SPRÁVA Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci(*) (2.12.2010)

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (27.10.2010)

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (11.11.2010)

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (12.11.2010)

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (3.12.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

20.4.2011 - (2010/2088(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Anna Rosbach
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Nikolaos Chountis, Výbor pre hospodárske a menové veci
(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku

Postup : 2010/2088(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0175/2011

Predkladané texty :

A7-0175/2011

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/06/2011 - 6.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0264

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci(*)
STANOVISKO Výboru pre rozvoj
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete

(2010/2088(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. augusta 2009 nazvanom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009)0433),

– so zreteľom na konferenciu na tému Viac ako HDP, ktorú v novembri 2007 v Bruseli usporiadali Parlament, Komisia, Rímsky klub, WWF a OECD,

– so zreteľom na správu komisie na meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku (Stiglitzova správa) predloženú 14. septembra 2009,

– so zreteľom na celosvetovú iniciatívu Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (TEEB), ktorú v júni 2007 schválili lídri krajín G8+5, a na jej výsledky zverejnené v rokoch 2009 a 2010,

– so zreteľom na Sternov dokument s názvom Preskúmanie hospodárskych dôsledkov klimatických zmien uverejnený 30. októbra 2006,

– so zreteľom na istanbulskú deklaráciu podpísanú počas 2. svetového fóra OECD o štatistike, vedomostiach a politike z 30. júna 2007,

– so zreteľom na závery zo zasadnutí Európskej rady z 10. a 11. decembra 2009, z 25. a 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010,

– so zreteľom na závery Rady z 10. novembra 2009 (hospodárske a finančné záležitosti) o štatistike,

– so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2009 (životné prostredie) o environmentálne efektívnej ekonomike v kontexte lisabonského programu na obdobie po roku 2010 a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ,

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (KOM(2010)0132),

– so zreteľom na integrované usmernenia EÚ 2020 pre európsku hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, ktoré Komisia navrhla 27. apríla 2010,

– so zreteľom na oznámenia o európskej verejnej správe: Lepšie zákonodarstvo (KOM(2002)0275), Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, (KOM(2006)0689), Druhé strategické hodnotenie programu Lepšej právnej regulácie v Európskej únii (KOM(2008)0032) a Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2009)0015),

– so zreteľom na akčný plán EÚ pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)0397),

– so zreteľom na existujúce štatistické nástroje, ako sú prieskum EU-SILC, zisťovanie pracovných síl (LFS), eurobarometre, výskum európskych hodnôt a európsky sociálny výskum (ESS),

– so zreteľom na európsky výskum kvality života (EQLS) koordinovaný nadáciou Eurofound, ktorý poskytuje komplexný obraz o kvalite života a životných podmienkach v európskych krajinách (zahŕňa všetky členské štáty EÚ a kandidátske krajiny) a obsahuje viac než 120 ukazovateľov poskytujúcich porovnateľné údaje za jednotlivé krajiny[1],

– so zreteľom na svoje uznesenia z 10. marca[2] a zo 16. júna 2010[3] o stratégii EÚ 2020, na svoje uznesenie z 8. októbra 2009[4] o samite G-20 z 24. a 25. septembra 2009 v Pittsburghu, na svoje uznesenie z 15. júna 2006[5] o revidovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja a na svoje uznesenie z 24. apríla 2008[6] o zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0175/2011),

A. keďže všetky medzinárodné inštitúcie si stále viac uvedomujú, že treba zlepšiť údaje a ukazovatele, ktoré by slúžili na doplnenie HDP ako ukazovateľa celkového vývoja spoločnosti,

1. víta oznámenie Komisie Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete ako možný doplňujúci nástroj, ktorý prispeje k zlepšeniu politickej analýzy a diskusií;

2. zdôrazňuje, že HDP je ukazovateľom hospodárskej a trhovej činnosti, ktorý sa stal štandardným kritériom, ktorý používajú politickí činitelia na celom svete; zdôrazňuje, že HDP je meradlom výroby a nie environmentálnej udržateľnosti, efektívnosti využívania zdrojov, sociálneho začleňovania a sociálneho pokroku vo všeobecnosti; okrem toho zdôrazňuje, že tento údaj môže zavádzať v tom zmysle, že opatrenia na obnovu po určitých udalostiach, ako sú havárie a prírodné katastrofy, sa považujú za príspevok a nie za náklad;

3. konštatuje, že popri meraní hospodárskeho rozvoja a produktivity existujú aj ďalšie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú a vystihujú životnú úroveň v krajine a ktoré sa dosiaľ nekvantifikovali, hoci existujú relevantné ukazovatele;

4. zdôrazňuje potrebu vytvoriť dodatočné ukazovatele na meranie strednodobého a dlhodobého hospodárskeho a sociálneho pokroku; požaduje, aby sa vytvorili jasné a merateľné ukazovatele, ktoré zohľadnia zmenu klímy, biodiverzitu, efektívnosť využívania zdrojov a sociálne začlenenie; okrem toho požaduje vytvorenie ukazovateľov, ktoré sa bližšie zamerajú na hľadisko domácností a budú odrážať príjmy, spotrebu a bohatstvo;

5. víta iniciatívu Komisie na prezentovanie indexu zaťaženia životného prostredia, ktorý sa bude predkladať spolu s HDP a ktorý bude v úvodnej fáze zahŕňať tieto hlavné oblasti environmentálnej politiky: zmena klímy a využívanie energie, príroda a biodiverzita, znečistenie ovzdušia a vplyvy na zdravie, využívanie a znečistenie vôd, vznik odpadu a využívanie zdrojov;

6. očakáva, že presun pozornosti na širšie a trvalo udržateľnejšie ukazovatele povedie aj k systematickejšiemu zameraniu sa na sociálne a environmentálne činitele v rozvojových krajinách vrátane zmeny klímy, biodiverzity, zdravia, vzdelávania a riadenia a že sa tým umožní, aby sa rozvojové politiky zamerali na ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc a sú najviac znevýhodnení; zdôrazňuje, že takéto ukazovatele by mali byť zlučiteľné a v súlade s existujúcimi celosvetovými iniciatívami, ako je index ľudského rozvoja OSN;

7. zdôrazňuje, že treba merať kvalitu života v spoločnosti; domnieva sa, že dosiahnutie a udržanie kvality života zahŕňa významné konsenzuálne faktory, akými sú zdravie, vzdelávanie, kultúra, zamestnanosť, bývanie, životné prostredie atď.; zastáva názor, že ukazovateľom, ktorými sa merajú tieto faktory, by sa mala pripísať významnejšia úloha; navrhuje, aby sa ukazovatele výskumu EQLS, ktoré pokrývajú základné oblasti kvality života, ďalej rozpracovávali súčasne s rozvojom kvalitatívnych aj kvantitatívnych metód merania;

8. berie na vedomie opatrenia a nástroje prijaté na európskej úrovni s cieľom merať a analyzovať možné dôsledky legislatívnych iniciatív na pokrok, ako sú hodnotenia vplyvu vrátane analýz nákladov a prínosov, nákladovej efektívnosti a analýz založených na viacerých kritériách, hodnotenia rizika, zhromažďovania údajov, štatistiky, environmentálnych ekonomických účtov, politických analýz na rôznych politických úrovniach, správ o monitorovaní vykonávania a presadzovania predpisov a hodnotenia vykonávaného v rôznych oblastiach právnych predpisov EÚ; v plnej miere podporuje vytvorenie pevného právneho rámca pre európske environmentálne ekonomické účty ako pozitívny krok v procese „viac ako HDP“;

9. berie na vedomie, že na medzinárodnej úrovni sa čoraz viac zisťujú nedostatky, ktoré má HDP ako ukazovateľ sociálneho pokroku, prírodných zdrojov a ekosystémových služieb a výrazných transformácií, napr. tých, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja; uznáva pokrok dosiahnutý v rámci rozličných fór, okrem iných napr. v UNDP, Svetovej banke a OECD, ako aj Komisiou, pri vývoji ukazovateľov na meranie a analýzu pokroku;

10. zdôrazňuje význam dosiahnutia dohody o systémovom prístupe k vytvoreniu koherentného systému „Viac ako HDP“, ktorý prispeje k zlepšeniu politickej analýzy a diskusie;

11. zdôrazňuje, že hlavnou úlohou je vypracovať jasný a zrozumiteľný súbor ukazovateľov, ktoré by boli zároveň konzistentné z teoretického hľadiska, politicky relevantné a empiricky merateľné a zaručili by porovnateľnosť medzi krajinami a regiónmi; zdôrazňuje, že je nutné, aby sa táto práca uskutočnila v úzkej spolupráci s inými relevantnými inštitúciami a organizáciami;

12. zdôrazňuje, že je potrebné vypracúvať spoľahlivé, harmonizované a včasné štatistiky a získavať dlhodobé súbory údajov a ukazovateľov, ktoré by sa mohli použiť na plánovanie budúceho vývoja a tvorbu politík; odporúča, aby sa lepšie využívali a spájali rôzne databázy spravované orgánmi verejnej moci a aby sa v jednotlivých členských štátoch používala podobná metodika a spoločné normy, vymedzenia, klasifikácie a účtovné pravidlá s cieľom zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť údajov; požaduje, aby sa údaje zhromažďovali a spracúvali v súlade so zásadou odbornej nezávislosti, nestrannosti, objektivity, štatistickej dôvernosti a efektívnosti nákladov, pričom treba dôsledne dbať na aspekty ochrany osobných údajov; domnieva sa, že Eurostat by mal v tomto procese zohrávať zásadnú úlohu;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] EQLS sa týka týchto hlavných oblastí súvisiacich s koncepciou kvality života: ekonomické zdroje, nedostatok; zdravie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti; zamestnanosť a kvalita pracovných miest; rovnováha medzi prácou a rodinou; rodinné vzťahy a podpora; sociálne začlenenie/vylúčenie (spoločenský život a sociálna účasť); vzdelávanie a odborná príprava; kvalita bývania a miestne životné prostredie; sociálny kapitál a kvalita spoločnosti; kvalita verejných služieb; subjektívny blahobyt (vrátane šťastia, životnej spokojnosti a optimizmu do budúcnosti).
[2] Prijaté texty, P7_TA(2010)0053.
[3] Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.
[4] Prijaté texty, P7_TA(2009)0028.
[5] Prijaté texty, P6_TA(2006)0272.
[6] Prijaté texty, P6_TA(2008)0182.

Hrubý domáci produkt (HDP) predstavuje súhrnnú pridanú hodnotu všetkých hospodárskych činností na peňažnom základe. HDP je najznámejším meradlom makroekonomickej činnosti. Bol vyvinutý v tridsiatych rokoch minulého storočia, používajú ho politickí predstavitelia prijímajúci rozhodnutia na celom svete a odvolávajú sa naň vo verejných diskusiách.

HDP sa stal komplexným ukazovateľom celospoločenského vývoja a pokroku vo všeobecnosti. Neponúka však spoľahlivý základ pre politickú diskusiu o akejkoľvek otázke. V prvom rade HDP nie je meradlom environmentálnej udržateľnosti ani sociálneho začlenenia.

Čoraz viac sa potvrdzuje, že je potrebné zlepšiť údaje a ukazovatele, ktoré by dopĺňali HDP. Vychádza z toho viacero medzinárodných iniciatív. V novembri 2007 zorganizoval Európsky parlament (spolu s Európskou komisiou, Rímskym klubom, WWF a OECD) konferenciu na tému „viac ako HDP“. Politickí činitelia, odborníci z oblasti hospodárstva, ochrany životného prostredia, ako aj predstavitelia občianskej spoločnosti sa jasne vyslovili za vypracovanie ukazovateľov, ktoré by doplnili HDP a slúžili ako zdroj komplexnejších informácií na podporu politických rozhodnutí.

V oznámení Komisie s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete sa navrhujú rôzne opatrenia, ktoré by mohli vhodným spôsobom doplniť HDP. Ide predovšetkým o vytvorenie komplexnejších ukazovateľov, ktoré by poskytli spoľahlivejšiu vedomostnú základňu.

V svojej správe by som chcela jednoznačne podporiť zámer Komisie prijať jasne definovaný merací systém, ktorý by presahoval rámec HDP v tom zmysle, že by tento ukazovateľ dopĺňal v kontexte rozhodovania a hodnotenia. Podľa môjho názoru cieľ tohto prístupu, o ktorom sa už roky vedú politické a vedecké diskusie, nie je kontroverzný. Problémom je skôr otázka, ako možno tento prístup realizovať pri použití jasne definovaných a kvantifikovateľných ukazovateľov. Je zrejmé, že tento projekt môže uspieť iba vtedy, ak bude klásť dôraz na používanie spoľahlivých údajov.

Často chýbajú jasne definované informácie, údaje a ukazovatele. Na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov bolo predložené množstvo iniciatív, ktorých cieľom je odstrániť deficity v týchto oblastiach. Koherentný postup je, bohužiaľ, viditeľný len čiastočne. V oblasti ukazovateľov existujú napríklad mnohé aktivity na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, v dôsledku ktorých sa situácia stala nezvládnuteľnou a neprehľadnou. Počas všeobecnej debaty o ukazovateľoch by sa navyše nemalo zabúdať na to, že samotné ukazovatele nemôžu byť dostatočným príspevkom k politickej diskusii, rozhodovaniu a hodnoteniu. To, čo potrebujeme, je ucelená koncepcia zohľadňujúca existujúce opatrenia, ktoré sa dajú vykonať v praxi.

Je dôležité, aby sme vytvorili nástroj, ktorý môže doplniť HDP, s prihliadnutím na to, že musí mať praktické uplatnenie, používať jasne vymedzené ukazovatele a opierať sa o údaje vysokej kvality.

Oznámenie Komisie navrhuje viaceré jednotlivé opatrenia, ktoré sa ťažko posudzujú. Chýba začlenenie týchto iniciatív do komplexnejšej a viacstupňovej stratégie, ktorá by objasnila, akým spôsobom by sa mohol používať nový prístup „Viac ako HDP“.

Vo svojej správe žiadam Komisiu, aby predložila viacstupňovú stratégiu k prístupu „Viac ako HDP“, v ktorej by uviedla, ako sa nový prístup môže pragmatickým spôsobom využiť v každodennej politickej práci. Kým nebude táto otázka vyjasnená, domnievam sa, že táto debata dospeje len k nepatrnému pokroku.

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k téme s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete
(2010/2088(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Nikolaos Chountis

(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na Istanbulskú deklaráciu OECD týkajúcu sa merania a podporovania pokroku spoločností, ktorá bola prijatá 30. júna 2007,

– so zreteľom na návrh nariadenia o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (KOM(2010)0132) predložený Komisiou,

– so zreteľom na správu komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku (správa Stiglitza, Sena a Fitoussiho z roku 2008),

1. víta podnet Komisie na začatie vecného, komplexného a pokrokového plánu piatich opatrení zameraného na úpravu hrubého domáceho produktu (HDP) ako ukazovateľa pre posudzovanie hospodárskej výkonnosti a na doplnenie HDP o ďalšie ukazovatele, ktoré zohľadňujú základné rozmery ľudského blahobytu a pokroku, ako napríklad hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer;

2. navrhuje, aby sa úsilie zameralo na dosiahnutie ohraničeného súboru relevantných ukazovateľov, ktoré bude neskôr možné ľahko doplniť o ďalšie ukazovatele, a súboru súhrnných ukazovateľov, ktoré môžu predstavovať dva vzájomne sa dopĺňajúce pohľady na životné prostredie prostredníctvom peňažného ukazovateľa, napr. upravené čisté úspory, a fyzického ukazovateľa, napr. ekologická stopa, uhlíková stopa alebo ďalšie ukazovatele oddelenia, ako aj niekoľko širších ukazovateľov sociálneho začlenenia a blahobytu ľudí, napr. Giniho index a index ľudskej chudoby alebo index sociálneho zdravia; navrhuje úpravu samotného HDP; ako príklad uvádza index udržateľného hospodárskeho blahobytu, ukazovatele skutočného pokroku alebo index národného blahobytu; odporúča, aby Eurostat úzko spolupracoval s ostatnými výskumnými strediskami a organizáciami, ktoré takéto ukazovatele vyvinuli, s cieľom spresniť ich a zabezpečiť ich lepšiu uplatniteľnosť v praxi;

3. domnieva sa, že politiky členských štátov a EÚ sa budú posudzovať z hľadiska ich úspešnosti v dosahovaní pokroku pri plnení sociálnych, hospodárskych a environmentálnych cieľov a zvyšovaní blahobytu Európanov a že HDP nepostačuje na zaznamenanie komplexnej sociálno-ekonomickej reality a s ňou spojených výziev, s ktorými sa stretávajú jednotlivé členské štáty a regióny; zdôrazňuje, že používanie nových a doplnkových sociálnych a environmentálnych ukazovateľov je v plnej miere v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a ďalšími významnými iniciatívami, ktoré nemožno dosiahnuť s využitím HDP ako jediného meradla;

4. je presvedčený, že hoci je HDP spoľahlivým meradlom makroekonomickej činnosti, má ako ukazovateľ celkového rozvoja spoločnosti mnoho nedostatkov; predovšetkým nezaznamenáva významné sociálne faktory ako nezamestnanosť, podzamestnanosť, stredná dĺžka života alebo kvalita systému vzdelávania a zdravotníctva, ani nezohľadňuje nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, netrhové činnosti, ktoré prispievajú k vytváraniu hospodárskej hodnoty (napríklad dobrovoľnícka práca, práca v domácnosti a nezákonné činnosti), a negatívne environmentálne externality a zvyšuje sa, keď sa prostriedky investujú do potláčania negatívnych tendencií, ako je nárast sociálnych problémov, takže ničivé udalosti (vo všetkých ich formách) sa v rámci HDP posudzujú ako ekonomický prínos;

5. poznamenáva, že keď ľudia uvažujú o kvalite svojho života, oceňujú napríklad bezpečné sociálne prostredie, v ktorom možno ľahko nájsť pohodlné bývanie a prácu, ktoré je vhodným miestom pre výchovu detí, kde je napríklad dobre zabezpečená integrácia cudzincov, kde sa poskytujú sociálne služby a kde nie je ďaleko do prírody, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s týmito otázkami je ťažké získať porovnateľné údaje;

6. domnieva sa so zreteľom na stále väčšie vzájomné prepojenie hospodárstva a sociálnej a environmentálnej oblasti, že HDP je hlavným ukazovateľom, ktorý umožňuje zohľadniť rozdielne sociálno-ekonomické charakteristiky na európskej úrovni, a musí zostať hlavným kritériom výšky prideľovaných finančných prostriedkov v budúcej politike súdržnosti, zdôrazňuje však, že je potrebné vo väčšej miere prihliadať na environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a stanoviť na tento účel vhodné kritériá;

7. konštatuje, že podľa spoľahlivých empirických dôkazov existuje určitá hraničná úroveň, po prekročení ktorej sa rast HDP postupne oddeľuje od súbežného zlepšovania životnej úrovne a udržateľnosti;

8. víta ako pozitívny a dôležitý krok päť opatrení na zlepšenie merania pokroku v meniacom sa svete, ktoré navrhla Komisia, a pripomína zámer využívať tieto ukazovatele ako nové usmernenia a kritériá pre posudzovanie tvorby politík a ich vykonávania; zdôrazňuje význam rozvoja týchto opatrení v úzkej medzinárodnej spolupráci;

9. zdôrazňuje, že HDP je hlavným ukazovateľom, v ktorom možno kombinovať environmentálne, sociálne, hospodárske a dopravné kritériá s cieľom merať prosperitu na všetkých úrovniach v EÚ; obáva sa, že ak sa bude príliš veľký dôraz klásť na iné ukazovatele, výsledkom bude svojvoľné, náhodné rozhodovanie a nadmerná byrokracia, čo môže sťažiť dosahovanie cieľov týkajúcich sa regionálnej rovnosti, a to v neprospech najchudobnejších a zemepisne najviac znevýhodnených regiónov v Európe;

10. je presvedčený, že na úpravu a doplnenie HDP ako rozhodujúceho štatistického ukazovateľa, ktorý slúži na orientáciu procesu tvorby politík a je založený na meraní trhových výstupov ekonomiky, je potrebné komplexne a ďalekosiahlo zmeniť systém, tak aby sa náležite zohľadnili hospodárske, environmentálne a sociálne parametre plánovania, vykonávania a hodnotenia hospodárskych, environmentálnych a sociálnych politík, a požaduje predovšetkým včasnejšie zhromažďovanie údajov a ich spracovanie;

11. v plnej miere podporuje vytvorenie pevného právneho rámca pre európske environmentálne ekonomické účty ako pozitívny krok v procese „viac ako HDP“; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa európske environmentálne ekonomické účty – len čo sa systém v plnej miere uvedie do prevádzky – používali aktívne a dôsledne pri tvorbe všetkých príslušných politík EÚ ako kľúčový prvok pre hodnotenia vplyvu, akčné plány, legislatívne návrhy a ďalšie významné výsledky politického procesu, a ďalej sa domnieva, že je rovnako veľmi dôležité, aby sa tento systém dôsledne koordinoval a vyhodnocoval, aby tak pripravil cestu pre ďalší vývoj v tejto oblasti;

12. vyzýva preto Komisiu, aby zachovala HDP ako kľúčový ukazovateľ pre plánovanie opatrení na zvýšenie prosperity a hospodárskej výkonnosti a aby na európskej úrovni určila regióny, ktoré sú v tomto ohľade oprávnené na podporu, pričom musia mať vnútroštátne orgány aj naďalej možnosť slobodne využívať ďalšie sociálne, environmentálne a infraštruktúrne ukazovatele na príslušnej úrovni, a to s cieľom zohľadniť špecifické podmienky v jednotlivých regiónoch a mestách a plniť ciele stratégie EÚ 2020;

13. zdôrazňuje, že je potrebné vypracúvať spoľahlivé, harmonizované a včasné štatistiky a získavať dlhodobé súbory údajov a ukazovateľov, ktoré by sa mohli použiť na plánovanie budúceho vývoja a tvorbu politík; odporúča, aby sa lepšie využívali a spájali rôzne databázy spravované orgánmi verejnej moci a aby sa v jednotlivých členských štátoch používala podobná metodika a spoločné normy, vymedzenia, klasifikácie a účtovné pravidlá s cieľom zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť údajov; požaduje, aby sa údaje zhromažďovali a spracúvali v súlade so zásadou odbornej nezávislosti, nestrannosti, objektivity, štatistickej dôvernosti a efektívnosti nákladov, pričom sa musí dôsledne dbať na aspekty ochrany osobných údajov; domnieva sa, že Eurostat by mal v tomto procese zohrávať zásadnú úlohu;

14. víta ochotu Komisie postupovať v spolupráci s ďalšími vládnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou a výskumnými centrami; pripomína dôležitosť zapojenia občanov do tejto kľúčovej diskusie, ako aj význam zabezpečenia slobodných zdrojov informácií, ktoré budú ľahko dostupné všetkým občanom, aby im bolo možné vysvetliť skutočný obsah jednotlivých ukazovateľov, ako aj to, ako sa k nim dospelo, ako sú vzájomne prepojené a čo sa nimi v skutočnosti meria, a aby bolo možné sledovať ich vývoj v čase; požaduje, aby bol Európsky parlament úzko zapojený do budúceho vývoja v tejto oblasti;

15. zdôrazňuje, že je potrebný súbor ukazovateľov zameraných na nefiškálny externý a interný makroekonomický vývoj, ktorý môže mať za určitých podmienok vplyv na verejné financie, a poznamenáva, že takýto súbor ukazovateľov by mohol zahŕňať saldo bežného účtu, pozície čistých zahraničných aktív, produktivitu a jednotkové náklady práce, reálny efektívny výmenný kurz, úvery súkromného sektora a ceny aktív;

16. poznamenáva však, že spochybnenie HDP ako jediného štatistického ukazovateľa a zavedenie doplnkových ukazovateľov povedie k tomu, že sa hospodárske politiky na vnútroštátnej a európskej úrovni budú uberať novými smermi a že sa zavedú nové aspekty týkajúce sa kvality rozvoja a prosperity občanov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k téme s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete
(2010/2088(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nirj Deva

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že koncepcia rastu, ktorá sa vzťahuje na kvantitatívne hospodárske ukazovatele, sa nesmie zamieňať s koncepciou rozvoja, ktorá sa vzťahuje na kvalitatívne kritériá a zahrňuje kvalitu života a zlepšovanie životných podmienok (kvalitu životného prostredia, zdravie, vzdelávanie, spravodlivé rozdelenie príjmov, sociálne vzťahy atď.); naliehavo preto vyzýva EÚ, aby nepresadzovala uplatňovanie rozvojovej politiky zameranej len na rast;

2. zdôrazňuje, že vzájomná súvislosť medzi blahobytom a HDP nie je automatická, ale podmienená, pretože HDP nezohľadňuje celý rad netrhových činností (napr. starostlivosť o deti, staršie a choré osoby atď.), ktoré majú na dobré životné podmienky vplyv; zároveň poukazuje na to, že ak v rozvojových krajinách môžu ísť dobré životné podmienky ruka v ruke s HDP, existujú aj prípady, keď politiky môžu prispieť k vytvoreniu dobrých životných podmienok, pričom však súčasne spomalia rast, ako k tomu dochádza pri ochrane lesných ekosystémov; domnieva sa preto, že v súlade s cieľom súdržnosti rozvojovej politiky treba vypracovať alternatívne ukazovatele k HDP s cieľom poskytnúť reprezentatívny obraz o hospodárskych, sociálnych a environmentálnych podmienkach;

3. dúfa, že návrh Komisie na meranie výkonnosti na základe environmentálnych, ako aj čisto hospodárskych ukazovateľov bude zlučiteľné a v súlade so súčasnými celosvetovými iniciatívami, ako je index ľudského rozvoja OSN;

4. pripomína, že HDP nie je vhodným ukazovateľom blahobytu; očakáva, že upriamenie pozornosti na širšie a trvalo udržateľnejšie ukazovatele povedie aj k systematickejšiemu zameraniu sa na sociálne a environmentálne činitele v rozvojových krajinách, vrátane zmeny klímy, zdravia, vzdelávania a riadenia, a že sa tým umožní, aby sa rozvojové politiky zamerali na ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc a sú najviac znevýhodnení; kladie dôraz na potrebu začlenenia environmentálnych a sociálnych aspektov do národných účtov, aby sa tomuto súboru ukazovateľov umožnilo náležite fungovať;

5. víta iniciatívu európskych inštitúcií s názvom Viac ako HDP zameranú na ukončenie obmedzovania spôsobu, ktorým sa meria miera bohatstva národov a dobrých životných podmienok občanov;

6. má v úmysle dôsledne monitorovať všetky nové nástroje s cieľom zabezpečiť, aby neviedli k zníženiu rozvojovej pomoci, najmä pokiaľ ide o záväzok EÚ vynaložiť do roku 2015 0,7 % HDP na rozvoj.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k téme s názvom Viac ako HDP – meradlo pokroku v meniacom sa svete
(2010/2088(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marian Harkin

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na existujúce štatistické nástroje vzťahujúce sa na určité dimenzie sociálneho pokroku, blahobytu a udržateľného rozvoja v Európe, akými sú prieskum EU-SILC, zisťovanie pracovných síl (LFS), eurobarometre, výskum európskych hodnôt a európsky sociálny výskum (ESS),

– so zreteľom na Stiglitzovu správu (správa Komisie o meraní hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku[2]), ktorá poskytuje prehľad siedmich dimenzií, ktoré treba vziať do úvahy pri vypracúvaní nových ukazovateľov,

A. keďže hrubý domáci produkt (HDP) je síce dôležitým ukazovateľom hospodárskeho rastu, ako jediný nástroj na usmerňovanie politiky zameranej na riešenie výziev 21. storočia nie je postačujúci a vyžaduje si dodatočné ukazovatele vrátane takých, ktoré merajú hospodársku a sociálnu súdržnosť, a environmentálnych ukazovateľov,

B. keďže finančná, hospodárska a sociálna kríza ukazuje, že hospodárska stratégia, ktorá sa opiera len o HDP, neumožňuje vytvorenie udržateľného modelu a v dôsledku toho je veľmi dôležité mať k dispozícii relevantné a komplexné informácie o vývoji reálnych príjmov domácností,

C. keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú potupou ľudskej dôstojnosti, pokrok v súčasnej etape sociálneho rozvoja v Európskej únii znamená v prvom rade uľahčovanie individuálnej a kolektívnej politickej, sociálnej a demokratickej účasti všetkých občanov odstraňovaním sociálnych rozdielov a chudoby,

D. keďže ekonomické bohatstvo a sociálny rozvoj spolu nie vždy súvisia, a preto si súdržná tvorba politík vyžaduje rámec údajov, ktorý obsahuje komplexnejšie ukazovatele zahŕňajúce sociálne a environmentálne prínosy a straty, ako aj ukazovatele merania udržateľného rozvoja a kvality života,

1. konštatuje, že vzhľadom na to, že vertikálne rozdelenie bohatstva si niekedy neuvedomujeme, existuje narastajúci rozdiel medzi oficiálnymi štatistickými údajmi o výkonnosti hospodárstva a tým, ako občania vnímajú svoje životné podmienky a kvalitu života, a konštatuje tiež, že to môže viesť k strate dôvery v pôsobenie vlády a demokratický proces; konštatuje, že subjektívny blahobyt v Európe nie je ovplyvňovaný len príjmom, ale aj vnímanou kvalitou spoločnosti[3], a požaduje preto ukazovatele, ktoré by presne odrážali kvalitu života občanov;

2. zdôrazňuje potrebu zapojiť spoločnosť vrátane sociálnych partnerov a zastupujúcich organizácií do výberu ukazovateľov a prostredníctvom využívania kombinácie alternatívnych ukazovateľov týkajúcich sa stavu životného prostredia a environmentálnej udržateľnosti, úrovne sociálneho začlenenia, sociálneho blahobytu, sociálnej integrácie a spravodlivosti prispieť k dosiahnutiu konsenzu, ktorý je potrebný na nájdenie spoločného postoja k spoločenským cieľom;

3. je znepokojený skutočnosťou, že pri zbere a poskytovaní údajov týkajúcich sa sociálnych dôsledkov nedávnej finančnej a hospodárskej krízy a krízy v oblasti zamestnanosti dochádza k významnému omeškaniu; požaduje preto, aby sa včas vypracovali kvalitatívne i kvantitatívne kritériá merania, ktoré by mali v prípade potreby vychádzať z rôznych typov domácností, s cieľom skvalitniť tvorbu politiky a umožniť cielenejšie riešenie problémov a monitorovanie trendov za určité obdobie, aby sa mohla dosiahnuť čo najlepšia rovnováha medzi finančnou konsolidáciou, rozvojom a sociálnou súdržnosťou;

4. zdôrazňuje, že je potrebné, aby ukazovatele vychádzali zo štatistických informácií, ktoré sú relevantné, včasné, presné, dostupné, porovnateľné a koherentné vo všetkých členských štátoch;

5. žiada Európsku komisiu, aby ako svoju prioritu a naliehavú úlohu doplnila ukazovateľ HDP o ukazovatele týkajúce sa sociálnych a environmentálnych otázok, keďže HDP sa vzťahuje len na ekonomické aspekty rozvoja, čo umožní komplexnejší pohľad na blahobyt a súdržnosť;

6. vyzýva, aby sa prostredníctvom nového partnerstva všetkých zúčastnených subjektov (Eurostatu, národných štatistických úradov, výskumných organizácií, národných vlád, agentúr EÚ a pod.) vypracovali ukazovatele blahobytu a udržateľného rozvoja, ktoré poskytnú tvorcom politík ďalší súbor kritérií na meranie mnohodimenzionálnych javov blahobytu a kvality života;

7. domnieva sa, že Komisia by mala bežné nástroje na hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov formulovaných v stratégii EÚ 2020 doplniť o alternatívne ukazovatele;

8. domnieva sa, že cieľ inovácie nebude možné dosiahnuť, ak nebudú súčasne stanovené ukazovatele, pomocou ktorých sa by sa definovali a hodnotili podmienky podporujúce inovácie;

9. zdôrazňuje potrebu merať kvalitu života v spoločnosti, pričom by sa venovala osobitná pozornosť skupinám ohrozeným vylúčením, a konštatuje, že takéto meranie si bude vyžadovať systematické sociálne štúdie, hodnotenia vplyvu a kritériá z oblastí, ako sú: zdravotníctvo a priemerná dĺžka života, chudoba, vzdelávanie, zamestnanosť, doprava, rodina, kriminalita, bývanie, voľný čas, účasť na politickom a kultúrnom živote, miera dôvery verejnosti, spolupatričnosť, materiálny, spoločenský a duševný blahobyt, životné prostredie, sociálna ochrana a sociálny kapitál;

10. navrhuje, aby ukazovatele výskumu EQLS, ktoré pokrývajú základné oblasti kvality života, boli založené na ďalšom rozvoji kvalitatívnych a kvantitatívnych metód merania;

11. konštatuje, že popri meraní hospodárskeho rozvoja a produktivity existujú aj ďalšie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú a vystihujú blahobyt krajiny a ktoré sa dosiaľ nemerali (nekvantifikovali);

12. zdôrazňuje potrebu merať, ako občania dokážu vyžiť zo svojho príjmu a do akej miery vedú kvalitný život z finančného a materiálneho hľadiska, a to vrátane minimálnej mzdy a miery, do akej táto mzda chráni jej príjemcov pred chudobou, ako aj primeranosti systémov sociálneho zabezpečenia; okrem toho zdôrazňuje potrebu zaviesť ukazovatele v rôznych oblastiach, ako sú zadlženosť, kvalita a dostupnosť bývania, dostupnosť dodávok energie a prístup k verejným službám, vzdelávaniu, kultúre, informačným a komunikačným technológiám, starostlivosti o deti a zdravotnej starostlivosti;

13. poukazuje na to, že existujú relevantné ukazovatele, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri zavádzaní, plánovaní a hodnotení sociálnych politík brali do úvahy merania a výsledky získané na základe týchto ukazovateľov a HDP;

14. konštatuje, že sociálna a hospodárska súdržnosť sú základnými cieľmi EÚ a že tieto ciele si vyžadujú ukazovatele, ktoré by odzrkadľovali horizontálnu a vertikálnu distribúciu bohatstva v spoločnosti, ako aj v rôznych sociálnych skupinách a rôznych regiónoch, a že takéto ukazovatele umožnia analýzu spravodlivosti distribúcie a monitorovanie sociálneho začlenenia a sociálnej účasti v EÚ;

15. zdôrazňuje, že je potrebné mať ukazovatele na meranie platenej i neplatenej domácej a dobrovoľníckej práce a využívať ako ukazovateľ aj mieru nezamestnanosti;

16. požaduje, aby všetky členské štáty prijali príručku Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o meraní dobrovoľníckej práce a podporovali jej používanie, a požaduje tiež mapovanie činností občianskej spoločnosti využívaním merateľných ukazovateľov, ako aj väčšiu podporu týchto činností;

17. berie na vedomie rozhodnutie Rady zo 17. júna 2010 ponechať na členské štáty stanovenie vnútroštátnych cieľov týkajúcich sa zníženia počtu ľudí, ktorým hrozí chudoba a vylúčenie, a to na základe jedného alebo viacerých z troch ukazovateľov odsúhlasených Radou; domnieva sa, že členské štáty môžu tým, že budú používať len ukazovateľ „domácnosť nezamestnaných osôb“, systematicky zanedbávať problémy, ako sú chudoba pracovníkov, energetická chudoba, chudoba detí a sociálne vylúčenie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] EQLS sa týka týchto hlavných oblastí súvisiacich s koncepciou kvality života: ekonomické zdroje, nedostatok; zdravie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti; zamestnanosť a kvalita pracovných miest; rovnováha medzi prácou a rodinou; rodinné vzťahy a podpora; sociálne začlenenie/vylúčenie (spoločenský život a sociálna účasť); vzdelávanie a odborná príprava; kvalita bývania a miestne životné prostredie; sociálny kapitál a kvalita spoločnosti; kvalita verejných služieb; subjektívny blahobyt (vrátane šťastia, životnej spokojnosti a optimizmu do budúcnosti).
[2] http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/documents/rapport_anglais.pdf
[3] Podľa zistení Eurofoundu klesla priemerná úroveň spokojnosti so životom v EÚ v období medzi posledným štvrťrokom 2007 a septembrom 2009 vo všeobecnosti o 4 %. Štruktúra zmeny spokojnosti so životom odzrkadľuje zmeny vo výške HDP v krajinách, ako sú pobaltské štáty, nesúvisí však s relatívne malým poklesom HDP v krajinách, ako je Malta alebo Francúzsko. (Zdroj: Trendy v kvalite života v EÚ: 2003 – 2009, Eurofound, 2010).
Veľký vplyv na dôveru v politické inštitúcie má v krajinách rozdiel príjmov a vnímaná úroveň korupcie. (Zdroj: 2. prieskum Eurofoundu o kvalite života v Európe).

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k téme s názvom Viac ako HDP – meradlo pokroku v meniacom sa svete
(2010/2088(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marisa Matias

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na Istanbulskú deklaráciu OECD z 30. júna 2007 týkajúcu sa merania a podporovania pokroku spoločností,

– so zreteľom na integrované usmernenia EÚ 2020 pre európsku hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, ktoré Európska komisia navrhla 27. apríla 2010,

– so zreteľom na návrh nariadenia o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (KOM(2010)0132) predložený Komisiou 9. apríla 2010,

– so zreteľom na správu Komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a spoločenského pokroku (správa Stiglitza, Sena a Fitoussiho z roku 2008) predloženú 14. septembra 2009,

– so zreteľom na globálnu iniciatívu s názvom Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB) schválenú vedúcimi predstaviteľmi skupiny G8+5 v júni 2007 a na jej výsledky uverejnené v rokoch 2009 a 2010,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)0397),

– so zreteľom na návrh verejných konzultácií Spoločného výskumného centra a Inštitútu pre životné prostredie a trvalú udržateľnosť zo 16. augusta 2010 s názvom Ukazovatele oddelenia (decouplingu), ukazovatele spotrebného koša a ukazovatele nakladania s odpadom. Rámec, metodika, databáza a postupy aktualizácie,

A. keďže je potrebné pretransformovať do usmernení diskusiu o prínosoch a obmedzeniach HDP ako nástroja na meranie a hodnotenie sociálnej a hospodárskej výkonnosti a v súvislosti s tým aj sociálneho pokroku,

B. keďže HDP zostáva kľúčovým ukazovateľom merania makroekonomickej činnosti, avšak nie sú v ňom dostatočne zohľadnené netrhové aspekty, a treba ho preto doplniť stručným a praktickým súborom iných ukazovateľov, ktoré sú vhodnejšie na meranie napr. sociálneho začlenenia či environmentálnych cieľov,

C. keďže ukazovatele vychádzajúce zo štatistických priemerov nie sú schopné odzrkadliť zvyšujúce sa sociálne a hospodárske nerovnosti,

D. keďže by sa malo rozlišovať medzi súčasným a budúcim blahobytom; keďže by sa malo zdôrazniť, že trvalú udržateľnosť je nutné hodnotiť tak z hospodárskeho, ako aj environmentálneho hľadiska,

1. berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie ukazovateľov, ktoré ako doplnok k HDP podporia hodnotenie spoločenského pokroku podľa troch pilierov hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska a ktorých cieľom bude poskytovať vyčerpávajúcejšie a aktuálne informácie na podporu politických rozhodnutí na miestnej, národnej a regionálnej úrovni;

2. víta oznámenie Komisie z 20. augusta 2009 s názvom Viac ako HDP: meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009)0433 v konečnom znení), v ktorom sa zdôrazňuje potreba skvalitniť a doplniť ukazovateľ HDP; podporuje najmä prácu uskutočnenú na rozšírení národných účtov na otázky životného prostredia a sociálne faktory;

3. uznáva ciele Únie v oblasti zmeny klímy a domnieva sa, že tieto ciele si vyžadujú zvýšenie energetickej efektívnosti a účinnosti využívania zdrojov nad rámec rozvoja HDP, čo povedie k novým ekonomickým modelom, domnieva sa preto, že aj keď má hospodársky rast zásadný význam pre blahobyt spoločnosti, je dôležité, aby sa vyvinuli doplnkové ukazovatele na meranie rôznych aspektov kvality života a aby im bola prisúdená patričná váha;

4. domnieva sa, že dosiahnutie a udržanie kvality života zahŕňa významné, konsenzuálne faktory, akými sú zdravie, vzdelávanie, kultúra, zamestnanosť, bývanie a životné prostredie; zastáva preto názor, že ukazovatele, ktorými sa merajú tieto faktory, sú tiež dôležité a mal by sa im prikladať väčší význam;

5. pripomína hlavnú iniciatívu s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje obsiahnutú v stratégii EÚ 2020 a upozorňuje na potrebu vytvoriť a používať vhodné ukazovatele na meranie dosiahnutia jej cieľov;

6. zdôrazňuje význam prijímania rozhodnutí na základe dôkazov a poukazuje na skutočnosť, že dodatočné sociálne a environmentálne ukazovatele poskytnú objektívny nástroj na riadne podnikateľské rozhodovanie, čo vedie k inováciám, účinnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti a k zníženiu nákladov;

7. požaduje vytvorenie ukazovateľov, ktoré sa bližšie zamerajú na hľadisko domácností a budú odrážať príjmy, spotrebu a bohatstvo ako prostriedok, ktorý lepšie vyjadrí záujem občanov na materiálnom blahobyte;

8. nazdáva sa, že použitie ďalších ukazovateľov, ktoré by mohli nanajvýš doplniť HDP, by muselo preukázateľne viesť k získaniu lepšieho obrazu o makroekonomickej činnosti; zdôrazňuje, že HDP je jediný ukazovateľ, ktorý umožňuje riadne zohľadniť rozdielne sociálno-ekonomické charakteristiky na európskej úrovni, zdôrazňuje však potrebu zohľadniť environmentálne a sociálne faktory na národnej a regionálnej úrovni a stanoviť na tento účel vhodné kritériá, a že v tomto procese by sa malo prihliadať na netrhové aspekty, akými sú práca v domácnosti a dobrovoľnícka práca, ako aj na pozitívne i negatívne externality týkajúce sa hospodárskej činnosti a na životaschopnosť týchto činností v priebehu času;

9. vyzýva Komisiu, aby aj naďalej ponechala HDP ako kľúčový ukazovateľ pre posudzovanie oprávnenosti na financovanie v rámci regionálnej politiky; obáva sa, že používanie akýchkoľvek iných ukazovateľov ohrozí hlavné ciele politiky súdržnosti na úkor najchudobnejších a geograficky najviac znevýhodnených regiónov; je však presvedčený o tom, že vnútroštátne orgány môžu na zodpovedajúcej úrovni rozhodovania aj naďalej uplatňovať iné sociálne a environmentálne ukazovatele a ukazovatele súvisiace s infraštruktúrou, ktoré zohľadňujú špecifické vlastnosti regiónov a miest v zmysle stratégie EÚ 2020;

10. zdôrazňuje potrebu vytvoriť dodatočné ukazovatele na meranie strednodobého a dlhodobého hospodárskeho a sociálneho pokroku, v ktorých sa bude brať do úvahy zmena klímy, účinnosť využívania zdrojov a sociálne začlenenie;

11. vyzýva na vypracovanie vybraných ukazovateľov, ktoré doplnia priemerné štatistické merania tým, že budú odzrkadľovať rozdelenie a nerovnosti medzi sociálnymi skupinami;

12. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o vytvorenie hodnotiacej tabuľky udržateľného rozvoja, v ktorej sa bude z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska hodnotiť zachovanie zdrojov a investícií do zdrojov, ktoré sú nutné na zabezpečenie budúceho blahobytu (vrátane prírodných zdrojov, fyzického a ľudského kapitálu);

13. požaduje vypracovanie spoločnej, porovnateľnej metodiky pre doplnkové ukazovatele a rozšírenú spoluprácu v tejto oblasti medzi Eurostatom a existujúcimi národnými úradmi, ako aj medzi EÚ a jej partnermi zo skupiny G20; podporuje preto úsilie Európskej komisie o vypracovanie metodík na hodnotenie a pokroku v hlavných oblastiach politiky ochrany životného prostredia a na informovanie o tomto pokroku, pričom zdôrazňuje, že je dôležité prijať také ukazovatele, ktoré sú akceptovateľné a porovnateľné aj mimo územia EÚ;

14. podporuje odporúčanie Rady rozšíriť národné účty o otázky životného prostredia a sociálne otázky prostredníctvom stanovenia medzinárodne akceptovaných metód;

15. konštatuje, že je potrebné pokračovať vo výskume a investíciách do schopností štatistických úradov s cieľom zlepšiť dosiahnuté výsledky, identifikovať nedostatky v dostupných informáciách a v prípade potreby vypracovať nové ukazovatele;

16. konštatuje, že nie sú potrebné žiadne dodatočné štatistické úrady ani orgány; vyzýva na rozšírenú spoluprácu medzi národnými úradmi a Eurostatom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k téme s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete
(2010/2088(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Paul Besset

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že meranie regionálnej hospodárskej výkonnosti a blahobytu je jednoznačne témou štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti, a preto spadá do kompetencie Výboru pre regionálny rozvoj;

2. víta návrh Komisie, aby sa prediskutoval prínos súboru doplňujúcich sociálnych a environmentálnych ukazovateľov k HDP, ktorý by sa mal uznať ako hlavné kritérium, ktoré budú v budúcnosti k dispozícii politikám EÚ s cieľom zlepšiť podmienky, za ktorých sa prijímajú rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti, a lepšie riešiť obavy európskych občanov; na tento účel podporuje aktivity Eurostatu a vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové oznámenie o všetkých dostupných ukazovateľoch, pričom zohľadní stratégiu EÚ 2020;

3. pripomína, že v prílohe II k nariadeniu Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[1], sa stanovuje použitie kritérií miery nezamestnanosti, miery zamestnanosti, úrovne vzdelania pracovníkov a hustoty obyvateľstva pri rozdeľovaní finančných prostriedkov v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť; zdôrazňuje význam vymedzenia vhodných kritérií a začlenenia ďalších doplňujúcich ukazovateľov k HDP na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v záujme cieleného vykonávania programov v regiónoch a mestách;

4. domnieva sa, že HDP je kľúčovou referenčnou hodnotou a účinným nástrojom na stanovenie hospodárskeho rastu regiónov; domnieva sa, že uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013[2] ponúka správny rámec na diskusiu o oprávnenosti čerpať regionálne fondy; je tiež presvedčený, že pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ by sa na vhodnej úrovni rozhodovania mohli doplniť ďalšie nástroje vychádzajúce z environmentálnych a sociálnych kritérií a ďalších faktorov, aby sa uľahčilo zastrešujúce hodnotenie regionálneho rozvoja a usmernila politika súdržnosti, ktorej prvoradým cieľom je dosiahnuť vyvážený rozvoj každého regiónu v EÚ pri zohľadnení jeho konkrétnych vlastností, a to vrátane okrajových, najvzdialenejších a hraničných regiónov;

5. zdôrazňuje, že prostriedky spoločné pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, fond pre rozvoj vidieka a fond pre rybné hospodárstvo na obdobie rokov 2007 – 2013 sú striktne založené na HDP členských štátov; pripomína, že táto koncepcia je v súlade s princípom solidarity v Európskej únii, keďže cieľom politiky súdržnosti je zmierniť rozdiely medzi úrovňami rozvoja európskych regiónov;

6. domnieva sa, že regionálna ekonomická štruktúra sa vyznačuje vnútornou zložitosťou a medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi otázkami existuje určitá miera vzájomnej previazanosti; zastáva názor, že hoci je HDP stále relevantným a prísnym meradlom rozvoja pri vykonávaní programov v regiónoch a mestách, niekedy môže poskytnúť len čiastkový obraz, ktorý nezohľadňuje skutočnú situáciu v regiónoch; domnieva sa teda, že by sa mala uskutočniť rozsiahla, spravodlivá a otvorená vedecká diskusia o význame ďalších doplňujúcich ukazovateľov k HDP; zdôrazňuje, že keďže HDP by mal byť naďalej hlavným kritériom pre cieľ 1, na kategorizáciu a stanovenie priorít podpory pre regióny v rámci cieľa 2 by sa mali používať aj ďalšie kritériá založené na príslušných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych, demografických a geografických výzvach, pred ktorými tieto regióny stoja, v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006; konštatuje, že členské štáty by mohli zvážiť preskúmanie ďalších ukazovateľov, napríklad environmentálnych a sociálnych, ktoré by mohli podať obsiahlejší obraz o blahobyte spoločnosti, osobitných charakteristikách regiónov a miest v rámci cieľov 1 a 2 a pridanej hodnote politík EÚ na vnútroštátnej úrovni, čím by sa predišlo tomu, aby sa rozľahlé, málo rozvinuté oblasti ocitli mimo rozvoja, ktorý umožňuje spoločná európska politika súdržnosti;

7. pripomína, že zdravie, vzdelávanie, ochrana občanov, dopravné prostriedky a infraštruktúra, environmentálna udržateľnosť, rovnosť a sociálne začleňovanie sú popri hospodárskych otázkach v plnej miere súčasťou základného modelu európskeho rozvoja; dodáva, že pri hodnotení projektov, ktoré sú financované v rámci politiky súdržnosti, by sa mala zvážiť životná úroveň a hospodárska, sociálna, geografická, demografická a environmentálna zraniteľnosť regiónov, aby sa dosiahli ciele stratégie EÚ 2020 a rozvinulo sa vyvážené sociálne trhové hospodárstvo;

8. vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcom plánovacom období rokov 2014 – 2020 naďalej používala HDP ako hlavné meradlo pri stanovení oprávnenosti na pomoc v rámci regionálnej politiky na európskej úrovni; poukazuje na to, že v tomto smere a s cieľom získať komplexnejšiu predstavu o politikách regionálnej súdržnosti musia mať vnútroštátne orgány pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ možnosť využívať na náležitej úrovni rozhodovacieho procesu iné ukazovatele; so zreteľom na vykonávanie regionálnych programov sa domnieva, že v súlade so zásadou subsidiarity by diskusia a úvahy o ľahko a presne merateľných doplňujúcich ukazovateľov k HDP mohli poskytnúť komplexnejší obraz o výsledkoch regionálnych politík súdržnosti, aby vnútroštátne odborné skúsenosti mohli splniť hlavné ciele na úrovni EÚ;

9. domnieva sa, že ak budú mať členské štáty vedecké dôkazy, ktoré potvrdia úspešnú a dlhodobú skúsenosť s uplatňovaním hospodárskych, environmentálnych a sociálnych ukazovateľov, ktoré zohľadnia typické charakteristiky jednotlivých regiónov vo vnútroštátnej stratégii rozdeľovania prostriedkov pri čerpaní štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, bude potrebné ďalej preskúmať spoľahlivosť, vhodnosť a možné použitie týchto ukazovateľov na prekonanie spoločných európskych výziev;

10. pripomína, že pri každom uplatňovaní doplňujúcich kritérií by sa mala rešpektovať zásada, že opatrenia politiky súdržnosti by sa mali sústrediť v zaostávajúcich regiónoch;

11. konštatuje, že striktné uplatňovanie kritéria HDP na určenie oprávnenosti regiónov v rámci cieľa Konvergencia vytvára závažný prahový efekt na úkor regiónov, ktoré nie sú v rámci tohto cieľa oprávnené; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila možnosť vytvoriť ďalší cieľ medzi cieľom Konvergencia a cieľom Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť v záujme zmiernenia tohto prahového efektu.

12. domnieva sa, že súdržnosť financovaná z prostriedkov EÚ by nemala viesť k investíciám, ktoré nezohľadňujú skutočné obavy európskych občanov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
[2] P7_TA(2010)0356.

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Wolf Klinz, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Alfredo Pallone, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sophie Auconie, Sari Essayah, Robert Goebbels, Carl Haglund, Thomas Händel, Danuta Maria Hübner, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edvard Kožušník

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia