Európsky parlament ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2000 o správach Komisie Európskej rade s názvami "Lepšia tvorba práva 1998 – Spoločná zodpovednosť (1998)" a "Lepšia tvorba práva 1999"(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o Európskej verejnej správe(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. apríla 2003 o správach Komisie Európskej rade s názvami "Lepšia tvorba práva 2000" a "Lepšia tvorba práva 2001"(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie s názvom Lepšia tvorba práva 2002(4) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej aktivity Spoločenstva(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupoch(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia(7) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o lepšom zákonodarstve 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa(8) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese(9) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 14. novembra 2006 s názvom Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2006)0689),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0273/2007),

A.   keďže úspešné plnenie cieľov programu Lepšej právnej regulácie predstavuje pre EÚ jednu z hlavných priorít, pričom maximalizácia výhod modernej, racionálnej a účinnej legislatívy na jednej strane a minimalizácia súvisiacich nákladov na strane druhej by zabezpečili najvyššiu úroveň produktivity, rastu, akceptovania a nakoniec aj zamestnanosti v celej Európe,

B.   keďže Komisia vo vyššie uvedenom oznámení zo 14. novembra 2006 analyzuje pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v oblasti lepšej právnej regulácie, a vytyčuje úlohy, ktoré čakajú v budúcnosti, pričom upresňuje, čo treba dosiahnuť na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov, takže v oznámení je načrtnutý celkový prístup, ktorého cieľom je uľahčiť uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov a tým aj znížiť náklady,

C.   keďže tento prístup, ktorý je pre Komisiu, Radu a Európsky parlament užitočným nástrojom na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, vyžaduje úzke partnerstvo v tejto oblasti, v prvom rade medzi inštitúciami EÚ navzájom a potom medzi inštitúciami a vnútroštátnymi orgánmi,

D.   keďže Komisia vo vyššie uvedenom oznámení navrhuje posilnenie preskúmavania hodnotení vplyvov prostredníctvom vytvorenia nezávislej Rady pre hodnotenie vplyvu pod vedením predsedu Komisie a zaväzuje sa, že bude vykonávať viac preventívnych činností a že bude spolupracovať s členskými štátmi v skoršom štádiu, aby sa uľahčila správna transpozícia kľúčových smerníc,

E.   keďže podľa názoru Komisie by Európsky parlament a Rada mali predkladať systematickejšie hodnotenia vplyvu najdôležitejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým návrhom Komisie a zvýšiť prioritu očakávaných návrhov na zjednodušenie, kodifikácie a zrušovanie zastaraných právnych predpisov,

F.   keďže Komisia navrhuje, aby členské štáty rozvinuli a presadzovali konzultačné mechanizmy a programy zjednodušovania v prípadoch, keď chýbajú, a mali by posilniť systematickejšie hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov, zároveň zo zlepšeným uplatňovaním práva Spoločenstva,

G.   keďže lepšia právna regulácia je zameraná nielen na zlepšenie administratívnej výkonnosti a znižovanie byrokracie, zjednodušenie platných právnych predpisov alebo dereguláciu, ale aj na zabezpečenie toho, že sa na legislatívnom procese zúčastnia všetky príslušné vládne a mimovládne subjekty na všetkých úrovniach, a že medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi sa vytvorí blízke partnerstvo s cieľom tvoriť kvalitnú právnu reguláciu,

H.   keďže každý stupeň riadenia sa musí zaviazať k lepšej právnej regulácii, aby sa dosiahlo zníženie administratívnej záťaže,

I.   keďže miestne a regionálne orgány často čelia úlohe vykonávať a presadzovať právo EÚ,

J.   keďže Komisia nakoniec navrhuje, aby EÚ a členské štáty začali ambicióznu stratégiu na zníženie administratívnej záťaže, ktorá vyplýva z európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, a aby sa súvisiaci spoločný cieľ redukcie dosiahol do roku 2012,

1.   rozhodne podporuje proces lepšej právnej regulácie s cieľom zvýšiť efektívnosť, účinnosť, súdržnosť, zodpovednosť a transparentnosť práva EÚ; zdôrazňuje však, že takýto proces sa musí zakladať na niekoľkých predpokladoch:

2.   podporuje cieľ Komisie, ktorým je zlepšenie kvality právnych predpisov a zníženie administratívneho zaťaženia; je presvedčený, že opatrenia uvedené v oznámení Komisie odrážajú jasné a trvalé odhodlanie dosiahnuť tento cieľ, ale domnieva sa, že vo viacerých oblastiach je potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie, aby sa zabezpečilo, že uplatňovanie právnych predpisov pre vnútorný trh prinesie čo najväčší hospodársky prospech;

3.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula všetko úsilie potrebné na zefektívnenie a modernizáciu právnych predpisov Spoločenstva prostredníctvom primeranej stratégie zjednodušovania, na ktorej by sa riadne mali podieľať členské štáty a zainteresované strany; znovu však zdôrazňuje, že aj keď zlepšenie právnej regulácie má byť cieľom všetkých európskych inštitúcií, Komisia hrá kľúčovú úlohu pri príprave kvalitných legislatívnych návrhov, ktoré predstavujú východiskový bod pre celý proces zjednodušenia;

4.   naliehavo žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na vykonávanie, presadzovanie a hodnotenie právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sú základnými súčasťami procesu lepšej právnej regulácie;

5.   súhlasí s Komisiou, že ciele lepšej tvorby práva nemožno dosiahnuť bez celkového prehľadu o hospodárskych, sociálnych, environmentálnych, zdravotných a medzinárodných účinkoch každého legislatívneho návrhu; v plnej miere preto podporuje zriadenie Rady pre hodnotenie vplyvu v rámci Komisie, ktorú by viedol predseda Komisie a ktorej zámerom by bolo monitorovanie uplatňovania týchto zásad pri navrhovaní hodnotení vplyvu, ktoré vykonávajú príslušní pracovníci Komisie;

6.   zdôrazňuje však, že na zabezpečenie minimálnej úrovne nezávislej kontroly pri navrhovaní hodnotení vplyvov by mala byť zriadená nezávislá skupina odborníkov, ktorá by náhodnými kontrolami monitorovala kvalitu stanovísk predkladaných Radou pre hodnotenie vplyvu, a že by zástupcovia zainteresovaných strán mali mať možnosť podieľať sa na ich vykonávaní;

7.   považuje za nevyhnutné, aby Rada pre hodnotenie vplyvu zaručila uplatňovanie spoločnej metodiky pre všetky hodnotenia vplyvu s cieľom vyhnúť sa vzájomne si odporujúcim prístupom a zjednodušiť porovnateľnosť;

8.   trvá na tom, aby Európsky parlament pravidelne dostával informácie o rozhodnutiach, ktoré pod dohľadom predsedu Komisie prijíma Rada pre hodnotenie vplyvu s cieľom zabezpečiť medzi obidvomi inštitúciami transparentný dialóg;

9.   vyzýva Komisiu, aby predkladala hodnotenia vplyvu, ktoré budú uvádzať dostatočný počet scenárov a možností politiky (podľa potreby aj vrátane možnosti nekonania) a budú základom nákladovo efektívnych, udržateľných a sociálne prijateľných riešení;

10.   považuje za všeobecné pravidlo, že všetky hodnotenia vplyvu musia riadne zohľadniť všetky možné závažné účinky politického návrhu na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo, a ďalej, kedykoľvek to bude možné a v súlade s príslušnou oblasťou legislatívy, hodnotenia vplyvu musia zohľadniť aj všetky možné významné účinky na slabšie skupiny obyvateľstva a menšiny, ako aj aspekty uplatňovania rodového hľadiska a situáciu iných citlivých cieľových skupín, napríklad národnostných menšín, rodičov vychovávajúcich deti, starších osôb, chronicky chorých a zdravotne postihnutých osôb (tzv. sociálny benchmarking);

11.   žiada Komisiu, aby konzultovala so všetkými dôležitými zúčastnenými subjektmi, predovšetkým s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, pri príprave hodnotenia vplyvu, tak aby sa náležite zohľadnili miestne alebo regionálne rozdiely, a aby včas oznámila Európskemu parlamentu, Výboru regiónov a všetkým príslušným vládnym orgánom na regionálnej a miestnej úrovni výsledky hodnotenia vplyvu;

12.   domnieva sa, že na tento účel je potrebné vo všetkých fázach konzultovať so všetkými dôležitými zúčastnenými subjektmi, a to napríklad intenzívnejším využívaním internetovej stránky Komisie na oznamovanie verejných vypočutí, ktorých výsledok môže byť v opačnom prípade neistý, a pomocou nových a štruktúrovanejších spôsobov konzultácie navrhnutých v oznámení Komisie s názvom "Smerom k posilneniu kultúry konzultácie a dialógu – všeobecné zásady a minimálne štandardy konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami" (KOM(2002)0704); zastáva názor, že v tejto súvislosti musí Komisia zabezpečiť maximálnu transparentnosť tým, že zverejní reakcie zainteresovaných strán;

13.   zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali zabezpečovať systematickejšie hodnotenia vplyvu najdôležitejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým návrhom Komisie;

14.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby špecifikovala štádium prípravy hodnotení vplyvu, ktoré zatiaľ neboli zverejnené, a aby súčasne objasnila, či sa na týchto hodnoteniach pracuje, alebo či boli z rôznych dôvodov stiahnuté, odložené alebo sa na nich začalo opätovne pracovať, atď., a aby so zainteresovanými stranami uskutočnila konzultácie o hodnoteniach, na ktorých sa stále pracuje;

15.   trvá na tom, aby členské štáty predložili hodnotenie vplyvu iniciatív v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach v zmysle článku 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že členské štáty by sa mali zaviazať k uznaniu skutočných záväzkov v tejto oblasti;

16.   podporuje Komisiu v jej pravidelnom monitorovaní a sťahovaní predložených návrhov; zastáva však názor, že túto činnosť treba vnímať v kontexte výsad jednotlivých inštitúcií Spoločenstva v legislatívnom procese, ako ich ustanovujú zmluvy a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce inštitúcií;

17.   podporuje právne predpisy založené na príslušných zásadách a zameranie na kvalitu namiesto kvantity; považuje diskusiu o "lepšej právnej regulácii" za príležitosť pristupovať k zákonodarstvu ako ku procesu, ktorého cieľom je dosiahnuť jasne definované politické ciele tým, že všetky zúčastnené subjekty sa zaviažu k účasti na všetkých etapách tohto procesu od prípravy až po presadzovanie a budú do nich zapojené;

18.   považuje skúsenosť s Lamfalussyho postupom v oblasti právnej regulácie finančných trhov, predovšetkým dialóg medzi regulačnými orgánmi a účastníkmi trhu, za veľmi cenný príklad dynamického legislatívneho procesu;

19.   domnieva sa, že Lamfalussyho postup je užitočným mechanizmom; domnieva sa, že zbližovanie postupov v oblasti dohľadu je kľúčové; víta v tomto ohľade činnosť výborov úrovne 3 a podporuje ich výzvu vytvoriť súbor vhodných nástrojov; je presvedčený, že pokiaľ ide o manévrovací priestor orgánov dohľadu, zaťaženie spôsobené technickými detailmi v právnych predpisoch môže byť z veľkej časti odstránené a že je možné vytvoriť primerané pravidlá pre dynamický trh; zároveň však zdôrazňuje, že toto nemôže odstrániť politickú zodpovednosť za konečné ciele; trvá na tom, aby zákonodarcovia starostlivo sledovali tento proces a opakovane pripomína, že legislatívne právomoci Európskeho parlamentu by mali byť plne rešpektované;

20.   je presvedčený o tom, že Komisia by mala význam rozpracovaných právnych predpisov prehodnocovať priebežne a nielen bezprostredne po nástupe do funkcie, a že by mala stiahnuť návrhy, ktoré sú už bezpredmetné, pričom by mala venovať osobitnú pozornosť návrhom, ktoré sú už určitý čas otvorené;

21.   zdôrazňuje, že je tiež potrebné zjednodušiť interakciu Komisie s občanmi, napríklad v oblasti zadávania zákaziek, finančných služieb, výskumných programov, pravidiel štátnej pomoci a žiadostí o poskytnutie grantu;

22.   v zásade podporuje rýchlejšie prijatie návrhov na zjednodušenie, ktoré dosiaľ neboli schválené, ale považuje za potrebné posudzovať jednotlivo, či návrh nemá širšie dôsledky, pretože v takom prípade bude potrebné viac času;

23.   je si vedomý skutočnosti, že zákonodarná práca v rámci EÚ by sa mohla vykonávať systematickejším spôsobom; vyzýva preto Komisiu, aby znovu zvážila svoje pracovné metódy a spôsob, akým sú organizované, aby mohla riešiť rôzne záležitosti horizontálnejším spôsobom a aby hlavným účelom bolo zabezpečenie väčšej koherentnosti, stavanie na možných súčinnostiach, ako aj zabránenie nezrovnalostiam;

24.   domnieva sa, že Komisia by mala pri stiahnutí otvorených návrhov zohľadniť stanovisko Európskeho parlamentu, aby zostal zachovaný základný prvok dôvery medzi Komisiu a Európskym parlamentom;

25.   víta oznámenie Komisie týkajúce sa stiahnutia 68 návrhov, ktoré boli podľa jej názoru v rozpore s cieľmi Lisabonskej stratégie a so zásadami lepšej právnej regulácie, ľutuje však, že Komisia stiahla návrh smernice o štatúte Európskej vzájomnej spoločnosti napriek tomu, že ide o jeden z kľúčových prvkov Lisabonskej stratégie, a preto vyzýva Komisiu, aby ešte do konca roku 2007 prijala iniciatívu, ktorá umožní vypracovať návrh štatútu Európskej vzájomnej spoločnosti ako aj Európskeho združenia;

26.   uznáva, že Rada, ako aj Európsky parlament, musia zvážiť vplyv svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na hodnotenie vplyvu vypracované Komisiou; zdôrazňuje potrebu analýz nákladov a prínosov, ktoré zobrazujú komplexné štruktúry regulačných nákladov, keď sa smernice uplatňujú prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov a menia regulačný rámec, v ktorom spoločnosti a jednotlivci fungujú; naliehavo sa zasadzuje o transparentnosť a nezávislú kontrolu hodnotenia vplyvu, za čo majú niesť zodpovednosť zákonodarcovia v kontexte svojich politických priorít;

27.   plne podporuje úsilie Komisie o všeobecné posilnenie presadzovania práva Spoločenstva prostredníctvom viac preventívnych opatrení, v nadväznosti na členské štáty v skorom štádiu s cieľom uľahčiť správnu transpozíciu kľúčových smerníc, a odporúča, aby bol Európsky parlament riadne zapojený do iniciatív tohto druhu;

28.   domnieva sa že pri monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva členskými štátmi by Komisia mala povinne vyžadovať a nie iba požiadať členské štáty o dobrovoľné predloženie tabuliek zhody a oznámení o transpozícii, najmä s cieľom kontrolovať proces transpozície smerníc v každom jednotlivom členskom štáte; domnieva sa preto, že Komisia by mala vyzvať členské štáty na prijatie spoločnej referenčnej metodiky;

29.   domnieva sa, že dôraz kladený na význam hodnotení vplyvu by nemal v Komisii viesť ku situácii, kde by zdroje určené na monitorovanie správnej transpozície práva Spoločenstva a na spracovávanie prípadov jeho porušenia boli pridelené na hodnotenia vplyvu; zdôrazňuje potrebu zvýšiť zdroje určené na zabezpečenie toho, aby sa uplatňovanie práva Spoločenstva účinne monitorovalo;

30.   odsudzuje zvyk členských štátov "pozlacovať" (gold plating) a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie opatrenia sa môžu prijať s cieľom zabrániť tejto praxi vrátane zavedenia práva občanov na priamu žalobu; vyzýva na následné hodnotenie dôsledkov, ktoré by analyzovalo, ako sa v skutočnosti uplatňujú rozhodnutia v členských štátoch a na miestnej úrovni; podporuje prípadné zvýšené používanie nariadení;

31.   pripomína dôležitosť rozumného používania klauzuly o skončení platnosti (sunset clause) pri zabezpečovaní primeranosti právnych predpisov;

32.   trvá na tom, že pri predkladaní legislatívnych návrhov sa Komisia musí vyhýbať používaniu nejasných a nadbytočných výrazov a používať jednoduchý a zrozumiteľný jazyk a zároveň zachovať terminologickú presnosť a právnu istotu; domnieva sa preto, že sa treba vyvarovať najmä používania nezrozumiteľných skratiek a nadmerného počtu nepotrebných odôvodnení; vyzýva všetky úrovne riadenia, aby podľa možnosti používali jednoduchý jazyk, ktorý je pre občanov ľahko zrozumiteľný;

33.   vyzýva Komisiu, aby počas rozvíjania lepšej regulácie zabezpečila, aby nové nariadenia a ich presadzovanie boli konzistentné, odôvodniteľné, transparentné a zrozumiteľné pre zúčastnené subjekty a príjemcov;

34.   vyzýva Komisiu, aby v prípade nariadení vopred vypracovala usmernenia pre ich vykonávanie, určené členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a špecializovaným agentúram;

35.   dôrazne pripomína, že lepšia právna regulácia musí vždy znamenať plnú účasť Európskeho parlamentu tak v medziinštitucionálnej rozprave, ako aj v úlohe spoluzákonodarcu pri prijímaní právnych predpisov, ktoré sa prijímajú v tomto postupe; zdôrazňuje tiež, že Európsky parlament má vždy možnosť posúdiť primeranosť výberu prijímaného právneho nástroja (nariadenia, smernice alebo rozhodnutia) a/alebo hodnotiť, či by bolo vhodnejšie použiť alternatívne metódy regulácie;

36.   podporuje Komisiu pri skúmaní alternatív k právnym predpisom, aby sa zlepšilo fungovanie vnútorného trhu vrátane samoregulácie a vzájomného uznávania vnútroštátnych predpisov; pričom zdôrazňuje, že by to nemalo brániť demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov; zdôrazňuje, že právnu reguláciu Spoločenstva je potrebné vnímať v kontexte medzinárodnej hospodárskej súťaže a celosvetových trhov;

37.   domnieva sa, že nové predpisy o komitológii, ktoré posilňujú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu a Rady pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, sú ďalším krokom k zjednodušeniu právnych predpisov Spoločenstva, pretože umožňujú previesť rozsiahle regulačné právomoci týkajúce sa nepodstatných prvkov a technických detailov na Komisiu, čo Európskemu parlamentu a Rade umožňuje sústrediť sa na legislatívnu činnosť a podstatnejšie ustanovenia;

38.   víta závery zo zasadnutia Európskej rady na jar 2007 o lepšej právnej regulácii, a najmä rozhodnutie znížiť o 25 % administratívne zaťaženie MSP spôsobené právnymi predpismi Spoločenstva do roku 2012; zastáva názor, že tento cieľ by mohol viesť k rozumnejším, účinnejším a viac na užívateľov zameraných právnych predpisov, čím by sa znížilo zbytočné zaťaženie malých a stredných podnikov bez toho, aby sa znižovali normy uvedené v súčasných právnych predpisoch; osobitne podporuje rozhodnutie Rady vyzvať členské štáty k tomu, aby do roku 2008 stanovili vnútroštátne ciele, a žiada, aby Komisia a členské štáty ustanovili jednotné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť účinnú realizáciu tohto postupu v členských štátoch na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

39.   vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala o dosiahnutých úspechoch a plánoch na dosiahnutie sľúbených cieľov pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže;

40.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Radou a Európskym parlamentom vypracovala inštitucionálne reformy v rámci Spoločenstva, ktoré pomôžu zabezpečiť väčšie finančné úspory a uľahčia spoluprácu pri zabezpečovaní lepšej a rozumnejšej regulácie;

41.   žiada Komisiu, aby pri svojej ďalšej práci v rámci lepšej právnej regulácie zohľadnila výsledky štúdie "Zjednodušenie environmentálnej politiky EÚ"(10) , vypracovanej na základe žiadosti Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súvislosti s procesom zjednodušovania;

42.   je znepokojený zisteniami viacerých nezávislých štúdií(11) , že generálne riaditeľstvá Komisie nerešpektujú v plnej miere usmernenia Komisie o hodnotení vplyvov, že vyhodnotenie a vyčíslenie hospodárskych vplyvov sa príliš zdôrazňovalo na úkor environmentálnych, sociálnych a medzinárodných vplyvov, že náklady na právne predpisy sa posudzujú oveľa viac než ich prínosy a že krátkodobé úvahy prevyšujú nad dlhodobými; víta zámer Komisie vytvoriť Radu pre hodnotenie vplyvu (IAB), ako aj zavedenie externého vyhodnotenia systému hodnotenia vplyvov Komisie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby boli vyššie uvedené pretrvávajúce nedostatky konečne odstránené;

43.   podporuje záver štúdie Zjednodušenie environmentálnej politiky EÚ, v ktorom sa uvádza, že hodnotenie vplyvu môže zohrať kľúčovú úlohu v procese zabezpečovania lepšej právnej regulácie a že je potrebné zlepšiť kvalitu niektorých týchto hodnotení; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila:

44.   vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala výmenu informácií o osvedčených postupoch v oblasti zjednodušovania environmentálnej politiky EÚ v členských štátoch, ako sú:

45.   vyzýva členské štáty, aby počas legislatívneho procesu rozvíjali a uplatňovali konzultačné mechanizmy s regionálnymi a miestnymi orgánmi a zohľadnili ich hľadiská v rámci rokovaní na úrovni ministrov a posilnili ich úlohu počas transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ;

46.   žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala so všetkými orgánmi členských štátov, ktoré zodpovedajú za transpozíciu právnych predpisov EÚ, a aby zároveň odporučila Komisii zorganizovať semináre na miestnej úrovni o transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva tak, aby zabezpečila, že zúčastnené subjekty dostanú potrebné informácie priamo a jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom;

47.   vyzýva členské štáty, aby rozvíjali a presadzovali potrebné, účinné a jasné postupy pre lepšiu spoluprácu medzi vládami na regionálnej a centrálnej úrovni, aby uľahčili transpozičný proces a uznali narastajúcu úlohu regiónov, ktoré majú legislatívne právomoci;

48.   podporuje orgány v členských štátoch vo vypracovaní formálnej transpozičnej stratégie, aby jasne definovali úlohy a povinnosti vlád na regionálnej a vnútroštátnej úrovni pre lepšiu a rýchlejšiu transpozíciu;

49.   podporuje Európsku komisiu, aby vydala usmernenia pre transpozíciu smerníc tam, kde je to možné v rovnakom čase, ako samotné smernice, aby ich vnútroštátne a regionálne vlády vzali do úvahy pred začatím transpozičného procesu a povolili korektnú a včasnú transpozíciu v členských štátoch;

50.   vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie rozsiahlej, voľne prístupnej verejnej databázy vykonávacích predpisov jednotlivých členských štátov vrátane zohľadnenia prípadných regionálnych rozdielov;

51.   domnieva sa, že lepšia regulácia by nemala viesť k zníženiu environmentálnych, sociálnych a kvalitatívnych noriem;

52.   vyzýva členské štáty, aby počas transpozície právnych predpisov EÚ zabezpečili, že neuložia na fyzické a právnické osoby povinnosti presahujúce požiadavky transponovaných právnych predpisov, ktoré kladú zbytočnú administratívnu záťaž najmä na malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou trvalo udržateľného rozvoja Európskych regiónov;

53.   žiada Európsku komisiu, aby zlepšila poskytovanie informácií o procesoch týkajúcich sa transpozície a konania o porušení, aby boli tieto informácie uverejnené a ľahko prístupné na internetovej stránke Komisie;

54.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 197, 12.7.2001, s. 433. (2) Ú. v. ES C 153 E, 27.6.2002, s. 314. (3) Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 135. (4) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 155. (5) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 512. (6) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 146. (7) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 136. (8) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 128. (9) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 140. (10) 1P/A/ENVI/ST/2006-45. (11) Inštitút pre európsku environmentálnu politiku (2004): Sustainable Development in the European Commission's Integrated Impact Assessments for 2003 (Trvalo udržateľný rozvoj v integrovaných hodnoteniach vplyvu Európskej komisie za rok 2003). Inštitút pre európsku environmentálnu politiku (2005): For better or for worse – The EU's 'Better Regulation' Agenda and the environment (Za lepšie či horšie – Program lepšej regulácie EÚ a životné prostredie).Európsky poradný výbor pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj (2006): Impact Assessments of European Commission Polices: Achievements and Prospects (Hodnotenie vplyvu politiky Európskej komisie: dosiahnuté výsledky a perspektívy).