Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike (KOM(2006)0035),

–   so zreteľom na časť II Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 195, 211 a 308 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 11, 41, 42 a 44 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie: Akčný plán Komisie na zlepšenie komunikácie o Európe (SEK(2005)0985),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie: Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu (KOM(2005)0494),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2002 o oznámení Komisie o novom rámci pre spoluprácu pri činnostiach týkajúcich sa informačnej a komunikačnej politiky Európskej únie(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2003 o informačnej a komunikačnej stratégii pre Európsku úniu(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie Európskej únie(4) ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A6-0365/2006),

A.   keďže komunikácia je dôležitým prvkom tak zastupiteľskej, ako aj participatívnej demokracie,

B.   keďže z tohto dôvodu je jedna zo silných stránok demokratických prvkov EÚ naviazaná na komunikačné systémy na európskej úrovni, ktoré spájajú inštitúcie s občanmi,

C.   keďže právo na informácie a sloboda prejavu by mali byť základom demokracie v Európe a oporou politických systémov na európskej úrovni a vnútroštátnych úrovniach, a teda by informácie mali byť podľa možnosti prístupné verejnosti,

D.   keďže skúsenosti z európskych volieb a referend sú také, že u tých, ktorí sa zaujímajú o otázky EÚ a sú s nimi oboznámení, bola väčšia pravdepodobnosť, že sa ich zúčastnia, kým u tých, ktorí tieto informácie nemali, bola ich účasť menej pravdepodobná,

E.   keďže v súčasnosti neexistuje európska konsolidovaná verejná sféra, ale existujú veľmi aktívne vnútroštátne verejné sféry; keďže tieto vnútroštátne verejné sféry vykazujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa diskutuje o európskych otázkach a tiež o obsah diskusií,

F.   keďže by bolo výrazným zlepšením, keby európske otázky zaujímali vo vnútroštátnych verejných sférach významnejšie miesto,

G.   keďže prvým krokom k vytvoreniu európskej verejnej sféry by bolo prekonanie izolácie vnútroštátnych sfér prostredníctvom európskych komunikačných postupov; keďže je to úzko spojené s paneurópskou alebo aspoň nadnárodnou štruktúrou médií,

H.   keďže existujú jasné dôkazy o tom, že európski občania sú nedostatočne informovaní o európskych otázkach, ako to odzrkadľujú výsledky rôznych prieskumov verejnej mienky Eurobarometer,

I.   keďže komunikácia je spojená aj s otázkou transparentnosti, zjednodušených postupov, občianstva a spoločných hodnôt,

J.   zdôrazňuje, že európske záležitosti a pridaná hodnota právnych predpisov Spoločenstva sú počas národných diskusií zriedkavo uznávané, pričom politici pôsobiaci na úrovni členských štátov si často pripisujú zásluhy za európske úspechy, zatiaľ čo neváhajú kritizovať EÚ, a to často za politické chyby, ktoré vzniknú na vnútroštátnej úrovni,

K.   keďže zasadanie Európskej rady v Bruseli 16. a 17. júna 2006 vrátilo otázku reformy inštitúcií späť na program,

L.   keďže cieľom tzv. obdobia úvah je urobiť Úniu demokratickejšou a efektívnejšou a znovu ju spojiť s občanmi,

Komunikačná politika a európska verejná sféra

1.   víta predloženie Bielej knihy a vyjadruje svoj súhlas so zámermi Komisie zmeniť komunikačnú politiku na autonómnu politiku s vlastným obsahom;

2.   vidí potrebu zlepšenia komunikácie medzi EÚ a jej občanmi; podporuje preto úsilie o zmenu spôsobu organizácie komunikácie s občanmi; zdôrazňuje, že lepšia komunikácia nenahradí nedostatočné politiky, ale môže pomôcť lepšie chápať uskutočňované politiky;

3.   víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že akákoľvek komunikácia je neoddeliteľná od svojho obsahu a musí ísť o obojsmerný proces, ktorý zahŕňa vypočutie občanov, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásady vyjadrené v úvode Bielej knihy sa konkrétne neuplatňujú; vyzýva teda Komisiu, aby spresnila, akým spôsobom chce vziať do úvahy názory občanov a v tejto súvislosti navrhuje, aby boli začlenené prípadné iniciatívy ostatných inštitúcií, akou je napríklad "Agora", orgán na účely konzultácií so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorý sa rozhodol zriadiť Európsky parlament;

4.   nalieha na Komisiu, aby podporila vytvorenie európskej verejnej sféry, ktorá sa bude štrukturalizovať hlavne prostredníctvom vnútroštátnych, miestnych a regionálnych médií, nestrácajúc zo zreteľa dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú kvalitná národná a regionálna tlač a televízne spravodajstvo, ktoré venujú európskym záležitostiam dostatočný priestor; v tejto súvislosti žiada členské štáty, aby primerane podporovali vnútroštátne verejné audiovizuálne kanály, aby občanov informovali o politikách, ktoré sa uskutočňujú na európskej úrovni;

5.   poznamenáva, že cieľom európskej komunikačnej politiky by nemalo byť vytvorenie komunikačnej sféry, ktorá konkuruje vnútroštátnym verejným sféram, ale skôr úzke zosúladenie diskusií na vnútroštátnej úrovni s diskusiami na úrovni EÚ;

6.   nalieha na Komisiu, aby pri navrhovaní komunikačnej politiky zohľadnila konkrétne návrhy vymedzené v hore uvedenom uznesení z 12. mája 2005;

Stanovenie spoločných zásad

7.   podporuje myšlienku vytvoriť obojsmernú komunikáciu medzi EÚ a jej občanmi, ktorá bude schopná a ochotná lepšie počúvať to, čo chcú občania povedať o Európe; poukazuje však na to, že myšlienka, podľa ktorej by sa občania mali stať hybnou silou účasti a dialógu, sa nejaví ako rozumná, pretože občania by nemali byť tými, ktorí hľadajú informácie, ale informácie by mali vyhľadávať občanov;

8.   nepovažuje za vhodné, aby Európsky parlament podliehal kódexu správania, ktorý upravuje jeho komunikáciu s občanmi EÚ;

9.   žiada Komisiu, aby predložila návrh medziinštitucionálnej dohody, ktorý vymedzí spoločné zásady, ktoré by mohli dať smer spolupráci medzi európskymi inštitúciami v oblasti komunikácie;

10.   nalieha na Komisiu, aby preskúmala možnosť otvorenia skutočného programu Spoločenstva zameraného na informácie a komunikáciu o Európe s cieľom zlepšiť existujúce medziinštitucionálne mechanizmy partnerstva v tejto oblasti; konštatuje, že ak by Komisia ponúkla zodpovedajúci návrh, Európsky parlament sa bude plne podieľať na stanovení a vypracovaní presného obsahu a rozsahu programu;

11.   zastáva názor, že pri určovaní rozsahu európskej komunikačnej politiky je potrebné výraznejšie odkazovať na zásady a hodnoty obsiahnuté v Charte základných práv;

12.   pripomína, že Charta základných práv už upravuje práva občanov týkajúce sa informácií, a že každý prípadný nový nástroj by mal rešpektovať výsady Európskeho parlamentu ako voleného zhromaždenia, najmä jeho právomoc obracať sa slobodne na občanov Únie; žiada, aby Výbor pre ústavné veci vykonal analýzu možnej povahy a obsahu takéhoto medziinštitucionálneho nástroja;

13.   zdôrazňuje význam Ústavy pre Európu, ktorá by dala EÚ politickejší a demokratickejší charakter a urobila by ju príťažlivejšou pre občanov; pripomína politickú zodpovednosť Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pri podpore tohto procesu;

Posilnenie úlohy občanov

14.   víta snahu Komisie priviesť európske otázky na všetky úrovne, inými slovami, informovať o európskych otázkach na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom decentralizovať posolstvo a trvá na tom, že táto komunikácia sa musí uskutočňovať na veľmi pravidelnej báze; víta akčný plán Komisie a očakáva jeho urýchlené vykonávanie;

15.   domnieva sa, že rozvoj európskej správy na miestnej úrovni, ktorá by bola schopná podporovať početné množstvo existujúcich informačných bodov EÚ, by prispel k vytvoreniu dôležitých priamych vzťahov medzi EÚ a jej občanmi, najmä tým, že by občanom uľahčil prístup k európskym iniciatívam a programom, ktoré sa ich týkajú; domnieva sa, že informačné kancelárie Komisie a Európskeho parlamentu v členských štátoch v tom zohrávajú dôležitú úlohu; v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné od základov prehodnotiť a premyslieť prácu, ktorú doteraz v členských štátoch vykonali tieto informačné kancelárie, vzhľadom na skutočnosť, že ich politika vzťahov s verejnosťou neupútala záujem občanov a prostriedky použité na tento účel by sa mohli použiť oveľa účinnejšie; želá si preto, aby boli tieto kancelárie aktívnejšie a menej byrokratické;

16.   víta iniciatívu transparentnosti Komisie z novembra 2005, v ktorej sa zdôrazňuje, že vysoká úroveň v oblasti transparentnosti je základným prvkom legitimity každej modernej správy; európska verejnosť má právo na efektívne a zodpovedné verejné inštitúcie, zamerané na to, aby občanom dobre slúžili;

17.   vníma regióny a mestá ako najvhodnejšie platformy na šírenie európskej myšlienky medzi občanmi a vyzýva na zapojenie Výboru regiónov do uskutočňovania budúcej komunikačnej politiky;

18.   podporuje zámer posilniť diskusiu v národných a regionálnych parlamentoch;

19.   podporuje národné parlamenty v tom, aby posilnili svoju kontrolnú úlohu voči svojim vládam, keď pôsobia v Rade, zvýšili tak povedomie, a tým demokratickú zodpovednosť inštitúcií EÚ;

20.   zdôrazňuje, že národné parlamenty by sa mali snažiť venovať väčšiu pozornosť európskym legislatívnym návrhom v oveľa skoršej etape rozhodovacieho procesu;

21.   upozorňuje na závery predsedníctva Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie (Budapešť, 6. a 7. mája 2005), ktoré vyzvali národné parlamenty, aby každý rok diskutovali, najlepšie na plenárnom zasadnutí, o ročnom legislatívnom programe a programe práce Komisie;

22.   zdôrazňuje význam zvolávania medziparlamentných fór o budúcnosti Európy, pričom jedno sa uskutoční pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv; pokiaľ ide o európsku komunikačnú politiku žiada zohľadniť rokovania na úrovni zástupcov európskej verejnosti;

23.   zdôrazňuje dôležitosť občianskeho vzdelávania v oblasti integrácie EÚ; domnieva sa, že určitá úroveň chápania európskych otázok je nevyhnutným predpokladom úspešnej interaktívnej komunikácie s EÚ a posilnenia pocitu európskeho občianstva;

24.   ľutuje, že sa znížila podpora sektorových programov, ako sú Leonardo da Vinci, Socrates a Erasmus, ktoré majú mnohonásobný účinok, pretože zdôrazňujú európsky rozmer a uľahčujú vytváranie nadnárodných sietí;

25.   zastáva názor, že ak chceme osloviť občana, je dôležité lepšie komunikovať a poukázať na to, aký význam a dosah majú rozhodnutia EÚ na každodenný život, prostredníctvom spolupráce s regionálnymi a miestnymi inštitúciami; navrhuje, aby sa kládol dôraz na pravidelné podávanie informácií občanom o dôležitých regionálnych a miestnych projektoch, na ktorých sa EÚ zúčastnila, s cieľom podporiť spoločný európsky projekt;

26.   domnieva sa, že diskusia by mala brať do úvahy osobitné potreby a činnosti zdravotne postihnutých osôb, menšinových skupín, ako aj publika na národnej i miestnej úrovni a špecifických cieľových skupín; zdôrazňuje, že by sa malo venovať viac pozornosti smerovaniu relevantných informácií, ako aj informácií upravených z hľadiska regiónov, k vymedzeným cieľovým publikám, čím by bola európska problematika prepojená s každodenným životom občanov;

27.   víta iniciatívy niektorých zastúpení Komisie a vnútroštátnych správnych orgánov na spoluprácu na informačných kampaniach týkajúcich sa EÚ; takáto spolupráca by mohla prispieť k vytvoreniu priamejšieho spojenia medzi občanmi a inštitúciami;

28.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konzultáciu so zúčastnenými stranami a verejnosťou v ranom štádiu tvorby politiky; domnieva sa, že ku kľúčovým návrhom by mohla byť pripojená doplňujúca časť s hodnotením dopadu, ktorá by spresnila, ako sa pri koncipovaní návrhu brali do úvahy záujmy občanov; poukazuje na to, že by sa mal objasniť vplyv konzultácií s verejnosťou na rozhodovací proces EÚ;

29.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila dynamickú a reaktívnu komunikačnú politiku, ktorá by sa skôr ako na prevažné informovanie o dosiahnutých konečných konsenzoch viac zamerala na informovanie o rozhodnutiach, ktoré sú prijímané na rôznych stupňoch rozhodovacieho procesu; domnieva sa, že cieľom komunikačnej politiky Únie je umožniť občanom jasne pochopiť tvorbu európskeho práva;

Práca s médiami a novými technológiami

30.   zdôrazňuje dôležitosť médií ako sprostredkovateľov, mienkotvorcov a nositeľov posolstva občanom v európskej verejnej sfére, ktorú chce Komisia vytvoriť; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporila konkrétne iniciatívy, ako sú diskusné fóra o európskych kultúrnych a politických otázkach, na ktorých by boli k dispozícii dokumenty vo viacerých jazykoch, aby sa mohli európski občania zapojiť a aby mohli komunikovať vo veľkom počte;

31.   zdôrazňuje, že informovaný občan je základom fungujúceho participatívneho demokratického systému;

32.   žiada Komisiu, aby čo najpresnejšie stanovila, akú úlohu by chcela prideliť médiám a zdôrazňuje potrebu nájsť vzorec, ktorý užšie zapojí vnútroštátne, regionálne a miestne médiá do komunikačnej politiky, pričom treba takisto zvážiť využitie alternatívnych médií ako komunikačného prostriedku;

33.   je toho názoru, že v oblasti európskych politík treba posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi médiami; domnieva sa, že európska spolupráca medzi médiami a novinármi podporuje informovanosť o EÚ a vyzýva Komisiu, aby v rámci rozpočtu vytvorila "Európsky fond pre (investigatívnu) žurnalistiku", ktorý by podporoval projekty v rámci ktorých by novinári z viacerých členských krajín spoločne pracovali na dôkladnom preštudovaní konkrétnej európskej témy, ktorú by uplatnili pri rozdielnych miestnych a regionálnych situáciách;

34.   víta stiahnutie návrhu na zriadenie spravodajskej agentúry EÚ;

35.   odporúča Komisii, aby pri komunikácii s médiami a občanmi používala jasný a výstižný jazyk a aby tak robila systematicky v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom majú pôvod alebo bydlisko; je presvedčený, že európsky žargón neuzatvára, ale skôr prehlbuje priepasť medzi inštitúciami EÚ a občanmi;

36.   odporúča vytvorenie pravidelnej výmeny názorov o európskych komunikačných otázkach medzi európskymi inštitúciami, najmä Európskym parlamentom, a médiami;

37.   domnieva sa, že zodpovednosť Komisie vo všeobecnosti a členských štátov osobitne, pri poskytovaní objektívnych, spoľahlivých a nestranných informácií o európskych politikách, je základom diskusie, ktorej účastníci sú dobre informovaní; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zlepšili informovanosť úradníkov členských štátov o politikách, ktoré sa uskutočňujú na európskej úrovni;

38.   víta skutočnosť, že pokiaľ ide o nové technológie, je Biela kniha v súlade s poslednou správou Európskeho parlamentu o informačnej a komunikačnej stratégii EÚ;

39.   oceňuje návrhy Komisie lepšie využívať nové komunikačné technológie, ale žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabránia prehĺbeniu rozdielov v miere, v akej ľudia využívajú digitálne technológie, a ešte väčšiemu obmedzeniu prístupu časti občanov k informáciám o EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by bolo v snahe o globálny prístup potrebné integrovať osobitné komunikačné prostriedky každej inštitúcie, ako napríklad budúcu internetovú televíziu Európskeho parlamentu, plne rešpektujúc ich samostatnosť; navyše zdôrazňuje, že treba zohľadniť tradičné masovo-komunikačné prostriedky, ako je televízia;

Pochopenie európskej verejnej mienky

40.   žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o hodnotení konzultácií, ktoré uskutočnila;

41.   v krátkodobom výhľade považuje zriadenie Observatória európskej verejnej mienky za sporné a domnieva sa, že predtým, než sa táto úloha začne plniť, by sa mali koordinovanejšie využívať údaje a zdroje, ktoré sú už k dispozícii;

42.   konštatuje, že uspokojivá komunikačná politika sa nemôže zaobísť bez presných poznatkov o medzerách v informáciách, ktoré majú k dispozícii občania EÚ, či už ide o obsah opatrení Spoločenstva alebo o inštitúcie a postupy umožňujúce ich uplatnenie; preto žiada, aby boli pracovníci Eurobarometra, poverení uskutočnením osobitného a podrobného prieskumu verejnej mienky, ktorý umožní presne a diferencovane zistiť úroveň informovanosti občanov Spoločenstva v závislosti od členského štátu pôvodu, od ich sociálno-profesionálnej kategórie a politickej orientácie;

Spolupráca

43.   žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétne návrhy na vykonávanie komunikačnej politiky a aby zhodnotila jej právne a finančné dôsledky;

44.   domnieva sa, že by sa mala vykonať analýza práce Medziinštitucionálnej skupiny pre informácie (MSI) s cieľom zistiť, či je možné zlepšenie;

45.   zdôrazňuje potrebu užšieho zapojenia paneurópskych politických strán do dialógu o záležitostiach EÚ so svojimi voličmi;

46.   pripisuje osobitný význam úlohe, ktorú zohrávajú politické strany pri podpore parlamentnej demokracie na všetkých úrovniach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál nadnárodných politických strán zostáva nevyužitý; ľutuje, že mnohé národné politické strany nie sú vôbec naklonené myšlienke prijať koherentným a presvedčivým spôsobom európsky rozmer; naliehavo vyzýva politické strany, aby pri prijímaní svojich rozhodnutí a počas volebných kampaní zohľadňovali európske otázky a aby občanom ponúkli skutočnú politickú voľbu pokiaľ ide o budúcnosť Európy;

47.   zdôrazňuje, že komunikačná politika musí zohľadňovať osobitné tempo európskych záležitostí, ktoré často nesúvisí s vnútroštátnymi politickými agendami a nemôže sa riadne vyvíjať na okraji politík a konkrétnych činností EÚ, ktoré majú svoj nezávislý časový harmonogram; domnieva sa teda, že Komisia, Rada a Európsky parlament by sa mali dohodnúť na harmonograme riešenia kľúčových problémov, ktoré by mohli osobitne zaujímať európsku verejnú mienku, s cieľom sústrediť svoje komunikačné úsilie na tieto témy;

48.   žiada inštitúcie, aby preskúmali možnosť vytvoriť koordinačnú skupinu druhej úrovne, v ktorej by mali zastúpenie príslušné generálne riaditeľstvá rôznych inštitúcií a v ktorej by zasadali zástupcovia výborov Európskeho parlamentu s cieľom koordinovať konkrétne činnosti, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú usmernenia stanovené MSI;

49.   opakuje, že občania často vnímajú EÚ ako jeden celok, keďže nemusia ovládať jemné rozdiely medzi jej inštitúciami, a preto treba jednotne koordinovať komunikačné politiky všetkých inštitúcií a rešpektovať pritom právomoci a nezávislosť každej z nich; opakovane vyzýva v tomto smere k rozsiahlej každoročnej medziinštitucionálnej diskusii počas plenárneho zasadnutia, a to s cieľom prijať spoločné vyhlásenie o cieľoch a prostriedkoch vykonávania tejto politiky;

50.   podporuje posilňovanie dialógu a spoločne organizovaných verejných diskusií medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi; zdôrazňuje, že je dôležité podporiť komunikáciu o iniciatívach, ktoré sa opierajú o komunikačné vektory zamerané na širokú verejnosť, ako napríklad kultúrne programy (literárne ceny alebo kinematografia), športové udalosti, atď.; domnieva sa, že komunikácia musí zohľadňovať strategickú orientáciu zameranú na cieľové skupiny ako sú univerzity, miestne orgány alebo profesijné združenia;

51.   podporuje posilnenie úlohy Európskeho ombudsmana pri zabezpečení väčšej dôvery v transparentnosť;

52.   upozorňuje, že už tradične je program PRINCE založený na partnerstve Komisie a členských štátov; Európsky parlament už vo svojej poslednej správe o komunikačnej stratégii v EÚ zdôrazňoval potrebu parlamentnej účasti na stanovení priorít programu PRINCE; preto je toho názoru, že je potrebné plne zapojiť poslancov Európskeho parlamentu do činností organizovaných v rámci tohto programu;

53.   odporúča zvýšiť rozpočtové prostriedky vyčlenené na existujúce programy financovania, ako sú celoživotné vzdelávanie, Mládež, Európa pre občanov, Médiá a Kultúra, ktoré umožnia zlepšiť komunikáciu myšlienky európskej integrácie za predpokladu, že sa budú plne rešpektovať ciele jednotlivých programov;

54.   podporuje nahradenie piatich rozpočtových riadkov pre súčasný program PRINCE jedným programom, ktorý by riadilo Generálne riaditeľstvo pre tlač a komunikáciu, pretože by sa dosiahla väčšia flexibilnosť a centrálny účastník;

55.   zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť čo najväčšie zviditeľnenie finančnej podpory poskytovanej zo strany EÚ, a teda aj povinnosť, aby každá inštitúcia, združenie alebo činnosť využívajúce granty na základe programu EÚ zabezpečila, aby sa táto skutočnosť stala verejne známou;

56.   zdôrazňuje, že na zabezpečenie úspešnej komunikácie je základom aktívna účasť členských štátov, a preto vyzýva členské štáty, aby našli technické a finančné prostriedky, ktorými by mohli prispieť k spoločnému komunikačnému úsiliu EÚ;

57.   naliehavo žiada členské štáty, aby správne a rýchlo transponovali právne predpisy Spoločenstva s cieľom zabezpečiť všetkým občanom EÚ rovnakú úroveň práv, ako to z právnych predpisov Spoločenstva vyplýva; vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie zabezpečila uplatňovanie ustanovení právnych predpisov Spoločenstva; nabáda Komisiu, aby formou partnerskej spolupráce s vládami členských štátov informovala občanov o ich práve na prístup k spravodlivosti a na nápravu v prípade, že dôjde k porušeniu ich práv;

58.   vyzýva Komisiu, aby lepšie hierarchicky rozdelila svojich partnerov v oblasti komunikácie a rozvinula privilegované vzťahy s nadnárodnými partnermi, ako sú organizácie európskej občianskej spoločnosti, ktorá prechádza štrukturalizáciou, európske politické strany a novinári; potvrdzuje, že je dôležité začleniť sem komunikačné prostriedky zamerané na mládež s cieľom posilniť európsky občiansky priestor;

59.   zdôrazňuje nevyhnutnosť prispôsobiť a rozvíjať stratégie a obsah Bielej knihy v závislosti od prebiehajúcich diskusií v európskej spoločnosti a medzi členskými štátmi;

o
o   o

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (2) 2 Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 400. (3) 3 Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 591. (4) 4 Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 403.