými krajinami, ktorý by bol založený na vzájomnom rešpekte a jeho snahou by bol rozvoj vlastných zdrojov a obozretný rozvoj hospodárskych odvetví v partnerských, predovšetkým rozvojových krajinách;

15. vyzýva tiež Komisiu, aby v priebehu rokovaní prispôsobila úroveň svojich požiadaviek stupňu rozvoja každej z partnerských krajín; navrhuje v tejto súvislosti Komisii, aby zostavila zoznam doplňujúcich noriem, ktoré sa majú zaviesť postupne a pružne, pričom sa musí zohľadniť hospodárska, sociálna a environmentálna situácia, v ktorej sa príslušný partner nachádza;

16. domnieva sa, že uplatňovanie týchto základných noriem tak na území partnerskej krajiny, ako aj v členských štátoch by mali neustále sledovať nezávislé orgány a že nepresadzovanie či porušenie týchto noriem stanovené na základe vopred určených kritérií by sa malo trestať prostredníctvom účinných a transparentných opatrení;

17. domnieva sa, že tieto normy by sa mali uplatňovať v plnej miere a že bezcolné zóny ani dohody s hostiteľskými krajinami sa nemôžu využívať na ich obchádzanie;

18. žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti rodovej diskriminácii a všetkým formám násilia voči ženám a dosiahnuť, aby sa rovnosť medzi ženami a mužmi stala skutočnosťou v Únii i mimo nej v súlade so zásadami rozvojových cieľov tisícročia a Pekinskej akčnej platformy; vyzýva v tomto smere Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia, ktoré výrazne upevnia právne a sociálne postavenie žien s cieľom využiť ich prípadný potenciál na hospodársky a sociálny rozvoj;

19. víta presadzovanie rovnosti mužov a žien v rozvojových krajinách a územiach prostredníctvom súčasných a budúcich obchodných dohôd VSP (všeobecný systém preferencií); žiada, aby ratifikácia a účinné vykonávanie medzinárodných dohovorov o rodovej rovnosti boli nevyhnutnými podmienkami všetkých vonkajších obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve;

20. navyše vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali navzájom a s partnerskými krajinami s cieľom chrániť ohrozené skupiny a nebojovali iba prti rodovej diskriminácii, ale aj proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie; upriamuje osobitnú pozornosť na ľudí, ktorí čelia viacnásobnej diskriminácii a znevýhodneniu, s cieľom riešiť základné príčiny chudoby;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránenie detskej práce a dodržiavanie práv detí zaradili ako prioritu do obchodných dohôd, dialógu s inými krajinami a rozvojovej spolupráce, a poznamenáva, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu pri dodržiavaní práv detí; zastáva názor, že súčasťou opatrení na boj proti detskej práci by malo byť vytvorenie dôstojných pracovných miest pre dospelých a zároveň zabezpečenie možnosti, aby deti získavali primerané vzdelanie; okrem toho žiada, aby sa zriadila núdzová linka EÚ pre detskú prácu, kam by občania mohli oznamovať všetky podniky, ktoré využívajú detskú prácu kdekoľvek vo svete; domnieva sa, že táto núdzová linka by mala mať malú, ale dostatočnú kapacitu, ktorá by jej umožňovala zverejňovať výročnú správu o svojich zisteniach;

22. zdôrazňuje, že vydávanie prostriedkov Únie v kontexte rozvojovej spolupráce, dohôd o pridružení, stabilizačných a obchodných dohôd poskytuje jedinečnú príležitosť pomáhať partnerským krajinám v zavádzaní fungujúcich štruktúr v oblasti vzdelávania, odborného vzdelávania, inštitúcií trhu práce a sociálnej ochrany v záujme zvyšovania sociálnej a hospodárskej istoty, a teda aj zvyšovania blahobytu;

23. trvá na tom, aby Komisia a členské štáty v kontexte rozvojovej spolupráce a vonkajšej pomoci podporili vykonávanie programov dôstojnej práce, do ktorých sa premietnu vnútroštátne potreby a priority týkajúce sa zamestnanosti a sociálnej politiky a ktoré sa budú opierať o trojstrannú dohodu (zamestnávatelia, pracovníci, vlády); ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili integráciu sociálnych cieľov a cieľov v oblasti zamestnanosti v hospodárskych a obchodných sektoroch v rámci rozvojovej spolupráce a vonkajšej pomoci;

24. žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami pri zlepšovaní kvality zručností občanov, zručností, ktoré sú dôležité pre nové pracovné miesta a zamestnanosť, ako katalyzátora stability, prosperity, inkluzívnych spoločností a dobrej správy, najmä v susedských krajinách EÚ;

25. žiada vytvorenie funkcie sociálnych pridelencov rámci novej Služby pre vonkajšiu činnosť s cieľom zvýšiť jej efektívnosť v oblasti sociálnej politiky, a najmä zabezpečiť, aby sa hlavným politickým cieľom stalo zabezpečenie dôstojnej práce pre všetkých;

26. uznáva, že napriek tomu, že medzinárodný trend v oblasti dvojstranných obchodných dohôd sa postupne vyvíja smerom k väčšej akceptácii pracovných a sociálnych noriem spojených s obchodnými agendami, v dohodách o voľnom obchode sa vo všeobecnosti uvádza málo odkazov na sociálne normy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nevyužíva jednotne sformulovanú sociálnu doložku, ktorá by sa vkladala do všetkých dvojstranných obchodných dohôd; naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich dohôd o voľnom obchode (DVO) vrátane dohôd vznikajúcich v rámci WTO zahrnula sociálnu doložku v súlade s ostatnými medzinárodne dohodnutými a uznávanými normami (t. j. základnými pracovnými normami ILO);

27. pripomína, že súčasná prax WTO musí prinášať rovnaký prínos rozvinutým aj rozvojovým krajinám;

28. pripomína, že konkurencieschopnosť a sociálna politika musia byť navzájom prepojené a zdôrazňuje, že za žiadnych okolností nesmie dôjsť k oslabeniu európskeho sociálneho modelu v prospech konkurencieschopnosti a údajných hospodárskych výhod; opätovne pripomína, že európsky sociálny model musí byť príkladom pre ochranu pracovníkov v rozvojových krajinách;

Sociálna zodpovednosť podnikov

29. pripomína, že EÚ si za cieľ stanovila nielen to, že sa v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov stane pilierom excelentnosti, ale aj že bude podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov vo vonkajších politikách, ktoré uskutočňuje; oceňuje úsilie Komisie pri presadzovaní osvedčených postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov medzi európskymi spoločnosťami pôsobiacimi v zahraničí, zdôrazňuje však, že by mala väčšmi zohľadňovať význam osvedčení a označení, ktoré preukazujú, že podniky dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti;

30. zastáva názor, že sociálna zodpovednosť podnikov je užitočná a nezáväzná forma angažovanosti podnikov; odporúča ďalšie a cielenejšie presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov, okrem iného prostredníctvom normy ISO 26000, iniciatívy OSN s názvom Global Compact alebo usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti a prostredníctvom prepojenia sociálnej zodpovednosti podnikov so širšími iniciatívami podporujúcimi dôstojnú prácu v sektore, v spoločenstvách, na úrovni krajín a na regionálnej úrovni, ako sú Lepšia práca ILO a program SCORE, ktorý zahŕňa pracovníkov, zamestnávateľov, orgány a iné príslušné zainteresované strany;

31. zdôrazňuje, že na úrovni EÚ by sa nemala prijať nijaká smernica na reguláciu a presadzovanie dodržiavania sociálnej zodpovednosti podnikov;

32. domnieva sa, že Komisia by mala v pripravovanom oznámení o internacionalizácii činností MSP navrhnúť opatrenia umožňujúce podporu a presadzovanie iniciatív MSP v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré dodržiavajú zásadu „najskôr myslieť na malých“ a zohľadňujú ich osobitosti;

33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť posilnenie usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti vo svojej súčasnej podobe, udržiavať a zlepšovať ich uplatňovanie na osobitné prípady a zaviesť osvedčené postupy pre národné kontaktné miesta vrátane posúdenia, ako by Európska únia mohla lepšie prijať svoje záväzky v súvislosti s národnými kontaktnými miestami prostredníctvom poverenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

34. poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala venovať novým oblastiam, ako sú organizácia práce, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia, rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala zahŕňať napr. kvalitu práce, rovnakú odmenu a profesijné vyhliadky a podporu inovačných projektov, ktoré by pomohli pri prechode smerom k udržateľnému hospodárstvu;

35. žiada Komisiu a členské štáty, aby podnecovali obchodné podniky so sídlom v EÚ k dodržiavaniu ľudských práv vrátane hospodárskych a sociálnych práv a k rešpektu k životnému prostrediu v rámci svojich globálnych operácií, a to najmä tých, ktoré vedú ich dcérske spoločností a iné príbuzné právne subjekty;

36. zdôrazňuje, že podniky z EÚ by mali v tretích štátoch klásť rovnaký dôraz na dodržiavanie práv zamestnancov, ako aj na dodržiavanie prísnych environmentálnych noriem, pretože environmentálne škody takmer vždy ohrozujú aj zdravie zamestnancov, ničia poľnohospodársku pôdu, rybolovné oblasti a ďalšie hospodárske zdroje a berú tak mnohým ľuďom možnosti živobytia;

37. zdôrazňuje, že európske podniky, ich pobočky a subdodávatelia zohrávajú vďaka svojmu dôležitému postaveniu v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri podpore a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete, a preto by sa ich správanie malo riadiť európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami; domnieva sa, že by bolo správne a primerané, aby európske podniky, ktoré svoju produkciu premiestnia do krajín s nižšími sociálnymi povinnosťami, mohli byť brané na zodpovednosť, a to aj pred európskymi súdmi, za prípadné škody a negatívne externé účinky dotýkajúce sa miestnych obyvateľov;

38. vyzýva Komisiu, aby pozmenila a doplnila svoj návrh nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2010/0383 (COD)) s cieľom umožniť žalobcom žalovať dcérsky podnik, ktorý má sídlo v tretej krajine, spolu s európskou materskou spoločnosťou a prostredníctvom vytvorenia ďalších kritérií právomocí;

39. vyzýva Komisiu, aby presadzovala začlenenie aspektov sociálnej zodpovednosti podnikov do multilaterálnych obchodných politík, a to na medzinárodných fórach, ktoré podporujú koncepciu sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä OECD a ILO, ako aj v rámci WTO v období po skončení rokovaní v Dauhe;

40. vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s právne záväznou doložkou o sociálnej zodpovednosti podnikov do dohôd o voľnom obchode a do investičných dohôd, ktoré vyjednáva s tretími krajinami;

41. navrhuje, aby sa do tejto doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov zahrnulo ustanovenie o dodržiavaní ôsmich základných dohovorov a štyroch prioritných dohovorov ILO, ako aj ustanovenie o podnecovaní podnikov, aby prijímali záväzky v oblasti svojej sociálnej zodpovednosti, a o povinnosti podnikov a skupín podnikov konať starostlivo, t. j. povinnosť prijímať proaktívne opatrenia s cieľom identifikovať každé porušenie ľudských a environmentálnych práv, korupciu alebo daňové úniky a predchádzať všetkým týmto javom, a to aj v ich pobočkách a dodávateľských reťazcoch (t. j. v sfére ich vplyvu);

Práva pracovníkov a pracovné podmienky

42. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a podporovali základné pracovné normy ILO, aby dodržiavali dohody, ktoré boli doposiaľ podpísané v sociálnej oblasti, a prakticky uplatňovali v nich uvedené zásady týkajúce sa práv pracovníkov;

43. zdôrazňuje, že z viacerých krajín so štatútom VSP+ boli hlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem, ale neviedlo to k pozastaveniu preferencií; domnieva sa, že nepresadzovanie zásady podmienenosti narúša ambíciu EÚ podporovať sociálnu politiku a základné pracovné normy na celom svete a je v rozpore so zásadou rozvoja súdržnosti politiky;

44. víta systém dohľadu ILO nad medzinárodnými pracovnými normami, ktorý je na medzinárodnej úrovni jedinečný a ktorý pomáha zabezpečovať, aby krajiny plnili dohovory, ktoré ratifikovali; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ILO v prípade problému pomáhala krajinám prostredníctvom sociálneho dialógu a technickej pomoci;

45. vyzýva Komisiu, aby presadzovala užšiu spoluprácu WTO s ILO, a tak umožnila ILO predložiť počas obchodných sporov vo WTO znalecké posudky, s cieľom dosiahnuť, aby boli pracovné normy a dôstojná práca začlenené do činností WTO, a zabrániť ohrozeniu sociálneho rozvoja;

46. zastáva názor, že politiky Únie by sa mali v oblasti rozvoja ľudského kapitálu a reforiem trhu práce zameriavať na jednotlivcov i na inštitúcie;

47. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s praxou niektorých nečlenských krajín, ktoré vo svojich obchodných činnostiach používajú postup MODE 4; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na štrukturalizáciu medzinárodnej migrácie spôsobom, ktorý zabráni vykorisťovaniu a úniku mozgov;

48. podporuje iniciatívy, ktoré posilňujú rozvíjanie dialógu sociálnych partnerov a spoluprácu v rámci partnerských krajín a na nadnárodnej úrovni, a žiada Komisiu, aby pokračovala v rozvoji súčasných programov so zameraním sa na tie, ktorých cieľom je posilniť postavenie inštitucionálnej kapacity sociálnych partnerov na rozvoj a vykonávanie politiky;

49. presadzuje vykonávanie slobody združovania odborov a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky s cieľom posilniť, zlepšiť a obhajovať dôstojné pracovné podmienky;

50. pripomína usmernenia EÚ k jednotlivým otázkam ľudských práv, ktoré sú výrazným politickým signálom, že ide o priority Únie; žiada preto Radu, aby prijala podobné usmernenia založené na ôsmich základných dohovoroch ILO, ktoré by sa používali ako praktický nástroj EÚ a pomohli by jej lepšie presadzovať vonkajšiu sociálnu politiku Únie; opätovne pripomína, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zostáva podľa Všeobecnej deklarácie záväznou povinnosťou pre všetky spoločnosti;

51. žiada Komisiu a členské štáty, aby rozvinuli iniciatívny prístup k riešeniu sociálnych dôsledkov úprav a reštrukturalizácie spojených s globalizáciou;

Globálna správa ekonomických záležitostí

52. víta zorganizovanie stretnutí skupiny G20 na úrovni ministrov sociálnych vecí a vyzýva Komisiu, aby sa ich aktívne zúčastňovala; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadväzné kroky na úrovni EÚ sú aj naďalej neuspokojivé;

53. žiada Komisiu a členské štáty, aby zamestnaneckú, sociálnu a environmentálnu politiku vrátane aspektov rodovej rovnosti začleňovali do všetkých rokovaní, ktoré sa týkajú štruktúry globálnej správy ekonomických záležitostí a do dialógov v oblasti makroekonomiky;

54. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali k dobrej správe vecí verejných v oblasti financií, daní a súdnictva v záujme posilnenia sociálneho rozmeru globalizácie;

55. žiada od Komisie, aby členským štátom EÚ adresovala odporúčanie na podporu ratifikácie a plnenia dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, v záujme zlepšenia práv pracovníkov a pracovných podmienok v Únii a v partnerských krajinách a so zameraním na spravodlivú a všeobecne prístupnú globalizáciu, ktorá sa dosiahne prostredníctvom väčšej súdržnosti vonkajšej dimenzie hospodárskej a sociálnej politiky členských štátov; žiada Komisiu, aby v rovnakom duchu nabádala členské štáty na uskutočňovanie pravidelných preskúmaní dôsledkov hospodárskych, finančných a obchodných politík;

56. domnieva sa, že rozrastaním medzinárodných regulačných orgánov sa vynárajú naliehavé otázky súvisiace so súladom a účinnosťou medzinárodného právneho poriadku, najmä vzhľadom na ochranu práv pracovníkov a základných práv;

57. navrhuje, aby sa opätovné vymedzenie správy vecí verejných v celosvetovom meradle zameriavalo na väčšiu integráciu regulačných orgánov do právneho poriadku OSN a dôslednejšie dodržiavanie zásad, ktoré presadzujú špecializované agentúry, najmä ILO a WHO;

o

o o

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

http://www2.ohchr.org/english/law/

(2)

http://www.business-humanrights.org/SpecialRepPortal/Home/Protect-Respect-Remedy-Framework

(3)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/111819.pdf

(4)

http://www.business-humanrights.org/SpecialRepPortal/Home/Protect-Respect-Remedy-Framework

(5)

http://conventions.coe.int/Treaty/en/Treaties/Html/163.htm

(6)

http://www.coe.int/t/dg3/migration/documentation/Default_conv_en.asp

(7)

http://www.ilo.org/ilolex/english/convdisp1.htm

(8)

Tamže.

(9)

http://www.ilo.org/jobspact/about/lang--en/index.htm

(10)

http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/@dgreports/@cabinet/documents/publication/wcms_099766.pdf

(11)

http://www.wto.org/english/docs_e/legal_e/04-wto.pdf

(12)

http://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_e.htm

(13)

WTO: GATS, článok 1ods. 2 písm. d) = MODE 4.

(14)

Ženeva, ILO 2004; http://www.ilo.org/fairglobalization/report/lang--en/index.htm

(15)

http://www.pittsburghsummit.gov/mediacenter/129639.htm

(16)

http://www.oecd.org/document/33/0,3746,en_2649_34889_44086753_1_1_1_1,00.html

(17)

Ú. v. EÚ L 48, 22.2.2008, s. 82.

(18)

Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(19)

Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.

(20)

Ú. v. EÚ C 290E, 29.11.2006, s. 107.

(21)

Ú. v. ES C 112E, 9.5.2002, s. 326.

(22)

Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(23)

Ú. v. EÚ C 280E, 18.11.2006, s. 65.

(24)

Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.

(25)

Ú. v. EÚ C 303E, 13.12.2006, s. 865.

(26)

Ú. v. EÚ C 102E, 24.4.2008, s. 128.

(27)

Ú. v. EÚ C 187E, 7.8.2003, s.180.

(28)

Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 176.

(29)

Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.

(30)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0446.

(31)

Ú. v. EÚ C 273E, 14.11.2003, s. 305.

(32)

Ú. v. EÚ C 102E, 24.4.2008, s. 301.

(33)

Ú. v. EÚ C 323E, 18.12.2008, s. 361.

(34)

Závery Rady zo 14. júna 2010 o detskej práci, 10937/1/10.

(35)

Závery Rady zo 16. septembra 2010, EUCO 21/1/10 rev 1.

(36)

http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/non-financial_reporting_en.htm

(37)

Ú. v. EÚ L 211, 6.8.2008.

(38)

http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/second_revision_cotonou_agreement_20100311.pdf

(39)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=691

(40)

WTO: GATS, článok 1ods. 2 písm. d) = MODE 4.

(41)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/may/tradoc_146196.pdf

(42)

Pracovná zraniteľnosť: súčet osôb s vlastnou živnosťou a neplatených rodinných zamestnancov. Ukazovateľ pracovnej zraniteľnosti je jedným z oficiálnych ukazovateľov zamestnanosti rozvojových cieľov tisícročia v rámci cieľa 1: odstrániť extrémnu chudobu a hlad,

(43)

Stanovisko právnych služieb EP o rozsahu pôsobnosti článku 9 ZFEÚ (horizontálne sociálne ustanovenie), o ktoré požiadala predsedníčka výboru EMPL (SJ-00004/10), odsek 15.

(44)

Tamže, odsek 8.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vonkajšia dimenzia sociálnej politiky zahrnuje činnosti a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v nečlenských krajinách.

Hoci v Lisabonskej zmluve a v stratégii EÚ 2020 sa kladie na sociálnu politiku väčší dôraz než kedykoľvek predtým, otázky konkurencieschopnosti a ekonomické faktory majú naďalej prednosť pred sociálnymi otázkami.

Základné pracovné normy sú zakotvené v ôsmich dohovoroch ILO, ktoré sa zameriavajú na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, odstránenie nútenej a povinnej práce, odstránenie diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním a zrušenie detskej práce. Nielen z týchto dohovorov, ale aj zo správy Svetovej komisie pre sociálnu dimenziu globalizácie jasne vyplýva, že úzke zameranie sa na trhy je potrebné zmeniť a upriamiť sa viac na ľudí, t. j. sústrediť sa na ochranu práv pracovníkov a na zásady pracovného práva. Nečlenské krajiny musia v rokovaniach s EÚ dodržiavať všetky uvedené zásady. Je to podmienka, bez ktorej nie sú rokovania s nečlenskými krajinami možné. V obchodnej politike nemožno ignorovať žiadne porušenie práv pracovníkov, teda rozvoj spoločnosti môže pokračovať iba po odstránení týchto nedostatkov.

Stanovením pracovných noriem podporuje EÚ možnosť, aby muži i ženy dostali slušnú a výnosnú prácu v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a dôstojnosti. Medzinárodné pracovné normy sú v súčasnej globalizácii základom, ktorý zaručuje, že z rastu svetového hospodárstva budú mať úžitok všetci.

Medzinárodné pracovné normy by mali v prvom rade zabezpečiť rozvoj človeka ako ľudskej bytosti. Ľudia nie sú tovar, o ktorého cene možno vyjednávať. Práca je súčasťou nášho každodenného života a má zásadný význam pre dôstojnosť, blahobyt a rozvoj osobnosti. Tieto hodnoty ba mali byť hlavnými cieľmi hospodárskeho rozvoja. Cieľom medzinárodných pracovných noriem je teda zabezpečiť, aby sa hospodársky rozvoj naďalej zameriaval najmä na zlepšenie ľudského života a jeho dôstojnosť, a nie na stanovovanie podmienok a práv pracovníkov.

Pri posudzovaní situácie v krajinách, s ktorými sa má rokovať, musíme vychádzať zo sociálnej politiky EÚ a zo záruk vyjadrených v Európskej sociálnej charte.

Sociálna politika EÚ voči nečlenským krajinám musí byť súdržná, pragmatická, jednotná a profesionálna. Vzťah k ILO a WTO tu hrá kľúčovú úlohu a mal by byť lepšie vyvážený. Je paradoxné, že čím viac vplyvu má EÚ v dohovoroch ILO, tým menej sa tieto dohovory ratifikujú. Pokiaľ ide o WTO, je potrebné posilňovať vzťah medzi obchodnými rokovaniami a sociálnymi normami.

Na prelome storočia zamenila EÚ „tvrdý“ prístup vo svojej stratégii pre vonkajšiu dimenziu sociálnej politiky za „mäkký“, t. j. prešla zo zamerania sa na spájanie sociálnych noriem s obchodnými dohodami viac na medzinárodnú spoluprácu a dialóg.

EÚ používa pri uplatňovaní sociálnej politiky v nečlenských krajinách rôzne druhy nástrojov. Sú to tvrdé, mäkké a finančné nástroje. Používanie týchto nástrojov svedčí o tom, že EÚ očakáva vo vzťahu so svojimi obchodnými partnermi určitú reakciu. Kameňom úrazu však býva uplatňovanie týchto nástrojov a ich presadzovanie v partnerských krajinách. Je preto veľmi dôležité, aby sa EÚ dôkladnejšie zamerala na túto oblasť: predovšetkým na uplatňovanie a presadzovanie dohovorov ILO a zásad sociálnej zodpovednosti podnikov. V tejto oblasti je často brzdou právny poriadok danej krajiny; určitú úlohu tu však zohráva aj slabá politická vôľa a hospodársky tlak znútra. Ďalším dôležitým faktorom je aj to, že pracovníci nepoznajú svoje práva.

Výber nástrojov, ktoré EÚ používa na pôsobenie v jednotlivých krajinách, závisí od geografickej polohy týchto krajín, ich vzťahu k EÚ a predovšetkým od stupňa rokovaní o ich prípadnom pristúpení do EÚ. Ďalším faktorom je hospodárska situácia krajiny a jej postavenie vo svetovej hospodárskej súťaži. Je pravda, že čím bližšie je krajina k EÚ, tým užšie majú hospodárske a politické vzťahy a tým väčší vplyv má EÚ na krajinu.

EÚ stále viac využíva „mäkké“ nástroje. Tie sa zakladajú na dialógu a odporúčaniach (sociálna zodpovednosť podnikov, program dôstojnej práce), a teda nemajú normatívny charakter. Ich cieľom je zmeniť prax v danej krajine na základe analýzy jej možností. „Tvrdé “ nástroje, napr. právne predpisy a pravidlá EÚ (dohody ILO o voľnom obchode, obchodné politiky WTO), majú právne dôsledky a krajiny môžu byť za ich porušenie stíhané. Ich používanie je preto niekedy sporné. Naproti tomu medzi finančné nástroje patria granty, technická pomoc a fondy, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré pomôžu zmeniť prax v týchto krajinách. Technická pomoc sa poskytuje napr. krajinám, ktoré sa pripravujú na pristúpenie do EÚ, a má formu pomoci pri prispôsobovaní ich právnych predpisov európskym normám, napr. prostredníctvom rôznych školení (ETF – Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie).

Čína a ďalšie ázijské krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou sa stávajú stále významnejšími aktérmi v oblasti zahraničných investícií. Tento jav sa však spája s rizikom, že uvedené krajiny a ich spoločnosti budú „vyvážať“ pracovné podmienky nižšej úrovne. Nemôžeme pripustiť, aby nečlenské krajiny, ktoré chcú uzavrieť obchodné dohody s EÚ, ignorovali záväzné pravidlá EÚ.

EÚ musí byť ostražitá pri uplatňovaní postupu typu MODE 4. Ten umožňuje medzinárodným spoločnostiam, aby využívali vlastnú pracovnú silu v zahraničí, kde spoločnosť vyvíja činnosť, a teda obmedzuje práva zamestnancov prijímajúceho štátu. Je to vlastne podpora sociálneho dampingu, proti ktorému EÚ ostro vystupuje. Preto nie je možné akceptovať MODE 4 a podobné javy v žiadnych rokovaniach o zákazkách.

EÚ má dobré meno, čo sa týka medzinárodného dialógu o sociálnych otázkach. V tomto smere je vnímaná ako citlivý a dôveryhodný partner. Treba to využiť na dosiahnutie ambicióznejších cieľov EÚ. Jedným z nich je vybudovať súdržný, jednotný a profesionálny prístup EÚ k vonkajšej dimenzii sociálnej politiky. Kľúčovú úlohu zohráva koordinácia v Európskom parlamente, ale aj koordinácia s Európskou komisiou a novovytvorenou Službou pre vonkajšiu činnosť.

Ďalším krokom by malo byť vytvorenie určitej sociálnej aliancie, v ktorej a prostredníctvom ktorej by mohla EÚ šíriť vysoké pracovné normy. Čína je jasný príklad krajiny, ktorá si rýchlo získava postavenie kľúčového hráča v Ázii. Jej význam rastie, avšak oblasť pracovných noriem Číňanov vyvoláva dosť negatívne predstavy. Napriek tomu nie je dôvod, aby sa tradične dobré vzťahy s Čínou nevyužili na vytvorenie sociálnej aliancie. Mala by sa zlepšiť aj vyššie uvedená spolupráca s MVO, napr. s ILO a WTO. Je potrebné zachovávať vyvážený prístup, aby sa zabránilo vnímaniu ILO len ako nástroja EÚ založeného na úzkom prepojení oboch subjektov. O pevnejšej väzbe medzi obchodnými rokovaniami a sociálnymi normami v rámci WTO sa už hovorilo vyššie.

Hlavnými aktérmi v uplatňovaní sociálnych noriem sú medzinárodné spoločnosti. Je preto mimoriadne dôležité jasne a jednoznačne vymedziť pojem sociálna zodpovednosť podnikov, aby sa zabránilo súčasným rôznorodým výkladom, a stanoviť minimálne požiadavky sociálnej zodpovednosti podnikov a spôsob sledovania, ako sa dodržiavajú.

Spoločnosti a organizácie sa zakladajú predovšetkým s jediným cieľom, a tým je tvorba zisku. Sú stále menej ochotné dodržiavať vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy a zmluvné záväzky. Čo najviac využívajú miesta s najnižšími daňami, najlacnejšou pracovnou silou, najmiernejšími zákonmi na ochranu životného prostredia a najbezbrannejšími pracovníkmi. Nadnárodné spoločnosti často riadia vlády, ktoré majú záujem o ich činnosť na svojom území. Neustále rastie počet neistých pracovných miest, t. j. nestabilných a neprimeraných miest.

Právnymi predpismi a proti ich záujmom ich nemožno automaticky prinútiť, aby prevzali svoj podiel v miestnej, regionálnej a podnikovej zodpovednosti za vplyv svojich rozhodnutí na zúčastnené strany, predovšetkým na miesto, kde vyvíjajú svoju činnosť. Znamená to radikálnu zmenu situácie spred začiatku globalizácie, keď spoločnosti pôsobiace desaťročia v určitom regióne museli niesť zodpovednosť za jeho stav a rozvoj.

Pojem sociálna zodpovednosť podnikov sa používa od sedemdesiatych rokov. Niektorí ho definujú ako „koncepciu, keď spoločnosti dobrovoľne začleňujú sociálne a ekologické záujmy do svojich obchodných činností a do spolupôsobenia so zúčastnenými stranami“.

Nadnárodné spoločnosti zistili, že ak prevezmú časť nákladov od štátu, posilnia svoje postavenie v spoločnosti a následne sa zvýši ich ziskovosť. V niektorých krajinách naprávajú sociálnu nespravodlivosť, keď tak nerobí štát. Podniky si vytvárajú politiku sociálnej zodpovednosti v období hospodárskeho rastu. Nezmení sa to v období, ktoré je hospodársky menej priaznivé?

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) a medzinárodné odbory odmietajú využívanie alebo zneužívanie sociálnej zodpovednosti podnikov len na propagáciu v styku s verejnosťou a marketing. Sociálnu zodpovednosť podnikov akceptujú, ak prispieva k trvalo udržateľnému rastu, ak sa nevyhýba dialógu so zamestnancami a ak nie je vnímaná ako alternatíva pracovných právnych predpisov a kolektívneho vyjednávania.

Ak má mať spoločnosť verejnú zodpovednosť, musí uplatňovať vysoké normy vo vnútri, až potom smerom k zúčastneným stranám.

Znamená to dodržiavať a podporovať dôstojné zamestnanecké vzťahy, podporovať účasť zamestnancov prostredníctvom konzultácií, informácií a kolektívneho vyjednávania, rozvíjať ich odborné zručnosti a celoživotné vzdelávanie, dodržiavať normy bezpečnosti práce, podporovať rovnosť mužov a žien, vytvárať vhodné prostredie pre sociálnych partnerov s cieľom predvídať a riešiť zmeny na trhu práce vrátane reštrukturalizácie, zvyšovať kvalitu práce, začleňovať a chrániť zraniteľné skupiny pracovníkov, ako sú mladí a starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a migranti.

Úskalie sociálnej zodpovednosti podnikov spočíva v tom, že je to stále dobrovoľná iniciatíva, preto existujú obavy, že jej môžu chýbať objektívne, pevné a transparentné kritériá pre zamestnancov, spotrebiteľov a iné zúčastnené strany, na základe ktorých by bolo možné merať správanie sa spoločnosti v oblasti sociálnej zodpovednosti.

Ďalší diskutabilný bod sociálnej zodpovednosti podnikov súvisí s obavami, že táto koncepcia by sa mohla stať určitou formou právne nezáväzných predpisov (soft law). Ak sa vlády vzdajú zodpovednosti za udržiavanie európskeho sociálneho modelu, vznikne hrozba privatizácie pracovného práva, ako aj systémov a služieb sociálneho zabezpečenia. Ich ochranu nemožno ponechať na dobrovoľnú a právne nevynútiteľnú iniciatívu, akou je sociálna zodpovednosť podnikov.

Existuje aj riziko, že inštitucionálne zakotvené sociálne partnerstvo, sociálny dialóg, účasť zamestnancov a odborové práva sa budú vysvetľovať nesprávne a nahradia sa niečím dobrovoľným a nezáväzným.

Svetová konkurencia vedie spoločnosti k expanzii na nové trhy. Vyžaduje si to veľké investície. V dôsledku toho vstupuje do podnikania finančný svet a ovplyvňuje jeho rozhodovanie s cieľom zabezpečiť pre spoločnosť rýchly, podľa možnosti okamžitý a špekulatívny zisk prostredníctvom transakcií s cennými papiermi.

Medzinárodné financie, inštitúcie alebo investori sa tak stávajú istým druhom kontrolórov hospodárskej činnosti podnikov. Trhom, ktorý kontroluje podnik, sa stáva finančný trh.

Touto otázkou sa zaoberala aj Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a pripravila konečný návrh normy ISO 26 000, ktorú by mali členské štáty ratifikovať do konca roku 2010. Text vypracovali vlády, zástupcovia zamestnancov (odborov), sektor podnikov, zástupcovia spotrebiteľov a zákazníkov, MVO, služieb a prieskumných organizácií, vysokých škôl a mnohé ďalšie subjekty. Títo odborníci pochádzajú z viac než 90 krajín a 40 medzinárodných a regionálnych organizácií. Niektoré z uvedených subjektov sa snažili o koncepciu ISO, ktorá by nebola ako zvyčajne len čisto technická.

Táto norma „obsahuje usmernenia a nie je určená a ani vhodná na certifikačné účely. Každý návrh na certifikáciu alebo každá žiadosť o certifikáciu podľa ISO 26 000 by znamenali nesprávny výklad zámeru a účelu tejto medzinárodnej normy“.

Do budúcnosti je potrebné, aby sa EP spojil so svetovými a európskymi odbormi a aby k tejto iniciatíve pripojili vlastné pozitívne a naliehavé odporúčania.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (23.3.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k vonkajšiemu rozmeru sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov

(2010/2205(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Catherine Grèze

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že dodržiavanie základných pracovných noriem a programu dôstojnej práce MOP, ako aj usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti a iniciatívy OSN s názvom Global Compact, môže mať pozitívny vplyv na hospodárstvo krajiny tým, že sa zaručí spoločensko-politická stabilita a zvýši sa kvalifikovanosť pracovných síl danej krajiny; v tejto súvislosti sa domnieva, že začlenenie sociálnej doložky do dohôd WTO je mimoriadne dôležité, keďže pracovné normy majú nezastupiteľné miesto z pohľadu plnenia rozvojových cieľov tisícročia a podpory vnútorného rozvoja v chudobných krajinách; konštatuje, že sociálne ustanovenia preferenčných obchodných dohôd EÚ sú prezentované skôr ako ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, než ako právne záväzky, ktoré sa majú presadzovať, keďže neexistujú žiadne účinné mechanizmy, ktorými by sa zabezpečovalo ich vykonávanie; zdôrazňuje preto, že je dôležité prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa implementovali sociálne ustanovenia preferenčných obchodných dohôd EÚ a aby boli primerane monitorované, revidované a presadzované;

2.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby vyvinuli tlak na európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách, aby šli príkladom v oblasti sociálnej zodpovednosti a presadzovania dôstojných pracovných podmienok;

3.  zdôrazňuje, že z viacerých krajín so štatútom GSP-Plus boli hlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem, ale neviedlo to k pozastaveniu preferencií; domnieva sa, že nedostatočné presadzovanie zásady podmienenosti narúša ambíciu EÚ podporovať sociálnu politiku a základné pracovné normy na celom svete a je v rozpore so zásadou rozvoja súdržnosti politiky;

4.  uznáva, že napriek tomu, že medzinárodný trend v oblasti dvojstranných obchodných dohôd sa postupne vyvíja smerom k väčšej akceptácii pracovných a sociálnych noriem spojených s obchodnými agendami, v dohodách o voľnom obchode sa vo všeobecnosti uvádza málo odkazov na sociálne normy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nevyužíva jednotne sformulovanú sociálnu doložku, ktorá by sa vkladala do všetkých dvojstranných obchodných dohôd; naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich dohôd o voľnom obchode (DVO) vrátane dohôd vznikajúcich v rámci WTO zahrnula sociálnu doložku v súlade s ostatnými medzinárodne dohodnutými a uznávanými normami (t. j. základnými pracovnými normami MOP);

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy zamerané na propagáciu produktívneho zamestnávania, investovania do ľudských zdrojov, mechanizmov prerozdeľovania, sociálnej ochrany, rodovej rovnosti, sociálneho dialógu a účinného uplatňovania práv pri práci;

6.  nabáda zmluvné strany dohôd o voľnom obchode, aby naďalej uznávali plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých ako kľúčový prvok trvalo udržateľného rozvoja pre všetky krajiny a prioritný cieľ medzinárodnej spolupráce a aby podporovali rozvoj medzinárodného obchodu spôsobom, ktorý povedie k plnej a produktívnej zamestnanosti a k dôstojnej práci pre všetkých v súlade s ministerským vyhlásením Hospodárskej a sociálnej rady OSN o plnej zamestnanosti a dôstojnej práci z roku 2006;

7.  vyzýva zmluvné strany dohôd o voľnom obchode, aby sa v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z členstva v MOP a z Deklarácie MOP o základných zásadách a právach pri práci, prijatej konferenciou Medzinárodnej organizácie práce na jej 86. zasadnutí v roku 1998, a z nadväzných opatrení k tejto deklarácii zaviazali vo svojich zákonoch a postupoch k rešpektovaniu, podporovaniu a uplatňovaniu zásad týkajúcich sa základných práv, konkrétne:

     a)  slobody združovania a skutočného uznania práva na kolektívne vyjednávanie;

     b)  odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;

     c)  faktického zrušenia detskej práce; a

     d)  odstránenia diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie;

8.  konštatuje, že je na jednotlivých krajinách a členských štátoch, aby sa pripojili k dohovorom MOP, avšak vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uplatňovaním a vykonávaním sociálnych noriem, hlavne dohovorov MOP a zásad sociálnej zodpovednosti podnikov v mnohých partnerských krajinách EÚ; rovnako nabáda EÚ, aby prijala konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania sociálnych noriem; zdôrazňuje, že MOP povoľuje ukladanie obchodných sankcií krajinám, ktoré si neplnia svoje medzinárodné záväzky; vyzýva EÚ, aby v súvislosti s dvojstrannými a regionálnymi dohodami uplatňovala prístup vychádzajúci zo stimulov a sankcií, s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie sociálnych ustanovení obsiahnutých v preferenčných dohodách EÚ; zdôrazňuje, že systémy GSP a GSP + by sa mali monitorovať jednotne a proces monitorovania by mal byť transparentnejší;

9.  víta systém dohľadu MOP nad medzinárodnými pracovnými normami, ktorý je na medzinárodnej úrovni jedinečný a ktorý pomáha zabezpečovať, aby krajiny plnili dohovory, ktoré ratifikovali; zdôrazňuje, že je potrebné, aby MOP v prípade problému pomáhala krajinám prostredníctvom sociálneho dialógu a technickej pomoci;

10. berie na vedomie, že EÚ sa už zaviazala presadzovať dôstojnú prácu a bojovať proti vykorisťovaniu, a to predovšetkým vo svojich obchodných dohodách; konštatuje však aj to, že EÚ nepresadzuje dodržiavanie prípadných podmienok, ktoré sú zakotvené v mnohých dvojstranných a regionálnych dohodách o voľnom obchode; naliehavo v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby v súvislosti so službou pre vonkajšiu činnosť kládla dôraz na sociálnu politiku, aby zabezpečila ratifikáciu a uplatňovanie kľúčových pracovných noriem a aby sa zároveň zdržala udeľovania výnimiek zo všeobecných predpisov, napr. v oblasti vývozných spracovateľských zón, keďže v súvislosti s tým hrozí, že zainteresované strany začnú „súťažiť“ v uvoľňovaní regulácie, čím sa oslabí dodržiavanie určitých sociálnych noriem;

11. trvá na tom, že obchodné rokovania v rámci WTO nesmú ohroziť sociálny rozvoj; opätovne potvrdzuje, že MOP by mala byť oprávnená predkladať WTO odborné správy v prípade obchodných sporov;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali k dobrej správe vecí verejných v oblasti financií, daní a súdnictva v záujme rozšírenia sociálneho rozmeru globalizácie;

13. pripomína, že sociálna zodpovednosť podnikov je koncepcia, podľa ktorej podniky dobrovoľne začleňujú sociálne a environmentálne prístupy do svojej obchodnej stratégie; konštatuje, že zavedením postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov sa môže obnoviť dôvera v podniky, ktorá je pre sociálne trhové hospodárstvo Európy životne dôležitá; poznamenáva však, že nejednotnosť koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov, v dôsledku ktorej rozličné podniky vytvorili rozličné normy v oblasti sociálneho účtovníctva, auditov a podávania správ, vyvoláva otázku porovnateľnosti; uznáva úsilie EÚ uplatňovať všeobecnejšie usmernenia na vymedzovanie a využívanie sociálnej zodpovednosti podnikov; poukazuje však na pretrvávajúcu rozmanitosť a rôznorodosť tejto koncepcie; naliehavo vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach prijala konkrétne kroky a v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov upustila od čisto dobrovoľného prístupu a vymedzila jednoznačné právne povinnosti podnikov týkajúce sa ľudských práv a základných pracovných noriem, ako aj účinné spôsoby vyvodzovania zodpovednosti voči nim v prípade ich porušovania. domnieva sa napríklad, že keď nadnárodné spoločnosti požiadajú členské štáty o investičné záruky, mali by členské štáty tieto záruky spojiť so zavedením oficiálnych usmernení v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

14. žiada Komisiu a členské štáty, aby zaujali iniciatívny prístup k riešeniu sociálnych dôsledkov úprav a reštrukturalizácie spojených s globalizáciou;

15. vyzýva Komisiu, aby presadzovala základné dohovory MOP iniciatívnejším spôsobom a aby zriadila núdzovú linku EÚ pre detskú prácu, kam by občania mohli nahlasovať európske podniky, ktoré využívajú detskú prácu kdekoľvek vo svete; nazdáva sa, že táto núdzová linka by mala mať malú, ale dostatočnú výskumnú kapacitu, ktorá by jej umožňovala a) zverejňovať výročnú správu o svojich zisteniach a b) pomáhať európskym podnikom v ich úsilí o odstránenie detskej práce z ich dodávateľského reťazca;

16. naliehavo žiada EÚ, aby na medzinárodnej úrovni prijala vhodné opatrenia na boj proti sociálnemu dumpingu, ktorý sa vyskytuje v obchodných praktikách niektorých krajín, a to v EÚ, ako aj v tretích krajinách, ktorým EÚ poskytuje rozvojovú pomoc;

17. poukazuje na potrebu nájsť vhodnú rovnováhu medzi zvyšovaním konkurencieschopnosti priemyslu a zameraním sa na riešenie vplyvu podnikania na životné prostredie a spoločnosť; víta iniciatívy Komisie, ktorá sa snaží zaradiť sociálnu zodpovednosť podnikov do stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.3.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

16

12

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Corina Creţu, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, András Gyürk, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Proinsias De Rossa, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Santiago Fisas Ayxela, Isabella Lövin, Judith Sargentini, Jan Zahradil

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (17.3.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k vonkajšiemu rozmeru sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov

(2010/2205(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Tokia Saïfi

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že EÚ si za cieľ stanovila nielen to, že sa v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov stane pilierom excelentnosti, ale aj že bude podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov vo vonkajších politikách, ktoré uskutočňuje; oceňuje úsilie Komisie pri presadzovaní osvedčených postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov medzi európskymi spoločnosťami pôsobiacimi v zahraničí, zdôrazňuje však, že by mala väčšmi zohľadňovať význam osvedčení a označení, ktoré preukazujú, že podniky dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti;

2.  domnieva sa, že nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem je formou sociálneho a environmentálneho dumpingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov;

3.  považuje za potrebné posilniť úlohu príslušných medzinárodných inštitúcií (najmä MOP, WTO, OECD a OSN), ako aj ich spoluprácu pri vypracovávaní, uplatňovaní a podporovaní základných medzinárodných sociálnych noriem a s nimi súvisiacich sankcií;

4.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s právne záväznou doložkou o sociálnej zodpovednosti podnikov do dohôd o voľnom obchode a do investičných dohôd, ktoré vyjednáva s tretími krajinami;

5.  navrhuje, aby sa do tejto doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov zahrnulo ustanovenie o dodržiavaní ôsmich základných dohovorov a štyroch prioritných dohovorov MOP, ako aj ustanovenie o podnecovaní podnikov, aby prijímali záväzky v oblasti svojej sociálnej zodpovednosti, a o povinnosti podnikov a skupín podnikov konať starostlivo, t. j. povinnosť prijímať proaktívne opatrenia s cieľom identifikovať každé porušenie ľudských a environmentálnych práv, korupciu alebo daňové úniky a predchádzať všetkým týmto javom, a to aj v ich pobočkách a dodávateľských reťazcoch (t. j. v sfére ich vplyvu;

6.  vyzýva tiež Komisiu, aby v priebehu rokovaní prispôsobila úroveň svojich požiadaviek stupňu rozvoja každej z partnerských krajín; navrhuje v tejto súvislosti Komisii, aby zostavila zoznam doplňujúcich noriem, ktoré sa majú zaviesť postupne a pružne, pričom sa musí zohľadniť hospodárska, sociálna a environmentálna situácia, v ktorej sa príslušný partner nachádza;

7.   domnieva sa, že uplatňovanie týchto základných noriem tak na území partnerskej krajiny, ako aj v členských štátoch by mali neustále sledovať nezávislé orgány a že nedodržanie či porušenie týchto noriem stanovených na základe vopred určených kritérií, by sa malo trestať prostredníctvom účinných a transparentných opatrení;

8.  domnieva sa, že tieto normy sa musia uplatňovať v plnej miere a že bezcolné zóny ani dohody s hostiteľskými krajinami sa nesmú využívať na ich obchádzanie;

9.  zdôrazňuje, že európske podniky, ich pobočky a subdodávatelia zohrávajú vďaka svojmu dôležitému postaveniu v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri podpore a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete, a preto by sa ich správanie malo riadiť európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami; domnieva sa, že by bolo správne a primerané, aby európske podniky, ktoré svoju produkciu premiestnia do krajín s nižšími sociálnymi povinnosťami, mohli byť brané na zodpovednosť, a to aj pred európskymi súdmi, za prípadné škody a negatívne externality dotýkajúce sa miestnych obyvateľov;

10. domnieva sa, že Komisia by mala v pripravovanom oznámení o internacionalizácii činností MSP navrhnúť opatrenia umožňujúce podporu a presadzovanie iniciatív MSP v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré dodržiavajú zásadu „najskôr myslieť na malých“ a zohľadňujú ich osobitosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.3.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Kader Arif, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Pablo Zalba Bidegain, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, George Sabin Cutaş, Syed Kamall, Elisabeth Köstinger, Miloslav Ransdorf, Michael Theurer


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.4.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

11

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Mara Bizzotto, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Tadeusz Cymański, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Thomas Händel, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Liisa Jaakonsaari, Ádám Kósa, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tunne Kelam, Gesine Meissner, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Sógor, Dirk Sterckx, Emilie Turunen, Cecilia Wikström

Posledná úprava: 25. mája 2011Právne oznámenie