Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Základné zásady OSN týkajúce sa úlohy právnikov zo 7. septembra 1990,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady Európy Rec(2000)21 z 25. októbra 2000 o slobode výkonu právnického povolania,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 1994 o povolaní notára v Spoločenstve(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2001 o poplatkoch a povinných tarifách v určitých slobodných povolaniach, najmä pokiaľ ide o právnikov, a o osobitnej úlohe a postavení slobodných povolaní v modernej spoločnosti(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2003 o regulácii trhu a pravidlách hospodárskej súťaže v slobodných povolaniach(3) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby(4) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia(5) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch(6) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(7) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. februára 2006 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu(8) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie "Profesionálne služby - priestor pre ďalšie reformy" z 5. septembra 2005 (KOM(2005)0405),

–   so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora o právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže v Spoločenstve a slobody poskytovania služieb a osobitne na vnútroštátne predpisy o minimálnych právnických honorároch,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Súdny dvor Európskych spoločenstiev uznal. že:

B.   keďže každá reforma právnických povolaní má ďalekosiahle dôsledky, ktoré presahujú právo hospodárskej súťaže a zasahujú do otázok slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a v širšom kontexte do ochrany právneho štátu v Európskej únii,

C.   keďže Základné zásady OSN týkajúce sa úlohy právnikov zo 7. septembra 1990 ustanovujú, že:

D.   keďže primeraná ochrana ľudských práv a základných slobôd, na ktorú majú všetci ľudia právo -hospodárskych, sociálnych a kultúrnych alebo občianskych a politických- vyžaduje, aby mali všetci ľudia účinný prístup k právnym službám, ktoré poskytuje nezávislé právnické povolanie,

E.   keďže povinnosti osôb vykonávajúcich právnické profesie, medzi ktoré patrí zachovať nezávislosť, vyhýbať sa konfliktom záujmov a dodržiavať dôvernosť klientov, sú osobitne ohrozené v prípade, ak majú tieto osoby povolenie vykonávať svoje povolanie v organizácii, ktorá umožňuje osobám vykonávajúcim neprávnické povolania vykonávať kontrolu organizácie alebo podieľať sa na nej prostredníctvom kapitálového investovania alebo iným spôsobom, alebo v prípade multidisciplinárnych partnerstiev s povolaniami, ktoré nie sú viazané rovnocennými profesionálnymi záväzkami,

F.   keďže neregulovaná cenová konkurencia medzi osobami vykonávajúcimi právnické profesie vedie k zníženiu kvality poskytovaných služieb v neprospech spotrebiteľov,

G.   keďže trh s právnickými službami charakterizuje asymetria informácií medzi právnikmi a spotrebiteľmi vrátane malých a stredných podnikov, pretože MSP nemajú potrebné kritériá na posúdenie kvality poskytovaných služieb,

H.   keďže význam etického správania sa, dodržiavania dôvernosti voči klientom a vysoká úroveň odborných vedomostí majú za následok, že sú potrebné systémy samoregulácie ako napríklad v prípade súčasných profesijných orgánov alebo komôr právnikov,

I.   keďže občianskoprávnych notárov menujú členské štáty ako verejných úradníkov, medzi úlohy ktorých patrí vypracovávanie úradných dokumentov s osobitnou dôkaznou hodnotou a s priamou vykonateľnosťou,

J.   keďže občianskoprávni notári vykonávajú rozsiahlu vyšetrovaciu a kontrolnú činnosť v mene štátu vo veciach súvisiacich s mimosúdnou právnou ochranou, najmä v spojení s právom obchodných spoločností - v niektorých prípadoch na základe práva Spoločenstva - a keďže v rámci tejto práce podliehajú disciplinárnemu dohľadu zo strany príslušného členského štátu, porovnateľnému s dohľadom uplatňovaným nad sudcami a pracovníkmi verejnej správy,

K.   keďže čiastočné delegovanie právomocí štátu je pôvodným prvkom, ktorý je neoddeliteľne spojený s výkonom povolania občianskoprávneho notára a keďže sa v praxi vykonáva pravidelne a tvorí významnú časť práce občianskoprávneho notára,

1.   v plnej miere uznáva dôležitú úlohu právnických povolaní v demokratickej spoločnosti, ktorú zohrávajú pri zaručovaní dodržiavania základných práv, zásad právneho štátu a právnej istoty pri uplatňovaní právnych predpisov, a to tak v prípade, keď právnici zastupujú a obhajujú klientov na súde, ako aj pri poskytovaní právneho poradenstva klientom;

2.   opätovne potvrdzuje svoje stanoviská vyjadrené v uzneseniach z 18. januára 1994 a 5.apríla 2001 a v pozícii zo 16. decembra 2003;

3.   pripomína vysokú odbornosť, ktorá sa vyžaduje na prístup k právnickým povolaniam, potrebu ochraňovať túto odbornosť, ktorá charakterizuje právnické povolania a je v záujme európskych občanov a potrebu vytvorenia špecifického vzťahu medzi príslušníkmi právnických povolaní a ich klientmi, založeného na dôvere;

4.   opätovne zdôrazňuje význam pravidiel potrebných na zabezpečenie nezávislosti, odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a zodpovednosti osôb vykonávajúcich právnické povolania, aby sa zaručila kvalita ich služieb v prospech klientov a spoločnosti ako celku a aby sa zabezpečil verejný záujem;

5.   víta skutočnosť, že Komisia uznala, že reformy sa najlepšie vykonávajú na vnútroštátnej úrovni a že orgány členských štátov a najmä legislatívne orgány sú v najlepšej pozícii na vymedzenie pravidiel, ktoré by sa mali uplatňovať na právnické povolania;

6.   konštatuje, že Súdny dvor ponechal národným zákonodarcom a profesijným združeniam a orgánom určitý priestor pri rozhodovaní o tom, čo je primerané a nutné na ochranu správneho vykonávania právnických povolaní v členskom štáte;

7.   pripomína, že každý druh činnosti profesijného orgánu sa musí posudzovať osobitne, aby sa pravidlá hospodárskej súťaže uplatňovali na združenie len vtedy, ak koná výlučne v záujme svojich členov a nie vo všeobecnom záujme;

8.   pripomína Komisii, že cieľmi regulácie právnických služieb sú ochrana širokej verejnosti, záruka práva na obhajobu a na prístup k spravodlivosti a právna istota pri uplatňovaní zákonov a že z týchto dôvodov ju nie možné prispôsobiť stupňu právneho vedomia klienta;

9.   podnecuje profesijné orgány, organizácie a združenia právnických povolaní, aby vypracovali etické kódexy na európskej úrovni vrátanie pravidiel týkajúcich sa organizácie, kvalifikácií, profesijnej etiky, dohľadu, zodpovednosti a komunikácie s cieľom zabezpečiť, aby mali koneční užívatelia právnych služieb k dispozícii potrebné záruky pokiaľ ide o bezúhonnosť a skúsenosti a aby sa zabezpečilo rozumné riadenie v oblasti spravodlivosti;

10.   žiada Komisiu, aby zohľadnila osobitnú úlohu právnických profesií v spoločnosti, ktorá sa riadi zásadami právneho štátu, a tiež aby vykonala podrobnú analýzu fungovania trhov s právnymi službami v prípade, ak Komisia podporuje zásadu "menej regulácie, lepšiu reguláciu";

11.   vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby uplatňovala pravidlá hospodárskej súťaže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora;

12.   domnieva sa, že verejné záujmy nadradené pravidlám hospodárskej súťaže v EÚ sú súčasťou právnych systémov členských štátov, v ktorých sa prijmú príslušné pravidlá alebo v ktorom sa prejavia ich následky a že neexistuje žiadna skúška verejného záujmu EÚ, nech už je definovaná akokoľvek;

13.   žiada Komisiu, aby neuplatňovala pravidlá hospodárskej súťaže EÚ na otázky, ktoré sa podľa ústavného rámca EÚ ponechávajú jurisdikcii členských štátov, ako napríklad prístup k spravodlivosti, do ktorého patria aj otázky platobných kalendárov, ktoré súdy uplatňujú na účely úhrady odmeny právnikov;

14.   zdôrazňuje, že predchádzajúce prekážky v otázke slobody osôb vykonávajúcich právnické povolania usadiť sa a poskytovať služby sa účinne odstránili smernicami 77/249/EHS, 98/5/ES and 2005/36/ES; konštatuje však, že vyhodnotenie sa uskutoční o dva roky a so záujmom očakáva tento podrobný prieskum;

15.   zastáva názor, že tabuľky honorárov a iné povinné tarify pre právnikov a iné osoby vykonávajúce právnické profesie platné dokonca aj v prípade mimosúdnych služieb neporušujú články 10 a 81 Zmluvy o ES, ak je ich prijatie zdôvodnené legitímnym verejným záujmom a ak členské štáty aktívne dozerajú nad činnosťou súkromných prevádzkovateľov v procese rozhodovania;

16.   zastáva názor, že článok 49 zmluvy a smernice 2005/36/ES a 77/249/EHS ustanovujú uplatňovanie zásady cieľovej krajiny pokiaľ ide o poplatky a povinné tarify pre právnikov a iné osoby vykonávajúce právnické povolania;

17.   zastáva názor, že článok 45 zmluvy sa musí v plnej miere uplatňovať na povolanie občianskoprávneho notára ako také;

18.   vyzýva Komisiu, aby pri analýze pravidiel vykonávania právnických povolaní v členských štátoch podrobne posúdila zásady a obavy uvedené v tomto uznesení;

19.   vyzýva profesijné organizácie, aby pokračovali v rozvoji svojich činností v oblasti právnej pomoci s cieľom zabezpečiť právo na právne poradenstvo a zastupovanie pre všetkých;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii.

(1) Ú. v. ES C 44, 14.2.1994, s. 36. (2) Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 364. (3) Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 126. (4) 4 Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17. (5) 5 Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36. (6) 6 Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41. (7) 7 Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. (8) 8 Prijaté texty, P6_TA(2006)0061.