Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament z 22. júna 2006 s názvom "Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína" (KOM(2006)0319),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom(1) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. apríla 1999 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú orientačné ceny vína pre obchodný rok 1999/2000(2) , na svoje pozície z 11. februára 1999(3) a zo 6. mája 1999(4) o reforme spoločnej organizácie trhu s vínom v rámci programu Agenda 2000, ako aj na svoje pozície z 11. decembra 2001(5) a z 15. novembra 2005(6) o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1493/1999,

–   so zreteľom na pracovné dokumenty Komisie s názvom "Víno - spoločná organizácia trhu" and "Víno: hospodárstvo sektora" z februára 2006(7) ,

–   so zreteľom na závery seminára o víne s názvom "Výzvy a príležitosti pre európske vína", ktorý organizovala Komisia 16. februára 2006(8) ,

–   so zreteľom na externé štúdie vypracované pre Komisiu(9) a Európsky parlament,

–   so zreteľom na stanoviská a diskusie na verejnom vypočutí, ktoré usporiadal Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 12. júla 2006 na tému trvalo udržateľný európsky sektor vína,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0016/2007),

A.   keďže vinárstvo je kľúčovým prvkom európskeho multifunkčného poľnohospodárskeho modelu, vykonáva sa na viac ako 1,6 miliónoch pozemkov pokrývajúcich 3,4 milióna hektárov a predstavuje 5,4 % hodnoty poľnohospodárskej produkcie EÚ, ale je príjemcom len 2,5 % výdavkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF); keďže vinárstvo pôsobí v zásade priaznivo na životné prostredie, predovšetkým chráni pôdu pred eróziou ale aj preto, že vo všeobecnosti extenzívne využíva prírodné zdroje,

B.   keďže európske vinohradníctvo je dôležitým sektorom vývozu a že predstavuje 60 % svetovej produkcie,

C.   keďže životaschopnosť tohto sektora v súvislosti s vývozom spočíva na svetovo uznávanej tradícii kvality,

D.   keďže EÚ je najväčším svetovým výrobcom, spotrebiteľom a vývozcom vína,

E.   keďže významné zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) a v medzinárodných dohodách a rokovaniach EÚ, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ku ktorým prišlo od poslednej zásadnej reformy spoločnej organizácie trhu (SOT) v sektore vinárstva zavedenej nariadením (ES) č. 1493/1999, situácia na trhu v tomto sektore a skúsenosti s uplatňovaním nariadenia poukazujú na potrebu ďalšieho prispôsobenia sa novým okolnostiam, z čoho vyplýva, že nemôžeme od EÚ žiadať ďalšie ústupky,

F.   keďže reformou vo vinárskom sektore sa musí zaistiť bezpečná budúcnosť pre SOT v sektore vinárstva a stabilita pre pestovateľov viniča, a rovnako je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa reforma znovu nespochybňovala počas rokovaní v Doha, predovšetkým pokiaľ ide o oblasť vnútornej podpory,

G.   keďže v sektore vinárstva EÚ je nevyhnutné dôrazné politické zaujatie stanoviska zo strany EÚ s cieľom podporovať postavenie vinárstva a vinársky sektor v našej spoločnosti tak, aby sa prostredníctvom SOT v tomto sektore, sformulovala skutočná európska vinárska politika,

H.   keďže Komisia musí postupovať tak, aby cieľom reformy tohto sektora bolo vytvorenie skutočnej spoločnej vinárskej politiky, ktorá by prispela k zlepšeniu štruktúr týkajúcich sa produkcie, spracovania a hlavne obchodovania v EÚ, ako aj k rozvoju nových expandujúcich trhov, pričom by zároveň upevnila tradičné trhy;

I.   keďže vyššie uvedené oznámenie Komisie uznáva potrebu osobitnej SOT v sektore vinárstva a navrhuje dôkladnú reformu súčasnej SOT,

J.   keďže na základe vyššie uvedeného oznámenia Komisie a sprievodných štúdií a dokumentov je možné vypracovať ucelený návrh reformy SOT v sektore vinárstva, ktorý využije prvky obsiahnuté v alternatívnych možnostiach, ktoré skúma Komisia, bez toho, aby bol totožný s niektorým z týchto možností, a teda za vhodný prostriedok dosiahnutia cieľov by sa mala považovať možnosť zásadnej reformy SOT v sektore vinárstva s podstatnými zmenami navrhovaných opatrení,

K.   keďže hlavným cieľom reformy vinárskeho sektora by malo byť posilnenie jeho dynamiky a konkurencieschopnosti, bez toho, aby došlo k strate pozícií na medzinárodných trhoch, berúc do úvahy najmä záujmy producentov a spotrebiteľov vína, zachovávanie európskej vinárskej tradície ako aj kvality a pravosti európskych vín,

L.   keďže stabilizáciu trhu nemožno dosiahnuť prostredníctvom regulácie množstva a politickými zásahmi do výroby,

M.   keďže situácia vo vinárskom sektore vyžaduje spravodlivú a ambicióznu reformu, ktorá musí zásadnými úpravami SOT v sektore vinárstva zabezpečiť reálnu budúcnosť pre európske pestovanie viniča a zachovať výrobný potenciál,

N.   keďže táto ambiciózna reforma musí poskytovať dostatok zdrojov, ktoré pokryjú finančné náklady na úpravy nutné pre modernizáciu SOT v sektore vinárstva a akékoľvek možné sociálne dôsledky,

O.   vzhľadom nato, že voči scenáru "dôkladnej reformy" SOT v sektore vinárstva, pre ktorý sa rozhodla Komisia existujú výhrady, predovšetkým na základe toho, že:

P.   keďže vzhľadom na agresívnu obchodnú politiku "nového sveta" sa musí SOT v sektore vinárstva vyvíjať, aby sa podporila väčšia konkurencieschopnosť vinárskeho sektora Spoločenstva a jeho prispôsobenie zmenám na svetovom trhu, bez toho, aby ho tento postup zmenil na prispôsobivú veličinu svetového trhu,

Q.   keďže reforma SOT v sektore európskeho vinárstva je jedinečnou príležitosťou pre opätovné vybudovanie konkurencieschopnosti tohto sektora v medzinárodnom kontexte s narastajúcou konkurenciou,

R.   keďže reforma SOT v sektore vinárstva sa musí zamerať na stabilizáciu vinárskych regiónov a sektora ako celku a reguláciu ponuky a dopytu najúčinnejším a najucelenejším spôsobom v súlade s európskou vinárskou tradíciou, kvalitou a pravosťou európskych vín, presvedčenie európskych a svetových spotrebiteľov o kvalitatívnom rozdiele európskych vín a dokázanie toho, že tento rozdiel je garantovaný jednotnými a transparentnými právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré zohľadňujú kultúrne činitele,

S.   keďže vinársky sektor Spoločenstva má mnoho osobitných aspektov v oblasti pestovateľských postupov a výrobných a marketingových štruktúr, ktorými sa odlišuje od ostatných poľnohospodárskych sektorov; keďže by sa preto nemalo uvažovať nad uplatňovaním oddeleného platobného systému v tomto sektore,

T.   keďže len systematické informačné a propagačné opatrenia môžu prispieť k väčšej konkurencieschopnosti vinárskeho sektora s cieľom znovu získať podiel na trhu v rámci Spoločenstva a získať ostatné trhy v rozvíjajúcich sa krajinách; keďže takéto propagačné činnosti by mali byť financované z propagačného fondu ad hoc, ktorý by spravovali profesijné a medziodborové združenia, skupiny na ochranu výrobkov a verejné agentúry pre regionálny rozvoj,

Všeobecné zásady reformy

1.   považuje za nevyhnutné podporovať reformu SOT v sektore vinárstva založenú na nasledovných základných zásadách:

2.   zdôrazňuje, že reforma musí tiež zohľadniť;

Deregulácia SOT v sektore vinárstva - jednotný postup Spoločenstva

3.   domnieva sa, že reforma SOT v sektore vinárstva by mala stanoviť ciele a viac zosúladiť politiky, opatrenia na obnovenie rovnováhy na trhu, štrukturálne zásahy a pravidlá upravujúce označovanie a klasifikáciu vín, definujúc pritom ciele SOT v sektore vinárstva a politiky, prostredníctvom ktorých sa môžu dosiahnuť; domnieva sa, že celkové zosúladenie sa však musí zakladať na zásade subsidiarity s cieľom rešpektovať vnútroštátne a regionálne osobitosti a ukázať, že EÚ sa bude usilovať o získanie trhov a dôvery spotrebiteľov prostredníctvom koordinovaných politík;

4.   domnieva sa, že prevod finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera SPP, čo znamená so spolufinancovaním prostredníctvom poľnohospodárskych rozvojových programov je nelogický a mal by byť zamietnutý s cieľom poskytnúť finančné prostriedky národným finančným rámcom a zabezpečiť životaschopný rozvoj pre sektor prostredníctvom opatrení, ktoré oznámila Komisia a ktoré spadajú do národných finančných rámcov;

5.   pripomína, že rozdelenie finančných prostriedkov Spoločenstva ostatných poľnohospodárskych sektorov, ktoré boli reformované v rámci novej SPP vytvorením "vnútroštátneho krytia", sa uskutočnilo na základe úplného alebo čiastočného delenia priamej podpory Spoločenstva; zdôrazňuje, že nová SOT v sektore vinárstva bude musieť byť založená na realizácii jednotných opatrení, ktoré budú spoločné pre všetky členské štáty, a na opatreniach spadajúcich pod subsidiaritu, ktoré umožnia zohľadniť osobitné potreby sektora v každom členskom štáte a výrobnom regióne; dodáva, že v každom členskom štáte by mal sektor (výroba, obchod, medziprofesijné orgány, výrobné regióny atď.) v spolupráci s regionálnou a vnútroštátnou správou prostredníctvom viacerých programov určiť, ako dosiahnuť prispôsobenie výroby trhu jedným alebo viacerými opatreniami medzi ktorými sú aj tie vymedzené v kontexte vnútroštátneho krytia; domnieva sa, že opatrenia spadajúce pod subsidiaritu musia byť určené a kontrolované na európskej úrovni s cieľom predísť narušeniu konkurencie, a musia byť plne financované z rozpočtu Spoločenstva;

Reforma v dvoch fázach (2008-2011 a 2012-2015)

6.   zastáva názor, že ak má reforma dosiahnuť svoje ciele, musí sa uplatňovať postupne v dvoch fázach: v prvej fáze (2008-2011) musí byť cieľom vyváženie, reorganizácia a zvýšenie transparentnosti trhu, podpora výrobných subjektov a vinárskych regiónov postupným prijímaním opatrení, ktoré budú mať vo svojej podstate v rámci Spoločenstva jednotnú povahu, a príprava európskeho vinárskeho sektora na agresívnejšie otvorenie trhov, postupným presunom zdrojov získaných z destilácie na podporu konkurencieschopnosti a rozvoja;

7.   konštatuje, že vzhľadom na význam pravdepodobných dôsledkov reformy, jej komplexnosť a nevyhnutnosť jej postupného uplatňovania sa zdá byť nutné vypracovať strednodobé hodnotenie, a stanoviť prechodnú fázu, ktorá bude určená na zhodnotenie prvých dôsledkov a prípadné prispôsobenie už použitých prostriedkov a prostriedkov, ktoré ešte neboli použité, berúc do úvahy východiskové ciele;

8.   potvrdzuje, že keďže súčasná situácia vyžaduje bezprostredné opatrenia na riešenie problémov európskeho vinárskeho sektora, bude potrebné od začiatku uplatňovať politiky na podporu reformy, či už v rámci súčasného rozpočtu Spoločenstva, alebo, ak je to potrebné, s jeho zvýšením, pričom v niektorých prípadoch sa musia uplatňovať vo väčšom rozsahu, napríklad v prípade podpory marketingu a zlepšenie kvality, v iných v menšom rozsahu, ako napríklad v prípade mechanizmov trhovej intervencie;

Zlučiteľnosť hĺbkovej reformy SOT v sektore vinárstva s novou SPP

9.   zdôrazňuje, že vinárstvo má v zásade pozitívny účinok na životné prostredie, najmä prostredníctvom ochrany pôdy pred eróziou, ale tiež preto, že vo všeobecnosti zahŕňa extenzívne využívanie prírodných zdrojov; domnieva sa, že z týchto dôvodov a s cieľom zosúladiť režim s duchom novej SPP, je dôležité na úrovni Spoločenstva stanoviť výrobcom základné postupy poľnohospodárskeho pestovania, ktoré budú zohľadňovať životné prostredie a ktoré môžu byť podporované a financované z rozpočtu SOT v sektore vinárstva;

Kontroly výroby z hľadiska kvality, vyplyvu na životné prostredie a rovnováha trhu

10.   upozorňuje na skutočnosť, že určenie rámca pre postupy výroby stolových vín tiež prispeje k ujasneniu ich marketingových podmienok a odlíši ich od vín so zemepisným označením, ktoré podliehajú omnoho prísnejším výrobným podmienkam a sú chránené na miestnej a regionálnej úrovni;

11.   považuje za nevyhnutné, aby vinári povinne dodržiavali postupy poľnohospodárskeho pestovania a normy týkajúce sa životného prostredia, zdravia rastlín a ďalších oblastí, s cieľom prispieť k ochrane životného prostredia, kontrole primárnej výroby, obmedzeniu výrobného potenciálu, boju proti prebytkom a zlepšeniu kvality vín, a tým znížiť objemy, ktoré sa destilujú;

Destilácia - mechanizmus krízového riadenia a stabilizácie trhu, ochrany životného prostredia a zvyšovania kvality

12.   zdôrazňuje, že návrhy Komisie na zachovanie destilácie alebo odber vedľajších produktov bez financovania nemá zmysel, pretože destilácia sa týka výrobcov vína, ale vykonávajú ju liehovarníci, opatrenie sa tak v skutočnosti stáva neúčinným; zdôrazňuje tiež, že návrh Komisie na kontrolovaný odber vedľajších vinárskych produktov povedie k vzniku vážnych problémov v oblasti životného prostredia v hlavných vinárskych regiónoch; pripomína, že návrh zrušiť dvojúčelovú destiláciu povedie k skvasovaniu veľkých objemov, čím sa výrazne naruší regionálny a európsky trh a vytvoria problémy v rámci regiónov; pripomína, že, tak ako vyplýva z návrhu Komisie, neschopnosť zužitkovať existujúce prebytky vytvorí vlny otrasov, ktoré výrazne postihnú trh a príjmy vinárov;

13.   poukazuje na to, že destilácia vína bola pôvodne zavedená len ako naliehavé opatrenie, ale stala sa najdrahšou a najspornejšou časťou SOT v sektore vinárstva; destilačné postupy by mali byť preto postupne zrušené v priebehu primeraného prechodného obdobia, počas ktorého sa budú môcť výrobcovia vína zosúladiť alebo nasmerovať k trvalo udržateľným výrobným postupom a výrobe kvalitného vína; poukazuje na to, že počas tohto prechodného obdobia by mali mať výrobcovia vína, ktorí využívajú destiláciu, možnosť etablovať sa na kvalitných trhoch prostredníctvom využitia programov vyklčovania, dobrovoľného riadenia dodávok a opatrení pre rozvoj vidieka pre lepšie umiestnenie kvalitných vín na trh a diverzifikáciu;

14.   je proti okamžitému zrušeniu destilačného mechanizmu a ostatných opatrení na podporu trhu, pretože napriek tomu, že istotne existuje priestor na zlepšenie ich zostavovania a využitia, nezdá sa vhodné zrušiť ich bez toho, aby sa určilo prechodné obdobie s cieľom zhodnotiť výhody, ktoré ponúkajú niektoré z nich; zdôrazňuje, že počas prechodného obdobia by sa mali postupne znížiť sumy pridelené mechanizmom trhovej intervencie a zároveň posilniť opatrenia na zlepšenie kvality a podporu predaja európskych vín;

15.   domnieva sa, že je vhodné ponechať podporu destilácii vinárskych vedľajších produktov s cieľom naďalej udržať kvalitu európskych vín a zamedziť akémukoľvek poškodeniu životného prostredia, ktoré by spôsobilo zrušenie dotknutých výrobkov; ďalej sa domnieva, že by sa mala naďalej podporovať destilácia konzumného alkoholu pretože ide o jedinú formu destilácie, pre ktorú existuje skutočný trhový odbyt;

16.   domnieva sa, že na destiláciu vinárskych vedľajších produktov sa musí preskúmať z hľadiska implementácie s cieľom zlacniť ju na úrovni Spoločenstva, najmä povolením predaja časti alkoholu iným obchodom, ako napríklad pitného alkoholu;

17.   považuje za nevyhnutné v počiatočnej fáze reformy zmeniť štyri súčasné opatrenia týkajúce sa destilácie na dve:

18.   domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť nový mechanizmus krízového riadenia, ktorý sa použije v prípade špecifických, vážnych a skutočných núdzových situácií, ktoré budú vymedzené v súlade s prísnymi objektívnymi kritériami, ktoré sa vopred určia na úrovni Spoločenstva;

19.   domnieva sa, že verejné skladovanie alkoholu by malo byť zrušené, a že predaj alkoholu získaného prostredníctvom krízovej destilácie by sa mal nahradiť okamžitou organizáciou priameho predaja prostredníctvom verejných súťaží;

Neobmedzené klčovanie -klčovanie na základe kritérií

20.   konštatuje, že vyššie uvedené oznámenie Komisie zdôrazňuje klčovanie ako opatrenie na obmedzenie výroby a počtu zamestnancov v sektore namiesto podpory kontroly výroby prostredníctvom opatrení na reguláciu ponuky a dopytu; domnieva sa, že v dôsledku tejto politiky sa počas druhej fázy reformy nedosiahne požadované posilnenie konkurencieschopnosti vo vinárskom sektore; domnieva sa, že posilnenie subsidiarity sa nemôže použiť ako ospravedlnenie pre bezohľadnú dereguláciu, ktorá povedie k nekalej konkurencii aj v rámci hraníc EÚ;

21.   domnieva sa, že otázka trvalého ukončenia pestovania viniča nesmie byť ústredným bodom reformy SOT v sektore vinárstva, ale mala by byť len jedným z parametrov štrukturálnych zásahov financovaných z rozpočtu SOT v sektore vinárstva prostredníctvom vnútroštátnych finančných rámcov zameraných na oživenie potenciálu vinárstva a postupné prispôsobovanie vinárskeho sektora požiadavkám trhu;

22.   domnieva sa, že iniciatíva trvalého ukončenia pestovania viniča musí byť vecou pestovateľa za predpokladu, že členské štáty môžu schváliť alebo zamietnuť trvalé ukončenie prostredníctvom použitia environmentálnych, sociálnych, vnútroštátnych a/alebo regionálnych kritérií, ktoré sú zlučiteľné s kritériami vopred určenými na úrovni Spoločenstva; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby mal každý členský štát alebo každý región možnosť stanoviť pružnú hornú hranicu klčovania v jednotlivých regiónoch, a aby mali možnosť vybrať si kategórie vín, ktoré bude prioritne v programe klčovania;

23.   domnieva sa, že objektívne kritériá Spoločenstva obmedzujúce možnosť trvalého ukončenia môžu zahŕňať: a) vinohrady v horských, pobrežných a ostrovných regiónoch, v ktorých sa vyrába najmä víno so zemepisným označením; b) vinohrady na svahoch, na ktorých je nevyhnutné zabrániť erózii pôdy a strate biodiverzity, alebo v tradičných regiónoch s historickým významom; c) vinohrady, v ktorých sa vyrábajú vína s obchodným odbytiskom; d) vinohrady, v ktorých nadmerné zníženie ohrozí existenciu celej oblasti alebo registrované označenie pôvodu; e) vinohrady, ktoré získali štrukturálnu pomoc v rámci programov Spoločenstva; f) prípady, v ktorých zrušenie pestovania viniča predstavuje hrozbu pre životné prostredie;

24.   domnieva sa, že objektívne kritériá Spoločenstva, ktoré sú v súlade so všeobecnejšou reštrukturalizáciou výrobného a ľudského potenciálu na vidieku a ktoré môžu uľahčiť voľbu trvalého ukončenia, zahŕňajú napríklad tieto prípady: a) vinohrady, ktoré majú v súčasnosti veľmi nízke výnosy a nemajú vyhliadky na obnovenie svojho potenciálu; b) prípady, v ktorých sú pestovatelia viniča zapojení v programe predčasného odchodu do dôchodku; c) vinohrady nevhodné pre výrobu kvalitných vín alebo ktoré majú komerčné možnosti;

25.   odporúča, aby mohlo byť zavedené nezávisle od režimu trvalého ukončenia dočasné vyklčovanie, pričom každý členský štát bude mať možnosť rozhodnúť o jeho uskutočnení; domnieva sa, že dočasné vyklčovanie umožní pestovateľom viniča získať finančnú podporu, pretože výsadbové práva budú zmrazené na niekoľko rokov po uplynutí ktorých bude môcť pestovateľ viniča opätovne vysadiť, zbaviť sa svojich výsadbových práv alebo požiadať o zmenu na trvalé vyklčovanie, ak príslušný členský štát stanoví takýto program;

26.   zastáva názor, že musí byť možnosť priradiť vyklčované oblasti, za ktoré sa má vyplatiť paušálna náhrada, k oblastiam spôsobilým na priznanie jednorazovej oddelenej priamej podpory; navrhuje, aby sa pri určení príplatkov za vyklčovanie a jednorazovej podpory zvážili minimálne environmentálne požiadavky s cieľom zabrániť znehodnoteniu vidieckych oblastí; domnieva sa, že je potrebné, aby mal každý členský štát možnosť poskytnúť pestovateľom viniča v programe vyklčovania dodatočnú podporu zo zdrojov vo programov na podporu a rozvoj vinárskeho sektora alebo prostredníctvom uplatnenia fluktuačného mechanizmu alebo prerozdelenia vnútroštátnej rezervy práv na jednorazovú platbu, aby mohla podpora výrobcov dosiahnuť úroveň priemernej regionálnej priamej oddelenej podpory; domnieva sa, že nie je možné vyplatiť kompenzáciu za vyklčovanie nezákonných pestovateľských oblastí;

Zákaz novej výsadby – postupná liberalizácia novej výsadby

27.   domnieva sa, že je vhodné dodržiavať dôkladný a transparentný postup pri postupnom opätovnom prideľovaní nových výsadbových práv, čím sa môže zabrániť negatívnemu vplyvu nekontrolovaného rozšírenia vinárskeho potenciálu EÚ na trh; domnieva sa, že členské štáty musia predložiť programy upravujúce plánovanú úroveň pestovania, hodnotenie vývoja udeľovania práv, príslušné odrody pre jednotlivé regióny a časový rozvrh realizácie; zdôrazňuje, že nové výsadbové práva majú byť určené predovšetkým mladým poľnohospodárom, producentom kvalitných vín a podnikom, ktoré sú súčasťou programov na zlepšenie kvality a marketingu, a ktoré musia byť integrované do upraveného registra vinohradov; domnieva sa, že každý členský štát v spolupráci s regiónmi, odvetvovými organizáciami a združeniami výrobcov musí pred každým novým udelením výsadbových práv zhodnotiť program klčovania a jeho vývoj; domnieva sa, že pred pridelením nových výsadbových práv je potrebné zhodnotiť stav nelegalizovaných a nezákonných pestovateľských oblastí;

28.   zdôrazňuje, že pokiaľ ide o oblasti produkcie vín so zemepisným označením, môže byť nevyhnutné, aby príslušné regionálne orgány prijali rozhodnutia v oblasti liberalizácie, so zreteľom na nevyhnutnú ochranu hodnoty investícií realizovaných pestovateľmi viniča v takých oblastiach, vyhnutie sa zníženiu hodnoty zemepisného označenia a zabezpečenie trvalej kontroly kvality výrobku;

29.   domnieva sa, že nové výsadby sa nemôžu považovať za spôsobilé na financovanie opatrení, ako sú napríklad reštrukturalizácie, poľnohospodárske pestovateľské postupy a podmienenosť a krízové riadenie trhu, ale môžu sa považovať, okrem iného, za kolektívne činnosti združení výrobcov a/alebo odvetvové organizácie zamerané na politiku podporu, informovanosť spotrebiteľa, prieskum trhu a odškodnenie v prípade prírodných katastrof, ktoré sú zahrnuté vo vnútroštátnych programoch na podporu a rozvoj vinárskeho sektora;

Register viníc – nástroj účinnej kontroly a riadenia SOT v sektore vinárstva

30.   odporúča, aby členské štáty aktualizovali register vinohradov, ktorý bude obsahovať pestované odrody a počet viníc v každej jednotke (v súlade s nariadením (EHS) č.2392/86(10) );

31.   zdôrazňuje, že register viníc je základným nástrojom kontroly dodržiavania limitov výroby;

Obohacovanie

32.   uvedomuje si, že obohacovanie má priamy vplyv na úrovne výroby, keďže so sebou prináša zvýšenie vyrobeného množstva na hektár; predsa však len zdôrazňuje, že otázka zachovania alebo zrušenia podpory pre koncentrovaný hroznový mušt alebo upravený koncentrovaný mušt je neoddeliteľne spojená so zrušením alebo zachovaním obohacovania prostredníctvom sacharózy, zohľadňujúc aj pokles cien cukru, ktorý je dôsledkom reformy SOT s cukrom, rozličné enologické tradície členských štátov, vhodnosť a technickú realizovateľnosť zamedzenia použitia takýchto postupov pre určité presne stanovené maximálne množstvá, ako aj možné alternatívne využitie muštu, ktoré by malo pozitívny vplyv na zníženie prebytku vína;

33.   domnieva sa, že schválenie obohacovania cukrom môžu členské štáty spojiť s podmienkami, ako sú kontroly opatrení na zvýšenie kvality (napr. dodržiavanie hornej hranice výnosu) a s klimatickými podmienkami;

34.   domnieva sa, že obohacovanie sa musí povoliť v každej vinárskej oblasti, kde sa to tradične používalo a kde neexistujú žiadne štrukturálne prebytky; domnieva sa, že návrh Komisie znížiť maximálnu úroveň obohacovania nie je odôvodnený a že súčasné normy by mali ostať v platnosti;

35.   domnieva sa, že použitie cukru pri obohacovaní vína by sa nemalo zakázať, pretože by sa tým diskriminovali členské štáty, ktoré sa nachádzajú v oblastiach EÚ, kde je pestovanie viniča ťažšie z dôvodu menej priaznivých klimatických podmienok;

36.   zdôrazňuje potrebu poskytnutia podpory pre mušt a rektifikovaný muštový koncentrát, ktorý sa používa na obohacovanie, pretože je nevyhnutné chrániť historický enologický postup;

37.   zdôrazňuje potrebu zachovať podporu pre mušty, ktoré sa používajú na výrobu hroznovej šťavy, pretože ide o to, aby sa produkt naďalej využíval na iný účel, ako je výroba vína, čo je dôležité pre sektor a zachovanie trhovej rovnováhy;

38.   domnieva sa, že v prípade obohacovania pridaním koncentrovaného muštu má mušt pochádzať z tej istej výrobnej oblasti;

39.   poukazuje na to, že štúdia spájajúca obohacovanie s použitím cukru a nadprodukciu vína v EÚ pochádza z roku 1991, neodráža súčasné trhové podmienky a v žiadnom prípade neposkytuje užitočné údaje;

Verejný zásah v oblasti alkoholu - súkromné skladovanie vína a muštu

40.   domnieva sa, že by sa mala preskúmať možnosť zachovania súkromného skladovania vína a muštu, aspoň počas prvej fázy reformy (2008-2011), najmä vzhľadom na navrhované obmedzenia týkajúce sa destilácie a zrušenie verejného skladovania;

Profesijné a sektorálne organizácie

41.   zdôrazňuje, že sektorálne organizácie môžu prijímať iniciatívy, ak sa stanoví schvaľovací rámec Spoločenstva, napríklad: iniciatívy na lepšie využitie výrobného potenciálu, informovanie spotrebiteľa o primeranej konzumácii vína, uskutočňovanie výskumu potrebného na usmernenie výroby k výrobkom, ktoré sú lepšie prispôsobené požiadavkám domáceho a vývozného trhu, neodmysliteľné obchodné investície, hľadanie nových prostriedkov na obmedzenie používania látok na ochranu rastlín, prechod k biologickému poľnohospodárstvu, atď.;

42.   vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu demonštrovala rozhodnutie reformovať vinársky sektor, najmä prostredníctvom účinnej a konkrétnej politiky Spoločenstva na podporu európskeho vína a stanovením dostatočne významných finančných záväzkov;

43.   domnieva sa, že je potrebné prostredníctvom profesijných sektorálnych organizácií a organizácií na ochranu spotrebiteľa a verejných agentúr regionálneho rozvoja vytvoriť osobitný fond na propagáciu európskych vín;

44.   domnieva sa, že Komisia má stanoviť určité pravidlá činnosti pre propagáciu európskych vín, ktoré by boli založené na striedmej a zodpovednej konzumácii vína a sprevádzané nevyhnutným financovaním;

Označovanie a propagácia európskych vín

45.   zastáva názor, že EÚ sa musí usilovať dosiahnuť konsolidáciu podielu na trhu, rozpoznávanie a ochranu vín konkrétneho zemepisného pôvodu na celosvetovej úrovni; upozorňuje, že tieto vína budú ľahšie rozpoznateľné, ak sa zjednoduší označovanie;

46.   domnieva sa, že výroba kvalitných vín tradičnými spôsobmi a ich osobitné označovanie bez súčasného propagovania na svetovom trhu nestačí na dosiahnutie trvalého alebo rastúceho dopytu; preto považuje za dôležité navrhnúť osobitné a náležite financované opatrenia zamerané na zvýšenie schopnosti ponúknuť kvalitné európske vína na svetovom trhu;

47.   domnieva sa, vzhľadom na nedávnu novú definíciu, ktorú priniesli nariadenia (ES) č. 1991/2004(11) a (ES) č. 1427/2004(12) týkajúce sa označovania, že by sa pred realizáciou ďalších zmien malo uskutočniť hodnotenie vplyvov realizovaných zmien;

48.   zdôrazňuje, že enologické postupy, ktoré nie sú povolené v EÚ a týkajú sa obrazu vína, musia byť na dovážaných nápojoch jasne označené;

49.   domnieva sa, že označovanie vín z EÚ je nevyhnutné; domnieva sa však, že by nemalo byť komplikovanejšie ako označovanie vín pochádzajúcich z tretích krajín;

50.   navrhuje zosúladenie predpisov členských štátov so zreteľom na jazykový režim označovania, aby operátori neboli povinní preložiť do ostatných jazykov jazykovú verziu určitých informácií v prípade, že v krajine určenia je použitý termín veľmi podobný, a preto nevznikne pre spotrebiteľa riziko zámeny;

Dynamická a ambiciózna politika zahraničného obchodu EÚ s vínom ako pilier SOT v sektore vinárstva

51.   poukazuje na to, že vinársky sektor čelí problémom najmä v dôsledku stúpajúceho dovozu vín z tretích krajín a rastúcich zásob vína, ktoré prevyšujú ročnú produkciu a je malá vyhliadka, že pôjdu na odbyt, čo spôsobuje tlak na zníženie cien a príjmov výrobcov, a že tieto problémy sa musia riešiť stanovením súboru základných priorít, ktorými sa vyššie uvedené oznámenie Komisie nezaoberá, vrátane podpory umiernenej a zodpovednej konzumácie, prerozdelenia rozpočtových zdrojov s cieľom získať nových spotrebiteľov a nové trhy, prípadne sa na trhoch opätovne presadiť, ako aj podpory kvality a posilnenia výskumu;

52.   vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na posilnenie ochrany zemepisného označovania, a to prostredníctvom stanovenia náročnejších kritérií a vytvorením spoločného európskeho rámca pre označovanie, ako aj rámca pre označovanie na dvojregionálnej a mnohostrannej úrovni, najmä v rámci WTO a Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) s cieľom vytvorenia multilaterálneho registra vín a liehovín a na boj proti falšovaniu a všetkým formám zneužívania európskych zemepisných označení a tradičných názvov v tretích krajinách;

53.   považuje za nevyhnutné dosiahnuť v rámci rokovaní WTO a bilaterálnych dohôd lepšiu ochranu chránených zemepisných označení a chránených označení pôvodu ako významného prvku zachovania kvalitnej výroby vín spojenej s miestnymi postupmi;

54.   zdôrazňuje, že na posilnenie konkurencieschopnosti tohto sektora na medzinárodných trhoch je nevyhnutné v úzkej zhode s organizáciami zastupujúcimi európskych aktérov sektora definovať vonkajšiu obchodnú politiku pre európske vína, ktorá by bola proaktívna, ambiciózna a sprevádzaná pridelením rozpočtových zdrojov a potrebných prostriedkov;

55.   zdôrazňuje potrebu uzavrieť v rámci tejto vonkajšej obchodnej politiky pre európske vína dvojstranné dohody s tretími krajinami o trhu s vínom na základe vzájomného uznávania a ochrany zemepisného označovania;

56.   pripomína, že EÚ sa zaviazala k postupnému zrušeniu vývozných dotácií do roku 2013; vyzýva Komisiu, aby zmiernila dôsledky zníženia subvencií prostredníctvom zlepšenia prístupnosti zdrojov s cieľom diverzifikácie príjmov producentov vína a zavedením kvalifikovaného prístupu na trh pre vinárske produkty, ak je to potrebné na zachovanie rovnováhy na európskom trhu;

57.   vyzýva, aby bolo víno zahrnuté do zoznamu citlivých produktov WTO;

58.   domnieva sa, že vzhľadom na existujúce osobitosti režimu zemepisného označovania vín by sa v prvej fáze reformy (2008-2011) mohla s prihliadnutím na potrebné úpravy preskúmať možnosť začlenenia ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín(13) do novej SOT v sektore vinárstva; upozorňuje, že v druhej fáze reformy (2012-2015), po dokončení postupnej klasifikácie a jednotnej registrácie vín na úrovni Spoločenstva a vnútroštátnej úrovni v prvej fáze, by sa mala preskúmať vhodnosť začlenenia príslušných ustanovení budúceho nariadenia o novej SOT v sektore vinárstva týkajúcich sa zemepisných označení do nariadenia (ES) č. 510/2006;

59.   zdôrazňuje význam iných ako obchodných záležitostí v rámci WTO; vyzýva Komisiu, aby vyvinula režim označovania pre tie dovezené alkoholické nápoje vyrobené z vína, ktoré nespĺňajú európske enologické postupy, a preto by nemali byť označované ako vína;

60.   upozorňuje, že zrušenie zákazu kvasenia dovážaného muštu predstavuje jedno z najvýznamnejších rizík z hľadiska falšovania vína, deformácie trhu a zníženia výroby v Spoločenstve a že Komisia musí v rámci WTO zabrániť akejkoľvek dohode v tomto smere;

61.   domnieva sa, že právo Spoločenstva by malo zakázať kvasenie dovážaného muštu a jeho miešanie s muštami Spoločenstva, pretože také postupy nezodpovedajú ostatným opatreniam navrhnutým Komisiou ako klčovanie a zrušenie pomoci na používanie koncentrovaného muštu pre zvýšenie obsahu alkoholu;

62.   zdôrazňuje, že neexistuje žiadna povinnosť rokovať v rámci WTO o možnosti miešania dovezených vín z tretích krajín a ich miešania s vínami Spoločenstva a oponuje takémuto vývoju, keďže spôsobí obrovské problémy týkajúce sa pôvodu a určovania výrobkov a zhoršenia kvality vín vyrobených v európskych krajinách;

63.   považuje za nevyhnutné, v rámci zachovania kvality a mena európskych vín, aby sa pri ich výrobe mohli používať iba vína a mušty vyrobené v EÚ;

Medzinárodný úrad pre vinič a víno - dvojstranné obchodné dohody

64.   domnieva sa, v čase, keď EÚ vedie zložité rokovania vo WTO a uzatvára dvojstranné dohody zamerané na ochranu európskych potravinárskych výrobkov, výrobkov so zemepisným označením, organických plodín, atď., že Rada, po konzultácii s Európskym parlamentom, by mala byť jediným kompetentným orgánom na schvaľovanie nových enologických postupov, pretože ak sa táto právomoc prenesie na Komisiu, ohrozí sa označovanie a klasifikácia kvalitných vín v EÚ; domnieva sa, že tieto enologické postupy by mali byť zapísané do pozitívneho zoznamu Spoločenstva;

65.   vyzýva Komisiu, aby použila všetky dostupné prostriedky na ochranu proti podvodom a zneužitiam označenia zemepisného pôvodu v tretích krajinách;

66.   domnieva sa, že SOT v sektore vinárstva na európskej úrovni nesmie prísť o všetky finančné prostriedky na základe ich presunu do druhého piliera SPP a návratom k opatreniam národnej kompetencie, ktoré spôsobujú narušenie hospodárskej súťaže a rozlišovanie medzi štruktúrami výroby a predaja a medzi členskými štátmi;

67.   zastáva názor, že enologické postupy nesmú spôsobovať zavádzanie spotrebiteľov, oslabovať kvalitu alebo zapríčiňovať nekalú súťaž; zdôrazňuje, že doterajšie enologické postupy nesmú byť automaticky povolené a schválené na používanie v EÚ ani v prípade, že víno je určené na vývoz do regiónov, kde sú takéto postupy povolené;

68.   domnieva sa, že sústredenie všetkých enologických postupov okolo Medzinárodného úradu pre vinič a víno je správnym krokom za predpokladu, že tieto postupy sú vyhodnotené a stanovené na základe vedeckých a technických štúdií, ktoré zaručujú bezpečnosť potravín a verejného zdravia;

Informovanie a propagácia striedmej a zodpovednej konzumácie vína

69.   konštatuje, že Európa zaznamenala trvalý pokles spotreby vína, hlavne v krajinách, ktoré patria k jeho tradičným konzumentom, a to je jednou z príčin štrukturálneho nadbytku vína; konštatuje, že vývoz vína v posledných rokoch stagnoval, kým dovoz dynamicky rástol a že je preto nevyhnutné, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskeho sektora vinárstva; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala správu vysvetľujúcu dôvody poklesu vývozu európskych vín konštatovaného v posledných rokoch, ako aj neprestajného zvyšovania dovozu z tretích krajín, a ktorá by spresnila hlavne to, nakoľko sú dodržiavané dvojstranné obchodné dohody s tretími krajinami, nakoľko boli brané na zreteľ oprávnené obchodné záujmy EÚ a európskych producentov a, nakoniec, nakoľko boli pri riešení týchto problémov adekvátne využité mechanizmy spoločnej obchodnej politiky;

70.   upozorňuje, že trvalo udržateľný rozvoj európskeho sektora vinárstva si vyžaduje presun rozpočtových prostriedkov v rámci SOT v sektore vinárstva na propagáciu striedmej a zodpovednej konzumácie vína; domnieva sa, že posilnenie tohto trendu na zvýšenie striedmej a zodpovednej konzumácie vína je pozitívnym prínosom pre ochranu európskych spotrebiteľov a verejného zdravia; tieto opatrenia sa musia rozvíjať na základe efektívneho partnerstva medzi Spoločenstvom, členskými štátmi, regiónmi a samotným sektorom vinárstva, ktorý zohráva hlavnú úlohu;

71.   vyzýva Komisiu, aby na propagáciu kvality európskych vín a obhajobu európskych vinárskych postupov zaviedla aktívnu obchodnú politiku;

72.   zdôrazňuje, že medzi priority Komisie patrí aj nevyhnutné posilnenie podpory vinárskych výrobkov a snáh o získanie nových spotrebiteľov a trhov, predovšetkým v spojení s vývozom a novo vznikajúcimi trhmi, prostredníctvom aktívnej a ambicióznej politiky zahraničného obchodu s primeranými zdrojmi,

73.   domnieva sa, že je dôležité podporovať a poskytovať finančné prostriedky na informácie pre spotrebiteľov zahŕňajúce údaje o kvalite vína vyrobeného v Európe v súlade s kontrolovanými tradičnými enologickými postupmi s cieľom chrániť spotrebiteľov pred dovážanými produktmi pochybnej kvality a propagovať vína vyrobené v Európe na vnútornom trhu a svetových trhoch;

Národné krytie - jednotné politiky Spoločenstva založené na programoch podpory a rozvoja vinárskeho sektora

74.   zdôrazňuje, že je potrebné zachovať rozpočet Spoločenstva a nepresúvať rozpočtové prostriedky z prvého piliera do druhého piliera SPP, ktorý sa týka rozvoja vidieka; čo by mohlo mať za následok rozptýlenie zdrojov v neprospech vinárskeho sektora; požaduje, aby boli financovateľné opatrenia jasne špecifikované, aby sa zaručilo, že finančné prostriedky sa skutočne využijú v tomto sektore;

75.   odporúča, na základe cieľov vytvoriť udržateľnú a konkurencieschopnú reformu SOT v sektore vinárstva, vytvoriť rámec Spoločenstva, ktorý sa môže realizovať na vnútroštátnej/regionálnej úrovni vrátane prostriedkov financovania, ktoré musia prichádzať z prvého piliera SPP, t. j. z rozpočtových prostriedkov SOT v sektore vinárstva; domnieva sa, že súčasťou týchto politík môže byť okrem iného reštrukturalizácia vinárskej plochy, opatrenia na zlepšenie štruktúry zberu a predaja, postupy poľnohospodárskeho pestovania a normy týkajúce sa životného prostredia v rámci riadenia kvality, mechanizmy krízového riadenia výskum výroby a lepšieho predaja výrobkov, riešenie prírodných katastrof a podpora a informovanosť spotrebiteľov, klčovanie a v prechodnej fáze súkromné skladovanie, opatrenia na destiláciu a ostatné platné trhové mechanizmy;

76.   zdôrazňuje, že reforma SOT v sektore vinárstva by mala uprednostniť opatrenia, ktoré prispejú k posilneniu konkurencieschopnosti a zlepšeniu kvality európskych vín; zastáva názor, že finančné prostriedky Spoločenstva by sa mali prideliť do národných programov podpory a rozvoja vinárskeho sektora na základe spoločných kritérií, aby nenastali rozdiely medzi členskými štátmi alebo regiónmi;

77.   zdôrazňuje, že pri výbere postupu pridelenia finančných prostriedkov Spoločenstva každému národnému programu podpory a rozvoja vinárskeho sektora by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že intervenčné trhové opatrenia, ktoré členské štáty používali úplne odlišnými spôsobmi, pohltia podstatnú časť zdrojov súčasnej SOT v sektore vinárstva;

78.   domnieva sa, že po stanovení súvzťažnosti v každom členskom štáte, založenej na štatistických údajoch o produkcii a rozlohe pestovania viniča, napríklad počas obdobia 2001-2005, je možné, aby sa rozpočet vyčleňoval z národného krytia, ktoré umožňujú, aby každý členský štát v rámci svojho "krytia" použil nástroje, ktoré považuje za vhodné na základe vopred stanoveného normatívneho rámca na úrovni Spoločenstva podľa objektívnych kritérií, v ktorom by ustanovené opatrenia predstavovali jednotnú úroveň pomoci pre všetky členské štáty;

79.   domnieva sa však, že druhé platné riešenie by mohlo byť založené aj na čiastkach využívaných každým členským štátom v rámci súčasnej SOT v sektore vinárstva, alebo na vypracovaní formulácií alebo zmiešaných kritérií, ktoré zohľadňujú historické údaje, plochy viníc a vyrobené a predané množstvá pre každý členský štát, čím sa zabezpečí systém prémií, ktorý by bol v súlade s cieľmi reformy;

80.   považuje za nevyhnutné, aby členský štát, ktorý považuje za potrebnú dodatočnú pomoc na zlepšenie svojich štrukturálnych zásahov v sektore vína, mohol tieto zásahy spolufinancovať tiež z druhého piliera SPP, ak pôjde o vhodné opatrenia; zastáva názor, že tieto opatrenia sa týkajú najmä kombinácie štrukturálnych zásahov a programov predčasného dôchodku a politík na podporu mladých poľnohospodárov a poľnohospodárok;

81.   domnieva sa, že nová výsadba nemusí byť zahrnutá medzi vhodné financované opatrenia;

82.   konštatuje, že akákoľvek reforma SOT v sektore vinárstva musí zabezpečiť a posilniť konkurencieschopnosť európskych vinárov; zdôrazňuje, že inovácia a dynamika pritom predstavujú nevyhnutné prvky;

o
o   o

83.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1). (2) Ú. v. ES C 219, 30.7.1999, s. 198. (3) Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 289. (4) Ú. v. ES C 279, 1.10.1999, s. 385. (5) Ú. v. ES C 177 E, 25.7.2002, s. 50. (6) Ú. v. EÚ C 280, 18.11.2006, s. 48. (7) 7 http://ec.europa.eu/agriculture/capreform/wine/index_en.htm. (8) 8 http://ec.europa.eu/agriculture/capreform/wine/sem_concl_en.pdf. (9) 9 http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/wine/index_en.htm. (10) Nariadenie Rady (EHS) č. 2392/86 z 24. júla 1986 o založení registra vinohradov Spoločenstva (Ú. v. ES L 208, 31.7.1986, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1631/98 (Ú. v. ES L 210, 28.7.1998, s. 14). (11) Nariadenie Komisie (ES) č. 1991/2004 z 19. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 753/2002, ktoré ustanovuje určité pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 o popise, označovaní, prezentácii a ochrane určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 344, 20.11.2004, s. 9). (12) Nariadenie Komisie (ES) č. 1427/2004 z 9.augusta 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1622/2000 ustanovujúce niektoré podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom a ustanovujúce Zákonník Spoločenstva pre vinárske (enologické) postupy a procesy (Ú. v. EÚ L 263, 10.8.2004, s. 3). (13) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.