Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2005/2576(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B6-0484/2005

Rozpravy :

PV 28/09/2005 - 3

Hlasovanie :

PV 28/09/2005 - 5.2

Prijaté texty :

P6_TA(2005)0350

Prijaté texty
PDF 104kDOC 65k
Streda, 28. septembra 2005 - Štrasburg Finálna verzia
Začatie rokovaní s Tureckom
P6_TA(2005)0350B6- 0484, 0487, 0496, 0498, 0502 a 0505/2005

Uznesenie Európskeho parlamentu o začatí rokovaní s Tureckom

Európsky parlament ,

–   so zreteľom svoje uznesenie z 15. decembra 2004 o pravidelnej správe za rok 2004 a odporúčaní Európskej komisie o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu(1) a svoje predchádzajúce uznesenia o tejto otázke prijaté medzi 18. júnom 1987 a 15. decembrom 2004,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku(2) ,

–   so zreteľom na závery stretnutia Európskej rady zo 17. decembra 2004,

–   so zreteľom na návrh rámca pre prístupové rokovania s Tureckom tak, ako ho predložila Komisia 29. júna 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutia Európskej rady o začatí prístupových rokovaní s Tureckom,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. apríla 2004 o Cypre(3) ,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Komisia dospela k záveru, že Turecko dostatočne splnilo kodanské politické kritériá a odporučila začatie prístupových rokovaní,

B.   keďže Európska rada v roku 2002 rozhodla, že ak Turecko splní kodanské politické kritériá, Európska únia okamžite začne prístupové rokovania,

C.   keďže Európsky parlament dňa 15. decembra 2004 uvážil, že začatie prístupových rokovaní odporúča vtedy, ak sa dospeje k dohode o tom, že v prvej fáze rokovaní sa bude klásť dôraz predovšetkým na plné uplatňovanie politických kritérií; preto program rokovaní na ministerskej úrovni začne vyhodnotením splnenia politických kritérií, najmä v oblasti ľudských práv a základných slobôd, a to nie len v teórii ale aj praxi, pričom dôjde k vytvoreniu príležitosti na zaradenie ďalších kapitol do programu rokovaní,

D.   keďže Európsky parlament, rešpektujúc demokratickú vôľu gréckej komunity na Cypre, pri tejto príležitosti vyjadril poľutovanie nad skutočnosťou, že nenašiel riešenie a vyzval turecké orgány, aby aj naďalej konštruktívne postupovali pri hľadaní spravodlivého riešenia cyperskej otázky, o ktorej by sa malo rokovať na základe Annanovho plánu a zásad, na ktorých je založená EÚ, a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN uskutočniť skorý odsun svojich ozbrojených síl podľa osobitného časového harmonogramu; keďže Európsky parlament vyjadril svoje presvedčenie, že odsun tureckých ozbrojených síl je nevyhnutným krokom smerom k ďalšiemu zmierneniu napätia, k obnove dialógu medzi stranami a k príprave trvalého riešenia; keďže Európsky parlament vyzval turecké orgány, aby uznali Cyperskú republiku; keďže Európsky parlament upriamil pozornosť tureckých orgánov na skutočnosť, že dané rokovania sú medzivládnymi rokovaniami medzi Tureckom na jednej strane a 25 členskými štátmi EÚ na strane druhej, pričom Cyperská republika je jedným z týchto členských štátov; keďže Európsky parlament poznamenal, že začatie rokovaní jasne znamená uznanie Cyperskej republiky Tureckom,

E.   keďže Európsky parlament vyzval turecké orgány aj na to, aby zrušili všetky existujúce obmedzenia týkajúce sa lodí plaviacich sa pod cyperskou vlajkou a zapojených do obchodovania s členskými štátmi EÚ,

F.   keďže Európska rada dňa 17. decembra 2004 dospela k názoru, že Turecko splnilo kodanské kritériá dostatočne na to, aby sa prístupové rokovania začali dňa 3. októbra 2005 za predpokladu, že uvedie do platnosti šesť dôležitých právnych predpisov a že podpíše v súlade s vlastnými záväzkami protokol, ktorým sa rozšíri dohoda z Ankary aj na desať nových členských štátov, a keďže Európska únia musí dodržiavať svoje predchádzajúce záväzky,

G.   keďže Turecko dňa 1. júna 2005 uviedlo do platnosti šesť dôležitých právnych prepisov tak, ako sa od neho očakávalo,

H.   keďže Turecko dňa 29. júla 2005 podpísalo protokol o rozšírení dohody z Ankary na desať nových členských štátov, súčasne však popri protokole vydalo vyhlásenie o tom, že podpísanie, ratifikácia a vykonávanie tohto protokolu v žiadnom prípade neznamená akúkoľvek formu uznania Cyperskej republiky, o ktorom hovorí tento protokol,

I.   keďže Turecko súčasne aj naďalej uplatňuje obmedzenia voči plavidlám plaviacim sa pod cyperskou vlajkou, ako aj voči plavidlám prichádzajúcich z prístavov v Cyperskej republike a odmieta im vstup do tureckých prístavov, a voči cyperským lietadlám, ktorým odmieta povoliť prelet a pristátie na tureckých letiskách,

J.   keďže turecké orgány takisto ešte nevyhoveli žiadostiam týkajúcim sa arménskej otázky, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. júna 1987(4) ,

K.   keďže demokratické a hospodársky stabilné Turecko by bolo významným prínosom pre celú Európu,

L.   keďže Turecko bude schopné zabezpečiť nezvratnosť reformného procesu a získať nevyhnutnú podporu verejnej mienky v rámci EÚ iba preukázaním pripravenosti na prijatie hodnôt EÚ prostredníctvom rozhodného uplatňovania a pokračujúcich reforiem,

M.   keďže schopnosť Európskej únie riešiť otázky spojené s rozširovaním sa vníma ako predpoklad, ako súčasť kodanských kritérií, a keďže preto Európska únia musí na svojej strane sama dokázať, že je schopná uskutočniť politické, ako aj inštitucionálne reformy,

1.   berie na vedomie, že Komisia a Rada zastávajú názor, že Turecko formálne splnilo posledné podmienky na začatie prístupových rokovaní dňa 3. októbra 2005, ktorými boli uvedenie do platnosti šiestich osobitných právnych predpisov a podpísanie v súlade so svojimi záväzkami protokolu o rozšírení dohody z Ankary aj na desať nových členských štátov; zastáva názor, že je ešte potrebné, aby došlo k splneniu týchto a ďalších bodov;

2.   úprimne odsudzuje skutočnosť, že Turecko samo spochybnilo svoju ochotu v plnej miere vykonávať všetky ustanovenia protokolu tým, že súčasne popri protokole vydalo vyhlásenie o tom, že podpísanie, ratifikácia a vykonávanie tohto protokolu v žiadnom prípade neznamená uznanie Cyperskej republiky v akejkoľvek forme, o ktorom hovorí tento protokol; pripomína Komisii, aby Parlamentu poskytla odpoveď tureckej vlády, či toto jednostranné vyhlásenie je súčasťou ratifikačného procesu v tureckom parlamente;

3.   zdôrazňuje, že toto jednostranné vyhlásenie Turecka nie je súčasťou protokolu a nemá žiadny právny vplyv na povinnosti Turecka v rámci tohto protokolu; a nemalo by byť odoslané na ratifikáciu Veľkým národným zhromaždením;

4.   pripomína Turecku, že zachovaním obmedzení voči plavidlám plaviacim sa pod cyperskou vlajkou, ako aj voči plavidlám prichádzajúcim z prístavov Cyperskej republiky, v podobe odmietania ich vstupu do tureckých prístavov, a voči cyperským lietadlám v podobe odmietania ich práva preletu a pristátia na tureckých letiskách, koná v rozpore s dohodou z Ankary a colnou úniou bez ohľadu na protokol, keďže tento postup je porušením zásady voľného pohybu tovarov; vyzýva preto Turecko, aby v plnej miere uplatňovalo všetky ustanovenia protokolu;

5.   vyzýva Turecko, aby uznalo genocídu Arménov; toto uznanie považuje za podmienku pristúpenia k Európskej únii;

6.   vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2006 vypracovala úplné vyhodnotenie vykonávania rozšírenej dohody z Ankary a zdôrazňuje skutočnosť, že neúspešné vykonávanie tejto dohody bude mať vážny dopad na proces rokovaní a mohlo by dokonca viesť k ich zastaveniu; požaduje preto, aby bola realizácia colnej únie medzi prvými kapitolami, o ktorých sa bude rokovať v rámci prístupových rokovaní v roku 2006;

7.   vyjadruje opätovne, rešpektujúc demokratickú vôľu gréckej komunity na Cypre, svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že nenašiel riešenie, a vyzýva turecké orgány, aby si aj naďalej zachovali svoj konštruktívny prístup pri hľadaní spravodlivého riešenia cyperskej otázky, ktoré by sa malo dosiahnuť v rámci rokovaní na základe Annanovho plánu a zásad, na ktorých je založená EÚ, a aby v súlade s príslušnými rezolúciami OSN uskutočnili skorý odsun svojich ozbrojených síl podľa osobitného časového harmonogramu; vyjadruje presvedčenie, že odsun tureckých ozbrojených síl je nevyhnutným krokom smerom k ďalšiemu zmierneniu napätia, k obnove dialógu medzi stranami a k príprave trvalého riešenia; opätovne pripomína svoju výzvu, aby všetky strany na Cypre obnovili rozhovory pod vedením OSN o úplnom vyriešení konfliktu;

8.   zdôrazňuje, že rýchla normalizáciu vzťahov medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ vrátane uznania Cyperskej republiky zo strany Turecka je nevyhnutným prvkom prístupového procesu; zdôrazňuje, že uznanie Cyperskej republiky Tureckom nemôže byť v žiadnom prípade predmetom rokovaní; vyzýva turecké orgány, aby znormalizovali vzťahy medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ a čo možno najrýchlejšie uznali Cyperskú republiku, a zdôrazňuje, že ak sa tak nestane, bude to mať vážne následky na rokovania a mohlo byť dokonca dôjsť k zastaveniu rokovaní;

9.   vyzýva Radu, aby sa tiež zasadila za splnenie sľubov a ukončenie izolácie tureckej komunity na Cypre; vyzýva Radu, aby v rámci predsedníctva Veľkej Británie vyvinula opätovné úsilie o dosiahnutie dohody o balíku finančnej pomoci a predpisoch na uľahčenie obchodu v súvislosti so severnou časťou Cypru, čo by EÚ umožnilo splniť svoje záväzky voči tureckej komunite na Cypre;

10.   víta prijatie a nadobudnutie účinnosti šiestich dôležitých právnych predpisov dňa 1. júna 2005, čo je krokom, ktorý stanovila Európska Rada v decembri 2004 ako podmienku začatia rokovaní; pripomína, že pretrvávajú obavy v súvislosti s určitými prvkami prijatých právnych predpisov; vyjadruje znepokojenie predovšetkým nad sťažnosťami verejného žalobcu voči Orhanovi Pamukovi, ktoré porušujú Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila slobodu názoru a ďalšiu reformu trestného zákonníka najmä s ohľadom na jeho článok 301/1; vyjadruje tiež znepokojenie nad článkom 305 tureckého trestného zákonníka, ktorý kriminalizuje "konanie namierené voči základnému národnému záujmu" a nad tým, že nariadenie na vykonávanie zákona o združeniach zachováva viacero obmedzení vrátane apriórneho schválenia financovania zo zahraničia; berie na vedomie, že vážne obavy pretrvávajú aj nad nedostatočným legislatívnymi návrhmi týkajúcimi sa fungovania náboženských komunít (zákon o nadáciách);

11.   trvá na tom, aby rokovací rámec odrážal politické priority, ktoré uviedol Európsky parlament vo svojich jednotlivých uzneseniach, vyzývajúc Turecko na úplné splnenie týchto politických kritérií: stabilita inštitúcií zabezpečujúcich demokraciu, dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv a ich rešpektovanie a ochrana menšín; požaduje preto, aby každej časti rokovaní na ministerskej úrovni predchádzalo hodnotenie politických kritérií tak z hľadiska teórie, ako aj praxe, a tým sa vyvíjal trvalý tlak na turecké orgány, aby pokračovali v nevyhnutných reformách; okrem toho sa domnieva, že na splnenie politických kritérií by bolo potrebné stanoviť úplný program jasných cieľov, časový rámec a termíny;

12.   vyzýva Radu, aby v plnej miere rešpektovala všetky prvky rokovacieho rámca, ako boli stanovené v záveroch zasadnutia Európskej rady dňa 17. decembra 2004; zdôrazňuje najmä, že v tomto rámci je spoločným cieľom rokovaní pristúpenie, že tieto rokovania sú procesom s otvoreným koncom, ktorých výsledok nie je možné dopredu zaručiť, a že berúc do úvahy všetky kodanské kritériá, ak nie je kandidátsky štát schopný prevziať v plnej miere všetky záväzky vyplývajúce z členstva, je potrebné zabezpečiť, aby bol príslušný kandidátsky štát plne zakotvený v európskych štruktúrach na základe čo najsilnejšieho spojenectva;

13.   v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby každoročne podávali Európskemu parlamentu a národným parlamentom členských štátov EÚ správu o pokroku, ktorý Turecko dosiahlo pri plnení politických kritérií, a aby do tejto správy zahrnuli všetky overené prípady mučenia oznámené v danom roku, ako aj počet tureckých žiadateľov o azyl, ktorí boli v priebehu daného roka prijatí členskými štátmi EÚ;

14.   nalieha na Komisiu, aby po začatí rokovaní o rôznych kapitolách a po konzultácii s Európskym parlamentom odporučila v prípade vážneho a trvalého porušovania zásad slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, práv menšín a právneho štátu pozastavenie rokovaní v súlade so Zmluvou o Európskej únii;

15.   pripomína, že vplyv vstupu Turecka do EÚ na rozpočet je možné plne vyhodnotiť až potom, keď sa stanovia parametre pre finančné rokovania s Tureckom v kontexte finančného výhľadu na obdobie od roku 2014;

16.   zdôrazňuje, že odporúčania Komisie o dlhých prechodných obdobiach, osobitných opatreniach v oblastiach, ako napr. štrukturálne politiky a poľnohospodárstvo, a trvalých zárukách voľného pohybu pracovníkov v prístupovej dohode by nemali mať negatívny vplyv na úsilie Turecka o zladenie svojich predpisov s acquis ;

17.   zdôrazňuje, že začatie rokovaní bude východiskovým bodom dlhodobého procesu, ktorý je vo svojej skutočnej podstate procesom s otvoreným koncom a nevedie a priori a automaticky k pristúpeniu; pripomína, že hoci je cieľom rokovaní členstvo Turecka v EÚ, uskutočnenie tohto zámeru bude závisieť od úsilia oboch strán; pristúpenie preto nie je automatickým dôsledkom začatia rokovaní;

18.   zdôrazňuje, že Zmluva z Nice nie je prijateľnou základňou pre ďalšie rozhodnutia o pristúpení ďalších nových členských štátov a preto nalieha, aby sa v rámci ústavného procesu vykonali nevyhnutné reformy;

19.   pripomína, že v súlade so závermi kodanskej Európskej rady z roku 1993 je schopnosť Únie prijať Turecko za súčasného zachovania dynamiky európskej integrácie dôležitým meradlom vo všeobecnom záujme tak Únie ako Turecka; podporuje Komisiu v tom, že počas rokovaní monitoruje schopnosť Únie prijať Turecko a pripomína preto Komisii svoju požiadavku, zahrnutú do posledného uznesenia Európskeho parlamentu o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu, prijatého 15. decembra 2004, aby bol informovaný o tom, čo nasledovalo po dopadovej štúdii v roku 2005, čo by mu poskytlo dôležité informácie o tomto aspekte;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva a vláde a parlamentu Turecka.

(1) Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 189.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0287.
(3) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 720.
(4) Ú. v. ES C 190, 20.7.1987, s. 119.

Posledná úprava: 31. augusta 2006Právne oznámenie