Postup : 2011/2113(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0104/2012

Predkladané texty :

A7-0104/2012

Rozpravy :

PV 09/05/2012 - 20
CRE 09/05/2012 - 20

Hlasovanie :

PV 10/05/2012 - 12.54
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 314kWORD 231k
4. apríla 2012
PE 478.639v03-00 A7-0104/2012

o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie EÚ pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete

(2011/2113(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajca: Niccolò Rinaldi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie EÚ pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete

(2011/2113(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Barcelonskú deklaráciu z 28. novembra 1995, na základe ktorej vzniklo partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného Stredozemia, ako aj na pracovný program prijatý na tejto konferencii,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2006 o prehodnotení barcelonského procesu(1) a na uznesenie z 25. novembra 2009 o euro-stredozemskom hospodárskom a obchodnom partnerstve vzhľadom na ôsmu konferenciu ministrov obchodu štátov Euromed-u(2),

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky z 8. marca 2011 predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky z 25. mája 2011 predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303 final),

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie z 24. mája 2011 predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia (COM(2011)0292),

–       so zreteľom na Euro-stredozemský obchodný plán do roku 2010 a po tomto roku v znení prijatom na ôsmej konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie v roku 2009,

–       so zreteľom na závery euro-stredozemských ministerských konferencií a sektorových ministerských konferencií, ktoré sa konali od začatia barcelonského procesu, hlavne na závery deviatej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie z 11. novembra 2010,

–       so zreteľom na euro-stredomorské dohody o pridružení medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom(3), Izraelom(4), Marokom(5), Jordánskom(6), Egyptom(7), Libanonom(8) a Alžírskom(9) na druhej strane a euro-stredozemskú dočasnú dohodu o pridružení v oblasti obchodu a spolupráce medzi Spoločenstvom a Organizáciou za oslobodenie Palestíny (v prospech Palestínskej samosprávy)(10),

       so zreteľom na rozhodnutie č. 1/95 Asociačnej Rady ES-Turecko z 22. decembra 1995 o realizácii záverečnej fázy colnej únie (96/142/ES)(11),

–       so zreteľom na dohodu o voľnom obchode, známu ako Agadirská dohoda, podpísanú 25. februára 2004 Jordánskom, Egyptom, Tuniskom a Marokom,

–       so zreteľom na posúdenie vplyvu trvalej udržateľnosti euro-stredomorskej zóny voľného obchodu (ZVO), ktoré vypracoval Inštitút pre politiku a riadenie rozvoja univerzity v Manchestri,

–       so zreteľom na regionálny strategický dokument (2007 – 2013) a regionálny indikatívny program pre euro-stredozemské partnerstvo (2007 – 2013) a v nich uvedené ciele(12), ako aj na vykonávacie rozhodnutie Komisie z 29. júla 2011 o druhej časti ročného akčného programu 2011, podľa ktorého sa stredozemský región má financovať na základe článku 19.080101 všeobecného rozpočtu Európskej únie(13),

–       so zreteľom na činnosť nástroja pre európsko-stredozemské investície a partnerstvo, hlavne na konferenciu ministrov, ktorá sa konala 12. júla 2011 v Bruseli, a na jeho výročnú správu za rok 2010 uverejnenú 8. augusta 2011,

–       so zreteľom na rozhodnutie rady guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj z 5. októbra 2011 použiť finančné prostriedky v krajinách južného a východného Stredozemia,

–       so zreteľom na prácu Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie,

–       so zreteľom na prácu Únie pre Stredozemie,

–       so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. decembra 2011 prijať smernice na rokovania o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode pre Egypt, Jordánsko, Maroko a Tunisko,

–       so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(14), zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(15) a zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(16),

–       so zreteľom na všetky uznesenia, ktoré Parlament prijal v súvislosti s arabskou jarou a ktoré sa týkajú slobody náboženstva, viery a svedomia ako základných a univerzálnych hodnôt nevyhnutných pre rozvoj demokracie a hospodárstva,

–       so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0104/2012),

A.     keďže arabská jar je od pádu Berlínskeho múru najväčšou politickou zmenou v rámci európskeho susedstva, ktorá poskytla EÚ príležitosť zladiť svoje obchodné záujmy a záujmy v oblasti zahraničnej politiky so svojimi hlavnými hodnotami, ktorými sú ľudské práva, demokracia a slobodná spoločnosť; keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii musí Únia rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci, ktorá je jediným kľúčom k trvalej stabilite, bezpečnosti a hospodárskemu rozvoju a pokroku Európy;

B.     keďže EÚ má výlučné právomoci v obchodnej a investičnej politike, čo jej umožňuje zabezpečiť účinnú reakciu na prevraty a prispieť k hospodárskemu a sociálnemu pokroku v krajinách južného Stredozemia;

C.     keďže Lisabonská zmluva vymedzuje medzinárodný obchod ako jednu z troch oblastí vonkajšej činnosti EÚ a vyžaduje jeho zosúladenie s jej ostatnými politikami: politikou v oblasti zahraničných vecí a politikou v oblasti medzinárodného rozvoja; keďže obchod bol vždy silným pilierom susedskej politiky a táto skutočnosť bola zdôraznená v oznámeniach Komisie s názvami Nová reakcia na meniace sa susedstvo a Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím;

D.     keďže v občianskych spoločnostiach krajín južného Stredozemia je rozšírený názor, že EÚ by im mala aktívnejšie pomáhať pri ich politických a hospodárskych zmenách;

E.     keďže regionálne inštitúcie, ktoré vykonávajú podobnú úlohu ako Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v strednej a východnej Európe a strednej Ázii, nevykonávajú dohľad nad hospodárskou a politickou obnovou po skončení arabskej jari;

F.     keďže neexistuje osobitná euro-stredomorská finančná inštitúcia, a to aj napriek tomu, že skúsenosti získané Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) v predchádzajúcich rokoch počas prechodného obdobia strednej a východnej Európy by takejto inštitúcii umožnili zohrávať v krajinách južného Stredozemia pozitívnu úlohu; s poľutovaním však konštatuje, že niekoľko členských štátov EÚ doteraz neratifikovalo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k dohode o EBOR, ktorá tejto banke pomôže, aby bola v regióne Stredozemia plne funkčná;

G.     keďže hospodárstva krajín južného Stredozemia doteraz riadili nedemokratickí vodcovia v záujme úzkej skupiny ľudí; keďže sa často prehliadali potreby najzraniteľnejších ľudí; keďže skutočnosť, že mnohí diktátori boli teraz zvrhnutí, poskytuje nové možnosti na otvorenie hospodárstiev regiónu a vytvorenie skutočného trhového hospodárstva;

H.     keďže EÚ už má colnú úniu s Tureckom a platné dohody o voľnom obchode s krajinami južného Stredozemia okrem Sýrie, ktorá nepodpísala konečný dohodnutý balík, a Líbye, s ktorou boli rokovania pozastavené vo februári 2011 po vypuknutí občianskej vojny;

I.      keďže členstvo v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) nie je podmienkou účasti na obchodných rokovaniach, čoho dôkazom sú obchodné ustanovenia dohôd o pridružení s Libanonom a Alžírskom, dočasná dohoda s palestínskymi územiami, pozastavené rokovania s Líbyou a neratifikovaná dohoda so Sýriou;

J.      keďže Euro-stredozemskú zónu voľného obchodu, ktorá predstavuje najambicióznejší hospodársky projekt vyplývajúci z Barcelonskej deklarácie, sa nepodarilo uskutočniť do cieľového dátumu, ktorým bol rok 2010, a to z dôvodu konfliktov v regióne a nedostatočnej angažovanosti v rámci regiónu (juh – juh);

K.     keďže hospodárska kríza z roku 2008 priamo postihla hlavné hnacie sily hospodárstiev krajín južného Stredozemia a keďže sociálne a politické nepokoje v Tunisku, Egypte, Sýrii a Líbyi počas arabskej jari ešte viac prehĺbili hospodársky pokles v týchto krajinách; keďže nie všetky krajiny južného Stredozemia pocítili arabskú jar rovnako, pretože v niektorých krajinách sú ešte stále pri moci staré režimy, zatiaľ čo ostatné krajiny prežívajú pretrvávajúce obdobie sociálnych nepokojov, ktoré ďalej oslabujú ich hospodárstvo;

L.     keďže arabská jar odkryla štrukturálne a systémové obchodné a fiškálne slabiny regiónu, najmä citlivosť na ostré výkyvy na komoditných trhoch, a keďže akákoľvek nová obchodná stratégia pre Stredozemie sa musí venovať týmto nedostatkom, posilniť potravinovú bezpečnosť a ukončiť finančné špekulácie s potravinovými komoditami, ak chce uspokojiť ambície občanov;

M.    keďže chronická nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, a nedostatočná obchodná diverzifikácia predstavujú aj naďalej vážne problémy; keďže dlhodobá štrukturálna nezamestnanosť a nelegálna práca vrátane detskej práce je vo väčšine krajín južného Stredozemia stále vysoká a ďalej sa zhoršuje v krajinách, ktoré počas arabskej jari zažili vážne sociálne nepokoje; keďže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že na udržanie súčasnej úrovne zamestnanosti je v regióne potrebné vytvoriť 25 miliónov nových pracovných miest v priebehu nasledujúceho desaťročia;

N.     keďže mladiství (vo veku 10 – 19 rokov) predstavujú 20 % obyvateľstva a miery nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov predstavujú približne 25 – 30 %, pričom účasť žien na trhu práce je stále veľmi nízka; keďže nezamestnanosť je mimoriadne vysoká u absolventov vysokých škôl, čo vedie k úniku mozgov a plytvaniu ľudskými zdrojmi;

O.     keďže je v najvyššom záujme Európskej únie, aby si stanovila vysoké ciele v oblasti hospodárskej spolupráce a prijala vzájomne výhodnú, zodpovednú a pružnú stratégiu, založenú na podpore prechodu k demokracii a obrany ľudských práv;

Všeobecné pripomienky

1.      domnieva sa, že arabská jar predstavuje jedinečnú historickú udalosť vyvolanú túžbou ľudí po slobode, demokratických právach a zlepšení ich životnej úrovne; vyjadruje hlbokú ľútosť nad stratou životov, ktoré vyhasli počas boja za zvrhnutie skorumpovaných diktatúr;

2.      je si vedomý, že v dôsledku týchto obetí existuje v spoločnostiach krajín južného Stredozemia obrovské očakávanie omnoho väčšej a spravodlivejšej podpory demokratických reforiem a skutočného hospodárskeho rozvoja v prospech všetkých zo strany EÚ;

3.      poznamenáva, že výdobytky revolúcií v arabskom svete ešte neboli plne skonsolidované a že EÚ musí urýchlene konať, aby mohla realizovať svoj program obchodu pre zmenu, keďže okrem okamžitých hospodárskych výhod je obchod účinným prostriedkom na upevnenie demokracie a podporu stability, lebo pomáha zabraňovať korupcii, zabezpečuje vyváženejšie rozdelenie bohatstva a poskytuje širokému obyvateľstvu väčšie právomoci; nabáda prechodné orgány, aby zabezpečili pokojný prechod ku skutočnej demokracii; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby rešpektovali právo svojho ľudu na pokojné demonštrácie a upustili od akýchkoľvek násilných represií;

4.      v tejto súvislosti víta vytvorenie osobitnej skupiny EÚ – Tunisko, ktorá je prvou pracovnou skupinou zriadenou spoločne s jednou z krajín južného Stredozemia s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu podpory EÚ a medzinárodnej podpory poskytnutej príslušnej krajine na jej transformáciu; víta skutočnosť, že Parlament sa zúčastnil na jej prvej schôdzi; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby Parlamentu aj naďalej umožňovali podieľať sa na tejto iniciatíve i budúcich iniciatívach; víta vytvorenie monitorovacej skupiny pre južné Stredozemie v rámci Parlamentu s cieľom monitorovať reakciu EÚ na krízy v krajinách Stredozemia;

5.      víta spravodlivé a transparentné voľby, ktoré nedávno prebehli v Tunisku – spolu s reformami v hospodárskej, právnej a sociálnej sfére – a ktoré sú dobrým príkladom pre ostatné krajiny v regióne; zdôrazňuje význam slobodných a spravodlivých volieb pri zabezpečovaní jednotnosti týchto krajín zriadením demokratických a pluralistických inštitúcií, čím sa vytvára základ pre posilnenie stability a zmodernizovanie sociálno-ekonomických štruktúr, ktoré sú samé osebe nevyhnutným predpokladom na pritiahnutie medzinárodných investícií a dosiahnutie trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spolu s demokratickými zmenami uskutočnili aj reformy v hospodárskej, právnej a sociálnej sfére s cieľom sprístupniť a modernizovať sociálno-ekonomické štruktúry týchto krajín;

6.      považuje zahraničný verejný dlh krajín v severnej Afrike a na Blízkom východe za nelegitímny vzhľadom na skutočnosť, že tento dlh vytvorili diktátorské režimy prevažne na osobné obohatenie politickej a ekonomickej elity a na nákup zbraní, ktoré často používali na utláčanie svojho vlastného obyvateľstva; preto žiada o prehodnotenie tohto dlhu, najmä dlhu spojeného s výdavkami na zbrane;

7.      vyjadruje poľutovanie nad úlohou európskych spoločností pri vývoze zbraní a položiek s dvojakým použitím do krajín s represívnymi režimami, ako aj pri likvidácii technológií organizovaných diktátorskými režimami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre spoločnosti EÚ, ktoré by ich zaväzovali konať v takýchto situáciách v súlade so základnými zásadami EÚ;

8.      zdôrazňuje, že obchodná a investičná politika je vo výlučnej právomoci EÚ a mala by poskytovať inovačné a konkrétne nástroje na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky EÚ, ktorými sú demokracia, prosperita, stabilita a mier v regióne;

9.      uznáva, že EÚ musí uzákoniť koordinovanú politiku voči krajinám južného Stredozemia, ale varuje pred univerzálnym prístupom k arabskej jari, lebo aj keď sú si krajiny južného Stredozemia v mnohom podobné, majú rôzne formy represívnej vlády, rôznu úroveň hospodárskeho rozvoja a čelia rôznym sociálnym a demografickým problémom;

10.    zdôrazňuje, že jednou z hlavných úloh Európskeho parlamentu je zintenzívniť politický dialóg a vzájomné porozumenie a dôveru medzi Európou a tretími krajinami vrátane krajín južného Stredozemia, v ktorých by sa Európsky parlament mal zamerať na šírenie a presadzovanie demokratických reforiem, úplnej slobody a zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že tieto dôležité úlohy založené na priamych vzťahoch by zároveň mohli slúžiť na posúdenie plnenia budúcich kritérií (vzhľadom na udalosti a dosiahnutý pokrok) a na vykonanie potrebných úprav dohôd o pridružení, najmä v oblasti obchodu, investícií a financií;

11.    je si vedomý skutočnosti, že EÚ za posledných desať rokov posilnila hlbší a komplexnejší prístup k dohodám o voľnom obchode s väčšinou krajín južného Stredozemia napriek zjavnému nedostatku demokratickej legitimity rokovacích partnerov; zdôrazňuje význam bezprostredných obáv týkajúcich sa stabilizácie demokratického procesu v rámci budovania nových sociálnych a politických inštitúcií, ktoré budú môcť pri rokovaniach o obchodných dohodách pôsobiť ako legitímni a informovaní partneri;

12.    poukazuje na to, že EÚ je najväčší spotrebiteľský trh na svete, ku ktorému by mal byť prístup umožnený len vtedy, ak majú partnerské krajiny vážny záujem o zapojenie sa do dvojstranného otvorenia trhov, ak majú z hospodárskych reforiem výhody všetci obyvatelia partnerskej krajiny vrátane tých najzraniteľnejších a ak partnerské krajiny prijmú a splnia náležité politické, sociálne a environmentálne záväzky;

13.    poukazuje na skutočnosť, že mnohé krajiny južného Stredozemia majú obrovský hospodársky potenciál, pričom niektoré z nich majú aj veľké množstvo aktív a prírodných zdrojov, ktoré pri správnom riadení poskytnú príležitosť na hospodársky rast a rozvoj na oboch stranách Stredozemia; z tohto dôvodu by sa mali zaviesť nevyhnutné opatrenia a mechanizmy, ktoré zaručia uplatňovanie rovnakých sociálnych, environmentálnych a fytosanitárnych noriem;

14.    víta cielený prístup zdola nahor, ktorý oznámila Komisia, založený na väčšej podmienenosti a lepšej diferenciácii v rámci poslednej revízie európskej susedskej politiky, a zásadu „viac za viac“, ktorá zabezpečí lepšie cielenú pomoc pre každú krajinu susediacu s EÚ a zaručí, aby jej financovanie zodpovedalo politickým ambíciám; domnieva sa, že úspechy dosiahnuté v oblasti demokratických reforiem a osobných slobôd by mal odrážať podobný proces v hospodárskej a obchodnej oblasti so sprievodnými slobodami, ktoré umožňujú zriadenie a prevádzkovanie podnikov, s cieľom odstrániť oligarchie, ktoré tradične dominujú v krajinách južného Stredozemia;

Prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode (DCFTA) a ďalšie obchodné nástroje

15.    konštatuje, že EÚ už v rámci dohôd o pridružení uzavrela silné preferenčné obchodné dohody s mnohými krajinami južného Stredozemia; zdôrazňuje však, že žiadny z týchto procesov nebol úplne dokončený, a je presvedčený, že existuje ešte veľký potenciál na prehĺbenie hospodárskych vzťahov najmä v regulačnej oblasti s dlhodobým cieľom integrácie do vnútorného trhu EÚ;

16.    preto víta rozhodnutie Rady povoliť otvorenie rokovaní o dohodách DCFTA s Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom hneď, ako sa dokončia potrebné prípravné procesy; domnieva sa, že následné prvotné analýzy by mali vychádzať zo skúseností získaných počas prípravných fáz vedených s východnými partnermi, pričom by sa v nich malo uznať, aký veľký politický význam má vyhnúť sa zbytočným zdržaniam v prípade partnerov, ktorí sú pripravení začať rokovania; považuje za nevyhnutné, aby do týchto rokovaní boli zapojené všetky sociálne sily, najmä MVO a odbory, a aby sa s nimi konzultovalo od začiatku všetkých obchodných rokovaní;

17.    vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ešte nezverejnila podrobnosti o kritériách „viac za viac“, na základe ktorých sa spoločne s prvotnou analýzou obchodnej činnosti rozhodne o tom, či je krajina oprávnená a pripravená uzatvoriť dohodu DCFTA; preto žiada ESVČ o určenie týchto kritérií, aby bol proces transparentný a aby partnerské krajiny vopred vedeli, kde budú potrebné zmeny; trvá na tom, že najdôležitejší faktor tohto procesu musí byť rešpektovanie demokratických inštitúcií a základných práv vrátane slobody prejavu, slobody združovania a ochrany náboženských menšín, medzinárodného pracovného práva, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, pričom sa domnieva, že stredobodom tohto procesu musia byť iniciatívy na podporu zrušenia trestu smrti a že tento proces by mal reagovať na významné zlepšenia alebo zhoršenia v partnerských krajinách počas prípravnej fázy a samotných rokovaní; trvá na tom, že prvotná analýza by mala stanoviť primeranú úroveň otvorenosti ekonomiky a ukazovateľ toho, aký prospech majú jednotlivé úrovne spoločnosti z obchodu a priamych zahraničných investícií;

18.    pripomína, že zóny voľného obchodu nie sú samoúčelné a že by mali byť prospešné pre každú krajinu; trvá na tom, že obchodné ustanovenia by mali byť podporené posilnenými doložkami o ľudských právach s lepšími ustanoveniami o monitorovaní a vykonávaní a kapitolou o ambicióznom udržateľnom rozvoji, pri dosahovaní ktorého bude hlavnú úlohu zohrávať občianska spoločnosť, vrátane ustanovení o sociálnej zodpovednosti podnikov, čo posilní spoločnú zodpovednosť za proces;

19.    víta zameranie sa na prekážky obchodu za hranicami štátu a na prekážky zosúladenia s acquis EÚ, konštatuje však, že v určitých krajinách stále existuje priestor na ďalšie rokovania o znížení ciel; zdôrazňuje, že na to, aby mali dohody DCFTA pre krajiny južného Stredozemia skutočnú hodnotu, musí byť EÚ pripravená vynaložiť ďalšie úsilie v citlivých oblastiach, akými sú napríklad poľnohospodárstvo a služby v rámci režimu 4; v tejto súvislosti konštatuje, že EÚ má s týmito krajinami v skutočnosti absolútny obchodný prebytok v poľnohospodárstve;

20.    žiada Komisiu, aby osobitne podporila spravodlivý obchod a ekologické poľnohospodárstvo, najmä v záujme podpory malých poľnohospodárov, výrobcov a výrobných družstiev ako spôsob na integráciu udržateľných poľnohospodárskych postupov a rozvoja vidieka, a zároveň rozvinula dodávateľský reťazec s cieľom zaistiť pre európskych spotrebiteľov kvalitné výrobky, ich vysledovateľnosť a spoločenský a environmentálny charakter;

21.    poukazuje na význam poľnohospodárstva, ktoré v krajinách južného Stredozemia zamestnáva viac ako jednu tretinu zárobkovo činného obyvateľstva, a rozvoja vidieka v procese stabilizácie vzhľadom na to, že najmä v podmienkach zvýšenej nestability na svetových trhoch prispievajú k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti, spravodlivejšej tvorbe a rozdeleniu príjmov, vytváraniu pracovných miest a integrácii žien a drobných poľnohospodárov do hospodárstva;

22.    preto víta úmysel Komisie podporiť rozvoj vidieka prostredníctvom programu Nástroj európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý by zahŕňal investičnú podporu a rozvíjal administratívne kapacity na základe najlepších postupov EÚ v oblasti rozvoja vidieckych oblastí s cieľom uľahčiť modernizáciu poľnohospodárskej výroby v súlade s normami EÚ v oblasti kvality a bezpečnosti potravín;

23.    víta tiež záväzok Komisie, uvedený v jej spoločnom oznámení z 25. mája 2011 (COM(2011)0303), poskytovať finančné prostriedky na pilotné programy poľnohospodárskeho, vidieckeho a regionálneho rozvoja, ktoré budú vychádzať z rozsiahlych skúseností EÚ v týchto oblastiach a zároveň čo najlepšie využívať úzku spoluprácu s FAO, so Svetovou bankou a prípadne s EIB;

24.    vyzýva EÚ, aby v rámci boja proti chudobe, ktorá je dlhodobým problémom na vidieku, podporila rozvoj zdravej poľnohospodárskej produkcie a vidieka v tomto regióne s cieľom posilniť proces stabilizácie; preto okrem technických zlepšení zdôrazňuje aj význam inštitucionálnych a infraštrukturálnych zlepšení na tento účel (v oblastiach, ako sú zavlažovanie, manipulácia, uskladňovanie, balenie, preprava, systémy uvádzania na trh a prístup k službám), ako aj význam programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to najmä pre ženy, ako aj v prípadoch, keď je organizačná úroveň výrobcov nízka a v občianskej spoločnosti sa vyskytujú nedostatky, čo predstavuje ďalšie prekážky rozvoja účinného agropotravinárskeho systému; vyzdvihuje úlohu osvetových služieb, ktoré uľahčujú šírenie znalostí; podčiarkuje, že obavy z globálnej zmeny životného prostredia a klímy by mali viesť k podpore presadzovania trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a energie a ku kompatibilným výrobným postupom; zdôrazňuje, že vzhľadom na narastajúci svetový dopyt po potravinách je nevyhnutné podporovať diverzifikáciu výroby s cieľom zvýšiť odolnosť počas kolísaní trhu a kríz životného prostredia;

25.    s cieľom zabrániť sociálnemu a ekologickému dumpingu medzi príslušnými krajinami a v rámci ich vzťahov k EÚ ďalej žiada, aby opatrenia navrhnuté Komisiou zrýchlili zavádzanie inovačných praktík zameraných na podporu miestnych odborných znalostí, školení pre organizácie výrobcov a rozvoja miestnych a regionálnych trhov v rámci výmeny najlepších postupov medzi krajinami navzájom a s EÚ, čo sa uplatňovalo už počas predvstupových procesov krajín susediacich s Európskou úniou a v rámci vzťahov s nimi;

26.    upriamuje pozornosť na prínosnú úlohu , ktorú by mohla zohrávať väčšia integrácia medzi severoafrickými a subsaharskými krajinami, a zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na globálnej úrovni, aby sa zabránilo tým druhom jednostranných opatrení, ktoré sú často vykonávané ako reakcia na potravinovú krízu a extrémne meteorologické javy;

27.    zdôrazňuje, že osobitne dôležité pre hospodársky rozvoj krajín južného Stredozemia sú priame zahraničné investície, keďže úrovne investícií sa buď nedostatočne alebo príliš zameriavajú na ťažobný priemysel; žiada Komisiu, aby zaistila koordináciu dohôd DCFTA a investičného úsilia v regióne s cieľom podporiť hospodársku diverzifikáciu;

28.     konštatuje však, že predchádzajúce snahy rokovať o odvetvových opatreniach na základe dohôd o pridružení sa ukázali ako neúspešné; žiada Komisiu, aby zvýšila motiváciu krajín južného Stredozemia rokovať o investíciách a ďalších tzv. singapurských otázkach, akými sú služby, v rámci dohôd DCFTA; domnieva sa, že Komisia by mala v prípade potreby uplatniť jednostranné vykonávanie a mala by byť pružná, pokiaľ ide o citlivé odvetvia príslušných krajín;

29.    zdôrazňuje, aké dôležité je poskytnúť partnerským krajinám a ich podnikom okrem príležitosti na obchodovanie aj výraznejšiu technickú podporu, aby mohli čo najlepšie využiť poskytnuté príležitosti; uznáva, že EÚ už poskytuje takúto pomoc, domnieva sa však, že tieto programy by sa mali viac zameriavať na malé a stredné podniky, a to aj prostredníctvom rozšírenia programu Pomoc obchodu;

30.    žiada Komisiu, aby využila dohody DCFTA na zosúladenie noriem v regulačnej oblasti, a to najmä v oblasti technických noriem a predpisov, sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, pravidiel transparentnosti pre verejné obstarávanie, pravidiel na ochranu duševného vlastníctva, zjednodušovania obchodu/ciel a odstraňovania necolných prekážok; poukazuje na to, že v dohodách o pridružení sa tejto spolupráci nevenuje dostatočná pozornosť a že úroveň zapojenia EÚ by sa mala zvýšiť;

31.    v tejto súvislosti víta dodatočné zdroje vyčlenené na technickú spoluprácu a trvá na tom, že by mali byť čo najskôr poskytnuté Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre rozvoj a spoluprácu (GR DEVCO) a decentralizované delegáciám EÚ na danom mieste;

32.    uznáva, že hlavným cieľom by mali byť dohody DCFTA, ale je si vedomý toho, že Komisia zatiaľ naďalej uskutočňuje odvetvové rokovania na základe existujúcich dohôd o pridružení vrátane dohôd o posudzovaní zhody a prijímaní priemyselných výrobkov(ACAA), dohôd v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, dohôd o službách a investíciách a dohôd o urovnávaní sporov; vyzýva Komisiu, aby zvážila aj aktualizáciu existujúcich odvetvových dohôd s krajinami, v prípade ktorých je možné ponuky zlepšiť, ale uzatvorenie dohody DCFTA nie je okamžite možné; žiada Komisiu, aby lepšie prehodnotila, kedy a ako sa tieto procesy nakoniec zlúčia s budúcimi dohodami DCFTA, a aby zaistila, že strata členstva v systéme všeobecných preferencií v roku 2014 negatívne neovplyvní prístup krajín južného Stredozemia k trhu EÚ s akoukoľvek skupinou výrobkov;

33.    žiada, aby Komisia vypracovala aj stratégiu pre partnerov „viac za viac“, s ktorými neexistuje žiadna predchádzajúca dohoda alebo ktorí nie sú bezprostrednými cieľmi dohôd DCFTA, a to najmä pre krajiny, ako sú Líbya a Libanon, ktoré ešte nie sú členmi WTO; zdôrazňuje, že hoci by sa týmto krajinám mala skutočne naďalej poskytovať technická pomoc s cieľom prispieť k ich pokročeniu v získavaní členstva vo WTO, samotná táto aktivita nepostačuje a podľa potreby by ju mali dopĺňať dohody zlučiteľné s dohodami WTO, ktoré im prinesú výhody v kratšom čase;

Posilnenie malých a stredných podnikov (MSP) ako nástroj hospodárskej demokratizácie

34.    je presvedčený, že úspešná obchodná stratégia pre región by mala posilniť úlohu MSP, ktoré v niektorých krajinách zabezpečujú až 30 % zamestnanosti; uznáva význam mikropodnikov, ktoré v Egypte predstavujú 98,1 % MSP, v Maroku 97,8 %, v Jordánsku 89,1 %, ale v Tunisku len 9,2 %;

35.    je znepokojený vysokým počtom neregistrovaných MSP, ktoré pôsobia na čiernom trhu, a skutočnosťou, že podiel nelegálneho zamestnávania (okrem poľnohospodárstva) dosahuje v niektorých krajinách južného Stredozemia až 70 %; je presvedčený, že ak má región začať seriózne hospodársky rásť, obchodná stratégia EÚ by mala tiež zvýšiť motiváciu neregistrovaných podnikov, aby legitimizovali svoje postavenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila programy v oblasti budovania administratívnych kapacít, najmä pokiaľ ide o registráciu podnikateľských subjektov, zamestnanosť a sociálne veci, a aby venovala osobitnú pozornosť budovaniu kapacít v oblasti právnych služieb, čím sa zabezpečí lepšia príprava na vykonávanie potrebných reforiem;

36.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že MSP a družstevné podniky majú veľmi obmedzený prístup k investíciám, a trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť riadny prístup k financovaniu prostredníctvom poskytovania spoľahlivých, dostupných a jednoduchých mikroúverov a systémov protizáruk zo strany Európskej investičnej banky (EIB); domnieva sa, že takéto systémy by príjemcom umožnili inovovať a reštrukturalizovať spôsobom, vďaka ktorému by v plnej miere využili potenciál vnútorného trhu EÚ;

37.    poukazuje na význam podpory podnikateľskej činnosti prijatím opatrení potrebných na vytvorenie prostredia zameraného na podporu spoločností a na ich zapojenie do tejto činnosti;

38.    uznáva úlohu EIB, ktorú prostredníctvom nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo zohráva v pomoci MSP v južnom Stredozemí; víta rozhodnutie zvýšiť hornú hranicu pre jej operácie v regióne o 1 miliardu EUR, na základe čoho dosiahnu operácie EIB v regióne v priebehu nadchádzajúcich troch rokov výšku 6 miliárd EUR; znovu zdôrazňuje, že EIB by mala svoje investičné projekty osobitne zamerať na MSP a rozvoj projektov v oblasti infraštruktúry, najmä energetickej infraštruktúry, vzhľadom na potenciál tohto regiónu a na pomoc, ktorú mu môže poskytnúť EÚ na jeho rozvoj a využívanie; trvá na tom, že EIB musí zvýšiť svoje administratívne kapacity s cieľom kontrolovať svoje sprostredkovateľské partnerské banky, ktoré rozdeľujú globálne pôžičky podľa kritérií cieľov vonkajšej činnosti EÚ tak, aby sa za svoju činnosť plne zodpovedali verejnosti;

39.    víta nedávnu zaangažovanosť Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v stredozemskom regióne a prísľub EÚ a niektorých členských štátov, že poskytnú dodatočné prostriedky na činnosť tejto banky; vyzýva Európsku radu a Európsky parlament, aby urýchlene ratifikovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k dohode o EBOR, na základe ktorej bude môcť EBOR plne pôsobiť v regióne Stredozemia; domnieva sa, že celkové prostriedky, ktoré sú k dispozícii na investície EBOR v regióne, by sa mali zvýšiť a že MSP by mali byť hlavnými príjemcami týchto investícií; podporuje MSP v tom, aby preukázali svoje odhodlanie a uplatňovali zásady demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva, aby mohli mať prístup k investíciám v súlade so štatútom tejto banky;

40.    je pevne presvedčený, že pružný pohyb podnikateľov cez hranice je nevyhnutný na to, aby zóna voľného obchodu mohla riadne fungovať; zastáva názor, že EÚ by sa mala usilovať o väčší súlad medzi svojou prisťahovaleckou a obchodnou politikou;

41.    poznamenáva, že zjednodušenie vízovej povinnosti ostáva problémom pre mnohých obchodných zástupcov krajín južného Stredozemia, ktorí musia navštíviť EÚ z dôvodu stretnutia, odbornej prípravy alebo z iných služobných dôvodov; v tejto súvislosti víta nedávne oznámenie Komisie s názvom Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia, v ktorom Komisia predpokladá, že dohody o zjednodušení vízovej povinnosti podporia okrem iného mobilitu podnikateľov; domnieva sa, že postupy integrity a spoľahlivosti pre víza by sa mali zjednodušiť, a žiada Komisiu, aby o týchto dohodách rokovala v koordinácii s obchodnými rokovaniami s cieľom zabezpečiť, aby ich vykonávanie nebolo pre MSP príliš byrokratické;

Posilnenie agadirského procesu

42.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že Euro-stredozemskú zónu voľného obchodu sa nepodarilo vytvoriť do roku 2010, a dúfa, že všetci partneri využijú impulz, ktorý priniesla arabská jar, na pokrok v oblasti nevyhnutných reforiem s cieľom vytvoriť fungujúcu a plnohodnotnú zónu voľného obchodu bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž medzi výrobcami v EÚ;

43.    navrhuje, aby sa v rámci zavedenia politiky voľného obchodu pravidelne vypracovávali posúdenia vplyvu s cieľom priebežne monitorovať účinok tejto politiky na stredozemské krajiny v južnej Európe, pričom hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie prínosov pre občanov a hospodársky a výrobný systém v rôznych dotknutých krajinách;

44.    zdôrazňuje, že zatiaľ čo obchodné stratégie pre jednotlivé krajiny by mali byť vítané, tieto dohody by nemali mať nepriaznivý vplyv na regionálnu integráciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že obchod medzi krajinami južného Stredozemia je aj naďalej veľmi obmedzený, a v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2009 pochádzalo len 6 % dovozov krajín južného Stredozemia z iných krajín južného Stredozemia v porovnaní so 40 % dovozu z EÚ; nabáda nové demokraticky zvolené vlády, aby boli obchodovaniu so susednými krajinami otvorenejšie ako ich predchodcovia;

45.    skupinu štátov, ktoré podpísali Agadirskú dohodu, uznáva ako jediný príklad koordinovaného úsilia zameraného na obchod medzi krajinami južného Stredozemia a nabáda signatárov, aby rozšírili rozsah a členstvo svojich obchodných vzťahov; žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej podpore pre túto skupinu, ktorá predstavuje základný kameň, na ktorom sa môže budovať budúca obchodná stratégia EÚ;

46.    ďalej žiada Komisiu, aby do dohôd DCFTA zahrnula určité pružné aspekty, ktoré nakoniec umožnia zlúčenie jednotlivých dohôd s Agadirskou dohodou s cieľom vytvoriť jednu Euro-stredozemskú zónu voľného obchodu;

47.    s uspokojením berie na vedomie blížiace sa využitie mechanizmu na podporu obchodu a investícií, ktorý poslúži ako databáza umožňujúca hospodárskym subjektom získať aktualizované informácie o obchodných a investičných podmienkach v regióne; trvá na tom, že tento mechanizmus by sa mal aktívne presadzovať v podnikoch v krajinách južného Stredozemia, mal by sa zmeniť na funkčný nástroj slúžiaci na zjednodušenie obchodu v rámci regiónu a nemal by slúžiť len ako informačný nástroj;

48.    víta regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, ktorý by mal obsahovať úplné dodržiavanie technickej dohody medzi EÚ a Izraelom o výrobkoch z okupovaných území; žiada Komisiu, aby urýchlene zaviedla nové pravidlá pôvodu na základe dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, a to najneskôr do konca roku 2013, v ktorom krajiny južného Stredozemia stratia preferencie všeobecného systému preferencií a výhodné pravidlá pôvodu vyplývajúce z tohto systému;

Zjednodušenie poznatkov a priame kontakty

49.    nabáda členské štáty EÚ, aby zohrávali ambicióznejšiu úlohu v stratégii EÚ pre južné susedstvo, a to poskytovaním rozsiahlych štipendijných programov pre študentov z krajín južného Stredozemia oboch pohlaví a zo všetkých sociálno-hospodárskych a etnických zázemí, najmä v oblasti ekonómie, podnikania, informačných technológií, komunikácie a obchodu; vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby ihneď navrhli zriadenie programov Euromed Erasmus a Da Vinci; konštatuje, že ostatní aktéri v regióne, napríklad krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, boli v poskytovaní takejto podpory krajinám južného Stredozemia efektívnejšie; domnieva sa, že takéto výmeny môžu zabezpečiť trvalé väzby s budúcimi obchodnými partnermi v krajinách južného Stredozemia;

50.    pripomína úlohu, ktorú zohrávajú umelci, subjekty pôsobiace v oblasti kultúry a blogeri v snahe umožniť niektorým arabským občianskym spoločnostiam, aby sa oslobodili od diktatúry a nastúpili na cestu demokracie; vyzýva EÚ, aby do svojej obchodnej politiky začlenila spoluprácu v oblasti kultúry vrátane spoločných iniciatív v oblasti umenia, vzdelávania, médií, internetu a iných kľúčových sektorov v záujme podpory ľudských práv a demokracie;

51.    požaduje okamžité vytvorenie obchodných komôr EÚ a partnerských krajín, ktoré by slúžili ako sprostredkovatelia podporujúci spoločné obchodné činnosti a vzájomné výmeny medzi hospodárskymi partnermi vrátane seminárov a obchodných veľtrhov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v tomto regióne neexistujú okrem Obchodnej komory EÚ a Izraela iné dvojstranné obchodné komory EÚ;

Maximalizácia vplyvu opatrení EÚ

52.    je presvedčený, že obchodné iniciatívy Komisie musia byť podporené výraznejšou prítomnosťou úradníkov EÚ v oblasti obchodu v tomto regióne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že delegácia EÚ má v Tunisku len jedného úradníka v oblasti obchodu a v Jordánsku nemá vôbec žiadne zastúpenie, a to aj napriek tomu, že vykonáva prvotné analýzy s ohľadom na rokovania o dohodách DCFTA s týmito krajinami;

53.    okrem toho sa domnieva, že je nevyhnutné, aby EÚ plne koordinovala svoj obchod, investície a financovanie podporných činností v regióne s cieľom získať maximálny pozitívny vplyv; vyjadruje znepokojenie nad tým, že značný počet subjektov v rámci EÚ a v samotných partnerských krajinách a ďalší vonkajší aktéri by mohli nedostatočnou koordináciou spôsobiť zničenie alebo zdvojenie úsilia;

54.    zdôrazňuje, že je potrebná užšia koordinácia medzi nástrojmi financovania európskej susedskej politiky, akým je napríklad investičný nástroj európskej susedskej politiky, a rôznymi inštitúciami EÚ a medzinárodnými a regionálnymi finančnými inštitúciami v regióne vrátane EIB, EBOR a Svetovej banky v záujme zabezpečenia maximálnej účinnosti a maximálneho zosúladenia; žiada Komisiu, aby viedla koordináciu týchto snáh;

55.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB, EBOR, vedúcim predstaviteľom štátov, vlád a parlamentov členských štátov a krajín južného Stredozemia a Únii pre Stredozemie.

(1)

         Ú. v. EÚ C 272E, 9.11.2006, s. 570.

(2)

         Prijaté texty, P6_TA(2009)0178.

(3)

         Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2.

(4)

         Ú. v. ES L 147, 21.6.2000, s. 3.

(5)

         Ú. v. ES L 70, 18.3.2000, s. 2.

(6)

         Ú. v. ES L 129, 15.5.2002, s. 3.

(7)

         Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 39.

(8)

         Ú. v. EÚ L 143, 30.5.2006, s. 2.

(9)

         Ú. v. EÚ L 265, 10.10.2005, s. 2.

(10)

        Ú. v. ES L 187, 16.7.1997, s. 3.

(11)

        Ú. v. ES L 35, 13.2.1996, s. 1.

(12)

        C(2007)672.

(13)

        C(2011)5381.

(14)

        Prijatý text z toho dňa – P7_TA(2011)0141.

(15)

        Prijatý text z toho dňa – P7_TA(2011)0154.

(16)

        Prijatý text z toho dňa – P7_TA(2011)0576.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

VÝCHODISKÁ

1. Obchod a investície: výlučné právomoci a príležitosť

Arabská jar je od pádu Berlínskeho múru najväčšou politickou zmenou v rámci európskeho susedstva, ktorá poskytla EÚ príležitosť zladiť svoje obchodné záujmy a záujmy v oblasti zahraničnej politiky so svojimi hlavnými hodnotami, ktorými sú ľudské práva, demokracia a slobodná spoločnosť. V mnohých krajinách sa už nebudú musieť uzatvárať dohody s diktátormi a oligarchami. EÚ a jej členské štáty, žiaľ, často nevyužili túto príležitosť a ich politické reakcie boli nekonzistentné, pomalé a niekedy dokonca v rozpore s demokratickými snahami ľudí.

Ako sa potvrdilo v súvislosti s vnútornými bojmi v Líbyi, hlavnou slabinou reakcie EÚ bolo prijímanie medziinštitucionálnych rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnej politiky EÚ. Spravodajca by však chcel veľmi zdôrazniť, že EÚ má výlučné právomoci v obchodnej a investičnej politike a že to je určujúci nástroj, ktorý umožňuje EÚ zabezpečiť účinnú reakciu na prevraty a prispieť k hospodárskemu pokroku v krajinách južného Stredozemia. Obchod bol vždy silným pilierom susedskej politiky a spravodajca víta skutočnosť, že to bolo zdôraznené v oznámeniach Komisie s názvami Nová reakcia na meniace sa susedstvo a Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím.

2. Viac za viac

Spravodajca víta koncepciu „viac za viac“, ktorú predstavila Komisia, a domnieva sa, že úspechy dosiahnuté v oblasti demokratických reforiem a osobných slobôd by mal odrážať podobný liberalizačný proces v hospodárskej a obchodnej oblasti s cieľom odstrániť oligarchie, ktoré tradične dominujú.

EÚ je najväčším spotrebiteľským trhom na svete a prístup naň by sa mal umožniť, len ak:

· majú partnerské vlády vážny záujem o zapojenie sa do dvojstranného otvárania trhov,

· majú z hospodárskych reforiem výhody všetci obyvatelia partnerskej krajiny a nie sú len výsadou niekoľkých a

· partnerské krajiny prijmú a splnia primerané politické, sociálne a environmentálne záväzky.

3. Viac pre občiansku spoločnosť

Na stretnutiach s občianskou spoločnosťou z krajín južného Stredozemia spravodajcu zaskočilo, že EÚ je vnímaná ako nedostatočne aktívna v podpore reformného procesu. Keďže situácia po skončení arabskej jari nie je kontrolovaná prostredníctvom štruktúrovaného medzinárodného inštitucionálneho rámca (napríklad Radou Európy alebo Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) pre strednú a východnú Európu), EÚ má väčšiu zodpovednosť a príležitosť prevziať vedenie v uľahčení prechodu regiónu smerom k demokracii a hospodárskej integrácii s podporou spravodlivého a slobodného trhu, ktorá je o to väčšia, že Čína a USA majú pomerne malú ekonomickú pôsobnosť v tomto regióne.

NÁVRHY

1. Investície EIB a EBOR

Spravodajca oceňuje úlohu Európskej investičnej banky (EIB), ktorú prostredníctvom nástroja pre európsko-stredozemské investície a partnerstvo zohráva v pomoci malým a stredným podnikom (MSP) v južnom Stredozemí. Spravodajca sa však domnieva, že EIB by mala mať širší mandát na poskytovanie ďalších investícií určených najmä MSP. Tieto podniky potrebujú nevyhnutné investície, aby mohli inovovať a reštrukturalizovať spôsobom, ktorý by im umožnil využiť potenciál vnútorného trhu EÚ. EÚ by mala byť prostredníctvom svojich finančných inštitúcií aktívnejšia v poskytovaní mikroúverov v tomto regióne a mala by preskúmať politické možnosti, ako je napríklad poskytovanie protizáruk. Spravodajca tiež veľmi uvítal nedávne rozšírenie mandátu banky EBOR a vyjadril nádej, že skúsenosti tejto banky vo východnej Európe prinesú úžitok v krajinách južného susedstva. Treba však vziať do úvahy dve dôležité veci: mala by sa zabezpečiť užšia koordinácia medzi rôznymi finančnými inštitúciami, ktoré investujú v tomto regióne (vrátane globálnych inštitúcií, ako je Svetová banka), a jadrom všetkých investičných stratégií určených pre tento región by mali byť MSP.

2. Vytvorenie zóny voľného obchodu Euromed

Euro-stredozemská zóna voľného obchodu je podľa všetkého najambicióznejší ekonomický projekt vyplývajúci z Barcelonskej deklarácie, hoci sa ho nepodarilo uskutočniť do cieľového dátumu, ktorým bol rok 2010.

Spravodajca sa domnieva, že by sa malo venovať väčšie úsilie krajinám, ktoré sú pripravené zapojiť sa do serióznych reforiem, a víta skutočnosť, že Rada prijala návrhy smerníc na rokovania o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode (DCFTA) s Tuniskom, Egyptom, Marokom a Jordánskom. Cieľom týchto dohôd by malo byť úplné zladenie s acquis EÚ prostredníctvom odstránenia zostávajúcich colných prekážok, ktoré sa týkajú tovaru a poľnohospodárskych produktov, riešenia necolných prekážok a rozšírenia rozsahu obchodných dohôd s cieľom zahrnúť ďalšie oblasti, ako sú investície, verejné obstarávanie a služby. Toto úsilie by sa malo podporiť účinnejšími ustanoveniami o technickej podpore partnerským krajinám, aby mohli v čo najväčšej miere využiť príležitosti, ktoré poskytujú dohody DCFTA. V tejto súvislosti možno predpokladať zvýšenú podporu z programu Pomoc obchodu.

V rámci týchto rokovaní by sa malo riešiť niekoľko otázok:

· EÚ musí byť pripravená robiť ústupky v citlivých oblastiach, akými sú napríklad poľnohospodárstvo a služby v rámci režimu 4, aby tieto dohody skutočne priniesli výhody MSP. Treba poznamenať, že EÚ má s týmito krajinami v skutočnosti značný obchodný prebytok v poľnohospodárstve.

· Komisia musí zvážiť možnosti, ako zvýšiť motiváciu svojich partnerov na rokovania o takzvaných singapurských otázkach, ako sú služby a investície. Investície sú osobitne dôležité, lebo úrovne priamych zahraničných investícií v krajinách južného Stredozemia sú nedostatočné a sú významným faktorom, ktorý obmedzuje ich hospodársky rozvoj. Predchádzajúce snahy rokovať o odvetvových opatreniach na základe dohôd o pridružení sa ukázali ako neúspešné a v prípade potreby by sa mali použiť nástroje, ako je napríklad jednostranné vykonávanie.

· Obchodná politika by sa nemala riešiť izolovane a pre legitímnosť týchto dohôd je veľmi dôležité, aby sa posilnili doložky o ľudských právach a kapitola o ambicióznom udržateľnom rozvoji vrátane ustanovení o sociálnej zodpovednosti podnikov. Preto spravodajcu prekvapuje, že neboli vopred stanovené kritériá politickej podmienenosti pre krajinu, ktorá má začať rokovania o dohode DCFTA. Domnieva sa, že v rámci vykonávania dohôd by sa mala pre každú krajinu vypracovať analýza toho, ako sa obchodné výhody premietnu do života obyvateľov.

Komisia uznáva, že dohody DCFTA sú dlhodobým cieľom, a naďalej uskutočňuje odvetvové rokovania na základe dohôd o pridružení vrátane dohôd o posudzovaní zhody a prijímaní priemyselných výrobkov (ACAA), dohôd v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, dohôd o urovnávaní sporov a dohôd o službách a investíciách. Tieto rokovania poskytujú uvedeným krajinám perspektívu krátkodobých výhod, i keď by sa malo lepšie zvážiť, kedy a ako sa tieto procesy zlúčia s budúcimi dohodami DCFTA. Hrozí nebezpečenstvo, že súbežné rokovania by mohli zúžiť obmedzené možnosti našich rokovacích partnerov, z ktorých niektorí nemajú plne fungujúce vlády a sú už príliš zaťažení domácimi problémami.

Mali by sa tiež preskúmať opatrenia pre krajiny, ktoré sa nemajú bezprostredne stať súčasťou dohôd DCFTA, ako sú Líbya a Libanon, a ktoré zatiaľ nie sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Naďalej by sa mala poskytovať technická pomoc s cieľom prispieť k ich pokročeniu v získavaní členstva vo WTO. Jednoduché poskytnutie pomoci s ich žiadosťami o členstvo vo WTO však nie je dostatočné a ťažko ho možno považovať za „obchod pre zmenu“. V tejto súvislosti by sa mali zvážiť rokovania o dohodách zlučiteľných s dohodami WTO, ktoré prinesú výhody v kratšom čase. Príklady obchodných ustanovení dohôd o pridružení s Libanonom a Alžírskom, dočasnej dohody s palestínskymi územiami, pozastavených rokovaní s Líbyou a neratifikovanej dohody so Sýriou dokazujú, že dvojstranné rokovania sa môžu posunúť ďalej bez členstva vo WTO.

Spravodajca by si nakoniec želal, aby sa najneskôr do konca roku 2013 zaviedli nové pravidlá pôvodu na základe dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, pretože pri krajinách južného Stredozemia sa už nebude uplatňovať systém všeobecných preferencií a výhodné pravidlá pôvodu vyplývajúce z tohto systému.

3. Posilnenie MSP ako nástroj hospodárskej demokratizácie

MSP zamestnávajú až 25 % pracujúcich v regióne. Treba však urobiť viac v súvislosti s veľkým počtom neregistrovaných MSP, ktoré pôsobia na čiernom trhu. Podľa niektorých štúdií dosahuje podiel nelegálneho zamestnávania (okrem poľnohospodárstva) v niektorých krajinách južného Stredozemia až 70 %. V niektorých krajinách je to zapríčinené hlboko zakorenenou nedôverou voči úradnej administratíve, ale ak má región začať seriózne hospodársky rásť, obchodná stratégia EÚ by mala tiež zvýšiť motiváciu neregistrovaných podnikov, aby legitimizovali svoje postavenie.

Veľmi dôležitý pre fungovanie zóny voľného obchodu je flexibilný pohyb podnikateľov a spravodajca zastáva názor, že EÚ by sa mala usilovať o väčší súlad medzi svojou prisťahovaleckou a obchodnou politikou. Zjednodušenie vízovej povinnosti ostáva problémom pre mnohých obchodných zástupcov krajín južného Stredozemia, ktorí musia navštíviť EÚ z dôvodu stretnutia, odbornej prípravy alebo z iných služobných dôvodov. Komisia vo svojom nedávnom oznámení s názvom Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia predpokladá, že dohody o zjednodušení vízovej povinnosti podporia okrem iného mobilitu podnikateľov. Je veľmi dôležité, aby sa o týchto dohodách rokovalo v koordinácii s obchodnými rokovaniami a aby ich vykonávanie nebolo pre MSP príliš byrokratické.

Dôležité je tiež, aby sa riešili pretrvávajúce problémy týkajúce sa rodinkárstva a korupcie. Verejné obstarávanie by sa malo napríklad riešiť spôsobom, ktorým sa zaistí transparentnosť a prístup na spoločný trh na základe národného zaobchádzania. Mohlo by to viesť k väčšej dôvere, ľahšiemu prístupu MSP k trhom s verejnými zákazkami a tiež k podpore investícií.

4. Posilnenie agadirského procesu

Nesmie sa zabúdať na význam regionálnej integrácie najmä preto, že obchod medzi krajinami južného Stredozemia je stále veľmi obmedzený. V roku 2009, rok pred plánovaným vytvorením Euro-stredozemskej zóny voľného obchodu, dosahoval vývoz z tohto regiónu do EÚ viac ako 50 %, kým z EÚ pochádzalo 40 % dovozu. Pre porovnanie, v tom istom roku len 6 % dovozu pochádzalo z iných krajín južného Stredozemia. Odstránením diktátorských režimov vo väčšine regiónu by sa malo vytvoriť správne prostredie pre nový impulz na integráciu krajín južného Stredozemia.

Skupina štátov, ktoré podpísali Agadirskú dohodu, zostáva jediným príkladom koordinovaného úsilia zameraného na obchod v oblasti južného Stredozemia, ak vynecháme Turecko a Izrael. Aj napriek tomu, že Agadirská dohoda je veľmi dôležitým krokom, zostáva veľmi obmedzená, pokiaľ ide o členstvo v nej aj jej rozsah. Zostáva však základným kameňom, na ktorom sa môže budovať budúca obchodná stratégia EÚ pre tento región.

Spravodajca sa teší na využitie mechanizmu na podporu obchodu a investícií, ktorý sa zaviedol na základe Euro-stredozemského obchodného plánu do roku 2010 a po tomto roku. Chcel by však, aby tento mechanizmus fungoval tiež ako nástroj slúžiaci na zjednodušenie obchodu v rámci regiónu a nielen ako informačný nástroj.

5. Zjednodušenie poznatkov a priame kontakty

EÚ by mala zvýšiť motiváciu členských štátov EÚ zohrávať ambicióznejšiu úlohu v poskytovaní rozsiahlych štipendijných programov pre študentov z krajín južného Stredozemia, a to najmä v oblasti ekonómie, podnikania a obchodu. Ostatní aktéri ako krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) boli efektívnejší v poskytovaní tohto druhu podpory regiónu, ktorá je kľúčová pre nadviazanie trvalých väzieb s budúcimi obchodnými partnermi v krajinách južného Stredozemia. EÚ by sa mala rýchlo zaviazať, že bude poskytovať viac štipendií zameraných na malých a stredných podnikateľov v krajinách južného Stredozemia a budúcich vedúcich predstaviteľov z týchto regiónov.

Mali by sa tiež vytvoriť obchodné komory EÚ a partnerských krajín na podporu spoločných obchodných činností a vzájomných výmen medzi hospodárskymi partnermi. Okrem pozoruhodnej výnimky Obchodnej komory EÚ a Izraela v regióne neexistujú iné dvojstranné obchodné komory.

Spravodajca by tiež chcel dosiahnuť koordinovanejšie úsilie pri zabezpečovaní výmen medzi obchodnými komunitami EÚ a krajín južného Stredozemia.

6. Maximalizácia vplyvu opatrení EÚ

Tieto opatrenia by tiež zahŕňali posilnenie účasti príslušných úradníkov EÚ v oblasti obchodu v tomto regióne. Je nepochopiteľné, že delegácia EÚ má len jedného referenta, ktorý sa zaoberá obchodom v Tunisku, pričom GR pre obchod nemá v Jordánsku žiadneho zástupcu. A to aj napriek tomu, že Rada schválila smernice na rokovania pre dohody DCFTA s obidvomi krajinami.

Okrem toho je dôležité, aby EÚ plne koordinovala svoj obchod, investície a financovanie podporných činností v regióne s cieľom dosiahnuť maximálny pozitívny vplyv. Vzhľadom na významný počet aktérov v rámci EÚ, napr. viaceré generálne riaditeľstvá Komisie, členské štáty a EIB, externých aktérov, ako sú napríklad samotné partnerské krajiny, EBOR, Svetová banka, Medzinárodný menový fond (MMF), Islamská rozvojová banka, Africká rozvojová banka a dokonca skupina štátov G8, je mimoriadne dôležité, aby bola zabezpečená súčinnosť medzi opatreniami na zabránenie „zdvojnásobeniu“ činností.

ŠTRUKTURÁLNE A SYSTÉMOVÉ SLABINY

Arabská jar odhalila štrukturálne a systémové obchodné slabiny regiónu. Akákoľvek nová obchodná stratégia pre Stredozemie sa musí venovať týmto nedostatkom, ak chce uspokojiť ambície občanov.

Profil vývozu z väčšiny krajín južného Stredozemia sa vyznačuje veľkými vývozmi energie z krajín bohatých na zdroje a podobnými výrobnými činnosťami krajín južného Stredozemia, čím sa vzájomne rušia komparatívne výhody a obchodovanie so susedmi sa zároveň stáva menej atraktívne. V ich hospodárskych profiloch však existujú rozdiely. Nie všetky tieto krajiny majú napríklad rovnaké zásoby ropy a energie, pričom krajiny ako Egypt dovážajú väčšinu svojich zdrojov vrátane potravín, a preto sú osobitne citlivé na výkyvy na komoditných trhoch.

Existujú tiež rozdiely v úrovniach pokroku obchodných vzťahov s EÚ. Značne sa líši dokonca aj spôsob a efektivita, akými krajiny južného Stredozemia vykonávajú svoje existujúce dohody o voľnom obchode a dodržiavajú svoje harmonogramy odstraňovania ciel. Nová euro-stredozemská stratégia by mala naozaj podporiť obchodnú diverzifikáciu v regióne a zároveň by mala preskúmať, ako zmierniť vystavenie sa kolísaniu trhu prostredníctvom štrukturálnych investícií do skladovania a rezerv.

Je potrebné vyriešiť aj dlhodobú štrukturálnu nezamestnanosť vo väčšine krajín južného Stredozemia. Miery nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v severnej Afrike sa držia na úrovni 25 – 30 %. Účasť žien na trhu práce je takisto stále veľmi nízka, pričom nezamestnanosť u absolventov vysokých škôl predstavuje aj naďalej mimoriadne závažný problém. Napríklad údaje z Tuniska udávajú počet nezamestnaných mladých absolventov vo výške 45 %. Podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je na udržanie súčasnej úrovne zamestnanosti v regióne potrebné vytvoriť 25 miliónov nových pracovných miest v priebehu nasledujúceho desaťročia. Je to neľahká úloha.

ZÁVER

Arabská jar je jedinečnou príležitosťou na seriózne zapojenie a na to, aby EÚ preukázala vedúce politické postavenie. Nie je to výzva na opätovné vynájdenie kolesa, ale na odhodlanejšie úsilie pri liberalizácii obchodu a vytvorenie investičných príležitostí. Táto stratégia by sa mala uskutočňovať v plnej spolupráci s ostatnými politickými oblasťami s cieľom vytvoriť vzdelávacie príležitosti pre podnikateľov, podporiť účasť na programoch EÚ a zjednodušiť prístup k vízam.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (17.2.2012)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k obchodu pre zmenu: obchodná a investičná stratégia EÚ pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete (arabská jar)

(2011/2113(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Godelieve Quisthoudt-Rowohl

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v článku 8 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „Únia rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci“,

B.  keďže je v najvyššom záujme Európskej únie, aby si stanovila vysoké ciele v oblasti hospodárskej spolupráce a prijala vzájomne výhodnú, zodpovednú a pružnú stratégiu, založenú na podpore prechodu k demokracii a obrany ľudských práv,

C. so zreteľom na všetky uznesenia, ktoré Parlament prijal v súvislosti s arabskou jarou a ktoré sa týkajú slobody náboženského vyznania, viery a svedomia ako základných a univerzálnych hodnôt nevyhnutných pre rozvoj demokracie a hospodárstva,

D. keďže v záujme podpory podmienok pre rast a rozvoj v hospodárskej, sociálnej a obchodnej sfére, ako aj rozvoj infraštruktúry v južnom Stredozemí je potrebné povzbudzovať účinný proces regionálnej integrácie;

1.  opakuje, že v plnej miere podporuje legitímnu túžbu po demokracii, ktorú vyjadrili obyvatelia niekoľkých susedných krajín EÚ v rámci južného stredozemského susedstva; nabáda prechodné orgány, aby zabezpečili pokojný prechod ku skutočnej demokracii; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby rešpektovali právo svojho ľudu na pokojné demonštrácie a upustili od akýchkoľvek násilných represií;

2.  pripomína význam tolerancie a hospodárskeho rozvoja, ktoré sú dôležité pre dlhodobú politickú a sociálnu stabilitu a zlepšenie životnej úrovne v príslušných krajinách, a vyzýva krajiny prechádzajúce k demokracii, aby zabezpečili úplné rešpektovanie všetkých základných práv vrátane slobody prejavu, práva na pokojné zhromažďovanie, slobody združovania a slobody náboženského vyznania, svedomia a myslenia pre všetkých občanov, ako mužov, tak aj ženy vrátane príslušníkov komunít koptských kresťanov; zdôrazňuje, že voľný prístup k informáciám a komunikácii, ako aj necenzurovaný prístup na internet (slobodné poskytovanie informácií na internete) sú všeobecné a nevyhnutné práva na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote;

3.  víta individuálny prístup k partnerským krajinám, ktorý prijala Komisia a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka v spoločnom oznámení s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu v čase, keď Komisia práve otvorila rokovania s cieľom zaviesť rozsiahle a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA) s Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom, aby čo najskôr poskytli bližšie informácie o tom, ako sa budú v praxi uplatňovať zásady ako vzájomná zodpovednosť a podmienenosť („viac za viac“), a žiada, aby bol Európsky parlament v plnej miere zapojený do hodnotenia dodržiavania stanovenej podmienenosti; trvá na tom, aby obchodnú a investičnú politiku EÚ pre južné Stredozemie sprevádzalo účinné uplatňovanie doložiek o dodržiavaní ľudských práv;

4.  víta v tejto súvislosti vytvorenie osobitnej skupiny EÚ – Tunisko, ktorá je prvou pracovnou skupinou zriadenou spoločne s jednou z krajín južného Stredozemia s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu podpory EÚ a medzinárodnej podpory poskytnutej príslušnej krajine pri jej transformácii; víta skutočnosť, že Parlament sa zúčastnil na prvej schôdzi; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby Parlamentu aj naďalej umožňovali podieľať sa na tejto iniciatíve i budúcich iniciatívach; víta vytvorenie monitorovacej skupiny pre južné Stredozemie v rámci Parlamentu s cieľom monitorovať reakciu EÚ na krízy v krajinách Stredozemia;

5.  žiada, aby boli uzatvorené obchodné dohody o tovare a službách, ktoré by boli ambiciózne, vyvážené a vzájomne prospešné a ktorým by predchádzali príslušné hodnotenia vplyvu;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu, ktorá posilní jej úlohu investora, a aby vzala do úvahy investičné programy, ktoré sú už zavedené v danom regióne, a to vypracovaním osobitných usmernení pre zodpovedné investovanie s cieľom znížiť sociálne nerovnosti a územné rozdiely a podporiť diverzifikáciu miestnych ekonomík; zdôrazňuje, že najvyššou prioritou EÚ pri rozvoji obchodných a finančných vzťahov s jej južnými partnermi by mal byť boj proti korupcii na všetkých úrovniach, ako aj podpora prostredia priaznivého k investíciám, ktorého základ tvorí istota a právna stabilita, a zdôrazňuje význam a potrebu zaviesť väčšiu súčinnosť s ďalšími vnútroštátnymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami; víta prácu, na ktorú sa podujala Európska investičná banka, a to najmä prostredníctvom nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo, a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), programy národných agentúr v členských štátoch a partnerstvo z Deauville;

7.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú krajiny v južnom susedstve pri dodávke energie do rôznych členských štátov, a podčiarkuje vysoký potenciál spolupráce v oblasti energetiky; upozorňuje na potrebu podpory euro-stredomorských prepojení v plynárenskom odvetví a v odvetví elektrickej energie;

8.  víta spravodlivé a transparentné voľby, ktoré nedávno prebehli v Tunisku, spolu s reformami v hospodárskej, právnej a sociálnej sfére, a ktoré sú dobrým príkladom pre ostatné krajiny v regióne; zdôrazňuje význam slobodných a spravodlivých volieb pri zabezpečovaní jednotnosti týchto krajín zriadením demokratických a pluralistických inštitúcií, čím sa vytvára základ pre posilnenie stability a zmodernizovanie sociálno-ekonomických štruktúr, ktoré sú samé osebe nevyhnutným predpokladom na pritiahnutie medzinárodných investícií a dosiahnutie trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spolu s demokratickými zmenami uskutočnili aj reformy v hospodárskej, právnej a sociálnej sfére s cieľom otvoriť a modernizovať sociálno-ekonomické štruktúry týchto krajín;

9.  navrhuje, aby sa v rámci zavedenia politiky voľného obchodu pravidelne uplatňoval systém štúdií vplyvu s cieľom aktívne a priebežne monitorovať účinok tejto politiky na stredozemské krajiny v južnej Európe s konečným cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na občanov a hospodársky a výrobný systém v rôznych krajinách.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.2.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Frieda Brepoels, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Ulrike Lunacek, Barry Madlener, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Charles Tannock, Sir Graham Watson, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Băsescu, Tanja Fajon, Elisabeth Jeggle, Doris Pack, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Marietje Schaake, Indrek Tarand, Traian Ungureanu, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marije Cornelissen, Rui Tavares


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (5.3.2012)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k obchodu pre zmenu: obchod EÚ a investičná stratégia pre južné Stredozemie po arabskej jari

(2011/2113(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Spyros Danellis

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že prebiehajúci proces transformácie južného Stredozemia, ktorý bol iniciovaný arabskou jarou, má neistý výsledok pre zainteresované krajiny a neznámy dosah na širší región a EÚ; zdôrazňuje, že presadzovanie a podpora udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu v tomto regióne, ktoré povedú k zvyšovaniu prosperity a životnej úrovne, budú rozhodujúce pre zaistenie demokracie, zásad právneho štátu a dosiahnutie politickej stability; poukazuje na význam poľnohospodárstva, ktoré v krajinách južného Stredozemia zamestnáva viac ako jednu tretinu zárobkovo činného obyvateľstva, a rozvoja vidieka v procese stabilizácie vzhľadom na to, že najmä v podmienkach zvýšenej nestability na svetových trhoch prispievajú k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti, spravodlivejšej tvorbe a rozdeleniu príjmov, vytváraniu pracovných miest a integrácii žien a drobných poľnohospodárov do hospodárstva;

2.  preto víta úmysel Komisie podporiť rozvoj vidieka prostredníctvom programu Nástroj európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý by zahŕňal investičnú podporu a rozvíjal administratívne kapacity na základe najlepších postupov EÚ v oblasti rozvoja vidieckych oblastí s cieľom uľahčiť modernizáciu poľnohospodárskej výroby v súlade s normami EÚ v oblasti kvality a bezpečnosti potravín;

3.  víta tiež záväzok Komisie, uvedený v jej spoločnom oznámení z 25. mája 2011 (COM(2011)0303), poskytovať finančné prostriedky na pilotné programy poľnohospodárskeho, vidieckeho a regionálneho rozvoja, ktoré budú vychádzať z rozsiahlych skúseností EÚ v týchto oblastiach a zároveň čo najlepšie využívať úzku spoluprácu s FAO, so Svetovou bankou a prípadne s EIB;

4.  vyzýva EÚ, aby v rámci boja proti chudobe, ktorá je dlhodobým problémom na vidieku, podporila rozvoj zdravej poľnohospodárskej produkcie a vidieka v tomto regióne s cieľom posilniť proces stabilizácie; preto okrem technických zlepšení zdôrazňuje aj význam inštitucionálnych a infraštrukturálnych zlepšení na tento účel (napr. zavlažovanie, manipulácia, uskladnenie, balenie, preprava, systémy uvádzania na trh a prístup k službám), ako aj význam programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to najmä pre ženy, ako aj v prípadoch, keď je organizačná úroveň výrobcov nízka a v občianskej spoločnosti sa vyskytujú nedostatky, čo predstavuje ďalšie prekážky rozvoja účinného agropotravinárskeho systému; vyzdvihuje úlohu osvetových služieb, ktoré uľahčujú šírenie znalostí; zdôrazňuje, že obavy z globálnej zmeny životného prostredia a klímy by mali viesť k podpore presadzovania udržateľného využívania prírodných zdrojov a energie a zodpovedajúcich výrobných postupov; zdôrazňuje, že vzhľadom na narastajúci svetový dopyt po potravinách je nevyhnutné podporovať diverzifikáciu výroby s cieľom zvýšiť odolnosť pri kolísaní trhu a kríze životného prostredia;

5.  vyzýva tiež Komisiu, aby prijala opatrenia, prostredníctvom ktorých pomôže krajinám južného Stredozemia dosiahnuť regulačnú konvergenciu v prioritných oblastiach EÚ a tohto regiónu vrátane hospodárskej súťaže, investícií a noriem a postupov týkajúcich sa obchodu, ako aj zosúladenie výroby s normami EÚ v oblasti kvality a bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, ochrany rastlín a dobrých životných podmienok zvierat, v súlade so zásadou reciprocity; domnieva sa, že tieto zmeny by viedli k zvýšeniu potenciálu týchto krajín vyvážať do Európskej únie; zdôrazňuje však naliehavú potrebu súčasne chrániť citlivé sektory poľnohospodárstva EÚ, najmä v krajinách Stredozemia, pred možnou úplnou liberalizáciou trhov; poukazuje na skutočnosť, že zintenzívnenie obchodu musí byť vyvážené pre všetky zúčastnené strany, aby sa zabránilo jednostrannému zvýhodneniu;

6.  ďalej žiada, aby opatrenia navrhnuté Komisiou – s cieľom nepodporovať sociálny a ekologický dumping medzi príslušnými krajinami a v rámci ich vzťahov k EÚ – inšpirované postupmi, ktoré sa už uplatňujú pri príprave na vstup a vo vzťahu k susedným krajinám Európskej únie, umožnili intenzívnejšie uplatňovanie inovačných prístupov s cieľom podporovať miestne odborné znalosti, školenia pre organizácie výrobcov a rozvoj miestnych a regionálnych trhov v rámci výmeny osvedčených postupov medzi krajinami a s EÚ;

7.  upriamuje pozornosť na prínosnú úlohu , ktorú by mohla zohrávať väčšia integrácia medzi severoafrickými a subsaharskými krajinami, a zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na globálnej úrovni, aby sa zabránilo tým druhom jednostranných opatrení, ktoré sú často vykonávané ako reakcia na potravinovú krízu a extrémne meteorologické javy;

8.  vyzýva Komisiu, aby podporovala osobitné programy zamerané na mladých ľudí a ženy, ktorí sú zamestnaní v poľnohospodárstve, a zdôrazňuje potrebu prijať na európskej úrovni opatrenia, ktoré podnietia najmä mladých ľudí k práci v poľnohospodárstve.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.2.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

25

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Liam Aylward, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Sergio Gutiérrez Prieto, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, George Lyon, Mairead McGuinness, Krisztina Morvai, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Britta Reimers, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Csaba Sándor Tabajdi, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Sylvie Goulard, Christa Klaß, Anthea McIntyre


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.3.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Damien Abad, Laima Liucija Andrikienė, Maria Badia i Cutchet, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Marielle de Sarnez, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Catherine Bearder, George Sabin Cutaş, Mário David, Elisabeth Köstinger, Jörg Leichtfried, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Gabriel Mato Adrover

Posledná úprava: 26. apríla 2012Právne oznámenie