SPRÁVA Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie

15.11.2012 - (2012/2041(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Anna Rosbach

Postup : 2012/2041(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0373/2012

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o mikrobiálnej výzve – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie

(2012/2041(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2012 o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na sektor ľudského zdravia a veterinárny sektor – perspektíva „jedného zdravia“,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 o akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 týkajúce sa iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov v oblasti výskumu s názvom „Mikrobiálna výzva – objavujúca sa hrozba pre ľudské zdravie“ (C(2011)7660),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám[2],

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. novembra 2009 o antimikrobiálnej rezistencii (SANCO/6876/2009r6),

–   so zreteľom na spoločnú technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA) zo 17. septembra 2009 s názvom Bakteriálna výzva: čas reagovať – výzva na prekonanie diskrepancie, pokiaľ ide o vývoj baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ a vývoj nových antibakteriálnych látok[3],

–   so zreteľom na druhú spoločnú správu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zo 14. marca 2012 o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických baktérií postihujúcich ľudí, zvieratá a potraviny[4],

–   so zreteľom na 2876. závery Rady z 10. júna 2008 týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie,

–   so zreteľom na 2980. závery Rady z 1. decembra 2009 týkajúce sa inovačných stimulov pre účinné antibiotiká,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií[5],

–   so zreteľom na tretiu revíziu zoznamu kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu zostaveného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) (správa z tretieho stretnutia poradnej skupiny WHO pre integrovaný dohľad nad antimikrobiálnou rezistenciou, ktoré sa konalo 14. – 17. júna 2011 v nórskom Osle) a na zoznam antimikrobiálnych látok veterinárneho významu zostavený Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) (zoznam OIE, máj 2007) a jeho následné zlepšenia,

–   so zreteľom na druhú správu Komisie pre Radu z 9. apríla 2010 na základe správ členských štátov o implementácii odporúčania Rady (2002/77/ES) o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne[6] a na pracovný dokument útvarov Komisie priložený k správe[7],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat, v ktorom sa zakazuje používanie antibiotík ako rastových stimulátorov[8],

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne[9] (2002/77/ES) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2001 o návrhu týkajúcom sa tohto odporúčania Rady (COM(2001)0333),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2001 s názvom Stratégia Spoločenstva proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2001)0333),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o hodnotení akčného plánu na ochranu a dobré životné podmienky zvierat na roky 2006 – 2010[10],

–   so zreteľom na odporúčania pre budúcu spoluprácu Transatlantickej pracovnej skupiny EÚ a USA pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR)[11],

–   so zreteľom na Potravinový kódex pravidiel pre analýzu rizík antimikrobiálnej rezistencie potravinového pôvodu[12],

   so zreteľom na kódex postupov na minimalizáciu a zamedzenie antimikrobiálnej rezistencie (CAC/RCP 61-2005),

   so zreteľom na prípravné opatrenia s názvom Antimikrobiálna rezistencia (AMR): výskum príčin vysokého a nevhodného používania antibiotík, ktoré schválil Parlament v rámci rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2012 a ktorých cieľom je preskúmať problém neprimeraného používania a predaja antimikrobiálnych látok na lekársky predpis alebo bez neho v celom reťazci – od lekára a lekárnika až po pacienta, pokiaľ ide o správanie všetkých zapojených aktérov,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0373/2012),

A. keďže vývoj liekovej rezistencie je prirodzeným a neodvratným dôsledkom antimikrobiálnej liečby; keďže tento proces môže byť urýchlený nadmerným a nerozvážnym používaním v humánnej a veterinárnej medicíne, čo v kombinácii s nedostatočnou hygienou a kontrolou infekcií môže ohroziť efektívne používanie už aj tak obmedzeného množstva existujúcich antimikrobiálnych látok;

B.  keďže odolnosť antibiotík voči niektorým baktériám je až 25 % alebo vyššia v niekoľkých členských krajinách;

C. keďže problém antimikrobiálnej rezistencie je z veľkej časti dôsledkom nesprávneho používania antibiotík, najmä ich nadmerného používania;

D.  keďže v mnohých členských štátoch neexistuje stabilný právny a regulačný rámec, ktorým by sa ustanovilo a podporilo racionálne používanie liekov;

E.  keďže iba v EÚ, na Islande a v Nórsku baktérie rezistentné voči antimikrobiálnym látkam spôsobujú ročne približne 400 000 infekcií, z ktorých 25 000 končí smrteľne, a dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady v súvislosti so stratou produktivity vo výške najmenej 1,5 miliardy EUR ročne;

F.  keďže rast antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je komplexnou záležitosťou s cezhraničným charakterom vyvolanou rôznymi vzájomne prepojenými faktormi; keďže sú potrebné početné intervenčné opatrenia na rôznych úrovniach, ktoré si vyžadujú intenzívnu spoluprácu krajín a odvetví;

G. keďže sa prehlbuje priepasť medzi rastúcou antimikrobiálnou rezistenciou a vývojom nových antimikrobiálnych látok; keďže od 70. rokov 20. storočia boli vyvinuté len 3 nové systematicky podávané antibiotiká proti gram-pozitívnym baktériám s mnohopočetnou liekovou rezistenciou[13]; keďže dve tretiny smrteľných prípadov súvisiacich s antimikrobiálnou rezistenciou v EÚ sú spôsobené gram-negatívnymi baktériami a žiadne nové látky nevstúpia v dohľadnej dobe na trh ;

H. keďže vzhľadom na nedostatočný vývoj nových antibakteriálnych liekov je rozhodujúce, aby sa zachovalo efektívne využívanie existujúcich antimikrobiálnych látok tak dlho, ako je to len možné, pomocou obozretného používania, preventívnych opatrení na zamedzenie rozširovaniu infekcií, očkovania, alternatívnej liečby a kontrolovaného dávkovania antimikrobiálnych látok;

I. keďže jediná v súčasnosti dostupná očkovacia látka (BCG) proti tuberkulóze (TBC) bola vyvinutá pred viac ako 90 rokmi a neposkytuje žiadnu ochranu pred najbežnejšou formou TBC – pľúcnou TBC;

J. keďže liečba tuberkulózy sa opiera o antibiotiká, ktoré boli vyvinuté pred desiatkami rokov, pričom mnohé z nich majú vážne vedľajšie toxické účinky;

K. keďže AMR sa vyskytuje u ľudí i zvierat a má nebezpečné dôsledky pre ich zdravie; keďže existuje prepojenie medzi antimikrobiálnymi látkami používanými u zvierat a rozširovaním rezistencie u ľudí, čo si vyžaduje ďalší výskum, ako aj koordinovaný, viacodvetvový prístup k antimikrobiálnej rezistencii vychádzajúci zo zásady „jedného zdravia“ a určený lekárom, ako aj používateľom v každom odvetví;

L.  keďže stále máme nedostatok relevantných detailných a porovnateľných údajov na európskej úrovni na účely komplexného monitorovania a analýzy medzi krajinami, ktoré spája používanie antimikrobiálnych látok a rezistencie;

M. keďže i napriek prvoradému cieľu poľnohospodárov, ktorí sa snažia udržať svoje hospodárske zvieratá zdravé a produktívne prostredníctvom vhodných poľnohospodárskych postupov (hygiena, riadne krmivo, primerané poľnohospodárstvo a dobré riadenie chovu zvierat), môžu zvieratá i tak ochorieť a k dispozícii by mala byť vhodná liečba a veterinárne lieky na liečenie choroby;

N.  keďže doposiaľ nebola prijatá žiadna štandardná definícia „preventívnej liečby“ a rôzne spôsoby výkladu tohto termínu sú príčinou neustálych sporov;

O. keďže je potrebné poskytnúť vzdelávanie a zvýšiť povedomie medzi všetkými, ktorí sú zapojení do používania antimikrobiálnych látok, vrátane tvorcov politík, zdravotníckych odborníkov a širokej verejnosti, s cieľom priniesť nevyhnutné zmeny v správaní predpisujúcich, lekárnikov a občanov;

P.  keďže výdaj antibiotík nie je v niektorých členských štátoch stále viazaný na lekársky predpis a keďže táto prax zhoršuje problém antimikrobiálnej rezistencie;

Q. keďže nedodržiavanie základných hygienických pravidiel v životnom prostredí človeka, nielen v nemocniciach, ale napríklad aj v domácnosti, spôsobuje ďalšie šírenie antimikrobiálnych patogénov;

R. keďže diagnostika zohráva kľúčovú úlohu v boji proti AMR tým, že sa zdôraznia cielenejšie prístupy k liečbe;

1.  domnieva sa, že zatiaľ čo takmer všetky členské štáty vyvinuli v súlade s odporúčaním Rady o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne národné stratégie proti antimikrobiálnej rezistencii, úspech je vzhľadom na splnenie stanovených cieľov pomalý a nerovný; žiada pevné odhodlanie vlády pre plnú a včasnú implementáciu na vnútroštátnej úrovni;

2.  víta päťročný strategický akčný plán Komisie na boj proti AMR, vyjadruje však znepokojenie, že mnohé z jeho bodov opakujú opatrenia stanovené pred viac ako desiatimi rokmi v odporúčaní Rady z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne[14];

3.  poznamenáva, že hoci akčný plán Komisie predstavuje krok správnym smerom, nejde dosť ďaleko, aby zamedzil rastúcej globálnej hrozbe plynúcej z antimikrobiálnej rezistencie; domnieva sa, že opatrenia odporúčané v akčnom pláne je potrebné implementovať čo najskôr; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila jednotný plán, v ktorom načrtne vhodné politické reakcie vrátane možných legislatívnych opatrení;

4.  zdôrazňuje, že tento akčný plán by mal zahŕňať všetky zvieratá patriace do stratégie EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane napr. spoločenských zvierat a zvierat využívaných na šport a zdôrazňovať logické prepojenie medzi zdravím zvierat a používaním antimikrobiálnych látok, ako aj medzi zdravím zvierat a ľudským zdravím;

Obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne

5.  zdôrazňuje, že kľúčová úloha akejkoľvek stratégie boja proti antimikrobiálnej rezistencii je zachovanie účinnosti existujúcich antimikrobiálnych látok tým, že sa budú používať zodpovedne v správnom štádiu terapie, iba keď sú výslovne nevyhnutné a predpísané počas konkrétneho obdobia s vhodným dávkovaním, a zníženie používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne vo všeobecnosti a konkrétne kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok[15], čím sa zohľadní aj zoznam OIE; zdôrazňuje, že v záujme lepšej a efektívnejšej koordinácie medzi oblasťou ľudského zdravia a veterinárnou oblasťou je absolútne nevyhnutné uplatňovať aktívny holistický prístup na základe iniciatívy „jedného zdravia“; požaduje posilnený dohľad nad používaním antimikrobiálnych látok u bábätiek a malých detí, ako aj v rámci klinickej liečby v prípade, že treba kontrolovať a merať používanie antimikrobiálnych látok;

6.  poukazuje na to, že používanie antimikrobiálnych látok v dávkach, ktoré sú nižšie než liečebné dávky, je v EÚ zakázané;

7.  zdôrazňuje, že na kontrolu používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne je potrebné vynaložiť väčšie úsilie; rezolútne odmieta pravidelné profylaktické používanie antimikrobiálnych látok v živočíšnej výrobe; podporuje závery Rady z 22. júna 2012, ktoré obsahujú výzvu pre členské štáty, aby obmedzili profylaktické používanie antimikrobiálnych látok na prípady s definovanými klinickými potrebami a aby obmedzili predpisovanie a používanie antimikrobiálnych látok pre liečbu stád zvierat na prípady, v ktorých veterinár zhodnotil, že existuje jasný klinický a v danom prípade i epidemiologický dôvod na liečbu všetkých zvierat; zdôrazňuje, že odvetvia chovu hospodárskych zvierat a veľkochovu rýb by sa skôr než na profylaktické používanie antimikrobiálnych látok mali sústrediť na predchádzanie chorobám prostredníctvom náležitých podmienok v oblasti hygieny, ustajnenia, resp. umiestnenia vo vodných nádržiach a chovu hospodárskych zvierat, ako aj prísnych opatrení v oblasti biobezpečnosti; je presvedčený, že by sa mali posilniť kontroly dovozu potravín z nečlenských štátov, najmä vzhľadom na riziko, že takýto dovoz môže obsahovať nepravidelné stopy antimikrobiálnych látok;

8.  poukazuje na to, že AMR u zvierat sa medzi jednotlivými druhmi a rôznymi formami chovu hospodárskych zvierat líši;

9.  vyzýva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby venoval osobitnú pozornosť úlohe monitorovať a analyzovať situáciu vzhľadom na AMR u hospodárskych zvierat v celej EÚ;

10. požaduje obozretné a zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok u zvierat a lepšiu informovanosť veterinárov a poľnohospodárov, aby sa im pomohlo minimalizovať vznik antimikrobiálnej rezistencie; požaduje výmenu najlepších postupov na boj proti vzniku antimikrobiálnej rezistencie, ako sú usmernenia o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

11. vyzýva členské štáty, aby používali systémy elektronického zaznamenávania, ktoré zabezpečia, že modely používania na jednotlivých farmách sú vhodné, a teda zabezpečujú zodpovedné a minimálne používanie antimikrobiálnych látok;

12. zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia zdravia zvierat je potrebné preskúmať ustanovenia týkajúce sa dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat s cieľom znížiť používanie veterinárnych liekov; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila platné ustanovenia pre maximálnu hustotu osadenia hospodárskych zvierat v chove, keďže veľkosti stád v súčasnosti často predstavujú prekážku liečby jednotlivých zvierat alebo menších skupín zvierat, čo motivuje k profylaktickému používaniu antimikrobiálnych látok; je presvedčený, že zameranie sa na hospodárske plemená, ktoré sú odolné voči chorobe, by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby bolo na účely chovu potrebných menej veterinárnych liekov, ale domnieva sa, že by to nemalo nahradiť správnu prax riadenia poľnohospodárskych podnikov a chovu hospodárskych zvierat;

13. súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné posilniť regulačný rámec pre veterinárne lieky a medikované krmivá, a žiada zachovať konzistentnosť pri tvorbe a dodržiavaní predpisov EÚ;

14. požaduje zavedenie spoľahlivých prístupov na výrazné zníženie AMR pri chove zvierat; poznamenáva, že treba venovať osobitnú pozornosť chovu mladých zvierat, keďže často pochádzajú od rôznych chovateľov a sú vystavené rizikám infekcie pri spoločnom chove;

15. vyzýva Komisiu, aby prišla s legislatívnym návrhom pre veterinárnu oblasť, aby sa obmedzilo používanie tretej a štvrtej generácie kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre ľudí; zdôrazňuje, že každý takýto návrh sa musí zakladať na európskych pravidlách o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne, opierajúcich sa o dôkazy;

16. domnieva sa, že nadchádzajúca revízia smernice 2001/82/ES ponúka významnú príležitosť prijať účinné opatrenia na obmedzenie AMR posilnením ustanovení o veterinárnych liekoch, ako je:

— obmedzenie práva predpisovať antimikrobiálne látky výlučne na odborne kvalifikovaných veterinárov;

— oddelenie práva na predpisovanie od práva na predaj antimikrobiálnych látok, čím sa odstránia hospodárske stimuly na predpisovanie;

17. vyzýva Komisiu, aby nadviazala na akčný plán boja proti AMR konkrétnymi iniciatívami na implementáciu 12 opatrení a aby uverejnila svoju správu o pokroku implementácie akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii do konca roku 2013, pričom zdôrazňuje, že táto správa by mala obsahovať prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

18. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spôsob používania a distribúcie antibiotík, existujú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby hodnotila a sledovala proces implementácie príslušných právnych predpisov EÚ o antimikrobiálnych látkach členskými štátmi, najmä s ohľadom na používanie antibiotík, ktoré sú viazané na predpis, v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti, a zákaz používania antimikrobiálnych látok ako rastových stimulátorov v živočíšnych krmivách;

19. vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky predpisovania a predaja antimikrobiálnych látok s cieľom zistiť, či prax v humánnej a vo veterinárnej zdravotnej starostlivosti môže viesť k nadmernému predpisovaniu, nadmernému používaniu alebo zneužívaniu antimikrobiálnych látok;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu úsilia o zabezpečenie toho, aby každá nemocnica zamestnávala nemocničného epidemiológa;

21. vyzýva Komisiu, aby monitorovala používanie nanostriebra v spotrebiteľských výrobkoch, keďže by to mohlo zvýšiť rezistenciu mikroorganizmov voči striebru, vrátane nanostriebra a striebra na báze zlúčenín, čo by na druhej strane mohlo obmedziť užitočnosť nanostriebra v lekárskych prístrojoch a pri ďalších medicínskych použitiach;

22. zdôrazňuje, že na zníženie používania antimikrobiálnych látok treba zlepšiť presnosť diagnóz, a preto je potrebné intenzívnejšie využívanie diagnostiky;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o pravidelné skúmanie nemocničných epidémií a možnú úlohu šírenia klonov odolných voči liekom v týchto epidémiách;

Prevencia

24. s úmyslom obmedziť nevhodné používanie a nekontrolovaný prístup k antimikrobiálnym látkam, vrátane narastajúceho nezákonného predaja cez internet, víta iniciatívy členských štátov prehodnotiť právne postavenie všetkých antimikrobiálnych látok podávaných ústne, inhalačne a parenterálne (vrátane antimalarík, antivirotík, antimykotík), ktoré ostávajú pre pacientov dostupné bez predpisu; zdôrazňuje, že antibiotiká by nemali byť dostupné bez predpisu, keďže to ľudí nabáda k samoliečbe, a to často na základe nepresných predpokladov; vyzýva členské štáty, aby šírili osvetu zameranú proti predaju antimikrobiálnych látok bez lekárskeho predpisu a nezákonnému predaju v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti;

25. upozorňuje na dôležitú úlohu očkovacích látok pri obmedzení vývoja AMR znížením množstva antimikrobiálnych látok nutných na liečbu infekcií ľudí aj zvierat, ale domnieva sa, že pokiaľ ide o veterinárnu oblasť, nesmie to byť náhrada za správnu prax riadenia poľnohospodárskych podnikov a chovu hospodárskych zvierat; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie preventívne opatrenia by sa mohli prijať na zamedzenie šírenia infekcií a chorôb pri chove hospodárskych zvierat;

26. navrhuje, aby sa prijali opatrenia na podporu udržateľných systémov chovu hospodárskych zvierat založené na postupoch správneho riadenia, ktoré maximalizujú efektívne využívanie zdrojov a znižujú závislosť poľnohospodárov od nákladných a neudržateľných vstupov, ktoré predstavujú vysoké riziko pre životné prostredie a verejné zdravie;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v zhode s príslušnými agentúrami EÚ navrhli a propagovali pravidlá pre obozretné používanie určené na zníženie nepodstatného a neprimeraného vystavovania sa antimikrobiálnym látkam ako súčasť holistického prístupu k humánnej a veterinárnej medicíne, živočíšnej výrobe, poľnohospodárstvu, akvakultúre a záhradníctvu;

28. vzhľadom na nadchádzajúce preskúmanie európskych právnych predpisov o veterinárnych liekoch vyzýva Komisiu, aby medikované krmivá klasifikovala ako „lieky“, a nie ako „krmivá“, s cieľom zabezpečiť, aby sa citlivá oblasť medikovaných potravín v budúcnosti monitorovala v rámci právnych predpisov o liekoch a náležite sa vykonávali oficiálne inšpekcie, a zaistiť, aby medikované potraviny spadali do kategórie „len na lekársky predpis“;

29. zdôrazňuje, že prevencia a kontrola infekcií je základným kameňom boja proti AMR; vyzýva členské štáty, aby zlepšili kontrolu infekcií a zvýšili a propagovali dobré hygienické normy, najmä hygienu rúk, obzvlášť v citlivých prostrediach, ako sú zariadenia zdravotnej starostlivosti, s cieľom zamedziť šíreniu infekcií a znížiť potrebu antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov v oblasti prevencie a znižovania infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a rozšírili výskum epidemiológie týchto infekcií spôsobených baktériami MRSA, C. difficile a ďalšími vznikajúcimi organizmami odolnými voči mnohým liekom;

Vývoj nových antimikrobiálnych látok alebo alternatív liečby

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o vývoj nových a inovatívnych obchodných modelov verejno – súkromného partnerstva (PPP), ktoré oddeľujú investície vo vede a výskume v oblasti nových antibiotík a diagnostických nástrojov od predajných transakcií, aby sa tak propagoval lepší prístup a cenová dostupnosť a obmedzenie nadbytočného používania antimikrobiálnych látok;

31. vyzýva na intenzívnejší a lepšie koordinovaný výskum nových antimikrobiálnych látok, ďalších alternatív (vakcinácie, biologická bezpečnosť, šľachtenie v záujme odolnosti) a stratégií vychádzajúcich z dôkazov, aby bolo možné predchádzať infekčným ochoreniam u zvierat a obmedzovať ich výskyt;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili činnosti v oblasti výskumu a vývoja s cieľom poskytnúť nové nástroje na boj proti tuberkulóze a tuberkulóze odolnej voči liekom;

33. vyzýva Komisiu, aby investovala do výskumu a vývoja zameraného na alternatívy k používaniu antimikrobiálnych látok v oblasti živočíšnej výroby a podporovala inovácie v rámci poľnohospodárskych postupov v súlade s cieľmi budúceho európskeho partnerstva v oblasti inovácií pre poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť;

34. zdôrazňuje potrebu reštrikcií v používaní kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok a novovyvinutých antimikrobiálnych látok a technológii v humánnej a veterinárnej medicíne; prízvukuje dôležitosť vhodného zamerania používania kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre špecifické prípady;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty preskúmať nové regulačné prístupy, vrátane prenosných práv duševného vlastníctva a predĺženia platnosti patentov, s cieľom podporiť investície súkromného sektoru do vývoja antimikrobiálnych látok;

36. berie na vedomie dôležitosť prístupu k rýchlym, spoľahlivým a finančne dostupným diagnostickým nástrojom pri rozvoji nových stratégií liečby;

37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali nové prístupy k regulácii orientované na dotovanie výskumu zameraného na vývoj nových antimikrobiálnych látok, ktoré môžu mať finančne priaznivý vplyv na verejný i súkromný sektor;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili stimuly pre spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom oživiť antimikrobiálny výskum a vývoj; domnieva sa, že pre zabezpečenie klinickej účinnosti a dostupnosti existujúcich antimikrobiálnych látok bude rozhodujúca výmena poznatkov a spoločné využívanie zdrojov prostredníctvom inovatívnych verejno-súkromných partnerstiev;

39. vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie EÚ 2020 zabezpečila, aby poľnohospodári vo všetkých členských štátoch EÚ mohli mať prístup k inteligentným, účinným a alternatívnym nástrojom na liečbu svojich zvierat, a to aj v prípade zriedkavého používania a zriedkavých druhov (MUMS), ktoré sú v súčasnosti vystavené výraznému nedostatku veterinárnych liekov;

40. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rozvoj a dostupnosť väčšieho množstva nástrojov na včasnú, rýchlu diagnózu a kontrolu chorôb na farmách, ako aj široký a účinný diagnostický systém na úrovni členských štátov, ktorý môže zaistiť včasné výsledky v prípade vykonávania bakteriologických vyšetrení;

Monitorovanie a podávanie správ

41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili o lepšiu spoluprácu a koordináciu pri postupoch včasného rozpoznania, varovania a koordinovanej reakcie v súvislosti s patogénnymi baktériami rezistentnými voči antimikrobiálnym látkam u ľudí, zvierat, rýb a v potravinách, aby sa tak neustále sledoval rozsah a rast antimikrobiálnej rezistencie; okrem toho v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade s jednotnými normami vytvorili vnútroštátne databázy, v ktorých sa bude od obchodníkov, veterinárnych chirurgov a poľnohospodárov vyžadovať dokumentácia o podávaní a používaní antibiotík;

42. zdôrazňuje, že stále chýbajú správne informácie o používaní antimikrobiálnych látok v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje dôležitosť zriadenia efektívnej európskej siete národných monitorovacích systémov v oblasti ľudského zdravia a vo veterinárnej oblasti na základe jednotných noriem pre všetky členské štáty, aby sa zostavili jasné, porovnateľné, transparentné a včasné referenčné údaje o používaní antimikrobiálnych liekov; verí, že by sa pritom malo vychádzať z existujúcej monitorovacej siete prevádzkovanej Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), sieťou ECDC európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok (ESAC-net), sieťou ECDC európskeho dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou (EARS-net), sieťou ECDC pre choroby prenášané potravinami a vodou (FWD-Net) a EMA európskym dohľadom nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve (ESVAC);

43. zastáva názor, že zhromaždené údaje o používaní antibiotík by sa mali sprístupniť iba odborníkom, príslušným orgánom a orgánom s rozhodovacou právomocou.

44. pripomína, že vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o odolnosti voči antibiotikám zdôraznil potrebu získať úplný prehľad o tom, kedy, kde, ako a pri ktorých zvieratách sa používajú antimikrobiotiká; domnieva sa, že tieto údaje by mala Komisia bezodkladne zhromaždiť, analyzovať a zverejniť, pričom zhromaždené údaje by mali byť zharmonizované a porovnateľné, aby sa umožnila náležitá analýza a aby sa vypracovali efektívne, koordinované a druhovo špecifické opatrenia prispôsobené rôznym typom chovu hospodárskych zvierat s cieľom bojovať proti AMR na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

45. vyzýva Komisiu, aby do svojej správy o pokroku v implementácii akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii zahrnula prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

46. vyzýva Komisiu, aby uložila členským štátom povinnosť monitorovať používanie antibiotík pri chove hospodárskych zvierat efektívnejším a integrovanejším spôsobom prostredníctvom využitia databáz; poukazuje na to, že registrácia používania antibiotík na farmách je povinná;

47. žiada členské štáty, aby zabezpečili samostatné monitorovanie a kontrolu rezistencie v prípade hospodárskych zvierat, domácich zvierat, dostihových zvierat atď. bez toho, aby to spôsobilo dodatočné finančné alebo administratívne zaťaženie poľnohospodárov, chovateľov alebo veterinárov;

48. vyzýva členské štáty, aby presadzovali užšiu medziodvetvovú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a odvetviami s cieľom podporovať integrovanejší prístup vo veterinárnej oblasti a v oblasti ľudského zdravia a aby monitorovali implementáciu vnútroštátnych stratégií v oblasti AMR;

49. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať udržateľné systémy produkcie potravín, ktoré môžu byť na rozdiel od veľkochovov menej vystavené AMR;

50. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozšírenie budúceho merania používania antimikrobiálnych látok v oblasti ľudského zdravia i vo veterinárnej oblasti a podávania správ o ňom, pričom v správach by sa uvádzalo nielen celkové množstvo použitých antimikrobiálnych látok, ale aj druhy antimikrobiálnych látok, časy liečby atď.;

Komunikácia, vzdelávanie a odborná príprava

51. upozorňuje, že podpora náležitého používania antimikrobiálnych látok závisí od zmeny postoja, praktík a osvety pacientov, poľnohospodárov, lekárnikov, lekárov, veterinárov a ďalších odborníkov v oblasti humánnej a veterinárnej medicíny; domnieva sa, že by sa mali podniknúť efektívnejšie a kontinuálne opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovať komplexné informácie na školách, vo všeobecnosti už od raného veku, na vnútroštátnych úrovniach, ako aj na európskej úrovni s cieľom zvýšiť povedomie o následkoch nevhodného používania antimikrobiotík;

52. poznamenáva, že jeden z najčastejších dôvodov na používanie antibiotík je pri liečbe bežnej nádchy a že ak by verejnosť vedela, že bežná nádcha je vírusová infekcia, a antibiotiká chránia iba proti bakteriálnym infekciám, znamenalo by to veľký pokrok;

53. víta každoročný Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách (18. november), ktorý má za cieľ propagovať zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok; myslí si však, že jeho zviditeľnenie a potenciál by mohli byť využité efektívnejšie pomocou posilnenej politickej podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni, širšieho prístupu, ktorý sa vzťahuje aj na zvieratá, a koordinovaných, inovatívnych a intenzívnych kampaní založených na skúsenosti z úspešných európskych a medzinárodných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby celoročne informovala o správnom dávkovaní predpísaných antibiotík;

54. vzhľadom na to, že výmena informácií medzi občanmi, a nielen medzi zdravotníckymi a veterinárnymi odborníkmi, je kľúčom k lepšiemu povedomiu, a teda i prevencii, vyzýva Komisiu, aby zostavila zoznam najlepších postupov s ohľadom na vykonávanie efektívnych komunikačných kampaní a kurzov odbornej prípravy zameraných na zvyšovanie povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ako je činnosť vyvíjaná v rámci viacstrannej európskej platformy na podporu zodpovedného používania veterinárnych liekov EPRUMA, s cieľom podporovať účinnú realizáciu takýchto informačných kampaní;

55. zastáva názor, že s cieľom zvýšiť povedomie o nebezpečenstvách neúmyselného šírenia antimikrobiálnych patogénov v nemocniciach a domácnostiach a o prostriedkoch na zamedzenie takémuto šíreniu treba vyvíjať účinné kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia;

56. vyzýva Komisiu, aby v štúdii o zlepšení príbalových letákov a súhrnných informácií o lieku preskúmala, ako možno pacientovi poskytnúť lepšie informácie o predmetných antibiotikách, napríklad zabezpečiť, aby obsahovali upozornenie typu: „Tieto antibiotiká užívajte len na lekársky predpis a podľa tohto predpisu. Nesprávne používanie antibiotík môže spôsobiť rezistenciu, ktorá bude škodlivá pre vás i ostatných ľudí.“;

Medzinárodná spolupráca

57. zdôrazňuje, že vzrastajúci medzinárodný cestovný ruch a ešte významnejší globálny obchod s potravinami a krmivami by mohli zvýšiť cezhraničné rozšírenie antimikrobiálnej rezistencie; verí, že cielený a včasný medzinárodný zásah, ktorý sa vyhýba prelínaniu a vytvára kritickú kapacitu, je jedinou cestou vpred ako minimalizovať ohrozenie verejného zdravia, ktoré antimikrobiálna rezistencia globálne predstavuje;

58. uznáva dôležitosť medzinárodných iniciatív prijatých WHO, OIE, FAO a inými významnými globálnymi organizáciami; zdôrazňuje však dôležitosť globálneho dodržiavania prijatých medzinárodných noriem a pravidiel; vyzýva Komisiu vo svojom hodnotení implementácie aktuálneho akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii, aby referovala o pokroku jednotlivých členských štátov v oblasti plnenia kľúčových medzinárodných záväzkov boja proti antimikrobiálnej rezistencii;

59. víta založenie Transatlantickej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR) a súbor odporúčaní pre budúcu spoluprácu medzi EÚ a USA prijatý v septembri 2011; zdôrazňuje najmä dôležitosť konkrétnych krokov pre:

· porovnateľné zhromažďovanie a vymieňanie údajov pre humánne a veterinárne antimikrobiálne lieky;

· vývoj spoločných projektov založených na najlepšom postupe na zvládanie nemocničných ochorení;

· posilnenú spoluprácu medzi americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a Európskou agentúrou pre lieky (EMA) týkajúcu sa koordinovaných prístupov uľahčujúcich vývoj a reguláciu antibakteriálnych liekov najmä s ohľadom na štádium klinických skúšok;

60. vyzýva Komisiu, aby nadviazala na činnosť pracovnej skupiny TATFAR a podporovala podobné viacstranné a dvojstranné záväzky v záujme prevencie a kontroly AMR s ďalšími globálnymi partnermi;

61. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali a podporovali globálne iniciatívy riadenia rizík, ako je zoznam kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu zostavený WHO a zoznam antimikrobiálnych látok veterinárneho významu zostavený OIE;

62. podporuje medzinárodný prístup ku kontrole falšovaných antimikrobiálnych látok v súlade s usmerneniami WHO;

o

o       o

63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od objavenia penicilínu v roku 1930 antimikrobiálne látky spôsobili zásadný prevrat v humánnej a veterinárnej medicíne, čo viedlo k značnej redukcii v miere úmrtnosti na množstvo vážnych a často smrteľných bakteriálnych infekcií, a vydláždili cestu k inovatívnym invazívnym operáciám používaným v širokom rozsahu. Výnimočný medicínsky pokrok doby antibiotík je však postupne ohrozený rastúcou hrozbou antimikrobiálnej rezistencie (AMR).

Antimikrobiálna rezistencia je schopnosť mikrobiologických organizmov prosperovať a prežiť v prítomnosti antimikrobiálnych látok v zvyčajne postačujúcej dávke, ktorá potláča alebo zabíja mikroorganizmy toho istého druhu. V dôsledku toho si mikrobiologické organizmy môžu vytvoriť silnú odolnosť voči niektorým antimikrobiálnym látkam, voči ktorým sú bežne citlivé[1].

Za 80 rokov rozsiahleho používania evolúcia a adaptácia mikróbov spôsobujúcich ochorenia spôsobila, že mnohé antimikrobiálne látky stratili svoju účinnosť. Táto začínajúca kríza je dôsledkom dvoch základných a súvisiacich záležitostí: neprimeraného používania antimikrobiálnych látok v ľudskej a veterinárnej medicíne a 40-ročnej inovatívnej priepasti vo vývoji nových antimikrobiálnych látok kvôli nízkej návratnosti investícií do výskumu a vývoja.

Otázka antimikrobiálnej rezistencie sa ďalej zhoršila výskytom rezistencie voči mnohým druhom liekov u niektorých bakteriálnych organizmov, čo môže potláčať účinnosť rôznych navzájom nesúvisiacich druhov antimikrobiálnych liekov a sťažiť výber liečby u ľudí aj u zvierat, predĺžiť proces uzdravovania alebo viesť k neúspechu liečby.

Zatiaľ čo mnohí poznajú veľmi ťažko liečiteľnú baktériu MRSA (Staphylococcus aureus rezistentný voči meticilínu), ktorá sa bežne rozširuje pacientmi pohybujúcimi sa medzi nemocnicami, zoznam infekcií rezistentných voči mnohým liekom je dlhý a zahŕňa okrem iného infekcie močových ciest, pneumóniu a tuberkulózu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) existuje na svete minimálne 440 000 individuálnych prípadov tuberkulózy s viacliekovou rezistenciou, ktoré majú za následok viac ako 150 000 úmrtí ročne[2].

Podľa očakávania systémy zdravotnej starostlivosti v Európe už nesú na pleciach zvýšené náklady vyplývajúce z infekcií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam. Nielenže náklady na lieky, ktoré sú potrebné na liečbu takýchto prípadov, sú často vysoké, ale aj samotná liečba je dlhšia a zložitejšia. Podľa WHO a Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC) v roku 2007 infekcie rezistentné voči liekom mali za následok viac ako 2,5 milióna dodatočných dní hospitalizácie v EÚ, Nórsku a na Islande[3] a navyše 25 000 smrteľných prípadov v tých istých oblastiach[4]. Bez intenzívnej snahy riešiť zväčšujúci sa problém antimikrobiálnej rezistencie sa v nasledujúcich rokoch očakáva značný nárast týchto údajov.

Navyše, moderné medicínske postupy urýchľujú vývin organizmov rezistentných voči liekom, najmä vďaka nevhodnému používaniu antimikrobiálnych liekov, vrátane nadmerného a nezodpovedného dávkovania, užívania nekvalitných antibiotík a nedokončenia celej liečby tak, ako ju nariadil lekár. Táto zbytočná konzumácia antimikrobiálnych látok je znásobená spojením s ich používaním v živočíšnej výrobe a rozšírením rezistencie u ľudí.

Všetky baktérie majú vrodenú schopnosť prispôsobiť sa, ktorá im umožňuje vyvíjať gény, vďaka ktorým sa stávajú rezistentné voči akýmkoľvek antimikrobiálnym látkam, a zlikvidovaním citlivých baktérií antimikrobiálne látky vytvárajú selektívne tlaky, ktoré napomáhajú nadmerný rast baktérií nesúcich rezistentný gén. Predĺžené používanie antimikrobiálnych látok preto slúži na podporu veľmi častého rozširovania rezistentných kmeňov.

Problém je znásobený významným oslabením vo vývoji nových antimikrobiálnych liekov. Zatiaľ čo zoznam mikróbov rezistentných voči liekom stále rastie, existuje len málo nových antimikrobiálnych látok, ktoré sa vyvíjajú (pričom pre niektoré vyvíjajúce sa organizmy rezistentné voči liekom neexistujú žiadne takéto látky). Výsledkom je trend rastúceho počtu čím ďalej tým ťažšie liečiteľných infekcií, ktorý sa bude bez koordinovanej prevencie a kontrolných opatrení na obranu voči antimikrobiálnej rezistencii zhoršovať.

Dôsledky sú veľmi alarmujúce; antimikrobiálne látky, na ktoré treba vo vede a výskume vynaložiť desiatky miliónov EUR a ktorých uvedenie na trh trvá takmer desaťročie, majú tendenciu stále kratšej životnosti, počas ktorej sú účinné. S rozširujúcou sa rezistenciou sa skracuje životnosť antimikrobiálnych látok a ostáva ich tak dostupných menej, čím sa zväčšuje priepasť medzi infekciou a jej potlačením. Podľa WHO existuje hrozba, že sa kvôli antimikrobiálnej rezistencii dostaneme do „obdobia pred objavením antibiotík“[5].

Kvôli cezhraničnému charakteru infekčných chorôb predstavuje rast mikróbov rezistentných voči liekom globálny problém, ktorý treba zodpovedajúco riešiť. Rozhodujúce však je, aby EÚ v tejto veci začala intenzívne konať a riešiť túto otázku. Za posledné desaťročie závery Európskej rady a uznesenia Európskeho parlamentu opakovane vyzývali k obozretnému využívaniu existujúcich antimikrobiálnych látok a k podpore iniciatív, ktoré majú za cieľ rozvoj nových látok. Spravodajkyňa je presvedčená, že jednotlivé členské štáty, ako aj celá EÚ musia konečne naliehavo reagovať na tieto závery a uznesenia.

Treba zdôrazniť, že antimikrobiálna rezistencia sa nedá vyriešiť jedným jednoduchým riešením. Vyžaduje sa všestranný prístup:

Obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne

Predovšetkým je nevyhnutné zaistiť obozretné používanie antimikrobiálnych látok. To zahŕňa užívanie iba tých antibiotík, ktoré prepísal lekár, a upustenie od zbytočného užívania antibiotík, ako napríklad na liečbu bežných vírusových infekcií u ľudí. Podobné obozretné používanie sa musí uplatniť vo veterinárnej oblasti. S týmto cieľom Komisia a jednotlivé členské štáty musia spolupracovať na vývoji kompatibilného strategického akčného plánu na podporu obozretného používania.

Prevencia

Je nevyhnutné, aby boli prijaté lepšie opatrenia na prevenciu vzniku a rozširovania liekovej rezistencie. Zahŕňa to vylepšené monitorovanie organizmov rezistentných voči liekom a podávanie správ o nich a rovnako aj efektívnejšie opatrenia na kontrolu infekcií vrátane očkovania.

Vývoj nových antimikrobiálnych látok alebo alternatív liečby

Aj keď je podstatné obmedziť výskyt rezistencie voči liekom, je tiež nevyhnutné podporiť vývoj nových antimikrobiálnych látok. Jednou z ciest vpred by mohla byť forma verejno-súkromného partnerstva. Zároveň je však dôležité preskúmať nové regulačné prístupy, ktoré môžu podporiť priemyselný výskum a vývoj nových antimikrobiálnych látok pri súčasnom zaistení bezpečnosti pacienta.

Monitorovanie a podávanie správ

Efektívne konanie si vyžaduje presné a včasné údaje od členských štátov. Preto je dôležité, aby v celoeurópskom meradle existoval dohľad v oblasti humánneho a veterinárneho zdravia. Špeciálnu pozornosť si vyžaduje potreba mať k dispozícii jasné, porovnateľné, transparentné a včasné referenčné údaje o používaní antimikrobiálnych liekov zo všetkých členských krajín.

Komunikácia, vzdelávanie a odborná príprava

Do boja proti rastúcej antimikrobiálnej rezistencii je potrebná výmena osvedčených postupov spolu s lepšou komunikáciou, vzdelávaním a odbornou prípravou medzi lekármi v humánnej aj veterinárnej medicíne. Na zabezpečenie obozretného používania antimikrobiálnych látok pacientmi je navyše potrebná aj lepšia informovanosť verejnosti o tejto otázke.

Medzinárodná spolupráca

Vzhľadom na to, že infekčné choroby nepoznajú hranice, je dôležité, aby sa táto otázka riešila na medzinárodnej úrovni. Činnosť v rámci Transatlantickej pracovnej skupiny EÚ a USA pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR) predstavuje výborný model medzinárodnej spolupráce v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, a preto by sa mali podporovať podobné dvojstranné a viacstranné úsilia.

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (15.10.2012)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie
(2012/2041(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Martin Häusling

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že hoci plán Komisie predstavuje krok správnym smerom, nejde dosť ďaleko, aby zamedzil rastúcej globálnej hrozbe plynúcej z antimikrobiálnej rezistencie; domnieva sa, že opatrenia odporúčané v akčnom pláne je potrebné vykonať čo najskôr; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila jednotný plán, v ktorom načrtne vhodné politické reakcie vrátane možných legislatívnych opatrení;

2.  zdôrazňuje, že tento akčný plán by mal zahŕňať všetky zvieratá patriace do stratégie EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane napr. spoločenských zvierat a zvierat využívaných na šport, a zdôrazňuje logické prepojenie medzi zdravím zvierat a používaním antimikrobiálnych látok, ako aj medzi zdravím zvierat a ľudským zdravím;

3.  súhlasí s tým, že je potrebný ucelený prístup založený na obozretnom a zodpovednom užívaní antimikrobiálnych látok a na zlepšovaní biologickej bezpečnosti a systémov chovu hospodárskych zvierat, ktoré podporujú dobrý zdravotný stav zvierat, umožňujú zvieratám prejavovať druhovo špecifické správanie, minimalizujú výskyt chorôb a obmedzujú prenos chorôb, a tým znižujú potrebu predpisovania antimikrobiálnych látok;

4.  požaduje zavedenie spoľahlivých prístupov na výrazné zníženie rezistencie pri chove zvierat; poznamenáva, že treba venovať osobitnú pozornosť chovu mladých zvierat, keďže často pochádzajú od rôznych chovateľov a sú vystavené riziku infekcie pri spoločnom chove;

5.  vyzýva na intenzívnejší a lepšie koordinovaný výskum nových antimikrobiálnych látok, ďalších alternatív (vakcinácie, biologická bezpečnosť, šľachtenie v záujme odolnosti) a stratégií vychádzajúcich z dôkazov, aby bolo možné predchádzať infekčným ochoreniam u zvierat a obmedzovať ich výskyt;

6.  navrhuje, aby sa podporovali výskum, inovácie, lepšia komunikácie a odborné vzdelávanie, pokiaľ ide o používanie antimikrobiálnych látok;

7.  navrhuje podporovať udržateľné systémy chovu hospodárskych zvierat založené na postupoch správneho riadenia, ktoré maximalizujú efektívne využívanie zdrojov a znižujú závislosť poľnohospodárov od nákladných a neudržateľných vstupov, ktoré predstavujú vysoké riziko pre životné prostredie a verejné zdravie;

8.  súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné posilniť regulačný rámec pre veterinárne lieky a medikované krmivá, a žiada konzistentnosť v predpisoch EÚ a ich presadzovaní;

9.  poukazuje na to, že používanie antimikrobiálnych látok v dávkach, ktoré sú nižšie než liečebné dávky, je v EÚ zakázané;

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie zákazu prijatého v roku 2006, pokiaľ ide o používanie antimikrobiálnych látok ako prostriedkov na podporu rastu v členských štátoch;

11. zastáva názor, že hlavným cieľom poľnohospodárov by malo byť používanie vhodných metód, aby ich dobytok zostal zdravý a produktívny a aby zabezpečili dobré životné podmienky zvierat; zdôrazňuje však, že správne používanie antibiotík pri chove hospodárskych zvierat je nevyhnutné na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat;

12. poukazuje na to, že antimikrobiálna rezistencia u zvierat sa medzi jednotlivými druhmi a rôznymi formami chovu hospodárskych zvierat líši;

13. zdôrazňuje, že konečným cieľom je zachovanie antimikrobiálnych látok ako účinného nástroja na boj proti ochoreniam u zvierat, ako aj u ľudí, pričom sa používanie antimikrobiálnych látok striktne obmedzí na nevyhnutné minimum; navrhuje preto, aby sa hospodárskym zvieratám postupne prestali podávať antimikrobiálne látky, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia označila ako kriticky dôležité pre liečbu človeka;

14. berie na vedomie dôležitosť vakcín pre obmedzenie chorôb a zníženie používania antimikrobiálnych látok v kontexte riadnych chovateľských postupov; domnieva sa, že vakcíny by nemali nahrádzať riadne chovateľské postupy a že veterinárni chirurgovia by mali podávať antibiotiká iba vtedy, ak je na to riadny dôvod;

15. vyzýva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby venoval osobitnú pozornosť monitorovaniu a analýze antimikrobiálnej rezistencie u hospodárskych zvierat v celej EÚ;

16. požaduje obozretné a zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok u zvierat a lepšiu informovanosť veterinárov a farmárov, aby sa im pomohlo minimalizovať vznik antimikrobiálnej rezistencie; požaduje výmenu najlepších postupov, ktorá môže byť významným nástrojom na boj proti vzniku antimikrobiálnej rezistencie, ako je prijímanie usmernení o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

17. vyzýva k nepretržitému úsiliu na zabezpečenie toho, aby sa antimikrobiálne látky používali v humánnej a veterinárnej medicíne iba vtedy, ak je možné takéto použitie odôvodniť;

18. zdôrazňuje, že chýbajú správne informácie o používaní antimikrobiálnych látok v niektorých členských štátoch a že sú potrebné transparentné, koherentné a konzistentné údaje;

19. vyzýva členské štáty, aby používali systémy elektronického zaznamenávania, ktoré zabezpečia, že modely používania na jednotlivých farmách sú vhodné, a teda zabezpečujú zodpovedné a minimálne používanie antimikrobiálnych látok;

20. pripomína, že vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o odolnosti voči antibiotikám zdôraznil potrebu získať úplný prehľad o tom, kde, kedy, ako a pri ktorých zvieratách sa používajú antimikrobiotiká a domnieva sa, že tieto zhromaždené údaje by mala Komisia bezodkladne zhromaždiť, analyzovať a zverejniť a mali by byť porovnateľné, aby sa umožnila náležitá analýza a aby sa vypracovali efektívne, koordinované a druhovo špecifické opatrenia prispôsobené rôznym typom chovu hospodárskych zvierat s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

21. vyzýva Komisiu, aby do svojej správy o pokroku implementácie akčného plánu boja proti antimikrobiálnej rezistencii zahrnula prehľad údajov o znížení používania veterinárnych antimikrobiálnych liekov dosiahnutom v každom členskom štáte;

22. vyzýva Komisiu, aby uložila členským štátom povinnosť používať antibiotiká pri chove hospodárskych zvierat efektívnejším a integrovanejším spôsobom s využitím databáz; poukazuje na to, že registrácia používania antibiotík na farmách je povinná;

23. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie širokého a účinného diagnostického systému na úrovni členských štátov, a tým zaistila včasné výsledky v prípade vykonávania bakteriologických vyšetrení;

24. žiada členské štáty, aby zabezpečili samostatné monitorovanie a kontrolu o rezistencie v prípade hospodárskych zvierat, domácich zvierat, zvierat na účely súťaženia, atď. bez toho, aby to spôsobilo dodatočné finančné alebo administratívne zaťaženie farmárov, chovateľov alebo veterinárov;

25. zastáva názor, že zhromaždené údaje o používaní antibiotík by sa mali sprístupniť iba odborníkom, príslušným orgánom a orgánom s rozhodovacou právomocou.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

35

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Eric Andrieu, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Robert Dušek, Mariya Gabriel, Iratxe García Pérez, Julie Girling, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Alfreds Rubiks, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alejandro Cercas, Ismail Ertug, Petri Sarvamaa

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.11.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

62

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Nessa Childers, Yves Cochet, Tadeusz Cymański, Chris Davies, Anne Delvaux, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Jo Leinen, Peter Liese, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Bogusław Sonik, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Frieda Brepoels, Nikos Chrysogelos, Christofer Fjellner, Julie Girling, Jutta Haug, Riikka Manner, Britta Reimers, Alda Sousa, Marita Ulvskog, Kathleen Van Brempt, Andrea Zanoni