Postup : 2009/2170(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0152/2012

Predkladané texty :

A7-0152/2012

Rozpravy :

PV 09/05/2012 - 19
CRE 09/05/2012 - 19

Hlasovanie :

PV 10/05/2012 - 12.53
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 174kWORD 109k
2. mája 2012
PE 469.993v03-00 A7-0152/2012

s odporúčaniami pre Komisiu o zmene nariadenia (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II)

(2009/2170(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Cecilia Wikström

(Iniciatíva – článok 42 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu o zmene nariadenia (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II)

(2009/2170(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä na ods. 2 písm. c) tohto článku,

–   so zreteľom na články 8 a 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a na články 7 a 11 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na blížiace sa pristúpenie Únie k tomuto dohovoru na základe článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(1), najmä jeho články 2 a 5 ods. 3, a na návrh na prepracovanie tohto nariadenia (COM(2010)0748),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 1995 vo veci C-68/93 Shevill, Zb. 1995, s. I-415,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011 v spojených veciach C-509/09 a C-161/10 eDate Advertising GmbH(2),

–   so zreteľom na stanovisko generálneho advokáta Manciniho vo veci 352/85 Bond van Adverteerders a iní/Holandsko, Zb. 1988, s. 2085, na rozsudok vo veci C-260/89 Elliniki Radiofonia Tileorasi (ERT-AE), Zb. 1991 s. I-2925, rozsudok a stanovisko generálneho advokáta Van Gervena vo veci C-159/90 Society for the Protection of Unborn Children Ireland Ltd, Zb. 1991, s. I-4685 a stanovisko generálneho advokáta Jacobsa vo veci C-168/91 Christos Konstantinidis, Zb. 1993, s. I-1191,

–   so zreteľom na pôvodný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, ktorý predložila Komisia (COM(2003)0427),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. júla 2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“)(3),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II)(4), najmä jeho článok 30 ods. 2(5),

–   so zreteľom na porovnávaciu štúdiu, ktorú dala vypracovať Komisia, o situácii v 27 členských štátoch, pokiaľ ide o rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práv na ochranu osobnosti(6),

–   so zreteľom na údajné vyhľadávanie najvýhodnejšej právnej ochrany pred nactiutŕhaním (libel tourism)(7),

–   so zreteľom na zákon Spojeného kráľovstva o ohováraní(8),

–   so zreteľom na verejné vypočutie uskutočnené 28. januára 2010(9),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty, ktoré vypracovala spravodajkyňa Výboru pre právne veci, a množstvo odborných texty na túto tému(10),

–   so zreteľom na článok 42 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0152/2012),

A. keďže Súdny dvor na základe svojho rozhodnutia vo veci Shevill v rozhodnutí k veci eDate Advertising uvádza, že článok 5 ods. 3 nariadenia (ES) sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia práv na ochranu osobnosti obsahom informácií uverejnených na internetových stránkach má osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva boli porušené, možnosť podať žalobu o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, buď na súdoch členského štátu, v ktorom je vydavateľ tohto obsahu usadený, alebo na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov. Táto osoba môže tiež namiesto žaloby o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, podať žalobu na súdy každého členského štátu, na ktorého území je alebo bol prístupný obsah informácie uverejnenej na internete. Tieto súdy majú právomoc len na rozhodovanie o škode spôsobenej na území členského štátu sídla súdu, na ktorý je žaloba podaná;

B.  keďže nariadenie Rím II neobsahuje ustanovenie o určení rozhodného práva vo veci porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti;

C. keďže posudzovanie vhodného ustanovenia bolo ovplyvnené polemikou týkajúcou sa vyhľadávania najvýhodnejšej právnej ochrany pred nactiutŕhaním, teda určitými špekuláciami so súdnou príslušnosťou (forum shopping), pri ktorých sa žalobca rozhodne podať žalobu z dôvodu ohovárania na súd, od ktorého možno očakávať priaznivý rozsudok – v zásade na súdy v Anglicku a vo Walese, ktoré sa na celosvetovej úrovni považujú za najzhovievavejšie voči žalobcom; keďže však ide o problematiku, ktorá presahuje rámec Spojeného kráľovstva a ktorá sa týka aj iných jurisdikcií;

D. keďže vysoké náklady súdnych konaní na takomto súde a prípadný veľký rozsah ujmy, ktorá na ňom môže byť priznaná, majú údajne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu; keďže v prípadoch, keď sú náklady na právnu pomoc vysoké, môžu byť vydavatelia nútení zakladať si sídlo v miestach, v ktorých očakávajú dobrú obhajobu;

E.  keďže zákon o ohováraní, ktorý sa v súčasnosti prerokúva v britskom parlamente, sľubuje podstatný pokrok na ceste k odstráneniu uvedeného nepriaznivého vplyvu na vydavateľov, i keď sa ním zrejme nepodarí vyriešiť problém vysokých nákladov na súdne konanie;

F.  keďže s nástupom internetu pribudla ďalšia komplikácia v podobe virtuálnej všeobecnej prístupnosti v spojení s nepretržitým uverejňovaním príspevkov, vytváraním blogov a výskytom anonymných textov;

G. keďže sloboda tlače a médií je charakteristickým znakom demokratickej spoločnosti;

H. keďže musia existovať dostupné opravné prostriedky v prípade zneužitia slobody, najmä ak je ním poškodený súkromný život a dobré meno jednotlivcov(11); keďže každý členský štát by mal zabezpečiť, aby takéto opravné prostriedky existovali a aby boli účinné v prípade porušovania takýchto práv; keďže členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby neúmerne vysoké súdne náklady neviedli v praxi k zamedzeniu prístupu žalobcov k spravodlivosti ; keďže náklady na súdne konania môžu byť neúnosné aj pre médiá;

I.   keďže každý štát musí podľa vlastného uváženia stanoviť primeranú rovnováhu medzi právom na rešpektovanie súkromného života, ktoré zaručuje článok 8 EDĽP, a právom na slobodu prejavu, ktoré je zaručené v článku 10 EDĽP;

J.   keďže bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa Únii po pristúpení k EDĽP možno časom podarí nájsť spoločný prostriedok na riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa slobody dodávať tovar a slobody poskytovať služby ako výsledok „dialektického vývoja“, v ktorý dúfal generálny advokát Mancini v súvislosti s prípadom Bond van Adverteerder, a to aj vzhľadom na rozsudky vo veciach Elliniki Radiofonia Tileorasi a Society for the Protection of Unborn Children Ireland Ltd a stanovisko generálneho advokáta Jacoba vo veci Christos Konstantinidis; už vo veci Society for the Protection of Unborn Children Ireland Ltd(12)generálny advokát Van Gerven navrhol, aby sa na vnútroštátny právny predpis, ktorý s cieľom preukázať súlad s právom [Únie] musí byť založený na právnych pojmoch, ako sú záväzné požiadavky verejného záujmu alebo verejného poriadku, vzťahoval rozsah pôsobnosti práva [Únie] z toho dôvodu, že napriek možnosti členských štátov slobodne vymedziť pojmy verejný záujem alebo verejný poriadok, rozsah týchto pojmov v prípade opatrení spadajúcich do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie je predsa len predmetom kontroly zo strany Únie a tieto pojmy musia byť odôvodnené a vymedzené jednotným spôsobom pre celú [Úniu] v rámci práva [Únie], a teda zohľadňovať všeobecné zásady týkajúce sa základných práv a slobôd;

K. keďže by však nebolo vhodné prijať pravidlá v oblasti medzinárodného práva súkromného na určenie rozhodného práva, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom prispôsobené cieľu chrániť určité právo viac ako iné alebo ktorých cieľom je obmedziť dosah právneho poriadku konkrétneho členského štátu, najmä so zreteľom na existenciu ustanovenia článku 26 o verejnom poriadku (ordre public) v nariadení Rím II; keďže je preto osobitne dôležité zachovať v nariadení Brusel I kontrolu verejného poriadku;

L. keďže v prípade práva na vyjadrenie by sa malo uplatniť kritérium čo najužšej väzby, pretože takáto náprava by sa mala poskytovať okamžite a je svojím charakterom dočasná; keďže v tomto ustanovení by sa mala zohľadniť aj zmluvná sloboda strán a možnosť rozhodnúť sa pre uplatnenie lex fori v prípade, keď sa žalobca rozhodne podať žalobu na súdy v krajine médií v prípade škody spôsobenej vo viacerých členských štátoch;

M. keďže s cieľom podporovať verejné prostriedky znižovaním počtu súdnych sporov, presadzovať prístup k spravodlivosti, zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na súkromný život by Komisia okrem toho mala uskutočniť rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane novinárov, médií a špecializovaných právnikov a sudcov, aby navrhla vytvorenie centra pre dobrovoľné riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti vrátane ohovárania, a to prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov; keďže toto by predstavovalo oveľa progresívnejší prístup k riešeniu takýchto sporov zodpovedajúci 21. storočiu a umožnilo by to pokrok na ceste k modernejšej justičnej kultúre naklonenej mediácii;

N. keďže členské štáty by mohli podporovať a presadzovať využívanie budúcich centier pre ARS, a to aj tým, že by umožnili, aby sa pri rozhodnutí o nákladoch zohľadnilo ich nevyužitie;

O. keďže takéto centrum by mohlo byť v podstate finančne sebestačné;

1.  žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádzajúc z podrobných odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto dokumentu predložila návrh s cieľom doplniť do nariadenia Rím II ustanovenie upravujúce rozhodné právo v prípade mimozmluvných záväzkov v dôsledku porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti vrátane ohovárania;

2.  ďalej Komisiu žiada, aby na základe článku 81 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh na vytvorenie centra pre dobrovoľné riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa porušenia súkromia a práv na ochranu osobnosti vrátane ohovárania, a to prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov;

3.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

4.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade.

(1)

Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(2)

Zatiaľ neuverejnený v zbierke rozhodnutí ESD.

(3)

Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 370.

(4)

Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

(5)

Najneskôr 31. decembra 2008 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru štúdiu o situácii v oblasti rozhodného práva pre mimozmluvné záväzky vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práv na ochranu osobnosti s ohľadom na pravidlá súvisiace so slobodou tlače a slobodou prejavu v médiách a otázky kolízie práva súvisiace so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

(6)

JLS/2007/C4/028, záverečná správa.

(7)

Pozri 5. verejnú prednášku na počesť Dame Ann Ebsworthovej, ktorú uskutočnil ctihodný Lord Hoffmann 2. februára 2010, a článok Trevora C. Hartleyho: „Libel Tourism“ and Conflict of Laws, (Vyhľadávanie najvýhodnejšej právnej ochrany pred nactiutŕhaním a kolízia práva), ICLQ zv. 59, s. 25., január 2010.

(8)

Dokument na nahliadnutie uverejnený na adrese http://www.justice.gov.uk/consultations/docs/draft-defamation-bill-consultation.pdf; Pozri aj prvú správu spoločného výboru britského parlamentu na adrese http://www.publications.parliament.uk/pa/jt201012/jtselect/jtdefam/203/20302.htm.

(9)

Vypočutie na tému práva na ochranu osobnosti, najmä v súvislosti s poškodením dobrého mena, v kontexte medzinárodného práva súkromného, najmä nariadenia Rím II. Vystúpenia rečníkov sa nachádzajú na stránke: http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/eventsCom.do?page=2&product=CHE&language=EN&body=JURI.

(10)

DT\820547EN.doc a DT\836983EN.doc.; pozri najmä publikácie z júla 2010 v rámci on-line sympózia na tému Rím II a ohováranie: http://conflictoflaws.net/2010/rome-ii-and-defamation-online-symposium , autor Jan von Hein, profesor občianskeho práva, medzinárodného práva súkromného a porovnávacieho práva, Univerzita Trier, Nemecko (ktorému je spravodajkyňa osobitne zaviazaná za návrhy nachádzajúce sa v tomto dokumente), Trevor Hartley, emeritný profesor na London School of Economics, Andrew Dickinson, hosťujúci prednášajúci v oblasti medzinárodného práva súkromného na Britskom inštitúte pre medzinárodné právo a porovnávacie právo (British Institute of International and Comparative Law) a hosťujúci profesor na Univerzite v Sydney, Olivera Boskovic, profesorka práva na Univerzite v Orléans, Bettina Heiderhoff, profesorka práva na Univerzite v Hamburgu, Nerea Magallón, bývalá profesorka práva na Baskickej univerzite (Universidad del País Vasco/Euskal Herriko Unibertsitatea), v súčasnosti vyučuje medzinárodné právo súkromné v Santiago de Compostela, Louis Perreau-Saussine, profesor práva na Univerzite v Nancy, a Angela Mills Wade, výkonná riaditeľka zoskupenia European Publishers Council. Pozri tiež Jan-Jaap Kuipers: Towards a European Approach in the Cross-Border Infringement of Personality Rights , 12 German Law Journal 1681-1706 (2011) na stránke http://www.germanlawjournal.com/index.php?pageID=11&artID=1379. K téme EÚ a základné práva pozri Darcy S. Binder: The European Court of Justice and the Protection of Fundamental Rights in the European Community: New Developments and Future Possibilities in Expanding Fundamental Rights Review to Member State Action, Jean Monnet Working Paper No 4/95, na stránke: http://centers.law.nyu.edu/jeanmonnet/papers/95/9504ind.html.

(11)

V súčasnosti sa dobré meno považuje za predmet ochrany podľa EDĽP, a to ako súčasť súkromného života (pozri N. v. Sweden, č. 11366/85).

(12)

Bod 31.


PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že nariadenie (ES) č. 864/2007 z o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) by malo byť doplnené o odôvodnenia 32a a článok 5a s týmto znením:

Odôvodnenie 32a

Toto nariadenie nebráni členským štátom uplatňovať ich ústavné pravidlá súvisiace so slobodou tlače a slobodou prejavu v médiách. Najmä uplatnenie ustanovenia právneho poriadku určeného týmto nariadením, ktoré by malo za následok výrazné obmedzenie rozsahu týchto ústavných pravidiel, sa môže v závislosti od okolností prípadu a právneho poriadku členského štátu súdu konajúceho vo veci považovať za uplatnenie v rozpore s verejným poriadkom („ordre public“) príslušného súdu.

Článok 5a

Súkromie a právo na ochranu osobnosti

1.        Pokiaľ ide o mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia práva na súkromie alebo práva na ochranu osobnosti vrátane ohovárania, je rozhodným právo krajiny, v ktorej došlo alebo by mohlo dôjsť k najvýznamnejšej časti alebo častiam straty alebo škody.

2.        Ak však obžalovaný nemohol oprávnene predvídať závažné dôsledky svojho konania, ku ktorému došlo v krajine určenej odseku 1, rozhodným právom je právny poriadok krajiny, v ktorej má táto osoba obvyklý pobyt.

3.        V prípade, ak bolo porušenie spôsobené uverejnením tlačoviny alebo vysielaním, sa za krajinu, v ktorej došlo alebo by mohlo dôjsť k najvýznamnejšej časti alebo častiam škody považuje krajina, ktorej je v hlavnej miere určená tlačovina alebo vysielacia služba, alebo ak to nie je zjavné, krajina, v ktorej sa vykonávajú kontroly obsahu vydaní a malo by sa uplatňovať jej právo. Krajina, ktorej je tlačovina alebo vysielanie určené, sa určuje najmä podľa jazyka tlačoviny alebo vysielania alebo podľa objemu predaja či veľkosti publika v danej krajine v pomere k celkovému predaju alebo veľkosti publika alebo kombináciou týchto faktorov.

4.        Pre právo na vyjadrenie alebo zodpovedajúce opatrenia a akékoľvek preventívne opatrenia alebo súdne príkazy proti vydavateľovi alebo vysielateľovi týkajúce sa obsahu tlačoviny alebo vysielania alebo porušenia súkromia alebo práv na ochranu osobnosti vyplývajúcich zo spracovania osobných údajov je rozhodným právom právny poriadok krajiny, v ktorej má vydavateľ, vysielateľ alebo správca obvyklé sídlo.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.4.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

24

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Antonio López-Istúriz White, Jiří Maštálka, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Sergio Gaetano Cofferati, Vytautas Landsbergis, Eva Lichtenberger, Axel Voss

Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach

Posledná úprava: 3. mája 2012Právne oznámenie