SPRÁVA o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2018, oddiel III – Komisia

8.3.2017 - (2016/2323(BUD))

Výbor pre rozpočet
Spravodajca: Siegfried Mureşan

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2018, oddiel III – Komisia

(2016/2323(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[1],

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení [2](ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[3],

- so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie[4],

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017[5] a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2017 o rozpočtových usmerneniach na rok 2018 (6522/2017),

–  so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0060/2017),

A.  keďže rok 2018 bude piatym rokom viacročného finančného rámca 2014 – 2020 (VFR);

B.  keďže vnútorný hospodársky a sociálny kontext, ako aj vonkajšie výzvy a politická neistota pravdepodobne budú vyvíjať tlak na rozpočet EÚ na rok 2018;

C.  keďže rozpočtová reakcia na bezprostredné výzvy a krízy musí byť sprevádzaná udržateľnými odpoveďami, ktoré sú zamerané na investície do spoločnej budúcnosti Únie;

Rozpočet zameraný na udržateľný rast, zamestnanosť a bezpečnosť

1.  víta dôležitú úlohu, ktorú zohráva rozpočet EÚ pri dosahovaní konkrétnych odpovedí na výzvy, ktorým EÚ čelí; zdôrazňuje, že dôstojné, kvalitné a stabilné pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí, hospodársky rast a sociálno-ekonomická konvergencia, migrácia, bezpečnosť a boj s populizmom, ako aj zmena klímy sú hlavnými obavami na úrovni EÚ a že rozpočet EÚ je súčasťou riešenia týchto otázok; zdôrazňuje, že solidarita musí zostať základnou zásadou rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že len silný a cielený rozpočet EÚ so skutočnou európskou pridanou hodnotou prinesie prospech všetkým členským štátom aj občanom EÚ; očakáva, že Komisia predloží návrh rozpočtu na rok 2018, ktorý umožní EÚ aj naďalej vytvárať prosperitu prostredníctvom rastu a zamestnanosti a zaručiť bezpečnosť svojich občanov;

2.  domnieva sa, že rozpočet musí byť pri zachovaní rozpočtovej disciplíny EÚ vybavený nástrojmi, ktoré mu umožnia reagovať na viacero kríz súčasne, pričom sa vyžaduje určitá miera flexibility; zastáva názor, že zatiaľ čo rast a zamestnanosť sú aj naďalej hlavnými prioritami rozpočtu EÚ, udržateľný pokrok a rozvoj v týchto oblastiach sa musia dosiahnuť súbežne s riešením obáv občanov EÚ v súvislosti s ochranou a bezpečnosťou; opätovne požaduje tematické zameranie pri stanovovaní priorít pre rozpočet EÚ na rok 2018;

Výskum, infraštruktúru a MSP ako kľúčové faktory umožňujúce rast a zamestnanosť

3.  zdôrazňuje, že posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ, infraštruktúra, náležite financovaný výskum, podpora na rozvoj zručností zamestnancov a nepretržité úsilie EÚ zamerané na posilňovanie investícií sú kľúčom k zaisteniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest; domnieva sa, že tvorba sociálne a environmentálne udržateľných a dobre platených pracovných miest musí byť jednou z hlavných priorít rozpočtu EÚ; zastáva názor, že pracovné miesta vytvára hlavne súkromný sektor, a že treba preto zaistiť primeranú rozpočtovú podporu na zvýšenie investícií do súkromného aj verejného sektora, s osobitným zameraním na MSP; preto zdôrazňuje význam okruhu 1a, ktorý prináša skutočnú pridanú hodnotu pre európskych občanov a podniky, a požaduje primeranú úroveň financovania tohto okruhu;

4.  zdôrazňuje, že investície do výskumu a inovácie vrátane podpory pre začínajúce podniky sú predpokladom dosiahnutia skutočnej konkurencieschopnosti v EÚ a existencie inovatívneho a konkurencieschopného hospodárstva EÚ na celosvetovej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku neadekvátneho financovania EÚ v oblasti výskumu a inovácie je miera úspešnosti žiadostí znepokojivo nízka a že niekoľko vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácie nemá prístup k finančným prostriedkom EÚ; poznamenáva, že mnohé zainteresované strany vrátane MSP sú odradené od predkladania návrhov projektov v rámci programu Horizont 2020; v tejto súvislosti žiada, aby sa pre program Horizont 2020 zabezpečili rozpočtové prostriedky na primeranej úrovni a aby pokračoval v programe zjednodušovania; zdôrazňuje, že väčší rozpočet pre program Horizont 2020 by nemal byť na úkor ostatných výskumných programov;

5.  uznáva skutočnosť, že MSP sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a budú aj naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu v celej EÚ; domnieva sa, že MSP sú hlavným zdrojom tvorby pracovných miest, a preto potrebujú primeraný prístup k finančným prostriedkom; v tejto súvislosti žiada, aby sa rozpočtové prostriedky programu COSME zvýšili, a to s ohľadom na úspešnosť tohto programu; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť program COSME v novom VFR, aby mohla EÚ poskytnúť MSP významnejšiu podporu; je presvedčený, že vytvorenie synergií s ostatnými finančnými nástrojmi by viedlo k lepším výsledkom;

6.  dôrazne podporuje ďalší rozvoj a zlepšenie interoperability európskych sietí infraštruktúry; zastáva názor, že financovanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú úroveň financovania v roku 2018;

7.  zdôrazňuje dôležitú úlohu a potenciál Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pri znižovaní pretrvávajúceho nedostatku investícií v Európe a uznáva pozitívne výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli; víta aj návrh Komisie na rozšírenie EFSI až do roku 2020, ktorý by sa mal zamerať na ďalšie zlepšenie jeho fungovania vrátane uplatňovania zásady doplnkovosti a geografickej vyváženosti, čo si vyžaduje ďalšie úsilie; zdôrazňuje, že výber projektov, ktoré sa budú financovať prostredníctvom EFSI, by sa mal zakladať na kvalite a riadiť dopytom; víta úmysel Komisie posilniť úlohu Európskeho centra investičného poradenstva, pokiaľ ide o poskytovanie cielenejšej miestnej technickej pomoci v rámci celej EÚ a posilnenie rovnováhy z geografického hľadiska; vyzýva tiež Komisiu, aby pravidelne analyzovala pridanú hodnotu EFSI prostredníctvom hodnotenia dosahu účinkov fondu;

Vzdelávanie a zamestnanosť mladých ľudí – predpoklady úspechu mladšej generácie

8.  domnieva sa, že vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom udržateľných, dobre platených a stabilných pracovných miest; zdôrazňuje dôležitosť mobility ako prostriedku, ktorý mladým Európanom umožní využiť rôzne zručnosti ľudí a zároveň rozšíri príležitosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania; v tejto súvislosti víta úlohu programu Erasmus+ pri uľahčovaní vnútroeurópskej mobility študentov, učňov a dobrovoľníkov; je presvedčený, že najmä v čase rastúceho nacionalizmu a populizmu je dôležité uľahčiť prirodzenú interakciu medzi rôznymi európskymi národmi a kultúrami s cieľom posilniť európske povedomie a identitu; v tejto súvislosti žiada, aby sa financovanie programu Erasmus+ v roku 2018 opäť zvýšilo;

9.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je jedným z hlavných problémov na európskej úrovni, pričom má mimoriadne vysoký sociálny dosah, a to najmä v najchudobnejších regiónoch Únie a že ohrozuje celú generáciu mladých Európanov a oslabuje dlhodobý hospodársky rast; zdôrazňuje, že v rámci zmierovacej dohody týkajúcej sa rozpočtu EÚ na rok 2017 bude suma 500 miliónov EUR prostredníctvom opravného rozpočtu v roku 2017 pridelená iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) podstatne prispieva k dosiahnutiu prioritných cieľov Únie v oblasti pracovných miest a rastu a je naďalej pevne odhodlaný zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a na jej pokračovanie do konca súčasného VFR a zároveň zlepšiť jej fungovanie a vykonávanie; v tejto súvislosti podčiarkuje dôležitosť stratégie EÚ pre mládež;

10.  pozitívne vníma návrh na zriadenie európskeho poukazu na Interrail k 18. narodeninám; zdôrazňuje, že tento projekt má potenciál zvyšovať európske povedomie a identitu; zdôrazňuje však, že takýto projekt by sa nemal financovať na úkor iných úspešných programov EÚ, najmä v oblasti mládeže a kultúry, mal by byť v čo najväčšej miere sociálne inkluzívny a mal by obsahovať ustanovenia o začlenení obyvateľov z okrajových ostrovov Európy; žiada Komisiu, aby posúdila prípadné náklady a zdroje financovania v prípade tejto iniciatívy a predložila relevantné návrhy;

Tradičné priority rozpočtu EÚ ako investičné politiky

11.  dôrazne podporuje regionálnu politiku ako jeden z hlavných investičných nástrojov rozpočtu EÚ, ktorý zabezpečuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; zdôrazňuje, že táto politika vytvára rast a pracovné miesta vo všetkých členských štátoch; vyjadruje však znepokojenie nad neprijateľnými oneskoreniami vo vykonávaní operačných programov na úrovni EÚ v rámci súčasného VFR, ktoré dosiaľ viedli k nižším investíciám a nedokázali v dostatočnej miere prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest alebo k zníženiu hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov v európskych regiónoch a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby určila príčiny oneskorení, a členské štáty, aby spolupracovali s cieľom riešiť tieto príčiny, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa dokončilo určovanie riadiacich, kontrolných a certifikačných orgánov a aby sa výrazne zrýchlilo vykonávanie;

12.  uznáva význam európskeho poľnohospodárskeho sektora pri udržiavaní potravinovej bezpečnosti a riadení biodiverzity v EÚ; vyjadruje svoju plnú podporu poľnohospodárom, ktorí sú postihnutí ruským embargom, vtáčou chrípkou, krízou v mliekarenskom sektore a v sektore mäsa; vyzýva preto Komisiu, aby naďalej podporovala poľnohospodárov v celej Európe pri vysporiadaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; požaduje, aby sa primeraná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a rybolovu;

Vnútorné výzvy

13.  je presvedčený, že za súčasných okolností rozpočet EÚ nepostačuje na riešenie následkov migračnej a utečeneckej krízy a súvisiacich humanitárnych výziev, ako aj problémov v oblasti bezpečnosti, ako je šíriaci sa medzinárodný terorizmus; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa musí nájsť udržateľné riešenie tohto problému, keďže opakovaná mobilizácia osobitných nástrojov, ako je nástroj flexibility, ukázala, že rozpočet EÚ nebol pôvodne navrhnutý na riešenie kríz takéhoto rozsahu; upozorňuje, že sa musí prijať súdržná stratégia riešenia migračnej a utečeneckej krízy vrátane jasných, merateľných a zrozumiteľných cieľov; pripomína však, že potreba mobilizovať dodatočné prostriedky, aby bolo možné čeliť týmto výzvam, by nemala mať prednosť pred ostatnými dôležitými politikami Únie, napríklad v oblasti zamestnanosti a rastu;

14.  víta úlohu, ktorú zohrávajú nástroje, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), pri riešení dôsledkov migračnej a utečeneckej krízy a súvisiacich humanitárnych výziev, a požaduje primerané rozpočty pre tieto fondy v nadchádzajúcich rokoch; pripomína dôležitosť zásady, podľa ktorej sa na financovaní opatrení potrebných na primerané zaopatrenie utečencov majú členské štáty podieľať spoločne; víta tiež úlohu agentúr EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako je Europol, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, EASO, Eurojust, Agentúra Európskej únie pre základné práva a eu-LISA, a v tejto súvislosti požaduje, aby sa ich mandát vykonával s primerane zvýšeným rozpočtom a počtom zamestnancov; je presvedčený, že EÚ musí investovať viac do posilnenia a riadenia svojich hraníc, zlepšenia spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a vnútroštátnymi orgánmi, boja proti terorizmu, radikalizácii a vážnej a organizovanej trestnej činnosti, a to zlepšením integračných opatrení a postupov, zabezpečením interoperability informačných systémov a zaručením riadnych návratových operácií u tých, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu, pričom je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia;

15.  zdôrazňuje, že súčasný rozpočet Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) vo výške asi 700 miliónov EUR v záväzkoch nie je dostatočný na riešenie bezpečnostných výziev vyplývajúcich z medzinárodného terorizmu; žiada preto, aby sa zvýšili finančné zdroje s cieľom posunúť bezpečnostnú infraštruktúru na primeranejšiu a modernejšiu úroveň;

16.  pripomína význam európskych agentúr pri zabezpečovaní vykonávania európskych právnych priorít, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ, týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti, rastu, zamestnanosti a riadenia súčasnej migračnej a utečeneckej krízy; trvá preto na tom, aby sa poskytli primerané finančné a ľudské zdroje na administratívne aj operačné výdavky, ktoré agentúram umožnia plnenie pridelených úloh a dosahovanie čo najlepších výsledkov; pokiaľ ide o zvýšenia počtu zamestnancov a rozpočtových prostriedkov pre agentúry od rozpočtu na rok 2014 zdôrazňuje, že tieto zvýšenia sa považujú za súčasť nového politického vývoja a právnych predpisov, ktoré nevstupujú do výpočtu cieľa zníženia počtu pracovníkov o 5 %; preto zdôrazňuje, že v rámci rozpočtu na rok 2018 by sa nemali očakávať žiadne ďalšie zníženia v plánoch pracovných miest európskych agentúr presahujúce už dohodnuté zníženie o 5 %, a to v prípade každej inštitúcie a každého orgánu Európskej únie podľa medziinštitucionálnej dohody;

17.  dôrazne podporuje iniciatívy v oblasti obranného výskumu s cieľom podporiť lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a dosiahnuť synergické účinky v oblasti obrany; zdôrazňuje však, že na túto činnosť je potrebné poskytnúť nové zdroje, keďže ide o novú politickú iniciatívu s významným vplyvom na rozpočet EÚ; požaduje okrem toho preskúmanie všetkých možností financovania výskumného programu v oblasti obrany s osobitným rozpočtom v rámci budúceho VFR; pripomína, že pri súčasnom dodržiavaní ustanovení zakotvených v zmluvách je potrebná posilnená spolupráca v oblasti obrany s cieľom reagovať na bezpečnostné výzvy, ktorým EÚ čelí a ktoré sú spôsobené dlhotrvajúcou nestabilitou v susedstve EÚ a neistotou týkajúcou sa záväzkov niektorých partnerov EÚ v súvislosti s cieľmi NATO; okrem toho zdôrazňuje potrebu zvýšenia konkurencieschopnosti a inovácie v európskom obrannom priemysle, čo môže prispieť k stimulovaniu rastu a tvorbe pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané rozpočtové prostriedky na riešenie vonkajších výziev jednotnejším spôsobom; berie na vedomie zriadenie Európskeho obranného fondu s takzvanými oknami výskumu a spôsobilosti;

18.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí podporovať plnenie cieľov stanovených v Parížskej dohode a vlastných dlhodobých cieľov EÚ v oblasti klímy tým, že sa splní ciel vyčlenenia 20 % výdavkov na oblasť klímy vo VFR na roky 2014 – 2020; so znepokojením poznamenáva, že ciele EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 nebudú splnené bez výrazného dodatočného úsilia; zdôrazňuje preto, že je dôležité začleňovať ochranu biodiverzity do celého rozpočtu EÚ s osobitným zameraním na program LIFE a sústavu Natura 2000;

Vonkajšie výzvy

19.  opäť potvrdzuje svoje presvedčenie, že s cieľom riešiť hlavné príčiny súčasnej migračnej a utečeneckej krízy a zodpovedajúcich humanitárnych výziev musí EÚ zintenzívniť svoju úlohu prostredníctvom investícií v krajinách pôvodu migračných tokov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla plán účinného riešenia migračnej krízy; zdôrazňuje, že je potrebné väčšie strategické prispôsobenie všetkých nástrojov rozvojovej politiky s cieľom zabezpečiť stabilný hospodársky a sociálny rozvoj a neohroziť pritom vykonávanie existujúcich vonkajších politík; konštatuje, že investície do infraštruktúry, bývania, vzdelávania, zdravotníckych služieb a podpory MSP s osobitným zameraním na tvorbu pracovných miest, sociálnu ochranu a začleňovanie sú súčasťou riešenia základných príčin migrácie; víta preto ako súčasť riešenia týchto výziev vonkajší investičný plán (EIP) ako súdržný a koordinovaný rámec na podporu investícií v Afrike a v krajinách susedstva, berúc do úvahy, že ho treba úplne zosúladiť s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a že by mal prispievať k dosahovaniu týchto cieľov; očakáva, že prostredníctvom EIP sa podporí udržateľný rozvoj bez toho, aby sa tým narušili ľudské práva, zmierňovanie zmeny klímy a dobrá správa vecí verejných, a že sa zabezpečí transparentné riadenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj a jeho projektov;

20.  konštatuje, že súčasná tendencia Komisie siahať po druhoradých rozpočtových mechanizmoch, ako sú nástroj pre utečencov v Turecku, trustové fondy a iné podobné nástroje, sa nie vždy osvedčila ako úspešná; je však znepokojený tým, že finančnými nástrojmi mimo rozpočtu Únie sa oslabuje transparentné hospodárenie s rozpočtom a obmedzuje právo Parlamentu vykonávať účinnú kontrolu výdavkov; trvá preto na svojom postoji, že ad hoc vonkajšie finančné nástroje, ktoré sa objavili v posledných rokoch, musia byť začlenené do rozpočtu EÚ, pričom Parlament má mať plnú kontrolu nad vykonávaním týchto nástrojov; zdôrazňuje však, že tieto nástroje by sa nemali financovať na úkor ostatných existujúcich vonkajších nástrojov; všíma si rozdiely medzi sľubmi a samotnými príspevkami do týchto fondov zo strany členských štátov a naliehavo ich žiada, aby dodržali svoje sľuby a vyrovnali príspevky do EÚ;

21.  zdôrazňuje, že jednou z podmienok zachovania stability a prosperity v EÚ je stabilné susedstvo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že sa uprednostnia investície v susedstve EÚ s cieľom podporiť úsilie zamerané na riešenie hlavných problémov, ktorým táto oblasť čelí, a to najmä migračnej a utečeneckej krízy a súvisiacich humanitárnych výziev v južnom susedstve a ruskej agresie vo východnom susedstve; opakuje, že podporovanie krajín, ktoré vykonávajú dohody o pridružení s EÚ, je nevyhnutné v záujme uľahčenia politických a hospodárskych reforiem, ale zdôrazňuje, že takáto podpora by sa mala poskytovať len vtedy, ak tieto krajiny plnia kritériá oprávnenosti, najmä pokiaľ ide o zásady právneho štátu a presadzovania demokratických inštitúcií;

Dostatočné platobné rozpočtové prostriedky vedúce k lepšej dôveryhodnosti EÚ

22.  opakuje svoje predchádzajúce výzvy na zaistenie primeranej úrovne platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ, aby tak mohol plniť svoj hlavný účel ako investičný rozpočet; je presvedčený, že túto úlohu nemožno splniť, ak EÚ nesplní svoje záväzky a ohrozí tak svoju dôveryhodnosť;

23.  zdôrazňuje, že oneskorenia v realizácii programov v rámci zdieľaného hospodárenia na obdobie 2014 – 2020 viedli k poklesu žiadostí o platbu na roky 2016 a 2017; je osobitne znepokojený možným opätovným nahromadením nezaplatených účtov na konci obdobia súčasného VFR a pripomína ich bezprecedentnú úroveň 24,7 miliardy EUR na konci roka 2014; víta skutočnosť, že Komisia pri príležitosti revízie VFR v polovici trvania po prvýkrát poskytla prognózu platieb do roku 2020, zdôrazňuje však, že je potrebné ju náležite každý rok aktualizovať s cieľom umožniť rozpočtovému orgánu včas prijať potrebné opatrenia;

24.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že konečná dohoda o revízii VFR v polovici trvania sa ešte nedosiahla, niekoľko pozitívnych prvkov revízie, o ktorých sa práve rokuje – najmä v súvislosti so zvýšenou flexibilitou – by sa mohlo ukázať ako nápomocných pri predchádzaní budúcej platobnej kríze a reakcii na ňu; je presvedčený, že ak sa má vykonávanie politiky súdržnosti urýchliť podľa očakávaní, bude pravdepodobne potrebná vyššia flexibilita už nasledujúci rok, aby sa v reakcii na to v rozpočte EÚ zabezpečila primeraná úroveň platobných rozpočtových prostriedkov s cieľom zabrániť hromadeniu nezaplatených účtov v rámci politiky súdržnosti na konci roka;

25.  opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej sa platby na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) musia počítať nad rámec stropu platieb VFR, ako je to v prípade záväzkov; zdôrazňuje, v súvislosti s prebiehajúcou revíziou VFR v polovici trvania, potenciálny pokrok dosiahnutý v otázke zahrnutia platieb spojených s osobitnými nástrojmi VFR do rozpočtu, a to vďaka revízii rozhodnutia o rezerve na nepredvídané udalosti z roku 2014, aj keď táto otázka nebola jednoznačne vyriešená;

Vyhliadky do budúcnosti

26.  zdôrazňuje, že podľa nariadenia o VFR Komisia predloží do konca roka 2017 svoje návrhy na VFR po roku 2020, ktoré by mali zohľadniť rozhodnutie Spojeného kráľovstva opustiť EÚ, čo bude mať vplyv na VFR po roku 2020; zdôrazňuje, že pre toto rozhodnutie nie je možné pokračovať v práci ako obvykle; pripisuje najväčšiu dôležitosť procesu, ktorý vedie k vytvoreniu nového finančného rámca a reformovaného a efektívnejšieho rozpočtu EÚ, a očakáva, že bude primeraný výzvam, ktorým Únia čelí, a záväzkom, ktoré už prijala; vyzýva na urýchlené a pozitívne ukončenie prebiehajúcej revízie VFR v polovici trvania, ktorá môže zabezpečiť potrebné prispôsobenie súčasného rozpočtového rámca a určitú doplnkovú flexibilitu rozpočtu EÚ nevyhnutnú pre dosiahnutie cieľov Únie;

27.  zdôrazňuje, že predvídateľnosť a dlhodobá udržateľnosť rozpočtu EÚ je základným predpokladom silnej a stabilnej Európskej únie; zdôrazňuje potrebu zosúladiť trvanie VFR s trvaním politických cyklov Parlamentu aj Komisie; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ poskytne príležitosť na riešenie dlhodobých problémov, ktoré rozpočtu EÚ bránili dosiahnuť jeho skutočný potenciál, najmä pokiaľ ide o príjmovú stranu rozpočtu, s cieľom postupne zrušiť všetky rabaty a korekcie; opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v prospech hĺbkovej reformy vlastných zdrojov EÚ a v tejto súvislosti víta predloženie záverečnej správy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vyvodili zodpovedajúce závery z tejto správy a zanalyzovali uskutočniteľnosť vykonávania odporúčaní skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, čo by pomohlo dosiahnuť väčšiu stabilitu, zjednodušenie, autonómnosť, spravodlivosť a predvídateľnosť rozpočtu EÚ; očakáva, že akékoľvek nové vlastné zdroje by mali viesť k zníženiu príspevkov členských štátov založených na HND; víta záver skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, pokiaľ ide o skutočnosť, že rozpočet EÚ sa musí sústrediť na oblasti, ktoré prinášajú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, a prístup primeranej návratnosti, ktorý by sa mal skončiť, keďže zo správy vyplýva, že všetky členské štáty majú z rozpočtu EÚ prínos, a to bez ohľadu na ich „čistý zostatok“;

28.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vypracovávaní a vykonávaní stratégie rozpočtu EÚ zameraného na výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť pravidlá, začleňovať proces monitorovania a rozvíjať príslušné ukazovatele výkonnosti;

29.  zdôrazňuje, že zásada rodovej rovnosti by mala byť podľa možností začlenená vo všetkých hlavách rozpočtu EÚ ako horizontálny politický cieľ;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Parlament ako jediná inštitúcia, ktorú demokraticky volia občania EÚ, bol v plnej miere zapojený do všetkých záležitostí týkajúcich sa rozpočtu;

31.  vyzýva Radu, aby splnila svoje politické vyhlásenia a spolupracovala s cieľom zabezpečiť, aby EÚ mala primeraný rozpočet;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

-

• [1]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
• [2]  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
• [5]  Ú. v. EÚ L 51, 28.2.2017, s. 1.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	6.3.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	28 3 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Jordi Solé, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Tiemo Wölken, Stanisław Żółtek
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Paul Denanot, Anneli Jäätteenmäki, Louis Michel, Andrey Novakov, Tomáš Zdechovský
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Inés Ayala Sender, Olle Ludvigsson, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Ulrike Rodust, Birgit Sippel, Kathleen Van Brempt

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

28	+
Alde	Jean Arthuis, Gérard Deprez, Anneli Jäätteenmäki, Louis Michel
PPE	Reimer Böge, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Tomáš Zdechovský, Patricija Šulin
S&D	Inés Ayala Sender, Jean-Paul Denanot, Eider Gardiazabal Rubial, Olle Ludvigsson, Vladimír Maňka, Victor Negrescu, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Ulrike Rodust, Birgit Sippel, Kathleen Van Brempt, Tiemo Wölken
Verts/ALE	Indrek Tarand

3	-
EFDD	Jonathan Arnott
ENF	Stanisław Żółtek
NI	Eleftherios Synadinos

4	0
ECR	Richard Ashworth, Bernd Kölmel
GUE/NGL	Liadh Ní Riada
Verts/ALE	Jordi Solé

Vysvetlenie symbolov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa