Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2006/2250(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0323/2007

Predkladané texty :

A6-0323/2007

Rozpravy :

PV 26/09/2007 - 2
CRE 26/09/2007 - 2

Hlasovanie :

PV 26/09/2007 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0415

Prijaté texty
WORD 121k
Streda, 26. septembra 2007 - Štrasburg Finálna verzia
Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín
P6_TA(2007)0415A6-0323/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (2006/2250(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (KOM(2006)0402),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o pláne politiky pre legálnu migráciu (KOM(2005)0669), a svoje uznesenie na túto tému z 26. septembra 2007(1) ,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. februára 2007 o pláne politiky pre legálnu migráciu, boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, budúcnosti Európskej migračnej siete(2) ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 4. a 5. novembra 2004 a Haagsky program, ktorý je do nich zaradený(3) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Globálny prístup k migrácii o rok neskôr: smerom ku komplexnej európskej migračnej politike (KOM(2006)0735),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. decembra 2005 na tému Globálny prístup k migrácii: prioritné činnosti so zameraním na Afriku a Stredomorie, ako bol opätovne zdôraznený v záveroch predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 14. a 15. decembra 2006,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21. a 22. júna 2007 a mandát medzivládnej konferencie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou a o integrácii migrantov(4) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o spoločnej imigračnej politike Európskej únie(5) , v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že "sedem rokov po prijatí Tamperského programu nemá EÚ koherentnú imigračnú politiku",

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o utečencoch pochádzajúcich z Iraku(6) ,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/688/ES z 5. októbra 2006 o vytvorení mechanizmu vzájomnej výmeny informácií o opatreniach členských štátov v oblasti azylu a prisťahovalectva(7) ,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane(8) ,

–   so zreteľom na výsledky ministerskej konferencie EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji, ktorá sa konala v Rabate v dňoch 10. a 11. júla 2006,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Afrika – EÚ o migrácii a rozvoji, prijaté na ministerskej konferencii EÚ – Afrika, ktorá sa konala v Tripolise v dňoch 22. a 23. novembra 2006,

–   so zreteľom na akčný plán EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý Radou 1. – 2. decembra 2005,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 16. novembra 2006(9) , v ktorom žiada novú stratégiu EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom Uplatňovanie globálneho prístupu k migrácii do východných a juhovýchodných oblastí susediacich s Európskou úniou (KOM(2007)0247),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – O okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami (KOM(2007)0248),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov(10) ,

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorá dáva Spoločenstvu právomoci a zodpovednosť v oblastiach migrácie a azylu, a článok 63 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A6-0323/2007),

A.   keďže migrácia je rastúcim globálnym javom, ktorý preto postihuje aj EÚ,

B.   keďže podľa odhadov, ktoré sa však dosť rozchádzajú, sa počet štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt v EÚ pohybuje medzi 4,5 až 8 miliónmi; keďže je dôležité zlepšiť kvalitu a súlad dostupných štatistických informácií,

C.   keďže rozsah migrácie v súčasnosti presahuje možnosti členských štátov jednotlivo ju zvládnuť, takže je potrebný globálny a jednotný prístup k prisťahovalectvu na európskej úrovni; keďže chýbajúca primeraná reakcia na príchod nelegálnych prisťahovalcov na hranice EÚ poukazuje na nedostatočnú solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj na nedostatočnú koordináciu politík, a to aj napriek vyhláseniam a prijatým záväzkom,

D.   keďže spoločná migračná politika EÚ si vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali zásady solidarity, spoločnej zodpovednosti, vzájomnej dôvery a transparentnosti,

E.   keďže politika migrácie musí byť globálna a teda musí zohľadňovať množstvo aspektov, najmä boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi, potrebu zlepšiť a koordinovať legálne imigračné kanály, príčiny odchodu z tretích krajín (faktory, ktoré k odchodu prispievajú, ako zaostalosť, bieda, vojny, diktátorské režimy, zlyhávajúce štátne inštitúcie, dôsledky klimatických zmien a environmentálne katastrofy atď.), faktory príťažlivosti EÚ (stimulačné faktory ako životná úroveň, demokracia, mier, možnosti zamestnania vrátane nelegálneho atď.); demografické a hospodárske potreby členských štátov; súdržnosť opatrení na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; otázky integrácie a miešania kultúr; dodržiavanie základných práv, najmä práva na azyl a zásady zákazu núteného vrátenia (non-refoulement); a boj proti rasizmu a xenofóbii,

F.   keďže boj proti obchodovaniu s ľuďmi je pre EÚ prioritou, najmä pokiaľ ide o odstránenie obchodovania s najzraniteľnejšími osobami, ako sú ženy a deti, ako aj rozloženia gangov a mafií, ktoré z tohto obchodovania majú prospech,

G.   keďže mnoho ľudí v nelegálnom postavení vstupuje do EÚ legálne, ale potom prestane spĺňať podmienky pre vstup,

H.   keďže nelegálne a legálne prisťahovalectvo spolu úzko súvisia a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu je nevyhnutný na zavedenie politiky legálneho prisťahovalectva,

I.   keďže rozširovanie možností legálneho prisťahovalectva by znížilo počet nelegálnych vstupov,

J.   keďže neochota niektorých vlád uznať mieru potreby sezónnych pracovných síl môže dostať zamestnávateľov do ťažkej situácie, keď sa snažia plniť obchodné potreby v rámci právnych požiadaviek týkajúcich sa dokumentácie,

K.   keďže spolupráca EÚ a jej členských štátov s tretími krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami je zásadná a keďže je potrebné realizovať účinnú a praktickú politiku spoločného rozvoja s cieľom zamerať sa v tretích krajinách v skorom štádiu na základné príčiny prisťahovalectva,

L.   keďže o príčinách prisťahovalectva, ako aj o jeho pozitívnych aspektoch (najmä pre hospodárstvo a demografiu a pre kultúrne obohatenie našich spoločností) sa na verejnej úrovni veľmi málo hovorí a diskusia sa zameriava väčšmi na ťažkosti a problémy, ktoré s ňou môžu súvisieť,

M.   keďže imigrácia sa v priebehu niekoľkých desaťročí stala ústrednou témou verejnej diskusie v rámci celej EÚ a politicky veľmi citlivou otázkou, ktorá sa dá ľahko zneužiť na demagogické a populistické účely, a keďže politici a predstavitelia médií by si mali byť v tejto súvislosti vedomí významu používania správneho jazyka,

Celkový prístup

1.   víta prístup Komisie, ktorý bude hrať kľúčovú úlohu pri podporovaní súdržnejších a účinnejších krokov členských štátov;

2.   víta vyššie uvedenú iniciatívu Uplatňovanie globálneho prístupu k migrácii do východných a juhovýchodných oblastí susediacich s EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili vyčlenenie dostatočných ľudských a finančných zdrojov na riadnu realizáciu komplexného prístupu k migrácii;

3.   víta inštitucionálne dôsledky návrhu reformnej zmluvy stanovené mandátom medzivládnej konferencie, najmä rozšírenie spolurozhodovacieho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou na všetky imigračné politiky, objasnenie právomocí EÚ v oblasti víz a pohraničných kontrol, rozšírenie právomoci EÚ v súvislosti s azylom;

4.   považuje za zásadné zhromažďovanie a harmonizáciu štatistických údajov týkajúcich sa fenoménov migrácie; vyzýva členské štáty a Komisiu s Eurostatom, aby spoločne s Európskou migračnou sieťou a medzinárodnými organizáciami, ako napríklad OECD, vyriešili problém nedostatku súdržných a dôveryhodných údajov; víta prijatie vyššie uvedeného nariadenia (ES) č. 862/2007; vyzýva všetky členské štáty, aby viedli štatistiky, ktoré sú zlučiteľné s harmonizovanými definíciami a aby poskytovali všetky informácie potrebné na interpretáciu zhotovených štatistík;

5.   je presvedčený, že prisťahovalectvo je výzvou na európskej a globálnej úrovni, ktorá si vyžaduje odpoveď na tej istej úrovni; domnieva sa, že EÚ ako celok si musí vytvoriť prostriedky na uchopenie hospodárskych, demografických a sociálnych možností, ktoré by prisťahovalectvo mohlo predstavovať pre naše spoločnosti;

6.   považuje za neprimerané prijímať unáhlené kroky na riešenie problému migračných tokov vzhľadom na to, že príliv prisťahovalcov pretrváva už niekoľko rokov, a vyžaduje si preto strednodobý a dlhodobý prístup;

7.   domnieva sa, že ako súčasť svojej prisťahovaleckej politiky musí EÚ realizovať jednotné akcie vo vnútri, ako aj mimo svojich hraníc (dvojaký rozmer: vnútorný a vonkajší);

8.   zdôrazňuje, že konflikty s medzinárodným rozmerom na celom svete vyvolávajú prívaly migrantov;

9.   očakáva od Komisie, že spolu s OSN predloží štúdiu o vplyve klimatických zmien na migračné toky;

10.   zdôrazňuje, že zodpovednosť prepravcov a orgánov krajín pôvodu, ako aj posilnenie trestnoprávneho rámca boja proti skupinám obchodníkov s ľuďmi, nelegálnemu zamestnávaniu a obchodovaniu s ľuďmi a odhaľovanie administratívnej korupcie, tvoria základnú časť boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorý sa musí zakladať aj na vysokej úrovni policajnej a súdnej spolupráce;

11.   zdôrazňuje význam rozvojovej spolupráce pri ovplyvňovaní hlbokých príčin migračných tokov; táto spolupráca je doplňujúcim, nie alternatívnym nástrojom politík integrácie a migrácie v EÚ;

12.   pripomína, že väčšinu prisťahovalcov, ktorí boli pôvodne na ceste do Európy, prijímajú predovšetkým susedia EÚ v oblasti Stredomoria a východní susedia; považuje za kľúčové, aby sa zabezpečilo dodržiavanie základných ľudských práv týchto prisťahovalcov s osobitným zreteľom na práva neplnoletých osôb bez sprievodu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ posilnila spoluprácu so všetkými stredomorskými partnerskými krajinami, čo sa týka riadenia prisťahovaleckých tokov, aby ich poskytla podporu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu; poukazuje na význam posilnenia väzieb medzi severoafrickými a subsaharskými africkými krajinami a ázijskými krajinami pôvodu;

13.   zdôrazňuje, že nelegálnych prisťahovalcov nemožno považovať za delikventov; pripomína, že mnohí z nich riskujú životy, aby sa dostali do Európy a hľadali tu slobodu a obživu; domnieva sa, že politici sú zodpovední za zavedenie súdržnej a účinnej politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zároveň musia brať do úvahy záruky a základné ľudské práva, pričom musia občanom pripomínať príspevok legálneho prisťahovalectva k hospodárskemu rastu a demografickej situácii v Európe;

14.   zdôrazňuje, že všetky opatrenia na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a kontrolu vonkajších hraníc musia v súlade s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie, ako aj Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, rešpektovať existujúce záruky a základné ľudské práva, najmä pokiaľ ide o právo na azyl a zákaz núteného návratu;

15.   zdôrazňuje, že dočasné prijímacie strediská pre nelegálnych migrantov v rámci EÚ aj mimo nej musia byť riadené v súlade s ochranou základných práv, pričom osvedčené postupy týkajúce sa predovšetkým bývania, vzdelávania a prístupu k zdravotnej starostlivosti, finančných prostriedkov a právnych noriem sa musia vymieňať medzi všetkými zainteresovanými úrovňami a organizáciami, ako sú miestne a vnútroštátne orgány, európske inštitúcie a mimovládne organizácie;

16.   je šokovaný neľudskými podmienkami prevládajúcimi v rôznych zadržiavacích zariadeniach pre migrantov a žiadateľov o azyl, ktoré navštívil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci;

17.   znovu sa pevne stavia proti myšlienke zriadiť strediská príjmu alebo zadržania pre nelegálnych prisťahovalcov alebo žiadateľov o azyl za hranicami EÚ a na území pôvodu prisťahovalcov;

18.   berie na vedomie preskúmanie nariadenia (ES) č. 343/2003 (Dublin II) zo strany Komisie; pripomína, že je potrebné revidovať toto nariadenie a že táto revízia by mala byť zamerané aj na základnú zásadu nariadenia, podľa ktorej je členským štátom zodpovedným za vybavenie žiadosti o azyl krajina prvého vstupu, pretože to predstavuje neúmerné a neúnosné bremeno pre niektoré členské štáty;

19.   zdôrazňuje, že je potrebné prijať osobitné opatrenia, pokiaľ ide o ženy a deti, najmä maloletých bez sprievodu, osoby s vážnymi zdravotnými problémami a postihnuté osoby, ktoré musia dostať pomoc a byť chránené náležitými ochrannými opatreniami, hlavne v prípade opatrení týkajúcich sa ich vrátenia;

20.   vyzýva členské štáty, aby zahrnuli do svojich migračných politík vysokú úroveň ochrany zdravia prisťahovalcov poskytovaním preventívnej starostlivosti a lekárskeho ošetrenia;

21.   vyzýva k užšej spolupráci medzi regionálnymi a miestnymi správami, a medzi sociálnymi partnermi pri výmene osvedčených postupov, najmä pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie a prístup k zdravotnej starostlivosti;

22.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa venovala väčšia pozornosť jazyku používanému na popis nelegálneho prisťahovalectva s cieľom zlepšiť názory v spoločnosti; domnieva sa, že pri vzdelávaní a informáciách poskytovaných médiami treba vynaložiť úsilie na šírenie takých základných hodnôt EÚ, akými sú tolerancia, solidarita, vzájomný rešpekt a potreba boja proti diskriminácii a xenofóbii;

Priority Komisie
Spolupráca s tretími krajinami 

23.   je presvedčený, že mnohorozmerný charakter prisťahovalectva si vyžaduje úzku spoluprácu so všetkými dotknutými tretími krajinami; domnieva sa, že ministerské konferencie v Rabate a Tripolise v roku 2006 a Svetové fórum OSN pre migráciu v Bruseli v júli 2007 (na ktorých bol zastúpený aj Európsky parlament) znamenali začiatok nevyhnutného dialógu medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a európskymi štátmi, kam prisťahovalci mieria, a že tento dialóg musí položiť základy skutočného partnerstva založeného na spoločnom rozvoji; domnieva sa, že cieľom dialógu o nelegálnom prisťahovalectve musí byť zavedenie alebo zlepšenie fungovania readmisných dohôd;

24.   ako príklad dobrej praxe berie na vedomie skutočnosť, že niektoré členské štáty podpísali dohody o spolupráci v oblasti prisťahovalectva s rôznymi africkými krajinami, pričom preukázali súvislosť medzi migráciou a rozvojom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili spoluprácu a pokračovali v rozvoji tohto typu programov;

25.   vyzýva Komisiu a Radu, aby v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu rozvíjali programy regionálnej ochrany a informovali Európsky parlament o skúsenostiach, ktoré získali v doteraz realizovaných skúšobných projektoch; víta začiatok programu EÚ o migrácii a rozvoji v Afrike s počiatočnou sumou 40 miliónov EUR, ktorý je zameraný na vytváranie nových pracovných miest v Afrike, a žiada Komisiu, aby poskytla viac informácií o praktických postupoch; v tejto súvislosti schvaľuje dohodu o spolupráci, ktorú podpísala Komisia s Mali s podporou Španielska a Francúzska a ktorej cieľom je otvoriť prvé informačné a riadiace stredisko pre migráciu, vytvorené z prostriedkov pochádzajúcich z tohto programu;

26.   vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom rozširovať zdroje informácií, ktoré sú dostupné v krajinách pôvodu, o možnostiach a podmienkach spojených s legálnym prisťahovalectvom do EÚ;

27.   vyzýva EÚ, vlády krajín AKT a vlády ostatných krajín pôvodu, aby zaviedli a uplatňovali politiky zamerané na maximalizáciu pozitívneho vplyvu prevodu finančných prostriedkov tým, že zabezpečia, aby sa prevody uskutočňovali cez oficiálne systémy prevodu, a boli tak väčšie, rýchlejšie, menej nákladné a lepšie sústreďované; zastáva názor, že je dôležité zapojiť migrantov do rozvoja krajín, z ktorých pochádzajú;

28.   žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom primerane podporovať a rozvíjať využívanie mikropôžičiek;

29.   vyzýva EÚ, aby sa snažila o súdržnú vonkajšiu politiku, najmä pokiaľ ide o zlučiteľnosť a zbližovanie cieľov spoločnej obchodnej politiky a cieľov rozvojovej politiky; je potrebné zvážiť rozvojový plán EÚ pre Afriku, v ktorom by finančná podpora a obchodné dohody boli spojené s demokraciou, rozvojom ľudských práv a migráciou, s cieľom ponúknuť ľuďom inú alternatívu, než je odchod z krajiny, z ktorej pochádzajú;

30.   žiada, aby otázky týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva mali prioritu vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami, najmä s krajinami pôvodu a/alebo tranzitu nelegálnych prisťahovalcov;

31.   vyzýva Komisiu, aby mu predložila výročnú správu o stave finančných prostriedkov použitých na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a platných právnych predpisoch, ich uplatňovaní členskými štátmi a o pripravovaných právnych predpisoch;

32.   pripomína, že osobitný dôraz by sa mal klásť na uplatňovanie článku 13 dohody z Cotonou, pokiaľ ide o readmisiu a posilňovanie postupov dialógu, ktoré táto dohoda stanovuje; zdôrazňuje potrebu podporovať budovanie kapacít na riadenie prisťahovalectva v krajinách pôvodu a v tranzitných krajinách s cieľom posilniť inštitúcie a dostupné prostriedky na jeho kontrolu (verejná správa a právny rámec, odborná príprava, pohraničné pohotovostné tímy, bezpečnostné zbory proti obchodovaniu s ľuďmi atď.); poukazuje na to, že sa vyžaduje, aby každý štát AKT vyjadril súhlas s návratom a readmisiou svojich vlastných štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa nelegálne na území členského štátu na požiadanie tohto členského štátu; pripomína, že krajiny pôvodu a tranzitné krajiny musia prevziať zodpovednosť a splniť svoje záväzky v súvislosti s kontrolou nelegálneho prisťahovalectva a že sú potrebné informačné kampane o príslušných rizikách, politikách členských štátov týkajúcich sa návratu a existujúcich dohodách o legálnom prisťahovalectve a príležitostiach, ktoré ponúkajú;

33.   zastáva názor, že poskytovanie pomoci, o ktorú žiadajú EÚ tretie krajiny s cieľom bojovať proti sieťam pašerákov nelegálnych prisťahovalcov pôsobiacich na ich vlastnom území, by malo závisieť od spolupráce zo strany týchto krajín a od úsilia, ktoré vynakladajú v tejto oblasti;

Bezpečnosť a integrované riadenie vonkajších hraníc

34.   podčiarkuje dôležitosť kontroly hraníc pri boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu; opätovne poukazuje na to, že kontrola hraníc sa musí uskutočňovať v duchu spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj za dôstojných podmienok umiestňovania prisťahovalcov a s úplným dodržiavaním práva na azyl a medzinárodnej ochrany vrátane (okrem iného) zákazu núteného návratu;

35.   je presvedčený, že FRONTEX musí získať prostriedky potrebné na svoju činnosť, ako sa zdôrazňuje v článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 2007/2004 (riadenie technického zariadenia); vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty nedodržali svoje záväzky týkajúce sa poskytnutia logistickej a ľudskej podpory pre fungovanie tejto agentúry; domnieva sa, že centralizované záznamy dostupného technického zariadenia (CRATE), alebo takzvaný súbor nástrojov, môžu mať význam iba vtedy, ak členské štáty splnia svoje sľuby v súvislosti s technickým vybavením; nabáda FRONTEX, aby uzatvoril dohody o spolupráci s krajinami zúčastňujúcimi sa na európskej susedskej politike a ďalšími tretími krajinami;

36.   víta prijatie vyššie uvedeného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov, založený na zásade solidarity medzi členskými štátmi; poukazuje na to, že legislatívna iniciatíva rýchlych pohraničných zásahových tímov (RABIT) urobila solidaritu v oblasti prisťahovalectva po prvý raz povinnou a nie iba dobrovoľnou; vyzýva Komisiu, aby predložila nový legislatívny návrh, podľa ktorého bude zásada solidarity povinná aj pre sľuby členských štátov dané v súvislosti s CRATE; pripomína, že každý členský štát má zabezpečiť prítomnosť rezervného kvalifikovaného personálu, a vyzýva preto členské štáty, aby umožnili vytvorenie skutočných európskych rýchlych pohraničných zásahových tímov;

37.   vyzýva členské štáty, aby vo všetkých vysokorizikových oblastiach a najmä na morských hraniciach zriadili stále spoločné monitorovacie hliadky, ktoré budú pôsobiť po celý rok a ich činnosť bude koordinovať agentúra FRONTEX;

38.   vyzýva Radu, aby prijala opatrenia na rýchle zriadenie európskej hliadkovej siete a realizáciu európskeho monitorovacieho systému na južných morských hraniciach;

39.   domnieva sa, že je potrebné prijať kroky na zahrnutie operácií na záchranu migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí sú v núdzovej situácii, keď je ohrozený ich život, do mandátu agentúry FRONTEX a rýchlych zásahových tímov na hraniciach EÚ na mori;

40.   pripomína všetkým členským štátom a tretím krajinám, aby dodržiavali medzinárodné právo a medzinárodné záväzky týkajúce sa pátrania po osobách na mori a ich záchrany; domnieva sa, že členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť za záchranu životov na mori; berie na vedomie návrh predložený Maltou v Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti o dohode medzi členskými štátmi EÚ, podľa ktorej by nelegálni prisťahovalci zachránení na mori plavidlami registrovanými v EÚ v oblasti pátrania a záchrany štátu, ktorý nie je členom EÚ a ktorý odmieta prevziať svoju zodpovednosť, boli rozdeľovaní medzi členskými štátmi EÚ na prísne proporcionálnom základe a podľa vopred schváleného systému;

41.   domnieva sa, že vzhľadom na migračný tok z afrického kontinentu do Európy nesú južné členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ, najmä menšie členské štáty ako Malta a Cyprus, v súčasnosti neprimerané bremeno, ktoré vyžaduje posilnenie opatrení na spoločné riadenie vonkajších hraníc EÚ;

42.   žiada Komisiu, aby v rámci európskej susedskej politiky posilnila konkrétne opatrenia zamerané na poskytovanie technickej a finančnej podpory susedným krajinám v súvislosti so zabezpečením ich hraníc s EÚ, ako aj ich ďalších hraníc;

43.   odporúča využívanie technológie pri pohraničných kontrolách, systematické využívanie vízového informačného systému a budúce zavedenie systému na automatizované zaznamenanie príchodov a odchodov;

Zabezpečenie cestovných dokladov a dokladov totožnosti

44.   zdôrazňuje potrebu podporovať otázku bezpečných dokladov totožnosti v krajinách pôvodu s cieľom uľahčiť identifikáciu nelegálnych prisťahovalcov vstupujúcich na územie EÚ;

45.   víta dohodu, ku ktorej dospel Európsky parlament a Rada v súvislosti s vízovým informačným systémom a ktorá uľahčí účinné uskutočňovanie vízovej politiky Spoločenstva a mala by pomôcť posilniť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu;

46.   pripomína, že rozvoj biometrických nástrojov pri posilňovaní zabezpečenia dokladov a ich hodnovernosti, čo je nevyhnutné na boj proti podvodom, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi, uľahčuje prechod cez hranice cestujúcim bez zlého úmyslu a že sa musí uskutočňovať v rámci dodržiavania ochrany údajov v súlade so smernicou 95/46/ES, pokiaľ ide o činnosti patriace do prvého piliera; čo sa týka činností patriacich do tretieho piliera, očakáva osobitné rámcové rozhodnutie, v súvislosti s ktorým podporuje postup nemeckého predsedníctva;

47.   opätovne poukazuje na to, že bez primeranej ochrany osobných údajov nemožno uvažovať o zavedení automatizovaného systému riadiaceho vstup a výstup z územia EÚ; zastáva názor, že takýto systém by uľahčil overovanie postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín vstupujúcich na územie EÚ a zlepšil by schopnosť členských štátov kontrolovať, či štátny príslušník tretej krajiny prekračuje povolené obdobie pobytu;

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi

48.   je presvedčený, že treba venovať mimoriadnu pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi a tým, ktorí sa stali jeho obeťami, zvlášť zraniteľným osobám, ženám a deťom, pričom boj proti tým, ktorí realizujú tento obchod, musí byť jednou z priorít EÚ; víta akčný plán Komisie v tejto veci a zdôrazňuje, že tento plán by mal brať do úvahy potrebu spolupracovať s krajinami pôvodu a s tranzitnými krajinami;

49.   zdôrazňuje, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä obchodovaniu so ženami a s deťmi, je prioritou EÚ, v dôsledku čoho je potrebné vyčleniť primerané finančné zdroje pre túto činnosť;

50.   pripomína, že je najvyšší čas stanoviť jasné a konkrétne ciele, napríklad znížiť počet obetí obchodovania s ľuďmi v najbližších desiatich rokoch na polovicu; domnieva sa však, že hlavným cieľom musí byť, samozrejme, čo najrýchlejšie a úplné odstránenie tohto druhu trestnej činnosti;

51.   uznáva, že mnohé ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, žijú v EÚ ako nelegálne prisťahovalkyne, a že väčšina z nich nemá prístup k zákonnej alebo sociálnej ochrane; vyzýva členské štáty, aby zohľadnili situáciu týchto ľudí a v súlade so svojimi právnymi predpismi zlepšili ich situáciu alebo im pomohli vrátiť sa domov;

52.   zdôrazňuje, že tieto opatrenia musia zabrániť tomu, aby boli obete obchodovania s ľuďmi terčom, alebo aby boli poškodené ich záujmy;

53.   pripomína, že nelegálne prisťahovalectvo je spojené s prevodom veľkých peňažných súm do rúk mafií, ktoré kontrolujú skupiny obchodujúce s ľuďmi a podporujú korupciu, podvod a využívanie práce prisťahovalcov, čo je prekážkou v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu;

54.   je hlboko šokovaný výbornou organizáciou zločineckých sietí zodpovedných za plavby z Afriky do Európy a neschopnosťou Európy zastaviť ich; lode plávajúce do Európy majú rovnakú veľkosť, zvyčajne prevážajú tridsať osôb, majú rovnakú farbu, sú poháňané rovnakým motorom a zásobené jedlom, nápojmi a inými potravinami rovnakej výrobnej značky, čo sú všetko faktory, ktoré dostatočne ukazujú, že trestná činnosť je zatiaľ účinnejšia ako spoločný európsky postup; je presvedčený, že táto cynická sieť je zodpovedná za smrť stoviek ľudí, ktorí prišli o život na mori; vyzýva Komisiu a Radu, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

55.   vyzýva inštitúcie, členské štáty a Europol, aby sa zmobilizovali s cieľom zaviesť strednodobý akčný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi a zamerali ho na obchodníkov, prevádzačov a mafie;

56.   berie do úvahy smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(11) , ďalej Plán najlepších postupov, noriem a spôsobov práce EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie(12) , schválený v decembri 2005, a víta vyššie uvedené spoločné vyhlásenie Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji;

57.   pripomína dôležitý príspevok Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorú Komisia zriadila v roku 2003, pokiaľ ide o monitorovanie a politické odporúčania, a očakáva pokračovanie jej činnosti;

Problematika regularizácie

58.   pripomína, že mnoho členských štátov pristúpilo, alebo ohlásilo, že má v úmysle pristúpiť k vydaniu povolení na pobyt a že tieto rozhodnutia sú za súčasného právneho stavu na vlastnom uvážení členských štátov, no pomerne často sú prejavom nedostatku existujúcich primeraných opatrení na riešenie javu, ktorý je súčasťou spoločností vo väčšine členských štátov, a je presvedčený, že hromadné vydanie povolení na pobyt pre nelegálnych prisťahovalcov by malo byť jednorazovou akciou, pretože takéto opatrenie nerieši skutočné problémy;

59.   je si vedomý skutočnosti, že zmena politiky prisťahovalectva v niektorom členskom štáte môže ovplyvniť migračné toky a vývoj v ďalších členských štátoch; je presvedčený, že v súlade so zásadami lojálnej spolupráce a vzájomnej solidarity musia členské štáty pri výmene informácií a skúseností o osvedčených postupoch využívať systém vzájomného informovania (týkajúci sa vnútroštátnych opatrení v oblasti migrácie a azylu, ktoré môžu ovplyvniť iné členské štáty alebo Spoločenstvo ako celok) a upozorňuje, že takýto systém začal fungovať v roku 2007, čoho dôkazom boli najnovšie zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti;

Riešenie hlavného stimulačného faktora: nelegálneho zamestnávania  

60.   víta, že Komisia predložila vyššie uvedený návrh smernice, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt, pričom v zásade ide o správne sankcie, vylúčenie z účasti na verejnej súťaži a v prípade najvážnejších trestných činov aj trestné sankcie;

61.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali rázne opatrenia na boj proti nelegálnemu zamestnávaniu prisťahovalcov, ktorými by aktivovali rad sankcií voči zamestnávateľom, zvýšili kontroly na pracoviskách na základe ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré sú potrebné v boji proti nelegálnemu náboru pracovníkov, a podporili opatrenia na ochranu prisťahovalcov;

62.   zdôrazňuje, že opatrenia proti nelegálnemu zamestnávaniu zahŕňajú nielen hospodársky a sociálny, ale aj psychologický rozmer: odstránením niektorých faktorov, ktoré robia Európu príťažlivou (možnosť nájsť si prácu, hoci aj za podmienok, ktoré sú nápadne v rozpore so základnými právami), sa snažia znížiť podnety na emigráciu do EÚ a obmedziť čiernu ekonomiku;

63.   domnieva sa, že opatrenia proti nelegálnemu zamestnávaniu až príliš dlho čakali na svoje prijatie, hoci ide o jeden z hlavných faktorov príťažlivosti nelegálneho prisťahovalectva a katalyzátor zneužívania;

64.   nalieha na rozličné Rady príslušné v tejto záležitosti, aby pri rokovaní o tomto návrhu smernice zdvojnásobili svoje koordinačné snahy;

65.   vyzýva členské štáty, aby dôsledne uplatňovali svoje vnútroštátne právne ustanovenia týkajúce sa nelegálnej práce, ktoré sa čoskoro budú musieť zosúladiť s budúcou smernicou;

66.   domnieva sa, že členské štáty sa musia snažiť vyšetrovať nelegálne zamestnávanie, najmä v odvetviach, v ktorých sú zamestnaní prisťahovalci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby toto zneužívanie rázne riešili; poukazuje na to, že jedným prvkom tejto činnosti by mohli byť informačné kampane zamerané na zamestnávateľov a zamestnancov, ktoré by upozornili na nepriaznivý vplyv nelegálneho zamestnávania na národné systémy sociálneho zabezpečenia, verejné financie, spravodlivú hospodársku súťaž, hospodárske výsledky a na samotných zamestnancov; pripomína dôležitosť zapojenia predstaviteľov obidvoch strán priemyslu do tohto procesu;

Politika návratu

67.   pripomína zodpovednosť krajín pôvodu a tranzitných krajín v oblasti readmisie a vyzýva k takej európskej politike návratu, ktorá bude účinná a zároveň bude rešpektovať dôstojnosť a fyzickú integritu osôb v súlade s Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Ženevským dohovorom;

68.   žiada, aby sa počas portugalského predsedníctva prijal návrh smernice v oblasti návratu, lebo je potrebné, aby boli na európskej úrovni stanovené pravidlá a podmienky politiky návratu; zdôrazňuje dôležitosť účinnej politiky návratu ako jedného z faktorov, ktoré majú tendenciu brániť nelegálnemu prisťahovalectvu;

69.   žiada Komisiu, aby pristúpila k hodnoteniu politiky návratu (účinnosť platných dohôd všetkých členských štátov, analýza príčin oneskorení pri rokovaniach, pokiaľ ide o partnerské dohody s dotknutými tretími krajinami, postupy v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, praktické uplatňovanie readmisných dohôd vrátane ich súladu so základnými právami atď.);

70.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v oblasti readmisie nelegálnych prisťahovalcov uzavrela európske dohody s dotknutými tretími krajinami;

Skvalitnenie výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov

71.   vyzýva všetky zainteresované subjekty, aby posilnili svoje výmeny informácií a zakaždým, keď to bude potrebné, zapojili do spolupráce aj Frontex a Europol; považuje spoluprácu medzi styčnými dôstojníkmi v oblasti prisťahovalectva za prioritu; domnieva sa, že Európsky parlament musí byť pravidelne informovaný o vývoji a výsledkoch siete ICONet;

Zodpovednosť dopravcov

72.   považuje za nevyhnutne potrebné uskutočniť vyhodnotenie opatrení prijatých v tejto oblasti, a najmä vykonávanie smernice 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985(13) , a fóra vytvoreného v roku 2001, ktoré sa skladá zo zástupcov členských štátov, odvetvia dopravy a humanitárnych organizácií;

73.   vyzýva Komisiu a Radu, aby sa v Európskom parlamente zúčastnili na výročnej rozprave o politike Európskej únie v oblasti prisťahovalectva; žiada Komisiu, aby pri tejto príležitosti predložila úplný prehľad, najmä štatistický, o situácii v oblasti prisťahovalectva v Európe;

74.   vyzýva príslušný výbor, aby udržiaval úzky a pravidelný dialóg s výbormi pre prisťahovalectvo v rámci národných parlamentov a aby pokračoval v spolupráci s Výborom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre migráciu, utečencov a obyvateľstvo;

75.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj Vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Medzinárodnej organizácii pre migráciu.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0414.
(2) Ú. v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 1.
(3) Závery Európskej rady, príloha I bod III.
(4) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 535.
(5) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 394.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0056.
(7) Ú. v. EÚ L 283, 14.10.2006, s. 40.
(8) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23.
(9) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 355.
(10) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30.
(11) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
(12) Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 187, 10.7.2001, s. 45.

Posledná úprava: 2. júna 2008Právne oznámenie