Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2005/2049(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0312/2005

Predkladané texty :

A6-0312/2005

Rozpravy :

PV 16/11/2005 - 4

Hlasovanie :

PV 16/11/2005 - 5.6

Prijaté texty :

P6_TA(2005)0433

Prijaté texty
DOC 114k
Streda, 16. novembra 2005 - Štrasburg Finálna verzia
Víťazstvo v zápase s globálnymi klimatickými zmenami
P6_TA(2005)0433A6-0312/2005

Uznesenie Európskeho parlamentu o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami (2005/2049(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami (KOM(2005)0035),

–   so zreteľom na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) a na postupy pre jeho vykonávanie prijaté na konferencii zmluvných strán v Bonne (júl 2001), Marakéši (november 2001), Novom Dillí (október a november 2002), Miláne (december 2003) a Buenos Aires (december 2004),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa klimatických zmien, a najmä na uznesenie z 13. januára 2005 o výsledku Konferencie o klimatických zmenách v Buenos Aires(1) a uznesenie z 12. mája 2005 o seminári vládnych expertov o klimatických zmenách(2) ,

–   so zreteľom na vyhlásenia, ktoré 24 lídrov medzinárodného obchodu reprezentujúcich Svetové ekonomické fórum vyslovilo na summite krajín G8 v Gleneagles, napríklad vyhlásenia o potrebe prijať dlhodobé ciele klimatickej stabilizácie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0312/2005),

A.   keďže klimatické zmeny sú pre svoje výrazne negatívne globálne environmentálne, hospodárske a spoločenské vplyvy s potenciálne katastrofickými dôsledkami jednou z najväčších výziev 21. storočia a keďže sa líšia od iných problémov životného prostredia, ktorým svet čelí,

B.   keďže súčasné prejavy klimatických zmien zahŕňajú napr. roztápanie polárnych ľadovcov a trvalo zamrznutej pôdy a najpravdepodobnejšie čoraz vyšší výskyt a intenzitu extrémnych podmienok počasia; keďže hospodárske straty v dôsledku prírodných katastrof súvisiacich s počasím sa za posledné desaťročie v porovnaní so šesťdesiatymi rokmi šesťnásobne zvýšili,

C.   keďže vyspelé krajiny nesú hlavnú zodpovednosť za nárast emisií skleníkových plynov (GHG) v atmosfére, či už v prítomnosti alebo v minulosti; keďže na nestabilnejšie podnebie pravdepodobne najviac doplácajú rozvojové krajiny a keďže zodpovednosť za technologickú a finančnú pomoc krajinám s nízkym národným dôchodkom pri vyrovnávaní sa s klimatickými zmenami musia prevziať v prvom rade vyspelé krajiny,

D.   keďže Kjótsky protokol nadobudol platnosť 16. februára 2005 po ratifikácii 152 krajinami a regionálnymi organizáciami hospodárskej integrácie, zastupujúcimi 61,6% emisií GHG z Prílohy I z roku 1990 a takmer 90% svetovej populácie,

E.   keďže úplná implementácia Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách a Kjótskeho protokolu všetkými stranami má zásadný význam pre riešenie otázky klimatických zmien, hoci tieto opatrenia nebudú úplne účinné, až kým sa nenájde globálne riešenie, ktoré zahrnie veľké ekonomické bloky, ktoré sú zodpovedné za veľkú časť znečisťujúcich emisií,

F.   keďže Kjótsky protokol stanovuje, že rokovania o záväzkoch na zníženie emisií v období po roku 2012 sa začnú v roku 2005; keďže v dôsledku toho by jedenásta konferencia strán (COP-11) a prvé stretnutie strán protokolu (COP/MOP 1) v Montreale malo tejto úlohe dať najvyššiu prioritu,

G.   keďže je potrebné v dohľadnej dobe stanoviť ďalšie ciele na zabezpečenie investičnej istoty pre nízkouhlíkové energetické zdroje, technológie produkujúce nízky obsah emisií skleníkových plynov a obnoviteľnú energiu a ciele na zabránenie investovania do nekompatibilnej energetickej infraštruktúry,

H.   keďže hlavným cieľom UNFCCC je vyhnúť sa nebezpečným klimatickým zmenám, si podľa najnovších vedeckých informácií môže vyžadovať udržanie koncentrácie GHG pod úrovňou 500 ppm CO2 ekv. - mierne nad súčasnou úrovňou - čo si v blízkej budúcnosti vynúti výrazné obmedzenie množstva emisií,

I.   keďže investovanie do energetickej účinnosti sú najsľubnejším spôsobom zníženia uhlíkových emisií a keďže potenciál pre nákladovo efektívne úspory energie je v EÚ ťažiskový,

J.   keďže klimatický účinok môže byť výrazne znížený prostredníctvom lepšieho spoločenského plánovania,

K.   keďže skôr, než sa súčasné dojednania o obchodovaní s emisiami rozšíria aj do iných oblastí (napríklad do letectva), je potrebné prostredníctvom analýzy preukázať, že takéto rozšírenie napomôže boju proti klimatickým zmenám a že bohaté krajiny/oblasti nezískajú privilégiá na úkor krajín a podnikov prechádzajúcich vývojovými zmenami,

L.   keďže zvýšená účasť občanov na celkovom úsilí o obmedzenie emisií a rozvoj udržateľnejšieho životného štýlu je veľmi žiaduca,

M.   keďže emisie GHG v mnohých členských štátoch naďalej narastajú, čo dokazuje, že ak chce EÚ splniť svoje kjótske záväzky, musí pohotovo konať,

N.   keďže náklady na opatrenia na zníženie emisií GHG budú vyvážené prínosmi, ktoré vyplynú z obmedzenia zvyšovania teploty Zeme maximálne o 2 °C, keďže sa predíde škodám a stratám, ktoré by mohli inak spôsobiť klimatické zmeny na celom svete,

O.   keďže odpútanie sa od hospodárstva založeného na využívaní fosílnych palív predstavuje historickú obchodnú príležitosť; keďže táto príležitosť je ťažiskovou aj pre rozvojové krajiny bohaté na obnoviteľné zdroje energie, ale ktorým v súčasnosti chýbajú technológie na ich využívanie,

1.   zdôrazňuje, že stratégia EÚ na zmiernenie klimatických zmien by mala vychádzať zo sedemfázového postupu:

   - nadviazanie na kľúčové prvky Kjótskeho protokolu - záväzné ciele pre emisie skleníkových plynov, globálny systém založený na stanovení limitov a obchodovaní (tzv. cap and trade system) a pružné nástroje,
   - uskutočnenie výrazného znižovania emisií o 30 % do roku 2020 s využitím kombinácie trhových stimulov a právnych predpisov s cieľom stimulovať investície do technológií s účinným využívaním energie a/alebo technológií s nulovým a nízkym obsahom uhlíka,
   - aktívnejšie úsilie o zapojenie ďalších dôležitých aktérov, predovšetkým USA,
   - rozvíjanie strategických partnerstiev s krajinami ako Čína, Južná Afrika, Brazília a India s cieľom pomáhať im pri vypracúvaní stratégií pre trvalo udržateľnú energetiku a zabezpečiť ich účasť v procese zmierňovania klimatických zmien,
   - dôrazná podpora výskumu a inovácie technológií pre trvalo udržateľnú energiu a odstránenie "zvrátených" stimulov, akými sú dotovanie fosílnych palív, ako aj internalizácia externých nákladov, vrátane nákladov súvisiacich s klimatickými zmenami, do ceny výrobnej energie,
   - využitie európskej a vnútroštátnej legislatívy na stimuláiu väčšej energetickej účinnosti zníženie ceny technológie, ktorá zmierňuje klimatické zmeny,
   - podpora oveľa širšieho priameho zapojenia sa európskych občanov do procesu zmierňovania klimatických zmien, pričom nevyhnutnou podmienkou je poskytovanie podrobných informácií o obsahu uhlíka vo výrobkoch a v súvislosti so službami a možnosťou pre budúcnosť je systém individuálnych obchodovateľných kvót;

2.   vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa na konferencii COP-11 a COP/MOP1 v Montreale rozhodne o časovom pláne rokovaní o budúcich klimatických záväzkoch tak, aby bol termínom dosiahnutia dohody koniec roku 2008;

3.   vyzýva EÚ, aby na konferencii COP-11 a COP/MOP1 predložila návrhy na budúci klimatický režim, ktorého hlavným cieľom bude obmedziť rast priemernej svetovej teploty na 2°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím;

4.   je presvedčený, že budúci režim by mal byť založený na spoločných, ale diferencovaných zodpovednostiach, ktoré budú zamerané na zníženie a vyrovnanie úrovne spotreby fosílnych palív, na nepretržitom a rastúcom znižovaní emisií a zaangažovaní sa viacerých krajín do úsilia o znižovanie emisií; zdôrazňuje, že všetky ciele zníženia emisií by mali byť založené na najnovších vedeckých poznatkoch a zamerané na neprekročenie rastu globálnej priemernej teploty o 2°C so dostatočnou istotou; ďalej zdôrazňuje, že základnou črtou všetkých zvažovaných opatrení by mala byť nákladová efektívnosť, preto by dlhodobým cieľom mal byť rozvoj svetového trhu s uhlíkom, založeného na stanovení limitov a následnom obchodovaní s emisiami (tzv. cap and trade system); ďalej poznamenáva, že kalkulácia efektívnosti nákladov musí zahŕňať náklady, ktoré vznikajú nečinnosťou, očakávané ekonomické prínosy včasnej činnosti a inovácií, ako aj vzdelávania v oblasti technológií, čo zníži náklady na zmiernenie klimatických zmien;

5.   víta závery zasadania Európskej rady v Bruseli z 23. marca 2005, najmä úsilie o zníženie emisií vo vyspelých krajinách do roku 2020 o 15 až 30 %; trvá však na tom, že potrebné sú taktiež dlhodobé ciele a do roku 2050 navrhuje znížiť emisie o 60-80 %;

6.   odsudzuje skutočnosť, že súčasná vláda USA nevykonáva záväzky podľa dohovoru UNFCCC, ktorými sú návrat k úrovni emisií z roku 1990 a vyhnutie sa nebezpečným klimatickým zmenám, a ľutuje jej rozhodnutie nepokračovať v ratifikácii Kjótskeho protokolu; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby jednotlivé krajiny neochromili tento viacstranný proces;

7.   pripomína, že EÚ má až 40 % potenciál na úspory energie, ale na dosiahnutie tohto zámeru je potrebné stanoviť záväzné ciele;

8.   konštatuje, že pri využití systémového prístupu by mohli obnoviteľné energie do roku 2020 pokryť 25% spotreby energie v EÚ;

9.   zdôrazňuje, že efektívne zmiernenie klimatických zmien si bude vyžadovať významnú transformáciu energetických a dopravných systémov a tepelného riešenia budov, a že táto transformácia by sa mala stať hnacou silou v rámci Lisabonskej stratégie na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti; vyzýva EÚ, aby vyvinula stratégiu, pomocou ktorej sa Európa stane energeticky najefektívnejšou ekonomikou vo svete, a to stanovením cieľov ročných obmedzení energetickej náročnosti o 2,5-3%;

10.   v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zriadili trvalé monitorovacie systémy na posúdenie množstiev materiálov a energie využívaných v každom hospodárskom odvetví s cieľom podporovať zodpovedajúce politiky znižovania emisií;

11.   uvedomuje si, že oneskorenie činnosti zvýši riziko negatívnych vplyvov na životné prostredie a vyžiada si vyššie náklady; ďalej zastáva názor, že znižovanie globálnych emisií nesmie viesť k iným hrozbám;

12.   zastáva názor, že boj proti klimatickým zmenám je prínosom pre spoločnosť aj životné prostredie a prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov a rozvojových cieľov milénia OSN; je presvedčený, že investovanie do obnoviteľných energií a ich rozvoj vedú k otvoreniu nových možností pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, k väčšiemu počtu pracovných miest, lepšiemu zdraviu, zvýšenému regionálnemu rastu, lepšiemu využitiu miestnych a regionálnych zdrojov a existujúcej pokrokovej technológie a obmedzeniu chudoby;

13.   žiada, aby EÚ vyvinula väčšie úsilie, čo sa týka vývoja sľubných technologických riešení v spolupráci s ďalšími globálnymi skupinami;

14.   zdôrazňuje, že už existujú mnohé technológie na znižovanie emisií GHG; poznamenáva však, že ich vstupu na trh bránia početné prekážky, v neposlednom rade aj "zvrátené" stimuly, ako napríklad dotovanie fosílnych palív; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh právnych predpisov na zrušenie všetkých takýchto dotácií a namiesto nich zaviedla systém pozitívnych stimulov na zvýšené používanie energeticky účinných technológií s nízkym a nulovým obsahom uhlíka a žiada, aby systém verejného obstarávania v rámci EÚ pomohol znížiť náklady na tieto technológie; navyše, okrem zamerania sa Siedmeho rámcového programu na výskum v oblastiach súvisiacich so zmiernením klimatických zmien, požaduje intenzívny program na posilnenie výskumu a inovácie v úsilí o podporu trvalo udržateľnej energie a riadenia využívania krajiny, podobný americkému programu Apollo zo šesťdesiatych rokov;

15.   vyzýva Komisiu, aby vo svetle skutočnosti, že veľkú časť, ak nie väčšinu energetickej infraštruktúry EÚ bude potrebné v priebehu nasledujúcich desaťročí vymeniť, predložila návrhy, ktoré zabezpečia použitie najvýhodnejších technológií z hľadiska emisií s nízkym alebo nulovým obsahom fosílnych palív vo všetkých investíciách do energetickej infraštruktúry v rámci EÚ;

16.   poznamenáva, že investície do účinného využívania energií a obnoviteľných technológií sú hlavnými alternatívami pri zmierňovaní klimatických zmien; súčasne poukazuje na to, že dôležitý je vývoj technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka - a to nielen v oblastiach s rozsiahlymi zásobami uhlia;

17.   žiada Komisiu a členské štáty, aby priniesli jasné a konkrétne vstupy do možnej reformy Mechanizmu čistého rozvoja a jeho inštitúcií so zámerom posilniť jeho implementáciu a podporiť širšie zapojenie aktérov súkromného sektora, čím sa vytvorí hybná sila na činnosť po roku 2012;

18.   poukazuje na potrebu podporovať nové technológie pre vesmírne systémy, ktoré umožnia analyzovať prírodné katastrofy z vesmíru a týmto spôsobom predvídať a obmedziť ich ničivé následky;

19.   domnieva sa, že vzhľadom na zložitosť výskumu a technologického rozvoja, ktoré sú potrebné kvôli klimatickým zmenám a prevencii prírodných katastrof, ako aj ich cezhraničnú dimenziu, je potrebné hľadať európske riešenie, ktoré bude presahovať zásadu regionálnej a národnej subsidiarity;

20.   uznáva, že na to, aby sa spoločnosť mohla pripraviť na dôsledky klimatických zmien budú potrebné zmeny v prístupe a fyzické úpravy;

21.   žiada členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby prispeli finančnými prostriedkami do doplnkového fondu, čím zabezpečia, že výkonná rada Mechanizmu čistého rozvoja bude vykonávať svoj mandát tak, aby vytvorila dobre fungujúci a efektívny mechanizmus;

22.   zdôrazňuje, že vývoj v rámci sektora dopravy je vážny, keďže tento sektor zodpovedá približne za 30 % celkového objemu emisií CO2 Spoločenstva, z čoho približne 85 % pripadá na cestnú dopravu; podčiarkuje, že železničná doprava je energeticky oveľa efektívnejšia ako cestná doprava; ľutuje skutočnosť, že automobilový priemysel pravdepodobne nedosiahne cieľ na úrovni 140 g/km v rámci lehoty stanovenej v súčasnej dobrovoľnej dohode; požaduje preto politiku dôrazných opatrení na zníženie emisií v doprave, ktorej súčasťou budú povinné limity na emisie CO2 pre nové vozidlá na úrovni 80-100 g/km, ktoré sa v strednodobom horizonte dosiahnu prostredníctvom obchodovania s emisiami medzi výrobcami automobilov a prostredníctvom ďalších opatrení, napríklad rýchlostných limitov platných v celej EÚ, dopravných poplatkov a daňových úľav, ako aj podporovaním železničnej a verejnej hromadnej dopravy vo všeobecnosti; nalieha ďalej na Komisiu, aby vypracovala inovatívne metódy, ktorými by ozrejmila znečistenie CO2 spôsobené dopravou a predložila návrhy s cieľom stabilizovať alebo znížiť objem dopravy v EÚ oproti súčasnému stavu do roku 2010;

23.   so znepokojením zaznamenáva nárast nákladnej dopravy a vyzýva Komisiu, aby vytvorila odhad objemu emisií CO2 pochádzajúcich z nákladnej dopravy a vypracovala návrhy na prevod veľkej časti cestnej nákladnej dopravy na spôsoby dopravy priaznivejšie pre životné prostredie; žiada Komisiu, aby v rámci revízie Európskeho programu klimatických zmien (ECCP) predložila návrhy na založenie "transeurópskej rýchlostnej nákladnej železničnej siete", ktorá by vyriešila fragmentáciu nákladnej siete a odstránila zostávajúce nepriechodnosti v infraštruktúre; žiada tiež aby sa zvážila posúdenie povinných limitov emisií CO2 pre nákladné vozidlá; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aký prínos pre zmiernenie klimatických zmien by predstavovalo udelenie povolenia používať nákladné vozidlá švédskej/fínskej dĺžky vo všetkých členských štátoch; a aby o svojich zisteniach predložila správu v čo najkratšom čase;

24.   pripomína svoju požiadavku, aby emisie medzinárodnej osobnej a nákladnej leteckej dopravy boli od roku 2012 zahrnuté do cieľov na zníženie emisií;

25.   podporuje zavedenie ekologických daní na úrovni Spoločenstva; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné, rovnako ako iné trhové nástroje, pre efektívnu politiku znižovania znečistenia; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, a členské štáty, aby prijali prvú európsku ekologickú daň najneskôr do roku 2009;

26.   podporuje návrh Komisie na tematickú stratégiu ohľadne mestského životného prostredia, ktorej zámerom je zlepšiť kvalitu mestských oblastí, najmä čo sa týka kvality ovzdušia; v súvislosti s klimatickými zmenami zastáva názor, že prioritný význam by mal byť daný dvom oblastiam politiky: rozvoj služieb verejnej dopravy, v ktorých sa využívajú čisté alebo menej znečisťujúce technológie, a podpora udržateľných, vysoko kvalitných stavebných metód vhodných pre životné prostredie (HEQ);

27.   zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty musia preskúmať a zrevidovať svoje nástroje komunitného plánovania, aby tak mohli znížiť vplyv na podnebie, najmä pokiaľ ide o plánovanie dopravných systémov, nových obytných a priemyselných oblastí a investovanie do nich;

28.   na dôkaz jasného vedúceho postavenia EÚ pred začatím rokovaní v roku 2012 žiada Komisiu, aby predložila konkrétne legislatívne návrhy na rozšírenie rozsahu smernice o budovách a aktualizáciu smernice o biopalivách tak, aby obsahovala aj najnovšie technológie viaczložkových biopalív (ako napr. MTHF, etyl levulinát, atď.) a aby zaviedla povinné spoločné normy v rámci EÚ pre tieto nové palivá a aby vytvorila stimuly pre vozové parky využívajúce biopalivá a stanovila ich minimálne zmiešavacie pomery, preskúmaním účinku požiadavky na obsah 10% zmesi biopalív v pohonných hmotách na životné prostredie, ako súčasť revízie ECCP;

29.   žiada EÚ, aby zabezpečila, že štrukturálne fondy sa budú prioritne zameriavať na trvalo udržateľný rozvoj;

30.   poznamenáva, že letecká doprava je zodpovedná za 4-9 % celkového objemu emisií GHG v celosvetovom meradle, pričom emisie z leteckej dopravy sa každoročne zvyšujú o 3%; zdôrazňuje dôležitosť cieľov výrazného zníženia emisií pre sektor leteckej dopravy; dôrazne žiada Komisiu, aby podnikla urýchlené kroky na zníženie klimatického vplyvu leteckej dopravy prostredníctvom vytvorenia pilotného systému obchodovania s emisiami z leteckej dopravy na obdobie 2008-2012, ktorý sa bude vzťahovať na všetky lety z letísk a na letiská v EÚ, a zaistila, že sa súčasne zavedú nástroje na riešenie celkového klimatického vplyvu leteckej dopravy; požaduje obdobné úsilie aj v súvislosti s emisiami lodnej dopravy;

31.   žiada Komisiu, aby jasne stanovila cestu k ekonomike založenej na nízkom obsahu CO2 prostredníctvom vytvorenia plánu, ktorý by, okrem iného, poskytoval lepšiu predstavu o tom, čo možno očakávať od vodíkovej a obnoviteľnej energie; zároveň žiada Komisiu, aby identifikovala akékoľvek prekážky vývoja a použitia nových a čistých technológií;

32.   zdôrazňuje, že na rozdiel od odvetví elektrickej energie a palív nemá EÚ žiadny systematický prístup na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, a to i napriek skutočnosti, že závislosť na dovoze plynu a ropy je v tomto odvetví zvlášť vysoká a náklady na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú pomerne nízke; žiada preto stratégiu, ktorá prostredníctvom zvýšenej výroby podporí konkurencieschopnosť obnoviteľných vykurovacích a chladiacich jednotiek; v tejto súvislosti poznamenáva, že byrokratické nariadenia na úrovni EÚ, týkajúce sa majiteľov a staviteľov budov, nie sú najvhodnejšie a mala by sa uprednostniť smernica, ktorá ustanovuje realistické, avšak ctižiadostivé ciele a koordinuje opatrenia členských štátov, založené na časovo obmedzených stimuloch pre prístup na trh;

33.   v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala predložiť návrh smernice o vykurovaní a chladení, ktorý by bol podobný návrhu smernice o biopalivách;

34.   zastáva názor, že urýchlený rozvoj používania biomasy a podporovanie výroby energie z poľnohospodárskych obnoviteľných zdrojov musia byť najvyššou prioritou pri zmene zamerania Spoločnej poľnohospodárskej politiky spolu s vyváženým prístupom k výrobe potravín; zdôrazňuje skutočnosť, že výroba energie z biomasy musí prebiehať spôsobmi, ktoré sú účinné z hľadiska konverzie energie a tiež ekologicky udržateľné; v tejto súvislosti víta zámer Komisie predložiť akčný plán na využitie biomasy a žiada Komisiu, aby do svojho návrhu zaradila právne záväzné opatrenia;

35.   poukazuje na potrebu diverzifikovania línií výskumu a preventívnych opatrení na predchádzanie poškodeniu ľudského zdravia a bezpečnosti, záplavám, suchám, požiarom – predovšetkým v lesoch a chránených oblastiach – úpadku biodiverzity a hospodárskym stratám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzali do úvahy význam lesov a fariem pre absorpciu uhlíka, spomaľovanie procesu erózie, poskytovanie zdrojov a v konečnom dôsledku pre ovplyvňovanie klímy;

36.   z dôvodu zabezpečenia medzinárodnej úrovne, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako doplnok k záväzným emisným cieľom pre vyspelé krajiny zvážili navrhnutie sektorových cieľov pre exportný priemysel náročný na spotrebu energie v krajinách bez prijatých záväzkov na zníženie emisií; navyše žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť prepojenia systému EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami s tretími krajinami; žiada Komisiu, aby aktívne prispela k dialógu s podnikmi v každom sektore priemyslu s cieľom posúdiť, aké zmeny vo výrobe, spotrebe a doprave môžu a musia byť stimulované na zníženie emisií GHG v EÚ;

37.   vyzýva Komisiu, aby sa v oblasti zmierňovania klimatických zmien vážne zaoberala problémom parazitovania (tzv. free-rider problem); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť prijať hraničné vyrovnávacie opatrenia pre obchod, s cieľom vyvážiť všetky krátkodobé výhody, ktoré by v rámci hospodárskej súťaže mohli mať výrobcovia vo vyspelých krajinách neuplatňujúcich obmedzenia na emisie uhlíka; zdôrazňuje, že medzinárodné obchodné modely výrazne vplývajú na klimatické zmeny; vyzýva preto WTO, aby do svojej práce začlenila mechanizmus trvalo udržateľného rozvoja;

38.   domnieva sa, že pri revízii súčasného systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a jeho možného rozšírenia by sa mala z dôvodu vážnych nedostatkov starostlivo prehodnotiť tzv. metóda vyňatia a spätne by sa mali preskúmať alternatívy, napr. benchmarking a auctioning; považuje navyše za potrebné v dôsledku vzostupu cezhraničného obchodu, najmä s elektrickou energiou, prehodnotiť aj národné emisné kvóty;

39.   odporúča, aby EÚ vypracovala konkrétnu politiku spolupráce v súvislosti s klimatickými zmenami, zameranú na rozvojové krajiny; podotýka, že zapracovanie úvah o klimatických zmenách do širších rozvojových politík si vyžaduje vyvinutie a zavedenie mnohých nástrojov; poznamenáva, že prioritami v tejto oblasti sú poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, čo sú dve oblasti, ktoré sú na zmeny klímy najcitlivejšie; ďalej je presvedčený, že vzhľadom na to, že mnohé rozvojové štáty v Asociácii malých ostrovných štátov (AOSIS) vo veľkej miere závisia od odvetvia cestovného ruchu, je ďalším kľúčovým faktorom hospodárska diverzifikácia; pripomína, že doprava, sociálne plánovanie a otázky energie sú rozhodujúce pri pôsobení proti klimatickým zmenám; poznamenáva, že ďalšími prioritami sú predchádzanie katastrofám a pripravenosť na ne;

40.   víta vytvorenie informačného systému o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji Afriky zo strany Komisie, založeného na technológiách satelitného a počítačového mapovania, ktorý pomôže rozvojovým činnostiam Úradu Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO); odporúča, aby sa preskúmalo, či je možné vyvinúť a rozšíriť štruktúru Komisie tak, aby zahŕňala sieť pre pozorovanie klimatických zmien;

41.   zdôrazňuje, že so zreteľom na účasť rozvojových štátov na budúcom klimatickom systéme musí EÚ uznať, že prioritou týchto štátov je rozvoj; zastáva však názor, že rozvojové ciele milénia OSN sa nikdy nedosiahnu, ak sa environmentálnym otázkam, ako sú klimatické zmeny, nebude venovať náležitá pozornosť; trvalo udržateľný rozvoj a boj proti chudobe by mali zostať všeobecným rámcom, ktorý by rozvojové štáty podnecoval v úsilí prijímať politiky a opatrenia zaoberajúce sa klimatickými zmenami, či už za účelom prispôsobenia sa im alebo zmiernenia ich vplyvu;

42.   podporuje preto vytvorenie nového jednotného politického riešenia na zlepšenie životných podmienok už aj tak zraniteľného obyvateľstva prostredníctvom globálnej stratégie rozvoja s primeranou hospodárskou pomocou; odporúča, aby bola táto nová stratégia založená na prepojení medzi klimatickými zmenami, riadením prírodných zdrojov, predchádzaním katastrofám a odstránením chudoby;

43.   zdôrazňuje, že všetky rozvojové krajiny majú právo na hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že EÚ musí spolu s ďalšími vyspelými krajinami pomáhať rozvojovým krajinám pri vývoji trvalo udržateľných technológií; zdôrazňuje však, že rozvojové krajiny by nemali napodobniť znečisťujúcu prax vyspelých krajín v súvislosti; je presvedčený o tom, že pravidlá Mechanizmu čistého rozvoja je potrebné reformovať, aby ich výsledkom bol trvalo udržateľný rozvoj; navrhuje, aby sa priority medzinárodných finančných inštitúcií v oblasti poskytovania pôžičiek, ako aj úsilie EÚ o pomoc presunuli smerom k podpore obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti; navrhuje preto začať aj multilaterálnu iniciatívu za trvalo udržateľnú energiu za účasti EÚ, krajín ako Čína, India, Brazília, Južná Afrika, atď. a niektorých významných energetických spoločností, pričom jej cieľom by mala byť intenzívna podpora technologickej spolupráce so zacielením sa najmä na energetiku a dopravu, podľa vzoru nedávno vzniknutého partnerstva medzi EÚ a Čínou v oblasti klimatických zmien;

44.   vyzýva Komisiu, aby v rámci technologickej spolupráce s krajinami uvedenými v prílohe B a v rámci revízie Dohody z Cotonou pomáhala vládam týchto krajín pri prijímaní národných energetických stratégií s cieľom znížiť ich závislosť na dovoze fosílnych palív na minimum, podporiť technologické napredovanie, najmä v oblasti obnoviteľnej energie, a to predovšetkým biomasy, a pomôcť im dosiahnuť rozvojové ciele milénia OSN;

45.   trvá na potrebe zvýšenia finančnej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci prispôsobovania sa klimatickým zmenám; v tejto súvislosti sa domnieva, že dôležitým prvkom pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaní je dohľad nad trvalo udržateľným lesným hospodárstvom, najmä tropickými lesmi, a preto dôrazne vyzýva Komisiu, aby v rámci činností v oblasti rozvojovej spolupráce považovala tento prvok za prioritu;

46.   vyzýva Komisiu, aby preštudovala realizovateľnosť a prínos vytvorenia systému individuálnych obchodovateľných kvót, čím by zapojila občanov a ovplyvnila modely súkromnej spotreby;

47.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby dávali pozitívny príklad obmedzovaním emisií GHG v rôznych oblastiach svojej činnosti, prostredníctvom zvyšovania energetickej účinnosti administratívnych budov a v súvislosti so všetkým používaným zariadením, využívaním dopravy s minimálnymi emisiami uhlíka, atď.; verí, že osobitné úsilie by bolo potrebné vyvinúť v súvislosti s cestovaním poslancov, a teda prehodnotiť existenciu viacerých miest výkonu práce Európskeho parlamentu, možnosti využitia vozidiel s nízkymi emisiami uhlíka pre dopravnú službu, atď.;

48.   vyzýva Komisiu, aby začala iniciatívu na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť informovanosť občanov o vplyve nadbytočnej spotreby a výroby na klimatické zmeny;

49.   uznáva a podporuje riešenia vychádzajúce z informačných a komunikačných technológií (ICT), ktorých cieľom je oddeliť hospodársky rast od energetickej spotreby a spotreby surovín, ako dopravy, a tak prispievať k udržateľnejšej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla politické opatrenia, ktoré by pretransformovali zlepšenia ICT v oblasti energetickej účinnosti do bytovej výstavby, dematerializácie, dopravy a posunu od výroby k službám;

50.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu UNFCCC a WTO, spolu so žiadosťou o zaslanie uznesenia zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú.v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 144.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0177.

Posledná úprava: 11. júla 2006Právne oznámenie