– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11343/2010),
– so zreteľom na návrh regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (09429/2010),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7–0207/2011),
– so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7–0026/2012),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohovoru;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom zmluvných strán regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu a predsedom Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
V duchu barcelonského procesu urýchľuje tento dohovor vytvorenie euro-stredozemskej zóny voľného obchodu. Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa boli dohody o pridružení medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi. Teraz nastal čas nadviazať na tieto dohody.
Systém kumulácie pôvodu doteraz pozostáva z viac než 100 bilaterálnych protokolov, ktoré boli príliš zložité na to, aby ich podniky, najmä malé a stredné, a krajiny mohli využívať.
Novým dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu sa spájajú rôzne pravidlá o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje v rámci príslušných obchodných dohôd uzatvorených medzi týmito stranami: Európskou úniou, účastníckymi krajinami barcelonského procesu (Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Sýria, Tunisko, Turecko a Palestínska samospráva), štátmi EZVO (Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko), Faerskými ostrovmi a krajinami zúčastňujúcimi sa na procese stabilizácie a pridruženia (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko, ako aj Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244/99). Prijatím jediného zjednodušeného nástroja sa teda uľahčí paneuro-stredozemská kumulácia pôvodu.
Prijatie tohto nového právneho nástroja je potenciálnym impulzom stimulujúcim obchod medzi Juhom a Juhom, ktorý môže prispieť k hospodárskemu rastu, hospodárskej diverzifikácii, znižovaniu chudoby a demokratizácii tohto regiónu, a taktiež môže posilniť sociálnu, obchodnú a hospodársku integráciu medzi štátmi južného Stredozemia, keďže jej prehĺbenie predstavuje od barcelonského procesu hlavný cieľ politiky EÚ v oblasti Stredozemia.
Tento jediný právny nástroj tvorí potrebný právny rámec pre diagonálnu kumuláciu nielen cez tradičných partnerov krajín južného Stredozemia, ale zahŕňa aj účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia a štáty EZVO, čím kumulácii poskytuje širší geografický záber a kumulovanému vývozu rozsiahlejší trh príjemcov.
Arabská jar znamená veľkú výzvu a rovnako veľkú príležitosť pre EÚ v jej vzťahoch s krajinami južného susedstva. Naši južní susedia od nás požadujú konkrétne odpovede, ktoré by uľahčili ich odvážnu, no neľahkú cestu k slobode a demokracii. Vysoká predstaviteľka a Komisia správne označili túto tematiku za prioritnú v tomto rámci opatrení, ako sa uvádza v spoločnom oznámení z 8. marca 2011 s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo. Prijatie dohovoru celkovo predstavuje jeden z nástrojov, ako zabezpečiť maximálny účinok obchodu a investícií v regióne.
Hoci možno očakávať množstvo výhod, nájdu sa i určité nedostatky vyžadujúce si reakciu Európskej komisie. Parlament vyjadruje znepokojenie nad tvrdeniami o nezrovnalostiach v súvislosti s opatreniami na vykonávanie protokolu č. 4 k dohode o pridružení medzi EÚ a Izraelom, pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z osád Izraelčanov. Nová technická úprava s Izraelom alebo revízia existujúcej s cieľom odstrániť tieto obavy by mohla priniesť väčšiu istotu a poskytnúť primeraný základ pre zamietnutie preferenčného prístupu zo strany colných orgánov členských štátov EÚ podľa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Izraelom pre výrobky pochádzajúce z okupovaných území. Hrozí, že pokiaľ sa tieto obavy nebudú účinne riešiť, dohovor bude nakoniec slúžiť ako nástroj na rozširovanie týchto zlých praktík. Našou zodpovednosťou je zabezpečiť, aby sa v prípade tovaru, ktorý nakumulujú tretie krajiny s Izraelom, dodržiavali rovnaké územné zásady, akých sa pridŕža EÚ. Je to tiež v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora v tzv. prípade BRITA.
Na záver treba poznamenať, že po tomto významnom kroku by mali nasledovať a mali by ho upevniť ďalšie ambiciózne plány na skvalitnenie a podporu obchodu v regióne, počnúc čo najskôr aktualizáciou paneuro-stredozemských pravidiel o pôvode. Nové demokratické hnutie v Stredozemí by malo byť príležitosťou pre vedúcich európskych predstaviteľov, aby nielen zlepšili ľudské a sociálne práva svojich občanov, ale tiež vyťažili čo najviac výhod, ktoré ponúka priateľskejšie politické a hospodárske prostredie v našom južnom susedstve.
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (12.10.2011)
pre Výbor pre medzinárodný obchod
k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vincent Peillon
PA_Leg_Consent
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Pravidlá pôvodu sú kritériá umožňujúce určiť krajinu pôvodu určitého výrobku, čím sa následne stanovujú práva a preferencie, ktoré sa na tento výrobok vzťahujú. Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu sa zavádzajú ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje v rámci príslušných obchodných dohôd uzatvorených medzi týmito stranami: Európska únia, účastnícke krajiny barcelonského procesu (Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Sýria, Tunisko, Turecko a Palestínska samospráva), štáty EZVO (Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko), Faerské ostrovy a krajiny zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pridruženia (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko, ako aj Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244/99).
Cieľom tohto rozhodnutia je v zásade racionalizácia, ktorá sa má uskutočniť tým, že sa súčasný súbor vyše stovky bilaterálnych protokolov týkajúcich sa pravidiel pôvodu nahradí regionálnym dohovorom. Hoci podľa aktuálne platných ustanovení je potrebné, aby sa v prípade každej zmeny protokolu uzatvoreného medzi dvomi členskými štátmi paneuro-stredomorskej zóny vykonala podobná zmena všetkých ostatných protokolov, zavedením tohto jednotného právneho nástroja sa v budúcnosti uľahčia potrebné revízie a aktualizácie pravidiel.
Úprava tohto dohovoru má taktiež za cieľ rozšíriť paneuro-stredomorský systém kumulácie preferenčného pôvodu na krajiny západného Balkánu a uľahčí sa ňou každé prípadné rozšírenie o nových členov.
Táto revízia vychádza zo snahy bojovať proti nedostatočnému využívaniu obchodných preferencií hospodárskymi subjektmi južných oblastí, ktoré sú im poskytované na úrovni Spoločenstva. Uľahčenie uplatňovania kumulácie pôvodu umožní zlepšiť prístup výrobkov z tretích krajín Stredozemia na trh Spoločenstva a stimulovať obchod medzi krajinami južného a východného Stredozemia, čím sa prispeje aj k vyriešeniu nedostatočnej hospodárskej integrácie euro-stredomorského regiónu, ktorej prehĺbenie predstavuje od začiatku barcelonského procesu jeden z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti Stredozemia.
V zhode so svojou neustálou snahou podporovať rozšírenie a zjednodušenie tohto paneuro-stredomorského systému sa Parlament domnieva, že uzatvorenie tohto nového dohovoru, ktoré si želajú naši partneri z južného, ako aj z východného Stredozemia, predstavuje krok správnym smerom a že Európskej únii umožňuje, aby im vyslala prvý konkrétny signál o otvorení trhu v nadväznosti na arabskú jar a na pozadí revízie európskej susedskej politiky.
Parlament však ľutuje, že naďalej existujú politické a obchodné prekážky, ktoré brzdia rozmach obchodu medzi Juhom a Juhom, a zdôrazňuje, že pozitívne účinky nadobudnutia účinnosti tohto dohovoru sa nebudú môcť v plnej miere uplatniť, ak sa úzko neprepoja bilaterálne obchodné dohody medzi všetkými partnermi južného a východného pobrežia Stredozemného mora.
Parlament ďalej upozorňuje, že v záujme vyváženosti systému je nevyhnutné, aby všetky vyvážajúce krajiny, ktoré podpísali dohodu, jednotne a správne uplatňovali ustanovenia týkajúce sa administratívnej spolupráce a predkladania osvedčení o pôvode a aby každá dovážajúca krajina mala k dispozícii dostatočné technické, rozpočtové a informačné prostriedky na vykonávanie účinných colných kontrol umožňujúcich zabrániť akémukoľvek zneužitiu preferencií. V tejto súvislosti Parlament vyjadruje znepokojenie nad tvrdeniami o neúspechoch opatrení na vykonávanie protokolu č. 4 k dohode o pridružení medzi EÚ a Izraelom, pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z osád, a vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložila podrobnú štúdiu tejto situácie obsahujúcu v prípade potreby návrhy.
Parlament si napokon praje, aby sa po uzatvorení tejto dohody čo najskôr uskutočnila modernizácia paneuro-stredomorských pravidiel pôvodu a aby sa obchodná politika EÚ vo vzťahu k našim stredomorským partnerom uberala ambicióznejším smerom, aby lepšie zohľadňovala ich záujmy a poskytovala im záruky, že budú môcť naďalej kontrolovať tempo, akým otvárajú svoje trhy, ako aj svoje vnútroštátne stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
******
Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor navrhol, aby Európsky parlament udelil súhlas.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia
11.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania
+:
–:
0:
50
3
1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní
Gabriele Albertini, Sir Robert Atkins, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Ryszard Antoni Legutko, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Kyriakos Mavronikolas, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Ioan Mircea Paşcu, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Marek Siwiec, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní
Laima Liucija Andrikienė, Tanja Fajon, Roberto Gualtieri, Liisa Jaakonsaari, Jaromír Kohlíček, Monica Luisa Macovei, Jacek Protasiewicz, Helmut Scholz, György Schöpflin, Alf Svensson, Indrek Tarand, Traian Ungureanu, Luis Yáñez-Barnuevo García
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní
Jolanta Emilia Hibner
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia
26.1.2012
Výsledok záverečného hlasovania:
+:
–:
0:
19
0
1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní
William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, María Auxiliadora Correa Zamora, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Gianluca Susta, Keith Taylor, Jan Zahradil, Paweł Zalewski