SPRÁVA o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ

22.2.2017 - (2015/2342(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Výbor pre rozvoj
Spravodajcovia: Elena Valenciano, Agustín Díaz de Mera García Consuegra
(Spoločné schôdze výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ

(2015/2342(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3, 10 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a články 80, 208 a 216 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie zverejnenú v júni 2016,

  so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom: Európska migračná agenda z 13. mája 2015 (COM(2015)0240); Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ z 9. septembra 2015 (JOIN(2015)0040); Nútené vysídľovanie a rozvoj z 26. apríla 2016 (COM(2016)0234); Vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy zo 7. júna 2016 (COM(2016)0385); a posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán zo 14. septembra 2016 (COM(2016)0581), spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade o Migrácii na trase cez centrálne Stredozemie. Riadenie tokov, záchrana životov z 25. januára 2017 (JOIN(2017)0004) a na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti o globálnom prístupe k migrácii a mobilite (GPMM) z 3. mája 2012,

  so zreteľom na závery Európskej rady o migrácii z 25. – 26. júna, 15. októbra a 17. – 18. decembra 2015 a zo 17. – 18. marca a t 28. júna 2016,

  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o migrácii v rozvojovej spolupráci EÚ z 12. decembra 2014, o migrácii z 12. októbra 2015, o prístupe EÚ k násilnému vysídľovaniu a rozvoju z 12. mája 2016 a o vonkajších aspektoch migrácie z 23. mája 2016,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o budúcich prioritách partnerstiev a dohodách s Jordánskom a Libanonom zo 17. októbra 2016,

  so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase východné Stredozemie – západný Balkán z 8. októbra 2015,

  so zreteľom na politické vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté 11. – 12. novembra 2015 na samite vo Vallette,

–  so zreteľom na závery zasadnutia zo samitu v Bratislave zo 16. septembra 2016,

  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (9/2016) s názvom „Vonkajšie výdavky EÚ na migráciu v krajinách južného Stredozemia a východného susedstva do roku 2014“,

  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov, ako aj na hlavné medzinárodné dohovory o ľudských právach, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na ženevské dohovory a ich doplnkové protokoly, ktorými sa upravuje vedenie ozbrojeného konfliktu a snažia sa obmedziť jeho účinky,

  so zreteľom na výsledný dokument samitu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov, prijaté 19. septembra 2016 na stretnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni, ktoré sa zaoberalo veľkými presunmi utečencov a migrantov, a na jeho prílohy na tému Komplexný rámec reakcie na utečeneckú situáciu a Smerom ku globálnemu paktu pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky[1], z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ[2], uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[3], z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc[4] a uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách[5],

  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0045/2017),

A.  keďže migrácia je jedno z ľudských práv zakotvené v článku 13 deklarácie OSN o ľudských právach; keďže ľudia by mali mať právo žiť svoj život vo svojej krajine a v regióne, kde sa narodili, vyrástli a kde majú kultúrne a sociálne korene;

B.  keďže miera mobility osôb je neobvykle vysoká – vo svete sa z rozmanitých dôvodov pohybuje 244 miliónov dobrovoľných, ako aj nedobrovoľných migrantov; keďže k medzinárodnej migrácii dochádza v prvom rade v rámci jedného regiónu a medzi rôznymi rozvojovými krajinami; keďže podľa IOM tvoria ženy väčšinu medzinárodných migrantov v Európe (52,4 %) a v Severnej Amerike (51,2 %); keďže migračné toky z juhu na juh v porovnaní s pohybom z juhu na sever stále rastú: v roku 2015 až 90,2 milióna medzinárodných migrantov, ktorí sa narodili v rozvojových krajinách, žilo v iných krajinách globálneho Juhu, pričom 85,3 milióna ľudí narodených na juhu žilo v krajinách globálneho Severu;

C.  keďže čoraz viac neplnoletých osôb prichádza cez Stredozemné more a napriek rastúcemu počtu zachránených počet úmrtí v Stredozemnom mori naďalej rastie (5079 v roku 2016 v porovnaní s 3770 v roku 2015 podľa IOM);

D.  keďže v roku 2015 musel podľa UNHCR rekordne vysoký počet ľudí – 65,3 milióna – opustiť svoje domovy, a to vrátane 40, 8 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a 21, 3 milióna utečencov, v dôsledku konfliktov, násilia, porušovania ľudských práv, porušenia medzinárodného humanitárneho práva a destabilizácie; keďže okrem tohto boli ľudia vysídlení z dôvodu prírodných katastrof, nerovností, chudoby, veľmi zlých sociálnych a ekonomických vyhliadok, zmeny klímy, chýbajúcich vážnych a efektívnych dlhodobých rozvojových politík a chýbajúcej politickej vôle dôrazne riešiť štrukturálne problémy, ktoré sú základom týchto migračných tokov; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov odhaduje počet osôb bez štátnej príslušnosti najmenej na 10 miliónov;

E.  keďže podľa súčasných dostupných údajov sa za posledných päť rokov počet utečencov zvýšil o viac ako 50 %; keďže tento závratný nárast možno vysvetliť celým radom faktov vrátane toho, že dobrovoľné repatriácie utečencov sa dostali od 80. rokov minulého storočia na najnižšiu úroveň, že počet utečencov, ktorí dostanú možnosť začleniť sa na novom mieste, je stále obmedzený a že počty presídlených osôb sa stabilne pohybujú na úrovni okolo 100 000 ročne;

F.  keďže 6,7 milióna utečencov žije bez akýchkoľvek vyhliadok v situácii predlžovaného presídlenia, ktoré trvá odhadom priemerne 26 rokov; keďže trvalé riešenia presídľovania sú neprípustne nepostačujúce, v dôsledku čoho je potrebné vnímať nútené presídľovanie nielen ako humanitárny problém, ale aj ako politický a rozvojový problém;

G.  keďže tento globálny problém si vyžaduje celistvý a mnohostranný prístup založený na medzinárodnej spolupráci a synergiách, ako aj koordinované a konkrétne riešenia, ktoré by nemali byť len reakciou na situáciu, ale mali by aj predvídať možné budúce krízy; keďže 86 % utečencov celého sveta žije v najchudobnejších regiónoch, pričom najmenej rozvinuté krajiny prijímajú 26 % z ich celkového počtu, čím sú ich kapacity značne vyčerpané a ich vlastná sociálna a hospodárska súdržnosť a rozvoj čelia destabilizácii; keďže tieto krajiny majú len zriedkavo nástroje na ochranu práv migrantov, respektíve nemajú vôbec žiadne nástroje v oblasti azylu; keďže milióny ľudí, ktorí v roku 2015 prišli do EÚ, predstavovali 0,2 % obyvateľstva EÚ v porovnaní so susednými krajinami, v ktorých je tento podiel omnoho vyšší (až 20 %), alebo s Európou v 90. rokoch minulého storočia;

H.  keďže utečenci, vnútorne vysídlené osoby a migranti sú z právneho hľadiska odlišné kategórie, ale v skutočnosti dochádza často k hromadným zmiešaným presunom ľudí, ktorých príčinou sú rôznorodé cezhraničné politické, hospodárske, sociálne, rozvojové, humanitárne a ľudsko-právne faktory; keďže jadrom všetkých európskych politík týkajúcich sa týchto záležitostí musí byť ľudská dôstojnosť všetkých ľudí, ktorí sú súčasťou týchto pohybov; keďže sa s utečencami a žiadateľmi o azyl musí navyše stále zaobchádzať v súlade s ich postavením a za žiadnych okolností im nemožno uprieť využívanie práv vyplývajúcich z príslušných medzinárodných dohovorov a Charty základných práv Európskej únie; keďže právne rozlíšenie utečencov od migrantov by nemalo znamenať, že migrácia z hospodárskych dôvodov alebo za lepším životom je menej oprávnená alebo morálna ako útek pre stíhaním; keďže vo väčšine prípadov sú v situáciách konfliktu, nestability alebo nepokoja spolu s inými základnými ľudskými právami ohrozené aj politické a hospodárske práva a v dôsledku núteného presídľovania sú naďalej ohrozované;

I.  keďže pokračujúca potravinová a výživová kríza v Saheli nahlodáva odolnosť ľudí, ktorú ešte zhoršuje rýchly sled kríz, nedostatok základných služieb a konflikty v regióne; keďže táto situácia spôsobí ďalšiu migráciu;

J.  keďže migranti sú v každej fáze svojho putovania vystavení všetkým možným telesným aj duševným rizikám vrátane násilia, zneužívania, obchodovania a sexuálneho zneužívania a zneužívania založeného na rodovej príslušnosti; keďže toto sa obzvlášť týka zraniteľných osôb, ako sú ženy (napríklad ženy, ktoré sú hlavou rodiny, alebo tehotné ženy), deti – či už bez sprievodu, v odlúčení alebo v sprievode rodiny – LGBTI osoby, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia, ktorí potrebujú naliehavú lekársku starostlivosť, a starší ľudia; keďže týmto zraniteľným skupinám by sa mala čo najskôr poskytnúť humanitárna ochrana a prístup k ochrane a referenčným mechanizmom, k právu na pobyt a základným službám vrátane zdravotnej starostlivosti v rámci ich presídľovania alebo na čas posudzovania ich žiadostí o udelenie azylu v súlade s príslušnými právnymi predpismi;

K.  keďže ak sa mobilita osôb spravuje bezpečným, usporiadaným, regulárnym a zodpovedným a preventívnym spôsobom, jej nárast môže zmierniť vystavenie migrantov a utečencov škodám, priniesť významné výhody pre hostiteľské krajiny aj migrantov, ako sa uznáva aj v programe 2030, a môže pôsobiť aj ako významný faktor rastu hostiteľských krajín vrátane EÚ; keďže tieto výhody sú často vo veľkej miere podceňované; keďže EÚ musí vzhľadom na predpokladanú väčšiu mieru starnutia európskeho obyvateľstva vyvinúť realizovateľné riešenia vrátane využívania zahraničných pracovníkov, aby sa zaručila rovnováha medzi zárobkovo činnými osobami a neaktívnym obyvateľstvom a pokryli sa osobitné potreby trhu práce;

L.  keďže v rámci reakcie EÚ sa zmobilizovali rôzne vnútorné a vonkajšie nástroje, hoci sa zdá, že sa nadmieru sústredila na krátkodobé ciele a zníženie alebo zastavenie migračných tokov; keďže týmto krátkodobým prístupom sa neriešia ani príčiny núteného presídľovania a migračných tokov, ani humanitárne potreby migrantov; keďže reakcia EÚ si vyžaduje ďalšie zlepšenie nástrojov v oblasti krízového riadenia a predchádzania konfliktom, pretože násilné konflikty sú hlavnou príčinou núteného vysídľovania;

M.  keďže Európsky dvor audítorov vyjadril vážne pochybnosti o efektívnosti výdavkov EÚ v oblasti vonkajšej činnosti týkajúcich sa migrácie vrátane projektov zameraných na ľudské práva migrantov; keďže Dvor audítorov tiež zistil, že prevládajúcim prvkom v európskych výdavkoch na migráciu bola bezpečnosť a ochrana hraníc;

N.  keďže jadrom celej vonkajšej činnosti EÚ musí byť humanitárna pomoc založená na potrebách a rešpektovaní zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, ako aj na dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv stanovených v ženevských dohovoroch a ich doplnkových protokoloch; keďže musí prevládať nezávislosť pomoci, t. j. pomoc nesmie byť ovplyvnená žiadnymi politickými, hospodárskymi ani bezpečnostnými aspektmi ani žiadnym druhom diskriminácie;

O.  keďže úspešné vykonávanie migračnej politiky zameranej na ľudské práva vyžaduje bojovať proti negatívnemu vnímaniu migrácie a zaujímať pozitívny prístup, aby sa migračné presuny vykresľovali aj ako príležitosti hostiteľských krajín na boj proti extrémizmu a populizmu;

P.  keďže EÚ nesie zodpovednosť za podporu svojich partnerov poskytujúcich pomoc pri vykonávaní rýchlej, efektívnej a kvalitnej pomoci a ochrany a za zodpovedné správanie voči zasiahnutému obyvateľstvu; keďže v tejto súvislosti partneri EÚ potrebujú včasné a predvídateľné financovanie a rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov na zmenené alebo nové priority by im mali umožniť dostatočný čas na plánovanie a zmierňujúce opatrenia;

Q.  keďže decentralizovaná spolupráca môže pomôcť pri lepšom pochopení potrieb a kultúr vnútorne vysídlených osôb, migrantov a utečencov a môže zvýšiť informovanosť miestneho obyvateľstva o problémoch, ktorým čelia migranti vo svojich krajinách pôvodu; keďže miestne a regionálne európske vlády môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení hlavných príčin, a to prostredníctvom budovania kapacít;

R.  keďže v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa výslovne uvádza, že činnosť „Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“; keďže podľa článku 208 Lisabonskej zmluvy sa rozvojová pomoc zameriava na zníženie a prípadne odstránenie chudoby v tretích krajinách;

Komplexné a zásadové opatrenia EÚ zamerané na riešenie výziev, ktoré prináša mobilita

1.  zdôrazňuje, že v dnešnom svete sme svedkami bezprecedentnej úrovne mobility osôb a že medzinárodné spoločenstvo musí okamžite posilniť spoločnú reakciu na riešenie výziev a príležitostí, ktoré tento jav prináša; zdôrazňuje, že táto reakcia musí vychádzať zo zásady solidarity a nemala by sa zameriavať len na prístup založený na bezpečnosti, ale na plnú ochranu práv a dôstojnosti každého jednotlivca, ktorý bol z nejakého dôvodu nútený opustiť svoj domov, aby našiel lepší a bezpečnejší život; zdôrazňuje, že každá reakcia by sa mala osobitne zamerať na tých, ktorí sú najviac zraniteľní, a zahŕňať poskytovanie pomoci v ich vlastnej krajine; zdôrazňuje, že hoci sa na utečencov a migrantov vzťahujú samostatné právne rámce, obe skupiny majú rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody a tie sa musia chrániť bez ohľadu na ich právny status; pripomína, že EÚ musí dodržiavať svoje hodnoty a zásady vo všetkých spoločných politikách a podporovať ich vo svojich vonkajších vzťahoch, a to aj hodnoty a zásady stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; poukazuje na potrebu jednotnosti vonkajších politík EÚ a iných politík s vonkajším rozmerom;

2.  zdôrazňuje, že táto vysoká úroveň mobility osôb má viacnásobné, zložité príčiny, ktoré si vyžadujú rozhodnutia založené na dôkazoch, aby sa dali odlíšiť jej prvky a vypracovať cielené politické reakcie; poukazuje na to, že EÚ a jej členské štáty musia brať do úvahy túto súčasnú realitu a vypracovať nový prístup k pohybom ľudí na základe skutočných údajov a záujmov EÚ, pričom treba zvyšovať pružnosť ľudí a zlepšovať ich prístup k základným službám, predovšetkým vzdelaniu, a ich začleňovanie a prispievanie do miestnych pomerov tým, že sa vytvoria príležitosti zamestnať sa alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť;

3.  zdôrazňuje, že medzinárodná migrácia môže prispieť k sociálno-ekonomickému rozvoju, ako to bolo v minulosti, a že v tejto súvislosti musí byť používaná pozitívna rétorika, ktorá podporuje skutočné a objektívne chápanie tejto problematiky a s tým súvisiacich spoločných prínosov, s cieľom bojovať proti xenofóbnym, populistickým a nacionalistickým prejavom; víta kampaň Spoločne, ktorú vyhlásila OSN s cieľom obmedziť negatívne vnímanie a postoje voči utečencom a migrantom, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby v plnej miere spolupracovali s OSN a tak jej kampaň podporili; zdôrazňuje potrebu prijať globálne, európske, národné a miestne politiky zamerané na strednodobý a dlhodobý horizont, ktoré sa nebudú výlučne riadiť bezprostrednými politickými tlakmi ani strategickými úvahami na účel vnútroštátnych volieb; zdôrazňuje, že tieto politiky musia byť ucelené, zmysluplné, inkluzívne a flexibilné a mať za cieľ reguláciu migrácie ako bežného ľudského javu a riešenie oprávnených obáv súvisiacich s riadením hraníc, sociálnou ochranou zraniteľných skupín a sociálnym začlenením utečencov a migrantov;

4.  uznáva, že systém humanitárnej pomoci je nesmierne preťažený a že jeho finančné zdroje nebudú nikdy dostatočné na riešenie kríz súvisiacich s násilným vysídľovaním, a to najmä vzhľadom na dlhodobú povahu väčšiny z nich; berie preto na vedomie nový rámec politiky uvedený v oznámení Komisie z apríla 2016 s názvom „Nútené vysídľovanie a rozvoj“ ako krok správnym smerom a vyzýva ESVČ a Európsku komisiu, aby vykonávali jeho obsah v kontexte nového rámca partnerstva s tretími krajinami; poznamenáva, že je dôležitý komplexný a trvalejší prístup k migrácii vrátane presadzovania užších väzieb medzi humanitárnou pomocou a rozvojom a že je potrebné spolupracovať s rôznymi partnermi – regionálnymi aktérmi, vládami, miestnymi orgánmi, diaspórou, občianskou spoločnosťou, a to vrátane organizácií utečencov a migrantov, miestnych náboženských organizácií a príslušných MVO, a súkromným sektorom – s cieľom vypracovať cielené stratégie založené na dôkazoch a zamerané na riešenie tohto problému, pričom súčasne treba uznať, že humanitárna pomoc nie je nástrojom na riadenie krízy, ako sa uvádza v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci;

5.  zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca EÚ by sa mala naďalej zameriavať na základné príčiny násilného vysídľovania – ako sú konkrétne ozbrojené konflikty, prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, násilie založené na rodovej príslušnosti, zlá správa vecí verejných, chudoba, nedostatok ekonomických príležitostí a zmena klímy – tým, že sa bude riešiť nestabilita štátu, podporovať mier a bezpečnosť, presadzovať urovnávanie konfliktov a zmierenie po konflikte, spravodlivosť a rovnosť a že sa budú posilňovať inštitúcie, administratívne kapacity, demokracia, dobrá správa vecí verejných, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, a to v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 16 v rámci nového programu 2030 a so zásadami stanovenými v charte OSN a medzinárodnom práve;

6.  zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na sociálno-ekonomické aspekty javu migrácie, vykonávať potrebné analýzy hlavných príčin núteného vysídľovania a migrácie v jednotlivých krajinách a nabádať krajiny pôvodu, aby prijímali a vykonávali opatrenia a politiky vedúce k vytváraniu dôstojných pracovných miest a reálnych ekonomických príležitostí tak, aby migrácia bola voľbou, a nie nutnosťou; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo vykonávaní politík, ktorých cieľom je znížiť a napokon odstrániť chudobu, bojovať proti nerovnostiam a potravinovej neistote, presadzovať hospodársky rozvoj, boj proti korupcii a posilňovať základné verejné služby; konštatuje, že v rámci úspešnej politiky by sa mala uznávať potreba vytvárania hospodárskej odolnosti v hostiteľských krajinách aj v krajinách pôvodu; vyzdvihuje nutnosť zlepšenia súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

7.  zdôrazňuje, že pre zmierňovanie vplyvu zraniteľnosti vyvolanej vysídlením sú rozhodujúce pracovné miesta a ekonomické príležitosti; vyzýva EÚ, aby pomáhala migrantom a utečencom pri sťahovaní sa na miesta, kde sa vyskytujú takéto príležitosti, aby pomáhala vytvárať príležitosť v mieste ich exilu (vrátane odstraňovania prekážok a bariér brániacich v prístupe na trh práce) a aby im pomáhala rozvíjať nové zručnosti zodpovedajúce potrebám miestneho trhu práce;

8.  víta záväzok EÚ poskytovať humanitárnu pomoc – keďže je svetovo najväčším darcom – s cieľom zlepšiť životné podmienky utečencov; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naplnili už dané prísľuby a zvýšili svoje finančné záväzky v súlade so zvýšenými potrebami v oblasti humanitárnej pomoci; konštatuje, že humanitárna reakcia bude vždy prvou zložkou každej reakcie na krízy vysídlenia; zdôrazňuje, že medzinárodné právo a humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti musia zostať hlavným rámcom humanitárnej reakcie EÚ na utečeneckú krízu a krízu násilného vysídľovania;

9.  uznáva, že práva a dôstojnosť miliónov ľudských bytostí sa budú ďalej zhoršovať, ak sa budú ďalej trápiť v utečeneckých táboroch alebo na okrajoch miest bez prístupu k základným potrebám, živobytiu a možnostiam príjmov;

10.  zdôrazňuje význam uznávania rodového rozmeru migrácie, ktorého súčasťou je nielen zraniteľnosť žien voči akýmkoľvek formám zneužívania, ale aj ich rôzne dôvody migrácie, ich úlohu pri riešení núdzových situácií, ich sociálno-ekonomické prínosy a ich aktívne pôsobenie pri riešení a prevencii konfliktov, ako aj postupoch po konflikte a obnove demokratickej spoločnosti; konštatuje, že je nevyhnutné zamerať sa na posilnenie postavenia žien a ich väčšiu úlohu pri prijímaní rozhodnutí, aby sa riešili hlbšie príčiny núteného vysídľovania a zaistilo sa dodržiavanie práv žien a ich autonómie v každej fáze migračného procesu; pripomína, že je potrebné uplatňovať hľadisko rodu a veku v politikách EÚ týkajúcich sa pohybu utečencov a migrantov;

11.  požaduje zvýšenú spoluprácu s OSN a inými aktérmi vrátane väčších finančných príspevkov pre UNHCR a UNRWA; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zlepšiť životné podmienky v utečeneckých táboroch, najmä pokiaľ ide o zdravie a vzdelávanie, a postupne odstrániť závislosť od humanitárnej pomoci tam, kde existuje dlhotrvajúca kríza, posilnením odolnosti a tým, že sa vysídleným osobám umožní žiť dôstojne a zároveň byť prínosom pre hostiteľské krajiny až do dobrovoľného návratu alebo presídlenia;

12.  poukazuje na dôležité kroky, ktoré EÚ podnikla pri riešení vonkajšieho rozmeru migračnej krízy, najmä boj proti organizovanej trestnej činnosti zodpovednej za pašovanie migrantov a obchodovanie s ľuďmi a posilnenú spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu;

13.  poukazuje na potrebu vytvorenia rámca a prijatia vhodných opatrení v krajinách pôvodu na dôstojné prijímanie zraniteľných a marginalizovaných vracajúcich sa migrantov tak, aby im umožnili úspešne sa začleniť do sociálno-kultúrneho prostredia;

14.  pripomína, že zraniteľné skupiny vrátane žien, maloletých osôb (tak v sprievode ich rodín, ako aj bez sprievodu), osôb so zdravotným postihnutím, starších osôb a osôb LGBTI sú obzvlášť vystavené zneužívaniu vo všetkých fázach migračného procesu; pripomína, že ženy a dievčatá sú navyše vystavené väčšiemu riziku sexuálneho a rodového násilia a diskriminácie, dokonca aj po príchode na miesto považované za bezpečné; žiada, aby sa týmto skupinám poskytovala v rámci procesu ich presídlenia alebo integrácie osobitná pomoc a väčšia humanitárna ochrana a aby sa uprednostňovali prijímacie postupy zohľadňujúce rodové hľadisko, pri ktorých sa viac dodržiavajú minimálne štandardy a uplatňujú sa účinnejšie ustanovenia na opätovné spájanie rodín; požaduje osobitné záruky pre zraniteľné skupiny na ochranu pred násilím a diskrimináciou počas azylového konania a sprístupnenie práva na pobyt a základných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania v súlade s príslušnými právnymi predpismi; žiada Európsku úniu o vypracovanie programov odbornej prípravy v rámci svojej spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o osobitné potreby zraniteľných migrantov a utečencov;

15.  zdôrazňuje, že deti tvoria významnú časť migrantov a utečencov a že je potrebné vypracovať a zaviesť osobitné postupy na zaručenie ich ochrany v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa; vyzýva hostiteľské krajiny, aby zabezpečili pre deti utečencov plný prístup k vzdelaniu a aby čo najviac podporili integráciu a začlenenie do národných vzdelávacích systémov; vyzýva tiež humanitárne a rozvojové subjekty, aby venovali väčšiu pozornosť príprave a vzdelávaniu učiteľov z vysídlených, ako aj prijímajúcich komunít, a vyzýva medzinárodných darcov, aby v rámci reakcie na krízové situácie zahŕňajúce utečencov uprednostňovali výchovu, a to prostredníctvom programov zameraných na zapojenie a psychologickú podporu maloletých migrantov a na podporu výučby jazyka hostiteľskej krajiny, s cieľom zabezpečiť väčšiu mieru integrácie detí utečencov; víta finančnú podporu, ktorej cieľom je poskytovať sýrskym deťom vzdelávanie a odbornú prípravu vo väčšom rozsahu, a nedávne zvýšenie výdavkov na vzdelávanie v rámci rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc zo 4 na 6 %, čím sa EÚ dostáva na vedúce miesto pri podporovaní vzdelávacích projektov v núdzových situáciách na celom svete; požaduje väčšiu účinnosť pri uplatňovaní týchto nových finančných prostriedkov;

16.  uznáva, že stav bez štátnej príslušnosti je veľkým problémom v oblasti ľudských práv; žiada Komisiu a ESVČ, aby v rámci všetkých vonkajších opatrení EÚ bojovali proti stavu bez štátnej príslušnosti, a to najmä úpravou diskriminácie v právnych predpisoch o štátnej príslušnosti na základe pohlavia, náboženstva alebo príslušnosti k menšine, presadzovaním práva detí na štátnu príslušnosť a podporou kampane agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) zameranej na odstránenie stavu bez štátnej príslušnosti do roku 2024; odsudzuje obmedzenia a zákazy odchodu alebo návratu migrantov v niektorých štátoch a vplyv stavu bez štátnej príslušnosti na prístup k právam; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zrušili trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin;

17.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadami EÚ by malo byť celkovým cieľom vonkajších politík EÚ v oblasti migrácie zriadenie multilaterálneho režimu riadenia medzinárodnej migrácie, pričom prvým krokom v tejto súvislosti je nedávna schôdza OSN na vysokej úrovni;

Lepšie riadená medzinárodná migrácia: globálna zodpovednosť

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s nedávnym rozhodnutím vlády USA o dočasnom zákaze vstupu do USA, ktorý sa vzťahuje na občanov zo siedmich krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom, a o dočasnom pozastavení programu USA na prijímanie utečencov; domnieva sa, že takéto diskriminačné rozhodnutie podnecuje prejavy proti imigrácii a xenofóbne prejavy, zrejme nie je v súlade so základnými ľudskoprávnymi nástrojmi, ako je ženevský dohovor, a môže v závažnej miere oslabovať globálne úsilie o spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za utečencov na medzinárodnej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaujali rozhodný spoločný postoj na obranu medzinárodného systému ochrany a právnej istoty všetkých národov, ktorých sa to týka, najmä občanov EÚ;

19.  víta rezolúciu zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni venovaného riešeniu veľkých pohybov utečencov a migrantov z 19. septembra 2016, a usporiadanie samitu vedúcich predstaviteľov v USA, pretože migračné toky sú globálnou úlohou, ktorá si vyžaduje účinnú globálnu reakciu a posilnenú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ak sa má dosiahnuť udržateľné riešenie, ktoré bude v plnej miere rešpektovať ľudské práva; víta výsledok týchto samitov ako prejav skutočného politického záväzku s bezprecedentnou účinnosťou a dúfa, že to čo najrýchlejšie podnieti proces vedúci ku skutočnej globálnej reakcii a medzinárodnej deľbe zodpovednosti za utečencov a veľké migračné pohyby na celom svete; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych záväzkov alebo právne záväzných ustanovení týkajúcich sa pomoci či reformy, ktoré sú potrebné na preklenutie súčasnej priepasti medzi teóriou a praxou; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili sústavnú, pohotovú a účinnú politickú angažovanosť a spoluprácu, výmenu poznatkov a skúseností s partnerskými krajinami, organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi úradmi, financovanie a konkrétne prejavy solidarity na podporu hostiteľských krajín; zdôrazňuje potrebu väčšej miery koordinácie medzi EÚ a jej medzinárodnými partnermi na úrovni OSN na riešenie migračných výziev; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci medzinárodného úsilia zaujali vedúce postavenie, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby sa dohody – vrátane budúcich paktov OSN o utečencoch a o bezpečnej, riadnej a regulárnej migrácii – rýchlo zaviedli do praxe, pričom sa podľa potreby zriadia kontrolné mechanizmy;

20.  zdôrazňuje, že globálna spolupráca v oblasti migrácie a mobility by mala vychádzať z regionálnych a subregionálnych rámcov; vyzýva EÚ, aby posilnila plány spolupráce s regionálnymi organizáciami, ako sú Africká únia, Liga arabských štátov a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, a aby tiež podporovala riadenie mobility v rámci regiónov, a zdôrazňuje, že je dôležité nabádať tieto regionálne organizácie k neobmedzenej účasti na tejto spolupráci; konštatuje, že hospodárska integrácia subregionálnych subjektov, predovšetkým v Afrike, ponúka ďalšie možnosti na presadzovanie prístupu spoločného riadenia a na podporu iniciatív spolupráce medzi južnými krajinami v oblasti riadenia migrácie a mobility; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa usilovala dosiahnuť silnejšiu a dôveryhodnejšiu úlohu Africkej únie pri predchádzaní politickým krízam v Afrike;

21.  zdôrazňuje, že EÚ môže ťažiť z užšej spolupráce a synergie s multilaterálnymi rozvojovými bankami a špecializovanými orgánmi OSN, najmä s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM), ktorá je prepojená s OSN; berie na vedomie najnovšie plány Svetovej banky, ktoré predložila v súvislosti so situáciou násilne vysídľovaných osôb, a víta uznanie potreby vypracovať politiku na zmierňovanie a azylovú politiku, ktoré by podporili násilne vysídlené osoby pri začleňovaní a zároveň zaviazali hostiteľské komunity k plneniu ich rozvojových cieľov;

22.  zdôrazňuje, že presídlenie násilne vysídlených osôb je naliehavou úlohou medzinárodného spoločenstva, v rámci ktorej UNHCR zohráva dôležitú úlohu; vyzýva členské štáty EÚ, aby plne dodržiavali svoje záväzky; považuje za rozhodujúce, aby sa urýchlene zaviedla koordinovaná a dlhodobá reakcia, ktorá zabezpečí spravodlivé a dostupné postupy osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, s cieľom udeliť im azyl v Európskej únii a iných prijímajúcich krajinách namiesto toho, aby sa zodpovednosť prenechávala v prvom rade na štátoch v „prednej línii“ alebo krajinách susediacich s konfliktnými zónami; zdôrazňuje skutočnosť, že finančná podpora nestačí pokryť rozsah a mieru vysídľovania, čo je znásobené skutočnosťou, že neexistujú primerané a účinné riešenia na odstránenie základných príčin tohto núteného vysídľovania;

23.  poukazuje na povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva týkajúce sa utečencov a vyzýva všetky krajiny, ktoré tak ešte neučinili, aby ratifikovali a vykonávali dohovor o utečencoch a jeho protokol; vyzýva všetky krajiny, aby rozšírili ochranu na vnútorne vysídlené osoby, ako v prípade mechanizmov ako Dohovor Africkej únie o ochrane osôb vysídlených v rámci krajiny v Afrike (Kampalský dohovor), a aby rozšírili definíciu utečencov o osoby, ktoré boli násilne vysídlené v dôsledku extrémnej chudoby, zmeny klímy alebo prírodných katastrof;

24.  zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; požaduje, aby sa zhromaždili špecializované, podrobné a pravidelne aktualizované informácie o právach ľudí, najmä žien, detí, ľudí so zdravotným postihnutím a LGBTI osôb, v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl vrátane tých krajín, ktoré sa považujú za bezpečné;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa utečencom zaručili dôstojné životné podmienky v členských štátoch a v utečeneckých táboroch, najmä s ohľadom na zdravotnú starostlivosť, možnosť získať vzdelanie a príležitosť pracovať;

26.  zdôrazňuje potrebu podporiť príležitosti vzdelávania; žiada harmonizáciu politík v oblasti uznávania kvalifikácie a ochrany práv migrujúcich pracovníkov a sociálneho zabezpečenia v súlade s kľúčovými dohovormi MOP; vyzýva na podpísanie a ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

27.  domnieva sa, že dočasná alebo doplnková ochrana založená na predpoklade, že utečenci sa čo najskôr vrátia domov, spôsobuje nedostatok vyhliadok a možností integrácie; pripomína dôležitosť pozitívnej úlohy, ktorú môžu utečenci zohrať pri obnove svojich spoločností po návrate do svojich krajín alebo zo zahraničia;

28.  odsudzuje dramatický počet úmrtí migrantov v Stredozemnom mori a vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov porušovania ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl na ich ceste do Európy;

29.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad početnými prípadmi zmiznutia maloletých migrantov bez sprievodu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili databázu maloletých bez sprievodu, ktorí prišli na územie členských štátov;

30.  zdôrazňuje potrebu nájsť trvalé diplomatické a politické riešenia násilných konfliktov a investovať do systému účinného včasného varovania a mechanizmov predchádzania konfliktom, aby sa ich výskyt v budúcnosti obmedzil; vyzýva EÚ, aby iniciovala spoločné diplomatické úsilie s medzinárodnými partnermi a kľúčovými regionálnymi mocnosťami a organizáciami s cieľom zabezpečiť si výraznejšiu a aktívnejšiu úlohu v oblasti prevencie, mediácie a riešenia konfliktov a zmierovania a zaistiť ľuďom právo zostať vo svojej vlasti a regióne; zdôrazňuje, že toto by malo stáť v centre činností ESVČ, ktorej by sa mali poskytnúť potrebné zdroje a právomoci, aby to mohla uskutočniť, a to aj pokiaľ ide o rozpočet a personál; v tejto súvislosti pripomína základnú úlohu, ktorú zohrávajú delegácie Európskej únie a osobitní zástupcovia; zdôrazňuje, že riešenie núteného vysídľovania a migrácie by malo byť založené na potrebách a právach a zohľadňovať zraniteľnosť obyvateľstva, a nemalo by sa obmedzovať na humanitárnu pomoc, ale malo by zapájať aj rozvojových aktérov a aktérov občianskej spoločnosti;

31.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby brali vážne svoju zodpovednosť v súvislosti s problematikou zmeny klímy, aby urýchlene vykonali Parížsku dohodu a prevzali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o uznanie dosahu zmeny klímy na hromadné presuny, pretože ich rozsah a frekvencia sa pravdepodobne zvýšia; vyzýva osobitne EÚ, aby poskytla dostatočné prostriedky krajinám postihnutým zmenou klímy s cieľom pomôcť im prispôsobovať sa jej dôsledkom a zmierňovať jej účinky; zdôrazňuje, že to nesmie byť na úkor tradičnej rozvojovej spolupráce zameranej na znižovanie chudoby; domnieva sa, že na medzinárodnej úrovni by sa mal vytvoriť osobitný status ochrany osôb vysídlených z dôvodu účinkov zmeny klímy, ktorý by zohľadňoval osobitnú situáciu, v ktorej sa tieto osoby nachádzajú;

32.  oceňuje prácu miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti napriek všetkým ťažkostiam a nebezpečenstvám, ktorým čelia, pri poskytovaní naliehavej a v mnohých prípadoch životne dôležitej pomoci najzraniteľnejším osobám v krajine pôvodu, tranzitnej krajine alebo v cieľovom mieste utečencov a migrantov; poukazuje na to, že táto práca v mnohých prípadoch vyplnila medzeru, ktorú zanechali štáty a všeobecne medzinárodné spoločenstvo;

33.  považuje za veľmi dôležité prekonať súčasné vyjadrenia na adresu utečencov, o ktorých sa hovorí len ako o záťaži, a zdôrazňuje pozitívny prínos, ktorý môžu priniesť svojim hosťovským komunitám, ak dostanú príležitosť; odporúča, aby boli utečenci zahrnutí do vymedzenia a navrhovania politických odpovedí, ktoré sa ich priamo týkajú, a do vytvárania alebo posilňovania potrebných programov; vyzýva európske inštitúcie a agentúry, aby v rámci svojej správy zaviedli stáže osobitne zamerané na mladých utečencov, ktorí práve ukončili vysokú školu a legálne pobývajú v Európskej únii, s cieľom ísť príkladom a ukázať prínos investovania do mladej generácie;

Vonkajšia činnosť EÚ a partnerstvá s tretími krajinami

34.  zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ by mala byť zameraná na mier, proaktívna a orientovaná do budúcnosti, a nie spočívať hlavne v reakcii na krízy, pričom by svoje ciele mala meniť v závislosti od nových kríz; podporuje užšiu spoluprácu medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti bezpečnosti, vzdelávania a výmeny informácií s cieľom zlepšiť riadenie migrácie a zamedziť vzniku nových kríz; pripomína, že jav migrácie pramení z komplexného súboru príčin, ako je rastúca populácia, chudoba, nedostatok príležitostí a nedostatočná tvorba pracovných miest, politická nestabilita, porušovanie ľudských práv, politický útlak, prenasledovanie, vojenské konflikty a iné formy násilia a zmena klímy; pripomína, že v prvom rade môže riešenie týchto problémov obmedziť faktory, ktoré vedú k nútenému vysídľovaniu a migrácii; zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné posilniť politickú súdržnosť na dvoch úrovniach: medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a, v rámci samotnej vonkajšej činnosti, medzi politikou rozširovania, európskou susedskou politikou, dvojstrannými vzťahmi so strategickými partnermi EÚ, ako aj rozvojovými a obchodnými politikami; domnieva sa, že obchodná politika s rozvojovými krajinami by mala byť vzájomne prospešná a zároveň náležite zohľadňovať hospodárske rozdiely medzi týmito krajinami a EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby skupina komisárov pre vonkajšiu činnosť koordinovala opatrenia EÚ v oblasti migrácie na najvyššej politickej úrovni a aby stimulovala ambicióznu spoločnú migračnú politiku EÚ;

35.  zdôrazňuje potrebu prijať komplexný prístup k vonkajším konfliktom a ku krízam mapovaním priamych a nepriamych hospodárskych, environmentálnych, sociálnych, fiškálnych a politických vplyvov vysídlenia na tretie krajiny s cieľom lepšie prispôsobiť rozvojové politiky ich potrebám;

36.  pripomína, že v revízii európskej susedskej politiky (ESP) predloženej 18. novembra 2015 sa počíta so začlenením tretích krajín susediacich s partnerskými štátmi v susedstve EÚ do rozšírených rámcov spolupráce; vyzýva preto na zavedenie tematických rámcov s cieľom navrhnúť spoluprácu medzi EÚ, partnerskými štátmi južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi, najmä v Afrike, zameranú na regionálne výzvy, ako sú bezpečnosť, energetika alebo riadenie utečeneckých a migračných tokov;

37.  pripomína zásadu „viac za viac“ ako základ zahraničnej politiky EÚ, podľa ktorej by mala EÚ nadviazať ešte bližšie (finančné) partnerstvá s tými krajinami, ktoré dosahujú pokroky v oblasti demokratickej reformy; zdôrazňuje, že zameranie sa na zlepšenie kvality života ľudí v tretích krajinách by malo byť jednou z priorít zahraničnej politiky EÚ;

38.  vyzýva PK/VP, aby sa v spolupráci s členskými štátmi usilovala o budovanie štátu, hospodársku a spoločenskú odolnosť, najmä v rámci susedných krajín EÚ a v širších okolitých regiónoch, a to aj prostredníctvom európskej susedskej politiky a ďalších nástrojov EÚ;

39.  odsudzuje rastúcu kriminalizáciu migrácie na úkor ľudských práv dotknutých osôb a zlé zaobchádzanie s utečencami a ich svojvoľné zadržiavanie v tretích krajinách; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa touto otázkou zaoberali okrem iného v rámci svojich dialógov o ľudských právach a v rámci podvýborov pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť a aby rozvíjali možnosti ochrany v tretích krajinách tranzitu;

40.  vyzýva na vytvorenie skutočnej spoločnej európskej migračnej politiky orientovanej na ľudské práva a založenej na zásade solidarity medzi členskými štátmi, ako je stanovené v článku 80 ZFEÚ, ktorá zabezpečí vonkajšie hranice EÚ a stanovuje primerané spôsoby bezpečnej a legálnej migrácie vrátane cirkulujúcej migrácie a bude udržateľnou dlhodobou politikou podporujúcou rast a súdržnosť v EÚ, s cieľom stanoviť jasný rámec vzťahov EÚ s tretími krajinami; vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili systém európskej modrej karty na lepšie riadenie ekonomickej migrácie; varuje, že každá politika, ktorá by odporovala základným hodnotám EÚ zakotveným v článku 8 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv, by poškodila dôveryhodnosť EÚ a jej schopnosť ovplyvňovať vývoj na medzinárodnej úrovni; poznamenáva, že vonkajšie migračné politiky EÚ si vyžadujú, aby sa dohody s tretími krajinami riadili dlhodobými cieľmi v snahe vytvoriť trvalé partnerstvá; pripomína, že všetky takéto partnerstvá by sa mali zakladať na dialógu, spoločných záujmoch a vzájomnej zodpovednosti; víta akčný plán EÚ proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020), v ktorom sa predpokladá užšia spolupráca s tretími krajinami, ale zdôrazňuje, že vykonávanie spoločnej politiky EÚ v oblasti legálnej migrácie by zohrávalo kľúčovú úlohu pri narušení obchodného modelu prevádzačov a v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby uviedla platné acquis EÚ do úplného súladu s protokolom EÚ o pašovaní a zabezpečila primeranú ochranu pre migrantov, ktorí sú obeťami násilia a zneužívania;

41.  žiada, aby všetky dohody uzavreté s tretími krajinami, ktoré majú zaručiť práva migrantov bez ohľadu na ich status, boli v súlade s medzinárodným právom, a požaduje prijatie príslušných právnych predpisov, a to aj v oblasti azylu, a tvrdí, že samotné prekročenie hraníc sa nesmie považovať za dôvod odňatia slobody;

42.  zdôrazňuje význam spolupráce s tretími krajinami v boji proti prevádzačom a obchodovaniu s ľuďmi, aby sa mohla riešiť problematika sietí v čo najskoršom štádiu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť justičnú a policajnú spoluprácu s týmito krajinami s cieľom odhaliť a rozložiť siete; okrem toho pripomína potrebu posilniť kapacity týchto krajín, aby mohli účinným spôsobom stíhať a sankcionovať zodpovedné osoby; preto vyzýva na podporovanie spolupráce medzi Európskou úniou, členskými štátmi, Europolom, Eurojustom a príslušnými tretími krajinami; opätovne potvrdzuje, že opatrenia prijaté proti obchodovaniu s ľuďmi by nemali mať negatívny vplyv na práva obetí tohto obchodovania, migrantov, utečencov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa okamžite skoncovalo so zadržiavaním obetí obchodovania s ľuďmi a detí;

43.  pripomína, že siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi pri páchaní trestnej činnosti v plnej miere využívajú internet, a preto je veľmi dôležité, aby Európska únia v tejto súvislosti zintenzívnila svoju činnosť, najmä v rámci Europolu a jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ako aj spoluprácu s tretími krajinami v tejto oblasti;

44.  poukazuje na to, že obchodníci s ľuďmi môžu na presun svojich obetí do Európy využívať legálne spôsoby migrácie; domnieva sa, že kritériá, ktoré tretie krajiny musia spĺňať pred uzavretím akejkoľvek dohody o liberalizácii vízového režimu s Úniou, by mali osobitne zahŕňať spoluprácu týchto tretích krajín v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby tejto otázke a otázke boja proti prevádzačom v rámci rokovaní o týchto dohodách venovala osobitnú pozornosť;

45.  víta prístup, v rámci ktorého by si EÚ mala stanoviť jasné priority a merateľné ciele pre každú spoločnú politiku, a to najmä pri riešení situácie s tretími krajinami; zdôrazňuje, že Parlament by sa mal zúčastňovať na stanovovaní takýchto jasných cieľov; domnieva sa, že vonkajšia činnosť EÚ založená na spoločnom prístupe bude jediným spôsobom, ako zabezpečiť silnejšiu a účinnú politiku; vyzýva na prijatie skutočne jednotnej a koordinovanej činnosti medzi EÚ a členskými štátmi, keďže jednostranné iniciatívy, týkajúce sa či už vnútorných, alebo vonkajších záležitostí, môžu oslabiť uskutočniteľnosť a úspech našich spoločných politík a záujmov;

46.  požaduje lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ s cieľom zabrániť neregulárnemu vstupu do EÚ, čím by sa riešil problém prevádzačstva a predchádzalo sa strate životov na mori; víta v tejto súvislosti vytvorenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vytvorenej na základe agentúry Frontex, ktorá pomôže riadiť migráciu efektívnejšie; zdôrazňuje však potrebu väčšej finančnej a technickej pomoci na ochranu hraníc v prípade všetkých juhovýchodných členských štátov EÚ, kandidátskych krajín EÚ a ďalších partnerských krajín v regióne; vyjadruje poľutovanie najmä nad chýbajúcim parlamentným dohľadom nad vonkajšími činnosťami Európskej agentúry pre pohraničnú stráž, a v tejto súvislosti žiada, aby systematicky podávala Parlamentu správy o vykonávaní pracovných dohôd a spoločných operácií s tretími krajinami v súvislosti s občianskou spoločnosťou;

47.  zdôrazňuje, že sprístupnenie bezpečných a legálnych ciest žiadateľom o udelenie azylu a potenciálnym migrantom by im umožnilo využívať oficiálne spôsoby vstupu a výstupu, a znemožnilo podnikanie obchodníkom s ľuďmi a súvisiacim sieťam organizovanej trestnej činnosti; zdôrazňuje, že nedostatok legálnych ciest vedie často k zvýšeniu nezákonných spôsobov mobility, čo sa zase prejavuje väčšou zraniteľnosťou a rizikom zneužívania vo všetkých fázach migračných a utečeneckých pohybov; požaduje v tejto súvislosti čo najrýchlejšie, konkrétne a hmatateľné vytvorenie organizovaných, bezpečných a legálnych ciest do EÚ ako celku prostredníctvom okrem iného účinnejších ustanovení o zlúčení rodiny a programov presídlenia; pripomína tiež svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby využili všetky existujúce možnosti na poskytovanie humanitárnych víz, najmä pre zraniteľné osoby a osobitne pre maloletých bez sprievodu, na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch Únie v krajinách pôvodu alebo tranzitných krajinách; žiada, aby spoločný európsky azylový systém umožňoval takisto prijímať žiadosti o azyl, ako aj spracovávať žiadosti o azyl mimo EÚ alebo na jej vonkajších hraniciach; vyzýva na podporu EÚ pri vytváraní humanitárnych koridorov v prípadoch závažných utečeneckých kríz a kríz spojených s vysídľovaním s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc a zabezpečiť pokrytie najzákladnejších potrieb týchto utečencov a dodržiavanie ich ľudských práv; berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie rámca Únie pre presídľovanie, ale žiada, aby sa aj naďalej vyvíjalo úsilie na úrovni Únie na vytvorenie a posilnenie legálnych ciest, ktoré by dopĺňali presídľovanie;

48.  berie na vedomie nový rámec partnerstva s tromi krajinami považovaný za signál skutočnej politickej činnosti, najmä preto, že jeho cieľom je vzhľadom na dvojsmerný prístup začleniť krátkodobé ciele, ako je záchrana životov v Stredozemí a zvýšenie miery návratov osôb do krajín pôvodu a tranzitných krajín, ako aj dlhodobé ciele, napríklad riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a násilného vysídľovania pomocou posilnenej podpory EÚ poskytovanej tretím krajinám na budovanie kapacít a zlepšenia ich politickej, sociálnej a ekonomickej situácie; zdôrazňuje, že úspech prístupu načrtnutého v oznámení z júna 2016 závisí od schopnosti EÚ ponúknuť ozajstné, spoločne dohodnuté stimuly určené pre tretie krajiny tranzitu a pôvodu, a je znepokojený obmedzenou ponukou, ktorá sa zameriava najmä na riadenie hraníc alebo režimy asistovaného dobrovoľného návratu, čo je síce dôležité a nevyhnutné, ale predstavuje iba krátkodobé čiastočné riešenie tejto mimoriadne zložitej situácie; zdôrazňuje, že nové rámce partnerstva nesmú byť jediným pilierom európskej činnosti v oblasti migrácie, a poukazuje na potrebu vyvážiť a doplniť túto reakciu s dôrazom na rozvoj miestneho hospodárstva, kvalifikáciu a regionálnu mobilitu a na zlepšenie úrovne ochrany v krajinách tranzitu a pôvodu;

49.  pripomína dôležitosť vyváženého prístupu v novom rámci partnerstva; varuje pred akýmkoľvek kvantitatívnym prístupom v novom rámci partnerstva a v súvisiacich paktoch v oblasti migrácie, v ktorých by sa „merateľné zvýšenie počtu a miera návratov osôb“ považovali za hlavný cieľ EÚ; poukazuje na to, že počet navrátených osôb jednoznačne závisí od charakteru migračných tokov a od situácie v krajinách pôvodu; zdôrazňuje, že krátkodobé ciele paktov by sa mali zamerať na to, ako najlepšie riešiť problémy, s ktorými zápasia tretie krajiny, vrátane vypracúvania možností legálnej migrácie, v dôsledku čoho bude klesať nelegálna migrácia a miera úmrtnosti v Stredozemí; žiada zvýšenie štipendií, ktoré sú k dispozícii pre mladých ľudí z tretích krajín; víta skutočnosť, že programy EÚ o návrate a reintegrácii podporujú budovanie kapacít a zlepšenie riadenia migrácie v tranzitných krajinách a krajinách pôvodu; vyzýva na hodnotenie vykonávania návratovej politiky EÚ; poukazuje na to, že tretie krajiny musia dodržiavať svoje záväzky stanovené v dohodách o readmisii;

50.  zdôrazňuje potrebu budovania úzkych partnerstiev s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ z regiónu západného Balkánu v oblasti otázok migrácie a poskytovania potrebnej podpory a spolupráce pri riadení migračných tokov v regióne;

51.  vyzýva na vytvorenie partnerstiev v oblasti mobility a dohôd o cirkulujúcej migrácii s cieľom uľahčiť pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín medzi ich krajinami a EÚ a udržať sociálno-ekonomický rozvoj oboch strán;

52.  zdôrazňuje, že v rámci svojich činností v oblasti odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov s tretími krajinami by Únia mala klásť dôraz na príslušné právo Únie a medzinárodné právo, ako aj na prax v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o základné práva, prístup k medzinárodnej ochrane a pátranie a záchranu, ako aj lepšiu identifikáciu a pomoc pre osoby v zraniteľnej situácii; je presvedčený, že sa to týka najmä odborného vzdelávania v oblasti riadenia hraníc, ktoré by sa za žiadnych okolností nemalo používať ako nástroj na to, aby sa osobám bránilo opustiť svoju krajinu, ako sa stanovuje v medzinárodnom práve;

53.  vyzýva na čo najväčšiu obozretnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s migrantmi posielanými späť do ich krajiny pôvodu alebo do tretej krajiny; zastáva názor, že akýkoľvek dialóg v oblasti návratu a readmisie, a to najmä pokiaľ ide o dohody o readmisii, by sa mal systematicky zaoberať otázkou bezpečnej reintegrácie a bezpečného návratu migrantov; zdôrazňuje, že by sa im mala poskytnúť plná bezpečnosť a ochrana proti ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu, a to aj v centrách zadržiavania, a že Únia musí podporovať programy reintegrácie; pripomína, že žiadna osoba nesmie byť násilne poslaná alebo vrátená do krajiny, v ktorej existuje riziko ohrozenia jej života alebo jej osobnej slobody z dôvodu jej pôvodu, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, alebo kde jej hrozí mučenie, ponižujúce zaobchádzanie a všeobecnejšie porušenie ľudských práv; poukazuje na to, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané;

54.  nabáda tých, ktorí nesú zodpovednosť v oblasti zahraničnej a rozvojovej politiky, aby zabezpečili, že s ľuďmi, ktorí sú vrátení, sa bude zaobchádzať vhodným spôsobom a že sa zachová ich integrita; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali sprievodné programy, ktoré zabezpečia vykonávanie praktických programov pomoci v krajinách pôvodu, ktoré budú obsahovať opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ako aj programy zamerané na budovanie hospodárskych štruktúr vrátane startupov a malých podnikov, rovnako ako odborné a akademické výmenné programy s členskými štátmi EÚ;

55.  zdôrazňuje, že partnerské dohody, napríklad partnerstvo v oblasti mobility, by mali zabezpečovať bezpečné prijatie migrantov v tranzitných krajinách a krajinách pôvodu spôsobom, ktorý je úplne v súlade s ich základnými právami; zdôrazňuje, že Parlament má rozhodné slovo v prípade readmisných dohôd a dohôd o mobilite EÚ, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve (článok 79 ods. 3 ZFEÚ), a osobitne zdôrazňuje, že Parlament musí najskôr udeliť súhlas s uzatvorením dohôd o pridružení a podobných dohôd (článok 218 ods. 6 bod v) ZFEÚ) a že musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania (článok 218 ods. 10 ZFEÚ);

56.  pripomína pozíciu Parlamentu vyjadrenú v uznesení z 12. apríla 2016 o uprednostnení dohôd EÚ o readmisii pred dvojstrannými dohodami uzatvorenými medzi členskými štátmi a tretími krajinami; pripomína nedávne vypracovanie nového dokumentu EÚ o návratoch a zdôrazňuje, že je potrebné jeho uznanie systematicky podporovať v každej novej dohode o readmisii;

57.  víta dialógy na vysokej úrovni, ktoré v mene EÚ ako celku vedú PK/VP a Komisia, a v niektorých prípadoch aj členské štáty, pretože sú osvedčeným a účinným spôsobom, ako podporiť koordináciu; zdôrazňuje, že koordináciu by mala zastrešovať Komisia a ESVČ; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pravidelne informovali Parlament o týchto dialógoch a podávali správy o presnom operačnom vykonávaní rabatského a chartúmskeho procesu a prioritných iniciatív schválených na samite vo Vallette; poukazuje na to, že základnou podmienkou úspechu migračnej politiky EÚ je vzájomná zodpovednosť v rámci partnerstiev uzavretých medzi EÚ a tretími krajinami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že balíky opatrení ktoré Komisia, ESVČ a členské štáty navrhli pre prioritné krajiny ako súčasť nového rámca partnerstva, neboli predložené voleným zástupcom európskych občanov, neboli s nimi prediskutované alebo podporené; odsudzuje tento nedostatok transparentnosti a žiada zapojenie Parlamentu do prípravy paktov o spolupráci v oblasti migrácie a do kontroly ich vykonávania, ktorá musí zabezpečiť plné rešpektovanie ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a záväzkov v oblasti rozvoja vyplývajúcich zo Zmluvy o EÚ;

58.  konštatuje, že splnenie cieľov programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 si vyžaduje, aby EÚ a partnerské krajiny začlenili dobre riadenú dynamiku migrácie do svojich stratégií trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a ESVČ, aby pomáhali krajinám tranzitu pri vypracovaní stratégií integrácie migrantov a vytváraní azylových systémov s vysokou úrovňou ochrany;

59.  zdôrazňuje, že pomoc a spolupráca EÚ musí byť bezpodmienečná a zodpovedať dosahovaniu rozvoja a rastu v tretích krajinách – a tým aj posilňovať rast v rámci EÚ – a obmedzovaniu, a v konečnom dôsledku odstráneniu chudoby v súlade s článkom 208 ZFEÚ, a nie stimulovaniu tretích krajín k spolupráci na readmisii neregulárnych migrantov, násilnému odrádzaniu ľudí od presunov, či zastavovaniu tokov do Európy; pripomína, že tak darcovia, ako aj vlády krajín prijímajúcich pomoc musia pracovať na zlepšení účinnosti pomoci; poznamenáva, že migračné toky sú realitou na medzinárodnej úrovni a nemali by sa stať ukazovateľom výsledkov vonkajšej migračnej politiky EÚ a že dohody s tretími krajinami sa musia riadiť dlhodobými cieľmi a vytvorením trvalých partnerstiev, ako aj dodržiavaním ľudských práv;

60.  zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií vo všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou;

61.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s MVO a expertmi pôsobiacimi v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl s cieľom zmapovať najlepšie spôsoby, ako pomáhať jednotlivcom a sociálnym skupinám v najzraniteľnejších situáciách; vyzýva Komisiu, aby zapojila MVO a expertov v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl s cieľom nájsť čo najlepšie fungujúci mechanizmus a nástroje na predchádzanie konfliktom;

62.  zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť duplicite úsilia, maximalizovať vplyv a účinnosť globálnej pomoci a zabezpečiť, aby sa hlavný dôraz kládol na rozvoj, by Komisia mala udržiavať intenzívny dialóg s miestnymi i medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou a miestnymi samosprávami v partnerských krajinách, ako aj s OSN, o tvorbe, realizácii a hodnotení politík v oblasti migrácie, vysídľovania a utečencov;

63.  upozorňuje na zámer revidovať programové dokumenty v oblasti rozvojovej spolupráce s cieľom splniť nové pakty o spolupráci v oblasti migrácie; zdôrazňuje, že táto revízia sa musí vykonať v súlade so zásadami účinnosti rozvoja a v rámci dialógu s partnerskými krajinami, európskymi a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom; vyzýva na plné zapojenie Parlamentu do všetkých fáz revízie vrátane revízie programových dokumentov v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF); vyzýva členské štáty, aby prepracovali svoju rozvojovú pomoc v súlade so záväzkom vo výške 0,7 % HND s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

64.  vyzýva na vyváženú diskusiu medzi EÚ a jej vonkajšími partnermi; odporúča, aby sa EÚ a jej členské štáty zaviazali k zabezpečeniu zvýšenia možností legálnej migrácie do EÚ, či už z dôvodu hľadania ochrany, na účely zamestnania a vzdelávacie účely, alebo zlúčenia rodiny;

65.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu rýchlejších, lacnejších a bezpečnejších prevodov finančných prostriedkov migrantov v zdrojových aj cieľových krajinách, a to aj prostredníctvom zníženia transakčných nákladov, ako je stanovené v newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016;

66.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad pretrvávajúcim konfliktom v Sýrii, v ktorom násilie páchané na civilnom obyvateľstve, útoky na civilnú infraštruktúru a nemocnice a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva v posledných piatich rokoch viedli k násilnému vysídleniu polovice obyvateľstva; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili prostriedky na predchádzanie konfliktom a krízové riadenie a aby zohrávali väčšiu úlohu pri riešení konfliktov v susedstve EÚ a najmä sýrskeho konfliktu; vyjadruje svoju plnú podporu susedným krajinám Sýrie, ktoré aj naďalej preukazujú mimoriadnu solidaritu, keďže napriek obmedzeným zdrojom prichýlili milióny utečencov; pripomína, že veľká časť týchto utečencov naďalej žije v biednych podmienkach so žiadnym alebo s obmedzeným prístupom k právnemu uznaniu, zdravotníckemu a vzdelávaciemu systému alebo trhom práce; vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom a humanitárnou situáciou 75 000 ľudí, ktorí uviazli pri jordánskej hranici v neoficiálnom tábore Rukban; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v spolupráci a dialógu s Libanonom a Jordánskom a zvýšili finančnú podporu prostredníctvom medzinárodných organizácií aj európskych kanálov, ako aj s ďalšími tretími hostiteľskými krajinami, s cieľom zabezpečiť po prvé, aby utečenci mali slušné životné podmienky a prístup k základným službám, a aby sa im zaručilo právo na voľný pohyb a pracovné príležitosti, a po druhé, aby sa prostredníctvom finančných prostriedkov dosiahli konečné ciele; zdôrazňuje, že by to malo byť spojené s pomocou pre hostiteľské komunity s cieľom posilniť ich hospodársku odolnosť;

67.  konštatuje, že po vykonaní politickej dohody uzavretej medzi členskými štátmi a Tureckom 18. marca 2016 počet ľudí prichádzajúcich do členských štátov „v prednej línii“ klesol; zdôrazňuje obavy týkajúce sa tejto politickej dohody, ktoré verejne vyjadrujú medzinárodné humanitárne organizácie, najmä v súvislosti s dodržiavaním medzinárodného práva a ľudských práv; vyjadruje obavy týkajúce sa situácie v Turecku a dôsledkov, ktoré by to mohlo mať na skutočnosť, že sa považuje za bezpečnú krajinu; zdôrazňuje, že liberalizácia vízového režimu pre Turecko nesmie byť vnímaná ako odmena za spoluprácu s EÚ v oblasti migrácie, ale ako dôsledok striktného splnenia všetkých kritérií stanovených EÚ; varuje pred prevzatím tohto modelu v prípade iných krajín, keďže je potrebné zohľadňovať osobitné charakteristiky každej krajiny a regiónu;

68.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Turecku, kde sa neustále porušujú základné práva, ako je sloboda prejavu alebo zhromažďovania, kde na obyvateľstvo juhovýchodnej časti krajiny útočí jeho vlastná vláda, viac ako 30 000 štátnych úradníkov bolo prepustených zo zamestnania z politických dôvodov a úrady zavreli viac ako 130 médií;

69.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konzultácií a transparentnosti pri formulovaní nedávno podpísanej dohody medzi EÚ a Afganistanom o Spoločnom pokroku v otázkach migrácie, ktorá sa zameriava najmä na readmisiu a umožňuje neobmedzené návraty afganských občanov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú dobrovoľné; vyjadruje znepokojenie nad možnými dôsledkami pre afganských žiadateľov o azyl, ktorí v roku 2016 tvoria druhú najväčšiu národnostnú skupinu žiadateľov o azyl v EÚ; pripomína, že návraty sa môžu uskutočniť len po riadnom zvážení každého jednotlivého prípadu a ak sú plne rešpektované ich práva, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby vyčlenili potrebné zdroje na urýchlenie prebiehajúcich správnych a súdnych konaní;

70.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o rámec EÚ pre migračnú politiku a reakciu na pohyb utečencov, EÚ a jej členské štáty sa rozhodli pre uzatváranie dohôd s tretími krajinami, ktoré bránia parlamentnej kontrole spojenej s metódou Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus hodnotenia najmenej dvakrát za rok v prípade akéhokoľvek politického vyhlásenia podpísaného s tretími krajinami s cieľom posúdiť pokračovanie alebo uzatváranie týchto dohôd; zdôrazňuje potrebu zahrnutia záruk v oblasti ľudských práv do všetkých dohôd uzatvorených v rámci politík v oblasti migrácie a utečencov;

71.  zdôrazňuje, že politika EÚ voči Afrike je jedným z kľúčových prvkov stability a rozvoja v nasledujúcich rokoch a desaťročiach; domnieva sa, že pozornosť EÚ by sa mala naďalej zameriavať na krajiny v regióne Sahel a Africkom rohu, ako aj na nestabilné oblasti severne a južne od neho; upozorňuje na súvislosť medzi rozvojom, bezpečnosťou a migráciou a vyzýva na užšiu spoluprácu v oblasti predchádzania konfliktom a ich riadenia, ako aj pri riešení základných príčin destabilizácie, núteného vysídľovania a neregulárnej migrácie, podpore odolnosti a hospodárskych a rovnakých príležitostí, a pri predchádzaní porušovaniu ľudských práv; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať ústrednú úlohu pri stabilizácii Líbye, a to aj ako prostriedok na zastavenie pokračujúceho porušovania ľudských práv, ktorému čelia Líbyjčania, utečenci a migranti;

Vhodné prostriedky na činnosť

72.  berie na vedomie návrh Komisie na nový a ambiciózny externý investičný plán určený na mobilizáciu investícií v susedných krajinách EÚ a rozvojových tretích krajinách, pod podmienkou, že sa bude vykonávať úplne transparentne a že investície pomôžu zlepšiť podmienky v prijímateľských krajinách, bojovať proti korupcii a zlej správe; konštatuje, že navrhovaný Európsky fond pre udržateľný rozvoj bude čiastočne financovaný z rozpočtových prostriedkov Európskeho rozvojového fondu (ERF), nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja európskeho susedstva (ENI), čo predstavuje použitie rozvojových fondov na podporu investícií súkromného sektora; domnieva sa, že podpora súkromného sektora v tretích krajinách spolu s podporou kultúry dobrej správy vecí verejných a obchodných postupov by nemala byť prezentovaná ako nové opatrenie a mala by sa naďalej posilňovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi vonkajšími nástrojmi financovania, napríklad medzi DCI a ERF, a projektmi s cieľom zamerať pomoc EÚ na priority a zabrániť rozptylu finančných prostriedkov a úsilia; zdôrazňuje potrebu systematickej doplnkovosti tak z hľadiska výberu podporovaných politík, ako aj pri ich finančnom vykonávaní;

73.  zdôrazňuje, že suma 3,35 miliardy EUR vyčlenená na nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) ako súčasť EIP zodpovedá viac ako 5 % z celkovej sumy dostupných prostriedkov z ERF, DCI a Európskeho nástroja susedstva (ENI) v rámci viacročného finančného rámca (VFR); vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie podrobnosti týkajúce sa tohto odhadu a očakávaného vplyvu, a aby uviedla, na akom základe očakáva od členských štátov, iných darcov a partnerov zo súkromného sektora príspevky do tohto fondu vo výške do 44 miliárd EUR, pričom niektoré členské štáty ešte musia prispievať do súčasných trustových fondov;

74.  odporúča, aby boli vyčlenené dostatočné prostriedky na konkrétne opatrenia zamerané na čas, ktorý utečenci alebo vnútorne vysídlené osoby trávia pod dočasnou ochranou a ktorý má pre všetky generácie predstavovať obdobie bohaté na príležitosti rastu a vzdelávania, napríklad vzdelávanie pre deti, odborná príprava pre mladých dospelých, práca pre dospelých; domnieva sa, že ak sa týmto ľuďom umožní návrat domov, vrátia sa „zregenerovaní“ a plní tvorivých síl, a nie vyhoretí, unavení dlhoročným čakaním a beznádejou;

75.  víta návrh Komisie na revíziu VFR, najmä pokiaľ ide o doplnenie rozpočtu EÚ o nástroje na riešenie väčších kríz; očakáva, že navrhnutou revíziou rozpočtových pravidiel sa posilní zodpovednosť a riadne finančné hospodárenie; zdôrazňuje, že riešenie základných príčin migračných tokov zahŕňa aj podporu tretích krajín pri budovaní kapacít;

76.  zdôrazňuje, že EÚ si musí zabezpečiť prostriedky nevyhnutné na dosiahnutie svojich cieľov a vykonávať svoje politiky (článok 311 ZFE), pretože bez dostatočných finančných prostriedkov nemôže vykonávať funkcie, ktoré sa od nej očakávajú ani plniť očakávania európskych občanov; zdôrazňuje ľudské, politické a hospodárske náklady súvisiace s nečinnosťou; konštatuje, že revízia viacročného finančného rámca (VFR) v polovici obdobia – alebo najneskôr rokovania o budúcom VFR – predstavuje vhodnú príležitosť na revíziu vonkajších nástrojov súvisiacich s migráciou a zároveň na zvýšenie rozpočtu EÚ takým spôsobom, ktorý by umožnil ukončenie nástrojov ad hoc a obnovu jednotnosti rozpočtu; rozhodne zdôrazňuje dôležitú úlohu kontroly, ktorá musí byť aj v tejto oblasti vyhradená Európskemu parlamentu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla zvýšenie rozpočtových prostriedkov na vonkajšiu činnosť, pričom prostriedky v tomto rozpočtovom okruhu sú už beztak pomerne nízke, ale že namiesto toho zameriava rozvojové nástroje na migráciu, čím sa odkláňa od iných priorít;

77.  poznamenáva, že zmena zamerania vonkajších finančných nástrojov EÚ na bezpečnosť, budovanie mieru a riešenie konfliktov, migráciu a riadenie hraníc predstavuje nové výzvy vo vzťahu k pôvodným cieľom a zásadám týchto nástrojov;

78.  zdôrazňuje, že riešenie nových a chronických katastrof a stavov zraniteľnosti si vyžaduje dlhodobé predvídateľné investície a dodržiavanie nového programu trvalo udržateľného rozvoja, najmä podporovaním spoločného posudzovania rizika, plánovania a financovania prostredníctvom aktérov v humanitárnej a rozvojovej oblasti, ako aj oblasti budovania mieru a zmeny klímy na báze vzájomnosti;

79.  je presvedčený, že je dôležité, aby právny štát a boj proti korupcii boli kľúčovými prvkami v činnosti EÚ v krajinách pôvodu; zdôrazňuje význam primeraných kontrol využívania finančných prostriedkov určených tretím krajinám s cieľom zabezpečiť, aby sa skutočne používali na určený účel;

80.  konštatuje, že vytváranie trustových fondov a finančných nástrojov ad hoc síce pomáha zhromažďovať zdroje a zaviesť do činnosti EÚ rýchlosť a pružnosť, ale že môže takisto ohroziť zásady účinnosti rozvojovej pomoci a narušiť jednotu rozpočtu a rozpočtovú autoritu Parlamentu; žiada preto, aby mal Parlament väčšiu úlohu v oblasti dohľadu nad využívaním týchto nástrojov, a to okrem iného aj tým, že bude súčasťou riadiacich výborov; pripomína, že účinnosť trustových fondov vo veľkej miere závisí od pripravenosti členských štátov prispievať a od ich plnej účasti; naliehavo vyzýva, aby na takéto nástroje dohliadal Parlament, a požaduje usmernenia pre ich začlenenie do rozpočtu EÚ a do rozsahu jej právomocí;

81.  pripomína, že na Núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, ktorý bol uvedený do činnosti na samite vo Vallette, sa malo vyčleniť 3,6 miliardy EUR; vyzýva členské štáty, aby na tento fond uvoľnili rovnakú sumu, ako vyčlenila Európska komisia, teda 1,8 miliardy EUR;

82.  žiada, aby trustové fondy dodržiavali rovnaké pravidlá a predpisy vzťahujúce sa na tradičné nástroje financovania EÚ vo vzťahu k transparentnosti, rovnakému zaobchádzaniu s partnermi a schopnosti poskytovať partnerom predvídateľné a včasné financovanie;

83.  vyjadruje obavy, že v návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 sa predpokladá nárast v oblasti riadenia migračných tokov či iniciatív v oblasti vnútornej bezpečnosti na úkor fondov súdržnosti EÚ a pôsobenia vo svete;

84.  vyzýva EÚ, aby starostlivo a systematicky vyhodnocovala vplyv financovaných opatrení v oblasti migrácie, vysídľovania a utečencov z hľadiska kvalitného poskytovania humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci;

85.  zdôrazňuje, že cielená podpora založená na miestnej situácii je kľúčovým prvkom účinnej politiky orientovanej na výsledky a že o tejto podpore by sa malo rokovať s tretími krajinami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasné a merateľné ciele, ktoré by sa mali vykonať súdržným a koordinovaným spôsobom pomocou finančných nástrojov vrátane trustových fondov;

86.  víta využitie misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) ako EUCAP Sahel Niger a operácia EUNAVFOR MED Sophia, ktorá by sa mala ďalej posilniť ako prostriedok na ochranu vonkajších hraníc EÚ a na predchádzanie obchodu s ľuďmi a prevádzačstvu migrantov; podporuje spoluprácu s NATO a iniciatívy EÚ, ako je spoločný operačný tím Europolu Mare, na získavanie a spoločné využívanie spravodajských informácií a boj proti prevádzačom, pričom zdôrazňuje, že celosvetová mobilita by sa nemala považovať za hrozbu, ale za príležitosť; v tejto súvislosti pripomína, že záchrana životov na mori a zaručenie práv migrantov musia mať zásadný význam vo všetkých týchto operáciách; odporúča využívať nástroje SBOP na včasné varovanie (prognózy), mediáciu a riešenie konfliktov a zdôrazňuje, že v konfliktných situáciách je dôležité začať plánovať trvalé riešenia čo najskôr;

87.  pripomína strategické partnerstvo EÚ – OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia a jeho priority na roky 2015 – 2018, ktoré boli dohodnuté v marci 2015; nabáda EÚ k ďalšej činnosti s cieľom zohľadniť kľúčovú úlohu ďalších organizácií a krajín a uľahčiť príspevky členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 11 z 28 členských štátov EÚ prisľúbilo na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru 28. septembra 2015 finančnú pomoc; vyzýva členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili svoje vojenské a policajné príspevky v mierových misiách OSN;

88.  víta a podporuje iniciatívy Európskej investičnej banky na udržanie hospodárskej odolnosti južného susedstva EÚ a západného Balkánu prostredníctvom projektov, ktoré vedú k tvorbe pracovných miest, hospodárskej odolnosti a zníženiu chudoby v súlade s vonkajšou politikou Európskej únie;

89.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby Parlamentu a verejnosti poskytli pri najbližšej príležitosti podrobný prehľad rôznych nástrojov a programov financovania – ako aj ich súčinnosť s programami členských štátov – v 16 prioritných krajinách,[6] s ktorými sa EÚ zapája do dialógov na vysokej úrovni o migrácii, a v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM); vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že medzi prioritnými krajinami existujú represívne režimy, ktoré sú samy hlavnou príčinou úteku utečencov zo svojich krajín; pripomína, že GPMM je aj naďalej zastrešujúcim rámcom vonkajšej migračnej a azylovej politiky EÚ, ale poznamenáva, že nedávne iniciatívy politiky naňho odkazovali len v obmedzenej miere, a žiada objasnenie významu GPMM v súčasnom kontexte, ako aj preskúmanie GPMM v súlade s odporúčaniami IOM;

90.  víta nasadenie európskych styčných úradníkov pre migráciu do prioritných krajín ako prvý krok k posilneniu spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti migrácie; odporúča posilnenie personálu zaoberajúceho sa problematikou spravodlivosti a vnútorných vecí v rámci delegácie EÚ s jasným mandátom pre rozvoj koordinácie v rámci členských štátov;

91.  zdôrazňuje potrebu skôr decentralizovaného prístupu, a nie pokračujúceho centralizovaného prístupu z Bruselu, prostredníctvom lepšieho využitia delegácií EÚ – ktoré sa stali vo veľmi krátkom čase cenným nástrojom – a uplatnenia väčšej flexibility a kratšieho programovacieho obdobia, najmä v prípade ohrozených krajín; vyzýva na vymenovanie regionálnych koordinátorov s kapacitou riadiť rozvoj a spoluprácu a vonkajšie vzťahy s cieľom zabezpečiť jednotný prístup založený na miestnej situácii;

92.  odporúča propagovať s podporou EÚ informačné kampane v tretích krajinách, ktorých cieľom je informovať občanov o ich právach a povinnostiach v oblasti mobility a upozorniť ich na riziká, ktorým by mohli čeliť v priebehu svojej cesty – najmä pokiaľ ide o prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi – s cieľom pomôcť im prijať čo najviac informované rozhodnutie;

93.  vyzýva na lepšie využívanie partnerských programov a opatrení TAIEX, nielen na výmenu najlepších postupov a odbornú prípravu, ale aj na rozvoj a spoluprácu s osobitným dôrazom na krajiny pod tlakom;

°

°  °

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam 16 prioritných krajín určených v novom rámci partnerstva s tretími krajinami v súlade s európskou migračnou agendou a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú migrantov a utečencov a pracujú s nimi.

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
• [2]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0073.
• [3]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0037.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0404.
• [6]  Eritrea, Etiópia, Mali, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Sudán, Ghana, Pobrežie Slonoviny, Alžírsko, Maroko, Tunisko, Afganistan, Bangladéš a Pakistan.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (10.11.2016  )

pre Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozvoj

k riešeniu pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ
(2015/2342(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Daniele Viotti

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozvoj, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že finančná odozva na pretrvávajúci prílev utečencov prebieha ad hoc a ukazuje, že v rozpočte Únie a vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 až 2020 chýbajú potrebné zdroje a flexibilita na rýchly a komplexný prístup k veľkým vonkajším krízam; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť základné príčiny pohybov utečencov a migrantov;

2.  ľutuje, že Komisia sa uchyľuje k vedľajším rozpočtovým mechanizmom, ako sú trustové fondy a nástroj pre utečencov v Turecku, s cieľom zvýšiť dostupné finančné prostriedky; poznamenáva, že tento cieľ sa nie vždy úspešne dosiahol a že sa tým narúša transparentné riadenie rozpočtu, ako aj opatrenia v oblasti kontroly rozpočtu; upozorňuje na ostatné núdzové situácie súvisiace s utečencami a prisťahovalcami, ktorí sa už roky dostávajú do južnej Európy cez severoafrické pobrežie;

3.  vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že nové vedľajšie mechanizmy vedú k obchádzaniu rozpočtového orgánu a oslabovaniu jednotnosti rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že vytváranie finančných nástrojov mimo rozpočtu EÚ musí byť aj naďalej výnimkou a musí vo všetkých prípadoch podliehať kontrole zo strany Európskeho parlamentu; naliehavo vyzýva, aby na takéto nástroje dohliadal Parlament, a požaduje usmernenia na ich začlenenie do rozpočtu EÚ a do rozsahu jej právomocí;

4.  poznamenáva, že zmena zamerania vonkajších finančných nástrojov EÚ na bezpečnosť, budovanie mieru a riešenie konfliktov, migráciu a riadenie hraníc predstavuje nové výzvy vo vzťahu k pôvodným cieľom a zásadám týchto nástrojov;

5.  víta však návrh nového európskeho plánu pre vonkajšie investície, ktorý predložila Komisia a ktorý je znova zameraný na investície v záujme podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja v krajinách susedstva EÚ a v Afrike, a zdôrazňuje potrebu systematickej doplnkovosti tak z hľadiska výberu podporovaných politík, ako aj pri ich finančnom vykonávaní; očakáva, že investičným plánom sa podporí udržateľný rozvoj bez toho, aby sa tým narušili ľudské práva, zmierňovanie zmeny klímy a dobrá správa vecí verejných, a že sa zabezpečí transparentné riadenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj a jeho projektov;

6.  víta návrh Komisie na revíziu VFR, najmä pokiaľ ide o doplnenie rozpočtu EÚ o nástroje na riešenie väčších kríz; očakáva, že navrhnutou revíziou rozpočtových pravidiel sa posilní zodpovednosť a riadne finančné hospodárenie; zdôrazňuje, že riešenie základných príčin migračných tokov zahŕňa aj podporu tretích krajín pri budovaní kapacít;

7.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia dodržiavať svoje finančné záväzky prijaté v súvislosti so Sýriou a s utečencami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	10.11.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 4 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Patricija Šulin, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrey Novakov, Stanisław Ożóg, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (12.12.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozvoj

o riadení tokov utečencov a migrantov – úloha vonkajšej činnosti Únie
(2015/2342(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marie-Christine Vergiat

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozvoj, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  keďže humanitárna kríza postihuje viac ako 65,3 milióna „vysídlených“ osôb[1] vrátane 21,3 milióna utečencov a 40,8 milióna vnútorne vysídlených osôb (trikrát viac vysídlených osôb ako v roku 2014); keďže tieto osoby utekajú pred konfliktmi a prenasledovaním; keďže 80 % migračných pohybov je medzi krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu a len veľmi malé rozdiely v príjmoch, a keďže tieto krajiny len veľmi zriedkavo majú nástroje na ochranu práv migrantov alebo akékoľvek nástroje v oblasti azylu;

2.  keďže na tomto pohybe osôb sa často zúčastňujú ľudia, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu a migranti, a to vo všeobecnosti komplikuje situáciu; keďže je prvoradé chrániť postavenie a práva utečencov a žiadateľov o azyl, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ale keďže je zároveň potrebné chrániť práva migrantov a nestigmatizovať ich; keďže každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej;

3.  keďže čoraz viac neplnoletých osôb prichádza cez Stredozemné more a napriek rastúcemu počtu zachránených počet úmrtí v Stredozemnom mori naďalej rastie (4 233 začiatkom novembra v porovnaní s 3770 prípadmi za celý rok 2015);

4.  keďže zavedenie migračného rámca založeného na ľudských právach, umožňujúceho vytvorenie a rozvoj legálnych spôsobov migrácie pre migrantov a utečencov vrátane možností presídlenia umožní EÚ využiť hospodárske a sociálne výhody mobility a zaviesť skutočne celostnú politiku a zabezpečiť dôveryhodnosť EÚ v rámci diskusie o migrácii a ľudských právach;

5.  keďže je možné, že do roku 2050 bude v dôsledku zmeny klímy vysídlená miliarda ľudí, pričom viac ako 40 % celosvetového obyvateľstva žije v oblastiach so závažnými problémami s vodou; keďže už teraz sa zmena klímy stala jednou z hlavných príčin migrácie; keďže je pravdepodobné, že sa hospodárske straty v dôsledku prírodných pohrôm, ktoré teraz dosahujú 300 miliárd EUR ročne, ešte dramaticky zvýšia;

6.  keďže Dvor audítorov vyjadril vážne pochybnosti o účinnosti výdavkov EÚ na vonkajšiu migráciu vrátane projektov zameraných na ľudské práva migrantov; keďže Dvor audítorov tiež uviedol, že bezpečnosť a ochrana hraníc bola hlavným prvkom Európskych migračných výdavkov;

7.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov odhaduje počet osôb bez štátnej príslušnosti najmenej na 10 miliónov;

8.  zdôrazňuje, že migrácia je celosvetový jav, ktorý si vyžaduje globálne riešenie; zastáva názor, že je preto nevyhnutný štruktúrovaný a neustály dialóg s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami utečencov a migrantov; zdôrazňuje skutočnosť, že ak Únia a jej členské štáty chcú byť dôveryhodnejšie a vyhnúť sa dvojakým normám, musia ísť príkladom zabezpečením podpory a ochrany ľudských práv migrantov vo svojej vnútornej a vonkajšej politike a spolupracovať s tretími krajinami pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a ľudských práv, zásady nevyhostenia a práva na azyl; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prejavili solidaritu nielen medzi sebou, ale aj s tretími krajinami pôvodu a tranzitu, a to prijímaním vysokého počtu utečencov a migrantov a zlepšovaním životných podmienok v utečeneckých táboroch v blízkosti krajín pôvodu žiadateľov o azyl;

9.  vyjadruje solidaritu s osobami, ktoré sú nútené opustiť svoju krajinu v dôsledku mnohých faktorov, ako napríklad konfliktov, prenasledovania, vykorisťovania, násilia páchaného na základe pohlavia, porušovania ľudských práv, extrémnej chudoby alebo z environmentálnych príčin, či už prírodného alebo antropogénneho pôvodu;

10.  vyjadruje znepokojenie nad prudkým nárastom správ a svedectiev odhaľujúcich vzostup násilia voči migrantom, najmä zraniteľným osobám (ženy, osamotené maloleté osoby, osoby so zdravotným postihnutím, LGBTI); pripomína, že úspešné vykonávanie migračnej politiky zameranej na ľudské práva vyžaduje odmietnutie negatívneho vnímania migrácie a myšlienok o migrácii, ktoré podporuje kontraproduktívne a neúčinné bezpečnostné opatrenia, čo vedie ku kriminalizácii a stigmatizácii migrantov a prispieva k nárastu xenofóbie v Európskej únii;

11.  zdôrazňuje, že vysídleným osobám, ktoré sú v zraniteľnej situácii, ako sú ženy, deti alebo LGBTI, hrozí vyššie riziko diskriminácie, vykorisťovania a zneužívania pozdĺž migračných trás, čo znamená, že im treba poskytovať osobitnú ochranu a podporu; žiada Európsku úniu o vypracovanie programov odbornej prípravy v rámci svojej spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o osobitné potreby zraniteľných migrantov a utečencov;

12.  upriamuje pozornosť na pretrvávajúcu potrebu toho, aby EÚ posudzovala problematiku osôb bez štátnej príslušnosti v rámci svojej politiky vonkajších vzťahov, a to najmä preto, že postavenie osoby bez štátnej príslušnosti je významnou príčinou nútenej migrácie, v súlade so záväzkom Komisie a ESVČ prijatom v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie; odsudzuje obmedzenia a zákazy odchodu alebo návratu migrantov v niektorých štátoch a dôsledky stavu bez štátnej príslušnosti v oblasti prístupu k právam; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zrušili trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin;

13.  uznáva, že deti predstavujú čoraz väčšiu časť migrantov a utečencov; pripomína, že detskí migranti sú mimoriadne zraniteľní, najmä ak sú bez sprievodu, a že majú nárok na medzinárodnú ochranu založenú na najlepších záujmoch dieťaťa; zdôrazňuje, že zadržiavaním detí len na základe ich štatútu migranta alebo štatútu ich rodičov sa porušujú ich práva a toto zadržiavanie nikdy nemôže byť v ich záujme; požaduje jasnú a komplexnú európsku stratégiu s osobitnými postupmi s cieľom chrániť všetky deti, či už sú samotné alebo v sprievode rodičov alebo iných osôb, bez ohľadu na ich migračný štatút, a to v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa;

14.  zdôrazňuje, že ženy a LGBTI môžu byť vystavené špecifickým formám prenasledovania a diskriminácie založenej na pohlaví, ktoré by mali byť platnými dôvodmi požiadania o azyl, vrátane, ale nie výlučne, fyzického násilia, znásilnenia a sexuálneho násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených manželstiev, domáceho násilia a tzv. zločinov v mene cti; zdôrazňuje, že ženy a LGBTI sú vystavené riziku rodovo podmieneného násilia vrátane sexuálneho násilia pozdĺž migračných trás, a poukazuje na to, že ženy a dievčatá bez sprievodu, tehotné ženy, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby sú ešte viac vystavené tomuto násiliu; vyzýva Európsku úniu, aby rozvíjala rodový rozmer v rámci spolupráce s tretími krajinami v tejto oblasti; žiada, aby sa okamžite skoncovalo so zadržiavaním tehotných žien, obetí znásilnenia, sexuálneho násilia a násilia založeného na rodovej príslušnosti vo všeobecnosti;

15.  pripomína, že programy vonkajšej spolupráce EÚ s niektorými tretími krajinami by za žiadnych okolností nemali zhoršiť situáciu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a porušovať právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej a berie na vedomie posilnenie prepracovania spolupráce EÚ s týmito krajinami, ako sa uvádza v oznámení Európskej komisie zo 7. júna 2016, ako aj odkaz na potrebu prispôsobiť každú novú dohodu situácii každej dotknutej tretej krajiny; zdôrazňuje, že keď si to vyžaduje situácia v dotknutej tretej krajine, dohody by sa čo najskôr mali začať zaoberať otázkou presídľovania alebo iných legálnych spôsobov na získanie medzinárodnej ochrany v rámci Únie; konštatuje, že existuje vôľa, aby sa do týchto dohôd zahrnula mnohostranná povaha európskej politiky; žiada preto, aby príslušné výbory Parlamentu boli náležite informované o opatreniach prijatých pri uzatváraní každej novej dohody tak, aby Parlament mohol vyjadriť svoj názor na nástroje plánované a uplatniteľné na osobitné podmienky každej príslušnej tretej krajiny; vyjadruje znepokojenie nad rokovaniami o neformálnych dohodách s tretími krajinami týkajúcimi sa spolupráce v oblasti núteného návratu a readmisie do krajín pôvodu alebo miesta pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, prítomnosti alebo pobytu na území členských štátov, a to bez vykonania kontroly a dohľadu Európskeho parlamentu, ako v prípade rokovaní o dohode medzi EÚ a Tureckom z 18. marca 2016 a dokumentu o spoločnom napredovaní v oblasti migrácie medzi Afganistanom a EÚ zo 4. októbra 2016; pripomína, že v súlade s článkom 218 ZFEÚ Európsky parlament musí udeliť súhlas pred uzavretím dohôd o pridružení alebo podobných dohôd a že Európsky parlament musí byť okamžite a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu;

16.  zdôrazňuje, že tretie krajiny, a najmä rozvojové krajiny, čelia výzvam, ktoré ohrozujú práva a ochranu rastúceho počtu osôb;

17.  berie na vedomie Newyorskú deklaráciu z 19. septembra 2016 a víta vôľu na uzavretie dvoch globálnych dohôd o utečencoch a migrantoch do roku 2018; vyzýva Úniu, aby koordinovala úsilie členských štátov, pokiaľ ide o ich zapájanie sa do vypracúvania týchto dohôd; v tejto súvislosti zastáva názor, že Únia by mala uprednostniť zintenzívnenie svetového úsilia v oblasti presídlenia, aby medzinárodné spoločenstvo prevzalo svoje záväzky v súvislosti s celosvetovými potrebami v oblasti presídľovania; preto vyzýva na rýchly pokrok v súvislosti s problematikou rámca Únie pre presídľovanie s cieľom maximalizovať vplyv Únie v tejto oblasti;

18.  uznáva, že legálne a bezpečné cesty pre migrantov a utečencov sú najlepším spôsobom, ako bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a ich pašovaniu, ako aj právny štát, dodržiavanie zásad demokracie a zavedenie účinného azylového systému; pripomína, že prevádzanie migrantov a obchodovanie s ľuďmi sú odlišné javy, ale že medzi oboma môžu byť aj prieniky, ktoré so sebou prinášajú riziko, že skupiny páchateľov využívajú utečencov a migrantov ako obete obchodovania s ľuďmi, najmä neplnoleté osoby bez sprievodu a ženy cestujúce samé; opätovne potvrdzuje, že opatrenia prijaté proti obchodovaniu s ľuďmi by nemali mať negatívny vplyv na práva obetí tohto obchodovania, migrantov, utečencov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa okamžite skoncovalo so zadržiavaním obetí obchodovania s ľuďmi a detí;

19.  berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie rámca Únie pre presídľovanie, ale žiada, aby sa aj naďalej vyvíjalo úsilie na úrovni Únie na vytvorenie a posilnenie legálnych ciest, ktoré by dopĺňali presídľovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili konkrétne opatrenia predovšetkým prostredníctvom programov presídľovania, udeľovania humanitárnych víz alebo modrej karty, ktoré umožnia otvoriť skutočne bezpečné a legálne cesty pre migrantov a utečencov, aby sa zastavilo pašovania migrantov a obchodovanie s ľuďmi a aby sa predchádzalo úmrtiam na ceste do Európy; je presvedčený najmä, že pre pracovníkov by mali byť rozvinuté legálne spôsoby migrácie, pretože predstavujú významnú príležitosť pre budúcnosť Únie, a to so zreteľom na veľké demografické a hospodárske výzvy, ktorým čelí; domnieva sa, že politika Únie v oblasti víz by sa mala podporovať ako nástroj na posilnenie príležitostí na mobilitu, medzikultúrnych a vedeckých výmen, ale aj s cieľom poskytnúť viac možností odbornej prípravy a štúdií štátnym príslušníkom tretích krajín;

20.  žiada, aby pre tých, ktorí utekajú pred konfliktmi a prenasledovaním bola zabezpečená medzinárodná ochrana, a to prostredníctvom povinných programov presídľovania na úrovni EÚ aj celosvetovej úrovni, ako aj rozšírením politiky zlučovania rodín a vydávaním humanitárnych víz na základe harmonizovaných postupov na konzulátoch a veľvyslanectvách členských štátov; žiada, aby osoby, ktoré majú nárok na medzinárodnú ochranu, mohli využívať tak v Európskej únii, ako aj v blízkosti regiónov pôvodu programy ochrany, ktoré im umožnia prežiť v dôstojných podmienkach a pri zohľadnení potrieb obzvlášť zraniteľných osôb, a vyzýva EÚ, aby financovala mechanizmy ochrany a starostlivosti o zraniteľné osoby s cieľom zaistiť predovšetkým ochranu počas celej migračnej cesty najmä poskytnutím osobitných priestorov pre ženy a deti;

21.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podporovala v krajinách pôvodu a tranzitu informačné kampane o rizikách spojených s migráciou maloletých a so zneužívaním, ktorého sa dopúšťa organizovaný zločin;

22.  zdôrazňuje, že politiky Únie a rozvojové fondy musia umožňovať vytvárať podmienky vhodné na hospodársky rast, znižovanie chudoby a vytváranie pracovných miest v krajinách pôvodu migrantov; preto je znepokojený zvyšujúcou sa tendenciou podmieniť všetky politiky EÚ spoluprácou v oblasti kontroly hraníc, a to aj prostredníctvom readmisných dohôd; vyjadruje poľutovanie nad presunom finančných prostriedkov na rozvojové nástroje na opatrenia v oblasti tzv. riadenia migrácie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali kumulatívne účinky veľkého počtu návratov, spolu s návratmi z iných krajín, na stabilitu krajiny, do ktorej sa migranti vracajú, a vyjadruje znepokojenie z prvej správy o pokroku Komisie o rámci partnerstva s tretími krajinami, najmä pokiaľ ide o Etiópiu, ktorá poukazuje na nedostatočné výsledky v oblasti návratu a ktorá nedávno vyhlásila výnimočný stav;

23.  zdôrazňuje, že v rámci svojej činností v oblasti odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov s tretími krajinami by Únia mala klásť dôraz na medzinárodné právo a právo Únie, ako aj na prax v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o základné práva, prístup k medzinárodnej ochrane a pátranie a záchranu, ako aj lepšiu identifikáciu a pomoc pre osoby v zraniteľnej situácii; je presvedčený, že sa to týka najmä odborného vzdelávania v oblasti riadenia hraníc, ktoré by sa za žiadnych okolností nemalo používať ako nástroj na to, aby sa osobám bránilo opustiť svoju krajinu, ako sa stanovuje v medzinárodnom práve;

24.  žiada, aby všetky dohody uzavreté s tretími krajinami, ktoré zaručujú práva migrantov bez ohľadu na ich štatút, boli v súlade s medzinárodným právom a podporuje prijatie príslušných právnych predpisov vrátane tých, ktoré sa týkajú azylu, čo predovšetkým znamená, že samotné prekročenie hraníc sa nesmie považovať za dôvod na odňatie slobody;

25.  zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl a že za každých okolností by migranti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, mali mať možnosť podať žiadosť o azyl, ktorá musí byť spracovaná v súlade s medzinárodným právom; trvá na tom, aby migranti mali prístup k mechanizmom podávania sťažností a aby im boli poskytnuté vhodné záruky týkajúce sa zákazu vyhostenia; požaduje zhromažďovanie špecializovaných, detailných a pravidelne aktualizovaných informácií o právach ľudí, najmä v prípade žien, detí, ľudí s postihnutím a LGBTI, v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl vrátane tých krajín, ktoré sa považujú za bezpečné; vyzýva preto na zvýšenie financovania na spracovanie žiadostí o azyl, najmä pre Grécko a Taliansko;

26.  pripomína svoju pozíciu vyjadrenú v uznesení z 12. apríla 2016 o uprednostnení dohôd EÚ o readmisii pred dvojstrannými dohodami uzatvorenými medzi členskými štátmi a tretími krajinami; pripomína nedávne vypracovanie nového dokumentu EÚ o návratoch a zdôrazňuje, že jeho uznanie by sa malo systematicky podporovať v každej novej dohode o readmisii;

27.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s MVO a odborníkmi pôsobiacimi v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl s cieľom zmapovať najlepšie možné spôsoby, ako pomáhať jednotlivcom a sociálnym skupinám v najzraniteľnejších situáciách;

28.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s MVO a odborníkmi v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, aby sa zaviedli najúčinnejšie mechanizmy a nástroje na predchádzanie konfliktom;

29.  vyzýva na najväčšiu obozretnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s migrantmi vracanými späť do ich krajiny pôvodu alebo do tretej krajiny; zastáva názor, že akýkoľvek dialóg v oblasti návratu a readmisie, a to najmä pokiaľ ide o dohody o readmisii, by sa mal systematicky zaoberať otázkou bezpečnej reintegrácie a bezpečného návratu migrantov; zdôrazňuje, že by mali mať zabezpečenú plnú bezpečnosť a ochranu proti ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu, a to aj v centrách zadržiavania, a že Únia musí podporovať programy reintegrácie; pripomína, že žiadna osoba nesmie byť násilne poslaná alebo vrátená do krajiny, v ktorej existuje riziko ohrozenia jej života alebo jej osobnej slobody z dôvodu jej pôvodu, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, riziko mučenia, ponižujúceho zaobchádzania a všeobecnejšie porušenia ľudských práv, a pripomína, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané;

30.  podporuje zodpovedné osoby v oblasti zahraničnej a rozvojovej politiky pri zabezpečovaní toho, aby sa s ľuďmi, ktorí sú vrátení, zaobchádzalo vhodným spôsobom a aby sa zachovala ich integrita; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali sprievodné programy, ktoré zabezpečia vykonávanie praktických programov pomoci v krajinách pôvodu, ktoré budú obsahovať opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ako aj programy zamerané na budovanie hospodárskych štruktúr vrátane startupov a malých podnikov, rovnako ako odborné a akademické výmenné programy s členskými štátmi EÚ;

31.  zdôrazňuje význam spolupráce s tretími krajinami v boji proti prevádzačom a obchodovaniu s ľuďmi, aby sa mohla riešiť problematika sietí v čo najskoršom štádiu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť justičnú a policajnú spoluprácu s týmito krajinami s cieľom odhaliť a rozložiť siete; okrem toho pripomína potrebu posilniť kapacity týchto krajín, aby mohli účinným spôsobom stíhať a sankcionovať zodpovedné osoby; preto vyzýva na podnecovanie spolupráce medzi Európskou úniou, členskými štátmi, Europolom, Eurojustom a príslušnými tretími krajinami;

32.  pripomína, že siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi pri uskutočňovaní svojej trestnej činnosti v plnej miere využívajú internet, a preto je veľmi dôležité, aby Európska únia v tejto súvislosti zintenzívnila svoju činnosť, najmä v rámci Europolu a jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), a svoju spoluprácu s tretími krajinami v tejto oblasti;

33.  pripomína, že obchodníci s ľuďmi môžu na presun svojich obetí do Európy využívať legálne spôsoby migrácie; domnieva sa, že kritériá, ktoré tretie krajiny musia spĺňať pred uzavretím akejkoľvek dohody o liberalizácii vízového režimu s Úniou, by mali osobitne zahŕňať spoluprácu týchto tretích krajín v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby tejto otázke a otázke boja proti prevádzačom v rámci rokovaní o týchto dohodách venovala osobitnú pozornosť;

34.  zdôrazňuje skutočnosť, že vzťahy Únie s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu musia spĺňať kritériá transparentnosti, demokratického dohľadu a zodpovednosti; vyzýva na vyhodnotenie a rozpočtovú kontrolu finančných prostriedkov použitých v rámci vonkajších politík Únie v oblasti migrácie, a najmä procesov z Rabatu a Chartúmu, dohody medzi EÚ a Tureckom a núdzového trustového fondu pre Afriku, pokiaľ ide o vykonávanie, účinky, kontinuitu a súdržnosť rôznych dostupných finančných nástrojov Európskej únie v prospech tretích krajín; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť spoľahlivosť a stabilitu dotknutých partnerských krajín; vyzýva Európsku komisiu, aby požadovala viac transparentnosti v riadení týchto fondov, a žiada, aby dohody, ktoré Únia uzavrela s tretími krajinami, ako aj dohody medzi agentúrami EÚ a príslušnými orgánmi týchto krajín podliehali demokratickej kontrole; vyjadruje poľutovanie najmä nad chýbajúcim parlamentným dohľadom nad vonkajšími činnosťami európskej agentúry pre pohraničnú stráž, a v tejto súvislosti žiada, aby systematicky podávala Európskemu parlamentu správy o vykonávaní pracovných dohôd a spoločných operácií s tretími krajinami v súvislosti s občianskou spoločnosťou;

35.  zdôrazňuje príkladnú solidaritu Libanonu a Jordánska a úsilie vyvíjané týmito dvomi krajinami, ktoré samotné prijali približne 1,7 milióna sýrskych utečencov, pri riešení utečeneckej krízy a vyzýva Európsku úniu, aby obnovila svoj záväzok a finančnú podporu pre Agentúru Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) pôsobiacu v oboch krajinách;

36.  zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií vo všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou;

37.  pripomína, že degradácia životného prostredia spôsobená zmenou klímy, prírodnými katastrofami, priemyselnými škodami alebo poškodeným životným prostredím predstavuje faktor zvyšujúci vysídľovanie obyvateľstva; domnieva sa, že vonkajšia činnosť Únie by mala prispievať k znižovaniu zraniteľnosti obyvateľstva voči environmentálnym rizikám, k poskytovaniu pomoci osobám vysídleným pod vplyvom zmien životného prostredia, ako aj k spolupráci s tretími krajinami na celosvetovej úrovni v záujme riešenia problému environmentálnej migrácie; žiada teda osobitne Úniu, aby dala k dispozícií dostatočné prostriedky krajinám postihnutým zmenou klímy s cieľom pomôcť im prispôsobovať sa jej dôsledkom a zmierňovať jej účinky; dôrazne trvá na skutočnosti, že toto financovanie by nemalo byť na úkor tradičných foriem rozvojovej spolupráce, ktorej cieľom je znižovanie chudoby; vyzýva Úniu a členské štáty, aby brali svoju zodpovednosť vážne, pokiaľ ide o problematiku zmeny klímy a vykonávanie Parížskej dohody, a aby sa zapojili do diskusie o pojmoch „klimatickí utečenci“ a „environmentálne vysídlené osoby“ s cieľom prípadne priznať právne postavenie a medzinárodnú ochranu ľuďom, ktorí utekajú z environmentálnych dôvodov.

38.  vyzýva EÚ, aby poskytla podporu na odbornú prípravu orgánom zodpovedným za kontrolu hraníc v susedných tretích krajinách, najmä tých, cez ktoré prechádzajú hlavné migračné toky na ceste do Európy;

39.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby dôrazne presadzovala zodpovednú vonkajšiu politiku, ktorá rieši hlboké príčiny migrácie;

40.  vyzýva EÚ, aby prispela k zlepšeniu podmienok v utečeneckých táboroch v Jordánsku a Libanone, v ktorých sa v súčasnosti nachádza vyše 1 800 000 utečencov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	8.12.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	26 22 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Heinz K. Becker, Malin Björk, Caterina Chinnici, Ignazio Corrao, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Lorenzo Fontana, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Claude Moraes, József Nagy, Péter Niedermüller, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Harald Vilimsky, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marina Albiol Guzmán, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Daniel Dalton, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Salvatore Domenico Pogliese, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Grapini, Karoline Graswander-Hainz, Esther Herranz García, Sabine Lösing

• [1]  http://www.unhcr.org/fr/news/stories/2016/6/57641727a/deplacements-populations-precedent-travers-monde.html

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	31.1.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	53 16 9
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Louis Aliot, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Klaus Buchner, Ignazio Corrao, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Raymond Finch, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Michael Gahler, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, György Hölvényi, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Stelios Kouloglou, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Alex Mayer, David McAllister, Linda McAvan, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Elly Schlein, Alyn Smith, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Eleftherios Synadinos, László Tőkés, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans, Anders Primdahl Vistisen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marina Albiol Guzmán, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Angel Dzhambazki, Mariya Gabriel, Mike Hookem, Antonio López-Istúriz White, Bernd Lucke, Norbert Neuser, Norica Nicolai, Urmas Paet, Soraya Post, Paul Rübig, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Adam Szejnfeld, Mylène Troszczynski, Željana Zovko

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

53	+
ALDE	Petras Auštrevičius, Charles Goerens, Norica Nicolai, Urmas Paet, Jozo Radoš, Jasenko Selimovic, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans
EFDD	Ignazio Corrao
PPE	Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Mariya Gabriel, Michael Gahler, György Hölvényi, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Paul Rübig, Adam Szejnfeld, László Tőkés, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica
S&D	Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Afzal Khan, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Linda McAvan, Norbert Neuser, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri, Soraya Post, Elly Schlein, Elena Valenciano
VERTS/ALE	Klaus Buchner, Heidi Hautala, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Jordi Solé, Igor Šoltes

16	-
ECR	Amjad Bashir, Bas Belder, Angel Dzhambazki, Anna Elżbieta Fotyga, Bernd Lucke, Anders Primdahl Vistisen
EFDD	Raymond Finch, Mike Hookem
ENF	Louis Aliot, Mario Borghezio, Mylène Troszczynski
GUE/NGL	Marina Albiol Guzmán, Javier Couso Permuy
NI	Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke, Eleftherios Synadinos

9	0
GUE/NGL	Stelios Kouloglou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa
PPE	Arnaud Danjean, Tunne Kelam, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Jacek Saryusz-Wolski, Anna Záborská

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa