Postup : 2011/2154(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0121/2012

Predkladané texty :

A7-0121/2012

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/05/2012 - 12.49
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 205kWORD 136k
11. apríla 2012
PE 475.951v02-00 A7-0121/2012

o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa 2010

(2011/2154(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Zigmantas Balčytis

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom

(2011/2154(INI)) – Výročná správa 2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–   so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 29. septembra 2011 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa 2010 (COM(2011)0595) a na jej sprievodné dokumenty (SEC(2011)1107, SEC(2011)1108 a SEC(2011)1109)(1),

–   so zreteľom na jedenástu správu o činnosti úradu OLAF – Výročná správa za rok 2011(2),

–   so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov o stratégii Komisie pre boj proti podvodom (COM(2011)0376),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ochrane finančných záujmov Európskej únie pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami – Integrovaná politika ochrany peňazí daňových poplatníkov (COM(2011)0293),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou(4), svoje písomné vyhlásenie č. 2/2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii(5) a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–   so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009(8),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0121/2012),

A. keďže EÚ a jej členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov EÚ a boj proti podvodom a keďže úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná,

B.  keďže prvoradou povinnosťou členských štátov je plnenie približne 80 % rozpočtu Európskej únie, ako aj výber vlastných zdrojov, okrem iného v podobe DPH a colných poplatkov,

C. keďže v roku 2010 dosiahol celkový finančný dosah nezrovnalostí, ktoré zistili kontrolné systémy, sumu 2 193 miliónov EUR v porovnaní so sumou 1 757 miliónov EUR v roku 2009,

D. keďže podľa Európskeho dvora audítorov sa v platbách súvisiacich s účtovnou závierkou vyskytli vecné chyby, pričom odhadovaná chybovosť predstavovala 3,7 % pre rozpočet EÚ ako celok; keďže kontrolné systémy sa ukázali pri zabezpečovaní správnosti platieb iba ako čiastočne účinné a keďže hlavnými príčinami chybovosti sú chyby týkajúce sa oprávnenosti a verejného obstarávania,

E.  keďže vo väčšine prípadov sa Európsky dvor audítorov domnieva, že orgány členských štátov mali k dispozícii dostatočné množstvo informácií, aby pred uskutočnením platieb odhalili a napravili prinajmenšom niektoré z chýb, a keďže Európsky dvor audítorov sa domnieva, že je tu stále priestor na zlepšenie nápravných mechanizmov a audítorských činností členských štátov,

I. Všeobecný pohľad

1.  zdôrazňuje, že svetová finančná kríza, a predovšetkým kríza eurozóny, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, si vyžaduje zavedenie osobitných opatrení s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu finančných záujmov EÚ, pokiaľ ide o príjmy, ktoré priamo súvisia s finančnými záujmami jej členských štátov; domnieva sa, že dôslednejšie uplatňovanie fiškálnej politiky môže vyviesť Európu z krízy, a to najmä zmenšením rozsahu sivej ekonomiky EÚ, ktorá podľa odhadov tvorí približne jednu pätinu oficiálneho HDP(9);

2.  zdôrazňuje potenciál elektronickej verejnej správy zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti podvodom a korupcii, a tým ochrániť verejné financie; upozorňuje, že Európa zaostáva za svojimi priemyselnými partnermi, a to okrem iného pre nedostatočnú interoperabilitu systémov(10); zdôrazňuje, že predovšetkým v čase krízy musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o dosiahnutie novej generácie elektronickej verejnej správy, ktorá by v oblasti verejných financií priniesla viac transparentnosti;

3.  upozorňuje na skutočnosť, že elektronické, bezhotovostné transakcie sa dokumentujú, a teda sťažujú možnosť podieľania sa na sivej ekonomike, a že medzi mierou elektronických platieb v určitej krajine a jej sivou ekonomikou zjavne existuje výrazná vzájomná súvislosť(11); podnecuje členské štáty, aby znižovali limity pre povinné bezhotovostné platby;

4.  zdôrazňuje potrebu spoľahlivých štatistických údajov o rozsahu podvodov a korupcie a predovšetkým o miere daňových a colných podvodov a zneužívania finančných prostriedkov EÚ zo strany organizovaného zločinu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nie je napriek opakovaným výzvam Parlamentu schopná takéto údaje poskytnúť;

II. Všeobecné pripomienky

5.  pripomína, že podvod je úmyselným protiprávnym konaním, ktoré je trestným činom, a že nezrovnalosť znamená nedodržanie určitého pravidla, a s poľutovaním konštatuje, že správa Európskej komisie sa otázkou podvodu nezaoberá dôsledne a k nezrovnalostiam pristupuje veľmi zoširoka; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týka podvodov, a nie nezrovnalostí, a žiada, aby sa medzi podvodmi a chybami robil rozdiel; žiada, aby sa korupcia riešila spolu s podvodmi;

6.  konštatuje, že v roku 2010 sa finančný vplyv nezrovnalostí v oblasti výdavkov zvýšil a dosiahol sumu 1,8 miliardy EUR (resp. 1,27 % pridelených prostriedkov), pričom v roku 2009 dosiahol 1,4 miliardy EUR (resp. 1,13 %); takisto sa zvýšil finančný dosah v oblasti príjmov: 393 miliónov EUR (alebo 1,88 % celkových vyzbieraných tradičných vlastných zdrojov v hrubom), pričom v roku 2009 dosiahol 357 miliónov EUR (alebo 1,84 %);

7.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že značné sumy finančných prostriedkov EÚ sa stále vynakladajú nevhodným spôsobom, a vyzýva Komisiu, aby prijala rozhodné opatrenia s cieľom vymôcť viac chybne vyplatených súm, brať členské štáty vo väčšej miere na zodpovednosť, pokiaľ ide o sumy, ktoré treba v rámci nezrovnalostí ešte vrátiť, zlepšiť predchádzanie a zisťovanie nezrovnalostí a prípadov podvodov a okamžite pozastaviť platby, ako aj uplatňovať účinné sankcie v prípadoch zneužitia finančných prostriedkov EÚ;

8.  berie na vedomie, že v roku 2010 sa počet zaznamenaných nezrovnalostí vo všetkých oblastiach okrem predvstupových fondov a tradičných vlastných zdrojov zvýšil a že tento nárast súvisí s uzávierkou vykonávacieho obdobia 2000 – 2006 Kohézneho fondu a so zlepšeniami systému správy nezrovnalostí (Irregularities Management System – IMS);

9.  zdôrazňuje, že aj keď sa systém správy nezrovnalostí (IMS) zmodernizoval a zlepšil a väčšina členských štátov zvýšila objem podávaných správ, čo viedlo k zlepšeniu ich kvality a spoľahlivosti, ešte stále existujú rozdiely v tom, ako členské štáty pristupujú k oznamovaniu nezrovnalostí, a teda aj pochybnosti o primeranosti vnútroštátnych systémov oznamovania; vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere zaviedli systém IMS, naďalej zvyšovali úroveň dodržiavania pravidiel oznamovania a zároveň zvýšili rýchlosť oznamovania nezrovnalostí;

10. okrem toho vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty ešte stále v plnej miere nevyužívajú elektronický systém oznamovania; vyzýva tieto členské štáty, aby túto situáciu bezodkladne napravili;

11. opakovane vyjadruje poľutovanie nad závažnými pochybnosťami o kvalite informácií, ktoré poskytujú členské štáty, a konštatuje, že niektoré členské štáty naďalej oznamujú veľmi malý počet zistených nezrovnalostí a prípadov podvodov, a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o tom, či sú vnútroštátne systémy kontrol v uvedených členských štátoch účinné;

12. pripomína, že právne predpisy Únie od členských štátov vyžadujú, aby oznamovali všetky nezrovnalosti najneskôr do dvoch mesiacov po skončení štvrťroka, v ktorom bola nezrovnalosť prvýkrát zistená správnym alebo súdnym orgánom a/alebo v ktorom sa objavili nové informácie o oznamovanej nezrovnalosti; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie, a to vrátane zefektívnenia vnútroštátnych administratívnych postupov, s cieľom dodržať požadované termíny a skrátiť časový odstup medzi zistením a oznámením nezrovnalosti; vyzýva členské štáty, aby v boji proti podvodom v prvom rade vystupovali ako ochrancovia prostriedkov daňových poplatníkov;

13. zdôrazňuje nevyhnutnosť spoľahlivých štatistických údajov o rozsahu podvodov a korupcie, najmä tých, ktoré sa týkajú daňových a colných podvodov a organizovanej trestnej činnosti zameranej na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ani napriek opakovaným žiadostiam Európskeho parlamentu uvedené údaje neposkytla;

14. vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že Komisia nie je schopná určiť skutočný rozsah nezrovnalostí a podvodov a že preto nie je možné posúdiť celkový rozsah nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch ani určiť a potrestať členské štáty s najvyššou mierou nezrovnalostí a podvodov, ako v roku 2009 požadoval Európsky parlament;

15. upozorňuje na to, že za posledných pár rokov boli vyvinuté nové spôsoby merania korupcie a podvodov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu iniciovala opatrenia s cieľom uplatňovať tieto nové nástroje merania a poskytnúť posúdenie rozsahu korupcie a podvodov pri využívaní finančných prostriedkov EÚ a sprenevere príjmov EÚ; tým sa umožní zhodnotiť účinnosť ochrany finančných prostriedkov EÚ pred zneužitím a príjmov EÚ pred spreneverou;

16. žiada, aby zodpovednosť za vytvorenie nástrojov merania podvodov a korupcie, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ, na seba prevzala Komisia v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, Európskym dvorom audítorov a ďalšími audítorskými a kontrolnými orgánmi EÚ;

17. konštatuje, že takzvané pravidlo 50/50(12), ktoré sa uplatňuje v poľnohospodárstve, je účinný stimul pre členské štáty na urýchlenie a dokončenie postupov vymáhania; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je možné uplatňovať tento mechanizmus spätného získania takisto na ostatné odvetvia (oblasť súdržnosti a predvstupová oblasť) a takisto či by podľa tohto pravidla bolo vhodné skrátiť lehotu na opatrenia týkajúce sa vymáhania o polovicu, t. j. na dva a štyri roky;

18. konštatuje, že vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov na rok 2010 sa uvádza, že pri platbách vo finančných výkazoch na rok 2010 bol zistený veľký počet chýb, ktoré dosiahli 3,7 % všetkých rozpočtových výdavkov EÚ, t. j. približne 4,5 miliardy EUR;

19. konštatuje, že v správe Európskeho dvora audítorov sa ďalej uvádza, že orgány členských štátov mali pred schválením platieb dostatok informácií, aby zistili niektoré z chýb a napravili ich alebo im predišli;

III. Príjmy. Vlastné zdroje

20. poukazuje na to, že náležitý výber DPH a colných poplatkov má priamy vplyv tak na hospodárstvo jednotlivých členských štátov, ako aj na rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že zlepšenie systémov výberu príjmov by malo byť pre všetky členské štáty, a predovšetkým tie, ktoré v súčasnej hospodárskej situácii čelia najväčším problémom, prvoradou prioritou;

21. upozorňuje na to, že dôraz by sa mal začať klásť na efektívnejší výber príjmov; zdôrazňuje, že daňové podvody vedú k obrovským stratám v rozpočte EÚ a hospodárstvach jednotlivých členských štátov, čím sa zhoršuje dlhová kríza; pripomína, že náklady na existujúcu sivú ekonomiku znášajú tí občania, ktorých príjem je ľahko zdokumentovateľný a zistiteľný;

22. konštatuje, že údaje, ktoré poskytli členské štáty a ktoré sa týkajú nezrovnalostí v oblasti tradičných vlastných zdrojov, sa podstatne líšia, a preto sa domnieva, že klasifikácia nezrovnalostí a prípadov podvodov v databáze vlastných zdrojov OWNERS nie je celkom spoľahlivá; vyzýva Komisiu, aby zistila, ako je možné zlepšiť uvedenú databázu a zabezpečiť spoľahlivosť a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

23. vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zameriavala na vykonávanie stratégií členských štátov v oblasti colných kontrol, najmä v oblasti vysokorizikového dovozu, a zlepšila činnosti súvisiace so zistením nezrovnalostí a prípadov údajného podvodu v oblasti tradičných vlastných zdrojov;

24. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že pašovanie, najmä pašovanie cigariet, je pre EÚ naďalej veľkým problémom, výsledkom ktorého je strata podstatných zdrojov z vnútroštátnych rozpočtov a rozpočtu EÚ; víta akčný plán, ktorý vypracovala Komisia na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východnej hranici EÚ, ako aj obnovenie colnej spolupráce s Čínou a Ruskom koncom roka 2010 a strategický rámec pre colnú spoluprácu, ktorý podpísali obidve krajiny;

25. víta výsledky spoločnej colnej operácie členských štátov s názvom Sirocco, ktorá sa konala v júni 2010 a ktorú koordinoval Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), počas ktorej bolo zadržaných približne 40 miliónov cigariet, 1,2 tony tabaku na ručne šúľané cigarety, 7 000 litrov alkoholu a 8 miliónov iných falšovaných výrobkov;

26. konštatuje, že veľký podiel príjmov pochádza z dane z pridanej hodnoty (DPH), a preto je potrebné, aby Komisia a členské štáty monitorovali a účinne reagovali na súčasné aj nové trendy v podvodoch; víta zelenú knihu Komisie o budúcnosti DPH a žiada predloženie konkrétnych návrhov týkajúcich sa reformy DPH;

Straty v oblasti DPH

27. poukazuje na to, že podľa štúdie, ktorú si dala vypracovať Európska komisia(13), je odhadovaný priemerný výpadok DPH v EÚ(14) na úrovni 12 %; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že tento výpadok DPH dosiahol znepokojujúcu úroveň 30 % v Grécku a 22 % v Taliansku, teda v krajinách, ktoré prechádzajú najzložitejšou dlhovou krízou a ktorých stav ohrozuje hospodársku stabilitu celej EÚ 27;

28. zdôrazňuje, že výpadky DPH sa okrem vyhýbaniu sa plateniu dane a stratám v dôsledku platobnej neschopnosti dajú pripísať aj podvodom a že straty v oblasti DPH, ktoré predstavujú miliardy EUR, je možné kompenzovať iba prostredníctvom úsporných opatrení, ktoré sa dotýkajú tých občanov EÚ, ktorých príjem je ľahko zistiteľný;

29. upozorňuje na skutočnosť, že model výberu DPH sa od svojho zavedenia nezmenil; zdôrazňuje, že je vzhľadom na množstvo zmien technologického a hospodárskeho prostredia, ktoré sa uskutočnili, zastaraný;

Straty v oblasti ciel

30. zdôrazňuje, že príjmy z colných poplatkov sú významnou súčasťou tradičných vlastných zdrojov EÚ a zdrojom príjmu vlád členských štátov, ktoré si ponechávajú 25 % na pokrytie nákladov spojených s ich výberom; opakuje, že efektívne predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom v tejto oblasti chráni finančné záujmy Únie a má závažný dosah na vnútorný trh, a to tým, že odstraňuje nespravodlivú výhodu tých hospodárskych subjektov, ktoré sa vyhýbajú colným povinnostiam, v porovnaní s tými, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoje povinnosti;

31. zdôrazňuje, že správne fungovanie colného systému má priamy vplyv na výpočet DPH;

32. v tejto súvislosti pripomína, že Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 13/2011(15) poukazuje na zistenie, že len uplatňovanie colného režimu 42(16) v roku 2009 viedlo v siedmich členských štátoch, v ktorých Dvor audítorov vykonal audit, k odhadovanej strate približne 2 200 miliónov EUR(17), čo predstavuje 29 % DPH, ktorá je teoreticky uplatniteľná na zdaniteľnú sumu celkového objemu dovozu v rámci colného režimu 42 v roku 2009 v týchto siedmich krajinách;

33. poukazuje na to, že Európsky dvor audítorov našiel pri kontrole zjednodušených colných postupov, ktoré tvoria 70 % všetkých colných postupov, závažné nedostatky; upozorňuje na to, že tieto postupy viedli k bezdôvodným stratám v rámci rozpočtu Únie a k narušeniu obchodnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že zistené nedostatky spočívali okrem iného v nízkej kvalite alebo nevyhovujúcej zdokumentovanosti auditov a v nedostatočnom využívaní metód automatizovaného spracovania údajov na vykonanie kontrol počas spracúvania zjednodušených postupov;

IV. Výdavky

Poľnohospodárstvo

34. konštatuje, že v roku 2010 sa zvýšilo oznamovanie nezrovnalostí a prípadov podozrení z podvodu, zatiaľ čo ich finančný dosah sa zvýšil z 13 miliónov EUR v roku 2009 na 69 miliónov EUR v roku 2010;

35. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že situácia týkajúca sa celkovej sumy späť získaných finančných prostriedkov je naďalej neuspokojivá: v rozpočtovom roku 2010 členské štáty vymohli 175 miliónov EUR, čo je 42 % dlhov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) z roku 2007 a po tomto roku, zatiaľ čo zvyšná celková suma na vymáhanie ku koncu finančného roka 2010 bola 1,2 miliardy EUR, kým členské štáty v rámci pravidla 50/50 previedli zo svojich vnútroštátnych rozpočtov do rozpočtu EÚ len 300 miliónov EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezohľadnila žiadosť Európskeho parlamentu a v správe za rok 2010 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie mu neposkytla informácie o pokroku v tejto oblasti; opakovane vyzýva Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia na zavedenie účinného systému vymáhania finančných prostriedkov a aby Európskemu parlamentu neustále poskytovala informácie;

36. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v roku 2010 niektoré členské štáty nedodržali lehoty na oznámenie nezrovnalostí; súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné, aby všetky členské štáty zdokonalili predkladané správy; pripomína, že Fínsko, Rakúsko a Holandsko sa zaviazali dodržiavať požiadavky na predkladanie správ, a vyzýva Komisiu, aby vo výročnej správe s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom poskytla informácie o pokroku, ktorý tieto členské štáty dosiahli v roku 2011;

37. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2010 Taliansko a členské štáty EÚ 12 klasifikovali viac ako 90 % z oznámených prípadov nezrovnalostí ako „podozrenie z podvodu“; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia vrátane úzkej spolupráce s európskymi inštitúciami na riešenie všetkých príčin, ktoré vedú k podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ;

38. vyjadruje znepokojenie nad podozrivo nízkou mierou podozrení z podvodov, ktoré oznámili Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo, a to predovšetkým vzhľadom na veľkosť týchto štátov a ich získanú finančnú podporu, ako sa uvádza v správe Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie; domnieva sa, že z tohto dôvodu vyvstávajú odôvodnené pochybnosti, či sa dodržiavajú zásady oznamovania; nalieha na Komisiu, aby zahrnula podrobné informácie o uplatňovanej metodike oznamovania v týchto členských štátoch a o ich schopnosti odhaľovať podvody; opäť vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala účinnosť systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch a zabezpečila, aby informácie o miere nezrovnalostí v členských štátoch odrážali skutočnú situáciu; vyzýva Komisiu, aby v správe s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie poskytla informácie o opatreniach prijatých v tejto oblasti v roku 2011;

Politika súdržnosti

39. z údajov poskytnutých vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie za rok 2010 vyplýva, že približne 70 % všetkých oznámených prípadov nezrovnalostí sa týkalo politiky súdržnosti, pričom v roku 2010 mala oblasť politiky súdržnosti najvyššiu mieru úspešnosti vymáhania (viac ako 60 %); zdôrazňuje, že podľa poskytnutých údajov nie je možné objektívne posúdiť skutočný počet nezrovnalostí a prípadov podvodov v tejto oblasti, keďže veľký počet oznámených nezrovnalostí a (alebo) prípadov podvodu môže súvisieť so zavedením systému IMS v roku 2009;

40. víta pokrok dosiahnutý v roku 2010 v súvislosti so spätne získanými sumami za programovacie obdobie 2000 – 2006, ktoré predstavovali 70 %, resp. 2,9 miliardy EUR chybne vyplatených finančných prostriedkov, pričom v roku 2009 dosiahla táto miera 50 %;

41. konštatuje, že v roku 2010 Dánsko, Francúzsko, Malta, Holandsko, Švédsko a Slovinsko neoznámili v tejto oblasti žiaden prípad nezrovnalosti, čo vzbudzuje pochybnosti, či sa systém IMS uplatňuje správne; vyjadruje znepokojenie nad nízkou mierou vymáhania v Maďarsku, Českej republike a Slovinsku (približne 20 % a menej); vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, vyšetrila príčiny a v správe za nasledujúci rok s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

42. zdôrazňuje, že – ako ukazujú údaje poskytnuté v správe za rok 2010 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – z analýzy tých kategórií nezrovnalostí, ktoré sa najviac oznamujú, vyplýva, že nezrovnalosti sa najčastejšie zisťujú v realizačnej fáze projektového cyklu a k najväčšiemu finančnému dosahu dochádza vo fáze výberu a obstarávania; zdôrazňuje, že na základe transparentného, jasného a pružného systému verejného obstarávania, aktívnejšieho využívania elektronického systému verejného obstarávania a stanovenia všeobecných zásad obstarávania na úrovni EÚ by bolo možné zabezpečiť efektívnejšie využitie finančných prostriedkov členských štátov a EÚ; očakáva, že Komisia účinne vykoná reformu systému verejného obstarávania;

Predvstupové fondy

43. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že predvstupové fondy majú najnižšiu mieru úspešnosti vymáhania výdavkov: v roku 2010 táto miera sotva dosiahla 10 % v porovnaní s 27 %; so znepokojením konštatuje, že miera vymáhania v období rokov 2002 – 2006 je stále nízka (približne 30 %), najmä v Bulharsku, Turecku, Litve a Lotyšsku, a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prijímajúce krajiny uviedli dôvody nízkej miery úspešnosti vymáhania, zlepšili svoje výsledky a aktualizovali chýbajúce informácie o dokončených postupoch vymáhania;

44. konštatuje, že v roku 2009 sa najväčší počet nezrovnalostí a prípadov podvodu týkal využívania finančných zdrojov programu SAPARD v Rumunsku a Bulharsku; víta skutočnosť, že Bulharsko dosiahlo veľký pokrok pri posilnení vnútroštátnych systémov kontroly, t. j. že v roku 2010 veľký podiel prípadov nezrovnalostí a podozrení z podvodu nezistili vonkajšie, ale domáce alebo vnútroštátne kontrolné orgány a inšpektori; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina nezrovnalostí a podozrení z podvodu v Rumunsku sa v súčasnosti zistí po inšpekciách vykonaných útvarmi EÚ alebo na ich žiadosť; vyzýva Komisiu, aby v záujme zlepšenia situácie úzko spolupracovala s rumunskými orgánmi;

45. víta cieľ Komisie podporovať nových príjemcov (Turecko, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Čierna Hora) v ich úsilí o zavedenie systému IMS;

V. OLAF

46. opakovane pripomína, že je nevyhnutné pokračovať v posilňovaní nezávislosti, účinnosti a efektívnosti úradu OLAF;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie odporúčaní vydaných na základe prešetrení prípadov úradom OLAF;

VI. Verejné obstarávanie, väčšia transparentnosť a boj proti korupcii

48. vyzýva Komisiu, príslušné agentúry Únie a členské štáty, aby prijali opatrenia a poskytli zdroje na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ nestali predmetom korupcie, aby sa prijali odrádzajúce sankcie v prípade zistenia korupcie alebo podvodu a aby sa urýchlilo zabavovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ktorý je spojený s podvodmi, daňovými podvodmi a trestnou činnosťou súvisiacou s praním špinavých peňazí;

49. zdôrazňuje, že v oznámení Komisie z roku 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ sa odhaduje, že v EÚ sa ročne z dôvodu korupcie stratí 120 miliárd EUR, čo spôsobuje finančné škody, znižuje objem verejných financií a oslabuje dôveru v demokratické inštitúcie; okrem toho zdôrazňuje, že v uznesení Parlamentu z roku 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii sa uvádza, že korupcia vedie k zneužívaniu verejných financií vo všeobecnosti i finančných prostriedkov EÚ, ktoré odvádzajú daňoví poplatníci, a k deformácii trhu, a vyzýva – ako aj vo svojom písomnom vyhlásení č. 2/2010 – Komisiu a príslušné orgány Únie na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ nestávali predmetom korupcie;

50. víta rozhodnutie Európskeho parlamentu ustanoviť osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí;

51. víta skutočnosť, že Malta 20. januára 2011 ratifikovala Dohovor o ochrane finančných záujmov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohovor ešte neratifikovala Česká republika, a vyzýva tento členský štát, aby túto situáciu čo najskôr napravil; zároveň vyzýva Estónsko, aby ratifikovalo protokol z 29. novembra 1996 o výklade tohto dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v rámci rozhodovania o prejudiciálnych otázkach;

52. pripomína, že program Hercule II je Komisiou (úradom OLAF) riadený finančný nástroj v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a prevencie súvisiacej trestnej činnosti vrátane pašovania cigariet; poznamenáva, že pri strednodobom hodnotení programu Hercule II sa potvrdila pridaná hodnota tohto programu; zastáva názor, že nástupca tohto nástroja, t. j. program Hercule III, by mal naďalej zlepšovať technické vybavenie v členských štátoch, financovať prístup do databáz kľúčových pre vyšetrovanie orgánov členských štátov a úradu OLAF a bojovať proti pašovaniu a falšovaniu cigariet v súlade s právne záväznými dohodami s tabakovými výrobcami;

53. opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli, zaviedli a pravidelne hodnotili jednotné systémy verejného obstarávania s cieľom zabrániť podvodom a korupcii, aby stanovili a uplatňovali jednoznačné podmienky účasti na verejnom obstarávaní a kritériá, na základe ktorých sa uskutočňujú rozhodnutia o verejnom obstarávaní, a aby okrem toho prijali a zaviedli do praxe systémy revízie rozhodnutí o verejnom obstarávaní na úrovni jednotlivých štátov, zabezpečili transparentnosť a zodpovednosť v oblasti verejných financií a prijali a zaviedli do praxe systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly;

54. víta, že Komisia v januári roku 2011 uviedla Zelenú knihu o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ s názvom Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania; poukazuje na to, že hodnotiaca správa týkajúca sa danej konzultácie bola prijatá koncom júna 2011 a že v decembri 2011 Komisia schválila svoje návrhy reformy základných pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania (smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES);

VII. Nadväzné kroky

55. žiada Komisiu, aby informovala Parlament o tom, aké iné ukazovatele, zdroje alebo metódy, okrem informácií, ktoré dostáva od poskytovateľov informácií alebo informátorov, môže využiť s cieľom určiť, v ktorých oblastiach financovania EÚ alebo príjmov EÚ je zvýšená miera podvodov;

56. vyzýva Komisiu, aby posúdila, či vyšetrované prípady podvodov vyplývajúce z údajov od poskytovateľov informácií alebo informátorov zodpovedajú oblastiam, v ktorých sa na základe nezávislých kritérií alebo ukazovateľov očakáva možnosť vysokej miery podvodov; ak nezodpovedajú, vyzýva Komisiu, aby posúdila iné metódy iniciovania vyšetrovaní v oblastiach, kde sa podozrenia z podvodu skrývajú pod právnymi predpismi mlčanlivosti v trestnej veci, ktoré bránia úniku informácií od poskytovateľov informácií alebo informátorov;

57. vzhľadom na skutočnosť, že táto situácia sa opakuje už viacero rokov, t. j. že členské štáty neposkytujú údaje včas alebo že údaje, ktoré poskytujú, sú nepresné a neporovnateľné, a preto nie je možné objektívne posúdiť skutočný rozsah podvodov v členských štátoch, a keďže Európsky parlament, Komisia a OLAF nemôžu vykonávať svoje funkcie, pokiaľ ide o posúdenie situácie a predkladanie ďalších návrhov, zdôrazňuje, že uvedenú situáciu nie je možné tolerovať, a vyzýva Komisiu, aby prijala úplnú zodpovednosť za vymáhanie neoprávnene vyplatených prostriedkov zo strany členských štátov a aby zhromažďovala požadované homogénne porovnateľné údaje a zaviedla zásady oznamovania v prípade všetkých členských štátov;

o

o   o

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Európskemu úradu pre boj proti podvodom.

(1)

         http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-commission/2010_sk.pdf

(2)

         http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-olaf/rep_olaf_2010_en.pdf

(3)

         Ú. v. EÚ C 326, 10.11.2011, s. 1.

(4)

          Prijaté texty, P7_TA(2011)0388.

(5)

          P7_DCL(2010)0002.

(6)

         Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(7)

         Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(8)

         Prijaté texty, P7_TA(2011)0142.

(9)

         Rozsah a rozvoj sivej ekonomiky 31 európskych krajín a 5 ďalších krajín OECD od roku 2003 do roku 2011 (Size and Development of the Shadow Economy of 31 European and 5 other OECD Countries from 2003 to 2011), Friedrich Schneider, k dispozícii na webovej stránke http://www.econ.jku.at/members/Schneider/files/publications/2011/ShadEcon31.pdf.

(10)

        Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245).

(11)

        Sivá ekonomika v Európe, 2010: Používanie elektronických systémov platby na boj proti sivej ekonomike (The Shadow Economy in Europe: Using Electronic Payment Systems to Combat the Shadow Economy), 2010 Friedrich Schneider, A.T. Kearney, 2010.

(12)

        Na základe tohto pravidla môže Komisia vymáhať 50 % neregulárnych platieb z rozpočtov členských štátov, ktoré sa nevymáhali v štvorročnej lehote alebo v osemročnej lehote, ak sa vedú súdne konania týkajúce sa vymáhania platieb. Toto pravidlo sa uplatňuje s cieľom zabezpečiť urýchlené vymáhanie neoprávnene vyplatených prostriedkov.

(13)

        Štúdia o kvantifikácii a analýze výpadkov DPH v 25 členských štátoch EÚ, ktorú pre Komisiu vypracovala spoločnosť Reckon LLP.

(14)

        Rozdiel medzi skutočnými príjmami z DPH a tým, čo by členské štáty mali teoreticky získať na základe ich hospodárskeho výkonu.

(15)

        Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 13/2011 s názvom Predchádza sa prostredníctvom kontroly colného režimu 42 úniku DPH a odhaľuje sa ním únik DPH?

(16)

        Režim, ktorý využíva dovozca na získanie oslobodenia od DPH, keď sa dovážaný tovar prepravuje do iného členského štátu a keď sa DPH odvádza v členskom štáte určenia.

(17)

        Z toho straty vo výške 1 800 miliónov EUR vznikli v siedmich vybraných členských štátoch a 400 miliónov EUR v 21 členských štátoch určenia dovážaného tovaru vo vzorke.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch správa s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa 2010 (ďalej len „správa za rok 2010“) obsahuje najnovšie informácie o nezrovnalostiach a podozreniach z podvodu, ktoré oznámili členské štáty. Správa skúma osobitnú tému, na ktorej sa Komisia a členské štáty vopred dohodli, konkrétne riziko dvojitého financovania v politike súdržnosti.

V roku 2010 sa zvýšil počet oznámení nezrovnalostí vo všetkých odvetviach okrem predvstupových fondov a tradičných vlastných zdrojov. Na toto zvýšenie mohla mať vplyv uzávierka vykonávacieho obdobia Kohézneho fondu 2000 – 2006 a zlepšenie systému správy nezrovnalostí (IMS). Systém IMS, ktorý sa zaviedol v roku 2009 a ktorý zriadil a monitoruje úrad OLAF, v súčasnosti nepoužívajú všetky členské štáty. V roku 2010 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia a takisto presadila právo na legislatívnu iniciatívu s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali svoje povinnosti týkajúce sa oznamovania a aby bolo možné získať údaje o nezrovnalostiach a podvodoch v členských štátoch na spoľahlivej a porovnateľnej úrovni. Komisia v správe za rok 2010 uznala, že: „Údaje uvedené v tejto správe je potrebné vykladať opatrne. Pokiaľ ide o skutočné úrovne nezrovnalostí, nepoznáme ich skutočnú hodnotu ani odhad, a teda nie sú dané...“ Spravodajca sa domnieva, že táto situácia je neuspokojivá, pretože ak sa výročné správy Komisie zakladajú na nepresných údajoch, ktoré nie je možné porovnať, podnecuje to otázky o ich celkovom účele. Je nevyhnutné, aby Komisia prijala úplnú zodpovednosť a požadovala od členských štátov, aby včas poskytli všetky nevyhnutné údaje, a umožnila tak určenie skutočného rozsahu podvodov v členských štátoch.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.3.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Andrea Češková, Ryszard Czarnecki, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Jan Mulder, Eva Ortiz Vilella, Aldo Patriciello, Crescenzio Rivellini, Bart Staes, Georgios Stavrakakis, Søren Bo Søndergaard, Michael Theurer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zuzana Brzobohatá, Edit Herczog, Véronique Mathieu, Olle Schmidt, Derek Vaughan

Posledná úprava: 26. apríla 2012Právne oznámenie