Európsky parlament,

–   so zreteľom na pravidelnú správu za rok 2004 a odporúčanie Európskej komisie o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu zo 6. októbra 2004 (KOM(2004)0656) a na svoje uznesenie(1) z 15. decembra 2004 o tejto správe,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2004 o začatí rokovaní s Tureckom o pristúpení k Európskej únii,

–   so zreteľom na acquis Spoločenstva v oblasti práv žien a rovnosti pohlaví,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0175/2005),

A.   keďže Turecko začne rokovania o pristúpení k Európskej únii 3. októbra 2005, v súlade s rozhodnutím Európskej rady z decembra 2004,

B.   keďže Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW)(2) tvorí súčasť medzinárodného práva a má prednosť pred tureckým vnútroštátnym právom, ako uznáva článok 90 tureckej ústavy; a keďže Turecko je od roku 1985 zmluvnou stranou CEDAW, a od roku 2002 aj jeho opčného protokolu,

C.   keďže kandidáti, ktorí majú v úmysle pristúpiť k Európskej únii, sú povinní prijať acquis Spoločenstva,

D.   keďže práva žien a rovnosť pohlaví tvoria súčasť acquis Spoločenstva,

E.   keďže najnovšie právne reformy v Turecku v oblasti práv žien reflektujú vykonávanie acquis, i keď uvádzanie týchto reforiem a zmien do praxe a dosahovanie praktických výsledkov je stále veľkým problémom,

F.   keďže nový trestný zákonník nadobudol účinnosť 1. júna 2005 a keďže je potrebné, aby sa tento príklad legislatívneho pokroku začal teraz uplatňovať v praxi,

G.   keďže uvedená pravidelná správa určuje, v súvislosti s postavením žien, tieto hlavné znepokojujúce oblasti, okrem iných: násilie proti ženám, predovšetkým domáce násilie a zločiny z dôvodov zachovania cti a tradícií, vysoká miera negramotnosti, nízke zastúpenie žien v parlamente, ako aj v miestnych zastupiteľských orgánoch a nízka účasť žien na pracovnom trhu a ich pretrvávajúca diskrimináciu na tomto trhu,

H.   keďže hospodárska a sociálna zaostalosť v niektorých mestských a vidieckych oblastiach vo všeobecnosti a v znevýhodnených regiónoch Turecka, a migrácia a s ňou spojené problémy, ako je chudoba, a pocit straty v mestách, zhoršujú problémy žien v týchto regiónoch a zhoršujú ich postavenie, ktoré je už aj tak zťažené prevažne patriarchálnymi sociálnymi štruktúrami,

I.   keďže registrovanie novorodencov sa v Turecku v niektorých regiónoch nevykonáva okamžite a prostredníctvom postupu dodatočného registrovania sa vek mladých žien svojvoľne zvyšuje, aby sa tak neplnoleté dievčatá vyhlásili za plnoleté s cieľom de facto legalizovať nútené sobáše,

J.   keďže turecké vládne orgány a organizácie pre ľudské práva dostali v rokoch 2003 a 2004 oznámenia o stovkách prípadov mučenia a keďže členské štáty EÚ v roku 2003 prijali vyše 2000 žiadostí tureckých občanov o azyl (medzi nimi veľa žien),

K.   keďže kurdské ženy trpia dlhodobým hromadením problémov (negramotnosť, chorobnosť, chudoba, spoločenské vylúčenie atď.), pretože neexistuje integrovaná stratégia na rozvoj ich hospodárskych, spoločenských a kultúrnych potrieb,

L.   keďže existujúci stav negatívnej diskriminácie žien možno niekedy najlepšie riešiť dočasnými opatreniami pozitívnej diskriminácie, ktorú, okrem iného, povoľuje CEDAW, a existuje absolútna potreba ženských vzorov v mocenských funkciách a pri prijímaní rozhodnutí, vrátane najvyššej úrovne,

M.   keďže turecká vláda doteraz neuzavrela rokovania s Komisiou týkajúce sa účasti na programe Daphne II (3) o boji proti násiliu na ženách a zdá sa, že nie je ochotná prispieť vlastnými finančnými prostriedkami,

N.   keďže podľa odhadov UNICEF-u každoročne 600 000 až 800 000 dievčat, ktoré dosiahnu vek na začatie povinnej školskej dochádzky, nemôžu ísť do školy, pretože im v tom bránia ich rodiny, alebo neexistuje infraštruktúra, ktorá by im umožnila navštevovať vidiecke školy, ktoré sú im k dispozícii,

O.   keďže neexistuje dostatok presných informácií o postavení žien v Turecku, najmä čo sa týka násilia na ženách, a existujúce údaje ešte nepokrývajú všetky problémy súvisiace s právami žien,

P.   keďže pokračuje pokles podielu žien na tureckom pracovnom trhu,

Q.   keďže politická účasť žien v tureckých rozhodovacích orgánoch je znepokojujúco nízka, keďže ženy predstavujú v parlamente iba 4,4 % a asi 1 % poslancov v miestnych zastúpeniach a len veľmi malý počet žien je zastúpených v ekonomických a politických rozhodovacích strediskách,

R.   keďže pre schopnosť žien presadiť svoje práva má zásadný význam ich hospodárska nezávislosť,

S.   keďže vzhľadom na to, že v Turecku, ktoré má približne 70 miliónov obyvateľov, existuje iba 14 azylových domov pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, a že ani skromné možnosti vyplývajúce z platných tureckých právnych predpisov, t. j. mať jeden azylový dom v každej obci s vyše 50 000 obyvateľmi, sa dostatočne nerealizujú,

T.   keďže 6. marca 2005 polícia násilne zakročila proti demonštrácii v Istanbule spojenej s Medzinárodným dňom žien, a zadržala ženy, ktoré demonštrovali,

1.   zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv, vrátane práv žien, je podmienkou sine qua non členstva v Európskej únii a vyzýva Komisiu, aby otázku ľudských práv, vrátane práv žien, zaradila na popredné miesto v programe rokovaní s Tureckom;

2.   zdôrazňuje, že turecká vláda by mala pozorne udržiavať a podľa potreby zavádzať celoštátnu registráciu sobášov a narodených detí, aby každému mužovi a každej žene zaručila plný nárok na občianstvo a možnosť naplno využívať svoje ľudské práva, ako sú napríklad prístup ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

3.   vyzýva Komisiu, aby v rokovaniach o pristúpení Turecka poukazovala na to, že registrácia novorodencov sa vykonáva okamžite, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu a najmä tomu, že turecké rodinné súdy na žiadosť dodatočne zvyšujú vek, aby mohli vyhlásiť dievčatá za plnoleté a tým sa vyhnúť trestnému stíhaniu za nútený sobáš;

4.   chváli tureckú vládu a parlament za najnovšie legislatívne reformy, týkajúce sa okrem iného ústavy, občianskeho zákonníka a trestného zákona a zákonníka práce, v oblasti postavenia žien; vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v súvislosti s uplatňovaním a vykonávaním právnych predpisov v oblasti práv žien, a preto očakáva konkrétne opatrenia, programy a projekty, zamerané na rodovú rovnosť, pre ich vykonávanie, ako aj pokračujúce monitorovanie vykonávania právnych predpisov, napr. pravidelným hodnotením vplyvu na rodovú rovnosť ;

5.   chváli tureckú vládu za nedávne právne zmeny, ktoré umožňujú potrestať zabitie z dôvodu zachovania cti doživotným odňatím slobody a ktoré umožňujú potrestať spolupáchateľov a spoluvinníkov takéhoto zabitia; oceňuje a schvaľuje uznanie znásilnenia manželom za trestný čin a vyzýva vlády členských štátov, aby nasledovali tento príklad;

6.   zdôrazňuje potrebu úplného a účinného vykonávania nových právnych predpisov a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že generálne riaditeľstvo pre postavenie žien bude mať jednoznačné vymedzenie pôsobnosti, dostatočné finančné prostriedky a dostatočný počet zamestnancov;

7.   vyzýva tureckú vládu, aby pokračovala v nevyhnutných reformách týkajúcich sa ochrany a dôstojnosti menšín v krajine a v ich riadnom vykonávaní, a to najmä kurdských spoločenstiev na juhovýchode Turecka, kde situácia v dodržiavaní práv žien zostáva i naďalej znepokojujúca (negramotnosť, vylúčenie zo zamestnania a spoločnosti, chudoba, atď.), a vyzýva tureckú vládu, aby spolupracovala so starostami v týchto oblastiach pri vypracúvaní a podpore programov zameraných na rovnosť príležitostí a práva žien;

8.   zdôraznuje, že vláda za pomoci generálneho riaditelstva a v spolupráci so ženskými mimovládnymi organizáciami musí stanovit holistický prístup s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi cieľmi na zabezpečenie práv žien, ktorý bude plne rešpektovať a uznávať ľudské práva žien ako práva jednotlivcov, bez ohľadu na ich tradičné úlohy manželiek a matiek, s plným politickým nasadením, a zdôraznuje, že vláda musí zaviesť uplatňovanie rodového hľadiska podľa článku 10 ústavy, zvyšovať povedomie o ženských otázkach a chrániť práva žien a musí vytvoriť rozpočet pre rodovú problematiku na národných a miestnych úrovniach a pravidelne iniciovať a vypracovávať projekty týkajúce sa práv žien;

9.   oceňuje kladnú úlohu občianskej spoločnosti k dokončeniu najnovších legislatívnych reforiem a uznáva, že uskutočňvanie demokratických zmien si vyžaduje informovanosť a mobilizáciu celej politickej triedy, občianskej spoločnosti, náboženských spoločenstiev a médií;

10.   vyzýva Komisiu a tureckú vládu, aby uznali postavenie organizácií na ochranu práv žien ako partnerov vlády, aby ich podporili a poskytli im dostatočné finančné prostriedky a zabezpečili ich nezávislosť v súlade s praxou EÚ;

11.   vyzýva tureckú vládu, aby pokračovala v zmysluplnom dialógu s občianskou spoločnosťou, spolupracovala, ak je to možné, na zosúlaďovaní tejto spolupráce prostredníctvom oficiálnych a stabilných štruktúr a inštitúcií a zahrnula mimovládne organizácie do procesu rokovaní v súvislosti s pristúpením k EÚ;

12.   zdôrazňuje význam štruktúrovanej spolupráce medzi sociálnymi partnermi a tureckými mimovládnymi organizáciami a mimovládnymi organizáciami v Európskej únii, napríklad prostredníctvom výmenných programov a "twinningom" takýchto organizácií;

13.   konštatuje, že vo finančnom výhľade EÚ na roky 2007 - 2013 sa musí stanoviť dostatočná výška finančných prostriedkov pre turecké mimovládne organizácie v rámci Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva;

14.   vyzýva Komisiu, aby v zmysle tretieho piliera svojej prístupovej stratégie a v spolupráci s tureckou vládou iniciovala a podporovala v tureckej spoločnosti rozpravu o právach žien a najmä o násilí, negramotnosti a práve na vzdelanie, hlavne vo vidieckych a znevýhodnených oblastiach;

15.   odsudzuje nadmerné použitie sily príslušníkmi policajných jednotiek počas demonštrácií a víta nedávny prísľub vlády zo 17. augusta 2004 podporiť vydávanie obežníka ministerstva vnútra o predchádzaní a potrestaní prípadného neprimeraného použitia sily bezpečnostnými zložkami; naliehavo vyzýva vládu, aby zvýšila povedomie o právach žien a zabezpečila vzdelávanie, ako sa požaduje v ďalšom odseku;

16.   domnieva sa, že ochrana práv žien je v praxi i naďalej nedostatočná, najmä čo sa týka násilia páchaného na ženách, a nalieha na vládu, aby zamerala väčšiu pozornosť na vykonávanie právnych predpisov, okrem iného urgentným zriaďovaním azylových domov, podporou iniciatív občianskej spoločnosti a zabezpečením dostatočných finančných prostriedkov z národného rozpočtu a rozpočtov obcí ako pre vládne azylové domy, tak pre azylové domy mimovládnych organizácií, ako aj povinného výcviku zameraného na rodovú problematiku a problematiku násilia pre štátnych úradníkov, políciu, súdnictvo a zamestnancov v zdravotníctve a školstve;

17.   vyzýva tureckú vládu, aby zmenila zákon o obciach č. 5215 týkajúci sa azylových domov stanovením povinnosti zriadiť viaceré azylové domy vo všetkých obciach s počtom obyvateľov vyšším ako 50 000, aby sa zabezpečilo vybudovanie a údržba všetkých azylových domov v súlade s medzinárodnými normami, a aby sa uľahčilo mimovládnym organizáciám poskytovať takéto a podobné zariadenia a aby sa podporila táto ich činnosť;

18.   uznáva, že Turecko už začalo sa vykonávaním právnych predpisov a uznáva individuálne projekty, ktoré sa už začali realizovať; uznáva aj pozitívnu úlohu, ktorú zohrala Komisia v súvislosti s týmito projektmi;

19.   vyzýva vládu Turecka, aby zriadila viac predškolských zariadení, čím by sa výrazne zvýšil podiel žien na trhu práce;

20.   víta v prvom rade nedávne oznámenie vlády, že do konca roka 2005 sa otvorí asi päť ďalších azylových domov;

21.   nalieha na tureckú vládu, aby vážne zvážila účasť na programe Daphne II venovanému boju proti násiliu voči ženám;

22.   odsudzuje prípady polygamie, manželstiev z donútenia, zločinov z dôvodu zachovania tradície, zločinov z dôvodu zachovania cti a násilia voči ženám vo všeobecnosti, vrátane sexuálneho obťažovania na pracovisku, a žiada tureckú vládu ako celok a každého jednotlivého ministra a členov parlamentu, aby tieto prípady takisto odsúdili, a aby hľadali spôsoby na predchádzanie týmto zločinom a ich elimináciu, a aby boli potrestané zločiny zločinov z dôvodu zachovania tradície či cti rovnako prísne, a aby sa zúčastňovali a organizovali kampane na zvýšenie verejného povedomia o týchto otázkach a aby finančne podporovali kampane mimovládnych organizácií venované týmto otázkam;

23.   nalieha na vládu, aby prijala opatrenia zaisťujúce bezpečnosť obetí násilia a svedkov počas súdnych konaní v prípadoch týkajúcich sa násilia voči ženám;

24.   víta kriminalizáciu nedobrovoľných skúšok panenstva a prehliadok pohlavných orgánov, všíma si výnimky v prípadoch súdneho príkazu, ale zdôrazňuje, že aj v prípadoch takéhoto príkazu by mal byť súhlas príslušnej ženy absolútnou nevyhnutnosťou;

25.   vyzýva vládu, aby poskytla ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, alebo im hrozí, že sa nimi stanú, riadnu a ľahko prístupnú zdravotnú starostlivosť a právnu pomoc a ochranu, a aby zriadila telefónne linky pomoci pre ženy, kde by mohli ohlásiť prípady násilia a hľadať pomoc;

26.   chváli tureckú vládu za nedávne právne zmeny, v dôsledku ktorých sa za zabitie z dôvodu zachovania cti môže uložiť trest doživotného odňatia slobody a ktoré umožňujú potrestanie spolupáchateľov takýchto činov; oceňuje skutočnosť, že znásilnenie manželom je uznané za trestný čin a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že stanovené tresty sa budú účinne uplatňovať; vyzýva clenské štáty, aby vo svojich štátoch bojovali proti zločinom z dôvodu zachovania cti;

27.   žiada Komisiu, aby podporila nezávislé a súhrnné výskytové štúdie, ktoré, okrem iného, poskytnú spoľahlivé údaje, najmä čo sa týka podielu negramotnosti medzi ženami, problémov spojených s účasťou žien na trhu práce a výskytu násilia voči ženám, najmä domáceho násilia a zabitia z dôvodu zachovania cti, s cieľom pomôcť príslušným orgánom prijať potrebné opatrenia;

28.   nalieha na Turecko, ktoré je zmluvnou stranou CEDAW a jeho Opčného protokolu, aby ratifikovalo Dodatočný protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ľudských právach(4), ktorý sa zaoberá predchádzaním diskriminácii;

29.   navrhuje, aby politické strany kontrolovali štruktúry svojich strán a prijali primerané stratégie na dosiahnutie lepšej vyváženosti medzi ženami a mužmi vo volených zhromaždeniach vrátane pozitívnych opatrení, akými sú kvóty;

30.   vyzýva politické strany v Turecku, aby rozšírili úlohu žien v straníckej hierarchii nad stranícke útvary žien, aby poskytli ženám vedúce miesta v organizačnej štruktúre politických strán a aby zvýšili povedomie o dôležitosti účasti žien na politike a aby hľadali, školili a podporovali ženské kandidátky na politické funkcie; je presvedčený, že takúto politiku možno posilniť spoluprácou s európskymi politickými stranami, ktorá ponúka významnú vzájomnú výmenu skúseností a názorov;

31.   víta návrh na zriadenie výboru pre práva žien a rodovú rovnosť s plnými legislatívnymi právomocami v tureckom parlamente, dôrazne žiada, aby sa čo najskôr prijali potrebné právne predpisy a vyzýva tento výbor, aby udržiaval pravidelný kontakt s Výborom pre práva žien a rovnosť pohlaví v Európskom parlamente;

32.   vyzýva turecký parlament, aby takisto zabezpečil účasť poslankýň v delegácii Spoločného parlamentného výboru EÚ a Turecka;

33.   opätovne potvrdzuje svoju výzvu určenú tureckým orgánom, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie práva žien na vzdelanie a aby ženy, ktorých slobodnému prístupu ku vzdelaniu bránia ťažkosti vyplývajúce z rodinného alebo spoločenského či kultúrneho prostredia, boli informované o svojich právach; navrhuje tureckej vláde, aby zaručila právo na základné a stredoškolské vzdelanie a aby zvýšila finančnú pomoc rodičom, najmä vo vidieckych a znevýhodnených oblastiach, s cieľom povzbudiť ich, aby zabezpečili pre svoje deti vzdelanie, predovšetkým pre svoje dcéry, keďže úroveň negramotnosti žien je vysoká;

34.   vyzýva tureckú vládu, aby prijala potrebné opatrenia, najmä vo vidieckych a znevýhodnených oblastiach, na boj s negramotnosťou, najmä organizovaním informačných kampaní a kampaní na zvýšenie povedomia o dôležitosti vzdelania a jeho potencionálneho prínosu pre hospodárstvo a spoločnosť s mimoriadnym dôrazom na vzdelávanie dievčat;

35.   zastáva názor, že podporovanie vzdelávania na základe rodovej rovnosti a povinnej účasti žiačok/študentiek, ktorých rodiny žijú hlavne v decentralizovaných oblastiach, by pomohlo zvýšiť ich postavenie v spoločnosti a spoločnosť by sa tým otvorila pre otázky súvisiace s rodovou rovnosťou; podporuje preto proces zameraný na vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý viac zohľadní otázku rodovej rovnosti, napríklad preskúmaním školských osnov v súlade s článkom 5 CEDAW, a vyzýva vládu, aby zabezpečila vzdelávanie dievčat a chlapcov o otázkach práv žien a rodovej rovnosti;

36.   vyzýva Komisiu a vládu Turecka, aby začali mediálne kampane (v televízii a rozhlase), ktoré upriamia pozornosť na dôležitosť dodržiavania práv žien a na pozitívne vplyvy na spoločnosť a pracovisko;

37.   zdôrazňuje, že Turecko musí plne zladiť svoje právne predpisy s acquis Spoločenstva v oblasti rovnakého odmeňovania, rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v pracovnom živote a na trhu práce, a zlepšiť prístup žien na trh práce k celoživotnému vzdelávaniu, okrem iného opatreniami na boj proti diskriminácii a zabezpečením súladu medzi pracovným a rodinným životom;

38.   vyzýva tureckú vládu, aby poskytla informácie o situácii v oblasti dodržiavania práv žien pracujúcich v rodinných podnikoch, v poľnohospodárstve alebo pracujúcich ilegálne;

39.   vyzýva tureckú vládu, aby podporovala výmeny medzi školami, združeniami a inými subjektmi, ktoré spájajú mladých Európanov a Turkov oboch pohlaví;

40.   vyzýva Komisiu a tureckú vládu, aby pokračovali v tvorbe a podpore práce žien a projektov zamestnanosti, vrátane projektov vytváraných mimovládnymi organizáciami a vyzýva tureckú vládu, aby realizovala národné akčné plány venované ženám a zamestnanosti, ako sa v súčasnosti deje v členských štátoch Európskej únie;

41.   vyzýva odborové zväzy a ostatných sociálnych partnerov v Európskej únii a Turecku, aby spolupracovali na zvýšení účasti žien na tureckom trhu práce a v riadiacich funkciách v rozličných sektoroch trhu práce;

42.   zdôrazňuje svoj úmysel podrobne monitorovať situáciu žien v Turecku, každoročne podávať správu o ich situácii prostredníctvom Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví, a nalieha na Komisiu, aby tak urobila aj ona;

43.   vyzýva Komisiu, aby vo svojej prvej správe pre Európsku radu v decembri 2005, týkajúcej sa postupu reforiem – ktorá tiež určí pokrok v prístupových rokovaniach – systematicky a vyčerpávajúco zhodnotila dosiahnutý pokrok v zmene a vykonávaní právnych predpisov na podporu práv žien;

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Rady Európy a vláde a parlamentu Turecka.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2004)0096. (2) http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/. (3) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 1. (4) http://www1.umn.edu/humanrts/euro/z31prot12.html