Európsky parlament ,

–   so zreteľom na článok 192 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 39, 45 a 168 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(1) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci(2) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci(3) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o praktickom vykonávaní ustanovení smerníc o zdraví a bezpečnosti pri práci (KOM(2004)0062),

–   so zreteľom na správu o konkurencieschopnosti Európy z roku 2004 (SEK(2004)1397),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prispôsobení sa zmenám v práci a spoločnosti: nová stratégia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v rokoch 2002 – 2006 (KOM(2002)0118),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku(4) ,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0137/2006),

–   so zreteľom na druhú správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0218/2006),

A.   keďže poranenia injekčnou ihlou môžu viesť k prenosu viac ako 20 životunebezpečných vírusov, okrem iného hepatitídy B, hepatitídy C a HIV/AIDS, a predstavujú tak vážne ohrozenie verejného zdravia,

B.   keďže výskyt hepatitídy B, hepatitídy C a HIV narastá a Program OSN pre boj s AIDS (UNAIDS) oznámil, že vo svete bolo zaznamenaných viac ako 40 miliónov prípadov HIV a viac ako 5 miliónov prípadov hepatitídy C,

C.   keďže nezávislé štúdie preukázali, že väčšine poranení použitou injekčnou ihlou možno predísť lepšou odbornou prípravou, lepšími pracovnými podmienkami a používaním bezpečnejších lekárskych nástrojov,

D.   keďže súčasné právne predpisy ES upravujúce ochranu zdravotníckych pracovníkov pred poraneniami injekčnou ihlou sa v praxi ukázali neúčinné,

E.   keďže existuje vážny nedostatok zdravotníckeho personálu a štúdie uskutočnené vo Francúzsku a Veľkej Británii ukázali, že jedným z hlavných dôvodov malého záujmu o ošetrovateľské povolanie sú každodenné riziká s ním spojené; keďže v správe Komisie o konkurencieschopnosti Európy z roku 2004 bol rastúci nedostatok zamestnancov v odvetví zdravotníctva označený za skutočnosť, ktorá je pre Európsku úniu obzvlášť znepokojujúca,

F.   keďže odpovede Komisie na parlamentné otázky poslancov Európskeho parlamentu, v ktorých sa zdôrazňuje potreba rýchlych a konkrétnych opatrení na ochranu zdravotníckych pracovníkov, sú trvalo neuspokojivé,

G.   keďže je nutné pripomenúť Komisii, že takéto opatrenia budú v súlade s iniciatívou za lepšie právne predpisy vrátane zmien a doplnení tých predpisov, ktoré sa ukázali ako neúčinné,

H.   keďže Komisia bola pri viacerých príležitostiach upozornená na obavy v súvislosti s pracovnými rizikami, ktoré sú spôsobené kontaminovanými ihlami a ktoré môžu ohroziť život zdravotníckych pracovníkov, naposledy vo vyššie uvedenom uznesení Parlamentu z 24. februára 2005, v ktorom sa požaduje revízia smernice 2000/54/ES  tak, aby sa konkrétne venovala riziku vyplývajúcemu z práce s ihlami a ostrými zdravotníckymi pomôckami,

I.   keďže ani po vyše 12 mesiacoch od žiadosti Európskeho parlamentu o zlepšenie právnych predpisov sa žiadny návrh v zmysle článku 39 ods. 2 rokovacieho poriadku nepripravuje a keďže počas tohto obdobia zdravotnícki pracovníci v EU pravdepodobne utrpeli asi jeden milión ďalších poranení injekčnou ihlou, z ktorých mnohým sa dalo predísť; keďže niektoré z týchto poranení budú mať za následok nakazenie sa potenciálne smrteľnými vírusmi prenosnými krvou a mnohé ďalšie pripravia zdravotníckym pracovníkom a ich rodinám celé mesiace úzkosti z neistoty, či sa chorobou ohrozujúcou život nakazili alebo nie,

1.   vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu do troch mesiacov od dátumu prijatia tohto uznesenia na základe článkov 137 a 251 zmluvy predložila legislatívny návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/54/ES;

2.   konštatuje, že model, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v Nemecku, by v kombinácii so skúsenosťami zo Španielska mohol byť použitý ako základ pre legislatívny návrh;

3.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné normy EÚ pre nahlasovanie a evidenciu poranení injekčnou ihlou;

4.   potvrdzuje, že uvedené odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými občianskymi právami;

5.   domnieva sa, že predložený návrh nebude mať žiadne finančné dôsledky;

6.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a pripojené podrobné odporúčania postúpil Komisii a Rade.

(1) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1. (2) Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 13. (3) Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21. (4) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 400.

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU

1.  VÝCHODISKÁ

1.1  K poraneniu zdravotníckeho pracovníka injekčnou ihlou dochádza vtedy, keď je koža náhodne prepichnutá ihlou, ktorá môže byť kontaminovaná krvou pacienta. Kontaminovanými ihlami sa môže prenášať viac ako 20 nebezpečných patogénov prenosných krvou vrátane hepatitídy B, hepatitídy C a HIV. Väčšinu týchto poranení utrpia zdravotné sestry a lekári, značné riziko však hrozí aj iným zdravotníckym pracovníkom a pomocným pracovníkom, ako sú upratovači, pracovníci v práčovniach a ďalší pracovníci.

1.2  V EÚ je v odvetví zdravotníctva a sociálnych služieb zamestnaných približne 10 % pracovníkov, pričom podstatná časť z nich je zamestnaná v nemocniciach. Vďaka tomu je zdravotníctvo jedným z najväčších zamestnávateľských sektorov v Európe. Počty pracovných úrazov v odvetví zdravotníctva a sociálnych služieb sú o 30 % vyššie ako priemer EÚ(1) . Na poprednom mieste v zozname rizík je vystavenie biologickým faktorom, najmä vírusom HIV a hepatitídy B a C.

1.3  Perkutánne zranenia spôsobené dutými ostrými predmetmi naplnenými krvou predstavujú hlavný spôsob, akým sa zdravotnícki pracovníci pri práci nakazia potenciálne smrteľnými chorobami prenášanými krvou. Odhaduje sa, že v Európe každoročne dôjde k 1 miliónu poranení injekčnou ihlou(2) .

1.4  Medzi vysokorizikové postupy patria odber krvi, intravenózna kanylácia a perkutánne injekcie. Aj malé množstvá krvi môžu spôsobiť potenciálne život ohrozujúcu infekciu. Riziko infekcie závisí od rôznych faktorov, ako sú infekčný stav pacienta, vírusové zaťaženie pacienta, imunitný stav pracovníka, hĺbka poranenia, objem prenesenej krvi, doba medzi poranením a dezinfekciou rany, ako aj dostupnosť a podanie postexpozičnej profylaxie.

1.5  Výskyt týchto infekcií je podstatne vyšší v zdravotníckom prostredí ako medzi širokou verejnosťou(3) .

1.6  Riziko hepatitídy B možno znížiť očkovaním a riziko prenosu vírusu HIV rýchlym podaním postexpozičnej profylaxie. V prípade hepatitídy C sú však takéto opatrenia neúčinné.

1.7  Zo štúdií vyplynulo, že počet poranení injekčnou ihlou možno významne znížiť používaním bezpečnejších nástrojov. Nezávisle od toho je možné počet takýchto poranení značne obmedziť aj pravidelnými školeniami a organizačnými opatreniami. Preto je popri používaní nástrojov s bezpečnostnými prvkami potrebné klásť dôraz na organizačné opatrenia, ako sú stanovené pracovné postupy, odborná príprava a školenia pracovníkov a zvýšenie povedomia o rizikových činnostiach(4) .

2.  SÚČASNÉ PRÁVNE PREDPISY

2.1  Smernica 2000/54/ES (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) obsahuje ustanovenia navrhnuté na ochranu pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci. V tomto kontexte sú zvlášť dôležité nasledujúce ustanovenia:

2.2  S touto témou súvisí aj smernica Rady 89/655/EHS (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). Článok 3 ukladá zamestnávateľom povinnosť:

Navyše by pracovníkom mali byť poskytnuté informácie a školenia o používaní pracovných zariadení a o akýchkoľvek rizikách, ktoré sú spojené s ich používaním (článok 6 a 7).

3.  PREČO JE POTREBNÉ LEGISLATÍVNE RIEŠENIE

3.1  Hoci existujúca legislatíva by teoreticky mala riešiť riziká poranení injekčnou ihlou, v praxi to tak nie je. Oznámenie Komisie o praktickom vykonávaní smerníc o zdraví a bezpečnosti pri práci (KOM(2004)0062) sa konkrétne zmieňuje o problémoch vo verejnom sektore vrátane nemocníc.

3.2  Prínos usmernení, kampaní na zvýšenie povedomia a ďalších nelegislatívnych iniciatív je iba čiastočný, mali by sa preto používať ako doplnkové opatrenia k smerniciam(5) .

3.3.  V správe o konkurencieschopnosti Európy v roku 2004 sa uznáva, že narastajúci nedostatok zdravotníckych pracovníkov je v celej Európe dôvodom na obavy. Je veľa dôvodov, prečo povolania v odvetví zdravotníctva nie sú považované za atraktívne, bezpečnostné riziká pri práci na tom určite majú podiel.

4.  FINANČNÉ DÔSLEDKY

4.1  Mnohé nezávislé štúdie skúmali krátkodobé a dlhodobé výhody investovania do bezpečnejších pracovných postupov a zdravotníckych nástrojov na prevenciu poranení injekčnou ihlou a každá z nich dospela k záveru, že z celkového hľadiska sa dosiahnu hospodárske úspory.(6)

5.  OSOBITNÉ USTANOVENIA

5.1  Do smernice 2000/54/ES by sa mali vložiť nasledujúce ustanovenia:

(1) 1 Pozri KOM(2002)0118. (2) 2 a) Údaje siete EPINet. Dee May RGN, DMS. Obdobie skúmania: júl 2000 až jún 2001.b) Surveillance of Occupational Exposures in Italy: the SIROH program, Gabriella De Carli, Vincent Puro, Vincenzo Puro, Giuseppe Ippolito a skupina SIROH, SIROH, 6 – 2002.c) EPINet Španielsko, 1996 – 2000. Hernández-Navarrete MJ, Arribas-Llorent JL, Campins Martí M, García de Codes Ilario.d) Risk of Hepatitis C Virus Transmission following Percutaneous Exposure in Healthcare Workers, 2003 – G. De Carli, V. Puro, G. Ippolito a skupina Studio Italiano Rischio Occupazionale da HIV (SIROH). (3) 3 a) (Univerzita vo Wuppertale) Hofmann F, Kralj N, Beie M. Needle stick injuries in healthcare - frequency, causes and preventive strategies. Gesundheitswesen. Máj 2002; 64(5):259-66.b) Schroebler S., Infektionsrisiko durch Nadelstichverletzungen für Beschäftigte im Gesundheitsdienst, in Dokumentationsband über die 40. Jahrestagung der Gesellschaft für Arbeitsmedizin und Umweltmedizin e.V., Rindt-Druck, Fulda 2000; fortgeführt und ergänzt, persönliche Mitteilung. (4) 1 a) Advances in Exposure Prevention; zv. 3, č. 4; Libourne study GERES zo sept. 2001.b) Mendelson MH, Chen LBY, Finkelstein LE, Bailey E, Kogan G. Evaluation of a Safety IV Catheter Using the Centers for Disease Control and Prevention (CDC) National Surveillance System for Hospital Healthcare Workers Database. Na konferencii 4th Decennial International Conference on Nosicomial and Healthcare-Associated Infections v roku 2000 (5. až 9. marca). Atlanta, Georgia. c) Four-year surveillance from the Northern France network' American Journal of Infection Control. okt. 2003; 31(6):357-63. Tarantola A, Golliot F, Astagneau P, Fleury L, Brucker G, Bouvet E; CCLIN Paris-Nord Blood and Body Fluids (BBF) Exposure Surveillance Taskforce.d) Louis N, Vela G, Groupe Projet. Évaluation de l'efficacité d'une mesure de prevention des accidents d'exposition au sang au cours du prèlévement de sang veineux. Bulletin Épidémiologique Hebdomadaire 2002; 51: 260-261.e) Younger B, Hunt EH, Robinson C, McLemore C. Impact of a Shielded Safety Syringe on Needlestick Injuries Among Healthcare Workers. Infection Control and Hospital Epidemiology 1992; 13: 349-353.f) Abiteboul D, Lolom I, Lamontagne F, Tarantola A, Deschamps JM, Bouve Et a skupina GERES. GERES (Groupe d'étude sur le risque d'exposition des soignants aux agents infectieux). AES : Peut-on se protéger ? Enquête multicentrique sur les AES des infirmier(e)s de Médecine et réanimation. GERES Day, Hospital Bichat jún 2002 Paríž. (5) 1 Napr. usmernenie TRBA 250 (Technické požiadavky pre biologické činitele), zverejnené v Nemecku v októbri 2003, obsahuje konkrétne podrobné odporúčania na prevenciu poranení ostrými zdravotníckymi pomôckami vrátane použitia zdravotníckych technológií, v ktorých je začlenená ochrana ihly. Cieľom TRBA 250 je okrem iného obmedzenie výskytu nákaz spôsobených poraneniami injekčnou ihlou. Z tohto dôvodu sa okrem zavedenia bezpečnejších systémov považujú za vhodné aj alternatívne postupy, ktoré zaručujú bezpečnejšiu manipuláciu s kanylou. Predpisy profesijných združení pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BGR/TRBA 250) poskytujú pomoc podnikom. Ak dodržia tu uvedené postupy, možno usúdiť, že spĺňajú požiadavky nariadenia o biologických látkach ("predpokladaný účinok", "účinok zhody"). Keďže sú však tieto požiadavky formulované ako technické predpisy, ktoré používajú výrazy ako "malo by sa" namiesto stanovenia povinných požiadaviek, ich praktický dosah je malý. (6) 1 a) A. Wittmann, F. Hofmann, B. Neukirch, Ch. Thürmer, N. Kralj, S. Schroebler, K. Gasthaus: "Blood-borne viral infections: causes, risks and prevention strategies", Bergische Universität Wuppertal, máj 2005.b) Ústredný úrad pre účtovníctvo USA, hodnotenie vplyvu vzhľadom na Needlestick Safety and Prevention Act (Zákon o bezpečnosti a prevencii pri práci s injekčnou ihlou); 17. november 2000. c) Evaluation of the Efficacy of a Measure to Prevent Accidental Needlestick Injuries by Using SafetyNeedles for Venous Blood. Louis Nicole (1), Vela Gilles (2) a projektová skupina Group Cellule d'Hygiène [Útvar hygieny], Centre Hospitalier 06401 – Cannes cedex Département d'Ergonomie [Oddelenie ergonómie], Centre Hospitalier Cannes. d) Publikácia Sharps Safety Workbook (príručka bezpečnosti pre prácu s ostrými predmetmi) Centra pre kontrolu chorôb v USA z roku 2004 – časť Cost of Needlestick Injuries (Náklady na zranenia ihlou).