Postup : 2013/2078(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0051/2014

Predkladané texty :

A7-0051/2014

Rozpravy :

PV 26/02/2014 - 16
CRE 26/02/2014 - 16

Hlasovanie :

PV 27/02/2014 - 10.10

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0173

SPRÁVA     
PDF 411kWORD 356k
27. január 2014
PE 519.501v02-00 A7-0051/2014

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)

(2013/2078(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Louis Michel

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)

(2013/2078(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (ďalej len Zmluva o EÚ), a najmä na jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

–       so zreteľom aj na článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii, ako aj na články ZEÚ aj ZFEÚ, ktoré sa týkajú dodržiavania, presadzovania a ochrany základných práv v EÚ,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len charta), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–       so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–       so zreteľom na Európsku sociálnu chartu v znení jej revízie z roku 1996 a na judikatúru Európskeho výboru pre sociálne práva,

–       so zreteľom na dohovory OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–       so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ zmluvnou stranou spolu s takmer všetkými jej členskými štátmi,

–       so zreteľom na usmerňujúce zásady v oblasti extrémnej chudoby a ľudských práv, ktoré 27. októbra 2012 prijala Rada OSN pre ľudské práva (A/HRC/21/39) ;

–       so zreteľom na oznámenia Komisie k článku 7 Zmluvy o EÚ: Dodržiavanie hodnôt, na ktorých sa zakladá Únia (COM(2003)0606), Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573)a Prevádzkové usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu vypracovaných Komisiou (SEC(2011) 567),

–       so zreteľom na závery týkajúce sa činností a iniciatív Rady v záujme uplatňovania Charty základných práv Európskej únie, ktoré Rada prijala 23. mája 2011, a usmernenia Rady k metodike kontroly súdržnosti so základnými právami v prípravných orgánoch Rady(1),

–       so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2013 (COM(2013)0271) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie,

–       so zreteľom na dokument Správa o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),,

–       so zreteľom na dokument „Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich“(2),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454) a návrh odporúčania Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov (COM(2013)0460),

–       so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(3),

–       so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(4), smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(5), a návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(6),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(7),

–       so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a judikatúru vnútroštátnych ústavných súdov, v ktorých sa odkazuje na chartu ako na referenčný dokument pri výklade vnútroštátneho práva,

–       so zreteľom na prejav predsedu Komisie Barrosa o stave Únie, s ktorým vystúpil v Európskom parlamente 11. septembra 2013, a na vystúpenie komisárky Redingovej o Európskej únii a právnom štáte zo 4. septembra 2013 v Centre pre európske politické štúdie (CEPS) v Bruseli,

–       so zreteľom na list zo 6. marca 2013, ktorý ministri zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska zaslali predsedovi Komisie Barrosovi a v ktorom žiadali zavedenie mechanizmu na posilnenie dodržiavania základných hodnôt v členských štátoch,

–       so zreteľom na závery Rady zo 6. a 7. júna 2012 týkajúce sa základných práv a zásad právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2012,

–       so zreteľom na závery konferencie, ktorú pod názvom Európa rovnocenných občanov: rovnosť, základné práva a právny štát zorganizovalo írske predsedníctvo Rady 9. a 10. mája 2013,

–       so zreteľom na 4. výročné sympózium Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), ktoré sa konalo 7. júna 2013 pod názvom Podpora právnych noriem v EÚ,

–       so zreteľom na návrh záverov Rady z 13. septembra 2013 o hodnotení Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–       so zreteľom na činnosť, výročné správy, štúdie a stanoviská FRA, a najmä na výročnú správu o situácii v oblasti základných práv v EÚ v roku 2012,

–       so zreteľom na spoločnú správy agentúry FRA, Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP), Svetovej banky a Európskej komisie nazvanú Situácia Rómov v 11 členských štátoch EÚ – Výsledky prieskumu v skratke (The situation of Roma in 11 EU Member States – Survey results at a glance), ktorá bola zverejnená v máji 2012;

–       so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov zverejnenú v apríli 2013 s názvom Správa vonkajších hraníc Európskej únie a jej vplyv na ľudské práva migrantov,

–       so zreteľom na správy a štúdie mimovládnych organizácií (MVO) o ľudských právach a relevantné štúdie k tejto oblasti, ktoré si vyžiadal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, a najmä na štúdiu nazvanú Trojstranný vzťah medzi základnými právami, demokraciou a zásadami právneho štátu v EÚ – na ceste ku kodanskému mechanizmu EÚ (The triangular relationship between fundamental rights, democray and the Rule of Law in the EU – towards an EU Copenhagen mechanism),

–       so zreteľom na svoje uznesenia o základných právach a ľudských právach, najmä uznesenie z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(8), ako aj uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011)(9),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2004 o rizikách porušovania slobody prejavu a informácií v EÚ, najmä v Taliansku (článok 11 ods. 2 Charty základných práv)(10),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe(11),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti(12),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o litovskom zákone o ochrane maloletých proti škodlivým vplyvom verejných informácií(13),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o situácii Rómov a slobode pohybu v Európskej únii(14),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2011 o porušovaní slobody prejavu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve(15),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(16),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(17),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ(18),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o boji proti homofóbii v Európe(19),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o posilnení boja proti rasizmu, xenofóbii a trestným činom z nenávisti(20),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii(21),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (záverečná správa)(22),

–       so zreteľom na uznesenie z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia EP zo 16. februára 2012)(23),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP(24) , a na nadväzujúce uznesenie z 10. októbra 2013(25),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(26),

–       so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–       so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada v marci 2011,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–       so zreteľom na Dohovor Rady Európy zo 7. apríla 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(27) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien s názvom Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(28),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(29),

–       so zreteľom na pracovné dokumenty I a II o situácií v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2012 (spravodajca Louis Michel),

–       so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré uskutočnil 5. novembra 2013 Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, na tému Situácia v oblasti základných práv v Európskej únii: ako posilniť základné práva, demokraciu a právny štát v EÚ,

–       so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0051/2014),

A.     keďže európska integrácia je politický projekt zrodený z popola 2. svetovej vojny a prenasledovania a represie jednotlivcov totalitárnymi režimami a keďže jej zámerom je upevniť v európskych štátoch demokraciu a zásady právneho štátu s cieľom dodržiavať a presadzovať ľudské práva, základné práva, rovnosť a ochranu menšín, a to na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a ďalších nástrojov v oblasti ľudských práv a základných slobôd, a zabrániť návratu k akéhokoľvek autoritárskeho režimu;

B.     keďže jednotlivec – občan alebo obyvateľ – musí byť v centre záujmu Európskej únie a keďže základné práva chránia každého jednotlivca pred možným zasahovaním, zneužívaním a násilím zo strany verejných orgánov na všetkých úrovniach, pokiaľ ide o jeho súkromie a jeho práva a slobody; a keďže dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, základných slobôd, demokracie, ako aj hodnôt a zásad zakotvených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv (Všeobecná deklarácia ľudských práv, EDĽP, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach atď.) musí byť v centre európskej integrácie;

C.     

keďže Európska únia vytvorila základný súbor právnych predpisov EÚ (acquis), ktorých cieľom je zaručiť rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základných práv, a to aj prostredníctvom vytvorenia kodanských kritérií, začlenenia článkov 2, 6 a 7 do Zmluvy o EÚ, Charty základných práv, povinnosti pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach a zodpovedajúcich vnútroštátnych ustanovení právnych predpisov členských štátov;

D.     keďže s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy charta pretvorila svoje hodnoty a zásady na konkrétne a vynútiteľné práva a keďže vďaka tomu, že má rovnakú právnu silu ako Lisabonská zmluva, stala sa právne záväznou pre inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, ako aj pre členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov EÚ;

E.     keďže je nutné vytvoriť, podporovať a posilňovať skutočnú kultúru ľudských práv v rámci inštitúcií Únie, ale aj v členských štátoch, najmä pri uplatňovaní a vykonávaní práva Únie v rámci daného štátu, ako aj vo vzťahoch s tretími krajinami; keďže uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa taktiež musí opierať o účinnú kontrolu dodržiavania základných práv zaručených v Charte, napr. pri príprave legislatívnych návrhov; keďže iné úvahy nemôžu mať prednosť pred dodržiavaním a zaručením týchto základných práv, pretože by hrozila strata dôveryhodnosti úlohy a obrazu Európskej únie v oblasti ľudských práv, a to najmä v rámci jej vzťahov s tretími krajinami;

F.     keďže Európska únia funguje na základe predpokladu a vzájomnej dôvery v to, že členské štáty EÚ dodržiavajú demokraciu, zásady právneho štátu a základné práva, ako sú uvedené v EDĽP a v Charte základných práv, a to najmä so zreteľom na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a na pôsobenie zásady vzájomného uznávania;

G.     keďže zásada vzájomného uznávania vedie k situácii, že ľudí možno presúvať z jednej jurisdikcie do inej bez akéhokoľvek predchádzajúceho preverenia príslušných rozhodnutí z hľadiska ľudských práv;

H.     keďže Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-411/10 a C-493/10 zdôraznil, že takýto predpoklad dodržiavania základných práv musí byť vyvrátiteľný a že sudcovia musia preto kontrolovať, či existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že v súdnom systéme iných členských štátov existujú systémové nedostatky;

I.      keďže je preto potrebné zaistiť, aby vnútroštátne orgány mali k dispozícii dostatok dôkazov na prijímanie informovaných rozhodnutí o tom, či v súdnych systémoch iných členských štátov existujú systémové nedostatky alebo nie;

J.      keďže korupcia spôsobuje sociálne škody a porušenia základných práv, pretože ju skupiny páchajúce organizovanú trestnú činnosť používajú na páchanie iných závažných trestných činov, napríklad obchodovania s ľuďmi; keďže efektívny, nezávislý a nestranný súdny systém má zásadný význam pre právny štát a na zabezpečenie ochrany základných práv a občianskych slobôd občanov v Európe;

K.     keďže Európska únia prechádza hospodárskou a finančnou krízou a zároveň obdobím krízy demokracie a ústavnej krízy, ako sa ukázalo pri nedávnych udalostiach v niektorých členských štátoch, a keďže toto napätie poukázalo na nedostatok vhodných nástrojov na riešenie tejto krízy, ako aj na nedostatok politickej vôle a ťažkosti pri uplatňovaní mechanizmov monitorovania, hodnotenia a sankcií stanovených v súčasných zmluvách, najmä požiadaviek uvedených v článku 2 a článku 7 Zmluvy o EÚ;

L.     keďže Európsky parlament viackrát požadoval posilnenie mechanizmov na zabezpečenie dodržiavania, ochrany a podpory hodnôt Únie uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ, ako aj riešenie krízových situácií v Únii a v členských štátoch a keďže v súčasnosti prebieha diskusia o vytvorení nového mechanizmu, v ktorej sa Komisia, Rada a členské štáty pripojili k Parlamentu a MVO;

M.    keďže Agentúra pre základné práva (FRA) v hlavnej časti svojej výročnej správy o roku 2012 nazvanej „Európska únia ako spoločenstvo hodnôt: ochrana základných práv v čase krízy“ zdôraznila, že spoločné chápanie hodnôt podľa článku 2 a z nich vyplývajúcich právnych záväzkov je zámerom, ktorý si vyžaduje pravidelný dialóg v rámci EÚ;

N.     keďže Komisia oznámila, že by chcela posilniť zásady právneho štátu v Európskej únii, a keďže by mohla navrhnúť použitie formálnej výzvy podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; keďže zároveň uviedla potrebu zmeniť zmluvy a oznámila, že možno navrhne zmeny pred koncom roka 2013 alebo začiatkom roka 2014, aby bolo možné zorganizovať diskusiu počas volieb (a to aj o článku 7) a hľadať konsenzus o týchto návrhoch, ktorých cieľom by malo byť zabezpečiť, aby politika EÚ v oblasti základných práv v Európskej únii vychádzala z jasných pravidiel a mechanizmov, objektívnych ukazovateľov, údajov a dôkazov, aby bola transparentná, spravodlivá a predvídateľná a aby pevne chránila individuálne práva, demokraciu a právny štát;

O.     keďže každé rozhodnutie v tejto veci by malo čo najrýchlejšie zaručiť riadne uplatňovanie článkov 2, 6 a 7 Zmluvy o EÚ a zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie prijímalo na základe objektívnych kritérií a objektívneho hodnotenia a aby sa vyriešila kritika týkajúca sa chýbajúcich ukazovateľov a kritérií hodnotenia, rozdielov v zaobchádzaní a politickej zaujatosti;

P.     keďže v rámci Európskej únie a v členských štátoch stále dochádza k mnohým porušovaniam základných práv, ako vyplýva zo správ (ročných aj osobitných) Európskej komisie, FRA, Rady Európy (výročné správy a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, dokumenty a správy Európskeho komisára pre ľudské práva, dokumenty Parlamentného zhromaždenia Rady Európy), z dokumentov OSN (vrátane dokumentov a správ Rady OSN pre ľudské práva, vysokého komisára OSN pre ľudské práva, osobitných spravodajcov atď.), z dokumentov mimovládnych organizácií (napríklad organizácií Human Rights Watch, Amnesty International, Open Society Institute, ILGA-Europe, ECRE, Reportéri bez hraníc, Freedom House, Medzinárodná federácia pre ľudské práva atď.) a i.; keďže takéto porušovania si vzhľadom na ich vážnosť a opätovný výskyt vyžadujú primeranú reakciu Komisie, Rady a členských štátov;

Q.     keďže tieto subjekty zaznamenali svoje obavy a vyjadrili ich, najmä pokiaľ ide o situáciu Rómov, migrantov, žiadateľov o azyl, utečencov, menšín, lesbičiek, gejov, bisexuálnych a transsexuálnych osôb, médiá a novinárov, konanie bezpečnostných síl, polície a tajných služieb, vyšetrovanie potrebné na to, aby boli osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv postavené pred súd a potrestané, ďalej pokiaľ ide o účasť štátov na prípadoch mučenia a zlého zaobchádzania v tretích krajinách, využívanie takto získaných dôkazov, podmienky zadržiavania a zlé zaobchádzanie so zadržanými;

R.     keďže v preambule Zmluvy o Európskej únii, v článkoch 8, 9, 10, 19 a 21 Charty základných práv EÚ a v judikatúre Súdneho dvora EÚ sa uznáva význam základných sociálnych práv tým, že sú začlenené v prierezových zásadách právnych predpisov Spoločenstva, z čoho je jasné, že EÚ musí zaručovať základné práva a slobody, ako sú odborové práva, právo na štrajk, právo na združovanie a zhromažďovanie atď., ako sú definované v Európskej sociálnej charte, a keďže článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje výslovný odkaz na základné sociálne práva, ako sú práva stanovené v Európskej sociálnej charte;

S.     keďže článok 2 a článok 3 Charty základných práv uznáva právo na život a právo na osobnú nedotknuteľnosť;

T.     keďže v Európskej únii je asi 100 miliónov detí a asi 80 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím; keďže osoby so zdravotným postihnutím, najmä deti, ešte stále trpia v dôsledku nedostatočnej pomoci a podpory pri začleňovaní do škôl a majú ťažkosti s prístupom do budov a s prístupom k službám, majú problémy pri tom, aby boli vypočutí v prípade rozhodnutí, ktoré majú vplyv na ich život, a aby sa na týchto rozhodnutiach podieľali; keďže EÚ ako strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má povinnosť presadzovať, chrániť a dodržiavať práva osôb so zdravotným postihnutím, ako sú uvedené v tomto dohovore, prijať stratégiu uplatňovania dohovoru a zabezpečiť, aby politiky i súčasné a budúce primárne a sekundárne právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru;

U.     keďže ženy a dievčatá sú hlavnými obeťami rodového násilia, pretože podľa odhadov 20 až 25 % žien v EÚ bolo počas svojho života aspoň raz obeťou fyzického násilia; keďže státisíce žien žijúcich v Európe sa už stali obeťou mrzačenia pohlavných orgánov a tisícom dievčat to hrozí;

V.     keďže ženy v EÚ zarábajú za hodinu zhruba o 16 % menej než muži;

W.    keďže chudoba, rodová nerovnosť a rodové stereotypy zvyšujú riziko násilia a ďalších foriem zneužívania vrátane obchodovania so ženami a prostitúcie a bránia plnému zapojeniu žien do všetkých oblastí života;

X.     keďže všetci občania Európskej únie by mali mať zaručené základné slobody, ľudské práva a rovnaké príležitosti, keďže však ochrana národnostných menšín, regionálnych a menšinových jazykov je v rozšírenej EÚ závažnou otázkou a keďže ju nemožno jednoducho vyriešiť bojom proti xenofóbii a diskriminácii, ale je nutné prijať osobitné právne, jazykové, kultúrne, sociálne a i. režimy a prístupy;

1.      zdôrazňuje, že Európska únia ako politický, historický a etický projekt sa snaží o spojenie štátov, ktoré zastávajú a presadzujú spoločné európske hodnoty, napríklad hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ, v Charte základných práv a v EDĽP, ako sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, demokracia, právny štát, základné práva, rovnosť, sloboda, nediskriminácia a ochrana menšín, ktoré sú úzko prepojené a navzájom sa podmieňujú, a preto sa domnieva, že základnou oporou európskej identity v rámci Únie aj navonok je a musí byť dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, základných slobôd a demokracie, ktoré sú európskymi hodnotami;

2.      odporúča, aby Parlament, Komisia a Rada uznali jednoznačnú povinnosť chrániť a presadzovať ľudské práva; zdôrazňuje, že dodržiavanie základných práv a slobôd znamená kroky na rôznych úrovniach; zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto oblasti zohrávajú regionálne a miestne orgány, MVO a občianska spoločnosť, a žiada Komisiu a Radu, aby zlepšili spoluprácu s týmito subjektmi;

3.      pripomína inštitúciám a členským štátom Únie, že je potrebné plniť záväzky v oblasti dodržiavania základných práv a slobôd; konštatuje, že zapojenie do medzinárodných zmlúv o ochrane a presadzovaní ľudských práv môže slúžiť len na posilnenie ochrany základných práv v rámci EÚ;

4.      odsudzuje znepokojujúce tendencie v oblasti porušovania základných práv v rámci Európskej únie, najmä v oblasti imigrácie a azylu, pokiaľ ide o diskrimináciu a netoleranciu – predovšetkým voči niektorým skupinám obyvateľstva (menšinám a migrantom) – bezpečnosť a terorizmus, slobodu tlače, voľný pohyb v rámci Únie a sociálne a odborové práva; konštatuje, že členské štáty čoraz častejšie používajú obštrukcie v oblasti dodržiavania týchto základných práv a slobôd, predovšetkým pokiaľ ide o Rómov, ženy, lesbičky, gejov, bisexuálne a transsexuálne osoby, žiadateľov o azyl, migrantov a iné zraniteľné skupiny obyvateľstva;

Inštitucionálne otázky

5.      pripomína, že pre Európsku úniu, jej inštitúcie a členské štáty je veľmi dôležité zaručiť dodržiavanie spoločných európskych hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ a že je naliehavo potrebné uplatňovať a vykonávať všetky nástroje, ktoré v súčasnosti v tejto oblasti stanovujú zmluvy, a v prípade potreby pripraviť zmeny zmlúv; zdôrazňuje, že povinnosť plniť kodanské kritériá po pristúpení nezaniká, ale zostáva na členských štátoch, že základné práva sú súčasťou primárneho práva Únie a pri uplatňovaní práva Únie ich musí dodržiavať každý súd či orgán, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, ako dlho trvajú rokovania o pristúpení k EDĽP, a nad tým, že EÚ ešte stále k EDĽP nepristúpila;

6.      pripomína európskym inštitúciám a členským štátom, že každá politika v oblasti základných práv musí v prvom rade zabrániť ich porušovaniu, a to najmä dostupnými preventívnymi a nápravnými postupmi pred prijatím rozhodnutia alebo opatrenia, aby sa umožnilo preskúmanie a posúdenie konkrétnych prípadov v čo najkratšom čase a efektívnym, spravodlivým a nediskriminačným spôsobom;

7.      domnieva sa, že verejnosť sa čoraz viac zaujíma o dodržiavanie, ochranu a presadzovanie základných práv, ako to ukazuje aktivizácia v prípadoch ich porušovania, zneužívania alebo nerovnosti v každodennom živote aj v symbolických alebo známych prípadoch, a pozornosť venovaná týmto prípadom, a to aj vďaka lepšiemu šíreniu informácií prostredníctvom nových technológií, sociálnych sietí a médií; pripomína, že akékoľvek porušovanie a zneužívanie ľudských práv alebo nerovnosť ohrozujú demokraciu a právny štát, ako aj dôveru občanov v inštitúcie a ich predstaviteľov, najmä v politikov prijímajúcich rozhodnutia; zdôrazňuje, že inštitúcie a politici prijímajúci rozhodnutia musia tento demokratický trend brať na vedomie a podporovať ho zavádzaním nových mechanizmov na dialóg s občanmi a posilňovaním kontroly štátnych orgánov občanmi, parlamentom, súdmi a médiami, a tieto orgány zas musia byť otvorenejšie a transparentnejšie, aby záujmom občanov lepšie slúžili;

8.      domnieva sa, že na to, aby sa naplno využíval potenciál zmlúv, je potrebné:

a)      ukončiť proces pristúpenia k Európskemu dohovoru o ľudských právach a bezodkladne zaviesť nástroje potrebné na úplné plnenie tejto povinnosti zakotvenej v zmluvách, keďže to bude ďalší mechanizmus na presadzovanie ľudských práv občanov EÚ, okrem iného aj na zabezpečenie, aby členské štáty uplatňovali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pokiaľ ide o tzv. pilotné rozsudky; pristúpiť, ako to požaduje Rada Európy, k Európskej sociálnej charte, ktorá bola podpísaná v Turíne 18. októbra 1961 a revidovaná v Štrasburgu 3. mája 1996; pokiaľ ide o členské štáty, mali by pristúpiť k dohovorom Rady Európy o ľudských právach a ratifikovať ich, uplatňovať už existujúce nástroje acquis communautaire a prehodnotiť výnimky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na práva ich občanov;

b)     zabezpečiť, aby boli legislatívne návrhy a politiky v súlade s chartou a rešpektovali základné práva tým, že sa prijmú konkrétne kroky na zabezpečenie toho, aby sa overovali v súvislosti s chartou vo všetkých fázach prípravy právnych predpisov a aby sa vplyv legislatívy EÚ a jej vykonávania v členských štátoch na základné práva systematicky skúmal v hodnotiacich správach o vykonávaní tejto legislatívy, ako aj vo výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ;

c)      zabezpečiť, aby Komisia – i Rada v oblastiach, v ktorých iniciuje legislatívu – kde je to vhodné, využívali vonkajšie nezávislé expertízy Agentúry pre základné práva (FRA);

d)     zintenzívniť spoluprácu Komisie a členských štátov, a to aj s Európskym parlamentom a vnútroštátnymi parlamentmi, s cieľom zlepšiť uplatňovanie platných právnych predpisov EÚ v oblasti ľudských práv;

e)      zabezpečiť, aby sa posilnilo vypracovanie a transponovanie práva EÚ, ktoré sa týka základných práv a rozvíja ich, aby sa správne vykonávalo za prísneho hodnotenia a monitorovania a aby sa prípady porušenia postúpili na Súdny dvor Európskej únie, najmä v oblastiach patriacich do kompetencie EÚ, ako je boj proti diskriminácii, rovnosť, rodová problematika, problematika osôb so zdravotným postihnutím, ochrana údajov a problematika azylu a imigrácie;

f)      zabezpečiť presadzovanie dôkladného prístupu založeného na zásadách právneho štátu, v ktorom sa zohľadňuje to, ako sú základné práva chránené v praxi;

g)      uznať, že na riešenie týchto záležitosti je potrebná silná politická vôľa, najmä v čase hospodárskej a finančnej krízy;

h)      posilniť a zabezpečiť transparentnosť medziinštitucionálneho dialógu o základných právach alebo v prípade, keď ide o záujmy európskych občanov;

i)       zabezpečiť, aby Komisia naplno využívala existujúce mechanizmy, aby začala objektívne posudzovanie a vyšetrovanie a aby v náležite odôvodnených prípadoch iniciovala konanie vo veci porušenia práva, čím zabráni uplatňovaniu rozdielnych štandardov, a to vždy, keď členský štát poruší pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ práva zakotvené v charte;

j)      plánovať ambiciózne, účinné a ďalekosiahle politiky a akčné programy pre oblasť základných práv a spoločných európskych hodnôt, najmä s cieľom zaistiť aktívne a systematické plnenie záväzkov Európskej únie, ktoré sa týkajú boja proti diskriminácii a presadzovania rovnosti, ako sa uvádza v článkoch 8 a 10 ZFEÚ a v článku 21 charty;

k)     systematickejšie a koordinovanejšie spolupracovať na všetkých úrovniach s Radou Európy a inými medzinárodnými inštitúciami, podľa ich odborného zamerania, s cieľom predísť akejkoľvek duplicite,

l)       zefektívniť rôznorodosť dostupných mechanizmov s cieľom zabrániť porušovaniu základných práv v EÚ, bojovať proti porušovaniu základných práv, zabrániť vyberaniu najvýhodnejšej súdnej príslušnosti (forum shopping) a posilniť úlohu regionálnych a miestnych orgánov, spoločne s organizáciami pre ľudské práva;

m)     pripraviť porovnávacie a súhrnné tabuľky podľa jednotlivých krajín, na základe ktorých by Komisia mala vydávať jednotlivým krajinám odporúčania pre politiku v oblasti základných práv, ako to už robí v oblasti hospodárskej politiky EÚ-27; Rada by tieto odporúčania a návrhy Komisie v oblasti zjavného porušovania základných práv mohla potvrdiť alebo pozmeniť do ďalšieho samitu Európskej rady;

n)      vytvoriť mechanizmus vzájomnej partnerskej kontroly s účasťou vnútroštátnych subjektov z oblasti ľudských práv, ktorý by bol podobný Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) v rámci OECD: každý členský štát by bol partnersky kontrolovaný každé tri či štyri roky, pričom hlavným cieľom by bolo pomôcť danej krajine pochopiť, kde môže svoju stratégiu a svoje štruktúry v oblasti základných práv zlepšiť; identifikovať a vymieňať si osvedčené postupy v politike a stratégii v oblasti ľudských práv v rámci EÚ;

o)     zaviesť „nový kodanský mechanizmus“ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie, ochranu a presadzovanie základných práv a hodnôt Únie, ktoré sú uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv;

9.      zdôrazňuje, že tento nový kodanský mechanizmus, zameraný na monitorovanie účinného a záväzného dodržiavania kodanských kritérií v každom členskom štáte, by sa mohol začať uplatňovať okamžite, a to na základe rozhodnutia Komisie s plnohodnotným zapojením Európskeho parlamentu, a že by mal:

a)      stanoviť ukazovatele – na základe existujúcich alebo už vytvorených a uznávaných ukazovateľov základných práv – vytvorených napríklad na úrovni OSN a Rady Európy, s prihliadnutím na odporúčania mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a základných slobôd (FRA a Komisia);

b)     vychádzať z objektívnych a spoľahlivých údajov a informácií súvisiacich s týmito ukazovateľmi, ktoré by sa ďalej rozvíjali transparentným a dôveryhodným procesom (FRA, Komisia);

c)      monitorovať situáciu v EÚ a v jednotlivých členských štátoch formou pravidelného a objektívneho postupu (FRA, Komisia, Rada, Európsky parlament, národné parlamenty);

d)     vykonávať objektívne a pravidelné porovnávacie hodnotenia všetkých základných práv a/alebo tematických oblastí podľa jednotlivých inštitúcií a členských štátov – so snahou o maximálnu porovnateľnosť – a okrem informácií predkladaných organizáciami občianskej spoločnosti (správ FRA, výročných správ Komisie, Parlamentu a Rady) aj na základe zistení a odporúčaní, ktoré vydávajú súčasné monitorovacie mechanizmy Rady Európy, OSN a inštitúcie a orgány EÚ, a na tomto základe vydávať odporúčania;

e)      ustanoviť európsky politický cyklus na uplatňovanie článku 2 Zmluvy o EÚ (demokracia, právny štát, základné práva, rovnosť), ktorý by predstavoval rámec pre jednotlivé roky a viacročné etapy, ako aj otvorené každoročné medziinštitucionálne fórum venované uvedeným európskym hodnotám, najmä ochrane základných práv;

f)      zhromaždiť všetky existujúce údaje a analýzy z vnútroštátnych, európskych a medzinárodných orgánov s cieľom zabezpečiť, aby sa existujúce informácie relevantné pre ochranu základných práv, právny štát, demokraciu a rovnosť stali prístupnejšie a viditeľnejšie;

g)      zabezpečiť, aby GR pre spravodlivosť a pracovná skupina Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb spolupracovali s Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na zavedení pravidelného štruktúrovaného dialógu medzi týmito inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti o problematike základných práv v rámci EÚ;

h)      vypracovať a schváliť súbor odporúčaní spolu s účinnými a primeranými sankciami, ktoré budú pôsobiť ako účinný odrádzajúci prostriedok (napr. dočasné pozastavenie príspevkov fondu, uplatňovanie určitých aktov atď.), s cieľom riešiť porušovanie článku 2 a článku 7 Zmluvy o EÚ a zabezpečiť, aby sa práva zakotvené v tejto zmluve riadne dodržiavali;

i)       začleniť do mechanizmu systém včasného varovania, politický a odborný dialóg, formálne výzvy a mechanizmus „zmrazenia“, ako to už Parlament žiadal, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty na žiadosť inštitúcií EÚ pozastavili prijímanie zákonov, ktoré môžu nezohľadňovať alebo porušovať základné práva alebo právny poriadok EÚ; Komisia by mala uskutočňovať stretnutia na odbornej úrovni so službami príslušného členského štátu, ale neuzatvárať nijaké rokovania v politických oblastiach iných než tých, ktoré súvisia s článkom 2 ZEÚ, až kým sa nezabezpečí plný súlad s článkom 2 ZEÚ;

10.    vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s agentúrou FRA prijala rozhodnutie, ktorým sa ustanoví tento „nový kodanský mechanizmus“, podobne ako urobila v oblasti monitorovania korupcie v EÚ a v členských štátoch, a aby revidovala pravidlá FRA s cieľom rozšíriť jej právomoci a kompetencie;

11.    žiada vytvorenie (najlepšie na základe medziinštitucionálnej dohody) „kodanskej komisie“, zloženej z nezávislých odborníkov na vysokej úrovni v oblasti základných práv, ktorých by vymenoval okrem iných aj Európsky parlament, ktorej zámerom bude zabezpečiť dodržiavanie spoločných zásad uvedených v článku 2 ZEÚ všetkými členskými štátmi a neustále plnenie tzv. kodanských kritérií, a tiež poskytovať poradenstvo a podávať správy o záležitostiach v oblasti základných práv, dokým zmena nariadenia o FRA neumožní agentúre získať širšie právomoci týkajúce sa monitorovania jednotlivých členských štátov v oblasti základných práv, ako o to Európsky parlament opakovane žiadal;

12.    odporúča otvoriť dialóg medzi inštitúciami EÚ a členským štátom, keď existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt EÚ, a poskytnúť európskym inštitúciám možnosť predložiť odporúčania, ako je stanovené v článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; podporuje v plnej miere návrh Komisie uplatňovať v tejto súvislosti formálne výzvy;

13.    vyzýva Komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom vytvorili kontaktnú skupinu, ktorá by sledovala účinné uplatňovanie hodnôt Únie a robila by najmä spoločné posudzovanie situácie z hľadiska základných práv v konkrétnych prípadoch, ktoré by znepokojili ktorúkoľvek z týchto troch inštitúcií Únie; taktiež vyzýva tieto inštitúcie, aby vzali do úvahy uznesenia Rady Európy a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva;

14.    víta vyhlásenia predsedu Komisie a podpredsedníčky Redingovej, ktorí ohlásili oznámenie stanovujúce možné zmeny zmlúv ako doplnenie možností, ktoré sú k dispozícii už podľa súčasných zmlúv, a vyzýva príslušné výbory, aby podrobne preskúmali tieto návrhy s cieľom posilniť ochranu základných práv v zmluvách EÚ:

–       revízia článku 7 Zmluvy o EÚ, v rámci ktorej by sa doplnila fáza uplatňovania článku 2 Zmluvy o EÚ a oddelila fázu „rizika“ a fázu „porušenia“, zaviedli by sa rôzne prahy pre uvedené väčšiny, posilnenie odbornej a objektívnej (nielen politickej) analýzy, posilnený dialóg s inštitúciami členských štátov a širšia škála konkrétnych a predvídateľných sankcií, ktoré by sa uplatňovali v priebehu celého postupu;

–       na základe článku 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vytvorenie silnejšieho a podrobnejšieho mechanizmu koordinácie a dohľadu v oblasti ľudských práv;

–       rozšírenie možností nápravy a právomocí Komisie a Súdneho dvora;

–       odkaz na FRA v zmluvách vrátane právneho základu, ktorý umožní zmenu nariadenia zriaďujúceho agentúru nie jednohlasne ako v súčasnosti, ale riadnym legislatívnym postupom;

–       článok 51 Charty základných práv;

–       umožniť Parlamentu, aby mohol začať konanie o porušení článku 2 ZEÚ na rovnakom základe ako Komisia a Rada, a aby mohla FRA poskytovať špecializovanú podporu potrebnú pri tomto konaní;

–       revízia požiadavky jednohlasnosti v oblastiach súvisiacich s dodržiavaním, ochranou a presadzovaním základných práv, ako je rovnosť a nediskriminácia (napr. článok 19 ZFEÚ);

vyzýva taktiež svoj príslušný výbor, aby ozrejmil uplatňovanie a prípadnú revíziu postupu, podľa ktorého môže Európsky parlament aktivovať článok 7 ZEÚ;

15.    vyzýva Agentúru pre základné práva, aby vytvorila verejnú internetovú stránku, v rámci ktorej sa budú zhromažďovať a spoločne využívať informácie a dokumenty súvisiace s problematikou základných práv, ktoré vypracovali OSN, Rada Európy, OBSE, MVO, FRA, Európsky parlament, súdy, výbory národných parlamentov, ombudsmani atď.; domnieva sa, že tieto informácie by sa mali dať vyhľadať podľa dátumu, štátu, autora a práva, aby mohli poskytovať zdroje a informácie o situácii v oblasti základných práv v EÚ a jej členských štátoch;

Osobitné práva vyplývajúce z Charty základných práv

Dôstojnosť

16.    vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pretrvávajúcimi prípadmi nerešpektovania ľudskej dôstojnosti v Únii a v jej členských štátoch, napr. čo sa týka menšín, najmä Rómov, žiadateľov o azyl, migrantov, osôb podozrivých zo spojenia s terorizmom, osôb zbavených slobody, ako aj zraniteľných skupín a chudobných ľudí; zdôrazňuje, že orgány verejnej moci musia rešpektovať úplný zákaz mučenia a krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, každé porušenie vyšetrovať dôkladne, rýchlo, účinne a nezávisle a postaviť vinníkov pred súd;

17.    vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom prípadov zlého zaobchádzania zo strany polície a zložiek presadzovania práva a poriadku, najmä v súvislosti s neprimeraným používaním sily proti pokojným účastníkom manifestácií a prítomným novinárom, ako aj s nadmerným používaním zbraní, ktoré nespôsobujú smrť, ako sú obušky, gumové projektily, paralyzujúce zbrane (tasery) atď.; žiada, aby členské štáty zabezpečili nosenie identifikačných označení na uniformách bezpečnostných síl a aby takíto pracovníci boli vždy zodpovední za svoje konanie; žiada skoncovať s policajnými kontrolami založenými na etnickom a rasovom profilovaní; vyjadruje znepokojenie nad čoraz väčším obmedzovaním slobody zhromažďovania a práva na pokojnú manifestáciu a poukazuje na to, že právo na zhromažďovanie, združovanie a sloboda prejavu tvoria základ práva na demonštráciu; vyzýva členské štáty, aby neprijímali opatrenia spochybňujúce či kriminalizujúce uplatňovanie základných práv a slobôd; naliehavo ich žiada, aby prijali opatrenia a zabezpečili, aby používanie sily bolo výnimočné a riadne odôvodnené skutočným a vážnym ohrozením verejného poriadku, a pripomína, že hlavnou úlohou policajných síl je zaisťovať bezpečnosť a ochranu ľudí;

18.    opakuje svoju podporu európskej iniciatíve na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavali základné práva osôb zbavených slobody a aby sa mohli väzni po prepustení opätovne začleniť do spoločnosti; je znepokojený problémom veľkej preplnenosti väzníc v mnohých členských štátoch, ako aj zlými podmienkami väznenia a zaobchádzaním s väzňami a požaduje spustenie európskej iniciatívy s cieľom zabezpečiť uplatňovanie odporúčaní Európskeho výboru pre boj proti mučeniu a rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, a to aj v policajných centrách, imigračných strediskách a psychiatrických nemocniciach; odporúča prijať opatrenia na zníženie preplnenosti väzníc, napríklad vyhnúť sa nadmernému používaniu vyšetrovacej väzby, umožniť alternatívne tresty, zvážiť zrušenie trestnosti niektorých skutkov a/alebo zníženie lehôt, na ktoré môžu byť ľudia zadržaní bez obvinenia;

19.    opakuje svoju požiadavku, aby sa v plnom rozsahu objasnila spolupráca európskych štátov v rámci programu USA a CIA pre „mimoriadne vydávanie osôb“, lety a tajné väznice na území Únie, trvá na tom, aby členské štáty, uskutočnili účinné, nestranné, dôkladné, nezávislé a transparentné vyšetrovanie a aby sa vylúčili možnosti beztrestnosti; pripomína členským štátom, že zákaz mučenia je absolútny, a preto nie je možné odvolávať sa na štátne tajomstvo s cieľom obmedziť povinnosť určitého štátu vyšetrovať vážne porušenie ľudských práv; zdôrazňuje, že v prípade nesplnenia vyššie uvedeného je ohrozená povesť členských štátov a dôvera v ich odhodlanie chrániť základné práva;

20.    zdôrazňuje, že klíma beztrestnosti, pokiaľ ide o program CIA, umožnila porušovanie základných práv v rámci politiky EÚ a USA v oblasti boja proti terorizmu, ako to okrem iného ukázala rozsiahla špionážna činnosť sledovacieho programu americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) a spravodajských orgánov v rôznych členských štátoch, ktorú v súčasnosti Parlament skúma; požaduje revíziu právnych predpisov, ktoré sa týkajú agentúr EÚ a členských štátov pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a spravodajskej činnosti, s dôrazom na predbežnú súdnu a parlamentnú kontrolu a na právo na odvolanie sa a opravu údajov, ktoré zhromaždili, uchovávajú alebo spracúvajú tieto agentúry;

21.    vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby v plnej miere transponovali a implementovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania a aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie poskytovania primeranej pomoci a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, trestného stíhania osôb, ktoré sa nelegálneho obchodovania dopúšťajú, ďalej toho, aby tieto osoby dostali účinné, primerané a odrádzajúce tresty, ako aj zavedenia preventívnych opatrení;

22.    vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a aby prijali náležité opatrenia na zaistenie primeranej pomoci obetiam trestných činov a ich ochrany;

23.    žiada rešpektovanie dôstojnosti na konci života, najmä zabezpečením, aby sa rešpektovali rozhodnutia vyjadrené v závetoch v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti;

24.    uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými prvkami ľudskej dôstojnosti, ktoré treba riešiť v širšom kontexte štrukturálnej diskriminácie a rodovej nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali sexuálne a reprodukčné zdravie a práva prostredníctvom Agentúry pre základné práva a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), a to v neposlednom rade zabezpečovaním programov a služieb v oblasti reprodukčného zdravia vrátane typov starostlivosti a liečiv, ktoré sú rozhodujúce pre dobrovoľné plánovanie rodičovstva a zdravie matiek a novorodencov, ako aj trvalou opatrnosťou v politikách a/alebo právnych predpisoch, ktoré môžu rušivo zasahovať do oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

Slobody

25.    zdôrazňuje, že základom demokracie a právneho štátu je rešpektovanie slobôd a základných práv a že žiadne činnosti alebo opatrenia proti terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti ani medzinárodná spolupráca na tento účel nesmú porušovať európske normy v oblasti základných práv, ale ich musia prísne dodržiavať, najmä pokiaľ ide o prezumpciu neviny, spravodlivý proces, právo na obhajobu, ochranu súkromia a osobných údajov atď.; zdôrazňuje, že v kontexte cezhraničnej spolupráce je v tejto oblasti nevyhnutná demokratická kontrola, ochrana a dodržiavanie základných práv, najmä vzhľadom na čoraz väčšie zhromažďovanie a používanie osobných údajov rôznymi orgánmi; žiada preto prijatie opatrení, ktoré v tejto oblasti zaručia súkromie a ochranu osobných údajov;

26.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa stratégia vnútornej bezpečnosti zameriava na bezpečnosť na úkor občianskych slobôd, základných práv a prijímania preventívnych opatrení; vyjadruje poľutovanie nad prehlbujúcimi sa rozdielmi medzi deklarovanými cieľmi a skutočnou realizáciou politík; domnieva sa, že Európsky parlament musí mať rozhodujúcu úlohu pri hodnotení a vymedzovaní politík v oblasti vnútornej bezpečnosti, keďže majú závažný vplyv na základné práva a slobody všetkých obyvateľov Európskej únie, s cieľom zabezpečiť demokratický dohľad nad bezpečnostnými politikami a ich demokratickú kontrolu, a to vrátane spravodajských činností, a v prípade potreby zaistiť ich revíziu v záujme dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

27.    vyjadruje znepokojenie nad zisteniami zjavného porušenia práva na súkromie a ochrany osobných údajov, ku ktorým došlo v rámci tajných programov európskych aj neeurópskych štátov na hromadné sledovanie európskych občanov, a to bez súdnych povolení pre jednotlivé prípady a bez náležitej parlamentnej kontroly; odsudzuje také praktiky a naliehavo žiada tieto štáty, aby takéto porušovanie bezodkladne skončili; žiada zverejnenie podrobných informácií o týchto programoch a o prípadnej medzinárodnej spolupráci na nich, ako aj ich okamžité preskúmanie; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali prijať rázne opatrenie voči štátom, ktoré porušujú základné právo na súkromie a špionážne sledujú komunikáciu občanov EÚ, predstaviteľov a aktérov jej inštitúcií a európskych politických a hospodárskych predstaviteľov a aktérov; obáva sa, že spravodajské služby sa vymkli demokratickej, parlamentnej a súdnej kontrole a uskutočňujú tajné programy a operácie bez politického schválenia; žiada preto urýchlenú revíziu mechanizmov súdneho a parlamentného dohľadu tajných služieb, aby sa zabezpečilo, že spravodajské služby budú vykonávať svoju činnosť podľa zásad demokracie, právneho poriadku a základných práv, ako sa to vyžaduje v článku 2 ZEÚ; odsudzuje tajnú spoluprácu súkromných podnikov na rozsiahlom sledovaní; zdôrazňuje, že EÚ by mala reagovať ráznejšie a požadovať opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť presadzovanie a dodržiavanie európskych pravidiel v oblasti súkromia a ochrany údajov a mala by podporovať technológie, ktoré zaručia zachovanie dôvernosti komunikácie v Európe;

28.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zablokovala rokovanie o prijatí návrhov nariadenia a smernice o ochrane osobných údajov napriek tomu, že Európsky parlament vyjadril prísnejším pravidlám silnú podporu; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Európskej rady prijatým na zasadnutí 24. – 25. októbra 2013, že jednotný digitálny trh sa dokončí až v roku 2015, čím sa oddiali prijatie balíka opatrení o ochrane osobných údajov, a vyzýva Radu, aby pokročila v rokovaniach o smernici a nariadení o ochrane údajov, aby bol balík predpisov o ochrane údajov prijatý do konca tohto volebného obdobia;

29.    domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali schváliť systém ochrany informátorov pre osoby, ktoré odhaľujú závažné porušenie základných práv spravodajskými službami, ktoré unikli všetkým demokratickým, parlamentným i súdnym kontrolám;

30.    zdôrazňuje, že rýchly rozvoj digitálneho sveta (vrátane čoraz väčšieho využívania internetu, aplikácií a sociálnych sietí) si vyžaduje účinnejšiu ochranu osobných údajov a súkromia, aby sa zaručila ich dôvernosť;

31.    víta fakt, že čoraz väčší počet členských štátov rešpektuje právo založiť si rodinu na základe sobáša, civilného partnerstva alebo registrovaného spoločného bývania a adopcie, bez diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii, a vyzýva ostatné členské štáty, aby urobili podobne; víta nedávny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vallianatos a ďalší proti Grécku, ktorý potvrdil, že z civilných zväzkov nemožno vylučovať páry rovnakého pohlavia; vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby navrhli a prijali právne predpisy a politiky na boj proti homofóbii, transfóbii a trestným činom páchaným z nenávisti, a víta zverejnenie stanoviska FRA č. 2/2013 k rámcovému rozhodnutiu o rasizme a xenofóbii – s osobitnou pozornosťou venovanou právam obetí; vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby zaručili uplatňovanie smernice o voľnom pohybe bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie; opakuje žiadosť Komisii, aby pripravila ambiciózne nariadenie o vzájomnom uznávaní právnej účinnosti dokumentov o občianskom stave;

32.    je mimoriadne znepokojený počtom samovrážd medzi mladými ľuďmi, ktorí sa stali obeťami homofóbie; pripomína zistenia prieskumu FRA o situácii lesbičiek, gejov, bisexuálnych a transsexuálnych osôb v EÚ, ktorý ukázal, že 26 % všetkých respondentov bolo obeťou útoku alebo hrozby násilím doma alebo inde, pričom toto číslo stúpa v prípade transrodových respondentov na 35 %, a 19 % respondentov malo pocit diskriminácie v práci alebo pri hľadaní práce, a to napriek právnej ochrane podľa práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby tieto zistenia použila ako základ komplexnej európskej reakcie na problémy lesbičiek, gejov, bisexuálnych a transsexuálnych osôb v oblasti základných práv v podobe plánu EÚ pre rovnosť v oblasti sexuálnej orientácie a rodovej identity, ako opakovane žiadal Európsky parlament a MVO;

33.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že postupy právneho uznávania rodovej príslušnosti v prípade transrodových osôb v 14 členských štátoch ešte stále zahŕňajú povinnú sterilizáciu; vyzýva členské štáty na revíziu týchto postupov, aby v plnej miere rešpektovali právo transrodových osôb na dôstojnosť a telesnú integritu; blahoželá Komisii k jej záväzku pracovať v rámci Svetovej zdravotnej organizácie na vypustení porúch rodovej identity zo zoznamu duševných porúch a porúch správania a na zabezpečení nepatologizujúcej reklasifikácie v rámci rokovaní o 11. verzii medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11);

34.    opäť potvrdzuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania, viery a neviery, praktizovania náboženstva podľa vlastného výberu a zmeny náboženského vyznania; odsudzuje každú formu diskriminácie a netolerancie a domnieva sa, že sekularizmus vymedzený ako prísne oddelenie nenáboženských politických autorít a náboženských autorít, ako aj nestrannosť štátu je najlepším spôsobom, ako zaručiť nediskrimináciu a rovnosť medzi náboženstvami aj medzi veriacimi a neveriacimi; vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu náboženskej viery alebo presvedčenia vrátane práva osôb bez náboženskej viery nebyť diskriminovaný v dôsledku nadmerných výnimiek pre náboženstvá z právnych predpisov v oblasti rovnosti a nediskriminácie;

35.    pripomína, že vnútroštátne právne predpisy, ktoré kriminalizujú znesväcovanie, obmedzujú slobodu prejavu v oblasti náboženského vyznania alebo inej viery, často sa uplatňujú s cieľom prenasledovať osoby patriace k náboženským či iným menšinám, zle s nimi zaobchádzať alebo zastrašovať ich a môžu vážne obmedzovať slobodu prejavu a slobodu náboženského vyznania alebo viery; odporúča členským štátom, aby zrušili trestnosť takýchto skutkov;

36.    vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že mladí ľudia sú v niektorých členských štátoch ešte stále trestne stíhaní a odsudzovaní do väzenia v dôsledku toho, že právo na výhradu svedomia voči vojenskej službe sa ešte stále náležitým spôsobom neuznáva, a vyzýva členské štáty, aby prestali s prenasledovaním a diskrimináciou osôb s výhradou svedomia;

37.    pripomína, že sloboda prejavu, právo na informácie a sloboda médií sú základom pre zabezpečenie demokracie a právneho štátu, a pripomína svoju požiadavku adresovanú Komisii, aby preskúmala a zmenila smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách podľa usmernení, ktoré v tejto súvislosti uviedol Parlament vo svojej správe; dôrazne odsudzuje násilie, nátlak alebo hrozby namierené proti novinárom a médiám, a to aj v súvislosti s odhaľovaním ich zdrojov a informácií o porušovaní základných práv, ktorého sa dopúšťajú vlády a štáty; vyzýva inštitúcie a členské štáty Únie, aby dodržiavali, zaručili, chránili a presadzovali základné právo na slobodu prejavu a na slobodný prístup k informáciám, a teda aby sa zdržali uplatňovania a vytvárania mechanizmov, ktoré týmto slobodám bránia;

38.    je znepokojený tým, aké dôsledky má hospodárska kríza v Európe v oblasti vlastníctva mediálnych podnikov a perspektívy privatizácie verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby chránili nezávislosť verejnoprávnych médií a plnili si ústavnú povinnosť chrániť pluralitu médií a poskytovať kvalitné, rôznorodé, presné a spoľahlivé informácie; domnieva sa, že vlastníctvo a riadenie médií by malo byť vždy transparentné a nekoncentrované; zdôrazňuje, že transparentnosť vlastníctva médií je kľúčová pre to, aby bolo možné monitorovať investície do médií z EÚ a od neeurópskych investorov, ktorí majú čoraz väčší vplyv na informácie poskytované v členských štátoch;

39.      zdôrazňuje význam rešpektovania a ochrany práv utečencov a migrantov a zdôrazňuje skutočnosť, že by sa mala venovať osobitná pozornosť migrantkám a detským migrantom; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s mnohými prípadmi porušovania práva na azyl a s povinnosťou zabezpečiť ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia a extradície každého migranta; zdôrazňuje povinnosť dodržiavať medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor OSN o právnom postavení utečencov a zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako aj povinnosť poskytovať pomoc ľuďom na mori, ktorí riskujú životy v snahe dostať sa do Európskej únie, zabezpečiť dôstojné podmienky a postupy prijatia s dodržaním základných práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zmenili alebo zrevidovali právne predpisy o potrestaní tých, ktorí pomáhajú migrantom v núdzi na mori; vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, s cieľom objasniť, že poskytovanie humanitárnej pomoci migrantom na mori, ktorí sú v núdzovej situácii, treba vítať a že nejde o čin, ktorý by mal viesť k akejkoľvek forme sankcií;

40.    víta dokončenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a vyzýva členské štáty, aby uskutočnili potrebné legislatívne a administratívne reformy na jeho účinnú realizáciu a zabezpečili tak plnohodnotné zavedenie systému CEAS podľa plánu, aby poskytoval lepší prístup k azylovému konaniu pre tých, ktorí hľadajú ochranu, aby viedol k spravodlivejším, rýchlejším a kvalitnejším rozhodnutiam o azyle a aby zabezpečoval dôstojné a slušné podmienky pre žiadateľov o azyl a pre osoby, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana v rámci EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že je stále možné zadržiavať deti, a žiada ich dôsledné vynímanie zo zrýchlených postupov; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby na základe osvedčených postupov pripravila strategické usmernenia s cieľom stanoviť spoločné minimálne normy prijímania a ochrany maloletých bez sprievodu; zdôrazňuje skutočnosť, že procesné záruky musia byť primerané a vhodné; žiada uplatňovanie nedávneho rozsudku Súdneho dvora (SD), v ktorom sa uvádza, že lesbičky, gejovia, bisexuálne a transsexuálne osoby žiadajúce o azyl, môžu tvoriť osobitnú sociálnu skupinu, ktorá môže byť prenasledovaná pre svoju sexuálnu orientáciu, a že samotná existencia trestu odňatia slobody za homosexuálne skutky v krajine pôvodu môže predstavovať akt prenasledovania,

41.    odsudzuje skutočnosť, že veľký počet migrantov, ktorí sa chcú dostať do EÚ, naďalej zomiera na mori aj napriek rôznym a početným technickým prostriedkom, ktoré členské štáty a EÚ poskytujú na stráženie a kontrolu vonkajších hraníc EÚ; žiada, aby EÚ a jej členské štáty vykonali odporúčania z uznesenia, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 24. apríla 2012 pod názvom „Straty na životoch v Stredozemnom mori: kto je zodpovedný?“(30); víta rozhodnutie Súdneho dvora, ktorý zrušil rozhodnutie Rady 2010/252/EÚ;

42.    poukazuje na zraniteľnosť osôb prekračujúcich južné námorné hranice Európy, žiada schodné riešenie celej problematiky imigrácie v oblasti Stredozemného mora pri dodržaní zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia a ako absolútne minimum požaduje, aby členské štáty a inštitúcie EÚ zohľadňovali nedávne stanoviská FRA o tom, ako najlepšie chrániť základné práva migrantov v kontexte námorného dohľadu;

43.    víta príručku o európskych právnych predpisoch súvisiacich s azylom, hranicami a imigráciou, ktorú zostavila Agentúra pre základné práva spoločne s Európskym súdom pre ľudské práva ako konkrétny príspevok na pomoc právnej praxi v Európe dodržiavať základné a ľudské práva;

44.    vyzýva členské štáty a Radu, aby urýchlili činnosť pracovnej skupiny pre oblasť Stredozemného mora s cieľom zabezpečiť výrazné rozšírenie námorných záchranných kapacít a spustiť komplexný plán v oblasti migrácie a azylu, založený na solidarite a spoločnej zodpovednosti, s dôrazom na všetky relevantné aspekty, ako je revízia právnych predpisov EÚ a členských štátov, ktoré umožňujú trestanie humanitárnej pomoci osobám v núdzi na mori, vytvorenie bezpečných a zákonných ciest pre utečencov a migrantov do Európy, ako aj rozvojová spolupráca s tretími krajinami na posilňovaní demokracie, základných práv a dodržiavaní právnych zásad, aby sa zabezpečilo, že už nebude dochádzať k tragédiám, ako boli tie pri ostrove Lampedusa;

45.    odsudzuje čoraz častejšie prípady porušovania základných práv migrantov, najmä tých, ktorí boli vyhostení do tretích krajín, ako sa zdôrazňuje v osobitnej správe osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov z 24. apríla 2013(31) a v správe FRA(32); zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné reálne vyhodnotiť smernicu o návrate, readmisné dohody aj činnosť agentúry FRONTEX z hľadiska ich dodržiavania základných práv; žiada Komisiu, aby konkrétne nadviazala na svoju kritickú správu z roku 2011 o readmisných opatreniach EÚ a jej dohodách s tretími krajinami; odsudzuje reštriktívne politiky členských štátov v oblasti udeľovania víz štátnym príslušníkom niektorých konkrétnych tretích štátov;

46.    vyzýva členské štáty, aby prijali politiky na podporu legálnej migrácie a aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

Rovnosť

47.    zdôrazňuje, že zásady ľudskej dôstojnosti, rovnosti pred zákonom a zákazu diskriminácie na akomkoľvek základe patria medzi základy demokratickej spoločnosti; domnieva sa, že Únia a členské štáty by mali zvýšiť opatrenia na podporu rovnosti, boja proti diskriminácii, ochrany kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, rodovej rovnosti, práv dieťaťa, práv starších osôb, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv osôb LGBT a práv príslušníkov národnostných menšín;

48.    vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátny legislatívny rámec na riešenie všetkých foriem diskriminácie a zaručili účinné uplatňovanie existujúceho právneho rámca EÚ vrátane postupov za porušenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Rade panuje patová situácia, pokiaľ ide o rokovania o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s ľuďmi bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, a opätovne vyzýva Radu, aby prijala návrh; víta postoj litovského predsedníctva Rady, ktoré podporuje návrh, a vyzýva ostatné členské štáty, aby nasledovali jeho príklad; víta v tejto súvislosti stanovisko agentúry FRA 1/2013 o situácii v oblasti rovnosti v Európskej únii 10 rokov po pôvodnej implementácii smerníc o rovnosti; domnieva sa, že by sa mala riešiť aj diskriminácia z dôvodu jazyka;

49.    pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(33), v ktorom žiada bezpodmienečné dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie;

50.    vyjadruje znepokojenie nad tým, že ľudia so zdravotným postihnutím naďalej čelia diskriminácii a vylúčeniu, čo im bráni uplatňovať svoje základné práva rovnocenne s inými; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby pokračovali v uplatňovaní Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím vo svojich oblastiach pôsobnosti; konštatuje, že ďalší vývoj práva a politiky EÚ v oblasti nediskriminácie by mohol mať vplyv na proces harmonizácie právnych predpisov s týmto dohovorom v celej EÚ, napríklad pokiaľ ide o rovnosť pred zákonom ; nabáda členské štáty, aby vytvorili politiky s primeranými zdrojmi na lepšiu integráciu osôb so zdravotným postihnutím a na uľahčenie ich prístupu k bývaniu, vzdelaniu, trhu práce, verejnej doprave, verejným zariadeniam a k účasti na politickom dianí najmä tým, že sa odstráni právna a praktická diskriminácia a obmedzenie ich práva voliť a byť volený vo voľbách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ľudia so zdravotným postihnutím sú nútení žiť v špecializovaných inštitúciách, keďže chýbajú miestne alternatívy, a vyzýva členské štáty, aby presadzovali riešenia, ktoré umožnia viacerým ľuďom so zdravotným postihnutím žiť nezávisle;

51.    vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila komplexnú revíziu právnych predpisov a politík EÚ s cieľom posúdiť, či sú v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že legislatívne procesy a tvorba politiky EÚ by sa mali prispôsobiť tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie a vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; žiada Komisiu, aby na tento účel prijala osobitné usmernenia v oblasti posudzovania vplyvu a predložila Európskemu parlamentu návrh správy o dosiahnutom pokroku EÚ v implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že Parlament by mal organizovať pravidelné diskusie a formulovať odporúčania vo forme uznesenia o pokroku dosiahnutom v uplatňovaní práv, ktoré sú zakotvené v dohovore, osobami so zdravotným postihnutím, a to aj na základe správy Komisie; podporuje súčasné iniciatívy na vytvorenie medzivýborovej pracovnej skupiny v Európskom parlamente pre implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečila komplexnosť a konzistentnosť činností Európskeho parlamentu v monitorovaní a podpore vykonávania dohovoru;

52.    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby chránili, podporovali a presadzovali práva dieťaťa vo všetkých vnútorných aj vonkajších činnostiach a politikách, ktoré majú na deti vplyv; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s deťmi, ktoré sú obeťami násilia a sexuálneho vykorisťovania, a vyzýva členské štáty, aby dokončili transpozíciu smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; vyzýva členské štáty, Komisiu a FRA, aby naďalej venovali pozornosť posudzovaniu zaobchádzania s deťmi počas súdnych konaní; domnieva sa, že v prípade rozchodu alebo rozvodu rodičov by sa vždy mali brať do úvahy najlepšie záujmy detí a každé dieťa by malo mať možnosť byť v pravidelnom a priamom kontakte s oboma rodičmi;

53.    vyjadruje znepokojenie nad situáciou Rómov v Európskej únii a nad početnými prípadmi prenasledovania, násilia, stigmatizácie, diskriminácie, vysťahovania, presídlenia, vyhostenia, nezákonného násilného vysťahovania, nezákonnej registrácie a etnického profilovania orgánmi presadzovania práva, ktoré sú v rozpore so základnými právami a s právom Európskej únie; opakuje svoj postoj vyjadrený v uznesení z 12. decembra 2013 o pokroku pri vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov(34) a opätovne žiada účinné vykonávanie stratégií na podporu ich skutočného začleňovania a posilnené a náležité opatrenia na podporu ich integrácie, najmä v oblasti základných práv, vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti, a na boj proti násiliu, nenávistných prejavov a diskriminácie Rómov; žiada prestať s nezákonným vysťahovávaním, búraním osád bez poskytnutia alternatívneho bývania, so segregáciou rómskych detí v školách a ich s neodôvodneným umiestňovaním do špeciálnych škôl; vyzýva členské štáty, aby viac využívali európske fondy, ktoré majú k dispozícii, na realizáciu integračných projektov, a to v spolupráci s miestnymi orgánmi, predovšetkým pri každodennom zaraďovaní nových osôb, ktoré prišli na ich územie;

54.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na vylúčenie Rómov účinne reagovali vytvorením integrovaných politík a zavedením opatrení stanovených v stratégiách, ktoré sa zameriavajú na antidiskriminačné opatrenia a opatrenia na zlepšenie ich zamestnateľnosti a prístupu na trh práce, a to v spolupráci so zástupcami rómskeho obyvateľstva, a aby súčasne zabezpečili ich plnohodnotné zapojenie do riadenia, monitorovania a hodnotenia projektov, ktoré majú vplyv na ich komunity, a tiež aby na tento účel vyčlenili dostatočný rozpočet a zabezpečili efektívnosť čerpania prostriedkov; vyzýva tiež Komisiu a FRA, aby predložila spoločné, porovnateľné a spoľahlivé ukazovatele na sledovanie pokroku v členských štátoch;

55.    je presvedčený, že Komisia by mala prijať dôrazné opatrenia v prípadoch porušovania základných práv Rómov v členských štátoch, a to najmä tým, že začne konania o porušení predpisov v prípade, keď členské štáty Rómom neumožnili prístup k hospodárskym a sociálnym právam alebo ich uplatňovanie, a to aj pokiaľ ide o právo na slobodu pohybu a pobytu, právo na rovnosť a nediskrimináciu a právo na ochranu osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby zriadila monitorovací mechanizmus pre oblasť zločinu z nenávisti voči Rómom a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili chýbajúce registrácie pôrodov a rodné listy Rómov, ktorí žijú v EÚ; opakuje svoju výzvu na cielený prístup k sociálnemu začleňovaniu Rómok s cieľom zabrániť viacnásobnej diskriminácii; žiada, aby sa rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov rozvinul do plnohodnotnej európskej stratégie;

56.    zdôrazňuje, že má zásadný význam, aby sa dodržiavali základné práva a slobody ľudí patriacich k národnostnej alebo etnickej, náboženskej či jazykovej menšine; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ľudia patriaci k týmto menšinovým komunitám sa v každodennom živote stretávajú s prekážkami v oblasti výkonu spravodlivosti, poskytovania zdravotných a sociálnych služieb, v oblasti vzdelávania a kultúry, čo ohrozuje ich práva a dôstojnosť ako ľudských bytostí a občanov Únie a následkom čoho dochádza k situáciám, že vnútroštátne orgány ich vlastného štátu s nimi zaobchádzajú ako s občanmi druhej kategórie; domnieva sa, že takéto menšiny majú osobitné potreby, ktoré sa líšia od iných menšinových skupín, že verejné politiky by mali byť cielenejšie a že Únia samotná musí tieto potreby riešiť primeranejším spôsobom;

57.    domnieva sa, že neexistuje jednotné riešenie na zlepšenie situácie takýchto menšín vo všetkých členských štátoch, ale že je nutné stanoviť určité spoločné minimálne ciele pre verejné orgány v EÚ, pričom sa bude prihliadať na príslušné medzinárodné právne normy a existujúce osvedčené postupy; vyzýva členské štáty, aby vo svojich právnych systémoch zaručili nediskrimináciu osôb patriacich k uznávanej národnostnej menšine a aby prijali primerané opatrenia na presadzovanie skutočnej rovnosti, a to na základe príslušných medzinárodných noriem a osvedčených postupov, okrem iného Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín; vyzýva Komisiu, aby zaviedla politický štandard ochrany národnostných menšín vrátane pôvodných, tradičných etnických a jazykových menšinových komunít, keďže tvoria viac než 10 % všetkých obyvateľov EÚ, s cieľom zabrániť používaniu dvojakého metra a rozlišovaniu medzi kandidátskymi krajinami a členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný systém Európskej únie na ochranu tradičných národnostných menšín, regionálnych jazykových skupín a konštitučných regiónov, spojený s funkčným monitorovacím mechanizmom, podľa vzoru rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov; vyzýva členské štáty, aby poskytovali komplexné údaje o porušovaní základných práv menšín a umožnili tak FRA a EÚ zhromažďovať údaje a podávať správy;

58.    pripomína, že pozitívne opatrenia zavedené na ochranu príslušníkov menšín a menšinových skupín, ktoré podporujú ich náležitý rozvoj a zabezpečujú im záruku rovnakých práv a rovnakého zaobchádzania, ako má zvyšok obyvateľstva v administratívnej, politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti a v iných sférach, by sa nemali považovať za diskrimináciu;

59.    odsudzuje rasistické, antisemitské, homofóbne/transfóbne a xenofóbne prejavy násilia a násilie voči migrantom, náboženským menšinám a etnickým skupinám, ktoré najmä na internete dosiahlo alarmujúce rozmery, pričom orgány nepodnikajú na boj proti tomuto typu násilia žiadne rázne kroky; vyzýva členské štáty, aby vykonávali rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, aby riešili diskrimináciu, aby zabezpečili vyšetrovanie nenávistných slovných prejavov a trestných činov páchaných z nenávisti, aby prijali trestnoprávne predpisy zakazujúce podnecovanie k nenávisti na akomkoľvek základe vrátane sexuálnej orientácie a aby zabezpečili účinnú ochranu pred rasizmom, antisemitizmom, nenávisťou voči Rómom, xenofóbiou a homofóbiou, ako aj náležitú pomoc obetiam; vyzýva Komisiu, aby začala konanie o porušení predpisov voči členským štátom, ktoré nebudú rámcové rozhodnutie správne uplatňovať od 1. januára 2014; žiada, aby sa pri revízii rámcového rozhodnutia zabezpečilo, že zahrnie aj nenávistné slovné prejavy a prejavy antisemitismu, islamofóbie a náboženskej netolerancie, nenávisti voči Rómom, homofóbie a transfóbie, a aby sa posilnilo jeho uplatňovanie; plne miere podporuje iniciatívu spustenú počas írskeho predsedníctva Rady v oblasti zintenzívňovania boja proti netolerancii a vyzýva Radu, aby v tejto konštruktívnej činnosti pokračovala;

60.    vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby začali vykonávať koordinované a komplexné opatrenia na systematický boj proti trestným činom z nenávisti v EÚ a ich systematickú prevenciu a aby zviditeľnili trestné činy z nenávisti prostredníctvom údajov, ktoré by mali byť porovnateľné, s cieľom poskytnúť prehľad o situácii na úrovni EÚ, a to v rámci spolupráce s FRA, a zlepšiť zhromažďovanie a harmonizáciu údajov o trestných činoch z nenávisti; odsudzuje nenávistné slovné prejavy, stigmatizáciu skupín ľudí na základe ich sociálneho, kultúrneho, náboženského či zahraničného pôvodu a nabádanie k rasovej nenávisti, najmä ak to robia verejní činitelia; poukazuje na stanovisko FRA 2/2013 k rámcovému rozhodnutiu o rasizme a xenofóbii a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rešpektovanie práv obetí trestnej činnosti, najmä v prípade trestných činov z nenávisti;

61.    keďže uznáva, že vzdelanie má v rámci boja proti diskriminácii zásadný význam, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vo svojich integračných stratégiách budú klásť dôraz na reformu vnútroštátnych osnov s cieľom zahrnúť aj vzdelávanie o xenofóbii, rasizme a nenávisti voči Rómom a ustanoviť tieto javy vo verejnej diskusii za formu diskriminácie už od mladého veku;

62.    naliehavo žiada členské štáty, aby:

–       zabezpečili rovnosť medzi mužmi a ženami a aby bojovali proti všetkým formám násilia voči ženám ako porušovaniu základných práv, aby mu predchádzali a stíhali ho a aby súčasne zabezpečili podporu a ochranu obetí;

–       podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a aby vytvorili systém zhromažďovania údajov na podporu strán dohovoru poskytovaním presných a porovnateľných údajov o rozsahu, formách a dôsledkoch násilia voči ženám;

–       zintenzívnili úsilie o dosiahnutie cieľov Európskeho paktu pre rodovú rovnosť (2011 – 2020) a prijali vhodné opatrenia na boj proti všetkým formám priamej aj nepriamej diskriminácie žien, najmä proti rodovým rozdielom v odmeňovaní, segregácii povolaní, stereotypom a všetkým formám násilia voči ženám, pretože ženy sú naďalej vystavené viacnásobnej diskriminácii v rôznych oblastiach každodenného života napriek platným právnym predpisom o boji proti diskriminácii;

–       podporovali vzdelávanie o rodovej rovnosti, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach a dostatočné kontrolné mechanizmy na vykonávanie politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti;

–       zintenzívnili úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, s cieľom skoncovať so sexuálnym vykorisťovaním, ktoré postihuje najmä ženy, a s nútenou prácou;

–       zabezpečili riadne vykonávanie platných smerníc o rodovej rovnosti vrátane začatia konaní za porušovanie predpisov;

–       urýchlili vykonávanie európskej stratégie boja proti násiliu voči ženám, ktorá bude nadväzovať na minulé záväzky v tejto oblasti a bude zodpovedať viacerým požiadavkám Európskeho parlamentu; víta v tejto súvislosti nulovú toleranciu Komisie voči násiliu páchanému na ženách; vyzýva však na intenzívnejšie kroky vrátane stratégie pre celú EÚ v oblasti skoncovania s násilím voči ženám, ako bolo oznámené v záveroch Rady z marca 2010, ktoré obsahovali právne záväzné nástroje a opatrenia na zvyšovanie informovanosti;

–       zaraďovali problematiku násilia voči ženám – vrátane násilia v blízkych vzťahoch, sexuálneho násilia (znásilnenie, sexuálne napadnutie a obťažovanie), sexuálneho vykorisťovania a škodlivých tradičných praktík, ako sú nútené sobáše a „zločiny v mene cti“ – ako dôležité body do programov rokovania, pretože rodovo motivované násilie je dôsledkom rodovej nerovnosti i prekážkou rovnosti, a preto by sa nemalo tolerovať;

–       uplatňovali politiku nulovej tolerancie, pokiaľ ide o mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

–       prijali opatrenia a spustili projekty na lepšie zosúlaďovanie rodinného a pracovného života v prípade všetkých generácií žien a podporili rozhodnutie vyhlásiť rok 2014 za Európsky rok rovnováhy pracovného a rodinného života;

63.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave právnych predpisov a analyzovaní situácie v oblasti základných práv v EÚ zohľadňovali potreby a problémy žien, okrem iného prostredníctvom spolupráce s občianskou spoločnosťou a so ženskými mimovládnymi organizáciami; zdôrazňuje, že je dôležité sledovať a hodnotiť vykonávanie európskych právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch;

64.    vyzýva členské štáty, aby zaručili slušné mzdy a dôchodky, znížili rodové rozdiely v odmeňovaní, vytvorili väčší počet kvalitných pracovných miest pre ženy, umožnili ženám využívať verejné služby vysokej kvality a zlepšili poskytovanie sociálneho zabezpečenia;

65.    žiada členské štáty, aby podnikli kroky na boj proti hospodárskym a sociálnym príčinám, ktoré podnecujú vznik násilia voči ženám, ako sú nezamestnanosť, nízke mzdy a dôchodky, nedostatok ubytovania, chudoba a neexistujúce alebo nedostatočné verejné služby, predovšetkým verejné zdravotníctvo, vzdelávanie a služby sociálneho zabezpečenia;

66.    vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie v boji proti porušovaniu základných práv mladých dievčat, najmä voči priemyslu, ktorý vníma mladé dievčatá ako sexuálne objekty a vedie k nárastu obchodovania s mladými dievčatami na sexuálne účely v EÚ;

67.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie vnútroštátnych stratégií, ktoré sa týkajú rešpektovania a ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien; trvá na tom, že je úlohou Únie zvyšovať informovanosť a podporovať najlepšie postupy v tejto oblasti, keďže ochrana zdravia je základným ľudským právom nevyhnutným pri uplatňovaní ostatných ľudských práv;

68.    vyzýva Komisiu, aby predložila návrh právneho rámca pre oblasť problematiky viacnásobnej diskriminácie, ktorá sa týka viacerých oblastí súčasne;

69.    považuje nedostatočné zastúpenie žien v politických a hospodárskych rozhodovacích štruktúrach za deficit; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli opatrenia pozitívnej diskriminácie, ako sú právne predpisy týkajúce sa paritných systémov a rodových kvót;

70.    zdôrazňuje skutočnosť, že pokrok v odstraňovaní rodových rozdielov v odmeňovaní je mimoriadne pomalý; upozorňuje, že uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty má kľúčový význam pre dosiahnutie rodovej rovnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne zrevidovala smernicu 2006/54/ES a predložila k nej pozmeňujúce návrhy v súlade s článkom 32 smernice a na základe článku 157 ZFEÚ v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k uzneseniu Európskeho parlamentu z 24. mája 2012;

71.    zdôrazňuje skutočnosť, že škrty v oblasti verejných služieb poskytovania starostlivosti o deti majú priamy vplyv na ekonomickú nezávislosť žien; poukazuje na to, že 28,3 % nečinnosti žien a ich práce na kratší pracovný čas v roku 2010 sa pripisuje na vrub nedostatku služieb v oblasti poskytovania starostlivosti, v porovnaní s 27,9 % v roku 2009; poukazuje aj na to, že v roku 2010 bola miera zamestnanosti žien s malými deťmi v EÚ o 12,7 % nižšia než miera zamestnanosti bezdetných žien, v porovnaní s 11,5 % v roku 2008;

72.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa príliš často porušujú základné práva starších žien vrátane početných prípadov násilia, fyzického, duševného a finančného zneužívania v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia s cieľom chrániť staršie ženy pred všetkými formami zneužívania vrátane zlého zaobchádzania v opatrovateľských zariadeniach pre starých ľudí;

73.    nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím trpia dvojitou diskrimináciou v dôsledku rodovej príslušnosti a zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie a ochranu základných práv žien so zdravotným postihnutím v EÚ;

74.    vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa dôslednejšie snažili o skoncovanie so sexistickými stereotypmi zobrazovanými v médiách, najmä v reklame, keďže to môže mať kľúčovú úlohu pri zmene zvyčajného zobrazovania úlohy mužov a žien;

75.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť a vedomosti občanov o všetkých ich právach uvedených v charte a aby podporovali participatívnu demokraciu udržiavaním neustáleho dialógu s občianskou spoločnosťou, príslušnými MVO a organizáciami žien; osobitne vyzýva organizácie žien, aby sa podelili o svoje nedoceniteľné odborné skúsenosti v oblasti pretrvávajúcich stereotypov a diskriminácie, keďže práve ženy boli vždy najzraniteľnejšími obeťami;

76.    žiada, aby sa inštitúcie EÚ viac zapájali a aby zlepšili dialóg mnohých zainteresovaných strán o problémoch, ktorým čelia starší ľudia pri plnohodnotnom uplatňovaní svojich ľudských práv;

Solidarita

77.    zdôrazňuje, že finančná a hospodárska kríza a opatrenia prijaté na jej riešenie mali väčší vplyv na najchudobnejšie a najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva, pričom ich často postihovali veľmi vážne, ako sa uvádza v dokumente komisára pre ľudské práva Rady Európy s názvom Safeguarding human rights in times of economic crisis (Ochrana ľudských práv v čase hospodárskej krízy), v ktorom sa poukazuje na skupiny ohrozené spoločenskou marginalizáciou, ako sú migranti, žiadatelia o azyl, Rómovia, ženy a deti; poukazuje na to, že v roku 2012 štvrtina obyvateľov v EÚ 28 bola ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť náprave tejto situácie a boju proti nerovnosti a chudobe a aby sa v tomto smere prijali primerané, ráznejšie a účinnejšie opatrenia; odsudzuje poznámky politikov, ktorí majú tendenciu robiť z týchto skupín obyvateľstva obetných baránkov; upozorňuje na fakt, že hospodárske a sociálne krízy prinášajú veľký tlak na oblasť základných práv, dodržiavania právnych predpisov a demokratických hodnôt, a to na vnútroštátnej i nadnárodnej úrovni;

78.    zdôrazňuje skutočnosť, že sociálne práva sú základnými právami, ako sa uznáva v medzinárodných zmluvách, EDĽP, Charte základných práv Európskej únie a Európskej sociálnej charte; zdôrazňuje, že tieto práva sa musia chrániť v právnych predpisoch i v praxi s cieľom zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, najmä v období hospodárskej krízy a úsporných opatrení; zdôrazňuje význam práva na dôstojnosť, slobodu vo voľbe povolania, práva na prácu, práva na nediskrimináciu, okrem iného aj na základe štátnej príslušnosti, na ochranu v prípade bezdôvodného prepustenia, práva na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc, práva na zdravotnú starostlivosť, slobodu pohybu a pobytu, práva na ochranu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to prostredníctvom poskytovania účinného prístupu k zamestnaniu, práva na primerané bývanie, odbornú prípravu, vzdelávanie, kultúru, sociálnu a lekársku pomoc, a pokiaľ ide o odmeňovanie a sociálne príspevky práva na zaručenie slušnej životnej úrovne pracovníkov a členov ich rodín, ako aj ďalších podmienok zamestnania a pracovných podmienok, nezávislosti sociálnych partnerov a slobody spájať národné a medzinárodné združenia na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov pracovníkov a kolektívne vyjednávať;

79.    odporúča, aby všetky členské štáty čo najskôr odvolali svoje výhrady voči Európskej sociálnej charte; domnieva sa, že Európsky parlament by mal podnietiť trvalý dialóg o pokroku dosiahnutom v tomto smere; domnieva sa, že by sa mal účinnejšie využívať odkaz na Európsku sociálnu chartu v ZFEÚ článku 151, napríklad začlenením kontroly sociálnych práv do posudzovaní vplyvu, ktoré uskutočňuje Komisia a Parlament;

80.    požaduje dôraznejšie opatrenia na pomoc bezdomovcom, poskytovanie prístrešia a podporu a odsudzuje – a to najmä v čase, keď pretrvávajúca hospodárska a finančná kríza vyháňa stále viac ľudí v ťažkej situácii na ulicu – právne predpisy a politiky na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni, ktoré kriminalizujú týchto ľudí vo veľkej núdzi, pretože je to zarážajúce a neľudské porušovanie základných práv;

81.    zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť zlučiteľnosť opatrení na riešenie krízy s hodnotami a cieľmi Únie, a najmä zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov v súvislosti s krokmi Únie v krajinách najviac postihnutých dôsledkami krízy v eurozóne;

82.    naliehavo opakuje svoju výzvu adresovanú Rade, aby tému Prístup najchudobnejších ľudí ku všetkým základným právam začlenila do tematických oblasti ďalšieho viacročného rámca Agentúry pre základné práva;

83.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch stále platia prechodné pravidlá týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov; zdôrazňuje, že obavy z negatívnych vplyvov migrácie pracovnej sily sú nepodložené; poukazuje na to, že podľa odhadov došlo v dôsledku mobility po rozšírení (v rokoch 2004 – 2009) k dlhodobému zvýšeniu HDP krajín EÚ-15 o takmer 1 %;

84.    konštatuje, že súčasné označovanie voľného pohybu za migráciu s cieľom profitovať zo systémov sociálneho zabezpečenia sa nezakladá na faktoch(35); zdôrazňuje, že diskriminácia je hlavnou prekážkou, ktorá európskym občanom bráni v uplatňovaní základných práv; podčiarkuje, že podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 majú občania EÚ s trvalým pobytom v inom členskom štáte právo na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie;

85.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zintenzívnili svoju činnosť v oblasti rozvíjania a záruk pracovných práv a základných sociálnych práv, čo je rozhodujúci krok k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania, dôstojných pracovných miest a životného minima v Európskej únii;

86.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že právo pracovníkov na bezpečné a zdravé pracovné podmienky, ako je stanovené v článku 3 Európskej sociálnej charty, je nevyhnutné na to, aby mali títo pracovníci možnosť viesť dôstojný život a aby bolo zaistené rešpektovanie ich základných práv;

87.    zdôrazňuje význam úlohy sociálnych partnerov v kolektívnom vyjednávaní pri zabezpečení základných práv a rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ženy, osoby so zdravotným postihnutím a iné sociálne znevýhodnené skupiny na trhu práce.

Občianstvo

88.    zdôrazňuje, že v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, Charty základných práv, ako aj vzhľadom na čoraz vyššie očakávania občanov – ako to dokazuje neúspech zmluvy ACTA a škandály so sledovaním – je potrebné posilniť a zvýšiť v EÚ a jej členských štátoch demokratickú a inštitucionálnu transparentnosť a otvorenosť; domnieva sa, že transparentnosť a otvorenosť sú kľúčové zásady, ktoré treba posilňovať a presadzovať, aby sa zabezpečila dobrá správa vecí verejných a plnohodnotné zapájanie občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu v EÚ;

89.    vyjadruje poľutovanie nad zablokovaním revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom a informáciám; vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali na revízii tohto nariadenia a na základe návrhov Parlamentu zaručili väčšiu transparentnosť rozhodovacieho procesu EÚ a lepší prístup občanov EÚ k dokumentom; vyzýva všetky inštitúcie, úrady, orgány a agentúry EÚ, aby v plnej miere uplatňovali nariadenie 1049/2001, ako to vyžaduje Lisabonská zmluva, a pripomína, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora a sťažnosti adresované ombudsmanovi tak nerobia; vyzýva súčasne Radu i Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia a zabezpečili transparentnosť v informovaní verejnosti o tom, ako sa používajú finančné prostriedky poskytnuté členským štátom z rozpočtu EÚ;

90.    zdôrazňuje, že právo na dobrú správu vecí verejných znamená aj povinnosť orgánov informovať občanov o ich základných právach, pomáhať najodkázanejším osobám, aby im ich práva boli vysvetlené, a podporovať ich v zabezpečení, aby tieto práva boli rešpektované;

91.    opakovane zdôrazňuje, že občianstvo v súlade s článkom 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv znamená právo každého človeka zúčastňovať sa na správe krajiny, v ktorej má bydlisko; pripomína, že európske občianstvo sa neobmedzuje na právo voliť a právo kandidovať v komunálnych voľbách alebo vo voľbách do Európskeho parlamentu, ani na uplatňovanie práv v oblasti slobody pohybu a pobytu, akokoľvek sú dôležité; preto zdôrazňuje, že európske občianstvo znamená, že každý, kto má pobyt na území Európskej únie a členských štátov, sa môže aktívne a bez akejkoľvek diskriminácie zapájať do demokratického, politického, sociálneho a kultúrneho života členského štátu, v ktorom má pobyt, a uplatňovať všetky politické, občianske, hospodárske, kultúrne a sociálne základné práva a slobody uznávané Európskou úniou;

92.    upozorňuje na potrebu organizovať osvetové a informačné kampane s cieľom propagovať medzi občanmi hodnoty a ciele Únie a osobitne žiada čo najviac rozšíriť text príslušných článkov ZEÚ a Charty základných práv;

93.    víta rozhodnutie vyhlásiť rok 2013 za Európsky rok občanov; vyzýva však Komisiu, aby spolu s členskými štátmi naďalej informovala občanov EÚ o ich právach, aby tak mohli naplno využívať občianstvo EÚ;

94.    vyzýva členské štáty, aby uskutočnili informačné kampane venované informovaniu občanov EÚ o ich práve voliť a byť volený; vyzýva na uskutočnenie potrebných reforiem európskych volebným postupov vo všetkých členských štátoch v záujme podpory aktívneho občianstva EÚ; vyzýva členské štáty, aby podporovali aktívne zapájanie sa občanov prostredníctvom občianskych iniciatív, uplatňovania petičného práva a práva na podávanie sťažností európskemu ombudsmanovi;

95.    pripomína význam práce európskeho ombudsmana pre práva jednotlivcov; zdôrazňuje, že nezávislosť ombudsmana je významným prostriedkom, ktorý zabezpečuje dôveryhodnosť jeho činnosti, preto žiada zmenu jeho štatútu tak, aby sa súčasným i bývalým členom orgánu, ktorý ombudsmana volí, formálne zabránilo kandidovať;

96.    zdôrazňuje, že právo na slobodu pohybu a pobyt európskych občanov a ich rodín, sloboda voľby zamestnania a právo zapojiť sa do práce, ktoré sú stanovené v zmluvách a zaručené smernicou o voľnom pohybe, patria medzi základné práva európskych občanov a predstavujú významný hospodársky prínos pre hostiteľské krajiny, keďže prispievajú k riešeniu nesúladu medzi kvalifikáciami a pracovnými príležitosťami a pomáhajú kompenzovať demografický deficit Európskej únie; zdôrazňuje skutočnosť, že smernica už stanovuje výnimky a obmedzenia práva na voľný pohyb; odmieta akýkoľvek pokus o revíziu tohto právneho predpisu a žiada, aby sa každé porušenie pravidiel postúpilo Súdnemu dvoru;

Spravodlivosť

97.    zdôrazňuje, že správa nezávislej, nestrannej, účinnej a spravodlivej justície založenej na rovnosti, ktorá pracuje v primeraných lehotách, je základom demokracie a právneho štátu, ako aj ich dôveryhodnosti; vyjadruje znepokojenie nad mnohými prípadmi porušenia v tejto súvislosti, o čom svedčí veľký počet prípadov, ktoré zistil Európsky súd pre ľudské práva v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby rozhodnutia tohto súdu v plnej miere vykonávali; zdôrazňuje, že v Európskej únii nemožno tolerovať žiadnu beztrestnosť vyplývajúcu z postavenia, ktoré je založené na moci, sile alebo vplyve vo vzťahu k jednotlivcom alebo súdnym či politickým orgánom;

98.    uznáva dôležitosť – okrem súdov – aj mimosúdnych a súdom podobných inštitúcií, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, ako sú napr. vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, orgány pôsobiace v oblasti rovnosti, inštitúcie ombudsmana a orgány na ochranu údajov, ako aj iné takéto inštitúcie s vplyvom na ľudské práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv by mali byť určené alebo vytvorené vo všetkých členských štátoch tak, aby dosiahli plnohodnotnú akreditáciu podľa tzv. parížskych zásad (Zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv, rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 48/134, 20. decembra 1993); zdôrazňuje, že požiadavka úplnej nezávislosti by bola taktiež v prospech iných inštitúcií z oblasti ľudských práv;

99.    žiada FRA, aby v spolupráci s osobitným spravodajcom OSN pre túto oblasť uskutočnila štúdiu o osobitných právnych predpisoch a postupoch vytvorených na boj proti terorizmu a o ich súlade so základnými právami; odmieta mimoriadny postup, ktorý zreteľne vytvára nerovnováhu v postavení obžaloby a obhajoby v súdnych konaniach, ako sú tajné vypočúvania alebo tajné rozsudky, alebo ktoré dávajú vláde osobitné právomoci v oblasti cenzúry médií, alebo umožňujú tajné sledovanie obyvateľstva; konštatuje a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politiky boja proti terorizmu sa postupne rozšírili na čoraz väčší počet zločinov a deliktov, čoho dôsledkom je predovšetkým zvýšenie celkového počtu súdnych konaní a minimálnych trestov, ktoré sa musia vykonať v plnej dĺžke, ako aj zvýšenie množstva zaznamenávaných informácií o obyvateľstve;

100.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci v oblasti trestnej justície a uplatňovania plánu v oblasti procesných záruk, a členské štáty vyzýva, aby k tejto veci pristupovali ambicióznejšie;

101.  víta správy FRA o prístupe k spravodlivosti v prípadoch diskriminácie v EÚ a zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti je často komplikovaný a ťažkopádny; domnieva sa, že zlepšenia by mohli zahŕňať jednoduchšie postupy a lepšiu podporu ľuďom hľadajúcim spravodlivosť;

102.  berie na vedomie porovnávací prehľad týkajúci sa justície, ktorý zverejnila Komisia a ktorý sa, žiaľ, týka len súdnictva v občianskoprávnych, obchodných a administratívnych veciach, hoci Parlament žiadal, aby zahrnul aj trestné veci, základné práva a zásady právneho štátu; preto žiada, aby sa prehľad rozšíril aj o tieto oblasti; zdôrazňuje, že tento prehľad by sa mal začleniť do nového kodanského mechanizmu a do európskeho politického cyklu v súvislosti s uplatňovaním článku 2 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že zlepšenie fungovania súdnictva nemôže mať jediný cieľ – zvýšiť príťažlivosť krajiny pre investorov a podnikateľov – a nemôže sa zameriavať len na efektívnosť súdnych konaní, ale mal by taktiež zaručovať právo na spravodlivý proces a dodržiavanie základných práv;

103.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala účinné uplatňovanie práva na prístup k spravodlivosti v EÚ v kontexte práva každej osoby súčasnej i budúcich generácií žiť v prostredí primeranom jej zdraviu a dobrým životným podmienkam;

104.  vyjadruje znepokojenie nad spolitizovaním ústavných súdov v niektorých členských štátoch a pripomína mimoriadny význam nezávislého justičného systému;

105.  domnieva sa, že súčasné politiky v oblasti drog by sa mali urýchlene prehodnotiť, keďže nedosiahli svoje deklarované ciele, a že súčasný prístup, ktorý je založený na kriminalizácii a väznení, vedie len k ďalšej stigmatizácii a marginalizácii, ako aj k preťažovaniu justičného a väzenského systému, a nie k záchrane životov a konkrétnej pomoci užívateľom drog; preto požaduje revíziu právnych predpisov a politík na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, a to na základe racionálnejšieho prístupu založeného na základných právach, zdravotnej starostlivosti a zmenšovaní škôd;

o

o o

106.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1)

Dokument Rady 10140/11 z 18. mája 2011.

(2)

Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010.

(3)

Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(4)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(5)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 26.

(6)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(7)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(8)

Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 49.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0500.

(10)

OJ C 104 E, 30.4.2004, str.1026.

(11)

Ú. v. EÚ 124 E, 25.5.2006, s. 405.

(12)

Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 54.

(13)

Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 18.

(14)

Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 73.

(15)

Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 50.

(16)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112.

(17)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.

(18)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0203.

(19)

Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 54.

(20)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0090.

(21)

Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121.

(22)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0315.

(24)

Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 1.

(25)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.

(26)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0350.

(27)

Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.

(28)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.

(29)

Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.

(30)

Uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1872(2012), prijaté 24. apríla 2012.

(31)

Regionálna štúdia: Správa vonkajších hraníc Európskej únie a jej vplyv na ľudské práva migrantov; správa osobitného spravodajcu pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua z 24. apríla 2013, A/HRC/23/46.

(32)

Správa FRA o základných právach na južných námorných hraniciach Európy, marec 2013.

(33)

OJ C 131 E, 8.5.2013, str.9.

(34)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.

(35)

Pozri dokument s názvom A fact finding analysis on the impact on the Member States’ social security systems of the entitlements of non-active intra-EU migrants to special non-contributory cash benefits and healthcare granted on the basis of residence (Vyšetrovacia analýza vplyvu, ktorý majú nároky neaktívnych migrantov v rámci EÚ na osobitné nepríspevkové peňažné dávky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe pobytu na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov), GR pre zamestnanosť, záverečná správa spoločností ICF GHK a Milieu Ltd., 14. októbra 2013.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (6.12.2013)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)

(2013/2078(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ádám Kósa

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže podľa článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je diskriminácia akéhokoľvek druhu na základe štátnej príslušnosti, či už priama, alebo nepriama, zakázaná;

B.  keďže podľa článku 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Únia za cieľ podporu zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok tak, aby sa umožnilo ich zosúladenie pri zachovaní ich zvýšenej úrovne, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg, rozvoj ľudských zdrojov na účel trvalo vysokej zamestnanosti a boj proti vylúčeniu;

C. keďže právo na slobodu zhromažďovania a združovania je stanovené v článku 12 Charty základných práv a keďže podľa článku 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie treba autonómiu sociálnych partnerov vždy rešpektovať;

D. keďže podľa článku 34 Charty základných práv má každý, kto má bydlisko alebo sa oprávnene pohybuje v rámci Európskej únie, právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby;

E.  keďže podľa článku 28 Charty základných práv je právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie základným právom;

1.  pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020, v ktorom vyzýva na bezpodmienečné dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie;

2.  zdôrazňuje, že ak sa má zabezpečiť dôveryhodnosť inštitúcií Európskej únie, je nevyhnutné posilniť ochranu základných práv; kladie dôraz na to, že Únia musí prispievať k zachovaniu a rozvoju týchto spoločných hodnôt v súlade so zmluvami a s Chartou základných práv; podčiarkuje, že v záujme zaistenia súladu so zmluvami by sa malo vykonávať jasné a systematické hodnotenie;

3.  poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc v oblastiach spojených so zmluvami a so sekundárnou legislatívou vrátane uplatňovania Charty základných práv a oblasti zamestnanosti(1), a že pri vypočutiach o sporoch musí postupovať spôsobom, ktorý je primeraný, transparentný a spravodlivý („právo na spravodlivý proces”); zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie je povinný používať Chartu základných práv ako výkladovú príručku v prípade súdneho sporu týkajúceho sa sociálnych a pracovných práv a že takýto súdny spor môže mať podobu žaloby vo forme návrhov na začatie prejudiciálneho konania zo strany vnútroštátnych súdov (článok 267 ZFEÚ) vznášajúcich námietky voči uplatňovaniu práva Únie členskými štátmi, ktoré podľa nich porušuje základné sociálne práva pracovníkov stanovené v Charte základných práv; víta návrh Komisie na vytvorenie nového mechanizmu s cieľom presadzovať hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii;

4.  je presvedčený, že na plné využitie potenciálu zmlúv je potrebné uskutočňovať objektívne a porovnávacie posúdenia presne vyvážených individuálnych a kolektívnych pracovných práv s ohľadom na vnútroštátne právne predpisy a pri rešpektovaní vnútroštátnych kompetencií;

5.  zdôrazňuje, že finančná a hospodárska kríza a opatrenia, ktoré boli prijaté na jej prekonanie, mali vážny dosah na najchudobnejšie a najodkázanejšie skupiny obyvateľstva, na rozdiel od tých, ktorí krízu svojím nezodpovedným konaním spôsobili; požaduje dôraznejšie opatrenia na nápravu tejto situácie a na zabezpečenie toho, aby sa už nikdy neopakovala;

6.  poukazuje na to, že samotný Parlament zdôraznil, že v súčasnosti platné zmluvy už EÚ udeľujú rozsiahle právomoci v oblasti základných práv(2); konštatuje, že ustanovenia Charty základných práv sú v súlade s jej článkom 51 určené členským štátom vo všetkých otázkach, v ktorých vykonávajú právo Únie, vrátane otázok týkajúcich sa antidiskriminácie, zdravia a bezpečnosti, sociálneho začlenenia a práva na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní;

7.  pripomína inštitúciám Európskej únie, že v záujme ochrany a uplatňovania ľudských práv sú nutné záruky zakotvené v zmluvách a zodpovedajúce postupy stanovené v právnych predpisoch EÚ vrátane sekundárneho práva;

8.  pripomína svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti, v ktorom vyzval členské štáty, aby vypracovali posúdenia vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť najzraniteľnejších obyvateľov, boli v súlade so zásadami uvedenými v Charte základných práv, so smernicou 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, a so smernicou 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní; domnieva sa, že úsporné opatrenia by za žiadnych okolností nemali zbavovať občanov prístupu k základným sociálnym a zdravotníckym službám a základným právam;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné prijať spoločné horizontálne právne predpisy o antidiskriminácii s cieľom odstrániť prekážky voľného pohybu; vyzýva Radu, aby prestala blokovať návrh, ktorý predložila Komisia;

10. konštatuje, že trojka svojím tlakom na zmrazenie miezd uvrhla krajiny zapojené do programu do hlbokej recesie; zdôrazňuje, že autonómiu sociálnych partnerov treba vždy chrániť a podporovať v súlade so zmluvou;

11. pripomína svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva, v ktorom naliehavo žiada Agentúru EÚ pre základné práva (FRA), aby sa intenzívnejšie zaoberala dôsledkami extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, pokiaľ ide o prístup k základným právam a ich uplatňovanie, a aby pritom mala na pamäti, že výkon práva na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní má zásadný význam pri uplatňovaní celej škály ďalších práv vrátane politických a sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala, či sa v členských štátoch dodržiavajú základné práva, ako je napríklad právo na ľudskú dôstojnosť, a aby urobila všetko pre bezodkladné ukončenie kriminalizácie bezdomovcov;

12. pripomína svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012 v polovici trvania, v ktorom uviedol, že právo na prístup k zdraviu je základným právom a že všetci pracovníci by mali mať právne zaručené pracovné podmienky, ktoré rešpektujú ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť;

13. zdôrazňuje právo pracovníkov pracujúcich v inej krajine EÚ na rovnaké zaobchádzanie ako s domácimi pracovníkmi, pokiaľ ide o zamestnanie, odmeňovanie a iné pracovné podmienky, bez toho, aby museli žiadať o pracovné povolenie, ako aj pokiaľ ide o daňové zvýhodnenia, právo na prenosnosť dávok sociálneho zabezpečenia, zlúčenie rodiny a právo ich detí na vzdelanie;

14. nalieha na Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní vrátane ustanovení článku 9 tejto smernice týkajúcich sa opravných prostriedkov a ochrany práv a aby začala konania o porušení povinnosti proti tým členským štátom, ktoré túto smernicu nepresadzujú; vyzýva Komisiu, aby posilnila právo na právne zastupovanie v sporoch týkajúcich sa zamestnania;

15. zdôrazňuje, že predpokladom voľného pohybu je koordinácia sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh reformy nariadenia (ES) č. 883/2004 s cieľom predĺžiť export dávok v nezamestnanosti na povinných šesť mesiacov namiesto troch;

16. konštatuje, že cezhraničné trhy práce a mobilita v rámci EÚ sa vo všeobecnosti stávajú čoraz dôležitejšími; poukazuje však na nedostatok informácií o pravidlách a predpisoch vzťahujúcich sa na pracovisko vrátane pracovných práv, pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že náležité poskytovanie informácií (napríklad prípravné opatrenia na zriadenie informačných centier pre vyslaných pracovníkov) je predpokladom na to, aby mohli títo pracovníci uplatňovať svoje právo na voľný pohyb;

17. zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť európsky rámec kvality pre stáže stanovujúci práva a povinnosti oboch strán, ktorý by umožnil mobilitu a zaistil ochranu stážistov pred vykorisťovaním;

18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch stále platia prechodné pravidlá týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov; zdôrazňuje, že obavy z negatívnych vplyvov migrácie pracovnej sily sú nepodložené; poukazuje na to, že podľa odhadov došlo v dôsledku mobility po rozšírení (v rokoch 2004 – 2009) k dlhodobému zvýšeniu HDP krajín EÚ-15 o takmer 1 %(3);

19. konštatuje, že súčasné označovanie voľného pohybu za migráciu s cieľom profitovať zo systémov sociálneho zabezpečenia, sa nezakladá na faktoch(4); zdôrazňuje, že diskriminácia je hlavnou prekážkou, ktorá európskym občanom bráni v uplatňovaní základných práv; podčiarkuje, že podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 majú občania EÚ s trvalým pobytom v inom členskom štáte právo na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie;

20. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zintenzívnili svoju prácu týkajúcu sa rozvíjania a zaisťovania pracovných práv a základných sociálnych práv, čo je rozhodujúci krok k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania, dôstojných pracovných miest a miezd na živobytie v Európskej únii;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali obete všetkých foriem pracovného vykorisťovania, nelegálnej práce, nútenej práce, nezákonného obchodovania s pracovnou silou a akejkoľvek inej formy porušovania pracovných práv za obete vykorisťovania, ktoré je v rozpore so základnými ľudskými právami pracovníkov;

22. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty posilnili pracovné inšpekcie s cieľom účinne bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s pracovnou silou, nútenej práci, vykorisťovaniu pracovníkov, nelegálnej práci a iným formám porušovania základných ľudských práv pracovníkov;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že právo pracovníkov na bezpečné a zdravé pracovné podmienky, ako je stanovené v článku 3 Európskej sociálnej charty, je nevyhnutné na to, aby mali títo pracovníci možnosť viesť dôstojný život a zaistiť rešpektovanie svojich základných práv;

24. zdôrazňuje význam úlohy sociálnych partnerov pri kolektívnom vyjednávaní na zaistenie základných práv a rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ženy, osoby so zdravotným postihnutím a iné sociálne znevýhodnené skupiny na trhu práce.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.12.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Phil Bennion, Vilija Blinkevičiūtė, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Richard Falbr, Thomas Händel, Marian Harkin, Stephen Hughes, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Gabriele Stauner, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Sergio Gutiérrez Prieto, Anthea McIntyre, Evelyn Regner, Csaba Sógor

(1)

Články 16 a 22 Charty základných práv Európskej únie vo veci C-202/11, rozsudok Súdneho dvora zo 16. apríla 2013 Anton Las v PSA Antwerp.

(2)

Pracovný dokument II o situácií v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2012, spravodajca Louis Michel, s. 2.

(3)

Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2011, kapitola 6: Pracovná mobilita v EÚ a vplyv rozšírenia, s. 274.

(4)

Pozri dokument s názvom Vyšetrovacia analýza týkajúca sa vplyvu, ktorý majú nároky neaktívnych migrantov v rámci EÚ na osobitné nepríspevkové peňažné dávky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe pobytu, na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov (A fact finding analysis on the impact on the Member States’ social security systems of the entitlements of non-active intra-EU migrants to special non-contributory cash benefits and healthcare granted on the basis of residence), GR pre zamestnanosť, záverečná správa spoločností ICF GHK a Milieu Ltd., 14. októbra 2013.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (29.11.2013)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)

(2013/2078(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Antigoni Papadopoulou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada Európskej únie v marci 2011,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy zo 7. apríla 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(1) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien s názvom Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(3),

Α. keďže rovnosť mužov a žien je základným právom a spoločnou zásadou EÚ a keďže napriek pokroku dosiahnutému v priebehu rokov zostáva rodová rovnosť nedosiahnuteľným cieľom;

B.  keďže politické riešenia hospodárskej a finančnej krízy spôsobili ženám ujmu a priniesli výrazné škrty vo výdavkoch na verejné zdravotníctvo a služby sociálnej starostlivosti vo väčšine členských štátov a na vnútroštátnej a európskej úrovni viedli k markantným škrtom finančných prostriedkov pridelených na iniciatívy na podporu ženských práv;

C. keďže násilie založené na rodovej príslušnosti je naďalej závažným a neprijateľným porušením ľudských práv; keďže na európskej i vnútroštátnej úrovni treba prijať významné opatrenia na odstránenie tohto javu a rozhodujúcim spôsobom sa zamerať na zmiernenie jeho sprievodných okolností;

D. keďže chudoba, rodová nerovnosť a rodové stereotypy zvyšujú riziko násilia a ďalších foriem zneužívania vrátane obchodovania so ženami a prostitúcie a znemožňujú plné zapojenie žien do všetkých oblastí života;

E.  keďže zásada rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty je základnou zásadou EÚ, zakotvenou v Rímskej zmluve z roku 1957; keďže ženy v EÚ dostávali v roku 2010 za rovnakú prácu ako muži naďalej v priemere približne o 16,4 % nižšiu odmenu; keďže rozdiely v odmeňovaní sa v jednotlivých členských štátoch líšia a v roku 2011 presiahli v niektorých štátoch priemer 22 %;

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave právnych predpisov a analyzovaní situácie v oblasti základných práv v EÚ zohľadňovali potreby a problémy žien, okrem iného prostredníctvom spolupráce s občianskou spoločnosťou a so ženskými mimovládnymi organizáciami; zdôrazňuje, že je dôležité sledovať a hodnotiť vykonávanie európskych právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch;

2.  vyzýva členské štáty, aby zaručili náležité mzdy a dôchodky, znížili rodové rozdiely v odmeňovaní, vytvorili väčší počet kvalitnejších pracovných miest pre ženy, umožnili ženám využívať verejné služby vysokej kvality a zlepšili poskytovanie sociálneho zabezpečenia;

3.  zdôrazňuje potrebu osobitnej podpory a ochrany žien a detí, ktoré sa stali obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane násilia v blízkych vzťahoch, sexuálneho násilia (znásilnenie, sexuálne útoky a obťažovanie), obchodovania s ľuďmi, otroctva a škodlivých tradičných praktík, ako sú nútené sobáše, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a neustále zdokonaľovali právne predpisy a aby prijali konkrétne opatrenia, napríklad zvýšenie finančnej podpory pre azylové domy pre ženy, stíhanie násilníkov a prevenciu násilia; podporuje smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní páchaniu násilia na ženách a domáceho násilia a boji proti nemu;

4.  naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne navrhla komplexnú stratégiu a legislatívny akt na boj proti násiliu páchanému na ženách a na jeho odstránenie, ako bolo sľúbené v Štokholmskom programe a ako to Parlament požadoval vo viacerých uzneseniach;

5.  žiada členské štáty, aby podnikli kroky na boj proti hospodárskym a sociálnym príčinám, ktoré podnecujú vznik násilia páchaného na ženách, ako napr. nezamestnanosť, nízke mzdy a dôchodky, nedostatok ubytovania, chudoba a neexistujúce alebo nedostatočné verejné služby, predovšetkým verejné zdravotníctvo, vzdelávanie a služby sociálneho zabezpečenia;

6.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie v boji proti porušovaniu základných práv mladých dievčat, konkrétne voči priemyslu, ktorý vníma mladé dievčatá ako sexuálne objekty a vedie k nárastu obchodovania s mladými dievčatami na sexuálne účely v EÚ;

7.  zdôrazňuje, že rozširujúce sa trhy s prostitúciou, ktoré sú v niektorých členských štátoch legalizované a inštitucionalizované, sú dokázateľné hnacou silou obchodovania s ľuďmi; preto požaduje opatrenia, ktorými sa obmedzia trhy s prostitúciou, ako napríklad ukladanie sankcií osobám vykorisťujúcim iné osoby vrátane pasákov a osôb kupujúcich sexuálne služby;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie vnútroštátnych stratégií týkajúcich sa rešpektovania a ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien; trvá na tom, že je úlohou Únie zvyšovať povedomie a podporovať najlepšie postupy v tejto oblasti, keďže zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na výkon ostatných ľudských práv;

9.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh právneho rámca týkajúceho sa problematiky viacnásobnej a prierezovej diskriminácie;

10. považuje nedostatočné zastúpenie žien v politických a hospodárskych rozhodovacích štruktúrach za deficit; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli opatrenia pozitívnej diskriminácie, ako sú právne predpisy týkajúce sa paritných systémov a rodových kvót;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že pokrok v odstraňovaní rodových rozdielov v odmeňovaní je mimoriadne pomalý; upozorňuje, že uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty má kľúčový význam pre dosiahnutie rodovej rovnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne zrevidovala smernicu 2006/54/ES a predložila k nej pozmeňujúce návrhy v súlade s článkom 32 smernice a na základe článku 157 ZFEÚ v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k uzneseniu Európskeho parlamentu z 24. mája 2012;

12. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na uľahčenie zosúladenia súkromného a pracovného života, poskytovanie cenovo dostupných a prístupných kvalitných zariadení starostlivosti o deti a zraniteľné závislé osoby a ochranu práv tehotných; vyzýva tiež Radu, aby dosiahla dohodu o smernici o materskej dovolenke;

13. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa rôznych druhov dovolenky (otcovská dovolenka, dovolenka pri osvojení dieťaťa a dovolenka na opateru závislého člena rodiny), ktorý by umožnil lepšie zosúladiť pracovný, rodinný a súkromný život, čo by zároveň mohlo ukončiť blokovanie smernice o materskej dovolenke v Rade;

14. zdôrazňuje skutočnosť, že škrty vo verejných službách v oblasti starostlivosti o deti majú priamy vplyv na ekonomickú nezávislosť žien – v roku 2010 bolo 28,3 % nečinnosti žien a ich práce na kratší pracovný čas dôsledkom nedostatku služieb v oblasti starostlivosti (v porovnaní s 27,9 % v roku 2009); v roku 2010 bola miera zamestnanosti žien s malými deťmi v EÚ o 12,7 % nižšia než miera zamestnanosti bezdetných žien, v porovnaní s 11,5 % v roku 2008;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sú príliš často porušované základné práva starších žien a vo viacerých členských štátoch sa stávajú v mnohých prípadoch obeťami násilia, fyzického zneužívania, duševného zneužívania a finančného zneužívania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia s cieľom chrániť staršie ženy pred všetkými formami zneužívania vrátane zlého zaobchádzania v opatrovateľských zariadeniach pre staršie osoby;

16. nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím trpia dvojitou diskrimináciou z dôvodu ich rodovej príslušnosti a zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie a ochranu základných práv žien so zdravotným postihnutím v EÚ;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.11.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Andrea Češková, Edite Estrela, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Sophia in ‘t Veld, Silvana Koch-Mehrin, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Angelika Niebler, Antonyia Parvanova, Marc Tarabella, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Iñaki Irazabalbeitia Fernández, Kent Johansson, Nicole Kiil-Nielsen, Doris Pack, Zuzana Roithová

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Jill Evans, María Irigoyen Pérez

(1)

Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0225.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

13.1.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

18

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Rita Borsellino, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Salvatore Caronna, Philip Claeys, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Monika Flašíková Beňová, Kinga Gál, Kinga Göncz, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Svetoslav Hristov Malinov, Clemente Mastella, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Nuno Melo, Roberta Metsola, Louis Michel, Claude Moraes, Jacek Protasiewicz, Carmen Romero López, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Nils Torvalds, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Maria Corazza Bildt, Monika Hohlmeier, Stanimir Ilchev, Jean Lambert, Ulrike Lunacek, Jan Mulder, Carl Schlyter, Marco Scurria

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Katarína Neveďalová

Posledná úprava: 19. február 2014Právne oznámenie