SPRÁVA o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ
10.12.2018 - (2018/2155(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Andrzej Grzyb
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na medzinárodnú ochranu slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, ktorú zaručuje článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, Deklarácia o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981, článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach a články 10, 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na pripomienku Rady pre ľudské práva č. 22 z 30. júla 1993 k článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na jej rezolúciu 16/18 z 12. apríla 2011 o boji proti neznášanlivosti, negatívnym stereotypom, stigmatizácii, diskriminácii, podnecovaniu k násiliu a násiliu voči osobám na základe náboženského vyznania alebo viery,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej články 2 a 21,
– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,
– so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe náboženského vyznania alebo viery,
– so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada 25. júna 2012, a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokracii na roky 2015 – 2019,
– so zreteľom na usmernenia EÚ z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,
– so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 k návrhu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania[2], zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš[3] a zo 14. decembra 2017 o situácii Rohingov[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o novom prístupe EÚ k ľudským právam a demokracii – hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie od jej vytvorenia[5], a najmä na jeho odseky 27 a 28,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015[6], najmä na jeho odsek 14, a na svoje uznesenie z 23. novembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2016[7], najmä na jeho odsek 8,
– so zreteľom na akčný plán z Rabatu, ktorým sa zakazuje propagovať národnostnú, rasovú alebo náboženskú nenávisť, ktorá sama o sebe predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, ktorý uverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) 5. októbra 2012,
– so zreteľom na mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania mimo EÚ;
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete[8],
– so zreteľom na závery Rady z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva a na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 s názvom Súbor nástrojov pre prístup založený na právach, ktorý zahŕňa všetky ľudské práva v záujme rozvojovej spolupráce EÚ (SWD(2014)0152),
– so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia saudskému blogerovi a aktivistovi Rá'ifovi Badawímu v roku 2015 za jeho pozoruhodné úsilie podporiť otvorenú diskusiu o náboženstve a politike vo svojej krajine; so zreteľom na jeho pretrvávajúce väznenie po tom, ako bol odsúdený na desať rokov väzenia, tisíc rán bičom a vysokú finančnú pokutu za údajnú „urážku islamu“,
– so zreteľom na prípad pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej, ktorá bola uväznená a odsúdená na smrť za rúhanie, a na jej nedávne zbavenie obvinenia,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0449/2018),
A. keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ktorá je v rámci EÚ a v tomto uznesení všeobecne uvádzaná ako právo na slobodu náboženského vyznania a viery, je ľudské právo, ktoré neoddeliteľne prináleží všetkým ľuďom, a základné právo, ktoré platí pre každého jednotlivca rovnako a nemôže podliehať žiadnej forme diskriminácie, ako je to zakotvené v medzinárodných a európskych zakladajúcich textoch vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv Európskej únie; keďže každý má právo na to, aby boli rešpektované všetky jeho ľudské práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v Charte základných práv EÚ bez diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, schopnosti, rodu, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo absencie náboženského vyznania; keďže podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa opatrenia Únie na medzinárodnej scéne riadia zásadami, ktoré boli rozhodujúce pri jej vytvorení; keďže podľa článku 2 zmluvy je Únia založená na spoločnostiach, v ktorých prevažuje pluralizmus a tolerancia;
B. keďže zásada odluky cirkvi od štátu je hlavnou ústavnou zásadou na celom svete a v Európe;
C. keďže Európsky parlament definuje sekularizáciu ako dôsledné oddelenie náboženských a politických orgánov, čo znamená odmietnutie akýchkoľvek náboženských zásahov do fungovania verejných inštitúcií a akýchkoľvek verejných zásahov do náboženských záležitostí s výnimkou zasahovania na účel dodržiavania pravidiel bezpečnosti a verejného poriadku (vrátane rešpektovania slobody iných osôb) a zaručovania rovnakej slobody svedomia pre všetkých, či už veriacich, agnostikov, alebo ateistov;
D. keďže z práva na slobodu náboženského vyznania a viery vyplýva právo jednotlivca vybrať si, v čo chce veriť alebo neveriť, právo zmeniť alebo zanechať náboženstvo a presvedčenie bez akýchkoľvek obmedzení a právo praktizovať náboženstvo a vieru a zodpovedajúcim spôsobom aj slobodu myslenia a svedomia podľa vlastného výberu a hlásiť sa k nim, či už individuálne, alebo v spoločenstve a rovnako v súkromí, ako aj na verejnosti; keďže náboženské vyznanie a viera môžu byť vyjadrené pri bohoslužbách, obradoch, zachovávaní zvykov a učení a uskutočňované prostredníctvom slobody myslenia a svedomia; keďže sloboda náboženského vyznania a viery zahŕňa právo spoločenstiev veriacich a neveriacich chrániť alebo zanechať svoj etos a konať v súlade s ním a nárok uznať právnu subjektivitu náboženských, sekulárnych a nekonfesionálnych organizácií; keďže ochrana osôb bez ohľadu na to, či sa hlásia k akémukoľvek náboženstvu alebo sú bez vierovyznania, a účinné riešenie porušovania slobody náboženského vyznania a viery, ako sú diskriminácia alebo právne obmedzenia na základe náboženstva alebo viery, sú základnými podmienkami na zabezpečenie toho, aby osoby mohli využívať slobodu náboženského vyznania a viery na rovnakom základe;
E. keďže teistické, neteistické a ateistické presvedčenie, ako aj právo nevyznávať žiadne náboženstvo alebo vieru je tiež chránené podľa článku 18 ICCPR. keďže vyznávanie či nevyznávanie náboženstva alebo viery je absolútnym právom a nesmie sa za žiadnych okolností obmedzovať;
F. keďže všetky ľudské práva a základné slobody sú nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené; keďže sloboda náboženského vyznania a viery zahŕňa aspekty mnohých iných ľudských práv a základných slobôd, ako je sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania a združovania, je od nich závislá a spolu zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti všetkým formám intolerancie a diskriminácie na základe náboženského vyznania a viery;
G. keďže sloboda náboženského vyznania musí končiť tam, kde by jej uplatňovanie porušovalo práva a slobody iných, a keďže praktizovanie náboženstva alebo vykonávanie presvedčenia nemôže nikdy pod žiadnou zámienkou odôvodňovať násilný extrémizmus či mrzačenie, ani nesmie dať nikomu voľnú ruku, aby konal takým spôsobom, ktorý by narúšal prirodzenú dôstojnosť jednotlivca;
H. keďže rešpektovanie slobody náboženského vyznania a viery priamo prispieva k demokracii, rozvoju, právnemu štátu, mieru a stabilite; keďže porušovanie slobody náboženského vyznania a viery je čoraz rozšírenejšie, postihuje ľudí vo všetkých častiach sveta, zasahuje do dôstojnosti ľudského života a spôsobuje alebo prehlbuje neznášanlivosť a často predstavuje počiatočné varovné signály potenciálneho násilia a konfliktov; keďže štáty musia uplatňovať náležitú starostlivosť s cieľom predchádzať, vyšetrovať a trestať násilné činy alebo ich hrozbu voči osobám na základe ich náboženského vyznania alebo viery, ako aj zabezpečiť zodpovednosť v prípade, že k takémuto porušovaniu dôjde;
I. keďže podľa článku 21 Zmluvy o EÚ Európska únia podporuje a háji univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a zachovávanie ľudskej dôstojnosti ako súčasť hlavných zásad svojej zahraničnej politiky;
J. keďže v mnohých krajinách stále pretrvávajú náboženské obmedzenia a neznášanlivosť vychádzajúce zo strany vlád alebo spoločností; keďže niektoré náboženské menšiny čelia výraznejším hrozbám a prenasledovaniu zo strany štátnych a neštátnych aktérov; keďže obhajcovia ľudských práv na celom svete, ktorí bojujú za slobodu náboženského vyznania a viery, sú čoraz viac vystavení hrozbám a útokom;
K. keďže v snahe o dosiahnutie cieľa posunúť slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania prostredníctvom zahraničnej politiky EÚ prijala Rada v júni 2013 usmernenia EÚ o podpore a ochrane slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania a v máji 2016 Komisia vymenovala prvého osobitného vyslanca pre podporu slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania mimo EÚ na jednoročný mandát, ktorý sa odvtedy obnovil dvakrát na jeden rok;
L. keďže EÚ podporuje slobodu náboženského vyznania a viery na medzinárodnej úrovni a prostredníctvom multilaterálnych fór najmä tým, že prevzala vedúce postavenie na tematických uzneseniach o slobode náboženského vyznania a viery na Valnom zhromaždení OSN a na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (RĽP), podporuje mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery a spolupracuje s ním, ale aj prostredníctvom spolupráce s podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami;
M. keďže podpora slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to aj prostredníctvom podpory občianskej spoločnosti na ochranu práv veriacich a neveriacich, a najmä jednotlivcov patriacich k náboženským a vieroučným menšinám, podpora obhajcov ľudských práv a boja proti diskriminácii na základe náboženského vyznania a viery, ako aj podpora medzikultúrneho a medzináboženského dialógu sú prioritou financovania v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na roky 2014 – 2020; keďže Európsky rozvojový fond (ERF) a finančné nástroje EÚ, ako napríklad nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), nástroj európskeho susedstva (ENI), nástroj na podporu stability a mieru a nástroj predvstupovej pomoci (IPA) taktiež podporili projekty, ktoré prispievajú k zlepšeniu prostredia slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania;
1. zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ktorá sa v rámci EÚ a v tomto uznesení všeobecne uvádza ako sloboda náboženského vyznania a viery, je všeobecným ľudským právom, hodnotou EÚ a dôležitým a nespochybniteľným pilierom dôstojnosti s výrazným vplyvom na všetkých jednotlivcov, ich osobnú identitu a rozvoj a na spoločnosti; zdôrazňuje, že jednotlivcom musí byť poskytnutá sloboda usporiadať si svoj osobný život v súlade s ich vlastným presvedčením; zdôrazňuje, že právo na slobodu náboženského vyznania a viery zahŕňa aj právo neveriť, zastávať teistické, neteistické, agnostické či ateistické presvedčenie a právo odpadlíctva od viery; potvrdzuje, že sloboda náboženského vyznania a viery musí byť všetkými stranami riadne chránená, presadzovaná a zabezpečovaná a tiež posilňovaná prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a kultúrami v súlade s článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a hodnotami Európskej únie stanovenými v Zmluve o Európskej únii a Charte základných práv Európskej únie; zdôrazňuje povinnosť štátov zaručiť slobodu náboženského vyznania a viery a zaobchádzať so všetkými jednotlivcami rovnako, bez akejkoľvek diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery, v záujme zachovania mierových, demokratických a pluralitných spoločností, ktoré rešpektujú rozmanitosť a jednotlivé vierovyznania;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v posledných rokoch nastal dramatický nárast počtu prípadov porušovania slobody náboženského vyznania a viery na celom svete a prenasledovania veriacich a neveriacich; odsudzuje účelové využívanie náboženských otázok na politické účely a násilie, obťažovanie alebo sociálne tlaky voči jednotlivcovi alebo skupine ľudí na základe myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery; odsudzuje prenasledovanie etnických a náboženských skupín, neveriacich, ateistov a akýchkoľvek iných menšín a útoky na tieto osoby, ako aj prenasledovanie žien a dievčat i jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie; odsudzuje nútené konvertovania a škodlivé praktiky, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj nútené manželstvá a niektoré ďalšie praktiky, ktoré sú spojené s prejavom náboženského vyznania alebo viery alebo sú považované za takýto prejav, a žiada, aby bola voči páchateľom týchto činov okamžite vyvodená zodpovednosť; zdôrazňuje, že porušovania slobody náboženského vyznania a viery sú často príčinou vojen alebo iných foriem ozbrojených konfliktov, alebo ich čoraz viac vyostrujú, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu humanitárneho práva vrátane masových vrážd alebo genocídy; zdôrazňuje, že porušovanie slobody náboženského vyznania a viery oslabuje demokraciu, bráni rozvoju a negatívne ovplyvňuje využívanie iných základných slobôd a práv; zdôrazňuje, že to zaväzuje medzinárodné spoločenstvo, EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdiť svoje odhodlanie a posilniť ich opatrenia na presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery pre všetkých;
3. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ sa zaviazali posilniť dodržiavanie ľudských práv ako zásadu, ktorou sa riadi zahraničná politika EÚ; víta skutočnosť, že usmernenia EÚ z roku 2013 začlenili podporu a ochranu slobody náboženského myslenia a viery do zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ, a v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie posilnenie činností zameraných na zvyšovanie povedomia a vykonávanie týchto usmernení;
4. zdôrazňuje, že v súlade s článkom 17 ZFEÚ sa EÚ zaviazala udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami; vyzdvihuje účinky tohto dialógu, pokiaľ ide o dodržiavanie ostatných ľudských práv; zdôrazňuje, že takýto dialóg medzi kultúrami a náboženstvami sa často stretáva s väčšou otvorenosťou niektorých medzinárodných partnerov EÚ a vytvára východisko pre pokrok v iných oblastiach;
5. zdôrazňuje, že je dôležité osloviť neveriacich v krajinách, v ktorých sa nemôžu organizovať a nemôžu uplatňovať slobodu zhromažďovania;
Stratégia EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania a viery prostredníctvom medzinárodných vzťahov a spolupráce
6. víta posilnenie podpory slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ v posledných rokoch, najmä prostredníctvom globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019; víta skutočnosť, že toto zlepšenie sa dosahuje prostredníctvom posilneného záväzku mnohých partnerských krajín dodržiavať príslušné články 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
7. berie na vedomie, že predseda Komisie v roku 2016 v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2016 zriadil funkciu osobitného vyslanca na presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ; považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred a jednoznačné uznanie slobody náboženského vyznania a viery v rámci programu ľudských práv v oblasti zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ, a to tak na dvojstrannej, ako aj mnohostrannej úrovni, a v rámci rozvojovej spolupráce; povzbudzuje osobitného vyslanca, aby pokračoval vo svojej angažovanosti, spolupráci a vzájomnom dopĺňaní sa činností s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva v tejto oblasti vrátane podpory usmernení EÚ; pozitívne vníma aktívnu podporu osobitného vyslanca zo strany komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a GR DEVCO;
8. zdôrazňuje, že je dôležité, aby úsilie o presadzovanie slobody náboženského vyznania či presvedčenia a medzináboženských a vnútronáboženských a medzikultúrnych dialógov a dialógov medzi stúpencami rôznych vierovyznaní, presvedčení a filozofií bolo spojené s predchádzaním extrémizmu na doplňujúcom a vzájomne sa posilňujúcom základe, čo by mal byť spôsob, ako zachovať slobodu náboženského vyznania a presvedčenia vo svete, najmä v susedných a ďalších krajinách, s ktorými ma EÚ osobitné vzťahy; zdôrazňuje, že nekonfesionálne, humanistické a sekulárne organizácie tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní náboženskému extrémizmu;
9. žiada o intenzívnejšiu spoluprácu v záujme predchádzania prenasledovaniu menšín na základe ich myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia v záujme vytvorenia podmienok pre mierové spolužitie v spoločnostiach, ktoré sa vyznačujú rozmanitosťou a zabezpečenia pokračovania dialógu medzi náboženskými predstaviteľmi a aktérmi, učencami, cirkvami a inými organizáciami založenými na viere, skupinami neveriacich, národnými inštitúciami pre ľudské práva, obhajcami ľudských práv, práv žien a mládežníckych organizácií, zástupcami občianskej spoločnosti a médiami; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby spolu so svojimi rôznymi partnermi stanovili súbor spoločných cieľov s cieľom dosahovať pokrok v oblasti slobody náboženského vyznania a viery prostredníctvom dialógu o ľudských právach;
10. domnieva sa, že náboženská negramotnosť, ako aj nedostatočné vedomosti a uznanie úlohy, ktorú náboženstvá zohrávajú pre veľkú časť ľudstva, predstavujú zaujatosť a stereotypy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu napätia, nedorozumeniam a neúctivému a nespravodlivému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o názory a správanie veľkej časti obyvateľstva; zdôrazňuje význam vzdelávania v záujme zachovania a budovania slobody náboženského vyznania a viery na celom svete a boja proti netolerancii; vyzýva tých, ktorí zastávajú zodpovedné funkcie v oblasti mediálnej komunikácie a sociálnych médií, aby pozitívne a úctivo prispievali k verejným diskusiám a vyhýbali sa negatívnej zaujatosti a stereotypom voči náboženstvám a veriacim a aby uplatňovali svoju slobodu prejavu zodpovedným spôsobom, ako sa to vyžaduje v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach;
11. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny uplatňujú, presadzujú alebo sa snažia zaviesť trestné zákony, ktoré ukladajú tresty za rúhanie, konvertovanie alebo odpadlíctvo od viery vrátane trestu smrti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto zákony majú vo všeobecnosti za cieľ obmedziť slobodu náboženského vyznania a viery a slobodu prejavu a sú často využívané ako forma utláčania menšín a politického útlaku; taktiež upozorňuje na situáciu v niektorých ďalších krajinách postihnutých alebo ohrozených konfliktom, v ktorých sú náboženské otázky hybnou silou alebo využívaným nástrojom; vyzýva EÚ, aby posilnila svoj politický záväzok zamerať sa v rámci svojej zahraničnej politiky prednostne na zrušenie takýchto diskriminačných právnych predpisov vo všetkých dotknutých krajinách a na ukončenie represií voči obhajcom ľudských práv a zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti na základe náboženských dôvodov; naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých rokovaní, ktoré sa uskutočnia s cieľom uzavrieť akékoľvek dohody s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, začlenila dialóg o ľudských právach, ktorý bude zahŕňať dodržiavanie slobody náboženského vyznania a viery;
12. odsudzuje pokračujúce zadržiavanie laureáta Sacharovovej ceny Rá'ifa Badawího v dôsledku nezákonného procesu a naliehavo žiada, aby ho saudské orgány okamžite a bezpodmienečne prepustili;
13. vyzýva pakistanské orgány, aby zaistili bezpečnosť Asie Bibiovej a jej rodiny;
Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ
14. víta skutočnosť, že osobitný vyslanec nadviazal efektívne pracovné väzby v rámci Komisie, ako aj v rámci vzťahov s Radou, Európskym parlamentom a ostatnými zainteresovanými stranami; vyzýva osobitného vyslanca, aby každoročne podával správy o krajinách, ktoré navštívil, a o svojich tematických prioritách;
15. vyzýva Radu a Komisiu, aby vykonali transparentné a komplexné posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty funkcie osobitného vyslanca v rámci postupu obnovy jeho mandátu; vyzýva Radu a Komisiu, aby na základe tohto posúdenia primerane podporili inštitucionálny mandát, kapacitu a povinnosti osobitného vyslanca, a to tým, že sa preskúma možnosť každoročného preskúmania viacročného mandátu a vytvoria sa pracovné siete v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ;
16. zdôrazňuje, že povinnosti osobitného vyslanca by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození; odporúča, aby úloha osobitného vyslanca zahŕňala právomoci, ako sú: zvyšovanie viditeľnosti, účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ; podávanie výročnej správy o pokroku a komplexnej správy o mandáte osobitného vyslanca na konci jeho trvania Európskemu parlamentu, Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisii; a úzku spoluprácu s pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM);
17. oceňuje prácu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, najmä v oblasti slobody náboženského vyznania a viery; zdôrazňuje, že pri vytváraní inštitucionálnych mandátov je dôležité vyhnúť sa duplicite povinností a právomocí osobitného vyslanca a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva;
18. konštatuje, že niekoľko členských štátov nedávno vytvorilo nové pracovné miesta v oblasti zodpovednosti za slobodu náboženského vyznania a viery, ktorých úloha je porovnateľná s úlohou osobitného vyslanca; zdôrazňuje potrebu jednotného prístupu, ktorý bude zahŕňať práva všetkých náboženských spoločenstiev, ako aj neveriacich; podporuje spoluprácu medzi osobitným vyslancom a vnútroštátnymi úradníkmi, ktorí sú zodpovední za slobodu náboženského vyznania a viery mimo ich domovskej krajiny, ako aj spoluprácu s pracovnou skupinou COHOM a Európskym parlamentom; vyzýva na posilnenú spoluprácu a spoločné a vzájomné úsilie medzi delegáciami EÚ a veľvyslanectvami členských štátov s cieľom zabezpečiť dôsledný a jednotný postup pri presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ a podporovať spoločenstvá a jednotlivcov, ktorí sú vystavení porušovaniu slobody náboženského vyznania a viery;
19. odporúča zvážiť možnosť vytvorenia neformálnej poradnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov členských štátov pre slobodu náboženského vyznania a viery a iných príslušných inštitúcií, ako aj zástupcov a odborníkov z Európskeho parlamentu, akademických pracovníkov a zástupcov občianskej spoločnosti vrátane cirkví a iných náboženských organizácií, ako aj nekonfesionálnych organizácií;
20. odporúča, aby osobitný vyslanec ďalej rozvíjal spoluprácu s partnermi mimo EÚ, najmä prostredníctvom úzkej spolupráce s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva a rôznymi osobitnými spravodajcami OSN, najmä so spravodajcom pre slobodu náboženského vyznania a viery, a prostredníctvom podpory ich činnosti, a aby preskúmal možnosti predkladania spoločných iniciatív EÚ a OSN v oblasti diskriminácie náboženských skupín a menšín, ako aj neveriacich a osôb, ktoré zmenia náboženské vyznanie alebo kritizujú určité náboženstvo, či sa svojho náboženského vyznania vzdajú, a aby tiež formuloval spoločné návrhy o tom, ako s takouto diskrimináciou skoncovať; berie na vedomie návrh stanoviť oficiálny výročný medzinárodný deň pod vedením OSN na pripomenutie si obetí náboženského prenasledovania a osôb, ktoré takéto prenasledovanie prežili;
Usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery
21. domnieva sa, že usmernenia EÚ tvoria jasný súbor politických línií, zásad, noriem a tém pre prioritné činnosti, ako aj súbor nástrojov na monitorovanie, posudzovanie podávanie správ a demarše predstaviteľov EÚ v tretích krajinách, ktoré predstavujú stabilný strategický prístup pre EÚ a jej členské štáty, ktorý im umožňuje účinne prispievať k podpore slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania mimo EÚ;
22. naliehavo vyzýva na účinné vykonávanie všeobecných usmernení EÚ týkajúcich sa slobody náboženského vyznania a viery s cieľom zvýšiť vplyv EÚ pri presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery na celom svete; zdôrazňuje, že pochopenie toho, ako môžu myšlienky, náboženské vyznania a iné formy kultúry alebo viery vrátane neviery formovať a ovplyvňovať jednotlivé spoločnosti, je rozhodujúce v záujme lepšieho pochopenia toho, ako presadzovať slobodu náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike EÚ a medzinárodnej spolupráci; žiada, aby sa rovnaká pozornosť venovala situácii neveriacich, ateistov a odpadlíkov od viery, ktorí čelia prenasledovaniu, diskriminácii a násiliu;
23. vyzýva na posilnenie znalostí o slobode náboženského vyznania a viery a v tejto súvislosti víta úsilie, ktoré doteraz vynaložila ESVČ a Komisia, pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy v oblasti gramotnosti a histórie náboženského vyznania a viery, ako aj o situácii náboženských menšín a neveriacich pre úradníkov EÚ a diplomatov z členských štátov pri súčasnom dodržiavaní zásad plurality a neutrality; zdôrazňuje však potrebu širších a systematickejších programov odbornej prípravy, ktoré by zvýšili informovanosť úradníkov a diplomatov EÚ a členských štátov o týchto usmerneniach, viedli k ich väčšiemu uplatňovaniu a posilnili spoluprácu s osobitným vyslancom; odporúča, aby sa do tohto procesu odbornej prípravy zapojili akademická obec, cirkvi a náboženské spoločenstvá a združenia v celej svojej rozmanitosti, ako aj nekonfesionálne organizácie, organizácie pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti; žiada Komisiu a Radu, aby poskytli primerané prostriedky na takéto vzdelávacie programy;
24. žiada Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili, aby vo výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete, ako aj v správach o pokroku týkajúcich sa uplatňovania usmernení EÚ, ktoré sa majú tlmočiť Parlamentu a Rade, bola venovaná samostatná kapitola slobode náboženského vyznania a viery; konštatuje, že v usmerneniach EÚ sa stanovuje hodnotenie ich vykonávania po troch rokoch pracovnou skupinou COHOM a že takéto hodnotenie nebolo poskytnuté ani zverejnené; žiada bezodkladné zverejnenie hodnotenia; domnieva sa, že hodnotenie by malo vyzdvihnúť najlepšie postupy, určiť oblasti, kde je potrebné dosiahnuť zlepšenie a poskytnúť konkrétne odporúčania týkajúce sa vykonávania v súlade so stanoveným časovým harmonogramom a medzníkmi, ktoré podliehajú pravidelnému každoročnému hodnoteniu; žiada zahrnutie hodnotenia do výročných správ EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete;
25. poukazuje na zodpovednú úlohu, ktorú plnia kontaktné miesta pre ľudské práva aj vo vzťahu k slobode náboženského vyznania a viery v rámci všetkých delegácií EÚ a misií SBOP; žiada, aby boli týmto delegáciám a misiám pridelené príslušné zdroje, aby im bolo umožnené uskutočňovať svoju činnosť spočívajúcu v monitorovaní, posudzovaní problematických situácií v oblasti ľudských práv a podávania správ o týchto situáciách vrátane činnosti týkajúcej sa rešpektovania slobody náboženského vyznania a viery;
26. pripomína význam stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktoré prispôsobujú činnosť EÚ osobitnej situácii a potrebám každej krajiny; žiada, aby sa venovala primeraná pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou myslenia, svedomia a náboženského vyznania, pričom sa vypracujú opatrenia EÚ, aby sa tieto otázky mohli riešiť v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny vždy, keď je ohrozené dodržiavanie slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania; opätovne žiada, aby bol poslancom Európskeho parlamentu sprístupnený obsah stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;
Postup EÚ v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania na multilaterálnych fórach
27. víta záväzok EÚ podporovať slobodu náboženského vyznania a viery na multilaterálnych fórach, najmä v rámci OSN, Rady Európy a OBSE, ako aj v rámci vzťahov s Organizáciou islamskej spolupráce (OIC); v tejto súvislosti podporuje spoluprácu EÚ s osobitným spravodajcom OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; odporúča, aby EÚ pokračovala v svojej praxi a aby preberala vedúcu úlohu pri rezolúciách týkajúcich sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci Valného zhromaždenia OSN a Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) a aby vyvíjala snahy o vybudovanie spojenectiev a obhajobu spoločných pozícií s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami; žiada EÚ a OIC, aby zvážili vypracovanie spoločného uznesenia o slobode náboženského vyznania a viery v rámci OSN;
Finančné nástroje EÚ
28. vyjadruje spokojnosť s tým, že slobodu náboženského vyznania a viery označuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) za prioritu; berie na vedomie zvýšenie finančných prostriedkov pridelených v rámci EIDHR od prijatia usmernení EÚ na projekty súvisiace s presadzovaním slobody náboženského vyznania a viery; žiada Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili vzájomné posilňovanie diplomatickej práce EÚ na podporu ľudských práv vrátane slobody náboženského vyznania a viery a projektov financovaných z nástroja EIDHR a aby pri prideľovaní finančných prostriedkov boli dodržiavané zásada plurality, neutrality a spravodlivosti; zdôrazňuje, že sloboda náboženského vyznania a viery sa môže podporovať aj z iných nástrojov ako z fondov zameraných na ľudské práva, okrem iného z tých nástrojov, ktoré sú určené na predchádzanie konfliktom alebo vzdelávanie a kultúru; žiada Komisiu a Radu, aby v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zachovali dostatočné finančné prostriedky na projekty týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ; žiada, aby boli nástroju EIDHR poskytnuté prostriedky na financovanie ochrany alebo exfiltrácie slobodne zmýšľajúcich osôb a aktivistov za ľudské práva, ktorí sú ohrození alebo prenasledovaní v krajine ich pôvodu;
29. žiada, aby bolo vynaložené úsilie s cieľom zabezpečiť transparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov a monitorovaní ich využívania náboženskými komunitami a ich činnosťami;
30. zdôrazňuje, že politiky EÚ v oblasti mieru, bezpečnosti a predchádzania konfliktom a v oblasti rozvoja a spolupráce stoja pred výzvami, ktorých riešenia je možné navrhnúť tak, že budú zapojené okrem iného cirkvi, náboženskí predstavitelia, akademickí pracovníci, náboženské či vieroučné spoločenstvá a združenia, ako aj organizácie založené na viere a nekonfesionálne organizácie, ktoré sú dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti; uznáva, že je dôležité zohľadňovať rozmanitosť cirkví, náboženských a vieroučných spoločenstiev a združení a organizácií založených na viere a nekonfesionálnych organizácií, ktoré stoja za skutočným rozvojom a humanitárnou činnosťou pre spoločenstvá a so spoločenstvami; žiada Radu a Komisiu, aby v prípade potreby zahrnuli ciele a činnosti týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania a viery do plánovania finančných nástrojov súvisiacich s týmito politikami, ako je Európsky rozvojový fond, nástroj rozvojovej spolupráce, nástroj európskeho susedstva, nástroj na podporu stability a mieru a nástroj predvstupovej pomoci, ako aj do akýchkoľvek iných nástrojov, ktoré môžu byť v príslušných oblastiach zriadené po roku 2020;
31. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.
- [1] Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 174.
- [2] Ú. v. EÚ C 136E, 11.5.2012, s. 53.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2017)0500.
- [5] Prijaté texty, P8_TA(2015)0274.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
- [8] Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
6.12.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
41 1 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Petras Auštrevičius, Elmar Brok, Klaus Buchner, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Alyn Smith, Jordi Solé, László Tőkés, Anders Primdahl Vistisen |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Asim Ademov, Tanja Fajon, Antonio López-Istúriz White, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Howarth, Miroslav Mikolášik, Thomas Waitz, Bogdan Andrzej Zdrojewski |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE
|
41 |
+ |
|
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Ilhan Kyuchyuk, Jozo Radoš |
|
|
ECR |
Anders Primdahl Vistisen |
|
|
EFDD |
Aymeric Chauprade |
|
|
PPE |
Asim Ademov, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Miroslav Mikolášik, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, László Tőkés, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Željana Zovko |
|
|
S&D |
Tanja Fajon, Eugen Freund, John Howarth, Wajid Khan, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Janusz Zemke |
|
|
VERTS/ALE |
Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Jordi Solé, Thomas Waitz |
|
|
1 |
- |
|
|
NI |
Georgios Epitideios |
|
|
2 |
0 |
|
|
GUE/NGL |
Javier Couso Permuy, Marie-Christine Vergiat |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania