SPRÁVA o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť

8.2.2017 - (2016/2144(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Clare Moody


Postup : 2016/2144(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0033/2017
Predkladané texty :
A8-0033/2017
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť

(2016/2144(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[1],

–  so zreteľom na medziinštitucionálne spoločné vyhlásenie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti pripojené k VFR,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[2],

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení[3],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Horizont 2020: výročná monitorovacia správa 2014 (SWD(2016)0123),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie týkajúci sa programových vyhlásení o prevádzkových výdavkoch k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (COM(2016)0300),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom[4],

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Rozpočet EÚ pre oblasť rodovej rovnosti, ktorú v roku 2015 zverejnila tematická sekcia D Európskeho parlamentu, a na nadväzujúcu štúdiu o využití finančných prostriedkov na rodovú rovnosť v niektorých členských štátoch, ktorú v roku 2016 zverejnila tematická sekcia C,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu[5],

–  so zreteľom na správu Rady Európy o rodovom rozpočtovaní: záverečná správa skupiny odborníkov o rodovom rozpočtovaní – Štrasburg, 2005,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozpočtovú kontrolu (A8-0033/2017),

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou Európskej únie zakotvenou v zmluvách; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

B.  keďže medzi 17 cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, je cieľom č. 5 rodová rovnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých 17 cieľov;

C.  keďže v dokumente Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý bol uverejnený v decembri 2015, sa zdôrazňuje kľúčová úloha finančných prostriedkov EÚ pri podpore rodovej rovnosti; keďže žiadna inštitúcia EÚ konzistentne nevykonávala rodové rozpočtovanie;

D.  keďže rozhodnutia o výdavkoch a príjmoch majú odlišný vplyv na ženy a mužov;

E.  keďže Parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie podporil účinné začleňovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

F.  keďže rodovými otázkami sa spravidla skôr zaoberajú „mäkké“ politické oblasti, ako je rozvoj ľudských zdrojov, než tie „tvrdé“, ako napríklad oblasť infraštruktúry a IKT, ktoré dostávajú väčšiu finančnú podporu;

G.  keďže aby bolo možné vyvážiť pracovný a súkromný život, je nevyhnutné zabezpečiť premyslený systém dovolenky súvisiacej so starostlivosťou spolu s kvalitnými, finančne dostupnými a prístupnými zariadeniami starostlivosti vrátane verejných zariadení, a keďže výdavky na tieto zariadenia treba považovať za súčasť investícií do infraštruktúry; keďže tieto dva faktory sú základným predpokladom pre účasť žien na trhu práce, vo vedúcich pozíciách, v oblasti vedy a výskumu, a teda pre dosiahnutie rovnosti mužov a žien;

H.  keďže v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady sa žiada, aby súčasťou ročných rozpočtových postupov týkajúcich sa VFR na obdobie 2014 – 2020 boli podľa potreby rodové prvky a aby sa v nich zohľadňovali spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; keďže napriek tejto skutočnosti je potrebné posilniť pevné odhodlanie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože súčasné politiky boli vykonávané len minimálne a na rodové otázky nebol vyčlenený dostatok rozpočtových prostriedkov;

I.  keďže od krízy v roku 2008 je vo verejnej diskusii aj v politických programoch na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov zjavný ústup od presadzovania rodovej rovnosti; keďže fiškálna konsolidácia a rozpočtové obmedzenia, ktoré si vyžiadala kríza, pravdepodobne ešte viac obmedzia zdroje dostupné pre stratégie a subjekty zamerané na zabezpečovanie rodovej rovnosti;

J.  keďže v tomto dôležitom okamihu, keď panuje kríza dôvery v EÚ, by zabezpečenie úplnej transparentnosti financií malo byť prioritou pre všetky európske inštitúcie, čo je skutočnosť, ktorú nesmú ignorovať;

K.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý zverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), nebol cieľ rodovej rovnosti v Európe ešte stále ani zďaleka dosiahnutý;

L.  keďže jedným z najvýraznejších opatrení podporujúcich rodovú rovnosť je rovnaká odmena; keďže rovnako dôležité je však úsilie EÚ a jej výsledky v oblasti zvyšovania účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov, v oblasti podpory rovnosti medzi ženami a mužmi v rozhodovacom procese, v boji proti rodovému násiliu a pri ochrane a podpore obetí a pri presadzovaní rodovej rovnosti a práv žien na celom svete;

M.  keďže Pekinská akčná platforma OSN vyzvala v roku 1995 na rodovo citlivý prístup k rozpočtovým postupom;

Všeobecné pripomienky

1.  víta zamýšľané uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v súlade s článkom 8 ZFEÚ ako prierezový politický cieľ rozpočtu EÚ v rámci fondov a programov EÚ;

2.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že politický záväzok EÚ na vysokej úrovni v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa doteraz plne neprejavil v pridelených rozpočtových prostriedkoch a rozhodnutiach o vynakladaní prostriedkov v rámci oblastí politiky EÚ ako súčasť metodiky rodového rozpočtovania;

3.  konštatuje, že rodové rozpočtovanie je súčasťou celkovej stratégie pre rodovú rovnosť, a preto zdôrazňuje, že záväzok inštitúcií EÚ v tejto oblasti má zásadný význam; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že na obdobie 2016 – 2020 nebola prijatá žiadna stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti, a v súlade so závermi Rady o rodovej rovnosti zo 16. júna 2016 vyzýva Komisiu, aby posilnila status svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia;

4.  zdôrazňuje význam štruktúr a postupov, ktoré sú súčasťou tvorby rozpočtu, a potrebu zmeniť tie, v prípade ktorých sa preukázalo, že podporujú alebo neúmyselne propagujú rodovú nerovnosť;

5.  konštatuje, že zvyšovanie informovanosti a odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania sú nevyhnutné na rozvoj štruktúr a postupov zohľadňujúcich rodové hľadisko;

6.  poznamenáva, že niektoré programy EÚ (napr. Európsky sociálny fond (ESF), program Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020, Horizont 2020, nástroj predvstupovej pomoci II (IPA II), v oblasti humanitárnej pomoci, nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)) zahŕňajú konkrétne činnosti týkajúce sa rovnosti žien a mužov, zatiaľ čo iné (ako je program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)) odkazujú na všeobecné zásady rodovej rovnosti, ale len veľmi malý počet programov skutočne stanovuje jasné ciele a osobitné zdroje alebo zabezpečuje systematické vykonávanie a monitorovanie;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacero programov zahŕňa rodovú rovnosť iba ako prierezový cieľ, čo nielenže vedie k zníženiu podpory pre rodovo špecifické opatrenia, ale zároveň takmer znemožňuje odhadnúť výšku súm vyčlenených na rodovú problematiku[6];

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina programov financovaných EÚ nezahŕňa osobitné cielené opatrenia s konkrétne vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami na oblasť rodovej rovnosti; poznamenáva, že rodová rovnosť by sa mala uznať ako politický cieľ v rámci hláv rozpočtu EÚ a v súlade s tým by sa mala uvádzať suma vyčlenená na individuálne politické ciele a opatrenia, aby boli transparentnejšie a nezatieňovali rodové ciele; takisto sa domnieva, že v rámci úloh v oblasti kontroly rozpočtu by sa malo poukázať na to, do akej miery rozpočet EÚ a jeho vykonávanie podporuje politiky v oblasti rovnosti alebo im bráni;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako sú rodové ukazovatele, posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie, sa veľmi zriedka využívajú pri príprave a implementácii politík, či už na úrovni EÚ alebo zo strany vnútroštátnych inštitúcií; ľutuje súčasný nedostatok komplexných rodových ukazovateľov a údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti a zdôrazňuje skutočnosť, že inštitút EIGE by mal zhromaždiť rodové ukazovatele a zozbierať údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti, aby bolo možné vytvoriť konzistentný obraz vplyvu politík EÚ na rodovú rovnosť a zaistiť v tejto súvislosti náležitú finančnú a rozpočtovú zodpovednosť; zdôrazňuje zásadnú úlohu inštitútu EIGE, čo sa týka odstraňovania nedostatkov v spolupráci medzi štatistikmi a tvorcami politiky s cieľom zvýšiť povedomie o problémoch pri zhromažďovaní citlivých údajov; opätovne preto žiada o ďalší rozvoj ukazovateľov a štatistík týkajúcich sa rodových otázok, aby bolo možné posúdiť rozpočet EÚ z rodového hľadiska a monitorovať rodové rozpočtovanie;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek spoločnému vyhláseniu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré bolo pripojené k VFR, sa v tejto oblasti dosiahol len malý pokrok;

11.  hlboko ľutuje, že z VFR na obdobie 2014 – 2020 nevyplýva žiadna jasná stratégia v oblasti rodovej rovnosti s konkrétnymi cieľmi a pridelenými finančnými prostriedkami;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie o preskúmaní VFR v polovici trvania, ktoré bolo zverejnené v septembri 2016, sa nijako nezmieňuje o implementácii uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

13.  žiada, aby sa stratégia v oblasti rodovej rovnosti a jej začleňovanie stali súčasťou európskeho semestra;

14.  zdôrazňuje, že transparentnosť a prístup k informáciám o skutočných úspechoch v oblasti rodovej rovnosti, nielen o jej vykonávaní, by pre Európsku úniu mali byť skutočnou prioritou;

15.  požaduje prijatie ustanovení o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti aj v oblastiach politiky, ktoré sa nepovažujú za bezprostredne spojené s rodovou rovnosťou, ako sú IKT, doprava, podnikanie a podpora investícií alebo zmena klímy;

16.  domnieva sa, že sieť externých odborníkov a organizácií by mala byť zapojená do všetkých fáz rozpočtového postupu s cieľom zvýšiť transparentnosť a demokratickú kvalitu, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie prístupu rodového rozpočtovania;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v zamestnaní, sociálnych veciach a začleňovaní prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)

17.  zdôrazňuje, že EŠIF predstavujú najvýznamnejšiu finančnú podporu na vykonávanie politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti, čo platí najmä v prípade ESF, ktorého cieľom je podporovať úplné začlenenie žien do trhu práce; zdôrazňuje, že na základe nariadenia č. 1304/2013 sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti stáva povinnou súčasťou všetkých fáz programov a projektov financovaných z ESF vrátane prípravy, implementácie, monitorovania a hodnotenia;

18.  zdôrazňuje dôležitú úlohu verejných služieb pri podpore rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť barcelonské ciele v záujme zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých a aby tiež využívali primerané nástroje a stimuly vrátane európskych fondov, ako sú ESF, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), na zaistenie nevyhnutného financovania sociálnej infraštruktúry, ktorá by poskytovala kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti o deti a iné závislé osoby vrátane závislých starších ľudí a rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; konštatuje, že to povedie k zvýšeniu účasti žien na trhu práce a ekonomickej nezávislosti žien;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia nerovnosťami v práci, ako je nižšia miera účasti v zamestnaní, rozdiely v odmeňovaní, väčší výskyt atypického alebo čiastočného pracovného úväzku, nižšie dôchodkové nároky, kariérna segregácia a pomalšie napredovanie; zdôrazňuje význam ESF pri poskytovaní finančných príležitostí na boj proti diskriminácii a presadzovaní rodovej rovnosti na pracovisku;

20.  poznamenáva, že neplatená práca je dôležitým prvkom hospodárskej efektívnosti a že v rámci tradičného prístupu sa neplatená práca, ako je starostlivosť o deti a starších ľudí, nezohľadňuje pri vyplácaní sociálnych dávok;

21.  konštatuje, že podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 sa v období 2014 – 2020 vynaloží na opatrenia podporujúce rodovú rovnosť 5,85 miliardy EUR, z čoho 1,6 % pripadne z ESF na osobitnú investičnú prioritu, ktorou je rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane prístupu k zamestnaniu, kariérneho postupu, zosúladenia pracovného a súkromného života a podpory rovnakej odmeny za rovnakú prácu ;

22.  poznamenáva, že finančnými prostriedkami z EFRR by sa mali naďalej podporovať investície do zariadení starostlivosti o deti a starších ľudí a do ďalšej verejnej a súkromnej sociálnej infraštruktúry s cieľom podporiť, okrem iného, lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života

23.  zdôrazňuje dôležitú úlohu EPFRV pri zabezpečovaní potrebných finančných prostriedkov na podporu verejných služieb a sociálnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a pri podporovaní prístupu k pôde a investíciám pre ženy;

24.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nové cielené opatrenia zamerané na podnecovanie účasti žien na trhu práce, ako napríklad osobitný program financovaný prostredníctvom EPFRV s cieľom podporiť podnikanie žien;

25.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby využili potenciál prierezových možností financovania v rámci EŠIF na podporu projektov zameraných na presadzovanie rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam zásady partnerstva uplatňovanej v rámci EŠIF, ktorá pozitívne prispieva k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti na miestnej úrovni;

26.  pripomína význam požiadavky zahrnúť rodovo rozlíšené ukazovatele do monitorovania a vyhodnocovania operačných programov, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o EŠIF, aby sa vo fáze implementácie plnil cieľ rodovej rovnosti;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu vytvoriť „štandard“ v tejto oblasti sa doteraz nezaviedla systematická metóda na implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci EŠIF ani cielené opatrenia spojené s celkovou stratégiou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby zvýšili prostriedky na hodnotenie rodovej rovnosti a aby dôsledne sledovali implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

28.  pripomína, že EŠIF podliehajú ex ante kondicionalitám, pokiaľ ide o rodové otázky, čo si vyžaduje opatrenia v oblasti odbornej prípravy príslušného personálu a zapojenia orgánov zodpovedných za rodovú rovnosť v rámci celého procesu prípravy a vykonávania programov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie tejto požiadavky; požaduje účinné využívanie existujúcich stálych orgánov pre rodovú rovnosť na úrovni členských štátov; v tejto súvislosti s potešením víta vnútroštátne najlepšie postupy, ako je sieť Európskeho spoločenstva pre postupy uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti (Gender CoP) vo Švédsku; naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili nezávislosť, účinnosť, ako aj dostatočné právomoci a zdroje pre orgány pôsobiace v oblasti rovnosti, a umožnili im tak vykonávať ich základné úlohy;

29.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť opatreniam prijímaným v rámci EŠIF, ktoré okrem zariadení starostlivosti o deti podporujú investície do služieb v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a sociálnych služieb, a uprednostňovať ich, pretože tieto služby sú vystavené znižovaniu verejných finančných prostriedkov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a poukazuje na to, že tieto opatrenia by viedli k zvýšeniu počtu pracovných miest;

30.  odporúča, aby sa zvýšili finančné prostriedky, ktoré sú v rámci VFR vyčlenené na sociálnu infraštruktúru a služby starostlivosti o deti a starších ľudí;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpočtových položkách v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (REC) sa neuvádzajú zdroje vyčlenené na každý z cieľov programu, takže je veľmi ťažké analyzovať výdavky určené na rodovú rovnosť a boj proti násiliu na ženách;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (REC)

32.  konštatuje, že podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 je na dva ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a programu Daphne zameraného na boj proti násiliu voči ženám vyčlenených 35 % finančných prostriedkov REC, pričom celkový rozpočet na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu REC na roky 2014 – 2020 predstavuje 439,5 milióna EUR; zdôrazňuje, že v porovnaní s cieľom rodovej rovnosti bude väčšina týchto finančných prostriedkov pridelená na cieľ programu Daphne; považuje však za poľutovaniahodné, že program Daphne nemá samostatnú rozpočtovú položku, keďže v súčasnosti ide o jeden z osobitných cieľov programu REC; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola programu Daphne poskytnutá dostatočná finančná podpora a aby sa zachovalo jeho zviditeľnenie a vysoko úspešný profil;

33.  zdôrazňuje, že v období 2014 – 2020 sa výzvy v rámci cieľa programu Daphne týkajú všetkých foriem násilia na ženách a/alebo deťoch; poznamenáva, že väčšina zdrojov bola určená na boj proti násiliu spojenému so škodlivými praktikami a prevenciu v tejto oblasti (39 %) a na podporu, ktorú obetiam rodovo podmieneného násilia, domáceho násilia alebo násilia v blízkom vzťahu poskytujú špecializované podporné služby zamerané na ženy (24 %);

34.  poznamenáva, že cieľ rodovej rovnosti sa zameriaval na tieto priority: rovnocenná ekonomická nezávislosť žien a mužov a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom (44 % vyčlenených prostriedkov), presadzovanie osvedčených postupov týkajúcich sa rodových rolí a prekonávania rodových stereotypov vo vzdelávaní, v odbornej príprave a na pracovisku (44 %) a podpora sietí na úrovni EÚ zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti (12 %);

35.  zdôrazňuje, že budovanie občianstva by malo byť spojené nielen s obranou a rozšírením práv, ale aj s blahobytom a dobrými životnými podmienkami, so vzdelávaním a s odbornou prípravou bez rodových stereotypov a s prístupom k sociálnym a zdravotným službám vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia;

36.  odsudzuje však zníženie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na osobitný cieľ programu Daphne; poukazuje na to, že v roku 2013 predstavovali viazané rozpočtové prostriedky vyčlenené na program Daphne 18 miliónov EUR v porovnaní s 19,5 milióna EUR v roku 2012 a viac ako 20 miliónmi EUR v roku 2011; ďalej poznamenáva, že v roku 2016 sa v pracovnom pláne programu REC počíta pre tento cieľ so sumou len o niečo vyššou než 14 miliónov EUR;

37.  vyzýva Komisiu, aby pri zostavovaní ročného pracovného programu rozdelila finančnú pomoc vhodným a spravodlivým spôsobom medzi rôzne oblasti, na ktoré sa vzťahujú osobitné ciele programu REC, a zohľadnila pritom výšku finančných prostriedkov, ktoré už boli vyčlenené v predchádzajúcom programovom období 2007 – 2013;

38.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu európskych sietí zaoberajúcich sa témou rodovej rovnosti a posilnila tým príležitosti pre partnerské vzdelávanie vo väčšom rozsahu, najmä medzi orgánmi na nižšej ako celoštátnej úrovni; poukazuje predovšetkým na to, že je potrebná osobitná podpora na zvýšenie účasti žien na rozhodovacom procese;

39.  požaduje väčšie objasnenie toho, akým spôsobom sa v rámci programu REC plní cieľ boja proti násiliu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa k finančným prostriedkom dostali organizácie na miestnej úrovni a miestne a regionálne samosprávy s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie; žiada, aby sa uprednostnili tie organizácie, ktoré sa zaoberajú prevenciou násilia a podporou obetí všetkých foriem násilia;

40.  uznáva, že je potrebné zabezpečiť podporu pre vykonávanie existujúcich miestnych a regionálnych iniciatív v oblasti rodovej rovnosti, ako je Európska charta rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni;

41.  žiada Komisiu, aby sprísnila požiadavku na zhromažďovanie údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti pri vykonávaní tohto programu, pretože ide o základný nástroj účinnej analýzy rodového rozpočtovania;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont 2020

42.  zdôrazňuje skutočnosť, že program Horizont 2020 (ďalej len „tento program“) v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 nariadenia začleňuje rodovú rovnosť a rodový rozmer vo výskume ako prierezovú tému do všetkých častí pracovného programu;

43.  upozorňuje na tri ciele tohto programu týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to: podporiť rovnaké príležitosti a rodovú vyváženosť v projektových tímoch, zabezpečiť rodovú vyváženosť v rozhodovacom procese a začleniť rodový rozmer do výskumného obsahu;

44.  víta skutočnosť, že tento program podporuje výskumné subjekty v realizácii plánov rodovej rovnosti; rovnako víta spoločný projekt Komisie a inštitútu EIGE, čo sa týka vytvorenia online nástroja pre plány súvisiace s rodovou rovnosťou, prostredníctvom ktorého bude možné identifikovať a vymieňať si najlepšie postupy s príslušnými zainteresovanými stranami;

45.  víta skutočnosť, že žiadatelia majú možnosť zahrnúť do svojich návrhov ako oprávnené náklady odbornú prípravu a osobitné štúdie o rodovom hľadisku;

46.  víta skutočnosť, že rodová rovnováha pri obsadzovaní pracovných miest je jedným z faktorov v hodnotiacich kritériách v rámci tohto programu a že spôsob, akým sa v návrhu berie do úvahy analýza hľadiska pohlavia a/alebo rodového hľadiska, posudzujú hodnotitelia spolu s ostatnými relevantnými aspektmi návrhu;

47.  víta osobitné ukazovatele, ktoré sa používajú na monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v tomto programe, ako aj skutočnosť, že pokiaľ ide o rodovú vyváženosť v rámci poradných skupín programu Horizont 2020, zastúpenie žien v roku 2014 dosiahlo 52 %[7];

48.  domnieva sa, že je potrebné vykonať ďalšie preskúmanie s cieľom vyhodnotiť výsledky, pričom treba vychádzať aj zo špecifických ukazovateľov, ako je percentuálny podiel účastníčok a projektových koordinátoriek v tomto programe, a v prípade potreby navrhnúť zmeny konkrétnych opatrení;

49.  žiada, aby sa aj naďalej v rámci tohto programu posilňovalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a aby sa rozvíjali ciele rodovej rovnosti v stratégiách, programoch a projektoch vo všetkých fázach výskumného cyklu;

50.  vyzýva na zachovanie nezávislého spôsobu financovania projektov týkajúcich sa rodovo špecifických štrukturálnych zmien (napr. Rodová rovnosť v oblasti výskumu a inovácií (GERI) na obdobie 2014 – 2016), ako aj ďalších tém rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií;

51.  víta skutočnosť, že jedným z cieľov programu Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť je zabezpečiť rodovú rovnosť v rámci výskumného procesu aj obsahu výskumu; ďalej víta granty nazvané Podpora výskumných organizácií na vykonávanie plánov v oblasti rodovej rovnosti a Podpora rodovej rovnosti v programe Horizont 2020 a Európskom výskumnom priestore; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rozpočte nie sú vyčlenené samostatné riadky pre ciele uvedené v tomto programe;

Ďalšie programy a fondy zahŕňajúce osobitné ciele rodovej rovnosti

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) nezahŕňa rodové hľadisko; zdôrazňuje, že úspešný proces obnovy nie je možný bez riešenia vplyvu krízy na ženy;

53.  kladie dôraz na to, že prírodné katastrofy majú veľký vplyv na infraštruktúru spojenú s verejnými službami, a preto sú postihnuté najmä ženy; vyzýva Komisiu, aby v rámci Fondu solidarity EÚ zaviedla požiadavku vykonávať pri posudzovaní vplyvu na obyvateľstvo analýzu zohľadňujúcu rodové hľadisko;

54.  konštatuje, že pokiaľ ide o oblasť vonkajších vzťahov a rozvojovej spolupráce, akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020 sa týka činností EÚ v tretích krajinách, a že existuje niekoľko nástrojov vonkajšej pomoci, ktoré podporujú ciele rodovej rovnosti;

55.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami ozbrojených konfliktov, majú právo na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť vrátane prístupu k službám týkajúcim sa zabezpečenia antikoncepcie, núdzovej antikoncepcie a potratov; pripomína, že v rámci humanitárnej pomoci EÚ sa musia presadzovať práva dievčat a žien podľa medzinárodného humanitárneho práva a táto pomoc by nemala podliehať obmedzeniam stanoveným ostatnými partnerskými darcami, ako je uvedené v rozpočte EÚ na rok 2016; víta v tejto súvislosti prístup EÚ; nabáda Komisiu, aby svoj postoj zachovala;

56.  zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti patrí medzi základné zásady nedávno vytvoreného Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci migračných a azylových politík zohľadňoval rodový rozmer tým, že sa zabezpečí, aby mali ženy prístup k bezpečným priestorom, osobitnej zdravotnej starostlivosti týkajúcej sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam a aby sa zvláštna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb, ako sú ženy, ktoré boli vystavené násiliu vrátane sexuálneho násilia, maloleté osoby bez sprievodu a ďalšie ohrozené skupiny vrátane LGBTI;

57.  žiada, aby sa pre migračnú a azylovú politiku prijal komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike s dostatočným financovaním komplexných vzdelávacích programov pre odborníkov, ktorí môžu prísť do styku s utečencami a žiadateľmi o azyl; zdôrazňuje, že by mali citlivo zohľadňovať rodovo špecifické potreby utečeniek a súvisiace škodlivé praktiky založené na rodovej príslušnosti, ako je obchodovanie so ženami a dievčatami;

58.  upozorňuje na pretrvávajúce problémy preplnenosti utečeneckých záchytných centier a na vplyv, ktorý to má na bezpečnosť žien; vyzýva na väčšie využívanie fondu AMIF s cieľom vybaviť záchytné centrá samostatnými priestormi na spanie a hygienu pre ženy a mužov a požaduje prístup k rodovo citlivým zdravotným službám vrátane prenatálnej a postnatálnej starostlivosti;

59.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali podnecovať, aby väčšmi využívali Kohézny fond a fondy EŠIF spolu s fondom AMIF na podporu začlenenia utečencov do trhu práce, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na to, ako dostupná starostlivosť o deti umožňuje utečenkám získať prístup k zamestnaniu;

60.  vyzýva na preskúmanie zvýšenej miery financovania širšej škály programov Daphne a Odysseus, pričom by sa malo posúdiť ich rozšírenie s cieľom zaoberať sa závažnou zraniteľnosťou utečeniek a poskytnúť väčšiu podporu pri riešení rodovo podmienených prípadov ujmy;

61.  zdôrazňuje, že existujú aj iné prostriedky, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť, osobitné finančné nástroje, napríklad nástroj núdzovej podpory, a ďalšie ad hoc nástroje a granty, ktoré boli mobilizované na riešenie potrieb v súvislosti so súčasnou utečeneckou krízou; poukazuje na to, že je ťažké monitorovať využívanie týchto prostriedkov, a to najmä z hľadiska rodovej rovnosti, a žiada, aby financovanie EÚ využívané v tejto oblasti bolo koordinované, účinné, transparentné a rodovo citlivé;

62.  žiada konkrétne finančné prostriedky na podporu cielených opatrení týkajúcich sa miestnych organizácií a miestnych a regionálnych samospráv, aby sa zabezpečilo napĺňanie základných potrieb, dodržiavanie ľudských práv a zaistenie bezpečnosti žien a dievčat z radov žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov vrátane tehotných a starších žien, ako aj LGBTI;

Politické odporúčania

63.  opakuje svoju požiadavku, aby sa rodové rozpočtovanie využívalo na všetkých úrovniach rozpočtového postupu EÚ; vyzýva na dôsledné používanie rodového rozpočtovania v rámci celého rozpočtového postupu tak, aby sa rozpočtové výdavky mohli využiť ako prostriedok na presadzovanie rodovej rovnosti;

64.  žiada, aby sa do generácie programov financovania EÚ po roku 2020 začlenilo a aby sa v rámci nej implementovalo výrazné a účinné rodové rozpočtovanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti s cieľom zvýšiť financovanie EÚ v prospech opatrení na boj proti rodovej diskriminácii, pričom treba zohľadniť tieto aspekty:

  i) identifikovanie implicitných a explicitných rodových otázok;

  ii) prípadné identifikovanie súvisiacich pridelených zdrojov; a

  iii) posúdenie, či programy financovania EÚ povedú k zachovaniu alebo zmene existujúcich nerovností medzi ženami a mužmi (a skupinami žien a mužov) a dievčatami a chlapcami a vzorcov rodových vzťahov;

65.  žiada, aby sa všetky hlavy rozpočtu EÚ riadili rovnako ambicióznymi cieľmi v oblasti rodovej rovnosti a normami uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

66.  žiada, aby sumy, ktoré majú byť vyčlenené na jednotlivé politické ciele a činnosti zamerané na rodovú rovnosť, boli jasne stanovené s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť;

67.  pripomína, že rodové rozpočtovanie je metodika, ktorá sa musí uplatňovať vo všetkých rozpočtových riadkoch EÚ, a nie iba v prípade programov, kde sa pravdepodobnosť vplyvu na rodovú rovnosť zdá byť najväčšia;

68.  poznamenáva, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je jednorazová záležitosť a že rodové rozpočtovanie si vyžaduje trvalú angažovanosť s cieľom pochopiť rodový aspekt, čo zahŕňa analýzu a konzultácie, ako aj priebežné úpravy rozpočtu v záujme zohľadnenia meniacich sa potrieb žien a mužov, chlapcov a dievčat;

69.  považuje finančné prostriedky na úrovni EÚ vo výške 6,17 miliardy EUR, ktoré sú v súčasnom VFR vyčlenené na dosiahnutie cieľov strategického záväzku v oblasti rodovej rovnosti, za prvý krok a žiada, aby sa táto suma v nasledujúcom VFR zvýšila;

70.  domnieva sa, že preskúmanie VFR v polovici trvania mohlo byť príležitosťou na zlepšenie výsledkov, ktoré sa dosiahli v rámci rozpočtu EÚ v snahe o dosiahnutie rodovej rovnosti, a na predstavenie týchto úspechov verejnosti;

71.  vyjadruje preto poľutovanie nad rozhodnutím Komisie nezaoberať sa otázkou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci preskúmania VFR v polovici trvania a žiada konkrétnejšie opatrenia s cieľom riešiť tento nedostatok;

72.  vyzýva na uplatňovanie rodových ukazovateľov vo fáze výberu projektov, monitorovania a hodnotenia všetkých akcií, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ; okrem toho požaduje, aby sa ako súčasť ex ante kondicionalít vykonávalo povinné hodnotenie vplyvu na rodovú rovnosť a aby sa systematicky zhromažďovali údaje o príjemcoch a účastníkoch rozčlenené podľa rodovej príslušnosti;

73.  dôrazne odporúča, aby sa údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti sprístupňovali verejnosti s cieľom zabezpečiť finančná zodpovednosť a transparentnosť;

74.  požaduje, aby sa ako základ pre plánovanie a vykonávanie programov financovania EÚ prijala na účely hodnotenia rodovej nerovnosti metodika obsiahnutá v správe s názvom Index rodovej rovnosti za rok 2015 – hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2012, ktorú v roku 2015 uverejnil inštitút EIGE;

75.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pre všetkých pracovníkov zapojených do tvorby politiky a rozpočtových postupov organizovali pravidelné programy odbornej prípravy a technickej podpory týkajúce sa nástrojov na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; požaduje, aby sa podnecovalo uplatňovanie rodového rozpočtovania v rámci stratégií EÚ aj vnútroštátnych stratégií, a to v záujme účinnejšieho presadzovania rodovej rovnosti;

76.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala efektívnosť vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami, a postupov pri vykonávaní smerníc o rodovej rovnosti;

77.  vyzýva Dvor audítorov, aby v rámci svojich odporúčaní a osobitných správ začlenil pri posudzovaní plnenia rozpočtu Únie tiež rodové hľadisko, a to v súvislosti so špecifickými cieľmi politík EÚ týkajúcimi sa rovnosti aj horizontálnymi aspektmi týchto politík; žiada takisto členské štáty, aby zahrnuli rodový rozmer do svojich rozpočtov s cieľom analyzovať programy a politiky vlády, ich vplyv na prideľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti medzi mužmi a ženami;

78.  opakuje svoje znepokojenie nad výrazným nedostatkom rodovej rovnováhy medzi členmi Európskeho dvora audítorov, ktorý je v súčasnosti zložený z 28 mužov a iba troch žien (o dve menej než na začiatku roka 2016), čo je najväčší rozdiel zo všetkých inštitúcií EÚ; vyzýva Radu, aby odteraz a až kým sa nedosiahne prijateľná rovnováha, navrhla pri každom budúcom vymenovaní dvoch kandidátov Parlamentu, a to jednu ženu a jedného muža;

79.  vyzýva na monitorovanie a vyhodnotenie národného akčného plánu pre rovnaké zaobchádzanie na obdobie 2013 – 2016 v Poľsku; vyjadruje znepokojenie nad tým, že z centrálneho rozpočtu neboli na vykonávanie národného akčného plánu zo strany verejnej správy vyčlenené nijaké osobitné finančné prostriedky na rodovú rovnosť; požaduje, aby sa zabezpečila rovnováha pri vytváraní monitorovacieho orgánu, ktorý bude zložený z odborníkov a zástupcov MVO pre práva žien a rodovú rovnosť;

80.  oceňuje prácu komisára pre ľudské práva v Poľsku, ktorý podľa zákona o rovnakom zaobchádzaní riadi orgán pre rovnosť zodpovedný za uplatňovanie rovnakého zaobchádzania; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi rozpočtovými škrtmi, ktoré sa týkali komisára pre ľudské práva; pripomína, že vnútroštátny orgán pre rovnosť by mal mať dostatok zamestnancov a finančných prostriedkov, pričom by sa mala rešpektovať a zachovať jeho nezávislosť;

°

°  °

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]    Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
  • [2]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
  • [3]    Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
  • [4]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
  • [5]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0072.
  • [6]  Pracovný dokument Komisie týkajúci sa programových vyhlásení o prevádzkových výdavkoch k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (COM(2016)300), s. 15.
  • [7]  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Horizont 2020: výročná monitorovacia správa 2014, ISBN 978-92-79-57749-9, s. 44.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rovnosť žien a mužov je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v zmluvách. Otázkou rodovej rovnosti sa zaoberá aj 15 smerníc, ktoré prijala EÚ, a táto otázka je aj výslovným cieľom niekoľkých častí rozpočtu EÚ. Bez ohľadu na to, na základe akého opatrenia sa meria rodová rovnosť, sme od dosiahnutia tohto cieľa stále ďaleko. V tejto správe sa preto požaduje, aby bol rozpočet využívaný aktívnejšie a aby bol zameraný na napĺňanie cieľa rodovej rovnosti.

Finančné prostriedky EÚ už významne pozitívne prispievajú k podpore rodovej rovnosti.

Niektoré programy EÚ (napr. Európsky sociálny fond, program Právo, rovnosť a občianstvo a Horizont 2020) obsahujú konkrétne kroky týkajúce sa rodovej rovnosti, zatiaľ čo iné obsahujú iba odkazy na všeobecné zásady rodovej rovnosti. Len veľmi málo programov však obsahuje jasné ciele, vyčleňuje prostriedky a zabezpečuje systematické vykonávanie a monitorovanie. Všeobecne platí, že otázkami rodovej rovnosti sa zvyčajne skôr zaoberajú tzv. mäkké oblasti politiky, ako je napr. rozvoj ľudských zdrojov, než tzv. tvrdé oblasti, ako je napr. oblasť dopravy, klímy alebo informačných a komunikačných technológií.

Táto správa sa zaoberá hodnotením uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pri rozdeľovaní prostriedkov EÚ a zameriava sa pri tom na financovanie infraštruktúry starostlivosti o deti v rámci EŠIF, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri využívaní prostriedkov programu Horizont 2020 a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri využívaní programu Právo, rovnosť a občianstvo (konkrétne so zameraním na cieľ rodovej rovnosti a nadväznosť na program Daphne v oblasti násilia páchaného na ženách). Správa poskytuje politické odporúčania o spôsoboch lepšej internalizácie zásady rodovej rovnosti, ktorú deklaruje EÚ, a uplatňovania tejto zásady pri rozdeľovaní rozpočtových prostriedkov a pri rozhodnutiach o výdavkoch jednotlivých oblastí politiky EÚ.

V rámci EŠIF sa v súlade s operačnými programami EK, na ktorých sa dohodli členské štáty, regióny a Komisia, v období 2014 – 2020 vynaloží približne 5,85 miliardy EUR na opatrenia na podporu rodovej rovnosti. EŠIF predstavujú teda najvýznamnejšiu finančnú podporu na vykonávanie politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti, čo platí najmä v prípade Európskeho sociálneho fondu (ESF), ktorého cieľom je zabezpečiť úplné začlenenie žien do trhu práce; V období 2014 – 2020 sa na opatrenia podporujúce rodovú rovnosť vynaloží 5,85 miliardy EUR, z čoho 1,6 % sa vynaloží v rámci ESF na osobitnú investičnú prioritu, ktorou je „rodová rovnosť vo všetkých oblastiach vrátane prístupu k zamestnaniu, kariérneho postupu, zosúladenia pracovného a súkromného života a podpory rovnakej odmeny za rovnakú prácu“. Opatrenia by sa mohli prijať aj mimo týchto špecifických opatrení, napr. financovanie z ERDF by sa malo využívať aj na podporu investícií do starostlivosti o deti a ďalších sociálnych infraštruktúr. Výskum ukázal, že investovanie do služieb v oblasti starostlivosti by vytvorilo takmer rovnaký počet pracovných miest pre mužov ako investovanie do stavebníctva a takmer štyrikrát viac pracovných miest pre ženy.

Program Právo, rovnosť a občianstvo na obdobie 2014 – 2020, ktorý nahrádza predchádzajúce programy Progress, Základné práva a občianstvo a Daphne III, má celkový rozpočet 439,5 milióna EUR na roky 2014 – 2020, pričom 35 % prostriedkov je vyčlenených na dva ciele rodovej rovnosti v rámci tohto programu (t. j. „podpora rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“ a „predchádzanie násiliu na deťoch, mladých ľuďoch, ženách a na iných rizikových skupinách (Daphne)“). Pokiaľ však ide o vykonávaciu fázu tohto programu, existuje nedostatok rodovo rozlíšených údajov. Spravodajkyňa okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že došlo k zníženiu prostriedkov dostupných pre špecifický cieľ programu Daphne, a odporúča vhodné a spravodlivé rozdelenie finančnej podpory medzi rôzne oblasti a lepší prehľad o tom, ako sa chápe cieľ boja proti násiliu v rámci programu Právo, rovnosť a občianstvo.

Spravodajkyňa víta prístup uplatňovania rodového hľadiska ako prierezovej témy v rôznych častiach pracovného programu v rámci programu Horizont 2020, a to v súlade s požiadavkami článku 16 nariadenia o programe Horizont. Je však potrebné ďalšie preskúmanie s cieľom posúdiť výsledky na základe ukazovateľov a ďalej posilňovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých pilieroch tohto programu. Spravodajkyňa zdôrazňuje, že nezávislé financovanie projektov rodovo špecifických štrukturálnych zmien (napr. GERI na obdobie 2014 – 2016) by sa malo zachovať a zároveň by sa malo zabrániť plánovaným zmenám s cieľom začleniť financovanie rodovej rovnosti v rámci všeobecnejšieho okruhu.

Spravodajkyňa sa však domnieva, že by EÚ mohla lepšie využívať svoje rozpočtové zdroje v záujme práce na dosiahnutí tohto cieľa. Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu dospela k záveru, že v súčasnom VFR na obdobie 2014 – 2016 chýba jasná rodová stratégia s konkrétnymi cieľmi, zámermi a pridelenými prostriedkami. V rámci všeobecného rozpočtu EÚ sa systematicky nevyužívajú rozpočtové aspekty súvisiace s rodovou otázkou. Často nie je možné určiť, aké prostriedky sú v rámci programov vyčlenené na dosahovanie cieľov rodovej rovnosti, ak sú vôbec vyčlenené. Informácie týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v mnohých programoch chýbajú alebo sú neúplné, pokiaľ ide o pridelené finančné prostriedky, vykonávanie alebo výsledky. Inštitúcie EÚ alebo vnútroštátne orgány zriedka prijímajú dôležité nástroje na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, medzi ktoré patria ukazovatele pohlavia, posudzovanie vplyvov na ženy a mužov alebo rozpočtové aspekty súvisiace s rodovou otázkou. Existujú však aj výnimky, ako je napr. rámcový program Horizont 2020, ktorý uplatňuje hľadisko rodovej rovnosti a vhodné ukazovatele.

V posledných rokoch došlo tiež poľutovaniahodnému odklonu od implementácie politík rodovej rovnosti. Cielené programy zamerané na rodovú rovnosť neboli v tomto smere výnimkou, program Daphne je jedným z príkladov na úrovni EÚ, pri ktorom došlo postupne k zníženiu objemu finančných prostriedkov na konkrétne rodovo špecifické politické opatrenia.

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci rozpočtu EÚ umožňuje informovať a následne zamerať kroky na obnovenie vývoja na ceste smerom k dosiahnutiu rodovej rovnosti. Ak využijeme globálny pohľad na pozitívnu úlohu, ktorú môže rozpočet EÚ zohrávať pri riešení tohto základného cieľa, budeme môcť tento súčasný trend zvrátiť.

Spravodajkyňa vyjadruje sklamanie na tým, že preskúmanie viacročného rámca v polovici obdobia, ktorý uskutočnila Komisia, neposkytuje v tejto oblasti žiadne návrhy ani sa nezmieňuje o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti. Je presvedčená, že rozpočtové aspekty súvisiace s rodovou otázkou ako také zvyšujú informovanosť o tom, že je potrebné sa zaoberať otázkou nerovnosti. Ak sa implementujú správne a zahŕňajú ukazovatele rodovej rovnosti, mali by sa prejaviť pozitívne vplyvy, ktoré vyplývajú z využívania rozpočtu EÚ, ale aj prípadné nedostatky. A ak sa bude jasne merať pozitívna pridaná hodnota, ktorá sa dosiahne uplatňovaním programov EÚ, budeme schopní ukázať našim občanom významný rozdiel v oblasti rodovej rovnosti, ku ktorému dôjde prostredníctvom rozpočtu.

V tejto správe sa preto požaduje, aby sa rozpočet využíval oveľa aktívnejšie a aby bol naplnený cieľ rodovej rovnosti, ktorý je od samého začiatku dôležitým prvkom činnosti EÚ.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (16.12.2016)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k finančným prostriedkom EÚ pre rodovú rovnosť
(2016/2144(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eider Gardiazabal Rubial

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v dokumente Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, uverejnenom v decembri 2015, sa zdôrazňuje kľúčová úloha finančných prostriedkov EÚ pri podpore rodovej rovnosti, ktorá je jednou zo základných hodnôt Európskej únie;

B.  keďže v článku 8 ZFEÚ sa uvádza toto: „Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

C.  keďže Parlament musí vo svojej správe o revízii VFR na roky 2014 – 2020[1] vo väčšej miere podporiť účinné začleňovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti s cieľom bojovať proti všetkým formám diskriminácie;

D.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý zverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), cieľ rodovej rovnosti v Európe ešte stále nebol ani zďaleka dosiahnutý;

E.  keďže rodové rozpočtovanie znamená zavedenie rodového hľadiska na všetkých úrovniach rozpočtového postupu, plánovania a prípravy až po audit a hodnotenie, a potrebu zvýšiť finančné prostriedky EÚ na podporu rodovej rovnosti;

F.  keďže z dôvodu chýbajúcich špecifických rodových ukazovateľov a nedostatku údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti, ako aj pre nepostačujúce stratégie vykonávania nie je možné dosiahnuť správnu finančnú a rozpočtovú zodpovednosť so zreteľom na hodnotenie vplyvu politík EÚ na rodovú rovnosť;

G.  keďže správa s názvom Index rodovej rovnosti za rok 2015 – hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2012, ktorú v roku 2015 uverejnil inštitút EIGE, obsahuje podrobné hodnotenie a spoľahlivú metodiku merania rodovej nerovnosti v plnom súlade so zásadou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

H.  keďže treba pripomenúť Medziinštitucionálnu dohodu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, najmä jej články 20 až 24 o hodnotení platných právnych predpisov ex post ako základ pre ďalšie opatrenia;

I.  keďže je vítané úsilie vynaložené pri zavádzaní rodovo špecifických ukazovateľov a zhromažďovaní údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti v rámci niektorých legislatívnych opatrení a politík EÚ, ako napríklad Európskeho sociálneho fondu (ESF);

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že plnenie rozpočtu EÚ v súčasnosti nie je v súlade so záväzkom EÚ na vysokej úrovni, pokiaľ ide o podporu rodovej rovnosti;

2.  žiada, aby sa vo všetkých rozpočtových hlavách sledovali ambiciózne a jasné rodové ciele a normy uplatňovania rodového hľadiska a aby sa uviedli konkrétne sumy vyčlenené na jednotlivé politické ciele a akcie, čím by sa zvýšila ich transparentnosť a zabránilo zatlačeniu rodových cieľov do úzadia; domnieva sa, že rodová rovnosť by mala byť pevne začlenená vo všetkých hlavách rozpočtu EÚ ako samostatný politický cieľ;

3.  vyzýva v náležitých prípadoch na uplatňovanie rodových ukazovateľov a kritérií vo fáze výberu projektov, monitorovania a hodnotenia všetkých akcií, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ, a tiež na systematický zber údajov o príjemcoch a účastníkoch rozčlenených podľa rodovej príslušnosti, a to aj pokiaľ ide o nástroje financované z rozpočtu EÚ, pričom sa treba vyhnúť nadmernej regulácii;

4.  považuje finančné prostriedky na úrovni EÚ vo výške 6,17 miliardy EUR, ktoré sú v súčasnom VFR vyčlenené na dosiahnutie cieľov tohto strategického záväzku pre rodovú rovnosť, za prvý krok a žiada, aby sa táto suma v nasledujúcom VFR zvýšila; domnieva sa, že toto zvýšenie by malo vychádzať z hodnotenia existujúcich právnych predpisov, ako sa dohodlo v medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva;

5.  žiada, aby sa do ďalšej generácie programov financovaných z rozpočtu EÚ po roku 2020 začlenilo a aby sa v rámci nej implementovalo výrazné a účinné rodové rozpočtovanie a uplatňovanie rodového hľadiska s cieľom zvýšiť financovanie EÚ v prospech opatrení na boj proti rodovej diskriminácii, pričom treba zohľadniť tieto aspekty:

  i) identifikácia implicitných a explicitných rodových otázok,

  ii) prípadná identifikácia súvisiacich pridelených zdrojov, ako aj

  iii) posúdenie otázky, či programy financovania EÚ budú prispievať k zachovaniu alebo zmene existujúcich nerovností medzi ženami a mužmi (a skupinami žien a mužov) a medzi dievčatami a chlapcami a k zachovaniu alebo zmene modelu vzťahov medzi oboma rodmi;

6.  požaduje, aby sa ako základ pre plánovanie a vykonávanie programov financovania EÚ prijala metodika merania rodovej nerovnosti obsiahnutá v správe s názvom Index rodovej rovnosti za rok 2015 – hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2012, ktorú v roku 2015 uverejnil inštitút EIGE.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Richard Ashworth, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Clare Moody, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Monika Vana, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Bill Etheridge, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Derek Vaughan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, José Blanco López, Edouard Ferrand, Valentinas Mazuronis, Claudia Schmidt, Nils Torvalds

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (19.1.2017)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k finančným prostriedkom EÚ pre rodovú rovnosť
(2016/2144(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Luke Ming Flanagan

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na správu Rady Európy o rodovom rozpočtovaní: záverečná správa skupiny odborníkov o rodovom rozpočtovaní (Štrasburg, 2005);

A.  keďže rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou EÚ zakotvenou v zmluvách; keďže stratégia EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na roky 2010 – 2015 sa čoskoro skončí, čo ponúka príležitosť na jej hodnotenie;

B.  keďže v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa žiada, aby súčasťou ročného rozpočtového postupu týkajúceho sa VFR na obdobie 2014 – 2020 boli podľa potreby rodové prvky a aby sa v ňom zohľadňovali spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k posilňovaniu rodovej rovnosti a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

C.  keďže v dokumente Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý bol uverejnený v decembri 2015, sa opätovne potvrdzuje odhodlanie naďalej pracovať na presadzovaní rovnosti medzi mužmi a ženami a zdôrazňuje sa význam finančných prostriedkov EÚ pri podpore rodovej rovnosti;

D.  keďže financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie 2014 – 2020 disponuje rozpočtom v celkovej výške 439,5 milióna EUR, z čoho 35 % je vyčlenených na dva ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a na program Daphne zameraný na boj proti násiliu voči ženám;

E.  keďže v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) sa v období 2014 – 2020 vynaloží na opatrenia podporujúce rodovú rovnosť približne 5,85 miliardy EUR, z čoho 1,6 % pripadne z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na osobitnú investičnú prioritu, ktorou je rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane prístupu k zamestnaniu, kariérneho postupu, zosúladenia pracovného a súkromného života a podpory rovnakej odmeny za rovnakú prácu ;

F.  keďže v rámci vlastnej inštitúcie EÚ pre rozpočtový dohľad, ktorou je Európsky dvor audítorov, existuje veľká rodová nerovnováha, ktorá pretrvávala s každým novým kandidátom v roku 2016;

G.  keďže jedným z najvýraznejších opatrení podporujúcich rodovú rovnosť je rovnaká odmena, ale rovnako dôležité je úsilie EÚ a jej výsledky v oblasti zvyšovania účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov, v oblasti podpory rovnosti medzi ženami a mužmi v rozhodovacom procese, v boji proti rodovému násiliu a pri ochrane a podpore obetí a pri presadzovaní rodovej rovnosti a práv žien na celom svete;

H.  keďže v Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 sa podporuje stanovenie požiadaviek na monitorovanie vrátane merateľných ukazovateľov ako základ, na ktorom sa budú zhromažďovať dôkazy o účinku právnych predpisov na mieste a podporovať ďalšie opatrenia, pričom sa zabráni administratívnej záťaži;

I.  keďže Pekinská akčná platforma OSN vyzvala v roku 1995 na rodovo citlivý prístup k rozpočtovým postupom;

1.  poznamenáva, že rodové rozpočtovanie by malo byť nástrojom demokratickej správy vecí verejných, ktorý pomôže zabezpečiť, aby sa rodová rovnosť stala skutočnosťou; podobne sa domnieva, že v rámci úloh v oblasti kontroly rozpočtu by sa malo poukázať na to, do akej miery rozpočet EÚ a jeho vykonávanie podporuje politiky v oblasti rovnosti alebo im bráni; zastáva názor, že súčasné rozdiely medzi odmenami mužov a žien za rovnakú prácu sú absolútne neprijateľné;

2.  konštatuje, že rozpočtovanie na posilnenie rovnakých príležitostí pre mužov a ženy sa zohľadňuje v niektorých oblastiach politiky (zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie, vnútorné záležitosti, spravodlivosť, rozvoj a spolupráca, výskum a inovácie, vzdelávanie a kultúra), nazdáva sa však, že by malo byť súčasťou všetkých oblastí politiky, kde je tento prístup zmysluplný, a že by malo pomôcť zaručiť prístup žien k trhu práce a riadiacim i rozhodovacím pozíciám za rovnakých podmienok ako v prípade mužov a prispieť k odstráneniu rozdielov v odmeňovaní za rovnakú prácu;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ako analytickej kategórie do rozpočtového postupu zabezpečením dostupnosti kvalitatívnej analýzy s cieľom monitorovať a napokon odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, čo prispeje k dosiahnutiu úplnej rodovej rovnosti;

4.  domnieva sa, že riadne uplatňovanie rodového rozpočtovania má pozitívny vplyv, lebo vo všeobecnosti zlepšuje vyhliadky žien v oblasti zamestnanosti a odmeňovania a zároveň rozširuje základňu pracovnej sily;

5.  navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala opatreniam prijímaným v rámci EŠIF, ktoré podporujú investície do služieb v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a sociálnych služieb, pretože verejné finančné prostriedky na tieto služby na vnútroštátnej a miestnej úrovni sa znižujú;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele v oblasti rodovej rovnosti príliš často splývajú s inými politickými cieľmi, ktoré sa riešia v rovnakom rozpočtovom riadku;

7.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rodovo rozčlenených údajov a rodovo špecifických ukazovateľov potrebných na monitorovanie a hodnotenie činností na riešenie rodovej rovnosti, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ; víta úsilie o zavádzanie rodovo špecifických ukazovateľov a zhromažďovanie rodovo rozčlenených údajov v niektorých právnych predpisoch a politikách EÚ, ako napríklad v ESF; domnieva sa, že je dôležité zintenzívniť úsilie o rozvoj týchto ukazovateľov s cieľom monitorovať všetky kľúčové oblasti politiky EÚ týkajúcej sa rodovej rovnosti; víta a podporuje záväzok uvedený v dokumente s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, a to zlepšiť zhromažďovanie údajov s podporou Eurostatu, Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), nadácie Eurofound, Rady Európy a Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA);

8.  opakuje svoje znepokojenie v súvislosti s obrovským nedostatkom rodovej rovnováhy – s najväčším rozdielom zo všetkých inštitúcií EÚ – medzi členmi Európskeho dvora audítorov, ktorý je v súčasnosti zložený z 28 mužov a iba troch žien (o dve menej než na začiatku roka 2016); vyzýva Radu, aby odteraz a až kým sa nedosiahne prijateľná rovnováha, navrhla pri každom budúcom vymenovaní dvoch kandidátov Parlamentu, a to jednu ženu a jedného muža;

9.  vyzýva Európsky dvor audítorov, aby so zreteľom na nový postup rozpočtovania EÚ zameraného na výsledky poskytol vo svojich odporúčaniach aj vo svojich osobitných správach údaje o vplyve rozpočtu a európskych programov, pokiaľ ide o osobitné ciele politík EÚ v oblasti rovnosti a horizontálne aspekty týchto politík;

10.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali komplexnú diskusiu o politikách a rozpočtových možnostiach s cieľom posilniť politiky, ktoré prispievajú k rodovej rovnosti, a napokon dosiahnuť konečný cieľ spočívajúci v rovnakej odmene za rovnakú prácu pre všetkých;

11.  v súlade so zásadou zodpovedného využívania rozpočtových zdrojov EÚ žiada o podrobnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom odstrániť rozpočtové prostriedky určené na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ktoré sa preukázali ako neúčinné;

12.  odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči mužom a ženám.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

9.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Verónica Lope Fontagné, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Hayes, Cătălin Sorin Ivan, Benedek Jávor, Dan Nica, Julia Pitera, Miroslav Poche, Patricija Šulin

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Clare Moody

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

20

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Arne Gericke, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

Náhradníčky prítomné na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, Biljana Borzan, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Forenza, Mylène Troszczynski, Julie Ward

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Sorin Moisă

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

20

+

ALDE

Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Angelika Mlinar

GUE/NGL

Eleonora Forenza, João Pimenta Lopes, Ángela Vallina

PPE

Anna Maria Corazza Bildt, Rosa Estaràs Ferragut, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz

S&D

Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Iratxe García Pérez, Sorin Moisă, Maria Noichl, Liliana Rodrigues, Julie Ward

VERTS/ALE

Florent Marcellesi, Terry Reintke, Ernest Urtasun

4

-

ECR

Arne Gericke, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

ENF

Mylène Troszczynski

2

0

PPE

Marijana Petir, Michaela Šojdrová

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa