Postup : 2014/2255(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0241/2015

Predkladané texty :

A8-0241/2015

Rozpravy :

PV 08/09/2015 - 13
CRE 08/09/2015 - 13

Hlasovanie :

PV 09/09/2015 - 8.13

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0309

SPRÁVA     
PDF 247kWORD 162k
23. júla 2015
PE 557.126v02-00 A8-0241/2015

o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami

(2014/2255(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Eduard Kukan

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami

(2014/2255(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012)(1),

–       so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 25 o právach starších osôb,

–       so zreteľom na záverečnú správu Komisie o európskom samite o inováciách pre aktívne a zdravé starnutie z 9. – 10. marca 2015,

–       so zreteľom na podkladový dokument Komisie z 23. februára 2015 s názvom Rast striebornej ekonomiky v Európe,

–       so zreteľom na správu Komisie z 15. septembra 2014 o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (COM(2014)0562),

–       so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015, Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060) (European Economy 3/2015),

–       so zreteľom na správu Komisie zo 17. januára 2014 s názvom Spoločná správa o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti“) a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra

2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní

a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (COM(2014)0002),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–       so zreteľom na plán politiky Komisie na vykonávanie balíka o sociálnych investíciách na rok 2014;

–       so zreteľom na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 s názvom Realizácia strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (COM (2012)0083),

–       so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 7. decembra 2012 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012): cesta vpred,

–       so zreteľom na správu, ktorý spoločne vypracoval Výbor pre sociálnu ochranu a Komisia z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti;

–       so zreteľom na správu nadácie Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z 31. októbra 2014 o prístupe k zdravotnej starostlivosti v časoch krízy,

–       so zreteľom na prácu na dohovore o ochrane práv starších ľudí, ktorú v súčasnosti vykonáva pracovná skupina OSN pre starnutie obyvateľstva,

–       so zreteľom na správu zistenia nadácie Eurofound s názvom Pracovné preferencie vo veku nad 50 rokov (2014),

–       so zreteľom na zistenia nadácie Eurofound Zameranie na udržateľnú prácu pre kvalitnejší a dlhší pracovný život (december 2014),

–       so zreteľom na hĺbkovú analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu z marca 2015 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012):

–       so zreteľom na záverečnú správu Ecorys z 15 apríla 2014 s názvom Hodnotenie Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami,

–       so zreteľom na plán zúčastnených strán európskeho roka 2012 smerom k Európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 a po ňom z 10 decembra 2012,

–       so zreteľom na mimoriadny prieskum Eurobarometer č. 378 z januára 2012 s názvom Aktívne starnutie,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o programe pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky(4),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(5),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0241/2015),

A.     keďže cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (ER 2012) bolo zvýšiť všeobecné povedomie o hodnote aktívneho starnutia, stimulovať výmenu informácií, podporovať politiky aktívneho starnutia a vytvoriť rámec konkrétnej činnosti Únie a členských štátov, ako aj všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore;

B.     keďže sa očakáva, že do roku 2050 bude priemerný vek ľudí v EÚ nad 50 rokov;

C.     keďže EÚ čelí bezprecedentným demografickým, sociálnym a štrukturálnym zmenám, ktoré sa musia bezodkladne riešiť; keďže všeobecné starnutie populácie je sprevádzané rastom sociálneho blahobytu, potrieb zdravotnej starostlivosti a opatery pre starších ľudí a ich rodiny a dlhodobá kvalita a udržateľnosť verejných služieb v EÚ bude vo veľkej miere závisieť od krokov, ktoré sa podniknú počas najbližších pár rokov;

D.     keďže zvyšovanie priemernej strednej dĺžky života by sa malo považovať za prínos pre civilizáciu a za faktor sociálneho pokroku;

E.     keďže v roku 2006 bola založená Sieť regiónov postihnutých demografickou zmenou, ktorá zahŕňa asi 40 európskych regiónov, a keďže cieľom tejto siete je zvýšiť povedomie o tom, aké dôležité výzvy predstavuje starnutie a pokles počtu obyvateľov pre EÚ a jej hospodársku a sociálnu súdržnosť;

F.     keďže priemerný počet detí na ženu v EÚ je nižší než prahová hodnota obnovy generácií a keďže hospodárska kríza predstavuje faktor znižovania pôrodnosti, pričom stredná dĺžka života by sa mohla do roku 2050 zvýšiť o ďalších päť rokov;

G.     keďže aktívne starnutie predstavuje jednu z hlavných výziev 21. storočia;

H.     keďže okrem fenoménu starnutia neustále narastá počet európskych regiónov, v ktorých je zaznamenaný demografický pokles spôsobený klesajúcimi mierami pôrodnosti v kombinácii s poklesom počtu obyvateľov a vysokými mierami starnutia, nesamostatným životom a poklesom počtu pracujúcich ľudí; keďže všetky tieto javy sa zhoršujú vo vidieckych oblastiach týchto regiónov, pretože ľudia opúšťajú vidiecke oblasti a sťahujú sa do veľkých alebo stredne veľkých miest;

I.      keďže aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami sú kľúčom k dosiahnutiu cieľov Európy 2020 a vytvoreniu konkurencieschopnej, prosperujúcej a inkluzívnej Európy;

J.      keďže úspech politík aktívneho starnutia je úzko spätý s účinnosťou celého rozsahu politík nediskriminácie, sociálnej ochrany, sociálneho začleňovania a verejného zdravia vypracovaných počas životného cyklu občanov a pracovníkov EÚ;

K.     keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pojem „aktívne“ znamená naďalej sa zúčastňovať na spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, duchovných a občianskych záležitostiach, a nielen byť schopný fyzickej aktivity alebo byť účastníkom na trhu práce, a keďže starší ľudia, ktorí odídu do starobného dôchodku, a ľudia, ktorí odídu do dôchodku z dôvodu invalidity alebo choroby, môžu byť preto aktívnym prínosom pre svoje rodiny, rovesníkov, komunity a národy,

L.     keďže je potrebný ucelený prístup pri súčasnom zohľadnení rôznych prvkov, ktoré prispievajú k udržateľnosti práce počas života pre všetkých jednotlivcov aj spoločnosť ako celok;

M.    keďže rôzne skupiny pracovníkov sa stretávajú s rôznymi pracovnými podmienkami, čo vedie k nerovnosti v oblasti ochrany zdravia pri práci;

N.     keďže existujú nesmierne viditeľné rozdiely medzi členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, pokiaľ ide o politiky aktívneho starnutia a politiky v oblasti sociálnej ochrany v starobe, podpornú infraštruktúru a rozpočtové zdroje;

O.     keďže aktívne a zdravé starnutie prináša nové sociálne potreby vyžadujúce investície do rozmanitých verejných služieb, a to do existujúcich aj nových, ktoré treba ešte vytvoriť, a, samozrejme, do oblasti zdravia a starostlivosti o starších občanov, a keďže otvára aj nový potenciál, pokiaľ ide o trávenie voľného času a času odpočinku a ich predĺženie;

P.     keďže finančná a hospodárska kríza mala vplyv na zvýšenie miery chudoby u starších ľudí a keďže chudoba alebo riziko vzniku chudoby a sociálne vylúčenie nepredstavujú len zdravotné riziká, ale bránia tiež možnosti aktívneho starnutia;

Q.     keďže v EÚ pôsobí asi 125 000 zamestnaneckých dôchodkových fondov, ktoré majú v držbe aktíva v hodnote 2,5 bilióna EUR v mene asi 75 miliónov Európanov, ktorí predstavujú 20 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku;

R.     keďže jednou z hlavných zásad ľudskej spoločnosti je solidarita medzi generáciami; keďže vzhľadom na zvyšujúcu sa priemernú strednú dĺžku života narastá význam vzťahov medzi generáciami; keďže hospodárstvo a spoločnosť potrebujú na dosiahnutie svojich cieľov životné skúsenosti, angažovanosť a myšlienky všetkých generácií;

S.     keďže aktívna účasť na celoživotnom vzdelávaní a na programoch v oblasti športu vo veľkej miere prispieva k tvorbe skutočnej kultúry aktívneho starnutia, ktoré umožní občanom nielen prispôsobovať ich zručnosti meniacim sa požiadavkám trhu práce počas celého života, ale aj zachovať zdravie, aktívne sa zúčastňovať a zapájať do spoločnosti vo všeobecnejšom zmysle;

T.     keďže staršie ženy predstavujú 20 % obyvateľstva EÚ a podľa súčasných demografických trendov sa tento percentuálny podiel bude zvyšovať; keďže vo väčšine krajín EÚ existuje vyššia miera rizika chudoby u starších žien než u starších mužov, a to priemerne 21 % v prípade žien a 16 % v prípade mužov; keďže rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ predstavuje 39 %;

U.     keďže prístupné technológie môžu uľahčiť a zjednodušiť prístup na trh práce, k nezávislému životu a účasti vo všetkých oblastiach spoločnosti; keďže však v súčasnosti vyše 69 % ľudí nad 55 rokov chýbajú základné digitálne zručnosti; keďže v prípade mnohých starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím existuje veľké riziko, že nevyužijú v plnej miere budúci jednotný digitálny trh z dôvodu nedostatočnej prístupnosti, rýchleho vývoja IKT a slabej digitálnej gramotnosti;

1.      uznáva, že ER 2012 poskytol dôležitý politický impulz, ktorý pomohol otvoriť diskusiu o výzve aktívneho starnutia a solidarite medzi generáciami v Európe;

2.      vymedzuje spravodlivosť medzi generáciami ako spravodlivé rozdelenie výhod a zaťažení medzi generáciami; domnieva sa, že funkčná spolupráca medzi generáciami vychádza zo solidarity a musí sa vyznačovať vzájomným rešpektom, zodpovednosťou a ochotou poskytovať vzájomnú starostlivosť;

3.      konštatuje, že osobitné ciele ER 2012 boli čiastočne splnené, pričom najlepšie výsledky sa dosiahli v oblasti iniciatív a podujatí na zvyšovanie povedomia;

4.      berie na vedomie a víta skutočnosť, že vďaka podujatiam a iniciatívam v rámci ER 2012 sa jasne ukázalo, že starší ľudia nie sú príťažou pre hospodárstvo a spoločnosť, ale naopak, predstavujú veľký prínos vďaka svojim skúsenostiam, dosiahnutým úspechom a znalostiam;

5.      konštatuje, že ER 2012 úspešne splnil cieľ mobilizácie významných aktérov v oblasti aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami; považuje za poľutovaniahodné, že cieľ vytvorenia nových sietí na spoločné využívanie zdrojov a projektov a výmenu nápadov medzi verejným sektorom, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou bol splnený len vo vzácnych prípadoch; vyjadruje poľutovanie, že účasť sociálnych partnerov dosahovala rozličnú úroveň a účasť súkromných podnikov nebola žiadnym spôsobom významná; zdôrazňuje potrebu zlepšiť budovanie kapacít s cieľom podporiť aktívnu účasť starších občanov v spoločnosti;

6.      víta skutočnosť, že ER 2012 pomohol nanovo vymedziť vnútroštátne politické programy aktívneho starnutia, podnecoval výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, zvýšil počet iniciatív podporujúcich aktívne starnutie a posilnil znalosti a zručnosti zúčastnených strán;

7.      zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spoľahlivé štatistiky o situácii starších ľudí a demografických zmenách s cieľom vyvinúť lepšie cielené a účinné stratégie v oblasti aktívneho starnutia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber komplexných vysokokvalitných údajov o spoločenskom postavení starších ľudí, ich zdraví, právach a životnej úrovni;

8.      považuje za veľmi dôležité, aby sa na iniciatívy, ktoré sa začali v rámci ER 2012, nadviazalo a boli transformované na silný politický záväzok a neskôr konkrétne kroky na zabezpečenie sociálneho začleňovania, aktívnej účasti a blaha všetkých generácií pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality; pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa politík starnutia sa musia účinne vykonávať s cieľom bojovať proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života mladších a starších ľudí a zabraňovať jej vzniku;

9.      zdôrazňuje potrebu zintenzívniť koordinačných trojuholník, ktorý tvoria úroveň rozhodovania (vrátane úrovne EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovne), občianska spoločnosť a súkromný sektor vrátane odvetví, ktoré poskytujú inovačný tovar a služby na podporu nezávislého života;

10.    vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu o demografickom poklese, ktorý postihuje zvyšujúce sa množstvo regiónov v rôznych krajinách EÚ, a vypracovala oznámenie o tomto probléme a o krokoch, ktoré by sa mali podniknúť na európskej úrovni, na úrovni členských štátov a v postihnutých regiónoch s cieľom riešiť problém demografického poklesu;

11.    zdôrazňuje, že regióny s vážnymi prírodnými a demografickými nevýhodami, ako sú napríklad riedko osídlené oblasti, ostrovy a hornaté oblasti, sú obzvlášť tvrdo zasiahnuté problémami súvisiacimi so starnutím a disponujú menším počtom zdrojov a nedostatočnou infraštruktúrou, pomocou ktorých by podporili aktívne starnutie; požaduje, aby sa zvážilo, či sú plány stimulov užitočné pri riešení problému starnutia, ktorý sa vo všeobecnosti zhoršuje paralelnými procesmi vyľudňovania, ktoré postihujú mnohé dotknuté regióny a ktoré môžu predstavovať hrozbu prežitia týchto oblastí;

12.    považuje za poľutovaniahodné, že relatívne neskoré schválenie ER 2012 malo za následok oneskorenia pri udeľovaní zákaziek a vykonávaní, kvôli ktorým niektoré iniciatívy – napr. iniciatíva Seniorforce Day – úplne nevyužili svoj potenciál; poukazuje na nižší rozpočet pridelený ER 2012 oproti predchádzajúcim ER, a tým na obmedzenejšie zdroje vynakladané na vykonávanie cieľov ER 2012;

13.    pripomína, že aktívne starnutie je okrem iného procesom optimalizácie možností zdravia a účasti v spoločnosti na zabezpečenie, aby sa starnúcim ľuďom zachovala dobrá životná úroveň a ich kvalita života; domnieva sa, že politiky aktívneho starnutia by mali zvýšiť potenciál fyzického, sociálneho a duševného blaha ľudí počas ich života, aby tak umožnili lepšie sociálne začlenenie a účasť na spoločnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že aktívne starnutie znamená tiež zabezpečenie lepšieho prístupu k zdravotníckym, dlhodobým opatrovateľským a sociálnym službám, ktoré počas krízy v niektorých oblastiach utrpeli, a k celoživotnému vzdelávaniu, účasť na spoločenských a kultúrnych činnostiach, posilnenie existujúcej sociálnej infraštruktúry, ako sú domovy a denné centrá, odstránenie diskriminácie na základe veku a stereotypov, opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a lepšie povedomie o hodnote aktívneho a zdravého starnutia;

14.    odporúča všetkým členským štátom, aby prostredníctvom svojich systémov sociálneho zabezpečenia podporili a posilnili vysokokvalitnú verejnú infraštruktúru pre starších ľudí (domovy, denné centrá a domáca podpora), kde sa starší ľudia považujú skôr za aktívnych účastníkov než pasívnych príjemcov iniciatív, na ktorých sa zúčastňujú;

15.    domnieva sa, že je treba vypracovať európsku stratégiu v oblasti demencie, ktorá by zahŕňala opatrenia pre pomoc rodinám pacientov, informačné kampane, zvyšovanie povedomia a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

16.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala znepokojujúci problém nezamestnanosti u osôb vo veku nad 50 rokov a stále rastúcu mieru dlhodobej nezamestnanosti, a aby v spojení s členskými štátmi, regionálnymi a miestnym úradmi a sociálnymi partnermi preskúmala okolnosti a osobné pomery starších ľudí, ktorí sú nezamestnaní, a vyvinula účinné nástroje na udržanie pracovníkov tejto zraniteľnej kategórie na trhu práce, na ponuku príležitostí na celoživotné vzdelávanie a zlepšovanie zručností, odborné vzdelávanie na pracovisku a prístupné a dostupné vzdelávacie programy a podporu medzigeneračnej odbornej prípravy a prenosu znalostí v práci;

17.    zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba predovšetkým zvážiť programy, ako je tzv. generačné mentorovanie, v rámci ktorých sa podporujú výmeny medzi staršími odborníkmi a mladšou generáciou v práci a odbornej príprave; poukazuje na to, že v pracovnom procese by sa mali podporovať tímy pracovníkov z rôznych vekových kategórií a výnimočné projekty by sa mali odmeňovať; domnieva sa, že v členských štátoch by sa mohli zaviesť stimuly pre podniky zamestnávajúce viac starších pracovníkov a že v zásade by starší pracovníci nemali byť znevýhodňovaní voči mladším pracovníkom, pokiaľ ide o odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie; zdôrazňuje predovšetkým význam prispôsobenia pracoviska potrebám starších ľudí a poskytovania väčšieho množstva príležitostí starším ľuďom pracovať na čiastočný pracovný úväzok v súlade s ich preferenciami, ako aj umožňovania dlhšieho pracovného života tým, ktorí chcú a môžu pracovať dlhšie; domnieva sa, že by sa mali zriadiť osobitné plány dôchodkového zabezpečenia pre starších dlhodobo nezamestnaných ľudí, aby sa tak vytvorila rovnováha medzi potrebami týchto ľudí v oblasti sociálnej stability a systémami sociálneho zabezpečenia;

18.    považuje za poľutovaniahodné, že starší pracovníci sú naďalej často vystavovaní diskriminácii na základe veku, stereotypom a prekážkam; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne riadne uplatňovali smernicu Rady 200/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní; konštatuje, že návrh horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní(6) je v Rade zablokovaný od roku 2008 a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr našli riešenie;

19.    dôrazne však odmieta vnímanie politík aktívneho starnutia iba ako nástroja na zachovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov a vyzýva členské štáty, aby pred zmenou povinného veku odchodu do dôchodku vykonali všetky potrebné posúdenia a vyvinuli maximálne úsilie na prechod k celoživotnému prístupu a, v prípade potreby, reformu dôchodkového systému, a súčasne vyvinuli maximálne úsilie na stabilizáciu pravidiel odchodu do dôchodku s prihliadnutím na súčasné miery nezamestnanosti obyvateľov nad 50 rokov; domnieva sa, že spájanie dôchodkového veku iba s priemernou dĺžkou života nezohľadňuje význam trendov trhu práce, a nemalo by preto predstavovať jediný nástroj na riešenie problému starnutia spoločnosti; namiesto toho sa domnieva, že členské štáty by pomocou svojich právnych predpisov v oblasti ochrany zamestnanosti a systémov tvorby miezd mali podporovať prijímanie starších pracovníkov, najmä pred ich stanoveným vekom odchodu do dôchodku, pretože nezamestnanosť by mala ďalšie negatívne následky na výšku ich dôchodku, a že členské štáty by mali zaručiť udržateľné systémy sociálnej ochrany;

20.    vyzýva členské štáty, aby zaručili udržateľnosť verejných systémov dôchodkového zabezpečenia a individuálne a primerané dôchodkové práva pre všetkých ľudí s cieľom zabezpečiť dôstojný život vo vyššom veku, a to vrátane ľudí, v prípade ktorých existoval oprávnený dôvod na prerušenie kariéry, čo sa týka najmä žien; zdôrazňuje význam primeraného dohľadu a nezávislých auditov zamestnaneckých dôchodkových fondov na zaručenie istých a udržateľných dôchodkov;

21.    zdôrazňuje, že starším ľuďom sa musí poskytnúť príležitosť, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri pomoci ich rodinám, a upriamuje pozornosť na hodnotnú dobrovoľnícku prácu vykonávanú staršími ľuďmi;

22.    zdôrazňuje význam prístupných technológií pre starnúce európske spoločnosti a vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu inkluzívneho jednotného digitálneho trhu a zabezpečila, aby sa prístupnosť začlenila do tejto stratégie a prepojila s podporou tzv. striebornej ekonomiky v Európe;

23.    víta skutočnosť, že aktívne a zdravé starnutie je jednou z investičných priorít ESF na programové obdobie 2014 – 2020, ako je uvedené v nariadení 1304/2013; vyzýva členské štáty, aby efektívne využívali pridelené zdroje; pripomína, že finančné prostriedky na projekty na podporu aktívneho starnutia sú tiež k dispozícii v rámci programov ako napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Horizont 2020, Zamestnanosť a sociálne inovácie (EaSI) a programu Zdravie; požaduje lepšiu koordináciu medzi programami a rôznymi nástrojmi EÚ na podporu aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity, a v súlade s prioritami programu Horizont 2020 požaduje, aby sa zaviedla európska výskumná priorita s názvom Aplikované vedy v oblasti zdravia a aktívneho starnutia;

24.    vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF), EŠIF a z programu EaSI na financovanie svojpomocných programov organizácií starších ľudí, ktorí sa navzájom delia o svoju energiu, znalosti, skúsenosti a múdrosť a poskytujú pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú, pričom prispievajú k aktívnemu a zdravému starnutiu a dlhšiemu nezávislému životu;

25.    pripomína preskúmanie rozpočtu Komisie za rok 2010, v ktorom sa pridaná hodnota EÚ označuje za jednu z jej kľúčových zásad; trvá na tom, že táto zásada musí predstavovať základný kameň všetkých výdavkov a aby sa financovanie z prostriedkov EÚ, a to najmä z prostriedkov ESF, nevyužívalo na dotovanie vnútroštátnych prístupov, ale na poskytovanie dodatočnej podpory programom členských štátov v oblasti aktívneho starnutia;

26.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili cielenie prostriedkov určených na aktívne starnutie, spolu s účinnosťou absorpcie finančných prostriedkov; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu nového európskeho finančného nástroja na riešenie problému reintegrácie prepustených pracovníkov stredného veku;

27.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili úplné a spoľahlivé údaje, ktoré umožnia posúdiť účinnosť finančných prostriedkov z ESF vynaložených na starších pracovníkov;

28.    vyzýva Komisiu, aby posúdila realizovateľnosť a pridanú hodnotu nového finančného nástroja EÚ s cieľom poskytnúť minimálny príjem všetkým občanom EÚ žijúcim pod hranicou chudoby;

29.    odporúča členským štátom, aby vypracovali a vykonávali verejné politiky a programy, v rámci ktorých sa nielen zlepší fyzické zdravie, ale podporí aj duševné zdravie a sociálne väzby;

30.    považuje za zásadné podporovať starších ľudí v nezávislom živote tak dlho, ako je to možné, ako sa uvádza v článku 25 Charty základných práv Európskej únie, tým, že sa budú rozvíjať a udržiavať na ľudí orientované a na dopyt reagujúce verejné podporné a opatrovateľské služby a zlepšovať prepojenia medzi týmito službami; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili dostupnú, prístupnú a nediskriminačnú zdravotnú starostlivosť a stanovila prevenciu ako prioritu vo svojich politikách v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala balík o sociálnych investíciách, venovala v politickej agende veľkú pozornosť zdravému starnutiu a primeranosti a kvalite dlhodobej starostlivosti a vykonala analýzu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre starších ľudí, zhromaždila údaje o čakacích lehotách v systémoch zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ a navrhla usmernenia v prípade maximálnych čakacích lehôt; považuje za kľúčové podporovať osobnú a individuálnu zodpovednosť za vlastné zdravie, a to na základe výrazného zvýšenia úrovne informácií o zdravotnej starostlivosti, vnútroštátnych motivačných kampaní, ako aj podporovať spoluprácu v oblasti zdravotnej gramotnosti s cieľom umožniť starším ľuďom starať sa o svoje zdravie; pripomína, že by sa mala väčšia pozornosť venovať inovačným technologickým riešeniam a nástrojom; napokon uznáva význam účinného šírenia informácií týkajúcich sa miestnych služieb a nárokov pri dosahovaní tohto cieľa;

31.    vyzýva Komisiu, aby nadviazala na závery spoločnej správy s názvom Primeraná sociálna ochrana pre potreby dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti a bezodkladne predložila konkrétne návrhy;

32.    je presvedčený, že prvoradá pozornosť by sa mala venovať integrácii starších ľudí v rámci ich rodín; navrhuje Komisii, aby preskúmala potenciál, ktorý ponúkajú rodinné podniky, a zodpovedajúcu prácu v oblasti starostlivosti o starších ľudí;

33.    poukazuje na to, že efektívnejšia verejná doprava je jednou z hlavných priorít pre starších ľudí pri tvorbe prostredia vhodného pre starších ľudí(7) a podporuje samostatný život a prístup k základným službám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístupnosť a interoperabilitu dopravných systémov;

34.    víta podkladový dokument Komisie s názvom Rast striebornej ekonomiky v Európe a pripomína potrebu ďalej rozvíjať tzv. striebornú ekonomiku, ktorá vychádza v ústrety želaniam a potrebám starnúcej populácie na základe ekonomických príležitostí, ktoré vyplývajú z verejných a spotrebiteľských výdavkov spojených so starnutím populácie a zo špecifických výrobkov, služieb, inovačných riešení a potrieb, ktoré vytvoria nové pracovné miesta a rast, s prihliadnutím na potreby najzraniteľnejších sociálno-ekonomických skupín;

35.    konštatuje, že jednostranné omladzovanie pracovných síl nevedie k väčšiemu počtu inovácií, ale predstavuje plytvanie skúsenosťami, poznatkami a zručnosťami;

36.    domnieva sa, že starší ľudia by mali byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, a že by sa mala podporovať ich účasť v každodennom, a to aj verejnom živote; ďalej sa domnieva, že by sa mal podporovať aktívny dialóg a výmena skúseností medzi mladými a staršími ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu medzigeneračných programov; podporuje ďalej právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život, ako je stanovené v článku 25 Charty základných práv Európskej únie; domnieva sa tiež, že vy sa mala zaručiť aktívna politická účasť predstaviteľov mladších a starších generácií na všetkých úrovniach EÚ v prípadoch, keď môžu byť dotknuté generačné záujmy;

37.    upriamuje pozornosť aj na hodnotnú spoločenskú úlohu, ktorú zohrávajú starší ľudia pri odovzdávaní hodnôt a skúsenosti a pri poskytovaní pomoci pri účasti na spoločenskom živote;

38.    vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali kladné stanovisko otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva s cieľom zabezpečiť, aby starší občania EÚ mohli v plnej miere využívať svoje ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s nezávislým expertom OSN na práva starších osôb a s organizáciami zastupujúcimi starších ľudí v EÚ;

39.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zárobková činnosť sa stáva čoraz viac nestabilnou a neistou v dôsledku dočasného zamestnania, nárastu krátkodobých zmlúv, okrajových zamestnaní a nezamestnanosti;

40.    víta nadchádzajúci pakt EÚ o demografických zmenách ako hlavný výsledok ER 2012 a európskeho inovačného partnerstva v oblasti aktívneho a zdravého starnutia; žiada Komisiu, aby určila oblasti v rámci rozpočtu EÚ, v ktorých možno dosiahnuť úspory a zvýšiť účinnosť s cieľom poskytnúť finančné prostriedky pre pakt, ktorý je otvorenou, veľkou a nezávislou sieťou združujúcou miestne a regionálne zainteresované strany, ktoré sa zaviazali k riešeniu európskej demografickej zmeny podporou prostredia vhodného pre starších ľudí v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO);

41.    vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti demografickej zmeny na koordináciu činnosti EÚ v rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť synergie a maximalizovať ich pozitívny vplyv na európskych občanov, hospodárstvo a tvorbu pracovných miest, ako aj chrániť ľudské práva starších osôb vo všetkých politikách EÚ;

42.    domnieva sa, že demografickým výzvam sa na európskej úrovni nevenuje primeraná pozornosť; vyzýva preto nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby zaradili túto záležitosť späť do programu EÚ a jednoznačne politicky zareagovali;

43.    zdôrazňuje, že demografická zmena sa nesmie používať ako zdôvodnenie na obmedzenie sociálnych práv a dávok;

44.    víta hlavné zásady aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami vyvinuté spoločne Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť; víta najmä úlohu Výboru pre sociálnu ochranu pri umožňovaní priamej výmeny skúseností medzi členskými štátmi vrátane pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť a dôchodky;

45.    víta index aktívneho starnutia, ktorý si kladie za cieľ zachytiť nevyužitý potenciál starších ľudí k aktívnejšej účasti v zamestnaní a spoločenskom živote a samostatnému bývaniu, spolu s pokračujúcim nadväzujúcim projektom, ktorý realizuje Komisia v spojení s Hospodárskym výborom OSN pre Európu; nabáda členské štáty, aby stanovili ciele založené na indexe aktívneho starnutia, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom komplexných stratégií aktívneho starnutia, a sledovali pokrok v plnení týchto cieľov;

46.    poukazuje na to, že podpora prostredia priaznivého pre starších ľudí je nevyhnutným nástrojom na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a podporu inkluzívnych spoločností, ktoré ponúkajú rovnaké príležitosti pre všetkých; víta v tejto súvislosti, spoločné riadenie projektu Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí v európskom kontexte;

47.    domnieva sa, že dohovor OSN o ochrane práv starších osôb zlepší život starších ľudí zaručením ich rovnakého prístupu k právam v oblasti politiky, hospodárstva, zdravotnej starostlivosti a kultúry a predstavoval by dôležitú platformu pre posun prístupu k starnutiu v globálnom meradle;

48.    vyzýva Komisiu, aby prijala akčný plán v oblasti zneužívania starších ľudí, pričom zohľadní európsky rámec kvality pre dlhodobú starostlivosť, ktorý vypracovalo partnerstvo WeDO (blahobyt a dôstojnosť starších ľudí), a vyrieši otázku práv starších osôb, ktoré potrebujú starostlivosť a pomoc;

49.    vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte nevyriešila vekové nerovnosti pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a stratégie v oblasti zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila povedomie a riešila práva starších osôb so zdravotným postihnutím a diskrimináciu na základe veku, ktorou trpia, a zabezpečila, aby sa pri uplatňovaní UNCRPD nezabudlo na starších ľudí;

50.    vyzýva Komisiu, aby uverejnila dlho očakávaný Európsky akt o prístupnosti s cieľom zabezpečiť, aby výrobky a služby v oblasti dopravy, bývania a IKT vrátane oblastí striebornej ekonomiky boli prístupné starším osobám;

51.    vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, v rámci ktorých sa bude riešiť primeranosť, udržateľnosť a spravodlivosť hospodárskych reforiem v oblasti zamestnanosti, dôchodkov, sociálneho začlenenia a dlhodobej starostlivosti v rámci európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby lepšie posúdila sociálny vplyv hospodárskych reforiem, a to najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva;

52.    zdôrazňuje význam dobrovoľníctva, ktoré nemožno považovať za samozrejmosť, a preto by sa mala viac zohľadniť jeho pridaná sociálna hodnota, a ktoré podporuje medzikultúrne vzdelávanie a solidaritu medzi generáciami, posilňuje aktívne starnutie a celoživotnú občiansku účasť a umožňuje starším ľuďom, aby prejavili svoju angažovanosť pre spoločnosť, a tým zlepšovali kvalitu svojho života, blaho a všeobecný zdravotný stav; podporuje rozvoj pružnejších a inkluzívnejších prístupov k účasti na dobrovoľníckych programoch; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad prerušením programu Grundtvig, ktorý podporoval starších dobrovoľníkov; pripomína význam európskych a nadnárodných sietí združení a verejných a súkromných orgánov, ktoré pracujú na zintenzívnení začlenenia starších ľudí, ktorému treba venovať osobitnú podporu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala význam úspešných programov EÚ v minulosti, ktoré kombinovali občiansku účasť s výmenami skupín v rámci EÚ zahŕňajúcich starších ľudí;

53.    zdôrazňuje, že v rámci politiky spravodlivosti medzi generáciami treba usilovať o vytvorenie nevyhnutných nástrojov na realizáciu otvoreného a úprimného dialógu medzi generáciami s cieľom dosiahnuť situáciu výhodnú pre všetky strany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívne pracovali na týchto nástrojoch na dosiahnutie solidarity;

54.    zdôrazňuje význam sociálnych podnikov, ktoré pomáhajú pri poskytovaní služieb starším ľuďom a pri starostlivosti o ich zdravie a účasť v spoločnosti;

55.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

Ú. v. EÚ L 246, 23.9.2011, s. 5.

(2)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0204.

(5)

Ú. v EÚ C 74, 13.3.2012, s. 19.

(6)

Návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426).

(7)

Európska komisia (2012). Osobitný Eurobarometer 378 o aktívnom starnutí.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami

Rok 2012 bol vyhlásený za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami(1). Celkovým cieľom bolo uľahčiť vytvorenie kultúry aktívneho starnutia v Európe na základe spoločnosti pre všetky vekové kategórie.

Konkrétne ciele boli:

1. zvýšiť všeobecné povedomie o hodnote aktívneho starnutia, a jeho rozličných rozmerov;

2. podnecovať diskusiu, vymieňať si informácie a rozvíjať vzájomnú výmenu skúseností;

3. ponúknuť rámec pre záväzky a konkrétne opatrenia

4. podporiť činnosti, ktoré pomôžu bojovať proti diskriminácii na základe veku, odstrániť stereotypy spojené s vekom a odbúrať bariéry.

V rozhodnutí o Európskom roku 2012 sa vymedzili rozpočtové zdroje vo výške piatich miliónov EUR na obdobie od januára 2011 do decembra 2012.

Koncepcia aktívneho starnutia

Rozhodnutie 940/2011/EÚ(2) odkazuje na túto definíciu aktívneho starnutia podľa WHO: „proces optimalizácie možností zdravia a účasti v spoločnosti na zlepšenie kvality života starnúcich ľudí. Aktívne starnutie umožňuje ľuďom realizovať svoj potenciál telesnej, spoločenskej a duševnej pohody počas celého života a zapájať sa do spoločnosti, pričom im poskytuje primeranú ochranu, bezpečnosť a starostlivosť vtedy, keď to potrebujú. Podporovanie aktívneho starnutia si teda vyžaduje viacrozmerný prístup, zodpovednosť a trvalú podporu všetkých generácií. “

Koncepcia aktívneho starnutia je dosť široká a neobmedzuje sa iba na dlhšie zotrvanie ľudí v pracovnom pomere, Je spojený s viacerými oblasťami politiky, ako sú dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť, zamestnanosť, IKT, boj proti diskriminácii, vzdelávanie dospelých, doprava, dostupnosť atď.

Vykonávanie európskeho roka 2012

Rok 2012 sa slávil sériou európskych podujatí a pri príležitosti roka boli udelené rôzne ceny. Popri nich boli dôležitými výsledkami roka index aktívneho starnutia a usmerňujúce zásady pre aktívne starnutie a solidaritu medzi generáciami. Zapojené krajiny navrhli a uskutočňovali tiež národné programy. Na úvodných podujatiach sa zúčastnilo celkovo 4500 účastníkov. Celkovo sa počas európskeho roka uskutočnilo 748 národných a nadnárodných iniciatív, pričom sa uvádzajú len tie, ktoré sú zahrnuté v databáze EÚ. Pokiaľ ide o tematické zameranie, dôraz sa kládol na premostenie generácií, podporu sociálnej angažovanosti, podporu zdravia a preventívnej zdravotnej starostlivosti.

Od začiatku európskeho roka 2012 sa uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti a bolo zároveň zahrnuté v podporených činnostiach. Vo všeobecnosti ER 2012 viedli najmä ženy, na hlavných podujatiach na národnej úrovni sa podieľali väčšou mierou než muži a častejšie ich aj navštevovali.

Európsky rok 2012 sa venoval širokej škále otázok v súvislosti so zdravotným postihnutím starších ľudí, predovšetkým otázke zdravého a nezávislého života. Iniciatívy boli zamerané na zdravotné postihnutie priamo i nepriamo, tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Na podujatia Európskeho roka 2012 sa zaistil bezbariérový prístup a k dispozícii boli napríklad aj tlmočníci do posunkovej reči a preprava pri rôznych príležitostiach. Na webovej stránke EÚ bolo možné zvoliť si väčšie písmo.

Plány vytvorené v rámci národných programov na začiatku Európskeho roka 2012 boli do veľkej miery vo väčšine krajín dodržané. Najlepšie výsledky sa dosiahli v oblasti zvyšovania informovanosti na úrovni EÚ a prostredníctvom iniciatív a podujatí na vnútroštátnej úrovni. Počas Európskeho roka sa podarilo dosiahnuť strednodobé ciele v oblasti posilnenia existujúcich sietí, vytvárania synergií a partnerstiev medzi úrovňami riadenia a oblasťami politík, v oblasti podpory politík a dlhodobých stratégií a sprístupňovania technologických, organizačných a sociálnych inovácií. Cieľ, ktorým bolo vytvorenie nových sietí, sa však podarilo dosiahnuť iba zriedkavo. Rozvoj národných politík, stratégií a komplexných programov zameraných na aktívne starnutie vo viacerých krajinách je dôkazom politického dosahu Európskeho roka 2012. Rok úspešne splnil cieľ mobilizácie významných aktérov v oblasti aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Napriek tomu bola miera zapojenia sociálnych partnerov premenlivá a súkromné podniky sa nepodarilo osloviť vo väčšom rozsahu.

Rozličné podujatia na úrovni EÚ výrazne prispeli k dosiahnutiu cieľov. Niektorým z nich sa však nepodarilo úplne využiť svoj potenciál z dôvodu oneskoreného plnenia harmonogramu. Webová stránka EÚ bola všeobecne pozitívne prijatá ako nákladovo efektívna iniciatíva, ale počet návštevníkov bol pomerne nižší ako počas ostatných európskych rokov. Stupeň zapojenia účastníkov a zainteresovaných strán v sociálnych médiách sa zdal, prinajmenšom na úrovni EÚ, tiež obmedzený.

Na úrovni EÚ sa Európsky rok 2012 a ďalšie prebiehajúce politické aktivity, ako sú Biela kniha o dôchodkoch, demografické fórum, európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie a plánovaný akt o bezbariérovosti, výrazne dopĺňali.

Európsky rok 2012 pomohol zdokonaliť programy národných politík týkajúce sa aktívneho starnutia a podporil výmenu osvedčených postupov medzi krajinami. Dôkazmi pridanej hodnoty EÚ Európskeho roka sú objem, priebeh, rozsah, nastavenie agendy, inovácie a výsledky vzdelávania. Európsky rok 2012 zvýšil počet iniciatív na podporu aktívneho starnutia v členských štátoch a rozšíril poznatky a zručnosti zainteresovaných strán zapojených do organizovania Európskeho roka.

Z rozpočtového hľadiska patrí Európsky rok 2012 k tým s nižším rozpočtom a v rámci obdobia 2009 až 2012 je druhý najmenej nákladný, hneď po Európskom roku 2009, ktorý nemal žiaden osobitný rozpočet. Napriek tomu bol Európsky rok 2012 veľkým prínosom. Môžeme konštatovať, že s menším objemom zdrojov sa v porovnaní s ostatnými európskymi rokmi podarilo dosiahnuť podobné výsledky.

Existujú náznaky, že účinky Európskeho roka 2012 presiahnu hranice samotného Európskeho roka a aspoň niektoré z nich pretrvajú dlhšie obdobie. V niektorých krajinách sa prijali komplexné stratégie a plány, zatiaľ čo v iných krajinách výstupy na úrovni koncepčných dokumentov, chárt, právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na špecifické otázky, alebo projektov. Možno zdôrazniť niektoré príklady výsledkov Európskeho roka 2012 v národných politikách:

•   spolkový plán pre seniorov a národná stratégia celoživotného vzdelávania, práce a zdravia v Rakúsku

•   stratégia aktívneho starnutia 2013 – 2020 v Estónsku

•   národný program aktívneho starnutia 2014 – 2020 na Slovensku

•   národný akčný plán starnutia 2013 – 2017 v Českej republike

•   nové právne predpisy o dôchodkovom zabezpečení a nové právne predpisy o pracovnom trhu v Slovinsku

Odporúčania

Spravodajca sa domnieva, že iniciatívy v rámci ER 2012 by mali pokračovať a malo by sa na ne nadviazať, pričom najdôležitejšou je udržateľnosť výsledkov. Chváli dva hlavné výsledky ER 2012, t. j. usmerňujúce zásady pre aktívne starnutie a solidaritu medzi generáciami a index aktívneho starnutia, a nabáda členské štáty, aby stanovili ciele založené na indexe, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom komplexných stratégií aktívneho starnutia, a sledovali pokrok v plnení týchto cieľov. Takisto zdôrazňuje dôležitý výsledok, ktorým je budúci pakt o demografickej zmene, a žiada Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky pre pakt, ktorý je otvorenou a veľkou sieťou združujúcou už viac než 270 miestnych a regionálnych orgánov, výskumných pracovníkov, organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zaviazali k riešeniu európskej demografickej zmeny podporou prostredia vhodného pre starších ľudí v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou.

V nadväznosti na ER 2012 spravodajca trvá na tom, že demografické zmeny, ktoré čakajú Európu, by sa mali považovať za príležitosť a nie z záťaž pre európsku spoločnosť. Jedným z hlavných aspektov by bolo uznať príspevok starších občanov a posilniť pozitívnu úlohu, ktorú hrajú v spoločnosti, pracujúc na zlepšovaní dialógu medzi generáciami. Zdôrazňuje, že podpora prostredia vhodného pre starších ľudí je kľúčová vzhľadom na nastávajúce demografické zmeny. Sú potrebné nástroje na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a podporu inkluzívnych spoločností, ktoré by boli udržateľné a ponúkali rovnaké príležitosti pre všetkých. V tomto kontexte podporuje spoločné riadenie projektu Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí v európskom kontexte a na vypracovanie rámca, ktorý mestám a regiónom umožní pracovať na prostrediach priaznivých pre starších ľudí.

Považuje tiež za potrebné rozvíjať tzv. striebornú ekonomiku na základe hospodárskych príležitostí, ktoré vyplývajú z verejných a spotrebiteľských výdavkov spojených so starnutím populácie a zo špecifických výrobkov, služieb, inovačných riešení a potrieb osôb vo veku nad 50 rokov, ktoré vytvoria nové pracovné miesta a rast.

Okrem toho zdôrazňuje problémy predsudkov súvisiacich s vekom, diskrimináciou a stereotypmi a vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na ich odstránenie.

Keďže financovanie je vždy kľúčovým prvkom, podnecuje členské štáty, aby využívali dostupné zdroje financií EÚ, ako napr. ESIF, Horizont 2020, EaSI, program Zdravie, na dosiahnutie cieľov.

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012), Ú. v. EÚ L 246, 23/9/2011.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

9

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Eduard Kukan, Tamás Meszerics, Ivo Vajgl


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

43

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Ivo Vajgl, Renate Weber

ECR

Arne Gericke, Zdzisław Krasnodębski, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská

PPE

David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Eduard Kukan, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc

(S&D)

Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Sergio Gutiérrez Prieto, Agnes Jongerius, Jan Keller, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Maria João Rodrigues, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog

Verts/ALE

Tamás Meszerics, Terry Reintke, Tatjana Ždanoka

9

-

EFDD

Laura Agea, Tim Aker, Tiziana Beghin

GUE/NGL

Tania González Peñas, Thomas Händel, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, Inês Cristina Zuber

NI

Lampros Fountoulis

2

0

ENF

Mara Bizzotto, Dominique Martin

Vysvetlivky k symbolom:

+ : hlasovali za

-  : proti

0 :zdržali sa

Posledná úprava: 26. augusta 2015Právne oznámenie