o 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009)

(2011/2027(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(1),

–   so zreteľom na 27. výročnú správu o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009) (KOM(2010)0538),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie (SEK(2010)1143) a (SEK(2010)1144),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (KOM(2010)0070),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o vykonávaní článku 260 ods. 3 ZFEÚ (SEK(2010)1371),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2007 s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (KOM(2007)0502),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (KOM(2002)0141),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o 26. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008)(2),

–   so zreteľom na odpoveď Komisie na jeho uznesenie z 25. novembra 2010 o 26. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008),

–   so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre petície (A7-0249/2011),

A. keďže Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti 1. decembra 2009 a znamenala zavedenie viacerých nových právnych základov na uľahčenie vykonávania, uplatňovania a presadzovania práva EÚ,

B.  keďže podľa článku 298 ZFEÚ majú inštitúcie, orgány, kancelárie a agentúry Únie pri vykonávaní svojich úloh podporu v podobe otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej správy,

1.  zastáva názor, že v článku 17 ZEÚ je základná úloha Komisie definovaná ako úloha „ochrankyne zmlúv“; v tejto súvislosti sú právomoc a povinnosť Komisie začať konanie vo veci porušenia predpisov proti členskému štátu, ktorý si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv vrátane povinností súvisiacich so základnými právami občanov, základom právneho poriadku EÚ a ako také zodpovedajú koncepcii Únie založenej na zásade právneho štátu;

2.  zdôrazňuje zásadný význam právneho štátu ako podmienky nielen legitímnosti akejkoľvek formy vlády či správy a skutočnej demokracie, v ktorej sú konkrétne opatrenia v súlade s ustanovenými všeobecnými normami, ale aj predvídateľnosti a objektívnej správnosti rozhodnutí, ako aj záruky, že občania môžu plne a účinne využívať svoje zákonné práva;

3.  zdôrazňuje, že v 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ sa uvádza, že napriek poklesu počtu konaní vo veci porušenia práva, ktoré iniciovala Komisia, spracúvala Komisia ku koncu roku 2009 približne 2 900 sťažností a prípadov porušenia právnych predpisov a členské štáty vo viac než polovici prípadov meškali s transponovaním smerníc, čo svedčí o tom, že stav je menej ako uspokojivý a najväčší podiel zodpovednosti zaň nesú orgány členských štátov;

4.  poznamenáva, že konanie vo veci porušenia predpisov pozostáva z dvoch fáz: administratívnej (vyšetrovacej) fázy a súdnej fázy na Súdnom dvore; domnieva sa, že pokiaľ ide o zabezpečenie súladu s právom Únie priamo na mieste, v administratívnej fáze je kľúčová úloha občanov ako sťažovateľov, čo uznáva i Komisia v uvedenom oznámení z 20. marca 2002; považuje preto za nanajvýš dôležité, aby sa zaručila transparentnosť, spravodlivosť a spoľahlivosť postupov, ktoré umožňujú občanom odhaľovať porušovanie práva Únie a upozorňovať naň Komisiu;

5.  poznamenáva, že prostredníctvom projektu EU Pilot sa Komisia zameriava na posilňovanie „záväzkov, spolupráce a partnerstva medzi Komisiou a členskými štátmi(3)“ a v úzkej spolupráci s národnými administratívami sa zaoberá otázkou, ako pristupovať k uplatňovaniu práva Európskej únie; domnieva sa, že táto iniciatíva je sčasti reakciou na novú potrebu spolupráce medzi všetkými inštitúciami Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy, no naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby občania boli vždy zahrnutí do riešenia otázky dodržiavania práva EÚ;

6.  poznamenáva, že na jednej strane sa občanom pripisuje významná úloha pri zabezpečovaní súladu s právom EÚ priamo na mieste(4) a na druhej strane občanom v rámci projektu EU Pilot hrozí, že budú dokonca ešte viac vylúčení z akéhokoľvek následného postupu; domnieva sa, že tomuto dôsledku treba zabrániť tým, že sa k projektu EU Pilot bude pristupovať ako k alternatívnemu druhu „sprostredkovania“, do ktorého sú občania plne zapojení a začlenení ako predkladatelia sťažností; zastáva názor, že by to lepšie odrážalo ciele zmluvy, podľa ktorých „sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (článok 1 ZEÚ), „inštitúcie [...] Únie dodržiavajú v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ (článok 15 ZFEÚ) a „Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9 ZEÚ);

7.  berie na vedomie množstvo petícií, ktoré nie je možné vyriešiť na základe sekundárnych právnych predpisov EÚ ani priamo vykonateľných ustanovení zmlúv, ktoré napriek tomu svedčia o porušovaní zásad nevyhnutných pre vstup do Únie zodpovedajúcich hodnotám uvedeným v článku 2 ZEÚ, ku ktorým sú v článku 7 ZEÚ uvedené postupy pre ich dodržiavanie;

8.  poznamenáva, že právo voľného uváženia, ktoré sa prostredníctvom zmlúv udeľuje Komisii pri vedení konaní vo veci porušenia predpisov, musí rešpektovať zásadu právneho štátu, požiadavku transparentnosti a otvorenosti a zásadu proporcionality a nesmie ohrozovať hlavný cieľ tohto práva, ktorým je zaručenie včasného a správneho uplatňovania práva Únie; opakuje, že „absolútna voľnosť sprevádzaná absolútnym nedostatkom transparentnosti je v zásadnom rozpore s právnym štátom“(5);

9.  žiada Komisiu, aby do prebiehajúcich konaní vo veci porušenia predpisov vniesla väčšiu transparentnosť a aby urýchlene a vhodným spôsobom informovala občanov EÚ o opatreniach prijatých na základe ich žiadostí; žiada Komisiu, aby navrhla referenčné podmienky pre členské štáty na vykonanie rozsudkov Súdneho dvora;

10. poznamenáva, že Komisia vytvorila v záujme realizácie projektu EU Pilot dôvernú on-line databázu určenú na komunikáciu medzi útvarmi Komisie a orgánmi členských štátov; opakovane poukazuje na nedostatok transparentnosti voči sťažovateľom v rámci projektu EU Pilot a na žiadosť Parlamentu, aby sa mu poskytol prístup k databáze, v ktorej sa zhromažďujú všetky sťažnosti, aby mohol vykonávať svoju funkciu, ktorou je kontrola úlohy Komisie ako ochrankyne zmlúv;

11. víta záväzky Komisie, ale domnieva sa, že je potrebné ďalšie úsilie všetkých zainteresovaných strán, t. j. členských štátov, Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, aby sa Únia a jej vnútorný trh stali hmatateľnou realitou pre občanov, ich organizácie a podniky;

12. zastáva názor, že iniciatíva EU Pilot by mohla významným spôsobom prispieť k riešeniu problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci a podniky na jednotnom trhu, a vyzýva Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť tejto iniciatívy z 24 na 27 členských štátov;

13. víta dôraz Komisie na potrebu zlepšiť prevenciu porušovania právnych predpisov využitím všetkých existujúcich nástrojov a zabezpečením, aby boli k dispozícii dostatočné prostriedky;

14. zdôrazňuje, že zachovanie konzistentnosti pri uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi a zabezpečenie úlohy Súdneho dvora v tejto súvislosti by si vyžadovalo, aby Komisia starostlivo preskúmala a v prípade potreby začala konanie vo veci porušenia predpisov, ak je petícia či sťažnosť namierená priam proti zamietnutiu žiadosti o predbežný rozsudok vnútroštátnym súdom v prípade, že by mu táto povinnosť vyplývala zo zmlúv a acquis;

15. víta kratšie termíny potrebné na vyšetrenie údajných porušení práva na základe použitia metódy pilotného projektu, no domnieva, že na to, aby Európsky parlament dokázal posúdiť úspech tejto metódy z hľadiska dodržiavania práva členskými štátmi, musí Komisia poskytnúť objasňujúce a doplňujúce informácie;

16. poznamenáva, že v odpovedi Komisie na uznesenie Parlamentu z 25. novembra 2010 sa odkazuje iba na veci Súdneho dvora(6), ktoré by potvrdili, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila dôvernosť dokumentov týkajúcich sa konaní vo veci porušenia predpisov a vyšetrovania pred začatím konaní vo veci porušenia predpisov; pripomína Komisii, že Súdny dvor v takýchto prípadoch nikdy nepoprel, že prístup k dokumentom by mohol byť odôvodnený prvoradým verejným záujmom; takisto poznamenáva, že ombudsman prejavil pozitívny prístup k zverejňovaniu dokumentov týkajúcich sa konaní vo veci porušenia predpisov(7);

17. domnieva sa, že by sa mohol poskytovať väčší prístup k informáciám o prípadoch porušenia právnych predpisov bez toho, aby sa ohrozil cieľ vyšetrovania, a že takýto prístup by sa dal odôvodniť existenciou prvoradého verejného záujmu, a to predovšetkým v prípadoch, keď môže byť ohrozené ľudské zdravie a môžu hroziť nezvratné škody na životnom prostredí; privítal by tiež uľahčenie prístupu k už verejne dostupným informáciám o spisoch týkajúcich sa porušenia právnych predpisov;

18. preto opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla procesné právne predpisy v podobe nariadenia podľa nového právneho základu článku 298 ZFEÚ, v ktorom by objasnila rôzne aspekty konania vo veci porušenia predpisov vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody a práva každej osoby na prístup k svojim záznamom s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť;

19. poznamenáva, že mnohé petície sa týkajú konfliktov záujmov medzi orgánmi, ktoré prijímajú rozhodnutia, a dôrazne podporuje prijatie nariadenia o administratívnych postupoch EÚ, ktorého súčasťou by mali byť aj všeobecné zásady pre konania vo veci porušenia právnych predpisov;

20. v tejto súvislosti berie na vedomie odpoveď Komisie na žiadosť Parlamentu týkajúcu sa procesných právnych predpisov, v ktorej Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s možnosťou prijatia akéhokoľvek budúceho nariadenia založeného na článku 298 ZFEÚ vzhľadom na právo voľného uváženia udelené Komisii zmluvami v záujme úpravy spôsobu, akým vedie konania vo veci porušenia predpisov, a na súvisiace činnosti na zabezpečenie správneho uplatňovania práva EÚ; vyjadruje presvedčenie, že takéto procesné právne predpisy by nijakým spôsobom neobmedzovali právo voľného uváženia Komisie, ale boli by len zárukou toho, že Komisia by pri výkone svojej právomoci dodržiavala zásady „otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej administratívy“, ako sa uvádza v článku 298 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie;

21. víta rozhodnutie Výboru pre právne veci začleniť petíciu 1028/2009, v ktorej sa požaduje prijatie záväzných noriem pre konania vo veci porušenia právnych predpisov, do programu pracovnej skupiny vytvorenej podľa článku 298 ZFEÚ;

22. pripomína Komisii, že uvedené oznámenie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva EÚ obsahuje procesné kroky, ktoré Komisia považuje za prijateľné, pokiaľ ide o úpravu jej voľného uváženia, a že by preto nič nemalo brániť tomu, aby bol tento nástroj základom nariadenia; berie na vedomie zámer Komisie preskúmať toto oznámenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade konania vo veci porušenia predpisov neuplatňovala soft law, ale aby navrhla nariadenie, aby bol Parlament ako spoluzákonodarca v plnej miere zapojený do takéhoto podstatného prvku právneho poriadku EÚ;

23. osobitne poznamenáva, že Komisia plánuje preskúmanie svojej všeobecnej politiky týkajúcej sa registrácie sťažností a vzťahov so sťažovateľmi vzhľadom na skúsenosti s novými metódami, ktoré sa momentálne testujú; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia upúšťa od uplatňovania konania vo veci porušenia predpisov, ktoré je základným nástrojom na zabezpečenie toho, aby členské štáty uplatňovali právo Únie včas a náležitým spôsobom; zdôrazňuje, že ide o povinnosť, ktorá je Komisii uložená zmluvami a ktorej sa nemožno jednostranne zrieknuť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby doložila údajný úspech týchto „nových metód“ prostredníctvom konzistentných údajov s podrobnými údajmi pred projektom EU Pilot a po ňom a aby do budúceho nariadenia zahrnula zásady a podmienky registrácie sťažovateľov a akékoľvek ďalšie práva sťažovateľov;

24. víta nový prvok obsiahnutý v článku 260 ZFEÚ, ktorý umožňuje Komisii pri predložení veci Súdnemu dvoru podľa článku 258 ZFEÚ požiadať Súdny dvor, aby členskému štátu uložil finančné sankcie za oneskorenú transpozíciu smernice; žiada Komisiu, aby v záujme zaručenia väčšej transparentnosti poskytla informácie o použití tejto novej rozhodovacej právomoci;

25. považuje za nanajvýš dôležité, aby Komisia využívala tento prostriedok a všetky ďalšie možné prostriedky na zaručenie toho, aby členské štáty transponovali právne predpisy Únie včas a náležitým spôsobom, najmä s ohľadom na environmentálne otázky;

26. zdôrazňuje, že včasná transpozícia smerníc EÚ je nevyhnutná pre bezproblémové fungovanie jednotného trhu, z ktorého budú mať úžitok spotrebitelia i podniky v EÚ; víta pokrok zaznamenaný pri dosahovaní tohto cieľa, ale naďalej vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom konaní vo veci porušenia predpisov, ktoré boli začaté z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc;

27. podporuje iniciatívy prijaté členskými štátmi s cieľom optimalizovať transpozíciu smerníc o jednotnom trhu vrátane vytvorenia primeraných stimulov pre príslušné úrady a ustanovenia systémov varovania, keď sa lehota určená na transpozíciu chýli ku koncu;

28. vyzýva Komisiu, aby naďalej presadzovala najlepšie postupy pri transpozícii právnych predpisov o jednotnom trhu, a to na základe jej odporúčania z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu(8);

29. poznamenáva, že vnútroštátne súdy zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní práva EÚ, a v plnej miere podporuje úsilie EÚ o zlepšenie a koordináciu odborného vzdelávania v oblasti súdnictva pre vnútroštátnych sudcov, právnych odborníkov, úradníkov a štátnych zamestnancov vo vnútroštátnej správe;

30. zdôrazňuje, že zatiaľ čo Komisia správne konštatuje, že konania vo veci porušenia práva EÚ sú v prvom rade úlohou súdnych systémov členských štátov, občania sa často stretávajú so značnými problémami vyplývajúcim z konaní na vnútroštátnych súdoch, ktoré môžu byť nákladné alebo príliš zdĺhavé; preto sa domnieva, že by sa mali dodržiavať usmernenia stanovené v Štokholmskom programe;

31. víta skutočnosť, že Komisia vo väčšej miere využíva vyšetrovacie misie, aby priamo na mieste vyšetrila porušenia práva, a domnieva sa, že sa treba usilovať o koordináciu a hľadať synergie s misiami, ktoré uskutočňuje Európsky parlament, najmä Výbor pre petície, pričom treba zachovávať nezávislosť každej inštitúcie.

32. poznamenáva, že možnosť začať na odvolacom správnom orgáne alebo súde členského štátu konanie vo veci uplatňovania práva EÚ, ktorú majú občania, podniky a občianska spoločnosť, má samostatný a nezávislý charakter a nie je v rozpore s tým, že Komisia vedie konania vo veci porušenia predpisov;

33. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade príliš veľa konaní vo veci porušenia predpisov trvá veľmi dlho, kým sa vec uzavrie alebo postúpi Súdnemu dvoru; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie pri riešení konaní o porušení práva, a žiada Komisiu, aby systematickejším a transparentnejším spôsobom stanovovala priority, pokiaľ ide o porušenie predpisov v rozličných oblastiach;

34. vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom konaní vo veci porušenia predpisov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, služieb a verejného obstarávania; zastáva názor, že by bolo vhodné ďalej objasniť právny rámec v týchto oblastiach, a tým pomôcť vnútroštátnym orgánom s vykonávacím procesom;

35. víta vytvorenie verejnej databázy právnych predpisov a judikatúry v oblasti nekalých obchodných praktík; domnieva sa, že podobné iniciatívy by sa mali zvážiť aj v prípade iných oblastí;

36. pripomína dôležitosť siete SOLVIT, ktorá pomáha spotrebiteľom a podnikom v EÚ využívať svoje práva na jednotnom trhu; víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri skvalitňovaní fungovania siete SOLVIT, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ju naďalej posilňovali;

37. domnieva sa, že je dôležité vo väčšej miere a praktickým spôsobom informovať občanov EÚ o ich právach na jednotnom trhu; podporuje ďalší rozvoj portálu Vaša Európa;

38. poukazuje na to, že súdne konania sú pre občanov i podniky nákladné a zdĺhavé a pre súdy EÚ a vnútroštátne súdy, ktoré sú už i tak preťažené, predstavujú významnú záťaž; zdôrazňuje, že je dôležité prijať preventívne opatrenia a zaviesť riadne alternatívne mechanizmy riešenia sporov, aby sa táto záťaž znížila;

39. poukazuje na to, že občania, organizácie občianskej spoločnosti a podniky naďalej využívajú petičný mechanizmus, aby predovšetkým upozornili a podali sťažnosť na nedodržiavanie právnych predpisov EÚ zo strany úradov členských štátov na rôznych úrovniach, pričom tieto sťažnosti sa týkajú najmä problémov v oblasti životného prostredia a vnútorného trhu, a výrazne je zastúpená oblasť slobody pohybu, základných práv a občianstva;

40. konštatuje, že mnohé petície sa odvolávajú na chartu základných práv, a to aj v prípade, ak sa charta nevzťahuje na právne akty daného členského štátu, pričom iné odkazujú na hodnoty, z ktorých EÚ vychádza; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že občania sa cítia byť mylne informovaní, pokiaľ ide o skutočný rozsah pôsobnosti charty, a považuje za veľmi dôležité, aby sa objasnil rozsah pôsobnosti a presadzovania charty základných práv; zdôrazňuje, že je potrebné náležite vysvetliť zásadu subsidiarity, ktorá je základným pilierom Európskej únie, aby sa zabezpečilo, aby občania nemali nejasnosti, pokiaľ ide o pôsobnosť charty;

41. víta skutočnosť, že v 27. výročnej správe je osobitná časť venovaná petíciám, tak ako to požadoval Európsky parlament, pričom Komisia v nej uvádza nové petície, ktoré boli prijaté, a uvádza, že „aj keď sa väčšina petícií netýka konania vo veci porušenia právnych predpisov alebo k nemu nevedie, poskytujú Parlamentu a Komisii užitočné informácie o obavách občanov“;

42. žiada Radu, aby v súlade so svojím vlastným vyhlásením v bode 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva od členských štátov vyžadovala, aby vypracovali a zverejnili tabuľky zobrazujúce vzájomný vzťah medzi smernicami a vnútroštátnymi transpozičnými opatreniami; zdôrazňuje, že takéto tabuľky sú nevyhnutné na to, aby Komisia mohla účinne kontrolovať vykonávacie opatrenia vo všetkých členských štátoch;

43. poveruje svojho predsedu, aby postúpil svoje uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Európskemu ombudsmanovi a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Prijaté texty P7_TA(2010)0437. (3) Hodnotiaca správa projektu EU Pilot, s. 2. (4) Pozri vyššie uvedené oznámenie Komisie z 20. marca 2002, s. 5: „Komisia pravidelne uznáva nezastupiteľnú úlohu iniciátorov sťažností pri odhaľovaní porušovania práva Spoločenstva“. (5) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o 26. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008) (P7_TA(2010)0437). (6) Rozsudky Všeobecného súdu vo veci T-105/95 WWF UK/Komisia Zb. 1997, s. II-313 a vo veci T-191/99 Petrie and Others/Komisia Zb. 2001, s. II-3677 a rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2010 v spojených veciach C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P Švédske kráľovstvo/Association de la presse internationale a Európska komisia, Association de la presse internationale ASBL/Európska komisia a Európska komisia/Association de la presse internationale, zatiaľ neuverejnené v zbierke. (7) Pozri http://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/10096/html.bookmark. (8) Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2009, s. 17.

Táto správa je hodnotením kontroly Komisie zameranej na uplatňovanie práva Európskej únie v roku 2009. Sústreďuje sa na základnú úlohu Komisie ako ochrankyne zmluvy a na právomoc a povinnosť Komisie začať konanie vo veci porušenia predpisov proti členskému štátu, ktorý si nesplnil určitú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. Opakovane sa v nej uvádza, že konanie vo veci porušenia predpisov pozostáva z dvoch fáz: administratívnej (vyšetrovacej) fázy a súdnej fázy na Súdnom dvore. V administratívnej fáze je kľúčová úloha občanov (sťažovateľov) pri zabezpečovaní súladu s právom Únie priamo na mieste. Priblíženie Európy jej občanom a akceptácia metód dobrej správy sú vo svojej podstate vzájomne prepojené oblasti. Jednou z oblastí priamej interakcie medzi „Európou“ a občanmi EÚ je práve administratívna fáza článku 258 ZFEÚ, v rámci ktorej sa občania obracajú na Komisiu a Parlament so žiadosťami o pomoc v súvislosti s prístupom k svojim európskym právam. Preto je nanajvýš dôležité, aby sa k sťažovateľom pristupovalo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných(1). V správe sa preto uvádza výzva adresovaná Komisii, aby navrhla „procesné právne predpisy“ v podobe nariadenia podľa nového právneho základu článku 298 ZFEÚ s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť. Procesné právne predpisy nijakým spôsobom neobmedzia právo voľného uváženia Komisie, ale boli by len zárukou toho, že Komisia bude pri výkone svojej právomoci dodržiavať zásadu „otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej administratívy“, ako sa uvádza v článku 298 a článku 41 charty základných práv.

(1) Pozri Melanie Smith, Enforcement, monitoring, verification, outsourcing : the decline and decline of the infringement process (2008) 33 European Law Review 7777.

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že včasná transpozícia smerníc EÚ je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie jednotného trhu, z ktorého budú mať úžitok spotrebitelia i podniky v EÚ; víta pokrok zaznamenaný pri dosahovaní tohto cieľa, ale naďalej vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom konaní vo veci porušenia predpisov, ktoré boli začaté z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc;

2.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila zmeny zavedené článkom 260 ods. 3 ZFEÚ s cieľom podnietiť členské štáty k transpozícii smerníc v lehotách, ktoré stanovil zákonodarca, a zaručiť tak skutočnú účinnosť právnych predpisov Únie; žiada Komisiu, aby v záujme zaručenia väčšej transparentnosti poskytla informácie o použití tejto novej rozhodovacej právomoci;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade príliš veľa konaní vo veci porušenia predpisov trvá veľmi dlho, kým sa vec uzavrie alebo postúpi Súdnemu dvoru; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie o vyriešenie konaní vo veci porušenia predpisov;

4.  žiada Komisiu, aby systematickejším a transparentnejším spôsobom stanovovala priority, pokiaľ ide o porušenie predpisov v rozličných oblastiach;

5.  žiada Komisiu, aby do prebiehajúcich konaní vo veci porušenia predpisov vniesla väčšiu transparentnosť a aby urýchlene a vhodným spôsobom informovala občanov EÚ o opatreniach prijatých na základe ich žiadostí; žiada Komisiu, aby navrhla referenčné podmienky pre členské štáty na vykonanie rozhodnutí Súdneho dvora;

6.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom konaní vo veci porušenia predpisov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, služieb a verejného obstarávania; zastáva názor, že by bolo vhodné ďalej objasniť právny rámec v týchto oblastiach, a tým pomôcť vnútroštátnym orgánom s vykonávacím procesom;

7.  víta vytvorenie verejnej databázy právnych predpisov a judikatúry v oblasti nekalých obchodných praktík; domnieva sa, že podobné iniciatívy by sa mali zvážiť aj v prípade iných oblastí;

8.  podporuje iniciatívy prijaté členskými štátmi s cieľom optimalizovať transpozíciu smerníc o jednotnom trhu vrátane vytvorenia primeraných stimulov pre príslušné úrady a ustanovenia systémov varovania, keď sa lehota určená na transpozíciu chýli ku koncu;

9.  vyzýva Komisiu, aby naďalej presadzovala najlepšie postupy pri transpozícii právnych predpisov o jednotnom trhu, a to na základe jej odporúčania z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu(1);

10. zastáva názor, že členské štáty by mali predložiť tabuľky zhody v prípade všetkých smerníc o jednotnom trhu a sprístupniť ich verejnosti;

11. zastáva názor, že iniciatíva EU Pilot významným spôsobom prispieva k riešeniu problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci a podniky na jednotnom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili pôsobnosť tejto iniciatívy z 24 na 27 členských štátov;

12. pripomína dôležitosť siete SOLVIT, ktorá pomáha spotrebiteľom a podnikom v EÚ využívať svoje práva na jednotnom trhu; víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri skvalitňovaní fungovania siete SOLVIT, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ju naďalej posilňovali;

13. zdôrazňuje, že súdne konania sú pre občanov i podniky nákladné a zdĺhavé a pre súdy EÚ a vnútroštátne súdy, ktoré sú už i tak preťažené, predstavujú významnú záťaž; zdôrazňuje, že je dôležité prijať preventívne opatrenia a zaviesť riadne alternatívne mechanizmy riešenia sporov, aby sa táto záťaž znížila;

14. domnieva sa, že je dôležité vo väčšej miere a praktickým spôsobom informovať občanov EÚ o ich právach na jednotnom trhu; podporuje ďalší rozvoj portálu Vaša Európa.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

(1) Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2009, s. 17.

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje zásadný význam právneho štátu ako podmienky nielen legitímnosti akejkoľvek formy vlády či správy a skutočnej demokracie, v ktorej sú konkrétne opatrenia v súlade s ustanovenými všeobecnými normami, ale aj predvídateľnosti a objektívnej správnosti rozhodnutí, ako aj záruky, že občania môžu plne a účinne využívať svoje zákonné práva;

2.  poukazuje na to, že občania, organizácie občianskej spoločnosti a podniky naďalej využívajú petičný mechanizmus, aby predovšetkým upozorňovali a vyjadrovali sťažnosť na nedodržiavanie právnych predpisov EÚ zo strany úradov členských štátov na rôznych úrovniach, pričom petície sa týkajú najmä problémov v oblasti životného prostredia a vnútorného trhu, a výrazne je zastúpená oblasť slobody pohybu, základných práv a občianstva;

3.  konštatuje, že mnohé petície sa odvolávajú na chartu základných práv, a to aj v prípade, ak sa charta nevzťahuje na právne akty daného členského štátu, pričom iné odkazujú na hodnoty, na ktorých je EÚ založená; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že občania sa cítia byť mylne informovaní, pokiaľ ide o skutočný rozsah pôsobnosti charty, a považuje za veľmi dôležité, aby sa objasnil rozsah pôsobnosti a vykonávania charty základných práv; zdôrazňuje, že je potrebné náležite vysvetliť zásadu subsidiarity, ktorá je základným pilierom Európskej únie, aby sa zabezpečilo, že občania nebudú mať nejasnosti, pokiaľ ide o pôsobnosť charty;

4.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo Komisia správne konštatuje, že konania vo veci porušenia práva EÚ sú v prvom rade úlohou súdnych systémov členských štátov, občania sa často stretávajú so značnými problémami vyplývajúcim z konaní na vnútroštátnych súdoch, ktoré môžu byť nákladné alebo príliš zdĺhavé; preto sa domnieva, že by sa mali dodržiavať usmernenia stanovené v Štokholmskom programe;

5.  zdôrazňuje, že v 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2009) (KOM(2010)0538) sa uvádza, že napriek poklesu počtu konaní vo veci porušenia práva, ktoré iniciovala Komisia, spracúvala Komisia ku koncu roku 2009 približne 2 900 sťažností a prípadov porušenia právnych predpisov a členské štáty vo viac než polovici prípadov meškali s transponovaním smerníc, čo svedčí o tom, že stav je menej ako uspokojivý a najväčší podiel zodpovednosti zaň nesú orgány členských štátov;

6.  víta skutočnosť, že v 27. výročnej správe je osobitná časť venovaná petíciám, tak ako to požadoval Európsky parlament, pričom Komisia v nej uvádza nové petície, ktoré boli prijaté, a uvádza, že „aj keď sa väčšina petícií netýka konania vo veci porušenia právnych predpisov alebo k nemu nevedie, poskytujú Parlamentu a Komisii užitočné informácie o obavách občanov“;

7.  víta dôraz Komisie na potrebu zlepšiť prevenciu porušovania právnych predpisov využitím všetkých existujúcich nástrojov a zabezpečením, aby boli k dispozícii dostatočné prostriedky;

8.  víta záväzky Komisie, ale domnieva sa, že je potrebné ďalšie úsilie všetkých zainteresovaných strán, t. j. členských štátov, Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, aby sa Únia a jej vnútorný trh stali hmatateľnou realitou pre občanov, ich organizácie a podniky;

9.  zdôrazňuje, že zachovanie konzistentnosti pri uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi a zabezpečenie úlohy Súdneho dvora v tejto súvislosti by si vyžadovalo, aby Komisia starostlivo preskúmala a v prípade potreby začala konanie vo veci porušenia predpisov, ak je petícia či sťažnosť namierená priam proti zamietnutiu žiadosti o predbežný rozsudok vnútroštátnym súdom v prípade, že by mu táto povinnosť vyplývala zo zmlúv a acquis;

10. víta rozhodnutie Výboru pre právne veci začleniť petíciu 1028/2009, v ktorej sa požaduje prijatie záväzných noriem pre konania vo veci porušenia právnych predpisov, do programu pracovnej skupiny vytvorenej podľa článku 298 ZFEÚ;

11. poznamenáva, že mnohé petície sa týkajú konfliktov záujmov medzi orgánmi, ktoré prijímajú rozhodnutia, a dôrazne podporuje prijatie nariadenia o administratívnych postupoch EÚ, ktorého súčasťou by mali byť aj všeobecné zásady pre konania vo veci porušenia právnych predpisov;

12. berie na vedomie množstvo petícií, ktoré nie je možné vyriešiť na základe sekundárnych právnych predpisov EÚ ani priamo vykonateľných ustanovení zmlúv, ktoré napriek tomu svedčia o porušovaní zásad nevyhnutných pre vstup do Únie zodpovedajúcich hodnotám uvedeným v článku 2 ZEÚ, ku ktorým sú v článku 7 ZEÚ uvedené postupy pre ich dodržiavanie;

13. víta kratšie termíny potrebné na vyšetrenie údajných porušení práva na základe použitia metódy pilotného projektu, no domnieva, že na to, aby Európsky parlament dokázal posúdiť úspech tejto metódy z hľadiska dodržiavania práva členskými štátmi, musí Komisia poskytnúť objasňujúce a doplňujúce informácie;

14. domnieva sa, že by sa mohol poskytovať väčší prístup k informáciám o prípadoch porušenia právnych predpisov bez toho, aby sa ohrozil cieľ vyšetrovania, a že takýto prístup by sa dal odôvodniť existenciou prvoradého verejného záujmu, a to predovšetkým v prípadoch, keď môže byť ohrozené ľudské zdravie a môžu hroziť nezvratné škody na životnom prostredí; privítal by tiež uľahčenie prístupu k už verejne dostupným informáciám o spisoch týkajúcich sa porušenia právnych predpisov;

15. víta skutočnosť, že Komisia vo väčšej miere využíva vyšetrovacie misie, aby priamo na mieste vyšetrila porušenia práva, a domnieva sa, že sa treba usilovať o koordináciu a hľadať synergie s misiami, ktoré uskutočňuje Európsky parlament, najmä Výbor pre petície, pričom treba zachovávať nezávislosť každej inštitúcie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE