Európsky parlament ,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o práve ľudí v núdzi na medzinárodnú ochranu,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Iraku, a najmä na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o utečencoch pochádzajúcich z Iraku(1) ,

–   so zreteľom na Konvenciu OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 (dohovor o utečencoch) a protokol OSN o právnom postavení utečencov z roku 1967,

–   so zreteľom na naliehavé výzvy Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zo 7. februára 2007 na zvýšenie medzinárodnej podpory krajinám, ktoré prijímajú utečencov pochádzajúcich z Iraku, na medzinárodnú konferenciu o Iraku zo 17. až 18. apríla 2007, ktorá sa konala v Ženeve na účely zvýšenia povedomia o rozsahu humanitárnych potrieb v Iraku a v danom regióne, na výzvu UNHCR z 5. júna 2007, aby všetky hranice ostali otvorené pre tých, ktorí potrebujú ochranu, ako aj na poradný dokument a stanovisko UNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany Iračanov mimo územia Iraku z 18. decembra 2006, a na dokument UNHCR z 8. januára 2007 s názvom Doplňujúca výzva – odpoveď na situáciu v Iraku,

–   so zreteľom na smerodajné zásady o vnútornom presídlení vydané osobitným zástupcom generálneho tajomníka OSN pre vnútorne presídlené osoby z 11. februára 1998,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany(2) (smernica o uznaní),

–   so zreteľom na rozhodnutia prijaté Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi v oblasti azylovej a imigračnej politiky,

–   keďže počet žiadostí irackých uchádzačov o azyl sa v prvom polroku 2007 zdvojnásobil v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže všeobecná humanitárna situácia a situácia v oblasti ľudských práv sa v Iraku zhoršuje, ako tomu naznačujú pravidelné správy Misie OSN pre pomoc Iraku (UNAMI) a iných agentúr OSN v tejto krajine, ktoré ukazujú, že priemerne je denne zabitých 100 a zranených 200 ľudí, že 50 % obyvateľstva žije za menej než 1 USD na deň, že nezamestnanosť postihuje viac ako 80 % obyvateľstva, že 70 % obyvateľstva nemá prístup k primeraným dodávkam vody a že 81 % obyvateľstva nemá prístup k zodpovedajúcej hygiene, že 3 milióny ľudí bude v potravinovej núdzi, ak zlyhá distribúcia potravín, a že v určitých oblastiach už systém prestal fungovať, že 80 % lekárov opustilo nemocnice, že 75 % detí nenavštevuje školy, a že v závislosti na regióne 30 % až 70 % škôl je zavretých,

B.   keďže v súčasnej povojnovej situácii zahŕňa trestná činnosť ozbrojené prepadnutia, únosy so žiadosťami o výkupné, prenasledovanie, zabíjanie osôb činných v politike alebo v procese obnovy, sabotážne útoky na civilnú infraštruktúru, ako napr. elektrické vedenia a ropovody, a celoplošné útoky s nešetrným použitím bômb a/alebo výbušnín proti civilnému obyvateľstvu, v dôsledku čoho mnoho Iračanov i naďalej odchádza z krajiny, najmä do Jordánska a Sýrie, ale aj do Egypta, Libanonu, Turecka, Iránu a ďalej,

C.   keďže viac ako 2 milióny ľudí sú momentálne vnútorne presídlenými osobami; keďže od februára 2006 bolo nanovo presídlených 822 000 ľudí a predpokladá sa, že denne je presídlených ďalších 2000; a keďže UNHCR odhaduje, že ku koncu roka 2007 počet vnútorne presídlených ľudí dosiahne pravdepodobne 2,3 až 2,5 milióna ľudí,

D.   keďže navyše k vnútorne presídleným osobám sa v Iraku nachádza približne 42 000 neirackých utečencov (vrátane okolo 15 000 Palestínčanov, ktorí sú vystavení osobitnému riziku, ako aj Sudánci, tureckí Kurdi, Iránci a ďalší),

E.   keďže mnoho oblastí v Iraku obmedzuje prístup novým vnútorne presídleným osobám, čo znamená kruté obmedzenie možností nájdenia prechodného bezpečného miesta vnútri krajiny,

F.   keďže vnútorne presídleným osobám sa upiera registrácia pre zásobovanie potravinami, čo zvyšuje riziko humanitárnej krízy,

G.   keďže sa odhaduje, že 2 milióny Iračanov sú utečencami v susedných krajinách bez toho, aby im tieto prijímajúce krajiny priznali akékoľvek oficiálne chránené postavenie: Sýria poskytuje pobyt 1,2 až 1,5 miliónu Iračanom, Jordánsko 500 až 750 tisícom Iračanom, čo predstavuje vysoký podiel na obyvateľstve, Egypt (viac ako 80 000), Libanon (približne 20 000), Irán (viac ako 50 000), oblasť Golfského zálivu (viac ako 200 000) a Turecko (približne 5100),

H.   keďže z celkového počtu utečencov v susedných krajinách je 560 000 detí v školskom veku a keďže prístup k verejnému vzdelaniu alebo dotovaným zdravotnej starostlivosti je v mnohých oblastiach zložitý alebo zákonom zakázaný,

I.   keďže podľa medzinárodného zvykového práva existuje právny záväzok nevrátiť utečencov v prípade, ak im hrozí prenasledovanie alebo vážne ublíženie, a umožniť žiadateľom o azyl utekajúcim pred rozsiahlymi porušeniami ľudských práv a násilím aspoň dočasný vstup do príslušnej krajiny, v ktorej sa posúdi ich získanie štatútu utečenca,

J.   keďže postoj mnohých členských štátov a USA k uznaniu ochrany irackých utečencov je značne reštriktívny,

K.   keďže sa vyskytujú značné nezrovnalosti v spôsobe, akým členské štáty posudzujú žiadosti Iračanov o azyl, čo poukazuje na nulový pokrok v rozvíjaní spoločného európskeho azylového systému založeného na vysokých spoločných normách a schopného poskytnúť ochranu tým, ktorí ju potrebujú,

L.   keďže susedné krajiny poskytujú utečencom značne obmedzený prístup, čím sú mnohí nútení k návratu do Iraku alebo ostávajú uviaznutí na hraniciach, a uvaľujú reštriktívne požiadavky na pobyt, napr. obmedzujú dobu pobytu a/alebo sťažujú obnovenie víz natoľko, že väčšina Iračanov stráca rýchlo svoje právne postavenie,

M.   keďže brazílska vláda ako jedna z mála krajín ponúkla v rámci solidárnych presídľovacích programov presídlenie určitému počtu palestínskych utečencov, ktorí pôvodne žili v Iraku,

N.   keďže UNHCR dokončuje žiadosť o zvýšenie doplnkového rozpočtu na riešenie situácie v Iraku zo 60 miliónov USD na 115 miliónov USD,

O.   keďže židia, mandeisti a kresťania (vrátane asýrskych, arménskych, ortodoxných gréckych a iných kresťanských menšín) sú vo zvyšujúcej sa miere vystavení diskriminácii v súvislosti s prístupom na pracovný trh alebo k základným sociálnym službám, a mnohí sa obávajú prenasledovania zo strany povstaleckých skupín, ako aj islamistickej domobrany, ktoré získali faktickú kontrolu nad celými oblasťami v rôznych irackých mestách a dedinách; keďže ako súčasť zvyšujúceho sa napätia medzi sunitmi a šítmi sa môžu aj samotní jednotlivci stať terčom útokov z dôvodu ich príslušnosti k etnickým alebo náboženským menšinám,

1.   víta solidaritu s irackými utečencami preukázanú susednými krajinami Iraku a vyzýva tieto krajiny, aby informovali medzinárodné spoločenstvo o podpore, ktorú potrebujú na zvládnutie situácie;

2.   uznáva pokroky v súvislosti s príspevkom regionálnych kurdských orgánov pri pomoci nemoslimským komunitám, ktoré sú vnútorne presídlené;

3.   pridáva sa k výzve Vysokého komisára OSN pre utečencov na trvácu, komplexnú a koordinovanú medzinárodnú odozvu s cieľom zmierniť útrapy miliónov ľudí vyhnaných z dôvodu humanitárnej krízy, ktorú nemožno ďalej ignorovať; domnieva sa, že podpora medzinárodného spoločenstva je nevyhnutná na zmiernenie utrpenia státisícov irackých utečencov a vnútorne presídlených osôb alebo osôb utekajúcich z krajiny, ako aj zvýšené povzbudenie a pomoc krajinám ako je Sýria a Jordánsko, ktoré spoločne prijali významný počet irackých utečencov;

4.   uznáva taktiež úsilie pri pomoci irackým utečencom, ktoré vynaložili krajiny z daného regiónu, ktoré však nehraničia priamo s Irakom, ako napríklad Egypt; vyzýva tieto krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí v prospech irackých utečencov tým, že im ponechajú otvorené hranice a zlepšia im podmienky, že budú rešpektovať ich základné práva a zaistia im za podpory medzinárodného spoločenstva prístup k základným službám, ako sú zdravotníctvo a vzdelanie;

5.   vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že susedné štáty ponechávajú svoje hranice až na vzácne a obmedzené výnimky uzavreté pred Palestínčanmi, ktorí utekajú z Iraku pred násilím a hrozbami voči nim; odmieta výzvu irackého ministra pre presun obyvateľstva a migráciu na vyhostenie všetkých Palestínčanov z Iraku; odmieta rozhodnutie irackej vlády uložiť Palestínčanom obtiažne požiadavky na registráciu, ktorými im sťažujú možnosť zákonného pobytu v Iraku;

6.   vyzýva irackú vládu, miestne regionálne a náboženské orgány a medzinárodné koaličné sily v Iraku, aby prijali okamžité opatrenia na zlepšenie bezpečnosti všetkých utečencov a vnútorne presídlených osôb v Iraku a ukončili diskriminačné praktiky;

7.   jednoznačne odmieta hrozby vyhostenia z krajiny a zastavenia dodávok paliva a pitnej vody zo strany niektorých vysokých predstaviteľov irackej vlády voči 4 000 členom iránskej opozície, ktorí sú uplynulých 20 rokov politickými utečencami v Iraku a majú právne postavenie "chránených osôb podľa štvrtého Ženevského dohovoru", a vyzýva irackú vládu, aby dodržiavala ich práva stanovené medzinárodným právom;

8.   vyzýva členské štáty, aby prekonali postoj nečinnosti, ktorý zastávajú v súvislosti so situáciou irackých utečencov, a plnili si svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a práva Spoločenstva s cieľom poskytnúť Iračanom v členských štátoch príležitosť na podanie žiadostí o azyl a ich spracovanie v minimálnej lehote pri dodržaní procedurálnych záruk, a udeliť štatút utečenca alebo druhotnú alebo dočasnú ochranu tým, ktorí majú odôvodnený strach pred prenasledovaním alebo vážnou ujmou;

9.   nalieha na členské štáty, aby nepresúvali osoby v rámci druhého Dublinského nariadenia(3) do inej krajiny, ak je známe, že táto krajina neposudzuje žiadosti o azyl podané Iračanmi náležitým spôsobom; poukazuje na to, že na tento účel sa môžu členské štáty odvolať na článok 3 ods. 2 druhého Dublinského nariadenia;

10.   povzbudzuje členské štáty k tomu, aby Iračanom, ktorí nespĺňajú podmienky na získanie štatútu ochrany, ale nemožno ich vrátiť späť, udelili (podľa okolností dočasné alebo trvalé) právne postavenie, a zabezpečili primerané podmienky a základné práva;

11.   s obavami poznamenáva, že v roku 2005 a 2006 bolo v Iraku zaznamenaných 400 až 500 prípadov núteného návratu, a žiada členské štáty, aby dočasne pozastavili všetky nútené návraty do akejkoľvek časti Iraku;

12.   naliehavo vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby v rámci demonštrácie spoločnej medzinárodnej zodpovednosti výrazným spôsobom prispeli k presídleniu irackých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, ako aj palestínskych utečencov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na území Iraku alebo ktorí utiekli z Iraku a teraz uviazli v regióne, a uprednostnili najcitlivejšie prípady v súlade s usmerneniami UNHCR o presídlení irackých utečencov; žiada EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili mechanizmus na organizovanie tejto spoločnej zodpovednosti a primerane podporili členské štáty;

13.   vyjadruje podporu odporúčaniu UNHCR priaznivo posúdiť prípady irackých žiadateľov o azyl z južného a stredného Iraku ako žiadateľov v rámci dohovoru o utečencoch a v prípade, že nie sú uznaní ako utečenci, udeliť im doplnkovú formu ochrany, ak jednotlivec nespĺňa kritériá vylúčenia uvedené v danom dohovore;

14.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala ďalšie možnosti zabezpečenia humanitárnej pomoci vnútorne presídleným osobám v Iraku a zároveň prejavila náležitú pružnosť pri výklade príslušných pravidiel a pomohla susedným krajinám v ich úsilí poskytnúť utečencom útočisko ako hostiteľská krajina;

15.   víta prvé kroky, ktoré uskutočnilo Generálne riaditeľstvo Komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO); vyjadruje však poľutovanie nad mimoriadne zdĺhavými postupmi z dôvodu osobitných obmedzení v krajine;

16.   vyzýva Komisiu, aby sa urýchlene pripravila na vytvorenie posttraumatických centier pre irackých utečencov a vnútorne presídlené osoby a takisto vypracovalo projekty týkajúce sa zamestnania, určené najmä pre vnútorne presídlené osoby v odvetví poľnohospodárstva v tých oblastiach Iraku, kde je to možné;

17.   vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a najmä jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu na jeho schôdzi 16. júla 2007 o použití finančných prostriedkov vyčlenených pre Irak, obzvlášť prostredníctvom Medzinárodného fondu pre obnovu Iraku (IRFFI), a pripomína Komisii priority jej oznámenia zo 7. júna 2006 (KOM(2006)0283), ktoré zahŕňali (i) podporu demokratickej vlády, (ii) posilnenie bezpečnosti na základe právneho štátu a podporu kultúry, ktorá rešpektuje ľudské práva; pripomína, že to považuje za mimoriadne núdzovú situáciu a že vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 15. februára 2007 naliehavo vyzýval, aby sa významná časť prostriedkov z rozpočtu EÚ, určených na programy týkajúce sa Iraku, vyčlenila pre utečencov; táto prezentácia by mala obsahovať presný rozpis jednotlivých druhov činností a činnosti zahrnuté do rozpočtu, viazané a platené činnosti a taktiež by mala jasne identifikovať programy určené pre irackých utečencov a vnútorne presídlené osoby;

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov, vládam a parlamentom Iraku, Sýrie, Jordánska, Libanonu, Egypta, Turecka, Palestíny a Lige arabských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0056 (2) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12. (3) Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1).