o Investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu

(2010/2211(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–       so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(3) a jeho vykonávacie predpisy,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),

–       so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. júna 2010 o vytvorení osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013(4),

–       so zreteľom na príspevky od parlamentov/komôr parlamentov Rakúska (Nationalrat), Českej republiky (Poslanecká sněmovna), Dánska (Folkentinget), Estónska (Riigikogu), Nemecka (Deutscher Bundestag a Deutscher Bundesrat), Írska (Oireachtas), Litvy (Seimas), Lotyšska (Saeima), Portugalska (Assembleia da República), Holandska (Tweede Kamer) a Švédska (Riksdagen),

–       so zreteľom na článok 184 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0193/2011),

A.     keďže Parlament sa rozhodol zriadiť osobitný výbor s týmto mandátom:

a)   vymedziť politické priority Parlamentu pre VFR po roku 2013, pokiaľ ide o legislatívne i rozpočtové otázky;

b)   urobiť odhad finančných zdrojov, ktoré EÚ potrebuje na dosiahnutie cieľov a uskutočňovanie politík v období od 1. januára 2014;

c)   definovať trvanie nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR);

d)   v súlade s týmito prioritami a cieľmi navrhnúť štruktúru budúceho VFR, v ktorej sa uvedú hlavné oblasti činnosti EÚ;

e)   predložiť usmernenia pre orientačné rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé okruhy VFR a v rámci nich v súlade s prioritami a navrhnutou štruktúrou;

f)    určiť prepojenie medzi reformou systému financovania z rozpočtu EÚ a preskúmaním výdavkov s cieľom poskytnúť Výboru pre rozpočet pevný základ pre rokovania o novom VFR;

B.     keďže osobitný výbor by mal predložiť záverečnú správu pred tým, ako Komisia predloží svoje návrhy o budúcom VFR,

C.     keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa posilnili politiky Únie a vytvorili nové oblasti pôsobnosti, čo by sa malo prejaviť v nadchádzajúcom VFR,

D.     keďže výzvy, ktoré stoja pred Úniou a jej občanmi, ako sú svetová hospodárska kríza, prudký rast krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, prechod na udržateľnú spoločnosť a hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, boj proti zmene klímy, demografické výzvy vrátane integrácie prisťahovalcov a ochrany žiadateľov o azyl, presun v celosvetovom rozdelení výroby a úspor na krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, boj proti chudobe, ako aj hrozby prírodných a človekom spôsobených katastrof, terorizmu a organizovaného zločinu, si vyžadujú rozhodnú odozvu Únie a jej členských štátov,

E.     keďže Európska únia má na medzinárodnej úrovni väčšiu váhu než súhrn jej jednotlivých členských štátov,

F.     keďže hlavným cieľom politiky súdržnosti EÚ by malo byť i naďalej znižovanie pretrvávajúcich sociálnych, ekonomických a územných rozdielov v celej Únii a keďže viditeľná a úspešná politika súdržnosti má sama osebe európsku pridanú hodnotu a mala by slúžiť všetkým členským štátom EÚ,

G.     keďže občania od EÚ očakávajú stále viac a sú aj kritickejší, pokiaľ ide o jej výkonnosť; keďže verejná zodpovednosť vo vzťahu k EÚ sa obnoví len vtedy, keď jej občania budú presvedčení, že Únia lepšie zastupuje ich hodnoty a záujmy,

H.     keďže stratégia Európa 2020 by mala pomôcť Európe prekonať krízu a stať sa silnejšou prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže táto stratégia je založená na piatich hlavných cieľoch Únie: podpora zamestnanosti, zlepšovanie podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovní vzdelania a podpora sociálneho začleňovania, a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby,

I.      keďže rozpočet Únie je významnou hybnou silou reformy a keďže jeho vplyv sa môže zväčšiť, ak zmobilizuje dodatočné súkromné a verejné finančné zdroje na podporu investícií, a bude tak pôsobiť urýchľujúco na násobiaci účinok výdavkov Únie; keďže tzv. zásada primeranej návratnosti nemá nijaké hospodárske odôvodnenie, pretože náležitým spôsobom nezohľadňuje európsku pridanú hodnotu, vedľajšie účinky a potrebu solidarity medzi krajinami EÚ,

J.      keďže podľa článku 3 ZEÚ by sa trvalo udržateľný rozvoj Európy mal zakladať na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve smerujúcom k plnej zamestnanosti a spoločenskému pokroku a na vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality,

K.     keďže zásada riadneho finančného hospodárenia je jednou z hlavných zásad plnenia rozpočtu Únie; keďže mnohé členské štáty prijímajú náročné fiškálne opatrenia vo vlastných rozpočtoch a keďže riadne finančné hospodárenie – efektívnosť, účinnosť, hospodárnosť – je pri verejných výdavkoch čoraz dôležitejšie, a to na úrovni Únie aj členských štátov,

L.     keďže rezervy na pravidelné prispôsobovanie výdavkových programov meniacim sa potrebám a okolnostiam sú nedostatočné a keďže zložitá povaha nariadení a pravidiel je jedným z dôvodov nedostatočne fungujúcich riadiacich a kontrolných systémov,

M.    keďže prvé štyri roky súčasného VFR na roky 2007 – 2013 jasne naznačili, aké sú hranice schopnosti finančného rámca prispôsobiť sa novému vývoju a prioritám bez toho, aby boli ohrozené tie existujúce, a keďže súčasný VFR nie je schopný rýchlo reagovať na nové záväzky, ako je projekt Galileo, ITER, potravinový nástroj alebo európsky plán na oživenie hospodárstva,

N.     keďže zavedenie zdroja HND do systému financovania EÚ v roku 1988 malo dočasne kompenzovať pokles vlastných zdrojov, v nasledujúcich rokoch sa však pokračovalo s jeho využívaním a posilňoval sa, takže tento zdroj je dnes hlavnou zložkou rozpočtových zdrojov EÚ; keďže prevaha tohto zdroja zvýraznila tendenciu členských štátov počítať svoju čistú bilanciu, čoho dôsledkom je séria zliav, korekcií, výnimiek a kompenzácií, čo vedie k tomu, že súčasný systém vlastných zdrojov je príliš zložitý, neprehľadný, bez dostatočného prepojenia na jestvujúce politiky Únie a nie je celkom spravodlivý, a preto nie je schopný zabezpečiť transparentné a efektívne financovanie politík Únie v európskom záujme, a napokon je i úplne nezrozumiteľný pre európskych občanov,

Časť I: Kľúčové výzvy

1.      domnieva sa, že nadchádzajúce výzvy – či už demografický vývoj, zmena klímy alebo dodávky energie – sú oblasti, kde môže EÚ, ktorá je viac ako len súhrnom jej členských štátov, preukázať svoju pridanú hodnotu;

2.      konštatuje, že súčasná kríza a vážne obmedzenia vo verejných výdavkoch sťažili ďalší pokrok členských štátov z hľadiska rastu a väčšej konkurencieschopnosti v snahe o hospodárske a sociálne zbližovanie a plnú účasť na vnútornom trhu; je však pevne presvedčený, že riešením krízy je viac, a nie menej Európy;

3.      domnieva sa, že pojem „udržateľné zdroje pre Európsku úniu“ znamená predovšetkým premyslenie systému zdrojov rozpočtu EÚ s cieľom nahradiť súčasné národné príspevky skutočne európskymi zdrojmi;

4.      domnieva sa, že nedávne udalosti ukazujú, že eurozóna potrebuje odvážnejšie hospodárske riadenie a že menový pilier bez sociálneho a hospodárskeho piliera je odsúdený na zlyhanie; domnieva sa, že je zásadne dôležité, aby Únia posilnila svoj systém hospodárskeho riadenia v záujme zabezpečenia realizácie stratégie EÚ 2020 (obnovy a ochrany dlhodobého tempa hospodárskeho rastu), s cieľom zabrániť opakovaniu súčasnej krízy a v záujme ochrany európskeho projektu;

Budovanie znalostnej spoločnosti

5.      upozorňuje, že kríza poukázala na štrukturálne problémy, pred ktorými stojí väčšina hospodárstiev členských štátov: nedostatočná produktivita, vysoká úroveň verejného dlhu, veľké fiškálne deficity, štrukturálna nezamestnanosť, pretrvávajúce prekážky na vnútornom trhu, nízka pracovná mobilita a zastarané chápanie zručností, čo prispieva k nízkemu rastu; zdôrazňuje, že na to, aby sa tieto štrukturálne problémy prekonali, je potrebné investovať do kľúčových oblastí, ako sú vzdelávanie, výskum a inovácie, a poukazuje na význam zvrátenia trendu prudko klesajúcich verejných investícií;

6.      pripomína, že pri súčasných investičných trendoch je možné, že Ázia do roku 2025 dosiahne vedúce postavenie vo vedeckom a technologickom vývoji; pripomína však, že tieto zmeny nepredstavujú len obrovské výzvy, ale aj príležitosti, napríklad prudký rast vývozného potenciálu EÚ; konštatuje, že pokiaľ ide o terciárne akademické a odborné vzdelávanie, Únia zaostáva, keďže len približne 30 európskych univerzít patrí medzi najlepších 100 na svete; zdôrazňuje, že Európa zaostáva aj v zručnostiach, a upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2020 si bude o 16 miliónov viac pracovných miest vyžadovať vysokú kvalifikáciu, zatiaľ čo počet pracovných miest vyžadujúcich si nízku úroveň zručností poklesne o 12 miliónov;

Boj proti nezamestnanosti

7.      domnieva sa, že jednou z veľkých výziev, ktorým Európska únia čelí, je problém zachovania jej konkurencieschopnosti, zvýšenia rastu a boja proti vysokej nezamestnanosti so zameraním sa na riadne fungujúce trhy práce a na sociálne podmienky s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti zamestnanosti, podporovať dôstojnú prácu, zaručiť práva pracovníkov v celej Európe, ako aj pracovné podmienky a znížiť chudobu;

Problém demografického vývoja

8.      trvá na tom, že Únia musí bojovať s problémom demografického vývoja; konštatuje, že kombinácia menšieho podielu pracujúceho obyvateľstva a vyššieho podielu ľudí v dôchodku bude predstavovať vyšší tlak na jej sociálne systémy a hospodársku konkurencieschopnosť;

Výzvy týkajúce sa klímy a zdrojov

9.      vyjadruje znepokojenie nad tým, že rast svetovej populácie zo 6 na 9 miliárd bude viesť k intenzívnejšiemu svetovému konkurenčnému boju o prírodné zdroje a zvýšenému tlaku na celosvetové aj miestne životné prostredie; konštatuje, že dopyt po potravinách sa do roku 2050 pravdepodobne zvýši o 70 % a že neefektívne a neudržateľné využívanie surovín a komodít a hospodárenie s nimi vystavuje občanov škodlivej konkurencii medzi potravinami, ochranou prírody a výrobou energie, ako aj nákladným cenovým šokom; môže to mať aj závažné dôsledky pre priemysel, pokiaľ ide o obchodné príležitosti vrátane obmedzení v prístupe k surovinám, čo ohrozuje hospodársku bezpečnosť a prispieva k zmene klímy; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ okamžite prijala kroky a zaviedla proces smerujúci k hospodárstvu založenému na udržateľnom využívaní zdrojov;

10.    upriamuje pozornosť na zvyšujúcu sa celosvetovú spotrebu energie a na skutočnosť, že závislosť od dovozu energie sa zvýši, pričom Únia bude v roku 2050 dovážať energiu na pokrytie takmer dvoch tretín svojich energetických potrieb, pokiaľ nebudú súčasné energetické politiky adekvátne zmenené a ak EÚ a členské štáty nezvýšia úsilie o rozvoj vlastných zdrojov energie a o naplnenie svojho potenciálu v oblasti energetickej efektívnosti, pričom by mali v plnej miere zohľadňovať záväzky EÚ v oblasti energie a klímy, ako aj bezpečnostné aspekty; upozorňuje, že nestálosť cien a neistota dodávok sa zvýrazní aj v dôsledku politickej nestálosti v krajinách bohatých na energiu; žiada preto diverzifikáciu zásobovacích trás a obchodných partnerov;

11.    podporuje myšlienku, že súhrn finančných prostriedkov EÚ by mal ako celok viesť k zlepšeniu všeobecného stavu európskeho životného prostredia, a tým k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré bude aspoň zodpovedať cieľom súčasných právnych predpisov EÚ; navrhuje preto, aby sa na spoločnej úrovni analyzovali pozitívne a negatívne účinky využívania prostriedkov EÚ na klímu a životné prostredie;

Vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a osobné slobody

12.    domnieva sa, že globalizácia zvyšuje pocit zraniteľnosti zmazaním hraníc vnútornej a vonkajšej formy slobody, spravodlivosti a bezpečnosti; je presvedčený, že riešenie bezpečnostných výziev 21. storočia pri zaručení základných práv a osobných slobôd si preto vyžaduje celosvetové a predbežné odozvy, ktoré môže poskytnúť len aktér o veľkosti Únie; je presvedčený, že vonkajší rozmer bezpečnosti EÚ je úzko spätý s demokraciou, zásadami právneho štátu a dobrou správou vecí verejných v tretích krajinách a že EÚ má osobitnú povinnosť k tomu prispieť;

Európa vo svete: stať sa asertívnym aktérom

13.    je presvedčený, že Únia ako politická, hospodárska a obchodná veľmoc musí zohrávať svoju úlohu na medzinárodnej scéne v plnej miere; pripomína, že Lisabonská zmluva poskytuje nové nástroje na lepšie plánovanie európskych záujmov a hodnôt vo svete; zdôrazňuje, že Únia vytvorí pridanú hodnotu v celosvetovom meradle a ovplyvní rozhodnutia globálnej politiky, len ak bude konať kolektívne; trvá na tom, že silnejšie vonkajšie zastúpenie bude musieť byť sprevádzané silnejšou vnútornou koordináciou;

Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných

14.    je presvedčený, že posilnenie zmyslu pre verejnú zodpovednosť vo vzťahu k Únii sa musí stať hybnou silou kolektívneho konania; domnieva sa, že zabezpečenie dobrej správy vecí verejných je jednoznačne najúčinnejším prostriedkom EÚ na zabezpečenie neustálej angažovanosti a účasti jej občanov;

Časť II: Optimalizácia plnenia – úloha rozpočtu EÚ

Európska pridaná hodnota a náklady v prípade neexistencie EÚ

15.    zdôrazňuje, že hlavným cieľom rozpočtových výdavkov EÚ je vytvárať európsku pridanú hodnotu zlúčením zdrojov, pôsobením ako katalyzátor a dosiahnutím úspor z rozsahu a pozitívnych cezhraničných a vedľajších účinkov, a prispieť tak k účinnejšiemu alebo rýchlejšiemu dosiahnutiu dohodnutých spoločných politických cieľov a zníženiu vnútroštátnych výdavkov; pripomína, že sa musí v zásade zabrániť akémukoľvek zdvojovaniu výdavkov a prekrývaniu prostriedkov pridelených v rámci rôznych rozpočtových riadkov a že cieľom výdavkov EÚ musí byť vždy vytvorenie väčšej hodnoty, než je súhrn individuálnych výdavkov členských štátov; domnieva sa, že správne používaný viacročný finančný rámec predstavuje veľmi dôležitý nástroj dlhodobého plánovania európskeho projektu tým, že zohľadňuje európsku perspektívu a pridanú hodnotu Únie;

16.    domnieva sa, že popri kontrole uplatňovania zásady subsidiarity zakotvenej v Lisabonskej zmluve prostredníctvom národných parlamentov sa európska pridaná hodnota musí posudzovať pri každom legislatívnom návrhu s významom pre rozpočet v rámci najlepších postupov; trvá však na tom, že posúdenie európskej pridanej hodnoty si vyžaduje viac než len „tabuľkový prístup“ a že politické hodnotenie musí preskúmať, či plánované opatrenie skutočne a účinne prispeje k spoločným cieľom EÚ a či vytvorí verejné statky EÚ; konštatuje, že nemožno numericky posudzovať hlavné a najvýznamnejšie prvky európskej pridanej hodnoty, ako sú mier, stabilita, sloboda a voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu;

17.    zdôrazňuje, že je potrebné preukázať súlad všetkých výdavkov EÚ so záväzkami podľa Zmluvy, acquis communautaire alebo s hlavnými cieľmi politiky EÚ; upozorňuje, že európska pridaná hodnota môže byť vytvorená nielen výdavkami, ale aj európskymi právnymi predpismi a koordináciou vnútroštátnych politík a politík EÚ v oblasti hospodárstva, vo fiškálnej, rozpočtovej a sociálnej oblasti; je presvedčený, že európska pridaná hodnota výdavkov v rámci nadchádzajúceho VFR sa musí zvýšiť; zdôrazňuje, že prostriedky EÚ by mali všade tam, kde je to možné, prispievať k viac než jednému cieľu politiky EÚ naraz (napr. k územnej súdržnosti, prispôsobovaniu sa zmene klímy, ochrane biodiverzity);

18.    je pevne presvedčený, že investície na úrovni EÚ môžu viesť k výrazne vyšším úsporám na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v oblastiach, v ktorých má EÚ nesporne vyššiu pridanú hodnotu než vnútroštátne rozpočty; je pevne presvedčený, že zásada európskej pridanej hodnoty by mala byť základom všetkých budúcich rokovaní o rozpočte EÚ; víta preto záväzok Komisie vykonať komplexnú analýzu nákladov v prípade neexistencie EÚ pre členské štáty a ich rozpočty; vyzýva Komisiu, aby včas zverejnila túto správu s cieľom umožniť jej zohľadnenie počas procesu rokovaní o budúcom VFR;

19.    požaduje lepšiu koordináciu medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov pri financovaní spoločných politických priorít; opakuje, že je potrebné koordinovať výdavky z verejných prostriedkov od plánovania po realizáciu s cieľom zabezpečiť vzájomné dopĺňanie, väčšiu efektívnosť a viditeľnosť, ako aj lepšie usmerňovanie rozpočtu EÚ; domnieva sa, že nový mechanizmus koordinácie hospodárskej a rozpočtovej politiky (tzv. európsky semester) by mal zohrávať významnú úlohu pri zlaďovaní politických cieľov v celej Európe, a to i s cieľmi EÚ, a pomôcť tak pri dosahovaní požadovaného rozpočtového synergického účinku medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov;

Efektívny rozpočet

20.    domnieva sa, že zatiaľ čo zásada európskej pridanej hodnoty by sa mala využívať na usmernenie budúcich rozhodnutí určujúcich priority vo výdavkoch, efektívne a účinné využívanie rozpočtových prostriedkov by malo viesť k plneniu rôznych politík a činností;

21.    zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť optimálne výsledky, pokiaľ ide o udržateľný rast a rozvoj, solidaritu a súdržnosť, treba uprednostniť zlepšenie súčinnosti medzi všetkými prostriedkami rozpočtu EÚ, ktoré majú vplyv na hospodársky rozvoj, a integrovaný prístup medzi jednotlivými sektormi, rozvoj politík orientovaných na výsledky a v prípade potreby využívanie podmienenosti, zásad „nespôsobiť žiadnu škodu“ a „znečisťovateľ platí“, faktorov úspešnosti a ukazovateľov výsledkov a výkonnosti;

Využitie rozpočtu na podporu investícií

22.    pripomína, že rozpočet EÚ je v prvom rade investičný rozpočet, ktorý môže generovať ďalšie investície z verejných či súkromných zdrojov; domnieva sa, že pritiahnutie dodatočného kapitálu bude kľúčové pre získanie významných investičných prostriedkov potrebných na splnenie cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje najmä potrebu maximalizovať účinok európskeho financovania prostredníctvom mobilizácie, spoločného využívania a zvyšovania verejných a súkromných finančných zdrojov na infraštruktúru a veľké projekty európskeho záujmu, a to bez narušenia hospodárskej súťaže;

23.    berie na vedomie vývoj inštitucionalizovaných projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v Únii od deväťdesiatych rokov minulého storočia okrem iného v sektore dopravy, v oblasti verejných budov a zariadení a životného prostredia, ako foriem spolupráce medzi verejnými orgánmi a súkromným sektorom a dodatočného nástroja na poskytovanie infraštruktúry a strategických verejných služieb; je však znepokojený niektorými zásadnými problémami, ktoré vznikli v prípade PPP, a trvá na tom, že pri koncipovaní budúcich PPP treba zohľadniť získané skúsenosti a odstrániť nedostatky z minulosti;

24.    berie na vedomie predchádzajúce, vo všeobecnosti pozitívne skúsenosti s používaním inovačných finančných nástrojov vrátane kombinovaných grantových a úverových mechanizmov a mechanizmov rozdelenia rizika, ako sú Nástroj záruk za úvery pre projekty transeurópskych dopravných sietí (LGTT), finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF) a nástroje politiky súdržnosti (JEREMIE, JESSICA, JASPERS a JASMINE), v záujme riešenia konkrétnych politických cieľov; domnieva sa, že Únia by mala prijať opatrenia predovšetkým na zlepšenie využívania prostriedkov EÚ ako katalyzátora priťahujúceho ďalšie finančné prostriedky z EIB, EBRD a iných medzinárodných finančných inštitúcií a zo súkromného sektora;

25.    vyzýva preto Komisiu, aby navrhla opatrenia na rozšírenie systému inovačného financovania, a to po jeho presnom posúdení a podrobnom zhodnotení verejných a súkromných investičných potrieb, ako aj metodiku koordinácie financovania z rôznych zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich vnútroštátny právny rámec umožní implementáciu týchto systémov; požaduje preto výrazné posilnenie regulačného, rozpočtového a operačného rámca týchto mechanizmov, aby sa zabezpečila ich účinnosť, pokiaľ ide o podporu investícií, udržateľnosť a správne využívanie zdrojov EÚ, a aby sa zaručilo zodpovedajúce monitorovanie, vykazovanie a zodpovednosť; okrem toho trvá na tom, že je potrebné zaručiť vyčíslenie a náležité zohľadnenie príslušných rizík;

26.    berie na vedomie minulé problémy so získavaním súkromných investorov pre projekty EÚ veľkého rozsahu; uznáva, že finančná kríza spôsobila, že súkromní investori sú ešte zdráhavejší, pokiaľ ide o financovanie projektov EÚ, a odhalila potrebu znovu vybudovať dostatočnú dôveru s cieľom umožniť veľkým investičným projektom pritiahnuť podporu, ktorú potrebujú; zdôrazňuje, že podpora rozpočtu EÚ bude potrebná v krátkodobom aj dlhodobejšom horizonte na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných prostriedkov k projektom v záujme EÚ, a to najmä k projektom s európskou pridanou hodnotou, ktoré sú hospodársky životaschopné, ale považujú sa za komerčne nerealizovateľné;

27.    víta preto iniciatívu projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 ako mechanizmus rozdelenia rizika s Európskou investičnou bankou (EIB), ktorá poskytuje ohraničenú podporu z rozpočtu EÚ a ktorá bude mať pákový účinok na prostriedky EÚ a pritiahne dodatočný záujem súkromných investorov o účasť na prioritných projektoch EÚ v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; žiada Komisiu, aby predložila plnohodnotný návrh projektových dlhopisov EÚ v nadväznosti na skúsenosti získané zo spoločných nástrojov EÚ – EIB a aby doň zahrnula jednoznačné a transparentné kritériá oprávnenosti a výberu projektov; pripomína, že projekty v záujme EÚ, ktoré vytvárajú nízke príjmy, si budú naďalej vyžadovať financovanie prostredníctvom grantov; je znepokojený tým, že obmedzená veľkosť rozpočtu EÚ môže prípadne obmedziť poskytovanie dodatočnej podpory pre nové iniciatívy;

28.    pripomína potrebu zabezpečiť čo najvyššiu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré využívajú rozpočet EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec pre vykonávanie a oprávnenosť projektov, o ktorom sa rozhodne prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a ktorý by zaistil neustály tok informácii a účasť rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o využívanie týchto nástrojov v celej Únii, čo by Parlamentu umožnilo overiť, či sa plnia jeho politické priority, ako aj posilnenú kontrolu takýchto nástrojov Európskym dvorom audítorov;

Zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia

29.    domnieva sa, že zlepšujúce sa plnenie a kvalita čerpania by mali predstavovať usmernenia pre dosiahnutie optimálneho využívania rozpočtu EÚ a navrhnutie a riadenie programov a činností po roku 2013;

30.    ďalej zdôrazňuje, že v návrhu programov výdavkov by sa mala venovať čo najväčšia pozornosť zásadám jednoznačnosti cieľov, úplného dodržiavania acquis Spoločenstva a vzájomného dopĺňania sa nástrojov a činností, harmonizácie a zjednodušenia pravidiel oprávnenosti a vykonávania, transparentnosti a úplnej a dohodnutej zodpovednosti; zdôrazňuje význam rodového rozpočtovania ako nástroja dobrej správy na zlepšovanie efektivity a spravodlivosti;

31.    zdôrazňuje najmä, že zjednodušenie pravidiel a postupov by malo byť kľúčovou horizontálnou prioritou, a je presvedčený, že revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách by mala v tejto súvislosti zohrať rozhodujúcu úlohu;

32.    zdôrazňuje, že zlepšovanie finančného hospodárenia v Únii sa musí podporovať dôkladným monitorovaním pokroku v Komisii a v členských štátoch; trvá na tom, že členské štáty by mali prevziať zodpovednosť za správne využívanie prostriedkov EÚ a hospodárenie s nimi a vydávať každoročné vnútroštátne vyhlásenia o využívaní prostriedkov EÚ na príslušnej politickej úrovni;

33.    zdôrazňuje potrebu riešenia trendu rastúcej úrovne nesplatených záväzkov (RAL); pripomína, že podľa Komisie úroveň RAL do konca roku 2013 dosiahne 217 miliárd EUR; konštatuje, že pri realizácii viacročných programov je určitá úroveň RAL nevyhnutná, zdôrazňuje však, že existencia nesplatených záväzkov si podľa vymedzenia vyžaduje vykonanie príslušných platieb; nesúhlasí preto s prístupom Rady, ktorá chce o úrovni platieb rozhodovať vopred a bez toho, aby sa zohľadnilo presné posúdenie skutočných potrieb; v celom priebehu ročného rozpočtového postupu v rámci nasledujúceho VFR bude preto vyvíjať maximálne úsilie v záujme zmenšenia rozdielov medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami prostredníctvom príslušného zvýšenia úrovne platieb;

34.    pevne verí, že posúdenie silných a slabých stránok riadiacich a kontrolných systémov každého členského štátu v jednotlivých oblastiach politiky je nevyhnutné s cieľom zlepšiť kvalitu riadenia a kontroly využívania prostriedkov EÚ v členských štátoch; domnieva sa tiež, že lepšie riadenie, zníženie byrokracie a väčšia transparentnosť, ako aj lepšie, ale nie častejšie kontroly sú potrebné na zvýšenie efektívnosti a účinnosti použitia prostriedkov EÚ, a to aj vo vzťahu k miere úspešnosti ich čerpania; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi úrovňou kontroly a súvisiacimi nákladmi;

35.    zdôrazňuje význam právnej istoty a rozpočtovej kontinuity pre úspešnú realizáciu viacročných politík a programov; domnieva sa preto, že pravidlá by sa počas programového obdobia nemali meniť bez náležitého odôvodnenia a primeraného hodnotenia vplyvov, keďže to môže viesť k vyšším nákladom na prechod, pomalšiemu plneniu a zvýšeniu rizika chýb;

36.    zdôrazňuje, že inštitucionálna kapacita je jedným z kľúčových prvkov úspešného rozvoja, vykonávania a monitorovania politík Únie; domnieva sa preto, že posilnenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mohlo posilniť štrukturálne zmeny a prispieť k hladkému a úspešnému čerpaniu zdrojov EÚ;

Časť III: politické priority

37.    pripomína, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy posilňuje politiky Únie a udeľuje jej nové dôležité právomoci, a to najmä v oblasti vonkajšej činnosti, športu, kozmického priestoru, zmeny klímy, energetiky, cestovného ruchu a civilnej ochrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje dostatočné finančné zdroje; v tejto súvislosti pripomína článok 311 ZFEÚ, podľa ktorého si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

Rozpočet podporujúci ciele stratégie Európa 2020                              

38.    domnieva sa, že stratégia Európa 2020 by mala byť z hľadiska politiky hlavným referenčným rámcom pre budúci VFR; zároveň trvá na tom, že stratégia Európa 2020 nie je komplexná stratégia pokrývajúca všetky oblasti politiky Únie; zdôrazňuje, že v nadchádzajúcom VFR bude potrebné riadne zohľadniť ďalšie politiky vychádzajúce zo zmluvy a sledujúce rôzne ciele;

39.    zastáva názor, že stratégia Európa 2020 by mala EÚ pomôcť prekonať krízu a posilniť sa, a to prostredníctvom zlepšovania podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšovanie úrovne vzdelanosti a presadzovanie sociálneho začleňovania, najmä prostredníctvom odstraňovania chudoby, ako aj prostredníctvom zvyšovania súvisiacich výdavkov; konštatuje, že zámerom stratégie Európa 2020 je vyriešiť nielen krátkodobý hospodársky rast a finančnú stabilitu, ale aj dlhodobejšiu štrukturálnu transformáciu na udržateľnejšiu cestu k rastu založenú na efektívnejšom využívaní zdrojov;

40.    domnieva sa, že súčasný obsah stratégie Európa 2020, napríklad hlavné ciele, kľúčové návrhy, obmedzenia a ukazovatele, má naďalej veľmi všeobecný charakter, a vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnejšie návrhy; ďalej sa domnieva, že opätovné spustenie jednotného trhu je základným prvkom stratégie EÚ 2020, ktorý zvyšuje synergický vplyv medzi jej jednotlivými hlavnými iniciatívami; zdôrazňuje, že ciele tejto stratégie možno dosiahnuť len tým, že členské štáty sa vo svojich národných programoch reforiem konkrétne zaviažu k ich plneniu, a tiež prostredníctvom politík s osvedčenými mechanizmami realizácie a konkrétnych a konzistentných legislatívnych návrhov;

41.    okrem toho zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 môže byť dôveryhodná len v prípade, ak sa zabezpečí súlad medzi jej cieľmi a financovaním, ktoré je na ne vyčlenené na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že nadchádzajúci VFR by mal zohľadňovať ambície stratégie Európa 2020, a je odhodlaný spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi na vypracovaní dôveryhodného rámca pre financovanie, ktorým sa zabezpečí najmä zodpovedajúce financovanie jej hlavných iniciatív a hlavných cieľov; zastáva v tejto súvislosti názor, že úlohy, zdroje a povinnosti musia byť jasne vymedzené a dobre zorganizované medzi Úniou a jej členskými štátmi, ako aj medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív, keďže tieto prioritné akčné plány sa týkajú všetkých politík financovaných z rozpočtu EÚ;

42.    upozorňuje, že realizácia desaťročnej stratégie Európa 2020 si vyžaduje dostatočnú rozpočtovú flexibilitu, aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa budú môcť vhodne zosúladiť s vyvíjajúcimi sa okolnosťami a prioritami;

Správa ekonomických záležitostí podporujúca rozpočet

43.    upozorňuje na skutočnosť, že v rámci súčasného európskeho finančného stabilizačného mechanizmu musia byť záruky za úvery až do výšky 60 miliárd EUR pokryté z rezervy medzi stropom vlastných zdrojov a ročnými rozpočtovými výdavkami; upozorňuje na dodatočné povinnosti odsúhlasené v súvislosti so strednodobou finančnou pomocou členským štátom, ktoré nie sú členmi eurozóny, pričom tieto povinnosti musia byť pokryté z rovnakej rezervy;

44.    požaduje, aby európsky semester priniesol lepšiu rozpočtovú koordináciu a súčinnosť medzi Úniou a členskými štátmi, a aby sa tak zvýšila európska pridaná hodnota; požaduje tiež, aby európsky semester zvýšil hospodársku koordináciu medzi členskými štátmi v súlade so zásadou metódy Spoločenstva a aby zabezpečil lepšiu správu ekonomických záležitostí eurozóny a členských štátov, ktoré do nej chcú vstúpiť, čím by sa znížila potreba využívať finančný stabilizačný mechanizmus; domnieva sa, že európsky semester by sa mal zamerať na zlepšovanie súčinnosti medzi európskymi a vnútroštátnymi verejnými investíciami;

45.    konštatuje, že Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) po roku 2013 sa organizuje výlučne na medzivládnom základe; vyjadruje svoje znepokojenie nad týmto vývojom a upozorňuje na nedostatok demokratickej kontroly a zodpovednosti medzivládneho prístupu, ako aj na jeho nedostatočné presadzovanie; zdôrazňuje potrebu zohľadnenia metódy Spoločenstva v súvislosti s EMS; pripomína, že rozpočet EÚ poskytuje záruky za úvery pre členské štáty v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ako aj strednodobú finančnú pomoc pre platobné bilancie členských štátov, ktorých menou nie je euro;

46.    pripomína, že európska mena bola vytvorená bez skutočného hospodárskeho zblíženia štátov, ktoré ju chceli zaviesť, a bez existencie rozpočtu Únie, ktorý by bol dostatočne veľký na to, aby zvládol vlastnú menu; domnieva sa, že takýto rozpočet by si vyžadoval, aby sa značná časť súčasných výdavkov členských štátov nahradila výdavkami Únie s cieľom náležite zohľadniť metódu Spoločenstva a poskytnúť eurozóne a EÚ fiškálnu stabilitu, ktorá je potrebná na prekonanie dlhovej krízy; žiada Komisiu, aby posúdila, aký vplyv môže mať systém eurodlhopisov na rozpočet EÚ;

47.    berie na vedomie význam výskumu a inovácie pri urýchľovaní prechodu na udržateľné znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením na celosvetovej úrovni; domnieva sa preto, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa rozpočtové zdroje mali vo väčšej miere sústreďovať na oblasti, ktoré stimulujú hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako sú výskum a inovácia, v súlade so zásadami európskej pridanej hodnoty a prvotriednosti;

48.    je pevne presvedčený o pridanej hodnote stále častejšieho zlučovania vnútroštátnych výdavkov na výskum a inováciu v rozpočte EÚ s cieľom dosiahnuť potrebný kritický objem a úspory z rozsahu, zvýšiť účinok a znížiť prekrývanie sa obmedzených finančných prostriedkov a ich plytvanie;

49.    domnieva sa, že je potrebné spoločné verejné a súkromné úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020, t. j. vynakladania 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) na výdavky na výskum a vývoj, aby sa dosiahlo vytvorenie Európskeho výskumného priestoru a Inovácie v Únii; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby bezodkladne schválili plán na dosiahnutie tohto cieľa, a zdôrazňuje, že tento cieľ bude mať za následok obrovský hospodársky záväzok, ktorý sa odhaduje vo výške 130 miliárd EUR ročne tak pre rozpočet EÚ, ako aj pre vnútroštátne rozpočty, a na dvojnásobok tejto sumy v prípade súkromného sektora;

Znalosti pre rast

Výskum a inovácie

50.    domnieva sa, že verejné prostriedky na výskum a vývoj sa musia výrazne zvýšiť, keďže verejné investície často fungujú ako podnet na následné súkromné investície; zdôrazňuje potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, vývoja a inovácií v Únii prostredníctvom výrazného zvýšenia príslušných výdavkov od roku 2013, konkrétne výdavkov na ôsmy rámcový program v oblasti výskumu; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu katalyzátora, ktorú zohráva politika súdržnosti v súčasnom programovom období, pokiaľ ide o zvyšovanie investícií do výskumu a vývoja, a naliehavo vyzýva na pokračovanie a posilnenie tohto trendu v ďalšom období;

51.    zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené s ráznym zjednodušením postupov financovania; je obzvlášť znepokojený pomerne nízkou mierou využívania prostriedkov EÚ európskou vedeckou komunitou a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zladenie požiadaviek na zníženie administratívnej záťaže a zjednodušenie prístupu výskumníkov, MSP a organizácií občianskej spoločnosti k zdrojom financovania pri súčasnom zachovaní dostatočnej rozpočtovej kontroly; zdôrazňuje, že je potrebné udeliť MSP výnimku z niektorých administratívnych požiadaviek tým, že sa obmedzí byrokratická záťaž a podporia inovácie prostredníctvom ľahšieho prístupu k financiám;

52.    požaduje pevnejšiu väzbu medzi základným výskumom a priemyselnými inováciami a medzi inováciami a výrobným procesom; pripomína predovšetkým, že jednou z hlavných ťažkostí programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií je skutočnosť, že ich výsledky sa účinne neprinášajú na trh, a zdôrazňuje význam vytvorenia stimulov na uvádzanie produktov výskumu a vývoja na trh, najmä prostredníctvom ľahšieho prístupu k financovaniu; v tomto smere zdôrazňuje význam hladkého a spoločného fungovania rozličných fondov a vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné úpravy s cieľom umožniť vzájomné dopĺňanie príslušných fondov;

53.    pripomína, že v záujme splnenia klimatických a energetických cieľov EÚ by sa malo výrazne zvýšiť úsilie EÚ v oblasti výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o environmentálny výskum, energetickú efektívnosť a technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov; ďalej sa domnieva, že vedúce postavenie Európy v oblasti ekologických technológií je možné udržať len vtedy, ak Európa vyvinie dostatočné úsilie v oblasti výskumu;

54.    domnieva sa, že inovačné európske spoločnosti nepotrebujú len dotácie, ale aj lepšie právne predpisy, lepšie prepojenie s výskumnou základňou, lepšie a rozmanitejšie financovanie a lepší prístup k nemu, a to od grantov po pôžičky a financovanie zo súkromného kapitálu; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby na vnútroštátnej a európskej úrovni vytvorili správne podmienky, ktoré umožnia, aby súkromný sektor zvýšil svoj podiel na investíciách do výskumu a vývoja; zdôrazňuje potrebu zlepšiť verejno-súkromné partnerstvá v tejto oblasti prostredníctvom znižovania byrokracie a zjednodušenia existujúcich postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú by mali zohrávať EIB a EIF, a domnieva sa najmä, že stále nástroje s rozdelením rizika, ktoré EIB ponúka prostredníctvom RSFF, treba rozšíriť, a to najmä v oblasti podpory MSP;

55.    zdôrazňuje, že inovácie sú jednou z kľúčových priorít stratégie Európa 2020; uznáva potenciálnu úlohu Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) ako hnacej sily udržateľného rastu a konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom stimulovania svetovo popredných inovácií a žiada rozšírenie a náležité financovanie znalostných a inovačných spoločenstiev; zdôrazňuje význam toho, aby Európska rada pre výskum poskytovala budúcim inovátorom najnovšie poznatky a podporovala výskumné projekty s vysokou mierou rizika; okrem toho podporuje potrebu vypracovať dlhodobé finančné stratégie s cieľom zaistiť financovanie rozsiahlych projektov v oblasti výskumu a vývoja;

Priemysel a MSP

56.    zdôrazňuje, že silný a diverzifikovaný priemyselný základ je kľúčom k dosiahnutiu cieľa vytvoriť konkurencieschopné, udržateľné a inkluzívne európske hospodárstvo; pripomína, že MSP sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, inovácie a zamestnanosti, a uznáva ich dôležitú úlohu v zabezpečení obnovy a oživenia udržateľného európskeho hospodárstva; preto víta dôraz stratégie Európa 2020 na inováciu a priemyselnú politiku, a to najmä prostredníctvom hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie“, a zdôrazňuje potrebu rozšíriť opatrenia relevantné pre MSP v ďalších hlavných iniciatívach;

57.    požaduje, aby MSP a podnikatelia boli stredobodom stratégie Európa 2020; požaduje preto v budúcom VFR širšiu podporu pre všetky programy a nástroje zamerané na posilnenie MSP, a to najmä v programe pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a v rámci iniciatívy „Small Business Act“, ako aj prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov; navrhuje lepšie spájanie nástrojov a finančných prostriedkov Spoločenstva určených pre MSP v rozpočte EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu väčšej dostupnosti finančných nástrojov a ich prispôsobenia potrebám MSP, okrem iného prostredníctvom väčšieho dôrazu na nástroje mikrofinancovania a mezanínového financovania a predĺženia a rozšírenia záručných nástrojov CIP a RSFF spadajúcich pod rámcový program v oblasti výskumu;

Digitálna agenda

58.    domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu vo vytváraní a v posilňovaní úlohy IKT a otvorených štandardov v oblasti inovácií; vyzdvihuje potrebu rozvíjať voľný obeh obsahu a znalostí – takzvanú piatu slobodu; zdôrazňuje význam zabezpečenia rýchleho vykonávania digitálnej agendy Únie a pokračujúceho úsilia o dosiahnutie cieľa umožniť do roku 2020 prístup k vysokorýchlostnému internetu všetkým občanom EÚ, a to aj v menej rozvinutých regiónoch;

Vzdušný priestor a kozmický priestor

59.    domnieva sa, že činnosti v oblasti kozmického priestoru sú základom pre inovácie, priemyselné činnosti a vysokokvalifikované pracovné miesta a zvyšujú blaho a bezpečnosť občanov; zastáva názor, že rozvoj novovytvorenej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by si logicky vyžadoval primerané financovanie; zdôrazňuje strategický význam veľkých projektov v tejto oblasti: európskych globálnych satelitných navigačných systémov (Galileo a EGNOS), programu Globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES) a projektu novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), ktorý umožní vytvorenie Jednotného európskeho neba; trvá na tom, že vzhľadom na dlhé lehoty realizácie týchto projektov a úrovne kapitálových investícií, ktoré sú v nich už viazané, sa vyžadujú dostatočné a konzistentné finančné záväzky v rámci finančných plánovacích období;

Správne zručnosti pre pracovníkov zajtrajška

60.    zdôrazňuje, že ak by sa krátkodobo neinvestovalo riadnym spôsobom do vzdelávania a celoživotného učenia, mohlo by to zhoršiť a predĺžiť krízu, keďže občania nebudú mať zručnosti potrebné pre pracovné miesta v novom znalostnom hospodárstve; naliehavo preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ podporovala verejné investície v týchto oblastiach; pripomína, že miera predčasného ukončovania školskej dochádzky a obmedzený prístup k vyššiemu a univerzitnému vzdelaniu sú základné faktory vytvárania vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti a sú pohromou pre sociálnu súdržnosť; v tejto súvislosti je presvedčený o naliehavej potrebe posilniť väzby medzi vzdelávaním, výskumom a vývojom a zamestnanosťou;

61.    upozorňuje na dôležitosť zodpovedajúceho financovania vzdelávania, programov mobility pre mladých ľudí, programov odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, presadzovania rodovej rovnosti, ako aj opatrení zameraných na prispôsobenie trhu práce, keďže to predstavuje významný príspevok k boju proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a nezamestnanosti a k dosiahnutiu hlavných cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že v súvislosti s prechodom k udržateľnej spoločnosti v nadchádzajúcich rokoch sa predpokladá, že sa náležite zohľadní význam podpory nových ekologických pracovných miest, pričom bude v tomto smere potrebná nová odborná príprava;

62.    zastáva názor, že hlavná iniciatíva za nové zručnosti a pracovné miesta by mala umožniť väčšie zameranie na najviac ohrozené skupiny a osoby s ťažkosťami v oblasti prístupu na trh práce, ako sú Rómovia; zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 v sociálnej oblasti a v oblasti cieľov zamestnanosti; preto sa domnieva, že ESF by sa mal považovať za politickú prioritu a mal by byť náležite financovaný; podporuje, aby sa ESF používal strategickejším spôsobom na podporu rodovej rovnosti, prístupu na trh práce, opätovného začleňovania a boja proti nezamestnanosti, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a všetkým druhom diskriminácie;

Súdržnosť pre rast a zamestnanosť

63.    zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu politiky súdržnosti, keďže táto politika predstavuje dobre zabehnutý mechanizmus zabezpečovania rastu a zamestnanosti, je významným nástrojom konvergencie, trvalo udržateľného rozvoja a solidarity a za posledné desaťročia je jednou z najvýznamnejších, najviditeľnejších a najúspešnejších politík Únie; poukazuje však na to, že moderná politika súdržnosti sa musí podrobiť niekoľkým štrukturálnym reformám, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie, reagovať na hlavné výzvy, ktorým čelí Únia, a podporovať väzby s ostatnými existujúcimi politikami a nástrojmi; je presvedčený, že politika súdržnosti EÚ by mala ostať celoeurópskou politikou poskytujúcou prístup k zdrojom, skúsenosti a pomoc všetkým regiónom EÚ;

64.    pripomína, že politika súdržnosti získala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zakotvením územnej súdržnosti v nej väčší význam, v tejto súvislosti sa domnieva, že všetky formy územnej spolupráce (cezhraničná, nadnárodná, medziregionálna) sa musia posilniť; zdôrazňuje, že treba riešiť aj spoluprácu a stratégie na makroregionálnej úrovni;

65.    zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu politiky súdržnosti pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a domnieva sa, že dobrá samostatná politika súdržnosti je predpokladom úspešného vykonávania tejto stratégie; zdôrazňuje, že politika súdržnosti výrazne prispieva z dôvodu svojej horizontálnej povahy ku všetkým trom prioritám stratégie Európa 2020, konkrétne k zabezpečeniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a že by sa to malo zohľadniť v štruktúre ďalšieho VFR tým, že sa odmietne akékoľvek rozdrobovanie tejto politiky do rôznych rozpočtových položiek a podpoložiek; pripomína však, že politika súdržnosti EÚ má vlastné poslanie a ciele stanovené v článku 174 ZFEÚ, ktoré presahujú stratégiu Európa 2020; zdôrazňuje, že toto poslanie a tieto ciele by sa mali v ďalšom programovom období zachovať, a to najmä so zreteľom na pretrvávajúcu potrebu hospodárskeho, sociálneho a územného zbližovania v Únii;

66.    zdôrazňuje, že úspešná a posilnená politika súdržnosti si vyžaduje adekvátne financovanie a že sumy, ktoré sú na ňu vyčlenené v súčasnom období finančného plánovania, by sa mali v budúcom období aspoň zachovať, aby sa zintenzívnilo úsilie o zníženie rozvojových rozdielov medzi regiónmi EÚ; opätovne pripomína, že v tejto súvislosti dôrazne žiada, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci zabezpečilo, že neminuté a zrušené prostriedky zo zdrojov určených na politiku súdržnosti zostanú v rozpočte EÚ a nebudú sa vracať sa členským štátom; pripomína svoje stanovisko, podľa ktorého musí HDP na obyvateľa zostať hlavným kritériom na určovanie oprávnenosti využívať pomoc v oblasti regionálnej politiky;

67.    domnieva sa, že členské štáty a regióny by mali sústreďovať zdroje na úrovni EÚ a členských štátov na malý počet priorít a projektov, ktoré majú skutočne európsky význam, ako sú výskum a vývoj a inovácie, aby mohli reagovať na osobitné výzvy, pred ktorými stoja; v tejto súvislosti žiada, aby Komisia vypracovala konkrétne návrhy, ktoré sa budú v rámci priorít stratégie Európa 2020 intenzívne zameriavať na financovanie súdržnosti, a domnieva sa, že by sa mal zaviesť systém, ktorý bude v porovnaní so súčasným „účelovým viazaním“ väčšmi orientovaný na výsledky, pričom treba zabezpečiť, aby sa riadne zohľadňovali potreby a priority jednotlivých regiónov; v tomto zmysle víta zámer Komisie, aby sa s každým členským štátom a jeho regiónmi alebo priamo s regiónmi dohodli osobitné podmienky plnenia stanovených cieľov, a to v súlade so zmluvami o rozvojovom a investičnom partnerstve a operačnými programami;

68.    je pevne presvedčený o význame integrovaného politického prístupu a domnieva sa, že všetky investície špecifické pre jednotlivé odvetvia v budúcom VFR by mali byť koordinované s investíciami realizovanými v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje preto, že treba zlepšiť koordináciu, obmedziť zbytočné prekrývanie a vytvoriť tesnejšie väzby medzi EFRR, ESF, Kohéznym fondom, EPFRV a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu predchádzať tiež zdvojovaniu úsilia a zlepšiť koordináciu medzi Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii a ESF; verí preto, že vytvorenie spoločného strategického rámca, ktorý stanoví investičné priority pre všetky tieto fondy, predstavuje dôležitý krok týmto smerom; domnieva sa tiež, že koordinácia musí prebiehať na všetkých úrovniach tvorby politiky od strategického plánovania až po ich plnenie; je presvedčený, že ESF musí zostať neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti vo všetkých etapách plánovania, uskutočňovania a riadenia;

69.    domnieva sa, že mestské oblasti ako miesta s vysokou koncentráciou problémov (nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, zhoršovanie životného prostredia, migrácia) môžu zohrávať významnú úlohu v rámci regionálneho rozvoja a prispievať k riešeniu otázky hospodárskych a sociálnych rozdielov; preto zdôrazňuje potrebu viditeľnejšieho a cielenejšieho prístupu k mestskému rozmeru politiky súdržnosti pri súčasnom zabezpečení vyvážených podmienok pre synergický rozvoj mestských, prímestských a vidieckych oblastí;

70.    uznáva, že podľa zmluvy by sa mala osobitná pozornosť venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovy, cezhraničné a horské regióny, ako aj najvzdialenejšie regióny; domnieva sa, že zdroje a možnosti, ktoré možno nájsť v týchto regiónoch, môžu zohrávať významnú úlohu v budúcej konkurencieschopnosti Európskej únie; zdôrazňuje preto, že tieto oblasti, ktoré čelia výzvam, by sa mali uznávať aj v budúcom viacročnom finančnom rámci; domnieva sa, že pre regióny postihnuté trvalými znevýhodneniami je potrebné vypracovať osobitnú stratégiu, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010;

71.    pripomína, že jedna z hlavných kritík namierených proti politike súdržnosti sa týka zložitosti jej pravidiel; trvá na tom, že je dôležité krížovo financovať a zjednodušiť pravidlá a postupy tejto politiky, na zredukovaní komplexnosti a administratívnych prekážok a na sprehľadnení a zefektívnení prideľovania zdrojov mestám, samosprávam a regiónom; zdôrazňuje, že systémy auditu a kontroly by mali spĺňať najprísnejšie normy, aby bolo možné odhaľovať a rýchlo trestať prípady zneužitia; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou proporcionality by frekvencia previerok mala zodpovedať riziku nezrovnalostí;

72.    žiada zlepšenie systémov monitorovania a hodnotenia z hľadiska ich vykonávania; zdôrazňuje, že zásada partnerstva by mala v tomto zlepšení zohrávať kľúčovú úlohu a je nutné ju v rámci zjednodušovania aktualizovať; domnieva sa, že vypracovanie konkrétnych a merateľných ukazovateľov výsledkov je podmienkou merania reálne dosiahnutého pokroku smerom k dohodnutým cieľom; víta návrhy Komisie, aby sa ku každému operačnému programu vypracovalo hodnotenie ex ante, priebežné hodnotenie a hodnotenie vplyvu; pripomína, že ďalšie zásady politiky súdržnosti, ako je pravidlo spolufinancovania, viacúrovňové riadenie, prístup zdola nahor, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a doplnkovosť, sa ukázali ako dôležité a mali by sa zachovať v budúcom VFR;

73.    vyzýva Komisiu, aby počas trvania ďalšieho programového obdobia vytvorila prechodnú kategóriu pre regióny, ktorých HDP na obyvateľa sa pohybuje na úrovni medzi 75 % a 90 % HDP EÚ, čo by im zabezpečilo jasnejší štatút a bezpečnejší rozvoj; žiada Komisiu, aby predložila ďalšie informácie o rozpočtových dôsledkoch takejto možnosti; vyzýva Komisiu, aby tiež vypracovala konkrétne návrhy na posilnenie rovnocenného postavenia týchto regiónov a iných regiónov na rovnakom stupni rozvoja;

74.    varuje pred podmienením Kohézneho fondu sankciami v rámci makroekonomických ukazovateľov spojených s Paktom o stabilite a raste, pretože by to bolo v rozpore so základnými cieľmi politiky súdržnosti, konkrétne so zmenšovaním regionálnych rozdielov; zdôrazňuje preto potrebu zintenzívniť dohľad s cieľom zabezpečiť, aby sa štrukturálne financovanie používalo v súlade s právnymi predpismi EÚ a plánovanými cieľmi;

75.    je mimoriadne znepokojený pomalým štartom operačných programov na začiatku jednotlivých programových období, čo je okrem iného spôsobené ich prekrývaním so záverečnou fázou predchádzajúcich programov; upozorňuje na skutočnosť, že je potrebné včas vyriešiť tento problém, a to úpravou faktorov prispievajúcich k týmto oneskoreniam; poukazuje preto na potrebu zabezpečiť určitú kontinuitu medzi programovými obdobiami, pokiaľ ide o zriaďovanie riadiacich a kontrolných systémov a orgánov v členských štátoch;

76.    nabáda miestne a regionálne orgány, aby v čo najväčšej miere využívali inovatívne finančné nástroje, okrem iného revolvingové fondy v oblasti opatrení v záujme energetickej efektívnosti; žiada, aby sa tieto finančné nástroje zjednodušili, ale aby takisto podliehali väčšej demokratickej kontrole;

Hospodárenie s prírodnými zdrojmi a udržateľný rozvoj

Spoločná poľnohospodárska politika

77.    potvrdzuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by sa mala upraviť tak, aby prispievala aj k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 a aby k nim mohli hodnotným, osobitným a doplňujúcim spôsobom prispievať oba jej piliere; zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika je pevne zakotvená v Lisabonskej zmluve, ktorá vymedzuje jej ciele a úlohy;

78.    zdôrazňuje, že okrem základnej úlohy súčasnej a zreformovanej SPP, ktorou je zaisťovanie potravinovej bezpečnosti EÚ, ako aj celosvetových dodávok potravín v čase rastúcich cien potravín a nedostatku potravín, je jej úlohou aj zabezpečovanie rôznych verejných statkov nad rámec poľnohospodárskych trhov, ako napríklad zachovávanie produktivity poľnohospodárskej pôdy v celej Európe, formovanie rozmanitosti krajinného prostredia, posilňovanie biodiverzity a dobrých životných podmienok zvierat, zmierňovanie vplyvov zmeny klímy, ochrana pôdy a vody, boj proti vyľudňovaniu vidieka, chudobe a segregácii, vytváranie pracovných miest a poskytovanie služieb všeobecného záujmu vo vidieckych oblastiach, prispievanie k udržateľnejšej výrobe potravín a podporovanie obnoviteľných zdrojov energie;

79.    vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sa zamerajú na účinnejšie a efektívnejšie vyčleňovanie a využívanie rozpočtových zdrojov tejto politiky, okrem iného prostredníctvom spravodlivého rozdeľovania priamych platieb medzi členské štáty, regióny a poľnohospodárov, a to posilňovaním podmienenosti so zameraním na zabezpečenie verejných statkov, ktoré spoločnosť očakáva, a cielenejšími platbami v záujme zabezpečenia najlepšej návratnosti verejných peňazí; zdôrazňuje potrebu zachovania systému dvoch pilierov SPP v záujme zjednodušenia vykonávacích mechanizmov;

80.    podporuje potravinovú sebestačnosť rozvojových krajín; pripomína záväzok prijatý členmi WTO počas ministerskej konferencie v Hong Kongu v roku 2005 dosiahnuť odstránenie všetkých foriem vývozných dotácií; domnieva sa, že nová spoločná poľnohospodárska politika musí byť v súlade s koncepciou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako ju používa EÚ; domnieva sa, že Únia už nesmie používať vývozné dotácie na poľnohospodárske výrobky a musí naďalej s krajinami, ktoré sú významnými výrobcami poľnohospodárskych výrobkov, koordinovať úsilie o obmedzenie dotácií, ktoré narúšajú obchod;

81.    trvá na tom, že vzhľadom na širokú škálu úloh a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať;

82.    požaduje zvýšenú koordináciu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a ďalších kohéznych a štrukturálnych fondov s cieľom posilniť teritoriálny prístup; žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy toho, ako by sa dala dosiahnuť lepšia súčinnosť so zreteľom na financovanie činností, ktoré nesúvisia s poľnohospodárstvom, v rámci EPFRV a ďalších príslušných nástrojov;

Rybné hospodárstvo

83.    zdôrazňuje že zdroje rybného hospodárstva sú verejným statkom, ktorý je životne dôležitý pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť; upozorňuje na skutočnosť, že sektor rybného hospodárstva a akvakultúry a s ním súvisiace činnosti sú často hlavným zdrojom obživy a udržateľnej zamestnanosti v pobrežných, ostrovných a odľahlých regiónoch; domnieva sa, že na dosiahnutie strednodobých a dlhodobých cieľov spoločnej rybárskej politiky (SRP) – stabilného, trvalo udržateľného a životaschopného sektora rybného hospodárstva –, podporu obnovy jeho populácie rýb a boj so sociálnymi aspektmi spojenými s obmedzením rybolovného úsilia bude reformovaná spoločná politika rybného hospodárstva po roku 2013 vyžadovať primerané finančné zdroje; uznáva potrebu lepšej koordinácie s politikou súdržnosti; zdôrazňuje, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo by sa mal použiť na podporu udržateľných rybolovných praktík a na zlepšenie morských ekosystémov, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť sektoru maloobjemového rybolovu;

Životné prostredie, zmena klímy a efektívne využívanie zdrojov

84.    zdôrazňuje, že Únia by mala zohrávať vedúcu úlohu pri transformácii smerom k udržateľnému hospodárstvu a presadzovať prechod na udržateľnú spoločnosť s konkurencieschopným európskym priemyslom a dostupnými cenami energie, aby zabezpečila čisté a zdravé životné prostredie; zdôrazňuje, že by sa to malo dosiahnuť okrem iného znížením spotreby energie vo všetkých odvetviach, predpokladom čoho sú dobre fungujúci vnútorný trh s energiou a infraštruktúra, decentralizáciou dodávok energií, zvýšeným využívaním obnoviteľných energií, zvýšenou ochranou biodiverzity a zabezpečením odolnosti ekosystému;

85.    zdôrazňuje, že program LIFE+ sa úspešne realizuje a že sa preukázal jeho význam pre zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia; vyzdvihuje potrebu pokračovať v dobre finančne dotovaných programoch pre ochranu prírody a biodiverzity v záujme splnenia environmentálnych cieľov EÚ, najmä pokiaľ ide o programy LIFE+ a NATURA 2000;

86.    zdôrazňuje, že je potrebné uplatniť horizontálny prístup, kombinovať opatrenia na boj proti zmene klímy a zníženie objemu emisií skleníkových plynov – predovšetkým opatrenia v oblasti energetických úspor – vo všetkých príslušných oblastiach politík vrátane vonkajších politík; je presvedčený, že dobre cielené stimuly ako podmienenosť výdavkov EÚ a právna úprava sú kľúčovými prvkami pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v tejto oblasti; domnieva sa preto, že klimatické opatrenia by mali byť začlenené do všetkých príslušných výdavkových kapitol vrátane externých kapitol a v prípade nových projektov by sa mali vykonávať hodnotenia vplyvov na klímu; domnieva sa, že do opatrení na zmierňovanie vplyvov zmeny klímy a inovácií v oblasti klímy by sa mal investovať väčší podiel príjmov z európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami;

87.    domnieva sa, že jedným z kľúčových cieľov stratégie Európa 2020 je riešenie otázky udržateľnosti, a to zavedením environmentálnych kritérií a zvýšením efektívnosti využívania zdrojov a energií s cieľom bojovať proti zmene klímy;

88.    v tejto súvislosti podporuje návrh predložený Komisiou v rámci preskúmania rozpočtu, aby sa zaviedla povinnosť transparentným spôsobom identifikovať prípady, kde sektorové programy podporili klimatické a energetické ciele 20/20/20 stanovené v stratégii Európa 2020 a prispeli k dosiahnutiu cieľov hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje;

89.    zdôrazňuje celosvetovú zodpovednosť EÚ v boji proti zmene klímy; pripomína, že záväzky vyplývajúce z dohôd z Kodane a z Cancúnu, ktorých cieľom je pomáhať rozvojovým krajinám pri riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy, musia byť voči existujúcej rozvojovej pomoci nové a doplnkové, pričom sa medzi týmito dvoma politikami musí zachovať primeraná miera konzistentnosti; navrhuje, aby sa na tento účel vytvorili nové programy; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, ktorý považuje za potrebné, aby sa v rámci rozpočtu EÚ zachovalo financovanie všetkých európskych politík; žiada začlenenie medzinárodných záväzkov EÚ v oblasti zmeny klímy do rozpočtu EÚ s cieľom dosiahnuť maximálny pákový efekt zdrojov Spoločenstva;

Energetika

90.    je presvedčený, že podiel energetiky v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa mal zvýšiť; je presvedčený o tom, že technológie energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a úspor energie by mali byť kľúčovými prioritami, a žiada zodpovedajúce zvýšenie finančných prostriedkov EÚ v týchto oblastiach; žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétne referenčné hodnoty, zabezpečila splnenie dohodnutých cieľov a aby umožnila ich efektívne monitorovanie v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík a prostredníctvom osobitných plánov, ako napr. národných plánov energetickej efektívnosti;

91.    zdôrazňuje nevyhnutnosť zvýšenia financovania výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností v oblasti energetiky s cieľom vyvinúť udržateľnú energiu dostupnú pre všetkých; požaduje, aby sa počas budúceho VFR v plnej miere uplatňoval už prijatý Európsky strategický plán pre energetické technológie (plán SET) a aby bol primerane financovaný;

92.    so zreteľom na obrovské finančné potreby oblastí dopravnej a energetickej infraštruktúry a so zreteľom na pozitívne externality týchto projektov zdôrazňuje potrebu vytvoriť stimulujúci regulačný rámec na podporu verejných a súkromných dlhodobých investícií do týchto oblastí; žiada, aby sa v spolupráci s dlhodobými investormi vytvorili inovačné finančné nástroje;

Spojená Európa

Transeurópske energetické siete

93.    zdôrazňuje naliehavú potrebu modernizovať a inovovať európsku energetickú infraštruktúru, vyvíjať inteligentné siete a budovať prepojenia, ktoré sú podmienkou na realizáciu vnútorného trhu s energiami, diverzifikáciu zdrojov a trás s tretími krajinami, zvýšenie bezpečnosti dodávok, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy; berie na vedomie odhady, že v tejto oblasti sú do roku 2020 potrebné značné investície vo výške približne 1 000 miliárd EUR, a to najmä v záujme zabezpečenia prenosovej kapacity vrátane novej výrobnej kapacity a investícií do energetických sietí; konštatuje, že pri súčasných svetových cenách energie môžu potrebné významné investície pochádzať v hlavnej miere zo súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu maximalizovať vplyv európskeho financovania a možnosť, ktorú pre financovanie kľúčových prioritných cezhraničných projektov európskej energetickej infraštruktúry predstavujú štrukturálne fondy a inovačné finančné nástroje; zdôrazňuje, že inovačné finančné nástroje v tejto oblasti si vyžadujú pridelenie významného objemu prostriedkov z rozpočtu Európskej únie;

Doprava a transeurópske dopravné siete

94.    zdôrazňuje, že investície do účinnej dopravnej infraštruktúry zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane konkurencieschopnosti Európy a pri zaisťovaní dlhodobého hospodárskeho rastu v období po kríze; domnieva sa, že transeurópske dopravné siete (TEN-T) majú zásadný význam pre zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a poskytujú dôležitú európsku pridanú hodnotu, keďže prispievajú k zlepšeniu prístupnosti a interoperability rôznych častí EÚ tým, že zaručujú cezhraničné spojenia a odstraňujú problémové úseky, zlepšujú využívanie systémov riadenia dopravy a informačných systémov a zaisťujú intermodalitu cezhraničnej infraštruktúry, do ktorej by jednotlivé členské štáty samy neinvestovali; domnieva sa, že TEN-T by mali predstavovať skôr skutočnú európsku základnú sieť než zhluk národných projektov a že financovanie hlavných projektov by sa malo posudzovať a prehodnocovať vzhľadom na reálne napredovanie a európsku pridanú hodnotu; je preto pevne presvedčený, že TEN-T by mali byť kľúčovou prioritou v budúcom viacročnom finančnom rámci;

95.    domnieva sa, že podmienenosť by sa mala zvýšiť zavedením zásady „využiť, alebo stratiť“ (rušenie viazanosti); domnieva sa, že v prípade, keď pridelené finančné prostriedky neboli využité, mali by nevyužité prostriedky alebo prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, pochádzajúce z prostriedkov na dopravu zostať v rozpočte EÚ a nemali by sa vracať členským štátom;

96.    pripomína, že na sieť TEN-T budú v rokoch 2007 až 2020 potrebné celkové investície vo výške 500 miliárd EUR; domnieva sa preto, že v budúcom VFR treba zvýšiť finančné prostriedky určené na TEN-T a zlepšiť koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi, ako aj medzi prostriedkami, ktoré sú k dispozícii na TEN-T, a financovaním projektov v oblasti dopravy v rámci politiky súdržnosti a územnej spolupráce, čím sa budú lepšie využívať zdroje financovania; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu pri financovaní týchto projektov zohrávať aj inovačné finančné nástroje vrátane verejno-súkromných partnerstiev a projektových dlhopisov; domnieva sa, že použitie výdavkov z Kohézneho fondu by malo byť podmienené dodržiavaním základných zásad európskej dopravnej politiky; domnieva sa, že financovanie siete TEN-T by malo aktívne spájať ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj povinnosti súvisiace s udržateľným rozvojom, aby sa splnili ciele stratégie Európa 2020;

97.    vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy najmä potrebu presunu nákladnej a osobnej prepravy k udržateľnejším a efektívnejším formám dopravy pri súčasnom zabezpečení efektívnej komodality; domnieva sa, že s cieľom dosiahnuť skutočnú jednotnú európsku železničnú politiku a zabezpečiť výraznejšie využívanie vnútrozemskej lodnej dopravy a námornej dopravy na krátke vzdialenosti musí nadchádzajúca revízia usmernení TEN-T nájsť riešenia pre interoperabilitu medzi vnútroštátnymi, ako aj cezhraničnými železničnými systémami a mala by zaviesť podmienenosť výdavkov EÚ;

Cestovný ruch

98.    pripomína, že cestovný ruch je podľa Lisabonskej zmluvy novou kompetenciou EÚ, čo by sa malo odraziť aj v budúcom VFR; zdôrazňuje významný prínos cestovného ruchu pre európsku ekonomiku a domnieva sa, že európska stratégia v oblasti cestovného ruchu by sa mala zameriavať na zvyšovanie konkurencieschopnosti tohto odvetvia a mala by mať v ďalšom období primeranú finančnú podporu;

Námorná politika

99.    uznáva, že moria a oceány budú mať v budúcnosti v oblasti celosvetového hospodárskeho rastu čoraz zásadnejšiu úlohu; domnieva sa, že je nevyhnutné uskutočňovať integrovanú námornú politiku, ktorá by mala smerovať k riešeniu problémov, ktorým čelia pobrežné oblasti a morské oblasti, a podporovať „modrý rast“ a udržateľné námorné hospodárstvo; žiada, aby EÚ zvýšila svoje úsilie o podporu ambicióznej námornej politiky EÚ, ktorá Európe umožní presadzovať jej medzinárodnú pozíciu v tomto strategickom sektore; trvá na tom, aby sa v prospech tejto politiky zabezpečili adekvátne rozpočtové prostriedky;

Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Podpora európskej kultúry a rozmanitosti

100.  zdôrazňuje, že podporovanie občianstva Únie má priamy vplyv na každodenný život Európanov a prispieva k lepšiemu chápaniu možností, ktoré poskytujú politiky Únie, ako aj ich základných práv zakotvených v Charte základných práv EÚ a v zmluvách; je presvedčený, že v oblasti občianstva je nutné zaručiť adekvátne financovanie;

101.  poukazuje na to, že politiky týkajúce sa mládeže a kultúry majú zásadný význam a patria medzi hlavné priority, ktoré treba uznať pre ich pridanú hodnotu a úsilie zamerané na občanov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali rastúci význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre európske hospodárstvo a ich pozitívny vplyv na ďalšie odvetvia hospodárstva; dôrazne poukazuje na to, že plný potenciál týchto politík možno realizovať len vtedy, keď im bude poskytnutá zodpovedajúca úroveň financovania, a požaduje plné využitie ich potenciálu v rámci politiky rozvoja vidieka a politiky súdržnosti;

102.  pripomína význam športu pre zdravie, hospodársky rast, zamestnanosť, cestovný ruch a sociálne začlenenie, ako aj skutočnosť, že na základe článku 165 ZFEÚ získava EÚ v tejto oblasti nové právomoci; víta oznámenie Komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe(5) ako prvý krok pri posudzovaní pridanej hodnoty športu, a najmä každodenného cvičenia, a pri zameraní sa na spoločenský, hospodársky a organizačný rozmer športu;

Politika týkajúca sa mládeže

103.  zdôrazňuje, že mládež by mala pre Úniu predstavovať pevnú prioritu a že aspekt týkajúci sa mládeže mal byť v politikách a programoch EÚ viditeľný a posilnený; domnieva sa, že mládež by sa mala vnímať ako prierezová téma EÚ vytvárajúca synergie medzi rozličnými oblasťami politiky, ktoré sa týkajú mládeže, vzdelávania a mobility; víta hlavnú iniciatívu Mládež v pohybe ako základ stratégie EÚ 2020; zdôrazňuje najmä, že programy týkajúce sa mládeže, ako sú Celoživotné vzdelávanie a Mládež v akcii, ktoré sú vysoko efektívne vzhľadom na nízke náklady na príjemcu, by sa mali v budúcom VFR zachovať ako samostatné programy a že si zaslúžia oveľa vyššie investície;

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

104.  zdôrazňuje, že vytvorenie pevnej kultúry základných práv a rovnosti, ako sú zakotvené v Lisabonskej zmluve, musí ostať pre Európu prioritou; zdôrazňuje, že aj keď sa v rámci rozpočtu musia tieto hodnoty uplatňovať všeobecne, treba zaručiť adekvátne cielené financovanie;

105.  konštatuje, že hospodársky, kultúrny a sociálny rast Únie sa môže uskutočniť len v stabilnom, zákonnom a bezpečnom prostredí, v ktorom sú dodržiavané a presadzované základné práva a zaručené občianske slobody; domnieva sa preto, že efektívne politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sú nevyhnutým predpokladom hospodárskej obnovy a kľúčovým prvkom v širšom politickom a strategickom kontexte; zdôrazňuje význam začlenenia priorít EÚ v oblasti vnútorných vecí do vonkajšieho rozmeru Únie vrátane európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na vplyv, ktorý bude mať rastúca migrácia na vývoj politík EÚ voči tretím krajinám; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania politík v oblasti prisťahovalectva, azylu a bezpečnosti a tiež zohľadňovania priorít EÚ pri ich uskutočňovaní;

106.  zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu k naliehavým otázkam prisťahovalectva a azylu, ako aj k riadeniu vonkajších hraníc Európskej únie, a to s dostatočnými finančnými prostriedkami a podpornými nástrojmi na zvládnutie núdzových situácií dostupnými v duchu dodržiavania ľudských práv a solidarity medzi všetkými členskými štátmi a rešpektujúcimi zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a jasné vymedzenie úloh; konštatuje, že v tejto súvislosti je potrebné náležitým spôsobom zohľadniť náročnejšie úlohy, pred ktorými stoja agentúra Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl a fondy programu Solidarita a riadenie migračných tokov;

107. konštatuje, že podiel financovania určeného na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je v rozpočte Únie relatívne malý, a zdôrazňuje, že v budúcom VFR musia byť na tieto politiky vyčlenené primerané a objektívne odôvodnené prostriedky, aby Únia mohla vykonávať svoje činnosti, a to najmä tie, ktoré sa týkajú nových úloh uvedených v Štokholmskom programe a v Lisabonskej zmluve;

108. zdôrazňuje potrebu vytvoriť väčšie synergie medzi jednotlivými fondmi a programami a poukazuje na skutočnosť, že zjednodušenie správy fondov a povolenie krížového financovania umožnia vyčleniť na spoločné ciele viac prostriedkov; víta zámer Komisie obmedziť celkový počet rozpočtových nástrojov v rámci vnútorných vecí na dvojpilierovú štruktúru, a to pokiaľ možno v rámci zdieľaného hospodárenia; domnieva sa, že tento prístup môže významne prispieť k výraznejšiemu zjednodušeniu, racionalizácii, konsolidácii a transparentnosti súčasných fondov a programov; zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť, aby sa nemiešali rôzne ciele politík v oblasti vnútorných vecí;

Globálna Európa

109.  opäť pripomína svoje hlboké znepokojenie nad chronicky nedostatočným financovaním a obzvlášť akútnymi problémami s flexibilitou pri vykonávaní vonkajších činností Únie z dôvodu nepredvídateľnej povahy vonkajších udalostí a opakujúcich sa medzinárodných kríz a núdzových situácií; zdôrazňuje preto potrebu prekonať rozdiel medzi ambíciami a zdrojmi v oblasti zahraničnej politiky tým, že sa zabezpečia adekvátne finančné zdroje a efektívne mechanizmy flexibility, aby mohla Únia reagovať na celosvetové výzvy a nepredvídateľné udalosti; opakuje svoju výzvu, aby požiadavky na rozpočet vyplývajúce z akýchkoľvek nových záväzkov a úloh prijatých Úniou boli nad rámec naplánovaných súm, aby sa predišlo ohrozeniu existujúcich priorít;

110.  poukazuje na rozpor medzi úrovňou globálnej finančnej pomoci Únie a jej často obmedzeným vplyvom v príslušných rokovaniach a zdôrazňuje potrebu posilniť politickú úlohu Únie a jej vplyv v medzinárodných inštitúciách a fórach; domnieva sa, že EÚ by si mala zabezpečiť takú politickú úlohu, ktorá bude úmerná finančnej podpore, akú poskytuje;

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

111.  konštatuje, že ESVČ je vo fáze budovania; poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Rady z 20. júla 2010 by „zriadenie ESVČ malo vychádzať zo zásady nákladovej efektívnosti zameranej na rozpočtovú neutralitu“(6); zdôrazňuje, že nová služba by mala byť vybavená dostatočnými finančnými prostriedkami, aby EÚ mohla splniť svoje ciele a zastávať svoju úlohu globálneho aktéra; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby nová služba v plnej miere využívala dosiahnuté zvýšenie efektívnosti vyplývajúce zo spájania zdrojov na úrovni Únie, ako aj synergie s členskými štátmi, s cieľom zabrániť zdvojeniam, existujúcemu alebo prípadnému prekrývaniu, nezrovnalostiam a nesúladu a dosiahnuť zníženia prostriedkov a úspory vo všetkých vnútroštátnych rozpočtoch, a prejaviť tak skutočnú pridanú hodnotu diplomacie Únie;

Zmierňovanie chudoby

112.  pripomína, že termín na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a kolektívneho cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) v roku 2015 spadá do obdobia budúceho viacročného finančného rámca; zdôrazňuje preto, že je potrebná celková primeraná úroveň rozvojovej pomoci a financovania, aby Únia a jej členské štáty plnili svoje záväzky v oblasti medzinárodného rozvoja vrátane finančných záväzkov prijatých v rámci dohôd z Kodane a Cancúnu; okrem toho zdôrazňuje, že aj budúce záväzky týkajúce sa výdavkov na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy alebo pri prispôsobovaní sa jej dôsledkom musia byť doplnkové, pričom je nutné zachovať primeraný stupeň konzistentnosti medzi oboma politikami; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli okamžité kroky na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a splnili svoje záväzky v oblasti rozvoja;

113.  zdôrazňuje, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi priamou rozpočtovou podporou na jednej strane a financovaním udržateľných projektov na strane druhej; zdôrazňuje, že rozvojová pomoc by sa mala vynakladať inkluzívnym spôsobom tak, aby sa dostala k najviac marginalizovaným a vylúčeným skupinám;

114.  opäť požaduje zahrnutie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu; trvá však na tom, že začlenenie ERF do rozpočtu EÚ nesmie viesť k celkovému zníženiu výdavkov na rozvoj a musí zaručiť predvídateľnosť;

115.  domnieva sa, že Európska komisia/ESVČ by mali systematicky hodnotiť vplyv pomoci EÚ v záujme zvýšenia účinnosti rozvojovej pomoci pochádzajúcej z EÚ a zlepšenia synergií medzi rozvojovou pomocou poskytovanou EÚ a členskými štátmi v súlade s Parížskou deklaráciou;

116.  považuje za dôležité, aby rozvojová pomoc, ktorú poskytuje EÚ, podporovala udržateľný rozvoj v prijímajúcich krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť hodnotenia a stanoviť kritériá, ktoré budú rešpektovať tento cieľ;

117.  konštatuje, že najvyšší podiel najchudobnejších ľudí na svete žije v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách; v záujme motivácie týchto vlád k lepšej angažovanosti, pokiaľ ide o znižovanie chudoby na vlastnom území, však trvá na tom, že by sa mali postupne zaviesť alternatívne systémy rozvojovej spolupráce s týmito krajinami, napríklad spolufinancovanie;

Presadzovanie hodnôt a záujmov EÚ v celom svete

118.  zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ by mala byť založená na základných zásadách a hodnotách Únie, konkrétne na demokracii, dodržiavaní ľudských práv, rôznorodosti, základných slobodách a zásadách právneho štátu; znovu opakuje potrebu poskytnúť Únii vhodnejšie a cielenejšie prostriedky na podporu týchto hodnôt na celom svete a na rozširovanie priestoru mieru a stability v jej susedstve; zdôrazňuje osobitný prínos dosiahnutý prostredníctvom Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR);

119.  domnieva sa, že EÚ má v rámci medzinárodného spoločenstva osobitnú zodpovednosť za presadzovanie bezpečnosti, demokracie a prosperity v krajinách susediacich s Európou, ktorých hospodársky rozvoj a pokrok v oblasti stability sú v priamom záujme EÚ; domnieva sa preto, že budovanie úzkych a účinných vzťahov so susednými krajinami by malo zostať prioritou v programe vonkajšej činnosti Únie; zdôrazňuje, že zvýšené finančné záväzky sú potrebné na to, aby sa Únia mohla venovať hlavným úlohám – podpore demokratických zmien a konsolidácie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv – a aby plnila vysoké očakávania vyplývajúce z tejto morálnej zodpovednosti; zároveň sa domnieva, že cielenejšie využívanie prostriedkov je minimálne tak dôležité ako výška financovania; žiada preto na zvýšenie podmienenosti programov pomoci EU s cieľom zlepšiť demokratický vývoj a riadne rozpočtové hospodárenie, znížiť úroveň korupcie a posilneniť schopnosť využívať podporu EÚ transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom;

120.  konštatuje, že EÚ sa približuje k novému kolu rozšírenia, a to najmä smerom na západný Balkán; vyzýva, aby sa v rámci budúceho VFR zohľadnili náklady na budúce rozširovania, konkrétne prostredníctvom primeraného financovania nástroja predvstupovej pomoci; domnieva sa, že nástroj predvstupovej pomoci by mal uprednostňovať podporu zlepšení, ktoré musia kandidátske krajiny uskutočniť na to, aby dosiahli súlad s acquis communautaire, a mal by uľahčiť využívanie prostriedkov EÚ určených najmä pre občiansku spoločnosť, sociálnych partnerov, menšiny, MVO, na kultúrne dedičstvo a pre miestne a regionálne orgány;

121.  upozorňuje, že Únia potrebuje urýchlene prispôsobiť svoju politiku rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám a vytvárať s nimi nové strategické partnerstvá; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla politický nástroj zameraný na činnosti, ktoré nesúvisia s oficiálnou rozvojovou pomocou, ale spadajú do oblasti spoločného záujmu;

122.  zastáva názor, že z hľadiska rastúcich celosvetových výziev a celosvetovej zodpovednosti Únie, najmä so zreteľom na súčasný politický vývoj v arabskom svete, sa reštrukturalizácia vonkajších finančných nástrojov EÚ stáva nevyhnutnou; presadzuje preto prepracovanie a strategickejšie uplatňovanie jej vonkajších nástrojov, ako aj rozvoj nových foriem spolupráce a mechanizmov plnenia spoločne s partnerskými krajinami s cieľom zvýšiť vplyv a viditeľnosť vonkajšej činnosti EÚ a dosiahnuť celkový cieľ výraznejšej jednotnosti a súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje, že budúci VFR by mal podporovať súdržnosť politík, a to najmä tým, že zabezpečí, aby politiky a výdavky EÚ v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, obchodu a energetiky neboli v priamom rozpore s cieľmi rozvojovej politiky;

Reakcia na krízové situácie

123.  znovu opakuje, že predchádzanie krízam a ich riadenie sú hlavnými prioritami EÚ; zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť v tejto súvislosti účinné a adekvátne financované nástroje; zastáva názor, že súčasný nástroj stability je aj naďalej dôležitým prostriedkom na okamžitú reakciu Únie na krízové situácie, ale väčší dôraz by sa mal klásť na dlhodobejšie preventívne opatrenia vrátane budovania mieru a predchádzania konfliktom, najmä prostredníctvom pružnejších geografických programov;

124.  domnieva sa, že humanitárna pomoc zohráva vo vonkajších vzťahoch EÚ kľúčovú úlohu; konštatuje, že prírodné katastrofy sú čoraz častejšie a ich následky čoraz ničivejšie a že zároveň budú častejšie vznikať konflikty v dôsledku boja o zdroje, ako sú energia, voda a suroviny; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané rozpočtové prostriedky pre nástroj humanitárnej pomoci a rezervu na núdzovú pomoc, aby sa zabránilo každoročným ad hoc žiadostiam Európskej komisie o dodatočné prostriedky; domnieva sa, že tento rozpočet by mal zostať nezávislý, aby sa zaručila neutralita humanitárnej pomoci, ktorá by mala byť nezávislá od iných (napr. geopolitických) úvah a záujmov;

Administratíva

125.  domnieva sa, že verejná správa vysokej kvality na úrovni Únie aj členských štátov je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia strategických cieľov stanovených v stratégii Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu administratívnych výdavkov po roku 2013, v ktorej riadne zohľadní úsilie o konsolidáciu verejných financií, nové úlohy a právomoci udelené Únii na základe Lisabonskej zmluvy, ako aj dosiahnuté zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z optimálneho využívania ľudských zdrojov najmä prostredníctvom presunov a nových technológií;

126.  pripomína, že v tejto analýze by sa mal preskúmať priestor pre synergie, a najmä pre úspory, a to okrem iného prostredníctvom reštrukturalizácie, ďalšej spolupráce medzi inštitúciami, preskúmania vlastných pracovných metód a pracoviska každej inštitúcie alebo orgánu, lepšieho oddelenia úloh inštitúcií a agentúr, a tiež by sa v nej mali preskúmať strednodobé a dlhodobé finančné dôsledky politiky v oblasti nehnuteľností, dôchodkových systémov a iných aspektov štatutárnych ustanovení vzťahujúcich sa na pracovníkov inštitúcií EÚ; domnieva sa, že táto analýza môže preukázať, že existuje priestor na zníženie celkového rozpočtu EÚ určeného na administratívu bez toho, aby sa ohrozila vysoká kvalita, výkonnosť a atraktívnosť verejnej správy EÚ;

127.  poukazuje na významné úspory, ktoré by sa dali dosiahnuť, ak by Európsky parlament mal len jedno sídlo;

Časť IV: organizácia a štruktúra finančného rámca

Štruktúra zohľadňujúca priority

128.  domnieva sa, že štruktúra budúceho VFR by mala uľahčovať kontinuitu a flexibilitu v rámci okruhov a medzi nimi a malo by sa v nej predísť zlyhaniam súčasného VFR, najmä v súvislosti s nedostatkami v podokruhu 1a „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“, podokruhu 3b „Občianstvo“ a okruhu 4 „Vonkajšie vzťahy“; domnieva sa, že prostredníctvom štruktúry VFR by sa malo zvyšovať povedomie európskych občanov o politických a rozpočtových prioritách EÚ; trvá v tejto súvislosti na tom, že treba predísť neodôvodneným výrazným zmenám a skonsolidovať a zlepšiť súčasnú štruktúru;

129.  znovu opakuje, že stratégia Európa 2020 by mala byť z hľadiska politiky hlavným referenčným rámcom pre budúci VFR; domnieva sa preto, že v tejto štruktúre by sa mali zohľadniť a politicky zviditeľniť aspekty stratégie Európa 2020 týkajúce sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; navrhuje teda novú štruktúru, ktorá v jedinom okruhu zoskupí všetky vnútorné politiky v rámci hlavy„Európa 2020“;

130.  navrhuje zriadiť v rámci okruhu Európa 2020 štyri podokruhy zahŕňajúce súvisiace politiky, čím by sa tiež mala podporiť ich lepšia koordinácia a synergie pri realizácii; navrhuje podokruh obsahujúci politiky týkajúce sa znalostí; druhý podokruh určený na politiku súdržnosti zohľadňujúci jej horizontálnu povahu a jej prínos k všetkým cieľom stratégie Európa 2020 a k sociálnej politike; tretí podokruh zahŕňajúci politiky týkajúce sa udržateľnosti a efektívnosti využívania zdrojov; a štvrtý podokruh pre občianstvo, ktorý by spájal podokruhy 3a (občianstvo) a 3b (politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) súčasného VFR do jediného podokruhu, a to so zreteľom na predchádzajúce ťažkosti spôsobené spojením niekoľkých malých programov do jedného malého podokruhu;

131.  domnieva sa, že budúci VFR by mal umožniť vyčlenenie financovania v rámci okruhu „Európa 2020“ na rozsiahle projekty, ktoré sú pre Úniu strategicky dôležité; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal na tieto projekty poskytovať dlhodobý príspevok, aby sa zabezpečila kontinuita ich plánovania a organizačná stabilita; domnieva sa, že v prípade potreby dodatočných finančných zdrojov na tieto rozsiahle projekty by sa tieto zdroje nemali hľadať na úkor menších úspešných projektov, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ;

132.  domnieva sa, že vzhľadom na integrovaný charakter stratégie Európa 2020 a s cieľom zabezpečiť vhodné zosúladenie rozpočtových prostriedkov s postupným vývojom stratégie je nevyhnutné zabezpečiť vyššiu úroveň flexibility medzi štyrmi podokruhmi stratégie Európa 2020;

133.  pripomína, že v prípade spojenia viacerých pomerne malých programov do jedného menšieho podokruhu vznikajú problémy; navrhuje teda spojiť podokruhy z VFR na roky 2007 – 2013, konkrétne 3a (občianstvo) a 3b (sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť) do jedného podokruhu;

134.  požaduje zachovanie okruhu pre vonkajšie politiky;

135.  požaduje zachovanie okruhu pre administratívu;

136.  žiada vytvorenie „globálnej rezervy“ v rámci VFR pre všetky okruhy, ktorá bude nižšia než celková rezerva VFR a vyššia ako samostatné rezervy dostupné v rámci každého okruhu a ktorá sa bude mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu; domnieva sa, že do takejto rezervy by sa mali zahrnúť i nevyužité rezervy, ako aj rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyčerpané rozpočtové prostriedky (záväzky a platby) z predchádzajúceho rozpočtového roka;

137.  okrem toho sa domnieva, že v záujme zvýšenia transparentnosti a viditeľnosti by sa mala vytvoriť ďalšia „rezerva“ pod stropom vlastných zdrojov a nad stropom VFR s cieľom zahrnúť riziká zlyhania spojené so zárukami za úvery v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov, ktorých menou nie je euro, ako aj so zreteľom na možný zásah rozpočtu EÚ do Európskeho mechanizmu pre stabilitu po roku 2013;

138.  naliehavo žiada Komisiu, aby v prílohe k rozpočtu EÚ uviedla všetky výdavky súvisiace s EÚ, ktoré sa na základe medzivládneho postupu uskutočňujú mimo rozpočtu EÚ; domnieva sa, že táto každoročne poskytovaná informácia poskytne úplný obraz o všetkých investíciách, ktoré sa členské štáty dohodnú uskutočniť na úrovni EÚ;

139.  navrhuje, aby sa v rozpočte EÚ jasne označili – pokiaľ možno v prílohe – všetky investície v každej oblasti politiky EÚ, ktoré pochádzajú aj z rozličných častí rozpočtu EÚ; súčasne sa domnieva, že Komisia by tiež mala predložiť odhad investičných potrieb plánovaných na celé trvanie programového obdobia;

140.  naliehavo žiada Komisiu, aby do svojho návrhu rozpočtu zaraďovala podrobné informácie o príjmovej stránke rozpočtu EÚ v podobe, v akej ich predkladá rozpočtovému orgánu EÚ; konštatuje, že spoločné predkladanie príjmovej a výdavkovej stránky rozpočtu je v skutočnosti bežným postupom v prípade všetkých vnútroštátnych rozpočtov; je pevne presvedčený, že týmto spôsobom sa zachová trvalá diskusia o systéme financovania Únie, a pritom v plnej miere uznáva, že rozpočtový orgán nemá v súčasnosti žiadnu právomoc navrhovať zmeny v tejto časti rozpočtu;

141.  navrhuje teda túto štruktúru budúceho VFR:

Reakcie na meniace sa okolnosti: flexibilita

142.  opakuje svoju pozíciu z uznesenia z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013(7), že vyššia flexibilita v rámci okruhov, ako aj vo vzťahoch medzi nimi je absolútne nevyhnutná pre fungujúce kapacity Únie nielen na riešenie nových úloh, ale tiež na uľahčenie rozhodovacieho procesu v rámci inštitúcií;

Hodnotenie v polovici trvania

143.  zdôrazňuje potrebu povinného hodnotenia v polovici trvania v prípade, ak je obdobie trvania VFR dlhšie než 5 rokov, ktoré umožní kvantitatívnu, ako aj kvalitatívnu analýzu a zhodnotenie fungovania VFR; zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa hodnotenie v polovici trvania malo stať právne záväznou povinnosťou zakotvenou v nariadení o VFR s osobitným postupom vrátane záväzného časového plánu, ktorý zaistí plnú účasť Parlamentu ako legislatívneho a rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že ak by sa v hodnotení zistila neadekvátnosť stropov na zvyšok obdobia, mala by byť zaručená skutočná možnosť ich prehodnotenia;

Revízia stropov

144.  trvá na tom, že stupeň flexibility, ktorý mechanizmus revízie skutočne poskytuje, závisí od postupu jeho uplatnenia, ktorý sa stretáva so všeobecnou neochotou Rady využívať ho; ak má úprava výdavkových stropov zostať realistickou možnosťou, považuje za nevyhnutné, aby budúce mechanizmy revízie stanovovali zjednodušený postup v prípade zmien pod dohodnutou prahovou hodnotou; okrem toho žiada zachovanie možnosti zvýšiť celkový strop VFR;

Zaistenie dostatočných rezerv a flexibility v rámci stropov

145.  zdôrazňuje význam zaistenia dostatočných rezerv v každom okruhu; so záujmom berie na vedomie návrh Komisie stanoviť pevný percentuálny podiel pre rezervy; domnieva sa však, že táto možnosť by mohla poskytnúť vyššiu flexibilitu len v prípade, ak by boli budúce stropy stanovené na dostatočne vysokej úrovni a poskytovali by tak dodatočný manévrovací priestor;

146.  zdôrazňuje, že flexibilita v rámci stropov by sa mala všemožne posilniť, a víta návrhy Komisie predložené v rámci preskúmania rozpočtu,

147.  považuje za dôležité zachovať možnosť vopred alebo spätne vynakladať finančné prostriedky v rámci viacročného balíka daného okruhu, aby sa umožnili opatrenia proti cyklickosti a zmysluplná reakcia na vážne krízy. v tejto súvislosti sa domnieva, že aktuálny systém flexibility pre legislatívne akty funguje v súčasnom VFR dostatočne dobre; požaduje preto, aby sa v budúcom VFR zachoval prah flexibility vo výške 5 % nad alebo pod sumami určenými spolurozhodovacím postupom;

148.  je presvedčený, že nevyužité rezervy, prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyužité rozpočtové (viazané aj platobné) z rozpočtu na jeden rok by sa mali presunúť ďalšieho roka a mali by tvoriť celkovú rezervu VFR prideľovanú rôznym okruhom rozpočtu podľa ich odhadovaných potrieb; domnieva sa preto, že prostriedky pridelené rozpočtu EÚ by sa mali vynakladať len v tomto kontexte a nemali by sa vracať späť členským štátom, ako je to v súčasnosti;

149.  okrem toho sa domnieva, že tieto návrhy musí dopĺňať flexibilita prerozdeľovania, ktorá umožní presuny medzi okruhmi v danom roku, a vyššia flexibilita medzi podokruhmi;

150.  opätovne zdôrazňuje, že rozhodovací proces musí byť navrhnutý tak, aby umožňoval účinné využívanie týchto nástrojov;

Mechanizmy flexibility

151.  považuje za nevyhnutné zachovať osobitné nástroje (nástroj flexibility, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie, rezerva na núdzovú pomoc), ktoré možno mobilizovať ad hoc, a to ďalším zjednodušením ich využívania a tým, že sa im poskytnú dostatočné finančné prostriedky, ako aj prípadným vytvorením nových nástrojov v budúcnosti; zdôrazňuje, že pri mobilizácii takýchto dodatočných zdrojov financovania sa musí dodržať metóda Spoločenstva;

152.  domnieva sa, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) uspel pri zabezpečovaní solidarity a podpory EÚ pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku nepriaznivých účinkov celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, a mal by sa preto v rámci budúceho VFR zachovať; domnieva sa však, že postupy pri realizácii podpory z EGF sú príliš zdĺhavé a ťažkopádne; vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby, ako by bolo možné tieto postupy do budúcnosti zjednodušiť a skrátiť;

153.  domnieva sa, že nástroj flexibility, ktorý je z mechanizmov flexibility využívaný v najväčšej miere, bol doteraz zásadný v zaisťovaní dodatočnej flexibility; navrhuje výrazne zvýšiť počiatočnú sumu pre nástroj flexibility s následným ročným zvyšovaním počas trvania VFR a zachovať možnosť preniesť časť nevyužitej ročnej sumy až do roku n + 2;

154.  konštatuje, že v posledných rokoch neboli finančné prostriedky, ktoré boli k dispozícii na riešenie naliehavých prírodných a humanitárnych katastrof, dostatočné; v súlade s tým žiada výrazné zvýšenie objemu prostriedkov na rezervu na núdzovú pomoc, ako aj možnosť viacročnej mobilizácie tohto nástroja;

Trvanie VFR

155.  zdôrazňuje, že zvolením trvania budúceho VFR by sa mala dosiahnuť správna rovnováha medzi stabilitou pre programové cykly a implementáciu jednotlivých politík a trvaním politických cyklov inštitúcií, najmä v Európskej komisii a Európskom parlamente; pripomína, že dlhšie trvanie si vyžaduje väčšiu flexibilitu;

156.  domnieva sa, že päťročný cyklus v plnej miere zodpovedá prejavenej vôli Parlamentu čo najviac zladiť trvanie VFR s trvaním politického cyklu inštitúcií z dôvodov demokratickej kontroly a zodpovednosti; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že päťročný cyklus by v tejto etape mohol byť príliš krátky pre politiky, ktoré si vyžadujú dlhodobejšie plánovanie (napr. súdržnosť, poľnohospodárstvo, transeurópske siete), a nebol by celkom v súlade s požiadavkami na plánovanie týchto politík a cyklom ich realizácie;

157.  konštatuje, že desaťročný VFR, ako ho navrhuje Komisia v rámci preskúmania rozpočtu, by mohol zaistiť významnú stabilitu a predvídateľnosť pre obdobie finančného plánovania, ale keďže celkové stropy a hlavné právne nástroje by sa stanovili na obdobie desiatich rokov, zvýši sa nepružnosť VFR a prispôsobovanie sa novým situáciám bude veľmi ťažké; domnieva sa však, že o cykle 5 + 5 rokov možno uvažovať len vtedy, ak by sa dosiahla dohoda s Radou o maximálnej úrovni flexibility vrátane povinného hodnotenia v polovici trvania, ktorá by bola zakotvená v nariadení o VFR;

158.  zastáva názor, že pre nasledujúci VFR by mal byť preferovaným prechodným riešením sedemročný cyklus stanovený do roku 2020, keďže by mohol poskytnúť väčšiu stabilitu zaistením kontinuity programov na dlhšie obdobie a tiež jasne odkazovať na stratégiu Európa 2020; zdôrazňuje však, že všetky možnosti trvania nasledujúceho VFR závisia od dostatočného financovania a primeranej a dobre zaistenej flexibility v tomto rámci aj mimo neho, aby sa predišlo problémom, ktoré sa vyskytli v období 2007 – 2013;

159.  domnieva sa, že rozhodnutie o novom sedemročnom VFR by nemalo brániť možnosti rozhodnúť sa od roku 2021 pre obdobie 5 + 5 rokov; opakuje svoje presvedčenie, že synchronizácia finančného plánovania s mandátom Komisie a Európskeho parlamentu zvýši demokratickú zodpovednosť, kontrolu a legitímnosť;

Časť V: Zosúladenie ambícií a zdrojov: súvislosť medzi výdavkami a reformou financovania EÚ

Dostatočné rozpočtové zdroje

160.  je si plne vedomý náročných fiškálnych opatrení, ktoré mnohé členské štáty prijímajú vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch, a opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty a zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia – efektívnosti, účinnosti, hospodárnosti – by mali byť hlavnými zásadami rozpočtu EÚ viac než kedykoľvek predtým;

161.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na uskutočniteľné úspory nie je rozpočet EÚ v súčasnej celkovej výške 1 % HND schopný zaplniť medzeru vo financovaní, ktorá vznikla z dodatočných potrieb financovania vyplývajúcich zo zmluvy a z existujúcich politických priorít a záväzkov, ako sú napríklad:

– splnenie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, zmeny klímy a energetiky, vzdelávania a znižovania chudoby;

– zvýšenie výdavkov na výskum a inovácie zo súčasných 1,9 % HDP na 3 % HDP, čo predstavuje zhruba 130 miliárd EUR verejných a súkromných výdavkov ročne;

– potrebné investície do infraštruktúry; – zásadné plnohodnotné a transparentne vypočítané financovanie rozsiahlych projektov prijatých Radou, ako sú ITER a Galileo, ako aj európska vesmírna politika;

– zatiaľ nevyčísliteľné dodatočné rozpočtové prostriedky potrebné v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a európskej susedskej politiky;

– dodatočné finančné potreby spojené s budúcim rozširovaním EÚ;

– financovanie súčasného európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a Európskeho mechanizmu pre stabilitu po roku 2013 s cieľom zabezpečiť pre eurozónu a EÚ fiškálnu stabilitu potrebnú na prekonanie dlhovej krízy;

– finančné úsilie týkajúce sa dosiahnutia rozvojového cieľa tisícročia vynakladať 0,7 % HND na rozvojovú pomoc, t. j. o zhruba 35 miliárd EUR ročne viac než sú súčasné výdavky vo výške 0,4 % HND;

– záväzky vyplývajúce z dohôd z Kodane a Cancúnu zamerané na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy a na prispôsobenie sa jej vplyvom, ktoré by mali doplniť záväzky prijaté v rámci rozvojových cieľov tisícročia a do roku 2020 by mali dosahovať sumu 100 miliárd USD ročne, z ktorej približne tretinu by mala zabezpečiť EÚ;

162.  je preto pevne presvedčený, že zmrazenie nasledujúceho VFR na úrovni roku 2013 požadované niektorými členskými štátmi nie je schodnou možnosťou; poukazuje na to, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR o 5 % oproti roku 2013(8) je možné len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; je preto presvedčený, že pre budúci VFR je potrebné najmenej 5 % zvýšenie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

163.  zdôrazňuje, že bez dostatočných dodatočných zdrojov v rámci VFR na obdobie po roku 2013 Únia nebude schopná splniť jestvujúce politické priority súvisiace najmä so stratégiou Európa 2020 ani nové úlohy stanovené v Lisabonskej zmluve, nehovoriac o tom, že nebude schopná reagovať na neočakávané udalosti;

164.  konštatuje, že strop vlastných zdrojov sa od roku 1993 nemenil; domnieva sa, že strop vlastných zdrojov by si mohol vyžadovať určité progresívne úpravy, keďže členské štáty na Úniu prenášajú viac právomocí a stanovujú pre ňu viac cieľov; domnieva sa, že súčasný strop vlastných zdrojov jednohlasne stanovený Radou(9) síce poskytuje dostatočný rozpočtový manévrovací priestor na to, aby sa splnili najnaliehavejšie úlohy Únie, no stále by bol nedostatočný na to, aby sa rozpočet EÚ stal skutočným nástrojom európskej správy ekonomických záležitostí alebo aby sa výraznou mierou podieľal na investovaní do stratégie Európa 2020 na úrovni EÚ;

Transparentnejší, jednoduchší a spravodlivejší systém financovania

165.  pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy „rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“; zdôrazňuje, že spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými „príspevkami členských štátov“, kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov, a je tak v rozpore so zásadou solidarity EÚ, oslabuje európsky spoločný záujem a do značnej miery ignoruje európsku pridanú hodnotu; konštatuje, že v praxi tento stav znamená, že výška rozpočtu EÚ je ovplyvňovaná finančnou situáciou jednotlivých členských štátov, ako aj ich postojmi k EÚ; preto dôrazne požaduje dôkladnú reformu zdrojov EÚ s cieľom zosúladiť financovanie rozpočtu EÚ s duchom a požiadavkami zmluvy;

166.  domnieva sa, že hlavným cieľom reformy je dosiahnuť autonómny, spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchší a rovnomerný systém financovania, ktorý by občania lepšie chápali a ktorý by objasnil ich príspevok do rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti požaduje postupné ukončenie jestvujúcich zliav, výnimiek a nápravných mechanizmov; je presvedčený, že zavedenie jedného či viacerých skutočných vlastných zdrojov Únie s cieľom nahradiť systém založený na HND je nevyhnutné, ak má Únia vôbec niekedy mať taký rozpočet, aký potrebuje na to, aby výrazným spôsobom prispela k finančnej stabilite a hospodárskej obnove; pripomína, že každá zmena v oblasti vlastných zdrojov by sa mala zavádzať v súlade s fiškálnou zvrchovanosťou členských štátov; trvá v tejto súvislosti na tom, že Únia by mala byť schopná priamo vyberať svoje vlastné zdroje nezávisle od vnútroštátnych rozpočtov,

167.  zdôrazňuje, že reštrukturalizácia systému vlastných zdrojov ako takého sa netýka veľkosti rozpočtu EÚ, ale nájdenia účinnejšej kombinácie zdrojov na financovanie dohodnutých politík a cieľov EÚ; poukazuje na to, že zavedenie nového systému by nezvýšilo celkové daňové zaťaženie občanov, ale namiesto toho by znížilo zaťaženie národných rozpočtov;

168.  zdôrazňuje, že Európsky parlament je jediný parlament, ktorý sa môže vyjadrovať k výdavkovej strane rozpočtu, nie však k príjmovej strane; zdôrazňuje preto kľúčovú potrebu demokratickej reformy zdrojov EÚ;

169.  berie na vedomie potenciálne nové vlastné zdroje navrhnuté Komisiou v jej oznámení o preskúmaní rozpočtu (zdanenie finančného sektora, dražby v rámci systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov, poplatok EÚ týkajúci sa leteckej dopravy, DPH, daň z energie, daň z príjmov právnických osôb); očakáva závery analýzy vplyvu týchto možností vrátane štúdie uskutočniteľnosti rôznych možností dane EÚ z finančných transakcií, ktorá by mala preskúmať aj príslušné mechanizmy výberu, keďže Komisia má do 1. júla 2011 predložiť legislatívny návrh;

Časť VI: Smerom k hladkému a efektívnemu procesu rokovaní medzi inštitúciami

170.  pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy sa na jednomyseľné prijatie VFR Radou vyžaduje súhlas Parlamentu vyjadrený väčšinou všetkých jeho poslancov;

171.  zdôrazňuje prísne požiadavky na väčšinu v prípade Parlamentu i Rady a poukazuje na význam plného využitia ustanovenia zmluvy na základe článku 312 ods. 5 ZFEÚ, v ktorom sa od Parlamentu, Rady a Komisie vyžaduje, aby počas celého postupu, ktorý vedie k prijatiu VFR, prijímali všetky opatrenia potrebné na tento účel; konštatuje, že týmto sa inštitúciám výslovne ukladá povinnosť viesť rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o znení, s ktorým Parlament môže vysloviť súhlas; ďalej poukazuje na to, že ak do konca roka 2013 nebude prijatý žiadny VFR, platnosť stropov a iných ustanovení zodpovedajúcich roku 2013 sa predĺži až dovtedy, kým nebude prijatý nový VFR;

172.  víta záväzok predsedníctiev Rady(10) zabezpečiť otvorený a konštruktívny dialóg a spoluprácu s Parlamentom počas celého postupu prijímania budúceho VFR a opäť potvrdzuje svoju vôľu úzko spolupracovať počas rokovaní s Radou a Komisiou v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy;

173.  preto naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby dodržali zmluvu a vynaložili maximálne úsilie na rýchle dosiahnutie dohody s Parlamentom o praktickom pracovnom postupe pre proces rokovaní o VFR; zdôrazňuje súvislosť medzi reformou príjmov a reformou výdavkov a v súlade s tým žiada pevný záväzok Rady diskutovať v rámci rokovaní o VFR o návrhoch týkajúcich sa nových vlastných zdrojov;

174.  žiada, aby sa na úrovni EÚ začala rozsiahla verejná diskusia o účele, rozsahu a smerovaní VFR Únie a o reforme systému jej príjmov; navrhuje predovšetkým, aby sa zvolala konferencia o budúcom financovaní Únie, ktorá bude mať podobu konventu a ktorá musí zahŕňať poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

°

°    °

175.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ostatným príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006. s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214. (3) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0225. (5) KOM(2011)0012. (6) Rozhodnutie Rady 11665/1/10 z 20 júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Európska služba pre vonkajšiu činnosť. (7) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 95. (8) úroveň roku 2013: 1,06 % HND; úroveň roku 2013 + 5 %: 1,11 % HND; oba údaje vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v stálych cenách roku 2013. Tieto údaje vychádzajú z predpokladu sedemročného VFR a využívajú sa v nich tieto odhady a prognózy Komisie: - najnovšie prognózy GR BUDG, čo sa týka HND v roku 2012: 13 130 916,3 milióna EUR (ceny z roku 2012); - odhad nominálneho rastu HND vo výške 1,4 % v období 2011 – 2013 a 1,5 % v období 2014 – 2020, ktorý vypracovalo GR ECFIN. Pozn.: Údaje sa môžu meniť podľa odchýlok v odhadoch a prognózach Komisie, ako aj v závislosti od referenčného roku a druhu použitých cien (bežné alebo stále). (9) 1,23 % celkového HND členských štátov v platobných rozpočtových prostriedkoch a 1,29 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. (10) List premiéra Yvesa Leterma z 8. decembra 2010 adresovaný predsedovi Buzekovi.

Spravodajca sa v tomto návrhu správy snažil zhrnúť podstatu doteraz uskutočnených diskusií vo výbore SURE a dôjsť k záverom s cieľom poskytnúť prvé odpovede a politické usmernenia v niektorých otázkach, ktoré spadajú do mandátu výboru. Keďže výbor ešte neukončil skúmanie všetkých týchto aspektov, obsah tohto návrhu správy nemá za cieľ formulovať konečné stanoviská, ale poskytnúť vyvážený základ, na ktorom by sa dal postaviť široký konsenzus v Parlamente.

Úvod

Európania od EÚ nikdy nežiadali viac ako teraz, ani nikdy neboli kritickejší k jej činnosti. Angažovanosť verejnosti vo vzťahu k EÚ sa obnoví len vtedy, ak naši občania budú presvedčení, že Únia lepšie slúži ich hodnotám a záujmom. Budúci viacročný finančný rámec (VFR) by mal poslúžiť na to, aby sme európskym občanom ukázali, že Únia je schopná myslieť a konať v ich dlhodobom záujme a dosahovať účinné výsledky v zabezpečovaní solídneho rastu a vnútornej súdržnosti.

Kríza a drastické obmedzenia verejných výdavkov niektorým členským štátom skomplikovali zabezpečovanie dostatočného financovania nielen na rozvoj svojich vlastných ekonomík, ale aj na ich plnú účasť na vnútornom trhu. To je jeden z dôvodov, prečo sú dnes opatrenia EÚ potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. EÚ, ktorá je vo svojej činnosti menej obmedzená každodennou hospodárskou, finančnou a politickou realitou, má najlepšie predpoklady na to, aby uskutočňovala dlhodobé plánovanie a mobilizovala požadované financovanie.

Úloha rozpočtu EÚ

V podmienkach, kde mnoho členských štátov uskutočňuje náročné fiškálne úpravy, musí byť rozpočet EÚ odôvodnený lepšie než kedykoľvek predtým. Rozpočet EÚ by mal zabezpečovať najvyššiu mieru európskej pridanej hodnoty, malo by sa s ním rozumne hospodáriť a mal by podporovať čo najviac verejných a súkromných zdrojov.

Výzvy a politické priority

Či sa už dívame na relatívny demografický a hospodársky pokles, zmenu klímy alebo nedostatok energie, tieto problémy sa dajú náležite pochopiť a riešiť len vtedy, ak sa zasadia do regionálneho a globálneho kontextu. Práve tu môže EÚ preukázať svoju hodnotu ako celok, ktorý je oveľa viac ako len súhrn jej členských štátov. Úspech je možný, len ak budeme spolupracovať. Výzvy, ktoré sú pred nami, sú príliš veľké na to, aby ich ktorákoľvek európska krajina riešila sama.

Reakciou EÚ na tieto výzvy je stratégia Európa 2020. Je to stratégia, ktorá by mala Európe pomôcť, aby bola po kríze ešte silnejšia, a to prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Spravodajca si preto myslí, že stratégia Európa 2020 by mala byť politickým referenčným bodom pre budúci VFR a že ten by mal odrážať ambície stratégie. Okrem toho by mal VFR odrážať nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa posilňujú politiky EÚ a vytvárajú nové oblasti právomoci.

Na tomto základe spravodajca určil niekoľko kľúčových priorít pre budúci VFR zoskupených okolo týchto tém: znalosti pre rast; súdržnosť pre rast a zamestnanosť; hospodárenie s prírodnými zdrojmi a udržateľný rozvoj; občianstvo; a globálna Európa. Pre každú prioritu spravodajca stanovuje rozpočtové a legislatívne usmernenia. Predovšetkým konštatuje, že sumy vyčlenené na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) a politiku súdržnosti v budúcom VFR by nemali byť nižšie ako v súčasnom finančnom rámci.

Štruktúra

Štruktúra budúceho VFR by mala byť realistická, mala by umožňovať kontinuitu plánovania a vyhýbať sa nedostatkom súčasného VFR, najmä nedostatočnej flexibilite v rámci okruhov. Ako už bolo zdôvodnené, mala by tiež odrážať dimenzie stratégie Európa 2020 – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – a politicky ich zviditeľniť. Vzhľadom na tieto požiadavky spravodajca navrhuje:

- zlúčiť všetky politiky súvisiace so stratégiou Európa 2020 do jedného okruhu;

- v rámci okruhu pre stratégiu Európa 2020 vytvoriť štyri podokruhy zahŕňajúce súvisiace politiky; s cieľom poskytnúť hlavným výdavkovým politikám stabilný rámec finančného plánovania navrhuje poskytnúť týmto štyrom podokruhom vyššiu flexibilitu, aby sa zaistilo vhodné zosúladenie rozpočtových prostriedkov s postupným vývojom stratégie Európa 2020;

- zachovať okruhy pre vonkajšiu činnosť a administratívu;

Flexibilita a trvanie

Spravodajca sa domnieva, že väčšia flexibilita v rámci okruhov i medzi nimi je absolútne nevyhnutná pre udržanie prevádzkových schopností Únie. Hodnotenie v polovici trvania by sa malo stať právne záväznou povinnosťou so skutočnou možnosťou revidovať stropy v súlade s rozhodnutím o vlastných zdrojoch. Mechanizmus revízie by mal stanoviť zjednodušený postup v prípade zmien pod dohodnutou prahovou hodnotou. Ďalej by sa mala všemožne posilniť flexibilita v rámci stropov. Napokon, je nevyhnutné zachovať a posilniť súčasný systém mimorozpočtových nástrojov flexibility ďalším zjednodušením ich využívania a tým, že sa im poskytnú dostatočné finančné prostriedky.

Budúci VFR by mal zabezpečovať správnu rovnováhu medzi stabilitou, strednodobou predvídateľnosťou a flexibilitou. Flexibilita a trvanie tak úzko súvisia.

Spravodajca pripomína dlhodobú vôľu Parlamentu čo najviac zladiť – z dôvodov demokratickej kontroly a zodpovednosti – trvanie VFR s trvaním politického cyklu inštitúcií, ale domnieva sa, že päťročný cyklus by mohol byť príliš krátky pre politiky, v ktorých existujú požiadavky na dlhodobejšie cykly ich plánovania a realizácie. Na druhej strane si možno desaťročný VFR predstaviť len vtedy, ak by sa s Radou dosiahla dohoda o maximálnej úrovni flexibility. Spravodajca preto zastáva názor, že nový sedemročný VFR stanovený do roku 2020 by mohol poskytnúť väčšiu stabilitu zaistením kontinuity programov na dlhšie obdobie a tiež jasne odkazovať na stratégiu Európa 2020. Zdôrazňuje však, že táto možnosť závisí od dostatočných celkových stropov a primeranej a dobre zaistenej flexibility vo finančnom rámci aj mimo neho, aby sa predišlo problémom, ktoré sa vyskytli v období 2007 – 2013.

Zosúladenie ambícií a zdrojov

Bez dostatočných dodatočných zdrojov vo VFR na obdobie po roku 2013 EÚ nebude schopná splniť ani jestvujúce politické priority, ani nové úlohy stanovené v Lisabonskej zmluve. Spravodajca odmieta výzvu niektorých členských štátov na zmrazenie rozpočtu EÚ. To by negatívne ovplyvnilo dosiahnutie dohodnutých cieľov Únie, viedlo k menej efektívnym výdavkom jednotlivých členských štátov a neriešilo spoločné výzvy, ktorým čelia alebo budú čeliť občania EÚ.

Reforma vlastných zdrojov

Vzhľadom na spôsob, akým sa vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, ktorý sa postupne nahrádza príspevkami členských štátov a následne je vnímaný ako nadmerná záťaž pre verejné financie členských štátov, je reforma tohto systému potrebnejšia než kedykoľvek predtým. Neprimeraný dôraz kladie na čisté peňažné toky do členských štátov a z nich, čím oslabuje spoločný európsky záujem.

Spravodajca súhlasí, že lepší systém, zaisťujúci spravodlivosť, transparentnosť a dostatočné rozpočtové príjmy, by umožnil, aby sa proces rozhodovania o rozpočte sústredil viac na kľúčové priority EÚ so skutočnou pridanou hodnotou ako na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov. Predovšetkým sa domnieva, že jestvujúce výnimky a nápravné mechanizmy by sa mali postupne ukončiť, čo by bol nevyhnutný krok k väčšej spravodlivosti a transparentnosti rozpočtu EÚ.

Proces rokovaní

Budúci VFR je prvý, ktorý sa prijme podľa novej Lisabonskej zmluvy, na ktorej základe sa vyžaduje súhlas Parlamentu (väčšiny všetkých jeho poslancov) pred tým, ako ho môže prijať Rada (jednomyseľne). Aby mal tento náročný postup úspech a v súlade s článkom 312 ods. 5 ZFEÚ spravodajca naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vynaložili maximálne úsilie na rýchle dosiahnutie dohody s Parlamentom o praktickom pracovnom postupe pre proces rokovaní o VFR, ktorá by mala zahŕňať aj pevný záväzok Rady diskutovať o návrhoch týkajúcich sa nových vlastných zdrojov.

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v mnohých častiach sveta je degradácia životného prostredia jednou z hlavných príčin ľudskej biedy a keďže skutočnosť, že životné prostredie ako základ rozvoja sa primerane nezohľadňuje, môže výrazne znížiť či dokonca narušiť účinnosť pomoci, hoci riešenie environmentálnych otázok môže posilniť jej hodnoty,

B.   keďže vedúca skupina pre inovačné financovanie rozvoja odhaduje, že na splnenie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, ako aj cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % HND a cieľov spojených s environmentálnou krízou bude v rokoch 2012 až 2017 chýbať 324 – 336 miliárd USD ročne,

C.  keďže rast svetového hospodárstva sa nespájal so zavedením účinných prostriedkov odvodu daní z celosvetovej hospodárskej činnosti s cieľom financovať celosvetové verejné statky,

D.  keďže sú potrebné inovatívne mechanizmy financovania, ak máme splniť RCT a naše záväzky vo vzťahu k zmierneniu zmeny klímy a prispôsobenia sa jej,

1.   pripomína, že termín na dosiahnutie RCT a kolektívneho cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % HND v roku 2015 spadá do obdobia ďalšieho viacročného finančného rámca a že hrozí reálne riziko, že EÚ nesplní svoj medzinárodné záväzky v oblasti rozvoja; pripomína tiež, že RCT sú len minimálnymi cieľmi a že aj v prípade, keď budú všetky ciele splnené, bude ešte stále potrebný značný objem dodatočných finančných prostriedkov na boj proti chudobe a zlepšenie zdravotných a vzdelávacích noriem pre chudobných v celom svete; trvá preto na tom, aby miera pomoci vo výške 20 %, ktorú Komisia prideľuje v rámci programov jednotlivých krajín zabezpečovaných z nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), bola venovaná na základné a stredoškolské vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť;

2.   pripomína, že odvtedy, čo sa prvýkrát odsúhlasili rozvojové ciele tisícročia, svet prešiel zrýchleným procesom globalizácie a čelí bezprecedentnej finančnej kríze; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty pokračovali v snahe dosiahnuť tieto ciele;

3.   upozorňuje na potrebu rozvíjať globálny mechanizmus solidarity ako prostriedok na dosiahnutie RCT; zároveň pripomína, že daňové raje, nesprávne stanovovanie cien v obchode a nelegálne úniky kapitálu sú veľkými prekážkami rozvoja v chudobných krajinách; preto ešte raz nalieha na EÚ, aby podnikla iniciatívy v rámci G20, OECD a v rámci samotnej EÚ s cieľom podniknúť rázne kroky proti daňovým rajom a škodlivým daňovým úpravám;

4.   zdôrazňuje, že zo správy pracovnej skupiny pre finančné transakcie pre rozvoj, ktorú zadala vedúca skupina pre inovačné financovanie rozvoja, vyplýva, že ukladanie medzinárodných poplatkov z devízových transakcií a daní zo všetkých finančných transakcií by bolo technicky, ekonomicky a právne uskutočniteľné;

5.   vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na viaceré výhody dane z finančných transakcií navrhla jej zavedenie na európskej úrovni: daň pomôže stabilizovať trhy a získať prostriedky na konsolidáciu vnútroštátnych rozpočtov a na opatrenia na odstránenie chudoby a riešenie zmeny klímy;

6.   pripomína, že inovačné financovanie rozvoja nie je navrhnuté ako náhrada za ODA, ale má ju dopĺňať; zastáva názor, že zavedenie dane z finančných transakcií by preto malo byť spojené so silnejším záväzkom všetkých členských štátov dosiahnuť cieľ výdavkov na ODA vo výške 0,7 % a poskytnúť dodatočné prostriedky na prispôsobenie sa zmene klímy;

7.   zdôrazňuje, že jeden z dôvodov, prečo zatiaľ neboli RCT splnené, je neuznanie skutočnosti, že životné prostredie, prírodné zdroje a ekosystémy prispievajú k ľudskému rozvoju a odstraňovaniu chudoby; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že zo súčasnej európskej ODA sú iba 3 % prostriedkov vyčlenené na otázky životného prostredia; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že environmentálne otázky sa budú presadzovať vo všetkých vonkajších politikách a finančných nástrojoch, obzvlášť vzhľadom na súčasnú problematiku zmeny klímy a straty biodiverzity;

8.   zdôrazňuje, že vo viacročnom finančnom rámci by sa mali riešiť medziiným tieto otázky: dosiahnutie RCT, zmena klímy, zastavenie straty biodiverzity a nadmerná spotreba zdrojov; zdôrazňuje najmä, že nasledujúci viacročný finančný rámec by mal podporiť súdržnosť politík, napríklad tým, že zabezpečí, aby niektoré formy výdavkov EÚ v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, obchodu a energetiky neboli v rozpore s cieľmi rozvojovej politiky;

9.   požaduje značné zvýšenie stropu okruhu 4, najmä pokiaľ ide o nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI), keďže napriek tomu, že sa v znižovaní chudoby za posledných sedem rokov dosiahol istý pokrok, zostáva v dôsledku neprimeranej účinnosti a koordinácii pomoci, ako aj v dôsledku rozličných prírodných katastrof a energetickej, potravinovej, finančnej a hospodárskej krízy, najmä v subsaharskej Afrike a v juhovýchodnej Ázii, ešte mnoho práce; poukazuje tiež na skutočnosť, že niektoré zdroje DCI boli presunuté na nové činnosti netýkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci;

10. zdôrazňuje skutočnosť, že mechanizmus rozvojovej pomoci by sa mal tiež zamerať na podporu tvorby blahobytu, keďže tá zostáva kľúčovým nástrojom na odstraňovanie chudoby; pripomína, že podľa odhadov v rozvojových krajinách zmizne každoročne prostredníctvom nezákonných kapitálových tokov 800 miliárd EUR, a pokiaľ by sa tomu predišlo, malo by to rozhodujúci význam pre odstraňovanie chudoby a dosiahnutie RCT;

11. konštatuje, že v posledných rokoch neboli finančné prostriedky, ktoré boli k dispozícii na riešenie naliehavých prírodných a humanitárnych katastrof, dostatočné, a poukazuje na to, že z dôvodu zmeny klímy sa prírodné katastrofy vyskytujú čoraz častejšie; preto požaduje väčší objem financovania na nástroj humanitárnej pomoci a na rezervu na núdzovú pomoc;

12. požaduje, aby bol v rámci okruhu 4 zriadený mechanizmus flexibility s dostatočnými financiami, aby bolo v budúcnosti možné účinne a rýchlo reagovať na nepredvídané udalosti, ako sú potravinová kríza a celosvetová hospodárska kríza;

13. zdôrazňuje, že akékoľvek dodatočné financovanie v oblasti rozvojovej politiky by malo byť koordinované a vytvárať účinnú súčinnosť s rozvojovými programami členských štátov a s úsilím širšej medzinárodnej komunity s cieľom zabezpečiť skutočnú pridanú hodnotu na európskej úrovni;

14. trvá na tom, že súčasné a budúce záväzky v oblasti výdavkov zamerané na pomoc rozvojovým krajinám pri boji proti zmene klímy alebo pri prispôsobovaní sa jej dôsledkom musia byť nad rámec súčasných rozvojových rozpočtov, pričom by sa mala zachovať primeraná súdržnosť medzi oboma politikami; žiada, aby bol v rozpočte vyčlenený samostatný okruh na financovanie opatrení na boj proti zmene klímy;

15. domnieva sa, že poskytovanie finančných prostriedkov Afrike prostredníctvom troch rôznych nástrojov je neefektívne a nezodpovedá želaniu Afriky rozvíjať sa ako zjednotený kontinent; odporúča preto vypracovať jediný nástroj financovania pre Afriku so zreteľom na spoločné strategické partnerstvo medzi Afrikou a EÚ; okrem toho požaduje väčšiu pomoc na budovanie kapacít pre inštitúcie Africkej únie;

16. žiada EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o zmiernenie humanitárnej situácie vo všetkých oblastiach konfliktu vrátane Palestíny, najmä prostredníctvom podpory pre agentúru UNRWA a pomoci pri príprave palestínskeho ľudu na vlastný štát;

17. trvá na tom, aby EÚ podľa článku 208 ZFEÚ dodržiavala svoje záväzky politiky súdržnosti rozvoja, v rámci čoho by výrazne zreformovala a znížila poľnohospodárske dotácie, a najmä aby ukončila vývoz prebytkov z európskych trhov, ktoré sú výsledkom inovatívnych cenových mechanizmov a vývozných náhrad, vzhľadom na ich škodlivé dôsledky pre poľnohospodárov v rozvojovom svete;

18. s obavami konštatuje, že pomoc EÚ pomerne viac zvýhodňuje krajiny so stredným príjmom než krajiny s nízkym príjmom; osobitne zdôrazňuje, že plánovanie pomoci EÚ, ktoré sa zameriava na umožnenie rozvojovým krajinám prispôsobiť sa požiadavkám medzinárodnej súťaže, zvýhodňuje skôr krajiny so stredným príjmom než krajiny s nízkym príjmom, ktoré sú pre zahraničné investície menej atraktívne;

19. navrhuje, aby EÚ prehodnotila svoj darcovský vzťah s krajinami so stredným príjmom, keďže mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky už prekonali etapu tradičnej rozvojovej spolupráce; očakáva, že EÚ by sa namiesto toho mala v rámci financovania sústrediť na skupiny obyvateľstva s najväčšími potrebami v týchto krajinách a na najchudobnejšie krajiny, najmä na najmenej rozvinuté krajiny;

20. zdôrazňuje, že Komisia musí rozvíjať a podporovať inovatívne mechanizmy financovania v oveľa väčšom rozsahu ako v súčasnosti s cieľom vytvárať inkluzívne financovanie a poskytovať účinnú podporu MSP a mikrosubjektom v rozvojovom svete; je presvedčený, že to možno uskutočniť prostredníctvom rôznych nástrojov, ako sú úverové záruky a revolvingové fondy, v spolupráci s miestnymi bankami a organizáciami s osobitným know-how v oblasti mikrofinancovania, čím by sa významne posilnil pákový efekt rozpočtu EÚ určeného na rozvoj, a že si to vyžaduje úzku spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými finančnými inštitúciami;

21. vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali tieto nástroje inovačného financovania rozvoja a pracovali na ich zavedení: daň z finančných transakcií, dopravné poplatky, opatrenia na boj proti nezákonným kapitálovým tokom, zníženie poplatkov za prevody a moratórium pre dlhy alebo ich zrušenie;

22.  upozorňuje, že hoci pomoc môže istým spôsobom odľahčiť rozvojové krajiny, nie je dostatočná na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; preto vyzýva rozvojové krajiny, aby posilnili a mobilizovali svoje domáce zdroje, účinne zapojili svoj domáci súkromný sektor a miestnu vládu do agendy RCT a aby sa viac angažovali vo svojich projektoch RCT;

23. pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa odstránila formálna prekážka integrácie Európskeho rozvojového fondu(ERF) do všeobecného rozpočtu EÚ; opätovne preto požaduje zahrnutie ERF do rozpočtu, aby sa zvýšila parlamentná kontrola výdavkov na rozvoj v krajinách AKT, ako aj konzistentnosť a účinnosť rozvojovej politiky EÚ; trvá však na tom, že začlenenie ERF do rozpočtu EÚ nesmie viesť k celkovému zníženiu výdavkov na rozvoj, pokiaľ ide o obidva samostatne existujúce nástroje, pričom sa musí zaručiť predvídateľnosť; zdôrazňuje tiež potrebu zabezpečiť záujmy krajín AKT, t. j. prostredníctvom vyčlenenia rozvojových prostriedkov pre AKT v rámci rozpočtu EÚ;

24. požaduje, aby sa pri navrhovaní nového viacročného finančného rámca výrazne zvýšil objem úverov EIB krytých zárukou EÚ s cieľom posilniť účinnosť a viditeľnosť krokov EÚ za jej hranicami, aby sa dosiahli ciele vonkajšej politiky EÚ zakotvené v Lisabonskej zmluve;

25. vyzýva EIB, aby poskytla Komisii všetky potrebné informácie tým, že venuje osobitný oddiel výročnej správy o finančných operáciách EIB podrobnému hodnoteniu opatrení, ktoré EIB prijala s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení súčasného mandátu a ktoré vylučujú z rozsahu pokrytia zárukou každú operáciu, ktorá by priamo alebo nepriamo umožnila akýkoľvek daňový únik alebo by k nemu prispela, pričom venujú osobitnú pozornosť operáciám EIB, ktoré by využívali finančné prostriedky z daňových rajov;

26. s obavami konštatuje, že pomoc EÚ sa jasne nezameriava na odstránenie chudoby; pripomína, že koncepcia rozvoja, ktorá sa vzťahuje na kvalitatívne kritériá zahrňujúce kvalitu života a zlepšenie životných podmienok, by sa nemala zamieňať s koncepciou hospodárskeho rastu, ktorá sa hodnotí nárastom HDP; preto nalieha na Komisiu, aby sa zdržala jednoduchej „exportne ladenej“ alebo „na rast orientovanej“ rozvojovej politiky, ale aby namiesto toho svoju pomoc zamerala na najzraniteľnejších, čo zahŕňa rozvoj stratégie pre chudobných prostredníctvom financovania dlhodobých cieľov, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, prístup k energiám vo vidieckych oblastiach, malí poľnohospodári atď.;

27. trvá na tom, že všetky výdavky z rozpočtových riadkov určených na rozvoj musia byť zamerané na hospodársky a sociálny rozvoj príjemcov a musia spĺňať kritériá ODA stanovené v definícii Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, a požaduje striktné právne opatrenia, ktoré zabezpečia, aby rozpočtové prostriedky určené na rozvoj nebolo možné odčerpávať na iné účely;

28. trvá na tom, aby mal Parlament reálne a účinné kontrolné právomoci, čo sa týka vykonávania všetkých rozvojových programov EÚ, ako stanovuje článok 290 ZFEÚ;

29. požaduje, aby sa postupy verejného obstarávania a mechanizmy vyplácania prostriedkov zjednodušili a zrýchlili a aby boli viac transparentné;

30. žiada, aby sa navrhli záväzné právne predpisy na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, ktorými sa zabezpečí, že záväzky týkajúce sa cieľov pomoci budú splnené;

31. požaduje, aby bol väčší podiel prostriedkov pomoci určený pre malých poľnohospodárov, rozvoj vidieka, zdravotníctvo a vzdelávanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že budúce udržateľné hospodárstvo nie je iba morálnym cieľom, ale aj ekonomickou nutnosťou; je presvedčený, že EÚ by mala viesť túto transformáciu a podporovať prechod k udržateľnej nízkouhlíkovej spoločnosti znižovaním spotreby energie, decentralizáciou dodávok energie, zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečením odolnosti ekosystému, aby udržala konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zabezpečila čisté a zdravé životné prostredie;

2.  pripomína, že v rámci nasledujúceho finančného výhľadu by sa mali splniť ciele stratégie EÚ 2020, najmä ciele 20/20/20 v oblasti klímy a energetiky vrátane zvýšenia záväzku v oblasti zníženia emisií na 30 %, a ciele hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje;

3.  zdôrazňuje význam transformácie ekonomiky EÚ na ekonomiku, ktorá efektívne využíva zdroje; domnieva sa preto, že EÚ by mala využívať svoj rozpočet tak, aby podnecovala zníženie využívania zdrojov a závislosti od dovozu a zvýšila recykláciu a obnovu v oblasti odpadu, vody, materiálov a pôdy;

4.  zdôrazňuje potrebu posilniť integráciu právnych predpisov a cieľov EÚ v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a klímy do odvetvových politík (vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti, spotrebiteľskej politiky, spoločnej rybárskej politiky a rozvojovej politiky); navrhuje preto integráciu finančných prostriedkov EÚ s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi a politickými cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia a verejného zdravia a aktívny príspevok rozpočtu EÚ na ciele jej environmentálnej politiky a aby sa v súlade s návrhom Komisie v rámci preskúmania rozpočtu zahrnula povinnosť transparentne uvádzať, v ktorých odvetvových programoch sa podporovali klimatické ciele vymedzené v stratégii Európa 2020; zdôrazňuje význam budúcich výskumných a inovačných programov pri plnení cieľov EÚ v súvislosti s inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom;

5.  je presvedčený, že z rozpočtu EÚ by sa malo podporovať zabezpečovanie verejných statkov, keď je nepravdepodobné, že by ich dostatočne zaistil trh; environmentálne verejné statky zahŕňajú zachovávanie biodiverzity a ekosystémov, prírodné prostredie, stabilitu klímy a kapacitu absorpcie uhlíka, zabezpečenie dodávok a kvality vody, kvalitu vzduchu a pôdy, odolnosť voči požiarom a povodniam, ako aj zachovanie kultúrne a historicky hodnotnej krajiny; preto sa domnieva, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky treba odmeňovať poľnohospodárov a pôdohospodárov za zabezpečovanie verejných statkov, ako je atraktívna vidiecka krajina bohatá na biodiverzitu, a že zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu by sa mal podporovať udržateľný ekologický rozvoj a prechod k spoločnosti s nízkou spotrebou energie, ktorá efektívne využíva zdroje;

6.  požaduje, aby v novom období financovania boli všetky nástroje štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti nasmerované na dosiahnutie nákladovo efektívneho zníženia emisií skleníkových plynov v súlade so sprísneným cieľom v oblasti zníženia emisií do roku 2020 a so zreteľom na cieľ 2 °C;

7.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť vnútroštátne a európske financovanie o environmentálne aspekty, aby sa uľahčila ekologická transformácia európskej ekonomiky, ktorá povedie k dlhodobému hospodárskemu rastu a prosperite, ako sa okrem iného uvádza v správe o stave a výhľade životného prostredia v Európe za rok 2010, ktorú vypracovala Európska environmentálna agentúra;

8.  je presvedčený, že len koherentný rozpočet EÚ môže skutočne zabezpečiť maximálne výsledky; opätovne zdôrazňuje, že koherentnejšia rozpočtová politika znamená, že súlad musí existovať nielen medzi jednotlivými politikami, ale aj medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ;

9.  zdôrazňuje, že výdavky EÚ sa musia jasnejšie orientovať na ciele a zameriavať na projekty, ktoré zabezpečujú maximálny verejný prínos na európskej úrovni a podporujú hlavné európske ciele, ako je prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu a konzistentná podpora čistého ekologického rastu;

10. je znepokojený finančnými a politickými dôsledkami poskytovania dotácií, ktoré negatívne ovplyvňujú životné prostredie; zastáva názor, že financovanie z európskych zdrojov by nemalo mať negatívne vplyvy na životné prostredie, zmenu klímy, ekosystémy a biodiverzitu v EÚ a mimo nej; žiada preto, aby Komisia zistila, v ktorých prípadoch sa udeľujú dotácie s negatívnym vplyvom na životné prostredie, aby ich potom v EÚ postupne najneskôr do roku 2020 zrušila v súlade so záväzkami prijatými v rámci Dohovoru o biologickej diverzite z Nagoje a aby sa celý rozpočet preveroval z hľadiska jeho vplyvu na klímu a biodiverzitu; zrušením týchto škodlivých dotácií sa uvoľnia finančné prostriedky, ktoré sa využijú napríklad na tvorbu ekologických pracovných miest; žiada, aby sa vyhodnocovali európske platby, a to pred ich realizáciou, s cieľom zabezpečiť, aby nemali negatívne dôsledky na európske ciele v oblasti klímy, energetiky, biodiverzity a zdrojov a aby ich neohrozovali;

11. je preto presvedčený, že všetky finančné prostriedky EÚ musia byť pred vyplatením preverené z hľadiska klímy a životného prostredia, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať žiadne negatívne dôsledky na európske ciele v oblasti životného prostredia, klímy, biodiverzity či využívania zdrojov; zdôrazňuje, že na to musí nadväzovať adekvátne monitorovanie, aby sa zabezpečilo dosiahnutie stanovených cieľov a dodržanie požiadaviek a aby sa aktívne podporovalo dosahovanie cieľov v oblasti klímy, energetiky a biodiverzity stanovených na rok 2020;

12. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou transparentnosťou v súvislosti s výdavkami EÚ a je presvedčený, že otvorený a transparentný postup informovania všetkých občanov posilní budúcnosť Spoločenstva a že všetky výdavky z rozpočtu EÚ by sa preto mali včas a prístupným spôsobom zverejňovať;

13. opätovne upozorňuje na dôležitosť dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a nalieha na EÚ, aby zabezpečila začlenenie týchto cieľov do všetkých ostatných politík; vyzýva EÚ, aby na splnenie týchto cieľov pridelila na štrukturálnom základe dostatočné finančné prostriedky a aby naďalej posilňovala schopnosť rozvojových krajín začleňovať otázky životného prostredia, zmierňovania následkov zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene do všetkých odvetví a plánov hospodárskeho rozvoja;

14. žiada, aby sa v rozpočte EÚ pridelili na štrukturálnom základe dostatočné finančné prostriedky na dosiahnutie jej hlavných environmentálnych cieľov a aby sa v rámci rôznych fondov EÚ vyčlenili prostriedky na oblasti šetrné k životnému prostrediu, ako sú úspory energie, energia z obnoviteľných zdrojov, udržateľné poľnohospodárstvo a verejná doprava, ktoré prispievajú k silnejšiemu a odolnejšiemu hospodárstvu EÚ;

15. zastáva názor, že na dosiahnutie cieľov EÚ a globálnych cieľov v oblasti biodiverzity sa v novom rozpočtovom rámci EÚ musí zaručiť spolufinancovanie spravovania siete Natura 2000 zo zdroja vyhradeného na tento účel; poukazuje na to, že podľa správy s názvom Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (TEEB) je návratnosť investícií do zachovania biodiverzity až stonásobná;

16. zdôrazňuje, že v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) je nutné zabezpečiť dlhodobé poskytovanie finančných prostriedkov na priority v oblasti verejného zdravia, na podporu zdravia a prevenciu chorôb, najmä prostredníctvom strategického a účinnejšie riadeného akčného programu, ktorý nadviaže na súčasný program EÚ v oblasti verejného zdravia;

17. uznáva pozitívny vplyv investícií do zdravotníckej infraštruktúry na štrukturálne reformy v odvetví zdravotníctva a zdôrazňuje potrebu zachovať a posilniť štrukturálne fondy určené na zdravotnícku infraštruktúru, čo podporí adaptáciu a inováciu zdravotníckych systémov v záujme rastu a udržateľnosti;

18. žiada, aby ďalší VFR zabezpečoval primeranú odbornú prípravu, výskum a financovanie agentúry s cieľom podporovať integrovaný prístup EÚ k bezpečnosti potravín a aby tak v dlhodobom časovom horizonte zaisťoval v rámci celej EÚ vysokú úroveň bezpečnosti potravín a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

19. žiada, aby sa vzdelanie a celoživotné vzdelávanie považovali za kľúčové faktory zlepšenia v oblasti verejného zdravia;

20. podčiarkuje význam programu LIFE+ ako hlavného nástroja EÚ výhradne určeného na financovanie environmentálnych cieľov a zdôrazňuje potrebu posilniť tento program v budúcom VFR, aby sa dosiahli environmentálne ciele EÚ za súčasnej podpory synergií s inými finančnými nástrojmi EÚ;

21. zdôrazňuje, že Európsky dvor audítorov a príslušné vnútroštátne orgány musia posudzovať nielen zákonnosť, ale aj efektívnosť vynaložených európskych prostriedkov a mieru, do akej príslušné opatrenia prispievajú k dosahovaniu environmentálnych cieľov;

22. vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a pravidelne predkladala Parlamentu kľúčové kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele výkonnosti v oblasti plnenia rozpočtu v budúcom VFR, ktoré dopĺňajú informácie o RAL a RAC;

23. naliehavo žiada Komisiu, aby lepším monitorovaním a vykazovaním kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti zvýšila efektívnosť a účinnosť budúcich finančných nástrojov;

24. vyzýva Komisiu, aby do konca príslušného obdobia VFR predložila ročné politické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v budúcom VFR a ktoré umožnia lepšie monitorovať dosahovanie výsledkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta prioritné iniciatívy, na ktoré sa kladie dôraz v stratégii EÚ 2020; požaduje obsiahlu politickú koncepciu pre konkurencieschopnú, sociálnu a udržateľnú budúcnosť EÚ a zdôrazňuje potrebu dosiahnuť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť EÚ; zdôrazňuje, že hlavné iniciatívy EÚ opísané v stratégii EÚ 2020, z ktorých sa väčšina týka politík EÚ v oblasti priemyslu, výskumu a energetiky, si vyžadujú stabilnú, dôveryhodnú a udržateľnú finančnú podporu zo strany EÚ, ak sa majú splniť jej hlavné ciele stanovené na rok 2020 a ak sa má zároveň vyriešiť súčasný problém fragmentácie finančných nástrojov EÚ; žiada preto, aby sa referenčné sumy pre hlavné iniciatívy začlenili do viacročného finančného rámca po roku 2013;

2.  zdôrazňuje potrebu zaručiť v budúcom viacročnom finančnom rámci dlhodobé financovanie už existujúcich aj nových dlhodobých hlavných programov v oblasti konkurencieschopnosti pre rast a rozvoj, a predovšetkým všetkých strategických opatrení nadväzujúcich na súčasné dlhodobé programy; pripomína, že ich implementácia si vyžaduje dôkladné monitorovanie a hodnotenie, ako aj rozpočtovú pružnosť a zjednodušenie v záujme dosiahnutia lepšej účinnosti európskych programov; zdôrazňuje potrebu analyzovať, akým spôsobom sa vynakladajú prostriedky z fondov EÚ z hľadiska pridanej hodnoty, aj prostredníctvom lepšej koordinácie medzi národnými rozpočtami a rozpočtom EÚ;

3.  zdôrazňuje, že dlhodobé úlohy týkajúce sa konkurencieschopnosti a udržateľného rastu EÚ sa musia odzrkadľovať v rozpočtových zdrojoch, čo by nemalo ohroziť súčasné financie vyčlenené na prebiehajúce programy EÚ; zdôrazňuje význam výskumu, inovácií, informačnej spoločnosti a energetiky pri riešení hlavných spoločenských výziev, ako sú hospodársky rast, zmena klímy, nedostatok energií a zdrojov, zdravie a starnutie;

4.  domnieva sa, že čerpanie prostriedkov EÚ by sa malo sústrediť na politiky s európskou pridanou hodnotou v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a solidarity; zdôrazňuje, že výskum, energetika a informačno-komunikačné infraštruktúry sú príkladmi európskej pridanej hodnoty;

5.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila efektívnosť a účinnosť budúceho súboru finančných nástrojov prostredníctvom lepšieho monitorovania a vykazovania kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti;

6.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť primerané financovanie s cieľom dodržať medzinárodné dohody EÚ;

Energetická politika

7.  zastáva názor, že v novom viacročnom finančnom rámci by sa mali zohľadniť politické priority a ciele EÚ týkajúce sa politík v oblasti energetiky a zmeny klímy tak, ako sú uvedené vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu, napríklad v uznesení s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020(1), a najmä v uznesení o stratégii EÚ 2020(2); zdôrazňuje, že Únia potrebuje krátkodobú, strednodobú a dlhodobú víziu efektívnej a udržateľnej energetickej politiky do roku 2050; konštatuje, že sú potrebné značné investície do európskej energetickej infraštruktúry, aby sa neohrozilo dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 a dlhodobých cieľov do roku 2050;

8.  žiada zvýšiť podiel v rozpočte EÚ vyčlenený na energetiku a poukazuje na potenciál ostatných finančných nástrojov so skutočnou európskou pridanou hodnotou, ktorým je príspevok k financovaniu kľúčových a prioritných projektov európskej energetickej infraštruktúry regionálne vyváženým spôsobom, napríklad ak tieto projekty nedokáže financovať trh, ako aj zvýšiť európske financovanie v oblasti technológií nových a obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a politík a opatrení zameraných na úsporu energie; uvádza, že vyššie uvedené oblasti by mali zostať kľúčovými prioritami, mali by sa náležite zohľadniť a podporiť v rámci budúceho finančného výhľadu EÚ a mali by prispieť k zníženiu potreby dodatočného vytvárania nových energetických infraštruktúr a výrobných zariadení v rámci akejkoľvek budúcej energetickej stratégie;

9.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobé financovanie v záujme vývoja inovačných a udržateľných energetických technológií, ktoré budú potrebné v dlhodobom horizonte a ktoré majú zásadný význam pre udržateľný rozvoj a otváranie nových trhov pre priemysel EÚ; vyzýva na okamžité uplatňovanie Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET), v ktorom sú uvedené konkrétne kroky týkajúce sa výskumu v oblasti čistých, udržateľných a efektívnych nízkouhlíkových energetických technológií a ktorý predstavuje významný krok v rámci energetického systému EÚ; žiada tiež, aby sa prostriedky EÚ pridelené na túto oblasť venovali na malé a decentralizované projekty; zdôrazňuje, že v tejto oblasti je potrebná verejná finančná podpora; zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie výskumu, technologického rozvoja a praktického uplatnenia výskumu v oblasti energetiky v záujme rozvoja čistej a cenovo dostupnej energie prístupnej pre všetkých;

10. zdôrazňuje, že je potrebné maximalizovať vplyv európskeho financovania tým, že zohrá úlohu katalyzátora pri mobilizácii, spájaní a získavaní verejných a súkromných finančných zdrojov pre infraštruktúru v európskom záujme vrátane južného plynového koridoru a iných ciest vedúcich k diverzifikácii dodávok plynu;

Priemyselná politika

11. víta skutočnosť, že v stratégii EÚ 2020 sa zdôrazňuje význam priemyselnej politiky pre udržateľný rast, sociálny a hospodársky blahobyt a zamestnanosť v Európe; požaduje pre európsky priemysel do roku 2020 komplexnú víziu, aby sa zabezpečilo zachovanie a ďalší rozvoj diverzifikovanej, konkurencieschopnej, udržateľnej a nízkouhlíkovej priemyselnej základne a v jej dôsledku vytváranie dôstojných ekologických pracovných miest; rozhodne podporuje pokračovanie záručných nástrojov v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a požaduje predĺžené poskytovanie a výrazné rozšírenie prostriedkov pridelených na tento program; žiada Komisiu, aby sa v programoch ďalšej generácie kládol väčší dôraz na nástroje mezanínového financovania a aby boli podporované prostredníctvom fondov a nástrojov na rozdelenie rizika;

12. pripomína výzvu Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 na ďalšie zvyšovanie viditeľnosti politických krokov týkajúcich sa MSP a informovanosti o nich prostredníctvom spojenia existujúcich nástrojov Spoločenstva a finančných prostriedkov pre MSP v rámci samostatnej položky rozpočtu EÚ;

13. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby boli na podporu cieľov stratégie pre energetické využívanie zdrojov, ktorú predložila Komisia v roku 2011 ako svoju hlavnú iniciatívu, pridelené adekvátne nástroje financovania z rozpočtu EÚ;

14. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska investičná banka (EIB) zohrávala dôležitú úlohu pri financovaní výskumu a inovačných činností, najmä pokiaľ ide o inovačné projekty v oblasti priemyslu;

15. víta návrh Komisie na preskúmanie nových zdrojov financovania pre veľké európske investičné projekty v oblastiach s jasnou európskou pridanou hodnotou, ako sú energetika, doprava a IKT;

Výskum, inovácie a vývoj

16. je presvedčený, že úspešný výskum, inovácie a vývoj musia prispievať k riešeniu najdôležitejších spoločenských problémov našich čias vrátane zmeny klímy, efektívneho využívania zdrojov, zdravia a starnutia populácie, riadenia miest, mobility, potravín i vody; pripomína cieľ EÚ posilniť svoju vedecko-technickú základňu vytvorením Európskeho výskumného priestoru; uznáva kľúčovú úlohu cezhraničných programov spolupráce zameraných na politiky EÚ a zahŕňajúcich kompetencie v oblasti výskumu i inovácií pri reagovaní na politické výzvy na európskej úrovni a riešení hlavných spoločenských problémov; uznáva úlohu Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) ako hnacej sily udržateľného rastu a konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom stimulovania svetovo popredných inovácií a žiada rozšírenie a náležité financovanie prioritných oblastí znalostných a inovačných spoločenstiev; zdôrazňuje význam pokračujúceho úsilia o zjednodušenie financovania výskumu, inovácií a vývoja, ako aj zabezpečenia prístupu k týmto prostriedkom pre menšie výskumné inštitúty, podniky a organizácie občianskej spoločnosti;

17. zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť EÚ do veľkej miery závisí od jej inovačných kapacít, od jej zariadení pre výskum a vývoj a od prepojenia medzi inováciami a výrobným procesom;

18. zdôrazňuje potrebu posilniť, podporiť a zabezpečiť financovanie výskumu, inovácií a vývoja v EÚ prostredníctvom výrazného zvýšenia výdavkov na výskum od roku 2013 a pokračovať v úsilí o zjednodušenie financovania výskumu, inovácií a vývoja, ako aj potrebu primeraného riadenia programov; žiada najmä, aby boli budúce programy financovania výskumu, vývoja a inovácií zamerané na hlavné spoločenské výzvy, čím sa dosiahne predovšetkým väčšia bezpečnosť a účinnosť zdrojov; požaduje intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja a zvýšenie prostriedkov na programy mobility; domnieva sa, že finančná podpora veľkých projektov zo strany EÚ by nemala spôsobiť zníženie prostriedkov pridelených na výskum v iných oblastiach a že realizácia takýchto projektov by sa mala primerane monitorovať;

19. zdôrazňuje, že inovácie sú jedným z hlavných faktorov prispievajúcich ku konkurencieschopnosti a rastu; požaduje silnejšie prepojenie medzi základným výskumom a priemyselnými inováciami; zdôrazňuje úspešnosť finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) a nabáda na poskytnutie väčšieho objemu prostriedkov na tento nástroj; domnieva sa, že by sa mal zohľadňovať celý inovačný reťazec od hraničného výskumu po technologický rozvoj, demonštráciu, šírenie, zhodnocovanie výsledkov a rýchle uvádzanie výsledkov výskumu na trh; podporuje návrhy Komisie na vytvorenie systému jednotnej ochrany patentov, čím by sa podstatne znížili náklady na preklad a administratívne náklady;

20. zdôrazňuje potrebu zlepšiť verejno-súkromné partnerstvá, a to aj prostredníctvom znižovania byrokracie a zjednodušenia existujúcich postupov; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so svojimi programami uplatňovala výkonom riadený prístup viac zameraný na výsledky;

Informačná spoločnosť

21. domnieva sa, že Európa by mala zohrávať vedúcu úlohu vo vytváraní a používaní IKT; domnieva sa, že využívaním IKT sa podporuje riešenie aktuálnych štrukturálnych otázok a dosahovanie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu; zdôrazňuje význam nepretržitého úsilia o zabezpečenie univerzálneho a vysokorýchlostného prístupu k pevnému a mobilnému vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu pre všetkých občanov a spotrebiteľov do roku 2020, a to najmä v menej rozvinutých členských štátoch, ako aj význam podpory internetových iniciatív umožňujúcich rýchle vykonávanie digitálnej agendy EÚ;

22. vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s regiónmi v záujme posilnenia ich kapacity využívať štrukturálne fondy a fondy na rozvoj vidieka pridelené na investície do širokopásmovej infraštruktúry a aby poskytla ďalšie usmernenia o využívaní prostriedkov z verejno-súkromných partnerstiev a iných finančných nástrojov;

23. zdôrazňuje, že náklady na stavebné inžinierstvo tvoria veľkú časť nákladov na zavedenie novej pevnej a mobilnej infraštruktúry, čo by sa dalo znížiť zlepšením plánovania a súčinnosti programov; požaduje preto lepšiu koordináciu a integráciu programov infraštruktúry prostredníctvom lepšieho plánovania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa dosiahlo zníženie nákladov a podporilo investovanie;

24. podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa spolupráce s EIB zameranej na zlepšenie dostupnosti prostriedkov vyčlenených na siete ďalšej generácie a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto prostriedky prideľovali priamo na projekty otvorenej infraštruktúry, ktoré podporujú rôznorodosť služieb;

25. vyzýva Komisiu a EIB, aby do jari 2011 vypracovali konkrétne návrhy nových finančných nástrojov ako doplnku k existujúcim spôsobom financovania širokopásmovej infraštruktúry vrátane záruk, nástrojov vlastného imania a dlhových nástrojov alebo ich kombinácie;

Politika v oblasti kozmického priestoru

26. zdôrazňuje strategický význam európskych globálnych navigačných satelitných systémov (Galileo a EGNOS) a Globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES) a je presvedčený o tom, že ich implementácia si bude vyžadovať intenzívne monitorovanie a hodnotenie; žiada, aby prostriedky pridelené v budúcnosti na iniciatívy EÚ v oblasti kozmického priestoru, ako je Galileo, tvorili samostatnú položku rozpočtu a dopĺňali prostriedky na výskum a inováciu; zdôrazňuje, že verejné investície do takýchto projektov musia viesť k návratnosti prostriedkov pre verejný sektor EÚ prostredníctvom finančných výnosov a výhodných cenových politík pre občanov EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

(1) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020, P7_TA-PROV(2010)0441. (2) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020, P7_TA(2010)0223.

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Úvod

1.  pripomína, že doprava predstavuje základ hospodárskej a spoločenskej činnosti v Európe, že odvetvie dopravy tvorí 4,6 % HDP Európskej únie, zamestnáva 9,2 milióna ľudí a okrem toho umožňuje komunikáciu medzi jednotlivcami a spoločenstvami a predstavuje sieť, ktorá umožňuje rast obchodu v rámci Európy a následné dobudovanie jednotného trhu, pričom má obrovský význam z hľadiska svojho potenciálu pri zabezpečovaní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, rozvoja zamestnanosti a obchodu a posilňovaní odvetvia cestovného ruchu a že výkonný a spoľahlivý systém dopravy môže prispieť k zníženiu počtu dopravných nehôd, emisií uhlíka, závislosti od ropy, úrovne znečistenia a dopravného preťaženia;

2.  berie na vedomie význam odvetvia dopravy pre priemyselnú politiku EÚ, a to z hľadiska jeho príspevku k hrubému domácemu produktu, ako aj z hľadiska pracovných miest; okrem toho považuje Európsku úniu za priemyselného lídra v oblasti dopravných technológií (letecký priemysel, vysokorýchlostné železnice, inteligentné systémy riadenia dopravy, moderné riadiace a bezpečnostné systémy a systémy interoperability, ERTMS, SESAR, budovanie bezpečnej a udržateľnej infraštruktúry atď.) a domnieva sa, že EÚ by preto mala prijať finančný rámec, ktorý by jej umožnil udržať a posilniť vedúce postavenie v tomto priemyselnom odvetví; domnieva sa, že ďalšie obdobie financovania by malo dať odvetviu dopravy EÚ možnosť upevniť svoje vedúce postavenie v oblasti ekologických, bezpečných a inteligentných technológií, ktoré prispievajú k ďalšiemu hospodárskemu rozvoju a výraznejšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

3.  považuje za evidentné, že z hľadiska politických výziev a rozpočtových zdrojov na obdobie po roku 2013 závisia takmer všetky prijaté ciele EÚ, či už obsiahnuté v stratégii Európa 2020 alebo v iných rámcoch, od výkonného, udržateľného a ekologicky prijateľného, ako aj dostupného odvetvia dopravy;

4.  berie na vedomie, že cieľom stratégie EÚ 2020 je dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom znalostí, inovácií a energetickej efektívnosti – s možnosťou vytvoriť ekologické, a predsa konkurencieschopné hospodárstvo –, ako aj presadzovanie územnej a sociálnej súdržnosti, čo sú prierezové zásady priamo spojené s podporou odvetvia dopravy a cestovného ruchu;

5.  trvá na tom, že najmä z hľadiska finančnej efektívnosti je nanajvýš dôležitá potreba zabezpečiť reálnu pridanú hodnotu z rozpočtových výdavkov EÚ na dopravnú politiku; poznamenáva, že sa síce treba vyhýbať zdvojovaniu alebo presunu investícií a výdavkov, ktoré sa lepšie uskutočňujú na národnej a regionálnej úrovni, no že je zároveň nutné nepremeškať príležitosť na uľahčenie udržateľného rastu, ktorý môže zabezpečiť len pridaná hodnota výdavkov EÚ na dopravu na vnútroštátnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni;

6.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu agentúr v integrácii dopravných systémov, pokiaľ ide o bezpečnosť, interoperabilitu a fungovanie; vyjadruje znepokojenie nad narastajúcim rozdielom medzi ich úlohami a rozpočtovými prostriedkami, ktoré sú im pridelené;

7.  súhlasí s názorom Komisie, že cezhraničná infraštruktúra je jedným z najlepších príkladov, kde môže EÚ preklenúť nedostatky a dosiahnuť cennejšie výsledky; domnieva sa, že cielená finančná podpora na úrovni EÚ môže pomôcť naštartovať ďalšie významné projekty, ktoré majú z dlhodobého hľadiska často veľký komerčný potenciál; konštatuje, že krajiny momentálne vytvárajú rozsiahle, ambiciózne stimuly pre investície do infraštruktúry, že udržanie konkurencieschopnosti znamená, že Európa má mimoriadne silný strategický záujem o výkonnú infraštruktúru, aby položila základy dlhodobého hospodárskeho rastu, a že výsledkom by bola základná európska dopravná sieť, ktorá zabezpečí energeticky efektívnejšie odvetvie dopravy a ktorá by mohla zahŕňať presun nákladnej dopravy a prepravy cestujúcich smerom k udržateľnejším a dostupnejším formám dopravy; konštatuje, že takáto podpora sa musí zamerať na hlavné priority – odstraňovanie miest s nedostatočnou priechodnosťou na strategických transeurópskych osiach, podporu ich rozširovania a vytváranie cezhraničných a intermodálnych spojení;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie integrovanej politiky EÚ pre oblasť vnútrozemských vodných ciest – pričom treba mať na pamäti výhody lodnej dopravy po európskej integrovanej sieti riek a kanálov a skutočnosť, že EÚ má vyše 37 000 vodných ciest, ktoré spájajú stovky miest a priemyselných regiónov, a že 20 z 27 členských štátov disponuje vnútrozemskými vodnými cestami – a žiada, aby sa z rozpočtov EÚ a členských štátov poskytla na tento účel primeraná podpora;

9.  zdôrazňuje, že vzhľadom na možnosti ekologicky efektívnej dopravy vytvárať nové pracovné miesta je nevyhnutné podporovať prostredníctvom politík a finančných nástrojov EÚ rozvoj potrebnej infraštruktúry pre elektrické vozidlá a ich integráciu do celoeurópskej inteligentnej energetickej siete, ktorá by bola schopná využívať aj energiu vyrobenú miestne z obnoviteľných zdrojov;

Transeurópske siete

10. osobitne upozorňuje na pridanú hodnotu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorej všetky prioritné projekty sú nadnárodného charakteru a ktorej pridaná hodnota je obzvlášť očividná v rámci rozvoja výkonnej, multimodálnej a komplexnej dopravnej siete EÚ, pri riešení otázky nedostatočnej dostupnosti a nízkej interoperability jednotlivých častí EÚ vrátane spojenia vnútrozemia s prístavmi, pri cezhraničných úsekoch projektov a pri pákovom efekte, ktorý majú investície EÚ na podporu súkromného a verejného financovania strategických projektov;

11. pripomína, že požiadavky na financovanie projektov TEN-T na roky 1996 – 2020 sa odhadujú na 900 miliárd EUR, z čoho 500 miliárd ešte treba uhradiť, a na 395 miliárd na 30 súčasných prioritných projektov TEN-T, z čoho ešte zostáva uhradiť 270 miliárd;

12. v tejto súvislosti uvádza, že celkové výdavky EÚ na prioritné projekty TEN-T s výnimkou projektu Galileo vo výške 47,4 miliardy EUR (30,8 %) vyvolali investície na rovnaké projekty vo výške 106,6 miliardy EUR z iných zdrojov počas obdobia súčasného finančného výhľadu a že ekvivalentné údaje pre sieť TEN-T ako celok predstavujú 105 miliárd EUR (27 %) a 285 miliárd EUR (73 %);

13. pripomína, že hlavnými prispievateľmi do projektu TEN-T sú členské štáty, regióny a Únia, ktorá projekt financuje prostredníctvom rozpočtu TEN-T, Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov, že v súčasnom rozpočtovom období (2007 – 2013) je 15 % investícií potrebných na dokončenie prác, ktoré sa mali realizovať v tomto časovom rozpätí, a že vzhľadom na to, že náklady na realizáciu veľkých projektov v oblasti infraštruktúry pravdepodobne stúpnu, bude mať celkový rámec pre investície do dopravy vo viacročnom finančnom rámci po roku 2014 pre realizáciu projektu TEN-T zásadný význam;

14. poznamenáva najmä, že v rámci stratégie Európa 2020, ktorá je zameraná na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, sa v súvislosti s TEN-T stanovuje:

- ...„mobilizovať finančné nástroje EÚ (okrem iného TEN-T) ako súčasť jednotnej stratégie financovania, ktorá spája verejné a súkromné financovanie zo zdrojov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni“,

- ...„urýchliť realizáciu strategických projektov s vysokou európskou pridanou hodnotou na riešenie kritických prekážok, najmä pokiaľ ide o cezhraničné úseky a intermodálne uzly (mestá, prístavy, logistické platformy)“;

15. žiada preto zvýšenie objemu celkových finančných prostriedkov, ako aj zlepšenie koordinácie medzi prostriedkami, ktoré sú k dispozícii pre TEN-T, a prostriedkami z kohéznych zdrojov na projekty v oblasti dopravy (momentálne 23,7 % kohéznych zdrojov), a žiada, aby pridelenie tejto sumy z Kohézneho fondu bolo podmienené dodržiavaním základných zásad európskej dopravnej politiky a aby financovanie TEN-T bolo podmienené sústredením finančných prostriedkov jednotlivých štátov na základné a komplexné siete TEN-T a systematickým uplatňovaním nástrojov smernice 2008/96/ES;

16. žiada vytvorenie ďalších finančných nástrojov pre TEN-T, najmä vo forme prideľovania (vyčleňovania) vlastných zdrojov získaných z dopravnej činnosti, využívaním osobitných nástrojov z EIB a zdokonalením mechanizmov PPP spoločne s podporou na vytváranie takýchto mechanizmov;

17. domnieva sa, že príjmy z internalizácie vonkajších nákladov by sa mali vyčleňovať predovšetkým na mobilitu, čím by napomáhali PPP, okrem iného v dopravných projektoch;

18. zdôrazňuje, že kohézne financovanie projektov v oblasti dopravy by malo pokračovať v rámci nového finančného výhľadu s jednoznačným záväzkom zo strany členských štátov spolufinancovať a realizovať tieto projekty, že politika súdržnosti je naďalej kľúčová pre krajiny, ktoré sa snažia o splnenie konvergenčných kritérií, a že úspešná realizácia projektov v oblasti dopravy v týchto krajinách vo veľkej miere závisí od dostupnosti prostriedkov z Kohézneho fondu;

19. poukazuje na to, že len pol percenta rozpočtu TEN-T na obdobie 2007 – 2013 zostáva nepridelené, trvá však na tom, že záväzok EÚ poskytovať financie nemôže byť neobmedzený v prípade tých projektov, ktoré nenapredujú preto, že z vnútroštátnych rozpočtov sa pred rokom 2015 neuvoľnia zodpovedajúce prostriedky;

Marco Polo

20. pripomína, že cieľom programu Marco Polo je odľahčiť európske cesty od ročného objemu 20 miliárd tonokilometrov nákladnej dopravy, čo predstavuje ročne viac než 700 000 nákladných vozidiel na ceste medzi Parížom a Berlínom, a to tak, že sa prevoz nákladov presmeruje na iné druhy dopravy; berie na vedomie význam prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorý si bude vyžadovať značné a dobre koordinované financovanie; ďalej pripomína, že v programovom rozpočte na obdobie 2007-2013 vo výške 450 miliónov EUR vytvorí každé vynaložené euro spoločenský a environmentálny prínos v hodnote približne 10 EUR a že na úrovni členských štátov neexistuje obdoba programu Marco Polo;

21. odporúča preskúmať možnosti zaviesť ako nástroj programu Marco Polo záruky za pôžičky;

22. poukazuje na to, že cieľom nariadenia Marco Polo II, ktoré Európsky parlament schválil v roku 2009, je uľahčiť malým a stredným podnikom prístup k finančným prostriedkom z tohto programu a že kritériá financovania boli prispôsobené trhovým podmienkam;

Galileo

23. trvá na tom, že projekt Galileo má pre Európsku úniu zásadný strategický význam, najmä vzhľadom na odhodlanie investovať do podobných systémov prostriedky z vnútroštátnych vojenských rozpočtov, ktoré prejavili iné krajiny, ako napríklad Čína, India a Rusko, a že scenár, podľa ktorého by európske podniky nemohli využívať mnohonásobné hospodárske, environmentálne, inovačné a výskumné výhody, ako aj výhody v oblasti pracovných príležitostí vyplývajúce zo skutočnosti, že Európa má vlastný satelitný navigačný systém, nie je žiaduci; ďalej sa domnieva, že v prípade obmedzenia alebo pozastavenia poskytovania služby by prípadné dôsledky pre oblasť podnikania, bankovníctva, dopravy, letectva, komunikácií atď. (len niekoľko príkladov) boli veľmi nákladné (napríklad z hľadiska príjmov podnikov, bezpečnosti cestnej premávky atď.); pripomína, že rozpočtový orgán to uznal tým, že v súčasnom finančnom výhľade zvýšil stropy okruhu 1A, aby program Galileo mohol pokryť pokračujúce investície;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili výrazné zvýšenie financovania aplikovaného výskumu GNSS (globálneho systému satelitnej navigácie) s cieľom poskytnúť európskemu priemyslu, malým a stredným podnikom a všetkým zainteresovaným stranám možnosť zvýšiť svoj podiel na svetovom trhu GNSS a zabezpečiť nezávislosť EÚ v odvetví, od ktorého závisí viac než 6 % celého HDP EÚ;

25. konštatuje, že program Galileo najviac prospeje rozvoju inteligentných dopravných systémov a globálnych navigačných satelitných systémov a ich uplatneniu v praxi;

26. trvá na tom, že vzhľadom na dlhé obdobie, ktoré si také projekty ako Galileo alebo Jednotné európske nebo so svojou technologickou časťou SESAR vyžadujú, a vzhľadom na úroveň kapitálových investícií, ktoré boli už na tieto projekty vynaložené, je potrebné, aby sa v rámci období finančného plánovania uvoľňovalo dostatočné a stabilné množstvo viazaných rozpočtových prostriedkov s cieľom zabezpečiť úspešnú realizáciu projektov a z toho vyplývajúce vedľajšie výhody a konkrétne začať s realizáciou projektu SESAR, čo je podmienkou pre plné zavŕšenie iniciatívy Jednotné európske nebo;

27. poznamenáva, že urýchlená realizácia projektu Jednotné európske nebo a konkrétnejšie spustenie jeho technologickej časti SESAR, s ktorým sa má začať v roku 2014, boli označené za kľúčové priority, ktorých cieľom je vytvoriť výkonný a udržateľný systém leteckej dopravy v Európe, a že projekt SESAR umožní znížiť náklady na riadenie leteckej premávky o 50%, desaťnásobne zlepšiť výsledky v oblasti bezpečnosti a zmenšiť vplyv každého letu na životné prostredie o 10%;

ERTMS

28. berie na vedomie význam projektu ERMTS pre interoperabilitu železničnej dopravy a pre dosiahnutie skutočnej zmeny v modálnom rozdelení dopravy; je presvedčený, že zavádzanie projektu ERTMS podobne ako mnohé ďalšie projekty dopravnej infraštruktúry postihli nedávno dôsledky hospodárskej recesie, pokiaľ ide o mieru a objem investícií z verejného sektora; uznáva európsky rozmer a pridanú hodnotu projektu, a preto žiada, aby sa ERTMS, a najmä jeho cezhraničné úseky, stali v nasledujúcich rokoch rozpočtovou prioritou EÚ;

Námorná politika

29. domnieva sa, že integrovanú námornú politiku treba uskutočňovať a zameriavať tak, aby riešila problémy pobrežných zón a morských oblastí a aby podporovala „modrý rast“ a udržateľné námorné hospodárstvo v súlade so stratégiou EÚ 2020; trvá na tom, aby sa na túto politiku vyčlenili primerané rozpočtové prostriedky;

Nové finančné nástroje

30. žiada vytvorenie nových finančných nástrojov, a to preskúmaním politiky Európskej investičnej banky s cieľom prideliť viac pôžičiek na inovatívne dopravné projekty, ako aj použitím príjmov zo zdanenia ťažkých vozidiel a predaja emisných kvót CO2 z odvetvia leteckej dopravy formou aukcie, s cieľom financovať spoločné projekty zamerané na zníženie vplyvu týchto druhov dopravy na životné prostredie;

Cestovný ruch

31. pripomína význam cestovného ruchu pre európske hospodárstvo, prírodné a kultúrne dedičstvo a pre určité krajiny a regióny, v ktorých toto odvetvie predstavuje hlavnú hospodársku a sociálnu oporu; upozorňuje na význam nového ustanovenia o cestovnom ruchu, ktoré je teraz zahrnuté do Lisabonskej zmluvy a po prvý raz udeľuje Európskemu parlamentu legislatívne právomoci v oblasti cestovného ruchu, ako aj na nutnosť uplatňovať tieto právomoci s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia; opakovane vyjadruje znepokojenie nad tým, že pre rozvoj cestovného ruchu nebol vytvorený ani jeden rozpočtový riadok, ktorý by odrážal túto novú úlohu, a trvá na tom, aby bola v budúcnosti zabezpečená primeraná úroveň podpory cestovného ruchu zo strany EÚ vytvorením rozpočtového riadku určeného na udržateľný rozvoj hospodárstva, priemyselné dedičstvo a ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, ktorý môžu podľa potreby dopĺňať štrukturálne fondy a iné prostriedky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy nadobudne politika súdržnosti a jej rozšírenie o tretí pilier – územnú súdržnosť – väčší význam, a konštatuje, že členské štáty, regióny a mestá majú najlepšie predpoklady na to, aby túto politiku aktívne vykonávali, a preto by sektorizácia bola kontraproduktívna a nebola by v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie;

2.  zastáva názor, že politika súdržnosti je kľúčovým prvkom plnenia stratégie EÚ 2020 a že dobrá samostatná politika súdržnosti je predpokladom úspešného spoločného konania EÚ, keďže ako účinný nástroj prispieva k plneniu spoločných cieľov tejto stratégie na regionálnej a miestnej úrovni a umožňuje zosúladenie strategických cieľov a lokálnych potrieb s miestnym potenciálom; zdôrazňuje, že politika súdržnosti svojím horizontálnym charakterom prispieva ku všetkým cieľom stratégie EÚ 2020 – inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu – a že by sa to malo odrážať v štruktúre viacročného finančného rámca po roku 2013; zdôrazňuje, že ciele, ktoré sú zahrnuté do Lisabonskej zmluvy, ale nepatria medzi ciele stratégie EÚ 2020, by sa mali takisto splniť a že by sa mal ozrejmiť vzťah medzi cieľmi stratégie EÚ 2020 a ďalšími cieľmi; vyjadruje podporu Komisii v optimalizácii využitia súčinnosti medzi existujúcimi fondmi;

3.  považuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť za základný predpoklad pre dosiahnutie cieľa konkurencieschopnosti, najmä prostredníctvom povzbudzovania hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

4.  poukazuje na to, že úspech politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti v 271 regiónoch 27 členských štátov je zreteľne viditeľný, a konštatuje, že zásadnými predpokladmi k tomu sú zásada subsidiarity, zásada partnerstva, ako aj viacúrovňové riadenie; pripomína svoje stanovisko k najlepším postupom, ako ho predstavil vo svojom uznesení z 24. marca 2009 o najlepších postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov(1);

5.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota politiky súdržnosti, ktorá predstavuje najväčší individuálny rozpočet, je nesporná, keďže táto politika je zaužívaným mechanizmom na plnenie európskych cieľov a už mnoho desaťročí predstavuje jednu z najvýznamnejších, najviditeľnejších a najúspešnejších politík EÚ, ktorá má schopnosť podporovať súčinnosť medzi ostatnými európskymi vnútornými politikami;

6.  poukazuje na to, že moderná politika súdržnosti sa musí zaoberať zostávajúcimi potrebami štrukturálnych reforiem a odolávať novým výzvam, pred ktorými stoja všetky regióny EÚ; domnieva sa preto, že je potrebné stanoviť si tieto priority:

     –   potrebujeme udržateľný hospodársky rast s priaznivými účinkami na trh práce jednak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach;

     –   potrebujeme dobre fungujúcu, účinnú a modernú infraštruktúru (doprava, komunikácia, voda/kanalizácia, odpad, energetika);

     –   v rámci politiky súdržnosti zdôrazňujeme potrebu posilnenej podpory:

     i)        inteligentného rastu založeného na výskume, vývoji a inováciách, ako aj zavádzania informačných a komunikačných technológií,

     ii)       vzdelávania, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania,

     iii)      zamestnanosti,

     iv)      integrovaného rozvoja miest (vrátane napríklad podpory energetickej efektívnosti budov),

     v)       posilnenia sociálneho rozmeru vrátane služieb všeobecného záujmu a otázok demografickej zmeny,

     vi)      malých a stredných podnikov (MSP) ako motora hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov;

     vii)     cieľov v oblasti zmeny klímy,

     viii)    regiónov, ktoré trpia vážnymi a trvalými prírodnými alebo demografickými nedostatkami, ako napríklad najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a hornaté regióny,

     ix)      vytvorenia integrovanejších a vyváženejších regionálnych hospodárskych štruktúr ako záruky harmonickejšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

7.  upozorňuje na skutočnosť, že prostriedky na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti závisia od osobitostí jednotlivých regiónov vrátane ich úrovne rozvoja, a preto treba venovať náležitú pozornosť tomu, aby sa členským štátom a regiónom umožnila flexibilita na vypracovanie najlepších kombinácií politík;

8.  súhlasí s názorom, že ESF musí zostať neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti a mal by sa posilniť; požaduje lepšiu koordináciu s politikou súdržnosti i s opatreniami v oblasti rozvoja vidieka v rámci EFRR a EPFRV s cieľom využiť zdroje tým najúčinnejším a najefektívnejším možným spôsobom, pričom sa zohľadnia nielen charakteristiky a konvergenčné problémy každého regiónu, ale náležite sa zapoja aj vidiecke regióny;

9.  zastáva názor, že by sa mali posilniť všetky formy územnej spolupráce (cezhraničná, medziregionálna a nadnárodná spolupráca) a rozpočty, ktoré im boli pridelené;

10. trvá na osobitnej podpore pre najmenej rozvinuté a najviac znevýhodnené regióny EÚ 27 v duchu solidarity (cieľ 1); zároveň zdôrazňuje potrebu silného cieľa 2 pre rozvinutejšie regióny a primeranejších prechodných ustanovení; nazdáva sa však, že v záujme zabezpečenia harmonickejšieho a vyváženejšieho rozvoja vo všetkých regiónoch EÚ musí politika súdržnosti nevyhnutne zahŕňať celé územie EÚ;

11. poukazuje na to, že medzi regiónmi oprávnenými na financovanie v rámci cieľa konvergencie a ostatnými regiónmi existuje výrazný prahový efekt, a zastáva názor, že tento prahový efekt by sa mal zredukovať;

12. zdôrazňuje, že úspešná a silnejšia politika súdržnosti si vyžaduje primerané finančné prostriedky, ktoré v žiadnom prípade nesmú byť nižšie než v súčasnom programovom období 2007 – 2013;

13. pripomína, že jedna z hlavných kritík namierených proti politike súdržnosti sa týka zložitosti jej pravidiel; trvá na tom, že je dôležité zjednodušiť pravidlá a postupy tejto politiky a znížiť zložitosť a administratívnu záťaž, čo pomôže zabezpečiť transparentnejšie a účinnejšie prideľovanie zdrojov mestám, obciam a regiónom, kým frekvencia previerok by mala zodpovedať riziku nezrovnalostí v súlade so zásadou proporcionality;

14. zdôrazňuje, že lepší súbor rozličných finančných nástrojov vrátane príspevkov, pôžičiek alebo revolvingových fondov môže podporiť efektívnejšie využitie prostriedkov; nabáda miestne a regionálne orgány, aby v čo najväčšej miere využívali nástroje finančného inžinierstva a technickej podpory zavedené Komisiou s cieľom povzbudiť investície na miestnej a regionálnej úrovni;

15. zdôrazňuje potrebu posilniť pákový efekt štrukturálnych fondov lepším využívaním verejného obstarávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať a vykonávať pravidlá obstarávania so zníženým vplyvom na životné prostredie („zelené verejné obstarávanie“); nabáda Komisiu a členské štáty v, aby ďalej stimulovali využívanie obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, a prispeli tak k intenzívnejšiemu výskumu, vývoju a inováciám v EÚ;

16. trvá na tom, aby bola v budúcnosti kontrola výdavkov efektívnejšia a väčšmi orientovaná na výsledky s cieľom neuvaliť na konečných príjemcov nadmernú administratívnu záťaž;

17. zdôrazňuje, že podmienenosť dohodnutá ex ante v oblastiach priamo súvisiacich s politikou súdržnosti a vhodné ukazovatele výsledkov by sa mali stanoviť tak, aby boli príležitosťou na zlepšenie tvorby politiky regiónov a otvorenejšiu diskusiu s cieľom posilniť účinnosť súdržnosti;

18. konštatuje, že obdobie 5 rokov je príliš krátke, pretože povoľovacie konania by boli príliš dlhé a neumožňovali by efektívne vynakladanie prostriedkov; poukazuje na skutočnosť, že obdobie 7 rokov sa v minulosti osvedčilo a že programové obdobie by nemalo byť v žiadnom prípade kratšie; zdôrazňuje, že sedemročné alebo po roku 2020 aj dlhšie obdobie trvania viacročného finančného rámca (VFR) by zabezpečilo efektívnosť; zdôrazňuje, že takto ustanovené obdobie by malo byť navrhnuté tak, aby plánovanie priorít financovania zodpovedalo volebnému obdobiu Parlamentu a Komisie;

19. zdôrazňuje, že by sa malo zachovať spolufinancovanie, ako aj pravidlá n + 2 a n + 3, pričom by sa flexibilita mohla rozšíriť na mimoriadne situácie, ktoré by mohli nastať v nasledujúcom programovom období; zastáva názor, že úroveň spolufinancovania pre ďalšie programové obdobie by mala zostať vo všeobecnosti podobná ako úroveň spolufinancovania pre súčasné obdobie; naliehavo žiada, aby prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila a ktoré vyplývajú z uplatňovania tohto pravidla, zostali v rozpočte politiky súdržnosti a nevracali sa členským štátom a aby bol zároveň zaručený stupeň flexibility vo využívanú zdrojov;

20. poukazuje na to, že prostriedky z fondu, ktoré sa zhromaždili v rámci politiky súdržnosti, by sa nemali využívať v rámci Paktu o stabilite a raste ako „sankčný nástroj“; trvá na tom, že by to bolo kontraproduktívne pre príslušné regióny a členské štáty a EÚ a že takéto opatrenia by znamenali nerovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi a regiónmi, keďže by najväčšmi postihovali najchudobnejšie z nich;

21. poukazuje na skutočnosť, že rozsah pôsobnosti všetkých ustanovených pravidiel podmienenosti by sa mal obmedzovať na rámec opatrení a nástrojov politiky súdržnosti;

22. žiada vypracovanie návrhu na prísnejšie finančné postihy pre členské štáty, ktoré nedodržiavajú kritériá stability, a uvažuje preto o ustanovení automatickejších mechanizmov;

23. zastáva názor, že opatrenia politiky súdržnosti popri podpore regiónov tiež zviditeľňujú EÚ na úrovni regiónov, a poukazuje na to, že lepšia viditeľnosť v regiónoch by mohla ešte väčšmi zvýrazniť pridanú hodnotu európskych opatrení a ešte viac k nej prispieť;

24. osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že politika súdržnosti, ktorá je zároveň „inteligentná“, „udržateľná“ a „inkluzívna“, zohráva rozhodujúcu úlohu v stratégii EÚ 2020 a môže prispieť k splneniu jej cieľov vo všetkých oblastiach politiky; poukazuje na to, že táto skutočnosť dodatočne zvýrazňuje význam politiky súdržnosti ako celku a odmieta roztrieštenie tejto politiky medzi viacero rozpočtových okruhov, pretože politika súdržnosti by mala mať v rozpočte EÚ vlastný rozpočtový okruh.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

(1) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 38.

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vzhľadom na významnú úlohu poľnohospodárstva ako strategického sektora a pri vytváraní skutočnej pridanej hodnoty v Európskej únii považuje súčasnú diskusiu o novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP, ktorá je jedinou politikou EÚ uplatňovanou na úrovni celého Spoločenstva) za zásadnú na to, aby si EÚ mohla zachovať svoju výrobnú kapacitu v súvislosti so zmenou klímy a so zvýšeným tlakom na prírodné zdroje, a zaručiť tak potravinovú bezpečnosť na európskej i svetovej úrovni;

2.  pripomína, že SPP plní okrem svojich základných cieľov aj rôzne úlohy pri poskytovaní verejných statkov, ako je ochrana životného prostredia, výroba vysokokvalitných potravín, zachovanie biologickej rozmanitosti a prísne normy pre životné podmienky zvierat, ako aj pri vytváraní a zachovávaní rozmanitosti a kvality vzácneho krajinného prostredia v EÚ, a to najmä v znevýhodnených oblastiach a horských regiónoch, kde poľnohospodárstvo predstavuje jedinú hospodársku činnosť, ktorú možno vykonávať; poukazuje na to, že SPP tiež zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní európskych cieľov v oblasti energií a prostredníctvom vhodného financovania vidieckych spoločenstiev zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní územnej nerovnováhe a v boji proti opúšťaniu pôdy obyvateľstvom, vyľudňovaniu vidieckych oblastí a starnutiu vidieckeho obyvateľstva v EÚ, pričom predstavuje nevyhnutný predpoklad na zaistenie udržateľného rozvoja v mnohých regiónoch EÚ;

3.  upozorňuje na význam inovácií a udržateľnosti v rámci európskeho poľnohospodárstva a na ich dôležitý prínos pre dosahovanie cieľov Európskej únie; požaduje väčšiu súdržnosť politík a lepšie využívanie existujúcich nástrojov politiky súdržnosti a politiky v oblasti výskumu s cieľom zvýšiť investície do poľnohospodárskeho výskumu;

4.  pripomína, že iniciatíva JEREMIE je veľmi úspešná a jej prostredníctvom sa malým a stredným podnikom poskytlo viac než šesť miliárd eur, a navrhuje, aby sa v ďalšom programovom období vytvoril podobný finančný mechanizmus pre programy rozvoja vidieka, ktorý by sa mohol nazývať JERICHO (Joint European Rural Investment CHOice);

5.  poukazuje na to, že EÚ potrebuje aj po roku 2013 výkonné poľnohospodárstvo; zastáva názor, že potravinová sebestačnosť musí byť aj naďalej jedným zo základných cieľov EÚ;

6.  pripomína, že Európska únia aj celý svet budú musieť v ďalších desaťročiach čeliť novým problémom, ako je potravinová bezpečnosť a nedostatok vody a energií; domnieva sa, že poľnohospodárstvo by mohlo pomôcť pri zmierňovaní možných negatívnych následkov týchto problémov;

7.  konštatuje, že ide o prvú reformu SPP v rámci Európskej únie pozostávajúcej z 27 členských štátov a že na zabezpečenie európskej a svetovej potravinovej bezpečnosti je dôležité podporovať zachovanie všetkých druhov poľnohospodárstva tým, že sa umožní ich vykonávanie a že sa zohľadnia odlišné stupne rozvoja v rôznych európskych krajinách a územiach, a zároveň zamedziť snahám o presun právomocí spoločnej politiky späť medzi právomoci jednotlivých štátov; zdôrazňuje, že nová SPP musí zabezpečiť rozumné rozdelenie zdrojov medzi členské štáty;

8.  zdôrazňuje potrebu priamych platieb (1. pilier) na zabezpečenie celoplošného poľnohospodárstva v Európe a primeranej obživy pre poľnohospodárov, ako aj programov na podporu rozvoja vidieka (2. pilier), najmä so zreteľom na poľnohospodárstvo; presadzuje zníženie byrokracie (najmä v rámci krížového plnenia) a zjednodušenie postupov, aby sa poľnohospodári mohli sústrediť na svoje hlavné úlohy a maximalizovať bezpečnosť plánovania;

9.  konštatuje, že podiel SPP na celkovom rozpočte EÚ sa neustále znižuje, a to približne zo 75 % v roku 1985 na odhadovaných 39,3 % do roku 2013, čo predstavuje menej ako 0,45 % celkového HDP Európskej únie, hoci poľnohospodárska politika zásadným spôsobom prispieva k potravinovej bezpečnosti 500 miliónov Európanov, poskytuje 13,6 milióna pracovných miest, je základom pre 5 miliónov pracovných miest v agropotravinárskom priemysle EÚ a priamo chráni a udržiava 47 % celkového územia Európskej únie;

10. domnieva sa, že vzhľadom na to, že poľnohospodárska politika je zameraná na splnenie širokého spektra cieľov v rámci stratégie Európa 2020, ako aj v iných oblastiach, a vzhľadom na potrebu rozšíriť ich s cieľom zohľadniť spektrum nových výziev vyžadujúcich si opatrenia na európskej úrovni a zabezpečiť skutočnú pridanú hodnotu musí byť podiel rozpočtových prostriedkov vyčlenených na poľnohospodársku politiku EÚ aspoň rovnaký ako jej súčasný rozpočet;

11. pripomína, že nedávna hospodárska kríza mala na poľnohospodárstvo značne negatívne dôsledky;

12. pripomína, že európski výrobcovia musia dodržiavať prísne normy EÚ, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobkov, bezpečnosť potravín, životné prostredie, právne predpisy v sociálnej oblasti a dobré životné podmienky zvierat; domnieva sa, že v prípade nedostatku primeraných rozpočtových prostriedkov na fungovanie SPP nebudú môcť európski výrobcovia tieto normy dodržiavať;

13. upozorňuje na to, že EÚ stále zaznamenáva zvyšovanie obchodného deficitu v prípade poľnohospodárskych produktov a že v priebehu posledných 10 rokov stratila významný podiel na trhu; pripomína, že európske hospodárstvo čelí vysokej miere závislosti od dovozu v oblastiach, ako je oblasť surovín bohatých na rastlinné bielkoviny;

14. domnieva sa, že trvanie viacročného finančného rámca musí byť zvolené takým spôsobom, aby sa umožnilo primerané a účinné plnenie rozpočtu schopné dosiahnuť ciele silnej Európy; domnieva sa tiež, že vzhľadom na nové výzvy, ktorým SPP už v súčasnosti čelí, je potrebný vysoký stupeň flexibility;

15. 7. domnieva sa, že vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti môžu byť krátke programové obdobia nevhodné z hľadiska výdavkov, ako aj z hľadiska plnenia cieľov, a preto navrhuje obdobie trvajúce najmenej sedem rokov, aby sa neopakovali nedávne problémy a chyby, a to tak, že sa poskytne stabilný rámec na podporu investícií do poľnohospodárstva;

16. žiada, aby boli viacročný finančný rámec a súčasná štruktúra rozpočtu, ako aj súčasná dvojpilierová štruktúra rozpočtu pre oblasť poľnohospodárstva zachované s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka patrili do jedného okruhu;

17. odporúča, aby v budúcnosti úroveň spolufinancovania z prostriedkov EÚ v zásade odrážala európsku pridanú hodnotu jednotlivých investícií v rámci programov rozvoja vidieka.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Štruktúra a trvanie viacročného finančného rámca

1.  poznamenáva, že existencia malých okruhov, ako je okruh 3b v súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR), bráni prerozdeleniu prostriedkov medzi programami; naliehavo vyzýva, aby sa v nasledujúcom VFR zrevidovali malé okruhy a podokruhy;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité usilovať sa o náležitú rovnováhu medzi predvídateľnosťou a flexibilitou viacročných výdavkov; vyjadruje presvedčenie, že v rámci sedemročného VFR by sa tento cieľ podarilo dosiahnuť; zastáva názor, že päťročný VRF predĺžený o ďalších päť rokov by tiež mohol vyhovovať za predpokladu, že by zahŕňal komplexné hodnotenie v polovici trvania pri plnom zapojení Parlamentu;

Európska pridaná hodnota: všeobecne

3.  poukazuje na to, že súčasné programy financovania v oblasti vzdelávania, mládeže, médií a kultúry vytvárajú európsku pridanú hodnotu zlúčením zdrojov a posilnením spolupráce; zdôrazňuje, že tieto programy prispievajú k hospodárstvu EÚ, a poznamenáva, že boli vypracované na základe potrieb dotknutých odvetví, vyznačujú sa vysokou mierou vykonávania, prinášajú značný pákový efekt a majú účinok presahovania;

4.  pripomína, že jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, pod 10 %, a zvýšiť podiel mladých ľudí s ukončeným vysokoškolským vzdelaním alebo s riadnou odbornou prípravou aspoň na 40 %; je znepokojený, že dosiaľ neexistujú nijaké národné programy zamerané na dosiahnutie týchto cieľov; zdôrazňuje, že vzdelávanie, odborná príprava a mobilita mládeže – ako aj mobilita v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých – majú zásadný význam pre tvorbu a ochranu pracovných miest a pre znižovanie chudoby, a sú teda kľúčové v krátkodobom meradle pre hospodársku obnovu Európy a z dlhodobého hľadiska pre jej rast a produktivitu; pripomína, že nezamestnanosť mladých ľudí vo veku do 25 rokov je v EÚ v súčasnosti na úrovni takmer 20 %; pripomína, že politické iniciatívy EÚ v spolupráci s členskými štátmi pomohli modernizovať politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

5.  zdôrazňuje, že vzdelávanie, odborná príprava, mobilita a investície do výskumu a vývoja sú základnými prvkami inovácií, zamestnanosti a hospodárskeho rastu v Európe;

6.  zastáva názor, že programy EÚ zohrávajú dôležitú úlohu v riadení vnútroštátnych politík podľa smerovania dohodnutého na medzivládnej úrovni a v duchu cieľov stratégie Európa 2020; pripomína, že politické iniciatívy EÚ sa podieľali na modernizácii politík a inštitúcií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch;

7.  zdôrazňuje význam odvetví vzdelávania, kultúry, tvorivej činnosti a médií, ktoré sú významnými prvkami hospodárskeho hodnotového reťazca, pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti; poznamenáva, že odvetvia tvorivej činnosti a kultúry majú okrem svojho priameho prínosu k HDP kladný účinok presahovania na ďalšie odvetvia hospodárstva, ako sú cestovný ruch, podnikanie a digitálne technológie; zastáva názor, že politické iniciatívy a programy EÚ v týchto oblastiach majú preukázateľnú európsku pridanú hodnotu;

Európska pridaná hodnota: jednotlivé programy

Celoživotné vzdelávanie

8.  konštatuje, že program celoživotného vzdelávania v širšom zmysle prispieva k individuálnemu rozvoju európskych občanov zabezpečovaním systémov mobility na úrovni EÚ, a teda maximalizáciou súčinnosti; poznamenáva, že členské štáty by nedokázali financovať podobné činnosti bez pomoci, a že program teda uľahčuje prístup všetkých občanov EÚ k mobilite v oblasti vzdelávania; konštatuje, že medzinárodné skúsenosti a viacjazyčnosť sú na pracovnom trhu stále viac cenené; je preto presvedčený, že štúdium v cudzine zlepšuje vyhliadky na zamestnanie;

9.  poznamenáva, že miera vykonávania programu Erasmus, ktorý je podprogramom programu v oblasti celoživotného vzdelávania, je takmer 100 %; pripomína riadne podložené dôkazy o tom, že program Erasmus značne uľahčuje štúdium v zahraničí a poskytuje študentom širšie spektrum zručností, čím následne výrazne zlepšuje vyhliadky študentov zúčastňujúcich sa tohto programu na získanie zamestnania v neskoršom období, a tým podstatným spôsobom prispieva ku konkurencieschopnosti Európy;

10. poznamenáva, že podprogramy Comenius, Lenardo da Vinci a Grundtvig podporujú partnerstvá a výmenu najlepších postupov v celej Európe, čo pomáha učiteľom aj študentom nadobúdať nové zručnosti; uznáva, že na základe toho prinášajú tieto podprogramy do škôl, vzdelávania dospelých a odborného vzdelávania lepšie porozumenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zlepšujú základňu zručností Európanov, čím priamo prispievajú k zvýšeniu konkurencieschopnosti Európy; berie na vedomie úspech programu Erasmus Mundus (2009 – 2013) pri vytváraní partnerstiev s univerzitami mimo EÚ a pri zdôrazňovaní špecifických znakov vysokoškolského vzdelávania v Európe, ktoré je schopné priťahovať nadaných mladých ľudí v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ na svetovej úrovni;

11. zdôrazňuje, že internacionalizácia vzdelávania má sociálno-kultúrny a hospodársky význam; uznáva, že európske univerzity strácajú postavenie ako centrá excelentnosti, a domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na pritiahnutie najlepších talentov z krajín mimo EÚ; trvá na tom, aby Komisia výrazne zvýšila cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov, študentov, vedeckých pracovníkov a učiteľov, a to v rámci EÚ aj za jej hranicami;

Kultúra 2007

12. poznamenáva, že program Kultúra 2007 zohráva jedinečnú úlohu v podpore cezhraničnej a celoeurópskej spolupráce v oblasti kultúry, v posilňovaní mobility a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Európe; poukazuje na jeho významné hospodárske účinky presahovania; zdôrazňuje prierezový charakter kultúry a podporuje ju ako zásadný prvok vonkajších vzťahov Únie;

13. zdôrazňuje, že tento program má široký dosah a zohráva osobitnú úlohu v rozvoji občianstva a sociálneho začleňovania, a preto plne podporuje proces európskej integrácie;

14. konštatuje, že tento program je výrazne rozčlenený medzi mnoho kategórií príjemcov a mnoho akcií, čím sa sčasti zabezpečuje jeho úspešná realizácia;

Mládež v akcii

15. pripomína, že Lisabonská zmluva nabáda mladých ľudí, aby sa zúčastňovali na demokratickom živote v Európe; zastáva názor, že program Mládež v akcii k tomu prispieva a posilňuje obnovenú stratégiu EÚ pre mládež (2010 – 2018);

Európa pre občanov

16. pripomína, že program Európa pre občanov podporuje európsku občiansku účasť prostredníctvom projektov nadnárodnej spolupráce (ako sú družobné partnerstvá miest), čím prispieva k rozvoju aktívneho európskeho občianstva; zdôrazňuje, že dobrovoľnícka práca má zásadný význam pre aktívne občianstvo a demokraciu, keďže konkrétne vyjadruje európske hodnoty, ako sú solidarita a nediskriminácia, čím prispieva k harmonickému rozvoju európskej spoločnosti; opätovne zdôrazňuje význam obnoveného odhodlania k dobrovoľníckej práci ako súčasti programu Európa pre občanov;

MEDIA

17. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú programy MEDIA a MEDIA Mundus zohrávajú v posilňovaní konkurencieschopnosti európskeho audiovizuálneho odvetvia, čím sa zvyšuje jeho celosvetový dosah; berie predovšetkým na vedomie, že tieto programy preukázali významnú európsku pridanú hodnotu podporovaním cezhraničného (a skutočne celosvetového) šírenia európskych audiovizuálnych diel, keďže vnútroštátne mechanizmy podpory sa vzťahujú hlavne na fázu výroby; trvá preto na tom, aby sa tieto programy zachovali alebo obnovili ako jednotlivé programy, čím sa zabezpečí ich pridaná hodnota a viditeľnosť;

18. uznáva, že pre programy MEDIA je významná digitalizácia tohto odvetvia;

Budúci program v oblasti športu

19. pripomína význam športu pre zdravie, hospodársky rast, zamestnanosť, cestovný ruch a sociálne začlenenie, ako aj skutočnosť, že na základe článku 165 ZFEÚ získava EÚ v tejto oblasti nové právomoci; víta oznámenie Komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012) ako prvý krok pri posudzovaní pridanej hodnoty športu, a najmä každodenného cvičenia, a pri zameraní sa na spoločenský, hospodársky a organizačný rozmer športu;

Vplyv na rozpočet

20. domnieva sa, že vyčlenenie primeraných prostriedkov na vzdelanie ako súčasť stratégie Európa 2020 by mohlo výrazne prispieť k dosiahnutiu jej cieľov;

21. poznamenáva, že programy EÚ v oblasti vzdelávania, mládeže, médií a kultúry sú úspešné v tom zmysle, že majú vysokú mieru vykonávania a vytvárajú jednoznačnú európsku pridanú hodnotu, ktorú možno merať z ekonomického hľadiska, a posilňujú pocit európskej identity a spolupatričnosti, a požaduje ich primerané financovanie, čo znamená podstatné zvýšenie objemu prostriedkov;

22. požaduje primerané financovanie ambiciózneho programu v oblasti športu v súlade s novými právomocami Únie v tejto oblasti;

23. zdôrazňuje, že je dôležité maximalizovať súčinnosť a znásobiť účinky medzi jednotlivými časťami rozpočtu, najmä medzi štrukturálnymi politikami na jednej strane a projektmi v oblasti celoživotného vzdelávania, mládeže a kultúry na druhej strane;

24. domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia na verejnú podporu programov v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a masmédií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Osobitný výbor pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže výzvy, ktorým čelia Únia a jej občania, ako sú svetová hospodárska kríza, prudký rast krajín s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť, starnúce obyvateľstvo ohrozujúce udržateľnosť jej sociálneho modelu, potreba skutočnej rovnoprávnosti mužov a žien, presun v celosvetovom rozdelení výroby a úspor smerom ku krajinám s rozvíjajúcim sa hospodárstvom a hrozby terorizmu a organizovaného zločinu, vyžadujú rozhodnú odozvu Únie a jej členských štátov,

B.  keďže stratégia Európa 2020 by mala pomôcť Európe prekonať krízu a stať sa silnejšou prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže táto stratégia je založená na piatich hlavných cieľoch, ktorými sú podpora zamestnanosti, zlepšovanie podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovní vzdelania a podpora sociálneho začleňovania, a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby a rodovej nerovnosti,

C. keďže v stratégii pre rovnosť mužov a žien na roky 2010 – 2015 sa uvádza, že z ďalšieho viacročného finančného rámca sa poskytne podpora na vykonávanie opatrení plánovaných v tejto stratégii,

Demografická výzva

1.   trvá na tom, že Únia sa musí vyrovnať s demografickou výzvou; konštatuje, že kombinácia menšieho počtu pracujúceho obyvateľstva a vyššieho podielu ľudí na dôchodku vyvolá ďalší tlak na jej sociálne systémy a hospodársku konkurencieschopnosť, pričom budú vznikať čoraz závažnejšie problémy týkajúce sa rodovej dimenzie chudoby, a to vzhľadom na veľké množstvo starších žien a súčasné rozdiely v systémoch sociálneho zabezpečenia;

2.  zdôrazňuje, že prioritou by malo byť komplexné opatrenie, ktoré by prepojilo tému rovnakých príležitostí s ukazovateľmi rastu krajiny a poukázalo by na väzby medzi ženami, prácou, hospodárstvom, plodnosťou a starnúcim obyvateľstvom, s cieľom prelomiť bludný kruh účasti žien na pracovisku, nízkej pôrodnosti, nedostatočného rastu a neudržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia;

3.  zdôrazňuje značné rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o prístup k hospodárskym štruktúram a možnosti, ako ich ovplyvňovať, keďže ženy sú pri rozhodovaní o hospodárskych otázkach vrátane tvorby finančnej, menovej, obchodnej a ďalších hospodárskych politík slabo zastúpené;

4.  zdôrazňuje význam rodového rozpočtovania ako nástroja dobrej správy, ktorý má zlepšiť efektívnosť a spravodlivosť, riadne monitorovanie spôsobu, akým pridelené rozpočtové prostriedky ovplyvňujú hospodárske a sociálne príležitosti žien a mužov, a pružnosť reštrukturalizovať tie príležitosti, ktoré majú negatívny účinok na dosiahnutie rodovej rovnosti; je presvedčený, že zásadná analýza rodovej problematiky v procese plánovania európskeho rozpočtu zlepší zameranie zdrojov tak, aby sa posilnila rovnosť a sociálna súdržnosť;

5.  žiada, aby malé a stredné podniky (MSP) a podnikatelia, a predovšetkým podnikateľky, ktorí sú podľa štatistík ochotnejší riskovať, ale sú výrazne diskriminovaní z hľadiska prístupu k financovaniu, boli v centre stratégie Európa 2020; v budúcom VFR preto požaduje väčšiu podporu pre všetky programy a nástroje zamerané na posilnenie MSP, najmä program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP); ďalej zdôrazňuje, že je potrebné, aby finančné nástroje boli dostupnejšie bez rozdielu rodu a aby boli prispôsobené potrebám MSP, okrem iného prostredníctvom predĺženia a rozšírenia záručných nástrojov CIP a finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) v rámcovom programe pre výskum;

6.  upozorňuje na dôležitosť zodpovedajúceho financovania programov vzdelávania, mobility a podpory rodovej rovnosti a programov celoživotného vzdelávania, pretože by to predstavovalo významný prínos k boju proti nezamestnanosti a k dosiahnutiu hlavného cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % zamestnanosť; zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnutie tohto cieľa si nebude vyžadovať iba zníženie nezamestnanosti, ale aj vstup mnohých neaktívnych osôb, väčšinou žien, na trh práce;

7.  uznáva, že prostredníctvom začlenenia rodového hľadiska možno zlepšiť účinnosť politík smerujúcich k dosiahnutiu rastu a zamestnanosti, keďže je častým úkazom, že sa rodovej analýze nevenuje dostatočná pozornosť, čo znamená, že sa primerane neriešia príspevky a obavy žien;

8.  zastáva názor, že hlavná iniciatíva v oblasti nových zručností a pracovných miest by mala umožniť väčšie zameranie na mládež, osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, slobodné matky, starších ľudí, znevýhodnené osoby, osoby so zdravotným postihnutím a migrantov; zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal poskytnúť dostatočné prostriedky na opatrenia zamerané na zlepšovanie prístupu na trh práce a boj proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu;

9.  zastáva názor, že do európskeho investičného plánu pre zamestnanosť, životné prostredie a inovácie treba zahrnúť osobitné opatrenia na rozvoj technických a vedeckých zručností mladých žien, aby sa tak zlepšila ich kvalifikácia a zamestnateľnosť, najmä v strategických odvetviach rastu, kde sú nedostatočne zastúpené;

10. konštatuje, že hospodársky, kultúrny a sociálny rast Únie je možný len v stabilnom, zákonnom a bezpečnom prostredí, ktoré zaručuje občianske slobody a podporuje rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí; domnieva sa preto, že efektívne politiky v oblasti vnútorných vecí sú predpokladom hospodárskej obnovy a kľúčovým prvkom v širšom politickom a strategickom kontexte; zdôrazňuje, že politiky v oblasti vnútorných vecí zohrávajú významnú úlohu vo vonkajšom rozmere Európskej únie;

11. zdôrazňuje potrebu výraznejšieho a efektívnejšieho začlenenia politík rodovej rovnosti a nástrojov zohľadňovania rodovej rovnosti počas ďalšieho programového obdobia;

12. zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ by mala byť založená na základných zásadách a hodnotách Únie, ktorými sú demokracia, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu a podpora rovnosti žien a mužov; znovu opakuje, že je potrebné poskytnúť Únii dostatočné a cielené prostriedky na podporu týchto hodnôt v globálnom meradle;

13. znovu opakuje, že predchádzanie krízam a krízové riadenie sú hlavnými prioritami EÚ; zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť v tejto súvislosti účinné a dostatočne financované nástroje; zastáva názor, že súčasný nástroj stability je aj naďalej dôležitým prostriedkom na zabezpečovanie okamžitej reakcie Únie na krízové situácie, ale väčší dôraz by sa mal klásť na dlhodobejšie preventívne opatrenia, najmä prostredníctvom citlivejších geograficky a rodovo zameraných programov;

14. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka navrhla proaktívne opatrenia s cieľom podporovať zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

15. zdôrazňuje, že je nutné zvýšiť rozpočtové prostriedky pridelené ESF s cieľom poskytnúť primerané zdroje na opatrenia určené na zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zlepšenia prístupu na trh práce a boja proti nezamestnanosti, ako aj na opatrenia a činnosti v rámci stratégie sociálneho začleňovania a hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020 na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v prospech znevýhodnených a zraniteľných osôb, najmä žien, vrátane tých, ktoré majú nestabilné a neisté pracovné zmluvy;

16. navrhuje teda túto štruktúru budúceho VFR:

1.  Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (Európa 2020)

1a. Znalosti pre rast a zamestnanosť

vrátane politík v oblasti výskumu a inovácií, vzdelávania a celoživotného vzdelávania, vnútorného trhu a sociálnych politík

1b. Trvalo udržateľný rozvoj

vrátane politík v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky a dopravy

1c. Súdržnosť pre rast a zamestnanosť

vrátane politiky súdržnosti (hospodárskej, sociálnej a územnej)

2.  Občianstvo

vrátane politík v oblasti kultúry, mládeže, rovnosti žien a mužov, komunikácie a slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

3.  Globálna Európa

vrátane politík v oblasti vonkajšej činnosti, susedstva a rozvoja

4.  Finančná správa

vrátane prepojenia na Európsky mechanizmus pre stabilitu

5.  Administratíva

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE