Postup : 2013/2156(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0073/2014

Predkladané texty :

A7-0073/2014

Rozpravy :

PV 10/03/2014 - 12
CRE 10/03/2014 - 12

Hlasovanie :

PV 11/03/2014 - 9.23
CRE 11/03/2014 - 9.23

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 277kWORD 214k
31. januára 2014
PE 522.972v02-00 A7-0073/2014

o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2012

(2013/2156(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Inês Cristina Zuber

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2012

(2013/2156(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb z roku 1949,

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005) a Peking+15 (2010),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(4),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. septembra 2013 s názvom Priebežné preskúmanie stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015), (SWD(2013)0339),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2013 s názvom Správa o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012 (SWD(2013)0171),

–   so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: Násilie páchané na ženách – podpora obetí, ktorá bola zverejnená v roku 2012,

–   so zreteľom na európske smernice od roku 1975 o rozličných aspektoch rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (smernica 2010/41/EÚ, smernica 2010/18/EÚ, smernica 2006/54/EÚ, smernica 2004/113/EÚ, smernica 92/85/EHS, smernica 86/613/EHS a smernica 79/7/EHS),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o vzdelávacej a profesijnej mobilite žien v EÚ(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2012 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o pracovných podmienkach žien v sektore služieb(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(13), z 8. februára 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(14) a z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov(16),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(17),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(18),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(19),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(20),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(21),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0073/2014),

A. keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jedno zo základných práv, ktoré je zakotvené v Zmluve o Európskej únii a Charte základných práv; keďže cieľmi Európskej únie v tejto oblasti je zabezpečiť rovnaké príležitosti a zaobchádzanie s mužmi a ženami a okrem toho aj bojovať proti akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia; keďže aj napriek tomu, že si Únia stanovila osobitnú úlohu uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, stále pretrvávajú mnohé nerovnosti medzi mužmi a ženami;

B. keďže napriek pokroku v tejto oblasti ešte stále pretrváva mnoho nerovností medzi mužmi a ženami, a to pokiaľ ide o práva žien v oblastiach, ako sú ľudské práva, kariérne vyhliadky či vyhliadky na zamestnanie a platové podmienky, prístup k vzdelávaniu a zdravotníckym službám, účasť na hospodárstve a rozhodovaní alebo politické zastúpenie;

C. keďže hospodárska kríza spôsobila pokles životnej úrovne mnohých občanov EÚ; keďže miera nezamestnanosti v EÚ 27 bola v poslednom štvrťroku roku 2012 na úrovni 10,8 % (22); keďže inkluzívny rast si bude vyžadovať strategickejšie verejné investovanie a je potrebné zlepšiť účasť žien na trhu práce s cieľom zabezpečiť udržateľný, dlhodobý rast;

D. keďže v článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

E.  keďže európske smernice o rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami prijaté od roku 1975 značne prispeli k účinnej podpore rovnosti medzi mužmi a ženami; keďže je poľutovaniahodné, že niektoré staré členské štáty ešte neuplatňujú tieto smernice správnym spôsobom, alebo dostatočne nekontrolujú vykonávanie zavedených právnych predpisov; keďže nové členské štáty východnej Európy ešte z rozličných dôvodov plne nevykonávajú túto dôležitú časť acquis communautaire;

F.  keďže napriek skutočnosti, že niektoré členské štáty urobili určité kroky – napr. vo forme legislatívnych predpisov – na podporu zmien v záujme rovnosti medzi mužmi a ženami, tieto zmeny sú príliš pomalé a nedostatočné;

G. keďže miera nezamestnanosti mladých dosiahla nebývalú úroveň, a to v priemere 23,1 % v EÚ, a dlhodobá nezamestnanosť sa vo väčšine členských štátoch zvýšila, pričom dosiahla historicky najvyššiu úroveň v EÚ ako celku;

H.  keďže existujú mnohé rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti segmentácie žien a mužov na trhu práce; keďže segmentácia je najvyššia v tých krajinách, v ktorých ženy pracujú viac;

I.    keďže rušenie pracovných miest súvisí s nárastom neistého zamestnania vo forme slabo platených pracovných miest na čiastočný úväzok a krátkodobých pracovných zmlúv;

J.   keďže od roku 2007 dochádza v EÚ k nárastu chudoby a príjmy domácností sa znížili, pričom 24,2 % obyvateľov EÚ hrozí chudoba alebo vylúčenie a 26 % ženám EÚ 27 hrozí riziko chudoby v porovnaní s 23,9 % mužov(23); keďže postihnuté sú najmä deti, o ktoré sa často starajú ženy, a ženám hrozí väčšie riziko chudoby než mužom; keďže samostatne zárobkovo činné ženy, ženy bez práce alebo nezamestnané, staršie ženy či ženy so zdravotným postihnutím, ženy z národnostných menšín, imigrantky a ženy s nízkym alebo žiadnym vzdelaním, jednočlenné domácnosti alebo osamelí rodičia sú mimoriadne zraniteľnou skupinou, ktorú ohrozuje chudoba; keďže v priemere tri z 10 domácností v Európskej únii sú jednočlenné domácnosti, z ktorých väčšinu tvoria osamelé ženy, najmä staršie ženy, a ich podiel sa zvyšuje; keďže jednočlenné domácnosti alebo domácnosti s jedným príjmom sa vo väčšine členských štátov znevýhodňujú, a to v absolútnom i relatívnom vyjadrení, pokiaľ ide o zdaňovanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, zdravotnú starostlivosť, poistenie a dôchodky;

K. keďže Európska únia v súčasnosti čelí najväčšej hospodárskej a finančnej kríze od čias veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia; keďže miera nezamestnanosti vo všetkých členských štátoch, najmä v južných členských štátoch, v dôsledku tejto krízy podstatne vzrástla; keďže politiky fiškálnej konsolidácie, ktoré vykonávajú členské štáty a ktoré často zahŕňajú znižovanie počtu zamestnancov a zmrazenie platov, majú vplyv najmä na verejný sektor, v ktorom dominujú ženy; keďže žiadna z týchto politík primerane nezohľadňuje rodové hľadisko;

L.  keďže fiškálna konsolidácia musí byť v súlade so zamestnanosťou a sociálnym rozmerom stratégie Európa 2020, najmä v záležitostiach týkajúcich sa rodovej rovnosti a nediskriminácie;

M.  keďže rodová rovnosť je kľúčovým ekonomickým aspektom, pokiaľ ide o podporu spravodlivého a inkluzívneho hospodárskeho rastu; keďže znižovanie profesijnej nerovnosti je cieľom nielen z hľadiska rovnakého zaobchádzania, ale aj z hľadiska efektívnosti a plynulosti trhu práce;

N. keďže v roku 2012 podľa Eurostatu dosiahla celková miera zamestnanosti žien vo veku 20 až 64 rokov 62,4 % v porovnaní so 74,6 % mužov;

O. keďže miera zamestnanosti je hlavným ukazovateľom merania nerovnosti medzi mužmi a ženami; keďže kvalita a pracovné podmienky sú rovnako dôležitými ukazovateľmi merania tejto nerovnosti;

P.  keďže miera zamestnanosti žien je podhodnotená vzhľadom na skutočnosť, že mnohé ženy nie sú vedené ako nezamestnané, a to najmä tie, ktoré žijú vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach; keďže v dôsledku tejto situácie vznikajú ďalšie rozdiely, pokiaľ ide o prístup k verejným službám (výhody, dôchodky, materská dovolenka, voľno pre pracovnú neschopnosť, prístup k sociálnemu zabezpečeniu atď.);

Q. keďže ženy pracujú častejšie ako muži na čiastočný úväzok, na dobu určitú či na základe dočasných zmlúv; keďže práca na čiastočný úväzok tvorila takmer jednu tretinu celkovej zamestnanosti žien v roku 2012 (32,1 % proti 8,4 % v prípade mužov; a keďže došlo k nárastu nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok na 24 % z celkového počtu zamestnaní žien na čiastočný úväzok v roku 2012 (v porovnaní s 20 % v roku 2007)(24); keďže neistota v zamestnaní sa týka predovšetkým žien, z ktorých veľký podiel pracuje nedobrovoľne na čiastočný úväzok, dobu určitú alebo na základe dočasných zmlúv; keďže tieto zmluvy poskytujú menšiu ochranu proti prepusteniu alebo iným formám vypovedania zmluvy; keďže tieto zmluvy penalizujú ženy okrem iného aj v súvislosti s možnosťami ich kariérneho rastu, príležitosťami na odbornú prípravu či dôchodkovými právami, ale v niektorých situáciách predstavujú príležitosť pre mužov a ženy, ktorí sa rozhodnú zosúladiť svoj pracovný a rodinný život; keďže ženy v dôsledku toho dostávajú nižšie platy, znášajú riziko menšieho sociálneho zabezpečenia a je pre ne ťažšie dosiahnuť finančnú nezávislosť; keďže ženy predstavujú veľký podiel tých, ktorí sú zapojení do nelegálnej práce;(25)

R.  keďže Komisia by mala robiť viac v záujme zabezpečiť vykonávanie smerníc EÚ v tejto oblasti, a to najmä zo strany sociálnych partnerov, ktorí prerokúvajú kolektívne dohody a príliš často nepoznajú požiadavky Spoločenstva v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, pokiaľ ide o platy, prístup k zamestnaniu, kariérny postup a sociálne zabezpečenie;

S.  keďže súčasná kríza mimoriadne postihla mladých ľudí, pričom miera nezamestnanosti osôb mladších ako 25 rokov bola v septembri 2012 až 22 % 1; keďže dievčatá majú menšie zastúpenie vo vzdelávacích procesoch zameraných na uľahčovanie prechodu zo školy do práce; keďže počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), dosiahol v priemere 22,4 % na juhu a v okrajových oblastiach, v porovnaní s 11,4 % na severe a v strednej časti; keďže mladé ženy častejšie začínajú svoj pracovný život v dočasnej práci na čiastočný úväzok, čo znižuje dobu zárobkovej činnosti; keďže mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi majú vplyv na úroveň dôchodkov, čo má za následok vyššie riziko chudoby žien ako mužov;

T.  keďže kríza má obzvlášť závažné dôsledky pre zraniteľné osoby, a teda aj ženy, ktoré sú postihované priamo – stratou alebo znížením zamestnania, platu, dôchodku a rôznych výhod, ako aj stratou istoty v zamestnaní – i nepriamo škrtmi v rozpočtoch verejných služieb a sociálnej starostlivosti;

U. keďže rozdeľovanie rodinných a domácich povinností medzi mužov a ženy, najmä rozvojom využívania rodičovskej dovolenky a otcovskej dovolenky, je podmienkou podporovania a dosahovania rodovej rovnosti;

V. keďže príjem žien, ktoré vykonávajú rovnakú prácu s rovnakou kvalifikáciou, je stále nižší ako príjem mužov; keďže rozdiel v platoch v EÚ je v priemere približne 16,2 % s podstatnými odchýlkami medzi členskými štátmi, ktoré môžu v niektorých členských štátoch predstavovať mzdové rozdiely od 10 % do vyše 20 %; keďže nižšie mzdy žien nevyhnutne vedú k nižším dôchodkovým príspevkom, čo sa prejavuje nižšími dôchodkami; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, a teda aj rozdiel v dôchodkoch žien a mužov patrí stále medzi hlavné dôvody, prečo sa ženy v neskoršom období života ocitajú pod hranicou chudoby;

W. keďže miera nezamestnanosti na juhu a perifériách eurozóny dosiahla v roku 2012 v priemere 17,3 % a na severe a v strednej časti eurozóny 7,1 % (26);

X. keďže ženy vstupom do pracovného života zohrávajú vedúcu úlohu pri obnove rastu; keďže umožňujú zvyšovať rodinný príjem, čo vedie k zvyšovaniu spotreby, príspevkov sociálneho zabezpečenia a príjmov z daní, ako aj k obnove hospodárstva; keďže rodová rovnosť má preto pozitívny vplyv na hospodársky rast a zlepšovanie životnej úrovne;

Y. keďže rastúce riziko chudoby je úzko a priamo prepojené s deštrukciou významných sociálnych funkcií štátu, ako sa ukázalo napríklad v prípade nedávnej deštrukcie štátnych systémov sociálneho zabezpečenia v niektorých členských štátoch spolu so škrtmi dôležitých sociálnych dávok (rodinných prídavkov, príspevkov v nezamestnanosti, nemocenských dávok a podpory), čo má vplyv na mnohé ženy, najmä tie, ktoré majú rodiny s nezaopatrenými príslušníkmi a sú samy zodpovedné za riadenie domácnosti;

Z.  keďže v roku 2011 tvrdilo 78 % žien, že vykonávalo „domáce práce“ každý deň (v porovnaní s 39 % mužov)(27) a keďže flexibilná pracovná doba je kľúčovým prvkom dosahovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; keďže v Európe bola v roku 2010 miera zamestnanosti žien s nezaopatrenými deťmi 64,7 % v porovnaní s 89,7 % mužov s nezaopatrenými deťmi; keďže len málo mužov si berie rodičovskú dovolenku;

Aa.  keďže sa stále hľadá vhodné riešenie, ako skombinovať prácu, rodinu a súkromný život, v dôsledku čoho mnohé ženy, ktoré sú vo väčšine prípadov zodpovedné za starostlivosť o deti a závislých členov rodiny, nemajú veľa iných možností než prijať prácu na čiastočný úväzok či dokonca odísť z trhu práce v dôsledku nedostatku dostupnej a dostatočnej starostlivosti o deti, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby alebo nedostatku účinných opatrení na podporu lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok viac ako šesť miliónov žien(28) v Európe tvrdí, že pre rodinné povinnosti nemôžu pracovať na plný pracovný čas; keďže táto úloha opatrovateľky je často prekážkou zamestnanosti a kariérnych vyhliadok žien;

Ab.     keďže mnohí ekonómovia a demografi (Svetová banka, OECD, MMF) využívajú ekonomické a matematické modely na zdôraznenie ekonomickej hodnoty produkcie domácností (vykonávanej najmä ženami) a keďže podiel žien na HDP by bol ešte vyšší, keby sa do neho začlenila ich neplatená práca, čo je názorným príkladom diskriminácie práce žien;

Ac. keďže kultúrne tradície, organizácia práce a každodenná prax sú, samozrejme, stále dôvodmi, prečo je zodpovednosť za starostlivosť vo veľkej miere záležitosťou žien; keďže európske ženy vo veku od 25 až 45 rokov venujú domácim prácam o 162 minút viac než muži, a keďže toto sociálne prispievanie neplatenej domácej práce sa stále nezapočítava do merania HDP; keďže toto prispievanie je nevyhnutné na zachovanie sociálneho štátu a európskeho sociálneho modelu;

Ad. keďže v roku 2012 Rada a Parlament diskutovali o návrhu Komisie týkajúceho sa viacročného rámca na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398) a Výbor Parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť prijal stanovisko, v ktorom okrem iného zdôraznil „potrebu zvýšeného objemu finančných prostriedkov na opatrenia týkajúce sa rodovej rovnosti, a to v súvislosti so zamestnanosťou a rastom v záujme riešenia horizontálnej a vertikálnej segregácie pohlaví, boja proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a zvyšujúcej sa chudoby žien, ako aj s právami a demokraciou“ a vyzval Komisiu a Radu, aby „stanovili rodovú rovnosť ako osobitný cieľ v programe Práva a občianstvo a aby zachovali program Daphne ako nezávislý podokruh uvedeného programu”(29);

Ae. keďže za posledné desaťročie došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o nápravu rodovo vyváženého politického rozhodovania, pričom priemer EÚ sa zlepšil len o 4 percentuálne body z 22 % v roku 2003 na 26 % v roku 2012(30); keďže ešte stále nie je na manažérskych pozíciách v podnikoch a na univerzitách veľa žien a počet političiek a výskumníčok rastie len veľmi pomaly;

Af. keďže v roku 2012 boli traja zo štyroch poslancov národných parlamentov muži a členskými štátmi, v ktorých mali ženy zastúpenie v národných parlamentoch viac ako 30 %, boli Švédsko, Fínsko, Dánsko, Belgicko, Holandsko, Slovinsko, Španielsko a Nemecko, pričom zastúpenie žien menej ako 10 % bolo na Malte a v Maďarsku;

Ag. keďže v roku 2012 zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv v EÚ mali v priemere 32 % žien a 27 % členov národných vlád boli ženy, čo je nárast od roku 2003 o 3 %, a to predstavuje minimálnu zmenu s veľkými odchýlkami medzi členskými štátmi (napríklad počty žien v národných vládach sú 49 % vo Francúzsku a 6 % v Grécku)(31);

Ah. keďže v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa uvádza, že sa ženám zabezpečí a rovnoprávnom základe s mužmi právo hlasovať a byť volený do verejne volených orgánov, zúčastňovať sa na tvorbe vládnej politiky a vykonávať všetky verejné funkcie na všetkých úrovniach riadenia a právo na účasť v mimovládnych organizáciách a združeniach zapojených do verejného a politického života krajiny;

Ai. keďže v Stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 sa uvádza, že hoci ženy v EÚ predstavujú takmer polovicu pracovných síl a viac ako polovicu absolventov univerzít, sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v rozhodovacích procesoch a vo vedúcich pozíciách a podľa najnovších dostupných údajov (z roku 2010) 46 % všetkých absolventov doktorandského štúdia (PhD) v EÚ 27 tvoria ženy, avšak riadia len 15,5 % inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a len 10 % žien sú rektorky univerzít(32);

Aj. keďže v mnohých odvetviach vrátane tých, v ktorých dominujú ženy, nie je stále možné prekonať bariéru, ktorá ženám bráni dosahovať vyššie pozície, najmä tie v najvyšších riadiacich orgánoch; keďže táto diskriminácia má okrem iného aj formu podceňovania ich kvalifikácie a práce a z toho vyplývajúceho nerovnomerného rozdeľovania pracovných povinností;

Ak.     keďže nedostatočne zastúpené pohlavie v správnych radách veľkých kótovaných spoločností v EÚ (vo všeobecnosti sú to ženy) musí do 1. januára 2020 dosiahnuť minimálne zastúpenie 40 %; keďže podľa Komisie bolo členmi týchto rád v apríli 2013 len 16,6 % žien a 11,8 % žien v októbri 2010;

Al. keďže v novembri 2012 bola zverejnená správa na rok 2012 o vykonávaní akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2010 – 2015);

Am.     keďže v apríli 2012 bolo podpísané memorandum o porozumení medzi orgánom OSN Ženy a EÚ s cieľom posilniť spoluprácu medzi týmito dvoma subjektmi v záujme podpory právomocí žien a rodovej rovnosti na celom svete a potvrdiť partnerstvo oboch subjektov, ako aj ich záväzok propagovať a podporovať rozvoj kapacít na začlenenie rodového hľadiska do všetkých politík a programov a zabezpečiť primeranosť národných plánov a rozpočtov z hľadiska vykonávania záväzkov v oblasti rodovej rovnosti; keďže k jeho prioritám patrí zabezpečovanie lepšieho zastúpenia žien na ekonomickom, politickom a súdnom rozhodovaní, lepších pracovných a spoločenských vyhliadok pre ženy a boj proti sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu(33);

An. keďže fyzické, sexuálne alebo psychické násilie páchané na ženách je hlavnou prekážkou rovnosti žien a mužov, je porušovaním základných práv žien a aj napriek prijímaným opatreniam zostáva tým najrozšírenejším porušovaním ľudských práv; keďže toto násilie nepozná žiadne geografické, ekonomické, sociálne či kultúrne hranice; keďže v štúdiách o rodovo podmienenom násilí sa odhaduje, že jedna pätina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe má skúsenosť s telesným násilím aspoň raz počas svojho života v dospelosti a viac než jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily, 12 až 15 % žien v Európe sú obeťami domáceho násilia, v dôsledku ktorého zomrie každý deň v Európskej únii sedem žien(34); keďže obchodovanie s ľuďmi na sexuálne vykorisťovanie, ktorého obeťami sú v prevažnej väčšine ženy a dievčatá, je neprijateľným porušovaním ľudských práv, pričom ide o novodobú formu otroctva; keďže hospodárska recesia má takisto veľký vplyv na rast násilia a v dôsledku úsporných opatrení v oblasti podporných služieb sa ženy, ktoré sú obeťami násilia, stávajú ešte zraniteľnejšími ako obvykle;

Ao.     keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy žien majú aj naďalej silný vplyv na rozdelenie úloh medzi ženami a mužmi v domácnosti, na pracovisku a aj celkovo v spoločnosti; keďže rodové stereotypy takisto udržiavajú status quo tradičných prekážok v dosahovaní rodovej rovnosti a obmedzujú možnosti zamestnania žien a ich osobný rozvoj, čo čiastočne vysvetľuje rozdiely medzi ženami a mužmi v zamestnaní a odvetviach; keďže dôležitú úlohu môžu zohrávať médiá, a to nielen pri rozširovaní stereotypov, a tým zhoršovaní obrazu žien a nadmernej sexualizácii mladých dievčat, ale aj pri prekonávaní rodových stereotypov, podpore účasti žien na rozhodovaní a rodovej rovnosti;

Ap.     keďže v mnohých krajinách EÚ existujú rôznorodé štruktúry rodiny vrátane civilného partnerstva či manželstva osôb rovnakého alebo odlišného pohlavia, rodín, kde sú rodičia rovnakého alebo odlišného pohlavia zosobášení alebo nie, osamelých rodičov, náhradných rodičov a rodín s deťmi z predchádzajúcich vzťahov, pričom všetky tieto formy potrebujú rovnakú úroveň ochrany v právnych predpisoch EÚ;

Aq.     keďže právo na zdravie, najmä právo v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, sú ľudské práva, ktoré by mali zaručené všetkým ženám bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek, sexuálnu orientáciu, pôvod, právne postavenie či etnický pôvod;

Ar. keďže ženy vo vidieckych oblastiach zažívajú viacnásobnú diskrimináciu a rodové stereotypy ako ženy v mestských oblastiach a miera zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je oveľa nižšia než v mestách; keďže okrem toho sa veľa žien na oficiálnom trhu práce nikdy aktívne nezúčastňovalo, a preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté do štatistík nezamestnanosti, čo vedie k osobitným finančným a právnym problémom v súvislosti s materskou dovolenkou a pracovnou neschopnosťou, nadobudnutím dôchodkových práv a prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj k problémom v prípade rozvodu;

As. keďže zhromažďovanie štatistických údajov o nerovnosti medzi pohlaviami je prioritou v boji proti príčinám, ktoré bránia dosiahnuť rodovú rovnosť v Európskej únii;

At. keďže sa ukázalo, že pozitívna diskriminácia žien je veľmi dôležitá pre ich úplné začlenenie do trhu práce, do rozhodovacích procesov a do spoločnosti všeobecne;

Ekonomická nezávislosť a rovnosť v odmeňovaní za prácu

1. zdôrazňuje, že kríza vplýva na ženy odlišne a že pracovné podmienky žien sa stali oveľa neistejšie, najmä v dôsledku rastúcej prevahy netypických foriem pracovných zmlúv, a že príjmy žien značne poklesli, a to z viacerých dôvodov vrátane pretrvávajúcich mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami a z toho vyplývajúcej nerovnosti príslušných úrovní dávok v nezamestnanosti a dôchodkov, nárastu nútenej práce na čiastočný pracovný úväzok a nárastu počtu dočasných pracovných miest či pracovných miest na dobu určitú na úkor stabilnejšieho zamestnania; vyjadruje obavy, že v dôsledku rozpočtových škrtov sa tento problém ešte zhorší, keďže žien sa škrty dotknú viac; vyzýva vlády členských štátov, ako aj sociálnych partnerov, aby vypracovali akčný plán a konkrétne a ambiciózne ciele a aby prostredníctvom posúdení vplyvu z hľadiska rodovej rovnosti vyhodnotili vplyv hospodárskej a finančnej krízy na príslušníkov oboch pohlaví;

2.  zdôrazňuje, že skúsenosti z predchádzajúcich kríz ukazujú, že miera zamestnanosti mužov sa vo všeobecnosti zlepšuje rýchlejšie ako miera zamestnanosti žien;

3.  zdôrazňuje, že hoci dochádza k trendu znižovania rodových nerovností na trhu práce po skončení krízy, pokiaľ ide o rozdiely v miere zamestnanosti a nezamestnanosti, toto zníženie nie je výsledkom toho, že by Európa zrazu napredovala k väčšej rovnosti, ale ide skôr o dôsledok rapídneho poklesu zamestnanosti mužov, na ktorú mala kríza väčší vplyv; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí dosahovať lepšie zastúpenie žien v rozhodovacom procese, zlepšovať rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a naďalej bojovať proti násiliu páchaného na ženách;

4. zdôrazňuje, že pružný pracovný čas by mal byť otázkou voľby pracovníka a nemal by ho zavádzať alebo nariaďovať zamestnávateľ; odmieta flexibilitu a neistotu pracovných zmlúv, ktoré sú prekážkou usporiadania a stability rodinného života;

5.  vyzýva členské štáty, aby investovali do finančne dostupných, vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti, chorých, osoby so zdravotným postihnutím, staršie a iné závislé osoby, aby zabezpečili ich flexibilné otváracie hodiny v súlade s pracovnou dobou na plný úväzok a aby boli tieto zariadenia dostupné s cieľom umožniť čo najväčšiemu počtu ľudí skombinovať pracovný život s rodinným a súkromným životom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa mužom a ženám starajúcim sa o deti a iné závislé osoby dostávalo uznania prostredníctvom príspevkov na závislé osoby a aby im zabezpečili individuálne práva na sociálne zabezpečenie a dôchodky; vyzýva sociálnych partnerov, aby predložili osobitné iniciatívy na potvrdenie kvalifikácie nadobudnutej v dobe venovanej opatere;

6.  vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť náležitému uplatňovaniu smerníc EÚ o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi vo všetkých členských štátoch;

7.  vyzýva Radu, aby prerušila blokovanie prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok;

8.  očakáva, že Komisia prijme všetky dostupné opatrenia na presadenie všetkých aspektov smerníc EÚ o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami vrátane zo strany sociálnych partnerov, ktorí rokujú o kolektívnych zmluvách, a že podporí dialóg so sociálnymi partnermi zameraný na otázky, ako sú transparentnosť platieb, podmienky pracovných zmlúv na čiastočný úväzok a pracovných zmlúv na dobu určitú pre ženy, a že zároveň podporí účasť žien v ekologických a inovačných odvetviach; zdôrazňuje význam kolektívneho rokovania v boji proti diskriminácii žien – najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, mzdy, pracovné podmienky, kariérny rast a odbornú prípravu – ako aj v podpore rovnosti;

9.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali opatrenia na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodnú podnikať;

10. naliehavo vyzýva členské štáty, aby rodové hľadisko začlenili do politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 s cieľom dosiahnuť plnenie cieľov stanovených v stratégii EÚ 2020; vyzýva EÚ najmä k tomu, aby prijala záväzok zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi a aby ho presadzovala vo všetkých politikách EÚ a členských štátov; poznamenáva, že niektoré z uvedených opatrení si vyžadujú predovšetkým mobilizáciu skutočnej politickej vôle, ktorá doteraz pri vytváraní udržateľných, inkluzívnych, spravodlivých a rovnakých podmienok pre mužov a ženy chýbala;

11. poznamenáva, že rovnakou účasťou mužov a žien na trhu práce by sa mohol značne zvýšiť hospodársky potenciál EÚ a zároveň by sa mohla potvrdiť jeho spravodlivá a inkluzívna povaha; zdôrazňuje, že podľa prognóz OECD by celková konvergencia mier takejto účasti mala za následok nárast HDP o 12,4 % na obyvateľa do roku 2030;

12. zdôrazňuje, že v decembri 2012 Komisia uznala, že je nutné pokračovať v politikách týkajúcich sa mladých ľudí (balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a záruka pre mladých ľudí) v súlade s prístupom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

     vyzýva Komisiu, aby viac nabádala členské štáty na prijímanie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby boli perspektívy vzdelávania a odbornej prípravy pre dievčatá rovnaké ako pre chlapcov;

13. poznamenáva, že priemerný rozdiel v dôchodkoch mužov a žien je 39 %, pričom rozdiel v odmeňovaní mužov a žien sa odhaduje na 16 %; poznamenáva, že výšku dôchodkov žien vo všeobecnosti ovplyvňuje viacero faktorov vrátane nedobrovoľne prijatého neistého zamestnania a prerušenia pracovnej kariéry;

14. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie základnej zásady „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ u žien aj u mužov, a vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo verejných pracovných inšpekciách v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom zistiť, či sa vyskytujú nízko platené formy práce, kde je hlavne ženská pracovná sila a či vznikajú situácie nepriamej diskriminácie v oblasti miezd; poukazuje na to, že podľa záverov posúdenia európskej pridanej hodnoty sa jednopercentným poklesom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov zvýšil európsky rast o 0,1 %, čo znamená, že odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je v súčasnom hospodárskom poklese veľmi dôležité; žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty v znižovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pri vykonávaní politík s cieľom odstrániť tieto rozdiely a pri výmene a propagovaní najlepších postupov;

15. zdôrazňuje, že smernica 2006/54/ES v súčasnej forme nepostačuje na riešenie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a na dosiahnutie cieľa rodovej rovnosti v oblasti zamestnania a povolania; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne revidovala smernicu 2006/54/ES a predložila k nej pozmeňujúce návrhy v súlade s článkom 32 smernice a na základe článku 157 ZFEÚ v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k uzneseniu Európskeho parlamentu z 24. mája 2012;

16. vyzýva členské štáty, aby vyznamenávali podniky, ktoré vďaka dobrému postupu získajú označenie ako podnik, v ktorom sa dodržiava rovnosť;

17. vyzýva členské štáty, aby sa čo najviac snažili znižovať rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby u dievčat vzbudzovali väčší záujem o rastúce sektory, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, aby im pomohli vstúpiť do týchto sektorov, poskytovali im trvalé príležitosti na vzdelávanie počas ich pracovného života a aby podporovali úplnú rovnosť v odmeňovaní na každej úrovni;

18. vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali dôstojné platy a dôchodky, znižovali rozdiely v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov, vytvárali viac vysokokvalitných pracovných miest pre ženy, umožňovali ženám využívať verejné služby vysokého štandardu a zlepšovali sociálne ustanovenia;

19. vyzýva na pokračovanie informačných kampaní o rovnakom odmeňovaní s cieľom podporiť zvyšovanie povedomia o skutočnosti, že z hľadiska spravodlivosti a práv je nevyhnutné snažiť sa dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi;

20. vyzýva členské štáty, aby zaviedli rodové rozpočtovanie s cieľom nielen analyzovať programy, ktoré sú osobitne zamerané na ženy, ale aj preskúmať všetky vládne programy a politiky, ich vplyv na rozdeľovanie zdrojov a prispievanie k rovnosti medzi ženami a mužmi;

21. vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala iniciatívy zamerané na podporu rovnakého odmeňovania žien a mužov, a to nielen ponukou konkrétnej podpory podnikom v ich snahe dosahovať rovnosť na pracovisku;

22. poznamenáva, že v kariére žien vo všeobecnosti nedochádza k veľkému pokroku; vyzýva členské štáty, aby nabádali ženy na budovanie úspešnej kariéry a podporovali ich v tom, a to vrátane pozitívnych opatrení, ako sú siete a poradenské programy, ako aj vytváranie primeraných podmienok a zabezpečenie rovnakých príležitostí, ako majú muži, vo všetkých vekových kategóriách, pokiaľ ide o školenia, povýšenie, rekvalifikáciu a preškoľovanie, ako aj v oblasti dôchodkových práv a dávok v nezamestnanosti, ktoré sú rovnocenné s tými, aké sa vzťahujú na mužov;

23. zdôrazňuje, že keďže ženy majú častejšie neisté pracovné miesta, je pravdepodobné, že si po strate zamestnania ťažšie nájdu inú prácu;

24. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti všetkým aspektom neistého zamestnania v súlade so zásadou, že trvalým pracovným miestam by mali zodpovedať primerané pracovné zmluvy, a aby prijímali aktívne politiky v oblasti zamestnania s cieľom zvýšiť úroveň a kvalitu pracovných miest a podporiť vytváranie nových pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili práva na štátne sociálne zabezpečenie a právo na odbornú prípravu pre pracovníkov s atypickými zmluvami; vyzýva členské štáty, aby zvyšovali účasť žien na trhu práce a bojovali proti rodovej segregácii na trhu práce, keďže budúca hospodárska prosperita EÚ závisí predovšetkým od jej schopnosti plne využiť svoje zdroj pracovných síl;

25. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zodpovednosť vlád a zamestnancov v súvislosti s generačnou výmenou a materskými a otcovskými právami, čo znamená, že ženy musia mať právo na materstvo i zamestnanie bez toho, aby prišli o pracovné práva;

26. zdôrazňuje, že ženy predstavujú 52 % celkového obyvateľstva Európy, ale len jednu tretinu samostatne zárobkovo činných osôb alebo všetkých začínajúcich podnikateľov v EÚ; poukazuje na to, že ženy čelia väčším ťažkostiam ako muži, najmä pokiaľ ide o prístup k financovaniu, odbornej príprave, vytváranie sietí a zlaďovanie pracovného a rodinného života; vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie žien a využívanie potenciálu polovice obyvateľov Európy na zabezpečenie udržateľného a dlhodobého rastu(35);

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili vplyv nových dôchodkových systémov na jednotlivé kategórie žien a zamerali sa najmä na prácu na čiastočný úväzok a atypické zmluvy a aby prispôsobili systémy sociálnej pomoci, najmä v prípade mladších generácií;

28. naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využitím napríklad informačných kampaní či kampaní zameraných na zvyšovanie povedomia nabádali ženy na účasť na činnostiach v odvetviach, ktoré sa stereotypne považujú za mužské, v neposlednom rade v oblasti vedy a nových technológií, s cieľom v plnej miere využiť ľudský kapitál európskych žien v záujme efektívnejšieho dosahovania cieľov stratégie Európa 2020 a rovnosti medzi mužmi a ženami;

29. zastáva názor, že pomoc ženám vrátiť sa na trh práce si vyžaduje viacrozmerné politické riešenia zahŕňajúce celoživotné vzdelávanie a opatrenia na boj proti neistej práci, na podporu práce so zaručením práv a na žiadosť žien s diferencovanými postupmi organizácie práce, aby sa nemuseli vzdávať kariéry alebo ju prerušovať;

30. zdôrazňuje, že je potrebné rýchlo konať v záujme zlepšovania situácie mladých žien, žien zamestnaných v neistých podmienkach, najmä migrujúcich žien a členiek etnických menšín, ktoré sú v čase hospodárskej a sociálnej krízy ešte zraniteľnejšie; trvá na tom, že sú potrebné ďalšie opatrenia na znižovanie rodových nerovností v štátnych systémoch zdravotnej starostlivosti a musí sa zabezpečiť rovnaký prístup k týmto systémom;

31. je znepokojený právnymi predpismi v niektorých štátoch, ktoré výslovne nezakazujú odovzdanie vopred podpísaných výpovedí zamestnávateľovi pri prijímaní žien do zamestnania, v dôsledku čoho je možné obchádzať právne predpisy týkajúcich sa materstva;

32. poznamenáva, že sociálne zabezpečenie sa osobitne zameriava na dva hlavné prvky úspornej politiky: znižovanie rozpočtových deficitov prostredníctvom znižovania sociálnych výdavkov a zlepšovanie konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti prostredníctvom znižovania príspevkov z podnikov;

33. vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri zvyšovaní vyhliadok znevýhodnených žien na zamestnanie, ako sú migrujúce ženy, ženy z etnických menšín, ženy so zdravotným postihnutím a osamelé matky, a tak zvýšila ich šancu viesť ekonomicky nezávislý život zlepšovaním ich prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave;

34. vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitné opatrenia zamerané na dlhodobo nezamestnaných, s osobitným zreteľom na odbornú prípravu a rýchle začlenenie sa do pracovného trhu; vyzýva členské štáty, aby posilnili sociálnu ochranu nezamestnaných ako prostriedok na riešenie rastúcej chudoby, najmä medzi ženami;

35. vyzýva členské štáty, aby v súvislosti so smerovaním k udržateľnému hospodárstvu nabádali ženy na účasť v odbornej príprave v rámci celoživotného vzdelávania so zameraním na malé a stredné podniky a aby tak posilňovali zamestnateľnosť žien;

36. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali osobitné opatrenia zamerané na mladých pracujúcich, a to najmä zákazom nepatričného zamestnávania mladých ľudí na miesta, ktoré sú v podstate trvalými miestami, zabezpečením písomných zmlúv a grantov na stáže a vzdelávanie, ktoré dodržiavajú platné kolektívne zmluvy, a poskytovaním sociálneho zabezpečenia;

37. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci žien, ktorá prispieva k celkovej deregulácii štruktúr odmeňovania žien, keďže to spôsobuje medzi ženami rast chudoby, najmä v neskoršom veku;

38. zdôrazňuje, že realizácia opatrenia „záruka pre mladých ľudí“ si vyžaduje verejné investície, ktoré podporia vytváranie nových pracovných miest, vytvoria trvalé pracovné miesta s náležitými pracovnými zmluvami a budú rešpektovať kolektívne vyjednávanie v oblasti miezd, ako aj zásadu rovnakej odmeny za rovnakú alebo rovnocennú prácu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa po zavedení tejto záruky nebudú vytvárať rovnaké rodové nerovnosti, ktoré už na trhu práce existujú;

39. vyzýva členské štáty, aby poskytovali primeranú finančnú podporu a náležitú odbornú prípravu ženám, ktoré si chcú založiť podnik, s cieľom podporiť podnikanie žien;

40. trvá na tom, že prevencia je lepšia ako liečba; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby pozornejšie sledovali situáciu detí, a to monitorovaním nezamestnanosti mladých ľudí, podielu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, disponibilného príjmu rodiny, miery rizika chudoby a rozdielov v odmeňovaní, keďže toto umožní rýchlejšie a presnejšie identifikovať hlavné sociálne problémy a problémy zamestnanosti;

41. dôrazne odporúča členským štátom, aby zvýšili investície do verejného vzdelávania, konkrétne aby posilňovali demokratické postoje a pedagogickú organizáciu, modernizovali učebné programy, zlepšovali pracovné podmienky na školách, zabezpečovali univerzálny bezplatný prístup k vysokokvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a sociálnemu zabezpečeniu, a tak bojovali proti študijnému neúspechu a predčasnému opúšťaniu školských lavíc;

42. dôrazne členským štátom odporúča, aby zvýšili investície do verejných vzdelávacích a zdravotníckych služieb, najmä do zdravotných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; odporúča členským štátom, aby zabezpečili práva žien na bezplatné, vysokokvalitné gynekologické a pôrodnícke služby verejného zdravotníctva a na sexuálne a reprodukčné zdravie vo všeobecnosti vrátane práva na dobrovoľné ukončenie tehotenstva; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké práva pre všetky ženy, pokiaľ ide o antikoncepciu, materstvo či sexualitu, a preto vyzýva členské štáty, aby zbierali údaje a zistili tak situáciu žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

43. pripomína, že EÚ 22. januára 2012 ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého sa zmluvné štáty zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, a zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom;

44. vyzýva členské štáty, aby uznali prínos žien pre spoločnosť, keď sa rozhodnú – alebo sú donútené – pracovať na čiastočný úväzok, aby sa mohli venovať svojmu dieťaťu/deťom alebo jednému či viacerým závislým príbuzným, keďže nemôžu nájsť dostupné zariadenia zabezpečujúce starostlivosť;

45. zdôrazňuje, že ženy sú čoraz častejšie živiteľkami rodiny; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia a vytvorili postavenie „opatrovateľ rodiny“, čím sa nielen zabráni tomu, aby boli ženy znevýhodnené z pracovného hľadiska, ale sa vďaka tomu aj zlegitimizuje dôležitá úloha, ktorú v spoločnosti zohrávajú;

46. pripomína, že boli vypracované opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti v skupine ľudí od 20 do 64 rokov na 75 % v súlade so stratégiou Európa 2020, a naliehavo žiada členské štáty, aby ich plnili;

47. poukazuje na zraniteľnosť žien so zdravotným postihnutím a žien so závislým dieťaťom so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva, aby sa zriaďovali zariadenia zabezpečujúce starostlivosť a služby s cieľom pomôcť týmto ženám lepšie zosúladiť potreby rodiny s pracovným životom, aby sa nemuseli úplne vzdať práce z dôvodu, že nemajú žiadnu podporu a nemá sa im kto postarať o závislé osoby v období od ich narodenia po dosiahnutie dospelosti;

48. vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočet na pomoc deťom s cieľom zväčšiť verejnú sieť materských škôl, jaslí a verejných služieb v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a aby rozšírili centrá dennej starostlivosti a rezidenčné domovy pre starších ľudí, o ktorých sa takmer výlučne starajú ženy so súkromnej sféry; vyzýva členské štáty, aby vytvárali primerané podmienky na zlepšovanie zamestnateľnosti žien a zvyšovali ich účasť na trhu práce prostredníctvom cenovo dostupnej starostlivosti a starostlivosti o deti, schém rodičovskej dovolenky a dobrovoľne flexibilných pracovných podmienok, najmä po návrate žien na trh práce do dlhom neaktívnom období v dôsledku toho, že mali deti alebo plnili iné rodinné záväzky; v tejto súvislosti pripomína ciele, ktoré stanovila a potvrdila Rada v Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020) na zlepšenie poskytovania starostlivosti o deti v členských štátoch (barcelonské ciele); vyzýva Komisiu, aby riešila nedostatok dostupných zariadení starostlivosti o deti v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014;

49. zdôrazňuje, že fiškálne úspory by nemali ohroziť pokrok dosiahnutý vďaka politikám podporujúcim rodovú rovnosť;

50. pripomína svoju výzvu Komisii z uznesenia z 13. marca 2012, aby predložila súhrnné oznámenie o situácii jednočlenných domácností v EÚ spolu s návrhmi politík na dosiahnutie rovnakého zaobchádzania v oblastiach, ako sú zdaňovanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, poistenie a dôchodky, a to na základe zásady politickej neutrality, pokiaľ ide o zloženie domácností;

51. naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali hodnotu neplatenej práce v domácnosti pre blahobyt a súdržnosť rodín a aby ju začlenili do svojho vnútroštátneho účtovníctva ako nástroj na zvyšovanie informovanosti verejnosti o sociálnej hodnote takejto práce;

52. poznamenáva, že rušenie pracovných miest a nárast nezamestnanosti sú dva najvýraznejšie prvky súčasnej krízy, ako ukazuje nárast miery nezamestnanosti v EÚ 27 od septembra 2011 do septembra 2012 z 9,8 % na 10,6 %, čo predstavuje ďalších 2,145 milióna nezamestnaných ľudí(36);

53. zdôrazňuje, že všetky politické iniciatívy Európskej komisie v oblasti rodiny sa musia vzťahovať na všetky rodiny bez ohľadu na ich zloženie;

54. zdôrazňuje význam vytvorenia právnej koncepcie spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby sa v plnej miere uznali práva žien v poľnohospodárstve, aby sa im dostávalo primeranej ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia a uznania ich práce;

55. poznamenáva, že podľa údajov Komisie získalo v roku 2012 vysokoškolský diplom 31,6 % mužov a 40 % žien vo veku od 30 do 34 rokov; zdôrazňuje, že ženy tvoria 60 % nových absolventov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia s cieľom zlepšovať prístup žien na trh práce a ich účasť na ňom, a to najmä v odvetviach vyspelých technológií, vo výskume, vede a strojárstve, v ktorých majú stále nízke zastúpenie, a zlepšovať kvalitu zamestnania žien, najmä prostredníctvom celoživotného vzdelávania a vzdelávacích programov na všetkých úrovniach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel využili európske štrukturálne fondy;

56. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa prednostne a osobitne venovali skupinám žien so špecifickými potrebami, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, ženy so závislými osobami, staršie ženy, ženy z menšín, imigrantky a ženy s nízkou alebo žiadnou odbornou prípravou, a aby rozvíjali cielené opatrenia prispôsobené ich potrebám a okolnostiam;

Boj proti rodovým stereotypom

57. zdôrazňuje, že v záujme odstraňovania rodových stereotypov a podpory modelov rovnakého správania sa v spoločenskom i hospodárskom živote je mimoriadne dôležité vštepovať tieto hodnoty od útleho veku v školách, uskutočňovať kampane na zvyšovanie povedomia v školách, na pracoviskách i v médiách a zdôrazňovať pritom úlohu mužov pri podpore rovnosti, rovnakom delení povinností v rodine a pri vytváraní rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa odhodlanejšie zaviazali k ukončeniu rodových stereotypov zobrazovaných v médiách, a upozorňuje na dôležité opatrenia, ktoré obsahuje správa Európskeho parlamentu o odstraňovaní rodových stereotypov, prijatá v roku 2013; vyzýva členské štáty, a najmä ich regulačné orgány v oblasti médií, aby zvážili miesto priznávané – z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska – ženám a podporovali vyvážený, nestereotypný obraz žien spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť žien, ich rôzne úlohy a identitu, aby sa pritom kládol väčší dôraz na ich sociálny rozvoj, ústavné práva a úlohu v občianskej spoločnosti, inštitúciách, pracovnej oblasti, ako aj v médiách, najmä v reklamných a propagačných televíznych programoch, v neposlednom rade s cieľom zabrániť zobrazovaniu rodových stereotypov a obmedziť akúkoľvek snahu o hypersexualizáciu malých dievčat;

58. odporúča, aby členské štáty vypracovali vzdelávacie programy na stredných školách, pre tínedžerov vo veku od 12 rokov, s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom; toto vzdelávanie by malo byť založené na osvedčených postupoch so zámerom vzdelávať študentov a študentky o rodových otázkach v záujme búrania stereotypov, ktoré sa týkajú sociálnych úloh, zastúpenia a významu toho, že je človek ženou alebo mužom; domnieva sa, že v učebniciach by sa nemali uvádzať stereotypy, podľa ktorých napríklad ženy vykonávajú určité práce, ako je starostlivosť o deti, staršie osoby a domácnosť, kým muži sú určení na to, aby mali zamestnanie s dobrým príjmom a budovali si kariéru;

Rovnosť pri prijímaní rozhodnutí

59. zdôrazňuje, že s cieľom podporiť účasť žien na prijímaní rozhodnutí by sa mali zaviesť opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, ako aj proti stereotypom a predsudkom o úlohe žien, a to spolu s osobitnými politikami na podporu rovnakých práv a príležitostí v ekonomickom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote (boj proti nepravidelnému a nepredvídateľnému pracovnému času, uplatňovanie spravodlivého ohodnotenia a rovnakého odmeňovania, posilnenie verejnej siete jaslí, materských škôl a škôl), ktorých pozitívnym výsledkom bude posilnenie účasti žien vo všetkých vrstvách spoločenského a politického života;

60. zdôrazňuje, že je dôležité zdvojnásobiť na európskej úrovni úsilie s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v politických oblastiach a v európskych inštitúciách vrátane Európskeho parlamentu; je presvedčený, že je potrebné podporovať účasť žien na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni územných samospráv; zdôrazňuje, že politické strany zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu; zdôrazňuje, že rovnomerne vyvážená účasť žien a mužov v politike je jedným z demokratických základov nášho politického systému a má zásadný význam pre dosiahnutie demokratického zastúpenia občanov EÚ; poznamenáva, že tento aspekt má priamy i nepriamy vplyv na účasť žien na voľbách; vyzýva členské štáty a ich strany, aby zohľadnili rodové hľadisko pri vypracúvaní volebných zoznamov, ako aj pri nominovaní do vrcholových administratívnych pozícií v inštitúciách;

61. zdôrazňuje, že používanie volebných kvót má pozitívny vplyv na zastúpenie žien, a víta systémy parity a rodových kvót, ktoré niektoré členské štáty začlenili do svojich právnych predpisov; vyzýva členské štáty s mimoriadne nízkym zastúpením žien v politických zhromaždeniach, aby zvážili zavedenie takýchto opatrení; domnieva sa, že Európska únia by mala byť vzhľadom na svoje hodnoty a ambície príkladom a posunúť sa k väčšej rovnosti v zastúpení mužov a žien v inštitúciách; zdôrazňuje, že európske voľby v roku 2014, následné vymenovanie budúcej Komisie a nominovanie do vrcholových pozícií v európskych inštitúciách sú šancou posunúť sa k paritnej demokracii na úrovni EÚ; preto vyzýva členské štáty, aby podporovali paritu nomináciou muža a ženy za kandidátov na európskeho komisára, a vyzýva zvoleného predsedu Komisie, aby pri zostavovaní Komisie zohľadňoval cieľ parity;

62. vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa údajov Európskeho parlamentu iba 36 % poslancov sú ženy v porovnaní so 64 % mužov; poznamenáva, že podiel žien vo vnútroštátnych parlamentoch je len 26 % v porovnaní so 74 % mužov, pričom v Komisii je to 32 % žien a 68 % mužov;

63. poznamenáva, že začlenenie žien do hospodárskych rozhodovacích procesov je nielen záležitosťou spravodlivosti, ale je to aj nevyhnutné s cieľom zlepšovať podnikateľskú konkurencieschopnosť, a preto by sa to malo stať strategickým cieľom všetkých politík na podporu produktívnej činnosti; je presvedčený, že nerovnosť v tomto smere sa rovná slabému riadeniu potenciálu, čo nie je v súlade s modelom rozvoja do roku 2020, ktorý je jedným z jeho kľúčových prvkov;

64. zdôrazňuje, že podľa štatistiky Komisie 15,8 % miest v správnych radách veľkých kótovaných spoločností v súčasnosti zastávajú ženy a že pokrok v náprave tejto situácie je pomalý, pričom ročný nárast medzi najvyššími predstaviteľmi týchto spoločností je len o 0,6 %; poznamenáva, že 97 % predsedov predstavenstiev podnikov sú muži; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu lepšej rodovej vyváženosti na manažérskych pozíciách v podnikoch, aby ich urýchlene vykonávali, a prispeli tak k lepšej podnikateľskej výkonnosti, posilnenej konkurencieschopnosti a hospodárskym ziskom EÚ; poukazuje na zistenia, že väčší počet žien na vrcholových ekonomických pozíciách zabezpečuje silnú organizačnú a finančnú výkonnosť podniku, ako aj lepšiu kvalitu rozhodovania; víta návrh Komisie na smernicu zameranú na podporu zastúpenia žien v nevýkonných radách kótovaných spoločností, a to stanovením minimálneho cieľa zastúpenia žien 40 % do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby využila informačné kampane na podporu väčšieho zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch malých a stredných podnikov; vyzýva Radu, aby ako naliehavú vec začala rokovania s Európskym parlamentom v súvislosti s prvým čítaním návrhu s cieľom dosiahnuť dohodu všetkých inštitúcií EÚ do konca siedmeho volebného obdobia;

Násilie páchané na ženách

65. konštatuje, že feminizácia chudoby môže viesť k nárastu obchodovania so ženami, sexuálneho vykorisťovania a nútenej prostitúcie a že privádza ženy do väčšej finančnej závislosti vrátane tých, ktoré sú obeťami domáceho násilia;

66. konštatuje, že hospodárska kríza prispieva ku všetkým formám obťažovania a násilia, ako aj k prostitúcii, pričom obeťami sú ženy, a preto ide o porušovanie ľudských práv; trvá na tom, že je potrebné zvyšovať verejné, finančné a ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii na podporu skupín ohrozených chudobou, a riešiť situácie, v ktorých riziku čelia deti, mladí ľudia, starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a bezdomovci;

67. zdôrazňuje skutočnosť, že prostitúcia je formou násilia, prekážkou rovnosti medzi príslušníkmi oboch pohlaví a spôsobom vytvárania organizovanej trestnej činnosti; vyzýva členské štáty, aby uznali prostitúciu za formu násilia páchaného na ženách a aby ju nepovažovali za prácu ani v prípade, že je „dobrovoľná“;

68. zdôrazňuje, že hlavná zodpovednosť za riešenie obchodovania s ľuďmi leží na členských štátoch; považuje za neuspokojivé, že v apríli 2013 iba šesť členských štátov oznámilo úplnú transpozíciu smernice EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorej termín na zavedenie sa skončil 6. apríla 2013;

69. zdôrazňuje význam boja proti násiliu páchanému na ženách s cieľom dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti začali spoločný postup a považovali za prioritu prijatie ďalších krokov na posilnenie politík a opatrení na ochranu dôstojnosti žien a boj proti násiliu páchanému na ženách; víta úsilie – na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov – bojovať proti násiliu na ženách, mužoch a deťoch, do ktorého možno zaradiť smernicu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a legislatívny balík na posilnenie práv obetí v EÚ, zdôrazňuje však, že tento jav zostáva aj naďalej závažným nevyriešeným problémom; vyzýva Komisiu, aby rok 2016 ustanovila za Európsky rok ukončenia násilia páchaného na ženách a predložila súvisiacu celoeurópsku stratégiu a akčný plán na ukončenie násilia páchaného na ženách vrátane právne záväzných nástrojov; malo by to zahŕňať predloženie (do konca roka 2014) návrhu aktu na základe článku 84 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorým sa zavedú opatrenia na presadzovanie a podporu krokov členských štátov v oblasti predchádzania násiliu páchaného na ženách, rovnako ako aj osvetové podujatia, zhromažďovanie údajov a financovanie mimovládnych organizácií, ako bolo oznámené v záveroch Rady z marca 2010; žiada členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali istanbulský Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách, a vyzýva Komisiu, aby podporila národné ratifikácie a začala proces vedúci k pristúpeniu EÚ k tomuto dohovoru po zhodnotení jeho dôsledkov a pridanej hodnoty;

70. zdôrazňuje, že odstraňovanie rodových stereotypov je kľúčovým prvkom boja proti násiliu páchaného na ženách, ktoré si vyžaduje pevné záväzky v oblastiach, ako sú rodina, vzdelávací systém, médiá, reklama a každodenný jazyk; domnieva sa, že reakcia si vyžaduje komplexnú stratégiu zahŕňajúcu verejné orgány, súkromné organizácie, sociálne subjekty, ako aj individuálne záväzky s podporou inštitúcií, akčných plánov a správania, ktoré sú v súlade s týmito hodnotami;

71. trvá na nulovej tolerancii všetkých foriem násilia páchaného na ženách ako na jednej z hlavných priorít všetkých inštitúcií v celej Európe; vyzýva členské štáty, aby pokračovali a skutočne rozšírili cielené preventívne programy na riešenie problému zdrojov násilia páchaného na ženách a zabezpečili prístup k rozličným formám prevencie, právnej ochrany a pomoci v súvislosti s domácim násilím, a to aj pokiaľ ide o obťažovanie; poukazuje na význam väčšej spolupráce, či už horizontálnej alebo vertikálnej, v rámci ktorej by účinne spolupracovali regionálne a miestne orgány členských štátov, organizácie žien a občianska spoločnosť, aby skoncovali s násilím voči ženám, a vyzýva Komisiu, aby podporovala túto spoluprácu s cieľom pripraviť a realizovať účinnú stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách;

72. poznamenáva, že takéto násilie spôsobuje v EÚ stovky úmrtí každý rok a  vyžaduje si okamžité a konkrétne opatrenia;

73. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšovať zhromažďovanie vysokokvalitných primárnych údajov o podporných službách pre ženy, ktoré zažili domáce násilie, pričom tieto údaje musia byť porovnateľné, spoľahlivé, nemali by sa obmedzovať na štatistiky trestnej činnosti poskytované políciou a mali by ich dopĺňať komplexné, vysokokvalitné štúdie založené na výskume v teréne;

74. poznamenáva, že podľa zistení získaných v roku 2012 za cyperského predsedníctva špecializované služby, ako sú útulky pre ženy, ktoré sú obeťami násilia, ani núdzové linky pomoci nie sú všade dostupné a nie sú v členských štátoch rovnomerne rozšírené; požaduje preto vytváranie týchto základných služieb, aby ženy mohli nahlasovať násilné činy, ktorých sú obeťami;

75. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili svoje úsilie v boji proti organizovanej trestnej činnosti a sieťam obchodovania a aby prijali a posilnili legislatívne, administratívne, vzdelávacie, sociálne a kultúrne opatrenia, ktoré znižujú dopyt po prostitúcii;

76. zdôrazňuje, že migračné politiky EÚ zamerané na „boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu“ vychádzajú z filozofie kriminalizovania postavenia „nelegálnych prisťahovalcov“, proti ktorým treba rázne zakročiť, ako je uvedené v smernici o návrate z roku 2010, a je presvedčený, že tieto politiky by sa mali znovu zamerať na sociálne začleňovanie v hostiteľských krajinách; zdôrazňuje, že tieto politiky zvyšujú zraniteľnosť neregistrovaných migrantiek, ktoré sú obeťami násilia, nechránia ich a ony väčšinou pomoc ani nehľadajú;

77. poukazuje na to, že neregistrované migrantky sa nachádzajú v obzvlášť zraniteľnej situácii a ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, v mnohých krajinách nemajú iný zdroj podpory ako sú verejné zdravotnícke služby;

78. vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok zaradila otázku rodovej rovnosti do spoločného európskeho azylového systému;

79. odporúča členským štátom, aby do svojich národných akčných plánov v oblasti odstraňovania domáceho násilia ustanovili povinnosť podporovať neregistrované migrantky presne tým istým spôsobom ako ženy so zákonným pobytom, bez toho, aby boli inštitúcie povinné nahlasovať takéto prípady úradom;

80. so znepokojením berie na vedomie, že – podľa údajov dokumentu Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: Násilie páchané na ženách: podpora obetí (2012), ktorý vydal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) – odborné vzdelávanie a udržateľnosť financovania verejných služieb, združení a MVO, ktoré poskytujú služby ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, jednoznačne poznačili dôsledky hospodárskej krízy;

81. odporúča členským štátom, aby posilnili bezplatné verejné zdravotné služby v súvislosti s poskytovaním pomoci ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, a aby zvýšili počet a kapacity útulkov, v ktorých sa vo viacerých jazykoch poskytuje špecializovaná pomoc ženám rôznych národností a ženám so zdravotným postihnutím, pričom zabezpečia, aby ženy dostali primeranú právnu pomoc, ako aj psychologické poradenstvo a terapiu; v tejto súvislosti by mali mať migrantky narodené mimo EÚ a rómske ženy prístup k špecializovaným službám zdravotnej starostlivosti;

82. žiada Komisiu, aby v rámci existujúcich inštitucionálnych štruktúr (Európsky inštitút pre rodovú rovnosť) zriadila Európske stredisko pre monitorovanie násilia voči ženám;

83. poukazuje na význam systematickej odbornej prípravy kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sa budú starať o ženy, ktoré sú obeťami fyzického, sexuálneho či psychického násilia; domnieva sa, že takáto odborná príprava je nevyhnutná pre poskytovateľov primárnej aj sekundárnej starostlivosti vrátane pohotovostných sociálnych služieb, ako aj zdravotnej a civilnej ochrany a policajných služieb;

84. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť nepretržité financovanie programov, ktoré podporujú rodovú rovnosť a boj proti všetkým typom násilia páchaného na ženách, deťoch a mladých ľuďoch s cieľom odstrániť hlboko zakorenené stereotypy v našej spoločnosti;

85. zdôrazňuje potrebu začleniť uplatňovanie rodového hľadiska a boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti do externej politiky, politiky rozvojovej spolupráce a do medzinárodnej obchodnej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby aktívne podporovali a presadzovali posilnenie účasti žien v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch so štátmi a organizáciami mimo Únie; zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania uznesenia Bezpečnostnej rady OSN 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti v rámci vonkajšej činnosti EÚ;

86. zdôrazňuje, že Komisia musí pokračovať v úsilí začleňovať rodovú rovnosť do všetkých rokovaní s tretími krajinami a do svojich správ o pokroku krajín; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu v kritike a sledovaní vykonávania opatrení v oblasti rodovej rovnosti v stratégiách a správach krajín;

87. zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať a osobitne zohľadňovať odporúčania zo správ Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť;

88. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.

(2)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(3)

Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(4)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(5)

Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0375.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0073.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0247.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0322.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0225.

(13)

Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.

(14)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0085.

(15)

3 Prijaté texty, P7_TA(2012)0069.

(16)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0330.

(17)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0127.

(18)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.

(19)

Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79.

(20)

Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 31.

(21)

Ú. v. EÚ C 233E, 28. 9.2006, s.130.

(22)

SWD(2013)0171.

(23)

Zdroj: Eurostat.

(24)

Zdroj: Európska komisia, Správa o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012, (SWD(2013)0171).

(25)

Zdroj: Eurostat 155/2012, 31. október 2012.

(26)

Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ; štvrťročná správa, IP/13/879, 2.10.2013.

(27)

Eurofound, 3. európsky prieskum kvality života, s. 57.

(28)

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, Family life and work (Rodinný život a práca), 2010.

(29)

Stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť pre Výbor pre rozpočet k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, 19.9.2012.

(30)

Európska komisia, Správa o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012, (SWD(2013)0171).

(31)

Európska komisia, Správa o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012, (SWD(2013)0171), s. 54.

(32)

Európska komisia, She Figures (Údaje o ženách) 2012 – Gender in Research and Innovation (Rodové otázky vo výskume a inovácii) (2013).

(33)

http://ec.europa.eu/europeaid/who/partners/international organisations/documents/un-woman_en.pdf .

(34)

Posúdenie európskej pridanej hodnoty z marca 2013 o boji proti násiliu páchaného na ženách, PE 504.467.

(35)

Oznámenie Komisie „Akčný pláne pre podnikanie. Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe“, (COM(2012)0795)..

(36)

Tlačová správa Eurostatu z 31. októbra 2012, 155/2012.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V roku 2012, v ktorom sa na základe rozhodnutia EÚ vykonávali úsporné politiky – najmä politiky správy hospodárskych záležitostí – a v ktorom v troch krajinách EÚ (Grécko, Írsko, Portugalsko) zasahovala trojka, sa spravodajkyňa zamerala na problémy, ktoré reálne a každý deň ovplyvňujú životy veľkej časti žien v EÚ.

V roku 2012 vzrástol počet nezamestnaných v EÚ v porovnaní s rokom 2011 o 2,145 milióna. Ohrozených chudobou bolo 26 % žien a 23,9 % mužov.

Milióny žien čelia nezamestnanosti, neistote v práci, znižovaniu skutočnej hodnoty ich platov a dôchodkov, nízkym platom a diskriminácii v odmeňovaní. V mimoriadnej neistote žijú najmä mladé ženy, ktoré sa ocitli v pasci ťažkého prístupu na trh práce (s nezamestnanosťou mladých 23,1 %) a neistoty v práci, čo ohrozuje ich ekonomickú nezávislosť, ktorá má pre rovnosť kľúčový význam. Mnoho žien a mladých žien je nútených odísť zo svojej krajiny s cieľom nájsť lepšie podmienky pre život.

Mnohé ženy, ktoré sú zamestnané v priemysle, obchode a sociálnej oblasti s náročným pracovným harmonogramom a nízkymi platmi, sa ocitajú v chudobe aj napriek tomu, že pracujú. Čoraz viac pracujúcich žien si k zamestnaniu priberá ďalšie pracovné aktivity, aby si tak zabezpečili živobytie a živobytie svojich rodín, ktoré sú často postihnuté nezamestnanosťou. Ženy musia tiež čeliť tvrdej realite a žiadať o pomoc, keď nemajú dostatok prostriedkov, aby uživili svoje deti. Odborníčky a akademické pracovníčky zažívajú degradáciu svojho spoločenského a profesionálneho postavenia a zníženie kvality života.

V roku 2012 bolo v EÚ 25,4 milióna detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo predstavuje vážny sociálny problém, ktorému čelia predovšetkým ženy a snažia sa ho minimalizovať. Rozpočtové škrty vo verejných službách majú za následok nedostatočný prístup k vzdelaniu alebo zdravotníctvu, pričom v mnohých prípadoch sa tehotným ženám nedostáva náležitej starostlivosti. Škrty v rámci sociálnej pomoci, ktoré postihujú mnohé rodiny, sú v kontexte nezamestnanosti ešte bolestnejšie.

Často propagovaná potreba posilnenia účasti žien v politickom, spoločenskom, spolkovom a kultúrnom živote je jednoznačne ohrozená, najmä v prípade žien z najnižších sociálnych vrstiev.

Je zrejmé, že ak v rámci jednej krajiny existujú rozdiely, tak medzi rôznymi krajinami sú ešte väčšie. Miera nezamestnanosti na juhu a v okrajových oblastiach eurozóny dosiahla v roku 2012 v priemere 17,3 %, kým na severe a v strednej časti eurozóny 7,1 %. V dvoch tretinách členských štátov došlo k nárastu chudoby, nie však v zvyšnej tretine.

Vznik geografických oblastí s lacnou pracovnou silou, v ktorých môžu veľké hospodárske skupiny hromadiť svoje bohatstvo, a rozklad verejných služieb s cieľom zvýšiť ich ziskovosť prostredníctvom privatizácie predstavovali riešenie, pre ktoré sa rozhodli veľké hospodárske a finančné skupiny, aby vyriešili svoje problémy pri hromadení bohatstva. EÚ a niekoľko vlád členských štátov sa to pokúsili zrealizovať.

Krízu dnes nazývame „hospodárska a finančná“, ale je to aj kríza demokracie a rodovej rovnosti. Je to kríza stáročných civilizačných výdobytkov, za ktoré bojovali viaceré generácie žien.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že nie je možné pokračovať v týchto politikách a pritom sa snažiť „vyhýbať “ rodovým aspektom alebo ich „minimalizovať“, ako často navrhuje. Rodovú rovnosť nemožno dosiahnuť súbežne s týmito politikami. V správe sa preto navrhujú nasledujúce opatrenia, ktoré pôsobia proti súčasným sociálnym a hospodárskym politikám:

–   podpora práva na prácu s náležitými právami, pričom tvorivé a produktívne schopnosti žien sa majú využívať na ich rovnoprávne zapojenie vo všetkých oblastiach činnosti a hospodárskeho a spoločenského rozvoja;

–   právo na prácu s náležitými právami, odstránenie priamej a nepriamej diskriminácie v odmeňovaní, právo žien na prácu a materstvo bez postihu;

–   zlepšenie platov a dôchodkov, záruka primeraného sociálneho zabezpečenia v nezamestnanosti, počas choroby, materskej alebo otcovskej dovolenky, v invalidite alebo starobe a rovnaký prístup všetkých žien k bezplatným a kvalitným verejným zdravotným službám;

– predchádzanie základným príčinám a faktorom chudoby a sociálneho vylúčenia, nárastu prostitúcie a obchodovaniu so ženami a s deťmi, ako aj zvýšenie finančnej podpory pre organizácie a inštitúcie, ktoré pomáhajú ženám, ktoré sa stali obeťami násilia.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.1.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

8

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella, Marina Yannakoudakis, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Anne Delvaux, Iñaki Irazabalbeitia Fernández, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Angelika Werthmann

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Cashman, Elisabetta Gardini, Anna Hedh

Posledná úprava: 6. marca 2014Právne oznámenie