Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2002(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0375/2007

Predkladané texty :

A6-0375/2007

Rozpravy :

PV 24/10/2007 - 13
CRE 24/10/2007 - 13

Hlasovanie :

PV 25/10/2007 - 7.12
CRE 25/10/2007 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0483

Prijaté texty
WORD 165k
Štvrtok, 25. októbra 2007 - Štrasburg Finálna verzia
Vzťahy EÚ - Afrika
P6_TA(2007)0483A6-0375/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou (2007/2002(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na deklaráciu a akčný plán pripravený na africko-európskom samite, ktorý sa uskutočnil v Káhire 3. a 4. apríla 2000 pod záštitou Organizácie africkej jednoty a EÚ,

–   so zreteľom na strategický plán Komisie Africkej únie (AÚ) na roky 2004 – 2007 prijatý 7. júla 2004 na treťom samite afrických štátnych a vládnych predstaviteľov v hlavnom meste Etiópie v Addis Abebe,

–   so zreteľom na návrh spoločnej stratégie EÚ a Afriky schválený na 8. stretnutí ministerskej trojky EÚ – Afrika z 15. mája 2007 v Bruseli,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. júna 2007 s názvom "Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika" (KOM(2007)0357),

–   so zreteľom na spoločný dokument sekretariátu Komisie a Rady z 27. júna 2007 s názvom "Po Lisabone: zabezpečenie fungovania strategického partnerstva EÚ – Afrika" (SEK(2007)0856),

–   so zreteľom na strategický plán Panafrického parlamentu na roky 2006 – 2010 s názvom "Jedna Afrika, jeden hlas", prijatý v novembri 2005,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie AÚ o Spoločnej vízii pre stratégiu AÚ a EÚ,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1) , v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005(2) (ďalej len "Dohoda z Cotonou"),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(3) (nástroj rozvojovej spolupráce),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. októbra 2005 s názvom "Stratégia EÚ pre Afriku: k Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky" (KOM(2005)0489),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(4) ,

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy z 21. a 22. novembra 2005 o Stratégii EÚ pre Afriku,

–   so zreteľom na závery z 5. ministerského zasadnutia trojky Afriky a trojky EÚ v Bamaku v Mali, dňa 2. decembra 2005,

–   so zreteľom na dokument s názvom "EÚ a Afrika: smerom k strategickému partnerstvu", prijatý Európskou radou na rokovaní 15. a 16. decembra 2005 v Bruseli,

–   so zreteľom na spoločnú správu Komisie a generálneho sekretariátu Rady o pokroku Rade pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy o realizácii Stratégie EÚ pre Afriku z 12. októbra 2006,

–   so zreteľom na výsledky a závery konferencie organizácií africkej občianskej spoločnosti o spoločnej stratégii AÚ a EÚ na rozvoj Afriky organizovanej Komisiou AÚ v Akkre v Ghane v dňoch 26. a 28. marca 2007,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: "Európsky konsenzus" podpísané 20. decembra 2005(5) ,

–   so zreteľom na ďalšie správy o ľudskom rozvoji vypracované v rámci rozvojového programu OSN,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM)(6) a z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie(7) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. apríla 2005 s názvom "Urýchlenie pokroku smerom k splneniu rozvojových cieľov milénia – Prínos Európskej únie" (KOM(2005)0132),

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje RCM ako spoločne stanovené kritériá zo strany medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu s názvom "Zodpovednosť chrániť" z decembra 2001,

–   so zreteľom na akčný plán z Maputa pre sfunkčnenie kontinentálneho rámca politiky pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na osobitnom zasadaní konferencie ministrov zdravotníctva krajín AÚ, ktoré sa uskutočnilo 18. až 22. septembra 2006 v mozambickom Mapute,

–   so zreteľom na výzvu na urýchlené opatrenia za všeobecný prístup k službám v boji proti HIV a AIDS, tuberkulóze a malárii v Afrike, prijaté počas mimoriadneho samitu AÚ venovaného HIV a AIDS, tuberkulóze a malárii, ktorý sa uskutočnil 2. až 4. mája 2006 v nigérijskej Abuji,

–   so zreteľom na štvrtú hodnotiacu správu II. pracovnej skupiny pre Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) s názvom "Vplyvy, prispôsobenie sa a bezbrannosť",

–   so zreteľom na hodnotiacu správu ekosystému na prahu nového tisícročia z roku 2005, ktorá skúma využívanie a drancovanie rôznych prírodných zdrojov planéty,

–   so zreteľom na výsledky verejnej konzultácie o spoločnej stratégii EÚ a Afriky, organizovanej na žiadosť Európskej komisie a Komisie AÚ Európskym strediskom pre riadenie rozvojovej politiky,

–   so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu výboru pre rozvoj a stanovisko výboru pre zahraničné veci (A6-0375/2007),

A.   keďže medzinárodná situácia sa od roku 2000 výrazne zmenila, pričom sa objavili také globálne problémy, ako sú bezpečnosť, migrácia, klimatické zmeny a dezertifikácia, trvalo udržateľné riadenie verejného majetku, boj proti chudobe a pandémiám, vznikla AÚ a EÚ sa rozšírila,

B.   keďže africká strana na piatej schôdzi ministerskej trojky Afriky a trojky EÚ z 2. decembra 2005 v Bamaku privítala Stratégiu EÚ pre Afriku na rok 2005 a obe strany súhlasili s jej zmenou na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ, ktorá bude odrážať potreby a snahy ich národov, a vypracuje akčný plán na jej realizáciu,

C.   keďže Výkonná rada AÚ v hore uvedenom pracovnom dokumente o spoločnej vízii pre stratégiu AÚ a EÚ konštatuje, že by malo byť jasné, že cieľom spoločnej stratégie nemôže byť hodnotenie súčasnej Stratégie EÚ pre Afriku, ale nová spoločná stratégia, ktorá môže odrážať spojené úsilie oboch strán,

D.   keďže cieľom spoločnej stratégie má preto byť vytvorenie spoločnej politickej vízie a praktickej stratégie pre budúce partnerstvo medzi EÚ a Afrikou založené na vzájomnej úcte, spoločných záujmoch a hodnotách, ako aj na zásade vlastníckych práv,

E.   keďže sa zdá, že ochota na oboch stranách znovu definovať spoločné partnerstvo vyplýva z postupného uvedomenia si skutočnosti, že Afrika a EÚ už nevyhnutne nie sú vzájomnými uprednostňovanými partnermi,

F.   keďže spomínanú spoločnú správu o pokroku týkajúcu sa realizácie Stratégie EÚ pre Afriku nevypracovali na základe nezávislého vonkajšieho hodnotenia,

G.   keďže Afrika je najchudobnejším kontinentom sveta a jediným kontinentom, na ktorom sa chudoba za posledných 25 rokov zväčšila,

H.   keďže signatári uvedeného akčného plánu "odsudzujú skutočnosť, že viac ako polovica všetkých Afričanov žije v absolútnej chudobe, a súhlasia so zintenzívnením boja proti chudobe. Hlavnú zodpovednosť za odstránenie chudoby nesie každá jednotlivá krajina, čo však nezmenšuje význam medzinárodného rozmeru v boji proti chudobe",

I.   keďže Európsky parlament v roku 2006 ustanovil delegáciu ad hoc pre vzťahy s Panafrickým parlamentom a Panafrický parlament v roku 2007 ustanovil výbor ad hoc pre vzťahy s Európskym parlamentom,

J.   keďže parlamenty oboch únií sa musia ako hlavní aktéri rozvojového procesu zapojiť do stratégií a akčných plánov týkajúcich sa obyvateľstva, ktoré zastupujú,

K.   keďže väčšina afrických krajín je členmi skupiny AKT a signatármi Dohody z Cotonou,

L.   keďže Afrika trvá na tom, aby sa s ňou zaobchádzalo ako s celkom a aby sa podporoval jej panafrický integračný proces vrátane severnej Afriky, subsaharskej Afriky a Južnej Afriky a keďže AÚ vytvorila svoj vlastný strategický program na rozvoj Afriky,

M.   keďže na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 sa vlády dohodli, že dobré riadenie má byť založené na vhodných environmentálnych, sociálnych a hospodárskych politikách, demokratických inštitúciách reagujúcich na potreby všetkých ľudí, ľudských právach a zásadách právneho štátu, protikorupčných opatreniach, rodovej rovnosti, a priaznivom prostredí pre investície,

N.   keďže je mimoriadne dôležité, aby spoločná stratégia obsahovala holistický prístup k ľudským právam vrátane hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

O.   keďže inštitúcie AÚ boli vytvorené iba nedávno a nemajú rovnakú úroveň integrácie, organizáciu ani účinnosť ako inštitúcie EÚ,

P.   keďže účinnosť a vzájomná zodpovednosť predpokladajú predvídateľné a dlhodobé finančné zdroje, jasnú časovú líniu a plnenie záväzkov na oboch stranách,

Q.   keďže línie zodpovednosti až príliš často vedú od národných vlád priamo k rozvojovým partnerom, čím obchádzajú každý spôsob parlamentného súhlasu (a konzultácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi) pri medzinárodných dohodách,

R.   keďže historický príspevok Afriky k príčinám klimatických zmien je zanedbateľný, hoci ako kontinent musí najťažšie znášať ich dôsledky (odhady Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny hovoria, že do roku 2020 bude v Afrike trpieť väčším nedostatkov vody 17 až 250 miliónov ľudí a v niektorých krajinách sa o 50 % znížia poľnohospodárske výnosy, ktoré závisia od zavlažovania zrážkovou vodou),

S.   keďže vyčerpávanie prírodných zdrojov Afriky vážne ohrozuje zmenšovanie chudoby a dosiahnutie RCM,

T.   keďže Afrika bez riadnej náhrady poskytuje svetu široké spektrum služieb spojených s ekosystémom vrátane zadržiavania uhlíka svojimi tropickými pralesmi,

Priebeh, štruktúra a zásady spoločnej stratégie
Priebeh a štruktúra

1.   víta návrh ministerskej trojky z 15. mája 2007 ako prvé spoločné úsilie o spoločnú stratégiu;

2.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hore uvedená Stratégia EÚ pre Afriku na rok 2005 bola prijatá bez dôkladnej konzultácie s inštitúciami AÚ a afrických vlád a parlamentov a bez zapojenia európskej a africkej občianskej spoločnosti a miestnych orgánov; konštatuje v tejto súvislosti, že táto stratégia diktuje hlavné témy, ktoré rieši navrhovaná nová spoločná stratégia, čím vytvára riziko vynechania iných dôležitých otázok pre trvalo udržateľný rozvoj Afriky; dúfa, že nová navrhovaná stratégia vzíde z dôkladných konzultácií s inštitúciami AÚ;

3.   s poľutovaním konštatuje, že časové limity, ktoré stanovili Európska komisia a Rada EÚ, ako aj Komisia a Výkonná rada AÚ na vytvorenie a prijatie spoločnej stratégie, viedli k vážnym obmedzeniam v tomto procese; berie na vedomie náročnú úlohu týkajúcu sa plnej angažovanosti parlamentov a zdôrazňuje, že mimovládne subjekty a miestne orgány sa musia súrne zapojiť a musí sa s nimi počítať vo všetkých fázach prijímania, implementácie, monitorovania a hodnotenia spoločnej stratégie, pretože lisabonský samit by sa mal považovať za míľnik dlhšieho a otvoreného procesu;

4.   víta výrok Komisie, že "Európsky parlament musí v tomto procese zreteľne zohrávať významnú úlohu", ako aj jej sľub "pravidelne informovať Európsky parlament o pokroku dosiahnutom pri príprave spoločnej stratégie" a jej povzbudenie Európskeho parlamentu, "aby sa zúčastnil na rozpravách a skutočne prevzal iniciatívu"; poznamenáva, že harmonogram rokovaní stanovila Európska komisia a Komisia AÚ, a preto očakáva, že obe podniknú aktívne kroky pri zainteresovaní Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu do procesu prípravy spoločnej stratégie a do fáz jej prijatia a realizácie;

Spoločné zásady a vízie

5.   súhlasí s budúcim poslaním Výkonnej rady AÚ: Afrika a Európa majú rovnakú víziu rozvoja, mieru, bezpečnosti a prosperity, ktorá stavia človeka do stredobodu ich úsilia. Táto vízia je podporovaná partnerstvom založeným na vzájomnej úcte, spoločných záujmoch a spoločných cieľoch, ktoré zaväzujú oba regióny, aby prehlbovali regionálnu integráciu ako prostriedok hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rovnako nazerajú aj na pokrok demokracie, vhodného systému riadenia a ľudských práv ako na univerzálne hodnoty na podporu rozvoja a posilňovanie spolupráce v kontexte, ktorý rešpektuje solidaritu a celistvosť týchto dvoch kontinentov;

6.   poukazuje na to, že humanitárna pomoc je jedným z prostriedkov, ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii na pomoc pri ochrane ohrozeného obyvateľstva, a zdôrazňuje, že EÚ nechce porušovanie medzinárodného humanitárneho práva nechať bez odpovede; žiada, aby členské štáty a inštitúcie EÚ zorganizovali dôkladnú politickú diskusiu o práve, ak nie priam o povinnosti, na zasiahnutie v prípadoch vážneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, berúc do úvahy závery a odporúčania uvedenej správy Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu (ICISS) s názvom "Zodpovednosť chrániť";

7.   zdôrazňuje, že spoločné zásady a vízia by sa mali vzťahovať aj na zásady právneho štátu, ako aj participatívnu demokraciu, pluralizmus a základné slobody, ktoré sú uvedené vo uvedenom vyhlásení z Káhiry;

8.   víta ciele vymenované v spomínanom návrhu ministerskej trojky z 15. mája 2007: (i) politické partnerstvo EÚ – Afrika, (ii) trvalé podporovanie mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a regionálnej a kontinentálnej integrácie v Afrike s cieľom dosiahnuť RCM, (iii) spoločné riešenie globálnych problémov a (iv) partnerstvo zamerané na ľudí; trvá na tom, aby tieto ciele verne odrážali priority vyjadrené africkou stranou, a upozorňuje, že rozvoj je predsa len hlavným prioritným cieľom stratégie;

9.   žiada Komisiu, aby objasnila, ako nová stratégia zohľadní národné strategické dokumenty a národné a regionálne orientačné programy podľa Dohody z Cotonou a aký vplyv budú mať možné nové prvky vyplývajúce z ustanovenia novej spoločnej stratégie v decembri 2007 na tieto strategické dokumenty a orientačné programy;

10.   vyslovuje poľutovanie nad tým, že príspevok Komisie a Rady k stratégii nepodporuje jednu z hlavných požiadaviek africkej strany: zaobchádzať s Afrikou ako s celkom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na úrovni politického dialógu a rokovaní by sa mal uplatňovať prístup "kontinent ku kontinentu" bez toho aby sa bránilo diferencovanému prístupu na úrovni realizácie politík; žiada inštitúcie EÚ, aby upravili svoje nástroje rozvojovej spolupráce podľa tejto novej politickej požiadavky AÚ a plne podporovala proces politickej a hospodárskej integrácie Afriky na úrovni kontinentu;

11.   žiada inštitúcie EÚ, aby vytvorili nový programovateľný a predvídateľný panafrický finančný balíček z Európskeho rozvojového fondu, tematických nástrojov rozvojovej spolupráce a prostriedkov nástroja európskej susedskej politiky s cieľom financovať a podporovať implementáciu tejto novej spoločnej stratégie;

12.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že spoločná stratégia sa nevzťahuje na hore uvedený strategický plán Komisie AÚ na roky 2004 – 2007, a vyzýva Európsku komisiu, aby činnosti, ktoré navrhuje, zamerala skôr na politickú, finančnú, logistickú, technickú a personálnu podporu inštitúcií AÚ, ako aj na nimi vypracované iniciatívy a priority, než na navrhovanie nových darcovských iniciatív a paralelných štruktúr;

13.   potvrdzuje, že od oboch strán sa vyžaduje zodpovednosť z hľadiska príspevkov, dialógu a vzájomnej zodpovednosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spoločná stratégia musí zohľadniť aj skutočnosť, že partneri sú si rovní z hľadiska práv a zodpovedností, ale nie z hľadiska úrovne svojej integrácie, dostupnosti a úrovne rozvoja svojich finančných, technických a ľudských zdrojov, ako aj to, že táto stratégia sa musí realizovať realistickým spôsobom, v dôsledku čoho treba vymedziť pojmy partnerstvo a vlastnícke právo v kontexte tejto skutočnosti;

Štruktúra: štyri prioritné oblasti činnosti

14.   trvá na tom, že spravodlivý a trvalo udržateľný rozvoj a odstraňovanie chudoby musia byť spoločným záväzkom a preklenujúcim cieľom spolupráce Afriky a EÚ a základom každej kombinácie politík, a zdôrazňuje ústrednú úlohu RCM, ktoré poskytujú globálne odsúhlasený rámec na tento cieľ;

15.   zastáva názor, že spoločná stratégia musí zdôrazňovať aj úlohu žien, mladých ľudí a organizácií občianskej spoločnosti v rozvojových procesoch Afriky;

16.   žiada Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi touto novou stratégiou a inými európskymi politikami, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na presadzovanie nového strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou, najmä obchodnými, environmentálnymi, migračnými a poľnohospodárskymi politikami; trvá na tom, že tieto otázky by mali byť predmetom politického dialógu medzi EÚ a Afrikou;

Mier a bezpečnosť

17.   odporúča komplexný prístup ku konfliktom a konfliktným situáciám založený na koncepcii zodpovednosti chrániť a obsahujúci predchádzanie konfliktom, ich riešenie, riadenie a rekonštrukciu;

18.   je presvedčený, že mier je nevyhnutným prvým krok politického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a že trvalo udržateľný a spravodlivý hospodársky rozvoj je základnou podmienkou trvalého mieru;

19.   zastáva názor, že politika predchádzania konfliktom je takisto základnou podmienkou trvalého mieru a žiada spoločnú stratégiu AÚ a EÚ na riešenie štrukturálnych príčin konfliktov predložením politiky trvalo udržateľného rozvoja s cieľom splniť základné potreby afrického obyvateľstva a bojovať proti nezamestnanosti a spoločenskej a hospodárskej nespravodlivosti;

20.   pripomína, že situácia nestabilných štátov sa musí riešiť pomocou citlivého prístupu ku konfliktom, ktorý zohľadní presadzovanie bezpečnosti ľudí a ktorý rieši politickú ekonómiu konfliktu a zdroje nerovnosti a diskriminácie s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný mier a bezpečnosť; žiada väčšiu súdržnosť politík EÚ, napríklad realizáciou jej súčasných záväzkov v oblasti kontroly obchodu so zbraňami, ale aj aktualizáciou Kódexu správania EÚ pri vývoze zbraní na právne záväznú spoločnú pozíciu SZBP a urýchlením vykonávania stratégie EÚ na boj proti nezákonnému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a nezákonnému obchodovaniu s nimi (SALW); v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť predchádzania konfliktom než ich riešenia; žiada o poskytnutie medzinárodnej pomoci s cieľom zriadiť regionálne monitorovacie strediská na zemepisnom základe, ktoré dokážu zistiť každé zhoršenie napätia medzi etnickými, náboženskými alebo jazykovými skupinami a upozorniť medzinárodné spoločenstvo na situácie v Afrike, ktoré sa môžu skončiť násilím;

21.   žiada Komisiu a jej delegácie, aby boli obzvlášť obozretné a včas varovali medzinárodné spoločenstvo pred situáciou na kontinente, kde existuje etnické a náboženské napätie;

22.   domnieva sa, že súčasný Kódex správania EÚ pri vývoze zbraní sa musí sprísniť, aby sa zabránilo šíreniu ručných a ľahkých zbraní, ktoré udržiava vražedné konflikty v mnohých krajinách; domnieva sa, že spoločná stratégia posilní boj proti obchodovaniu so zbraňami;

23.   uznáva, že už aj tak nestabilné štáty budú ďalej pod tlakom v dôsledku klimatických zmien; v kontexte partnerstva EÚ a Afriky v oblasti klimatických zmien a energetiky; zdôrazňuje potrebu vypracovania uceleného prístupu na prispôsobenie sa klimatickým zmenám vo vzťahu k ich bezpečnostným dôsledkom vrátane rozšírenej prevencie pred prírodnými katastrofami, lepšieho riadenia a predchádzania konfliktom;

24.   súhlasí s tým, že Fond pre mier v Afrike sa musí posilniť, a povzbudzuje ostatné občianske mechanizmy, aby prispeli prostredníctvom zvýšeného, flexibilného a trvalo udržateľného financovania; zdôrazňuje, že rozvojová politika je jedným z hlavných nástrojov na riešenie hlavných príčin neistoty, nemala by však byť podriadená bezpečnostnej politike; v tejto súvislosti upozorňuje, že kritériá, ktoré stanovil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) na oprávnenosť na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA), sú v súčasnosti príliš široké na to, aby zabránili vyčleneniu určitých výdavkov na potreby, ktoré sa netýkajú striktne boja proti chudobe a poskytovania skutočnej pomoci, a zdôrazňuje, že Európsky rozvojový fond nie je adekvátny zdroj na budúce dopĺňanie Fondu pre mier v Afrike;

25.   zdôrazňuje význam trvalo udržateľnej demokracie vrátane dobrej správy a demokratických volieb, ktoré musia zahŕňať podporu na budovanie parlamentných kapacít, najmä rozvíjanie spolupráce medzi Európskym parlamentom, Panafrickým parlamentom a africkými regionálnymi parlamentmi, ako aj zapojenia miestnych orgánov do politického dialógu, predovšetkým podporou spolupráce a výmen medzi organizáciami africkej a európskej občianskej spoločnosti;

26.   v tejto súvislosti žiada rozšírenie činností spojených s pozorovaním volieb, ktoré vykonáva EÚ aj AÚ, ako aj iné africké regionálne orgány, a zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce týchto volebných pozorovacích misií;

27.   zdôrazňuje význam demokratickej kontroly ozbrojených síl; v tejto súvislosti žiada, aby EÚ urýchlila svoje úsilie v oblasti reformy bezpečnostného sektora, najmä úplným vykonávaním koncepčných dokumentov Komisie a Rady z oblasti reformy bezpečnostného sektora;

28.   žiada zahrnúť do spoločnej stratégie predpisy týkajúce sa riešenia beztrestnosti; v tejto súvislosti požaduje, aby boli v Afrike posilnené právne a súdne systémy a ich demokratické kontrolné mechanizmy v súlade so zásadami ľudských práv, s cieľom umožniť viesť súdny proces proti páchateľom vážnych trestných činov proti ľudskosti priamo v Afrike; upozorňuje na významný pokrok, ktorý nasledoval po ustanovení medzinárodnej jurisdikcie;

29.   vyzýva všetky subjekty podieľajúce sa na podpore mieru a bezpečnosti v Afrike, aby akceptovali rodové hľadisko a zvýšili zastúpenie žien na všetkých úrovniach rozhodovania v situáciách pri riešení konfliktov, a to vrátane všetkých civilných a vojenských mierových misií; naliehavo žiada členské štáty OSN, aby plne implementovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (S/RES/1325) z 31. októbra 2000;

30.   podporuje spoluprácu na definovaní zdrojov konfliktov na úrovni OSN v záujme lepšieho boja proti vojnovým ekonomikám;

31.   žiada, aby sa citlivosť voči konfliktom presadzovala vo všetkých cieľoch spoločnej stratégie: nielen v otázkach mieru a bezpečnosti, ale aj v otázkach obchodu, riadenia prírodných zdrojov, klimatických zmien a v ďalších kľúčových otázkach rozvoja;

32.   žiada o zahrnutie záväzku súhlasiť s medzinárodným opatrením na riešenie nezákonného obchodu s prírodnými zdrojmi ako hybnej sily konfliktu vrátane definície toho, čo predstavuje konfliktné zdroje do spoločnej stratégie; žiada vymenovanie skupiny odborníkov na vypracovanie mnohostranných prístupov k tejto otázke;

Riadenie, vrátane ľudských práv a právneho štátu a vzájomná zodpovednosť

33.   pripomína, že koncepciu riadenia, a ukazovatele používané na jej posudzovanie nemôžu uložiť vonkajšie subjekty, ale mala by sa rozvinúť v rámci partnerstva s miestnymi subjektmi a byť založená na spoločných hodnotách a medzinárodne uznaných normách;

34.   zdôrazňuje význam dobrého riadenia a demokratických volieb; žiada zvýšenú podporu pre opatrenia na budovanie kapacít zamerané na poslancov parlamentu a organizácie občianskej spoločnosti, najmä s cieľom zabezpečiť rozpočtovú kontrolu a boj proti korupcii;

35.   zdôrazňuje svoju podporu požiadavke Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ vyjadrenú na 9. zasadnutí v apríli 2005, aby sa primeraná časť prostriedkov ERF použila na politické vzdelávanie a školenie poslancov a politických, hospodárskych a sociálnych predstaviteľov v záujme trvalo udržateľného posilnenia dobrého riadenia, právneho štátu, demokratických štruktúr a interakcie medzi vládou a opozíciou v pluralitných demokraciách, založených na slobodných voľbách; domnieva sa, že tieto prostriedky by sa mali použiť na založenie škôl verejnej správy a politické vzdelávanie členov parlamentu, miestnych orgánov a osôb na zodpovedných miestach v politických stranách a združeniach;

36.   súhlasí, že posilňovanie riadenia v afrických krajinách je prioritou; poznamenáva však, že riadenie sa musí zlepšiť na oboch stranách – na európskej strane najmä riadenie a zodpovednosť čo sa týka záväzkov v oblasti pomoci a zlepšenie koordinácie darcovstva s cieľom zamerať sa viac na krajiny, ktoré nedostávajú pomoc; zdôrazňuje, že národné a kontinentálne parlamenty, mimovládne subjekty a miestne orgány zohrávajú v tejto oblasti dôležitú úlohu;

37.   víta začatie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a AÚ v septembri 2007, dúfa, že časom sa rozvinie do účinnej platformy, ktorá bude riešiť naliehavé otázky jednotlivých krajín a ktorá zároveň poskytne EÚ a africkým partnerom príležitosť určiť oblasti spoločného záujmu a koordinovať opatrenia v Rade OSN pre ľudské práva a iných orgánoch OSN;

38.   pripomína svoju výzvu Komisii a Rade, že by mal dostávať pravidelné správy o obsahu a výsledkoch dialógov a konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami, s osobitným zameraním na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a AÚ;

39.   zdôrazňuje úlohu medziparlamentných orgánov medzi Európskym parlamentom a africkými parlamentmi, ako sú spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a spoločné parlamentné zhromaždenie Euromed, pri posilňovaní mieru a bezpečnosti, dobrej správy a demokracie a pri zabezpečovaní účinnej platformy na spoluprácu a riešenie otázok spoločného záujmu;

40.   vyzýva na trvalý dialóg medzi EÚ a Afrikou o riadení a vytvorení platforiem dialógu na niekoľkých úrovniach tak, aby nebol prerušený v prípade nezhody alebo politickej krízy;

41.   zdôrazňuje, že mimovládne organizácie sú plnoprávnym činiteľom rozvoja a významne prispievajú k takým oblastiam, ako je riadenie, mier a riešenie konfliktov, poskytovanie sociálnych služieb, ľudské práva, rodová rovnosť, odstránenie chudoby a prenos poznatkov; zdôrazňuje, že partnerstvo EÚ a Afriky má zachovávať zásadu účasti mimovládnych organizácií na procesoch tvorby a realizácie politík a tiež na určovaní programu rozvoja;

42.   žiada zvýšenú podporu pre súčasné africké iniciatívy, ako je africký mechanizmus rovnocenného hodnotenia (APRM), ktorý je doteraz najvážnejšou snahou afrických vedúcich predstaviteľov o zlepšenie riadenia na kontinente, a rôzne nástroje zavedené AÚ, ktoré zvýšia zodpovednosť Afriky v tomto procese;

43.   vyjadruje vážne znepokojenie, že profily riadenia vytvorené pre každú krajinu AKT Komisiou, ktorá bude viesť plánovanie rozvojovej pomoci v súvislosti s doplnkovými prostriedkami 2,700,000,000 EUR v rámci 10. ERF, boli pripravené bez akejkoľvek spoluúčasti; pripomína, že spôsobilosť krajín na prijatie doplnkových prostriedkov sa posudzovala podľa súboru kritérií týkajúcich sa takých otázok ako migrácia, liberalizácia obchodu a boj proti terorizmu, pričom RCM sa priamo týkalo len jedno kritérium; vyjadruje vážne obavy nad tým, že profily Komisie hrozia podkopávaním procesu afrického mechanizmu rovnocenného hodnotenia (APRM) a že Komisia navrhuje až po ukončení plánovania doplnkových prostriedkov otvoriť "fórum riadenia", mimo procesu afrického mechanizmu rovnocenného hodnotenia, a že "s cieľom umožniť účinnejšiu podporu pre budovanie panafrického riadenia (...) EÚ preskúma nové spôsoby realizácie financovania zo strany Spoločenstva a členských štátov"; žiada Komisiu, aby konzultovala s Európskym parlamentom a Radou a informovala ich o ďalšom postupe a o použití týchto prostriedkov s cieľom zabezpečiť, že budú vyčlenené na iniciatívy v oblasti riadenia a podporia program riadenia AÚ a proces APRM;

44.   trvá na tom, že vzájomná zodpovednosť znamená aj to, že EÚ musí riešiť svoju vlastnú nesúdržnosť v rôznych dohodách EÚ o spolupráci a finančných nástrojoch, ako aj nedostatok harmonizácie medzi rôznymi subjektmi EÚ (členské štáty, Komisia a jej jednotlivé služby) a že inštitúcie EÚ by vo svojich hodnoteniach mali výslovne podávať správy o pokroku v tejto oblasti;

45.   trvá na tom, že EÚ aj africkí partneri ako súčasť vyššie uvedených vzťahov by mali uznať svoje povinnosti pri dodržiavaní, ochrane a napĺňaní záväzkov v oblasti ľudských práv vo svojich politikách a postupoch v oblasti medzinárodného rozvoja a investícií;

46.   nalieha na Komisiu a Radu, aby naďalej pracovali na súdržnosti politík pre rozvoj vo vzťahu k ostatným politikám EÚ, v oblastiach ako obchod, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, migrácia (únik mozgov), obchod so zbraňami atď.;

47.   zdôrazňuje význam parlamentnej kontroly geografických strategických dokumentov; víta preto rozhodnutie Rady poskytnúť návrh strategických dokumentov krajín AKT Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ pre informáciu, ale upozorňuje, že toto je len prvý krok a že parlamenty by mali mať možnosť vykonávať plnú kontrolu týchto programových dokumentov;

48.   poznamenáva, že posilnením partnerstva EÚ – Afrika by sa mal podporiť rozvoj úlohy Afriky v globálnom meradle a mali by sa formovať euro-africké aliancie o otázkach, ako je klimatická zmena a dezertifikácia, obchod a riadenie medzinárodnej rozvojovej architektúry vrátane medzinárodných finančných inštitúcií;

49.   poukazuje na to, že medzi všetkými aspektmi partnerstva EÚ – Afrika musí byť súdržnosť a že ciele energetického partnerstva by sa mali formovať v súlade s cieľmi partnerstva v oblasti demokratického riadenia a partnerstva v oblasti mieru a bezpečnosti;

50.   vyzýva Európsku komisiu a Komisiu AÚ, aby využívali podporný program AÚ s cieľom uľahčiť prístup afrických parlamentov, miestnych orgánov a neštátnych subjektov k politickému dialógu, ktorý sa uskutočňuje v AÚ, a aby vyčlenila časť z 55,000,000 EUR osobitne na posilnenie Panafrického parlamentu;

51.   súhlasí s Panafrickým parlamentom, že existuje naliehavá potreba posilniť úlohu a kapacity Afrického súdneho dvora a Africkej komisie pre ľudské práva vrátane ich finančnej nezávislosti, zvýšiť počet členských štátov AÚ, ktoré ratifikovali protokol o zriadení súdneho dvora, a zamerať sa na zabezpečenie priameho prístupu jednotlivcov a mimovládnych organizácií k nemu; vyzýva Európsku komisiu a Komisiu AÚ, aby predložila návrhy, ktoré pomôžu splniť zabezpečenie týchto základných potrieb;

52.   zdôrazňuje, že existuje silná potreba presadzovať otázku ľudských práv vo všetkých orgánoch AÚ s cieľom zabezpečiť plné využitie všetkých príležitostí na riešenie porušovania ľudských práv;

53.   žiada zaradiť do spoločnej stratégie akčné body v oblastiach podpory konsolidácie mieru a medzinárodnej spravodlivosti a boja proti medzinárodnému zločinu v súlade s medzinárodným právom prostredníctvom vyhlásenia, že EÚ a jej členské štáty sa s africkými štátmi podelia o svoje skúsenosti pri prijímaní nevyhnutých právnych úprav potrebných na pristúpenie k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu a že poskytnú technickú pomoc a nadviažu úzku spoluprácu zameranú na prípravu legislatívnych a ústavných zmien a doplnení potrebných na pristúpenie k Rímskemu štatútu a jeho implementáciu;

54.   zdôrazňuje, že partnerstvá určené na posilnenie riadenia na miestnej a vnútroštátnej úrovni musia zahŕňať budovanie kapacít s cieľom zohľadniť klimatické zmeny v rozhodovacích procesoch na vnútroštátnej úrovni, posilňovanie účasti v medzinárodných rokovaniach o klíme a v mnohostranných inštitúciách, ako aj zlepšenie stratégií riadenia rizík a predchádzania katastrofám;

Hospodársky rast, obchod a regionálna integrácia

55.   zdôrazňuje, že rozvojová pomoc je potrebným, ale nie dostatočným predpokladom na boj proti chudobe a že iba vyrovnaný, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj krajine umožní, aby sa začala rozvíjať, a národu, aby sa postupne vymanil z chudoby, a to za podmienky, že tento rast bude spojený s primeranými sociálnymi a environmentálnymi domácimi a medzinárodnými politikami;

56.   domnieva sa, že spoločná stratégia EÚ a Afriky by sa mala zakladať na politike trvalo udržateľného rozvoja, ktorá zohľadňuje skutočnú potrebu afrického obyvateľstva s cieľom zaručiť slušný príjem pre drobných roľníkov, zvýšenie miestnej produkcie, zaručiť bezpečnosť potravín a obživy na vidieku a budovanie domácich a regionálnych trhov, s cieľom bojovať proti chudobe v Afrike;

57.   domnieva sa, že spoločná stratégia by mala zohľadňovať ničivý vplyv klimatických zmien na africké krajiny, a vyzýva preto AÚ a EÚ, aby klimatickým zmenám venovali v spoločnej rozvojovej stratégii ústrednú pozornosť;

58.   uznáva, že zahraničné verejné a súkromné investície majú potenciál podpory rozvoja; žiada, aby sa do spoločnej stratégie zahrnuli opatrenia na poskytovanie pomoci a tvorbu kapacít s cieľom umožniť africkým krajinám vytvoriť atraktívne investičné prostredie;

59.   ľutuje, že hoci zníženie chudoby a dosiahnutie RCM do roku 2015 správne zostáva hlavnou prioritou, hore uvedenému rámcu trojky z 15. mája 2007, chýbajú konkrétne návrhy na presadzovanie rastu prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov a priamych zahraničných investícií, posilnených vlastníckych práv a zníženia administratívnej záťaže;

60.   vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že úverové inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) a Centrum pre rozvoj podnikania (CDE) pomôžu vytvoriť v Afrike malé a stredné podniky, a aby tieto rešpektovali zásady ustanovené v správe Svetovej banky za rok 2004 o ťažobných odvetviach, ktoré sa týkajú dobrého riadenia vo využívaní prírodných zdrojov; domnieva sa, že viac pozornosti sa by sa malo venovať neformálnemu sektoru a že prax mikrofinancovania by sa mala rozšíriť a podporovať s cieľom urobiť z nej tiež nástroj na posilnenie a sociálnu integráciu žien;

61.   zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu je jedným z najúčinnejších stimulov hospodárskeho rastu a politického a sociálneho pokroku, považuje ju za základnú podmienku zníženia chudoby a za významný katalyzátor celosvetového trvalo udržateľného rozvoja;

62.   upozorňuje, že dohody o hospodárskom partnerstve musia byť zostavené a prerokované ako rozvojové dohody rovnako ako obchodné dohody, čo znamená, že musia byť založené na zásadách asymetrie v prospech krajín AKT, podpory pre regionálnu integráciu AKT, zriadenia pevného a spoľahlivého rámca na podporu obchodu a investícií v regiónoch AKT a zriadenia a konsolidácie regionálnych trhov pred akýmkoľvek otvorením trhov pre EÚ; žiada preto Komisiu, aby vždy keď je to potrebné odložila otvorenie trhov dovtedy, pokiaľ sa nedosiahne konkrétna úroveň rozvoja a aby našla riešenia, pričom bude pokračovať v rokovaniach;

63.   uznáva, že dohody o hospodárskom partnerstve sa môžu stať dôležitým nástrojom pre africký obchod a regionálnu integráciu za predpokladu, že ich podstata bude plne v súlade s cieľmi rozvojovej politiky a iba za podmienky, že budú podporovať rozvoj tak, že v prípade potreby umožnia uplatniť výnimky a dlhé prechodné obdobia, aby sa domáci výrobcovia a odvetvia mohli prispôsobiť novej situácii na trhu;

64.   domnieva sa, že spoločná stratégia by mala podporovať dialóg na preskúmanie úrovne súdržnosti medzi dohodami o hospodárskom partnerstve a obchodnou dohodou so severnou Afrikou, aby sa mohli stať základnými kameňmi integrácie afrického kontinentu;

65.   žiada diferencovaný prístup založený na diverzifikácii prostredníctvom podpory existujúcich osvedčených postupov, ktoré zaručujú slušné pracovné podmienky v rozvojových krajinách, ako sú napríklad postupy medzinárodného hnutia spravodlivého obchodu, prostredníctvom podpory existujúcich regionálnych hospodárskych spoločenstiev v Afrike a tým, že sa umožní panafrickej integrácii pokračovať svojím vlastným tempom a podľa vlastného programu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásadný význam majú aj posilnenie obchodu medzi južnými regiónmi, podpora regionálnej integrácie a udržanie vyššej miery investícií z Afriky i z krajín iných kontinentov; vzhľadom na to zdôrazňuje potrebu posilniť technickú podporu s cieľom zvýšiť kapacity Afriky na výrobu širšej palety tovarov a poskytovanie viacerých druhov služieb;

66.   trvá na tom, že regionálne hospodárske spoločenstvá by mali byť piliermi afrického integračného procesu a vytvárania panafrického trhu, nemali by sa týkať len priamo Európy; naďalej trvá na tom, že dohody o hospodárskom partnerstve by nemali podkopávať vlastný regionálny integračný program Afriky, ale mali by byť aj nástrojmi integrácie a obchodu juhu s juhom; vyzýva preto EÚ, aby rešpektovala vlastný integračný proces Afriky, ako je to ustanovené v Zmluve o založení Afrického hospodárskeho spoločenstva z júna 1991 (Abujská zmluva), ktorá stanovila postupné zriaďovanie Afrického hospodárskeho spoločenstva, ktoré sa dosiahne koordináciou, harmonizáciou a postupnou integráciou činností súčasných a budúcich regionálnych hospodárskych spoločenstiev v Afrike;

67.   pripomína, že chudoba v Afrike je predovšetkým vidieckym javom – živobytie a potrava viac než 70 % najchudobnejších obyvateľov Afriky závisí od poľnohospodárskeho odvetvia – rozvojová pomoc pre poľnohospodárstvo sa však znižuje; preto víta všetky ďalšie iniciatívy na zvýšenie budovania kapacít v poľnohospodárskom sektore Afriky, napríklad podporou semenárskych zásobární a výskumu diverzifikácie plodín; žiada súlad vývozu s miestnou pridanou hodnotou a iniciatívy Všetko okrem zbraní;

68.   pripomína význam dobrého riadenia a transparentnosti vo využívaní prírodných zdrojov pre rozvoj; zdôrazňuje, že odvetvie zdrojov sa môže stať silou trvalo udržateľného rozvoja, len ak sa minimalizuje jeho negatívny spoločenský a environmentálny vplyv a jeho zisky a náklady sa spravodlivo rozdelia medzi obyvateľstvo; vyzýva všetkých partnerov z EÚ, afrických a ďalších partnerov, napríklad Čínu, aby zdvojnásobili svoje úsilie v tomto smere; vyzýva africké krajiny, aby zabezpečili použitie výnosov aj na diverzifikáciu svojich hospodárstiev a rozvoj hospodárskych činností na vyššej úrovni výrobného reťazca, nielen na ťažbu prírodných zdrojov;

69.   víta iniciatívu Komisie zaviesť partnerstvo EÚ a Afriky pre energetiku, pričom uznáva, že náležite využitý príjem z trvalo udržateľných zdrojov energie sa môže stať hnacím motorom hospodárskeho rastu a rozvoja; zdôrazňuje, že hlavným zameraním partnerstva by malo v záujme znižovania chudoby byť skôr poskytovanie cenovo dostupnej energie založené na účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie než zabezpečenie dodávok energie do Európy;

70.   zdôrazňuje, že dosiahnutie dlhodobého hospodárskeho rastu a rozvoja si vyžaduje ucelenú stratégiu na zvrátenie pokračujúceho stenčovania prírodných zdrojov Afriky; zdôrazňuje najmä naliehavú potrebu zastaviť pokračujúce odlesňovanie a odstrániť stimuly, ktoré podporujú ničenie lesa; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby vo svojom systéme obchodovania s emisnými kvótami zaviedla uhlíkové kredity pre oblasť tropických pralesov a využívania pôdy a aby zabezpečila stimuly na obnovu zničených ekosystémov;

Investovanie do ľudí

71.   poznamenáva, že priorita Afriky v každom partnerstve je zameraná na sociálno-hospodársky rozvoj jej obyvateľov;

72.   pripomína, že rozvojové ciele sa nedosiahnu, ak sa nebude dodržiavať zásada rodovej rovnosti a práv žien; berie na vedomie, že EÚ v kľúčových politických dokumentoch zopakovala svoj záväzok voči rodovej rovnosti a že AÚ samotná prijala v tejto oblasti ďalekosiahle záväzky, ktoré majú tvoriť základ partnerstva; zdôrazňuje preto, že stratégia by mala prispievať k presadzovaniu rodového hľadiska a k vykonávaniu osobitných a konkrétnych opatrení zameraných na posilnenie postavenia žien;

73.   pripomína, že zdravie je jedným z najdôležitejších hnacích síl hospodárskeho rozvoja a že najmä miera detskej úmrtnosti je významným ukazovateľom chudoby; zdôrazňuje preto význam ochrany detí pred chorobami, a to najmä tými, ktorým sa dá predísť pomocou nových alebo nedostatočne využívaných očkovacích látok;

74.   zdôrazňuje význam ochrany dievčat a zvyšovania informovanosti o skorom manželstve, znásilnení, sexuálnom obťažovaní v školách a ohrození dievčat šírením HIV/AIDS;

75.   zdôrazňuje, že súčasné medzinárodné záväzky týkajúce sa vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre všetkých sa musia výslovne začleniť do spoločnej stratégie; pripomína, že zdravotná starostlivosť a vzdelávanie majú byť jadrom každej rozvojovej stratégie v prospech chudobných a že by sa osobitná pozornosť mala venovať prístupu k službám, a to predovšetkým pre ženy, deti, zraniteľné skupiny a ľudí so zdravotným postihnutím;

76.   domnieva sa, že slabé systémy zdravotnej starostlivosti vrátane krízy ľudských zdrojov sú hlavnou prekážkou dosiahnutia RCM v oblasti zdravotnej starostlivosti, a zdôrazňuje, že posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti by malo byť základným prvkom spoločnej stratégie vrátane uznania významnej úlohy mimovládnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako sú napríklad organizácie miestnych spoločenstiev, pri podpore poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti, najmä v ťažko dostupných oblastiach a medzi najokrajovejšími a najohrozenejšími skupinami obyvateľstva;

77.   pripomína, že 63 % zo všetkých ľudí na svete postihnutých vírusom HIV žije v Afrike a že v niekoľkých afrických krajinách priemerná dĺžka života dramaticky klesá v dôsledku pandémie AIDS; zdôrazňuje preto, že do spoločnej stratégie by sa mal zaradiť všeobecný prístup k službám v oblasti HIV/AIDS, tuberkulózy a malárie v Afrike, najmä všeobecný prístup k prostriedkom prevencie, liečbe, starostlivosti a podpore, keďže tieto choroby majú rozsiahly vplyv na hospodársky a spoločenský vývoj v Afrike;

78.   zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú osobitne ohrozené infekciami pohlavne prenosných chorôb vrátane HIV/AIDS a komplikáciami v tehotenstve, ktoré vedú k vysokej úmrtnosti rodičiek a novorodencov; žiada preto, aby sa do spoločnej stratégie zaradili sexuálne a reprodukčné zdravie a súvisiace práva v súlade s vyššie uvedeným akčným plánom z Maputa na sfunkčnenie kontinentálneho politického rámca v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv na roky 2007 – 2010;

79.   pripomína, že falšovanie liečiv v Afrike (ktoré sa týka najmä smrteľných ochorení, ako sú malária, tuberkulóza a HIV/AIDS) je rastúcou pohromou, ktorá ohrozuje životy miliónov ľudí; podporuje EÚ a príslušné krajiny, aby prijali potrebné kroky (najmä právne a trestné opatrenia) na boj proti tejto pohrome;

80.   zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ohrozeným skupinám obyvateľstva, ako sú osoby vysídlené v rámci štátu a utečenci; zdôrazňuje preto, že zdravotné služby vrátane zdravotných služieb týkajúcich sa reprodukčného zdravia a zásobovania by mali byť zaručené aj počas humanitárnych kríz;

81.   zdôrazňuje význam posilnenia podpory pre partnerstvo NEPAD (Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky) ako hlavnej africkej iniciatívy pre trvalo udržateľný rozvoj;

82.   trvá na tom, že poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín by malo mať v spoločnej stratégii čo najväčší význam, a zdôrazňuje, že politiky EÚ vrátane dotačnej politiky nesmú poškodiť poľnohospodárstvo alebo ohroziť bezpečnosť potravín Afriky; žiada preto, aby stratégia podporovala zvýšenú konkurencieschopnosť a produktivitu afrického poľnohospodárskeho sektora aj v kontexte kola rokovaní o rozvoji v Dauhe; nalieha ďalej na EÚ, aby ponúkla finančnú podporu pre Komplexný poľnohospodársky program Afriky, ktoré prijala AÚ a partnerstvo NEPAD;

83.   zdôrazňuje – okrem iného aj vo vzťahu k znepokojivému a zhoršujúcemu sa javu dezertifikácie – potrebu podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárske postupy; pripomína v tejto súvislosti, že ak má mať rast účinok na zníženie chudoby, musí mať široký základ, byť orientovaný na malých vlastníkov a viesť k väčším pracovným príležitostiam;

84.   trvá na tom, že otázka dezertifikácie a prístup k vodným zdrojom pre všetkých by mali mať v spoločnej stratégii najväčší význam; vyjadruje obavu najmä nad mnohonásobnými negatívnymi dôsledkami dezertifikácie, okrem iného v oblasti bezpečnosti potravín, migrácie, utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu;

85.   upozorňuje, že Afrika je kontinent, ktorý má znášať účinky klimatických zmien najhorším spôsobom, vyzýva preto EÚ, AÚ a ich členské štáty, rovnako ako investorov a hospodárske subjekty, aby uznali svoju zodpovednosť za klimatické zmeny, a vyzýva ich, aby v záujme zvrátenia situácie vytvorili stratégiu rozvoja, ktorý nepoškodzuje životné prostredie, a to vrátane finančného rámca pre environmentálnu adaptáciu; vyzýva ďalej EÚ, aby ponúkla finančnú podporu pre akčný plán AÚ pre environmentálnu iniciatívu NEPAD a jej operačné rozhodnutia prijaté africkou ministerskou konferenciou o životnom prostredí v Brazzaville, v Kongu v roku 2006 a schválené 8. samitom v Addis Abebe, v Etiópii v januári 2007;

86.   víta iniciatívu Komisie založiť partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti klimatických zmien a založiť svetové spojenectvo proti klimatickým zmenám; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že EÚ musí zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na adaptačné opatrenia v afrických krajinách; zdôrazňuje tiež, že k prispôsobeniu sa nesmie pristupovať len ako k humanitárnej otázke; zdôrazňuje, že opatrenia na zníženie rizík a zabezpečenie klímy sa musia začleniť do všeobecného rozvojového programu vrátane strategických dokumentov na zníženie chudoby a strategických dokumentov krajín;

87.   žiada, aby spoločná stratégia riešila hlavné príčiny migrácie a venovala osobitnú pozornosť právam a integrácii migrantov a otázke úniku mozgov najmä v oblasti zdravotníctva prostredníctvom návrhu praktických riešení pre úspešnú okružnú migráciu; zdôrazňuje, že obmedzenie migrácie smerom do EÚ by sa nemalo považovať za podmienku pomoci ani za rozvojovú stratégiu;

88.   domnieva sa, že kultúra je kľúčovým faktorom pre dialóg medzi kultúrami a porozumenie medzi náboženstvami, pre pocit národnej a regionálnej identity, pre silný spoločenský základ a ako bezpečné zázemie pre solidaritu v rámci národov a medzi nimi, a že preto program trvalo udržateľného rozvoja musí zahŕňať kultúru;

89.   domnieva sa, že keďže v mnohých afrických krajinách je štátny dlh stále veľkou záťažou, ktorá bráni akémukoľvek rozvojovému úsiliu, znižovanie zadlženosti by sa malo zvažovať v jednotlivých prípadoch a malo by byť predpokladom posilnenia riadenia a hospodárskych politík, riadenia dlhov a najmä zabezpečenia, že zadlženie sa nebude systematicky obnovovať prostredníctvom iných subjektov poskytujúcich úvery;

90.   uznáva užitočnosť a význam rozpočtovej podpory, ktorá umožňuje najmä zlepšiť základné sociálne služby a zároveň pomáha posilniť štruktúru afrických krajín; žiada však, aby sa s obozretnosťou pristupovalo k vyplácaniu pomoci vo forme rozpočtovej podpory; trvá na tom, aby sa rozpočtová podpora využívala jednotlivo pre každú krajinu v závislosti od jej osobitnej situácie, ako aj na tom, že rozpočtová podpora nie je vhodná pre nestabilné štáty alebo krajiny, ktoré vstúpili do konfliktu; žiada vytvoriť ukazovatele pre personálny a sociálny rozvoj, uplatňovanie rodového hľadiska a pre vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť; v tejto súvislosti povzbudzuje Komisiu, aby ďalej pracovala na svojom návrhu zmluvy o RCM s budúcimi príjemcami rozpočtovej podpory; trvá na tom, že rozpočtová podpora musí byť spojená s posilnením kapacity parlamentov, národných dvorov audítorov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti s cieľom preskúmať tento proces, rovnako ako zabrániť nedostatočnému financovaniu základných sociálnych služieb; navrhuje, aby rozpočtová podpora nenahrádzala podporu určitým kľúčovým rozvojovým odvetviam, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, alebo odvetviam, ktorým hrozí riziko ich marginalizácie prijímajúcimi vládami;

91.   zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je možný, len ak predstavuje rozvoj pre všetkých vrátane žien a menšinových a/alebo ohrozených skupín;

92.   zdôrazňuje význam podpory EÚ pre stratégie zamerané na posilnenie žien vrátane podpory pre mikroúvery, ako aj pre programy sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré sú kľúčové v boji proti HIV/AIDS;

Realizácia a monitorovanie

93.   vyzýva Komisiu a generálny sekretariát Rady, aby všetky ďalšie priebežné správy o vykonávaní stratégie EÚ pre Afriku zasielali aj Európskemu parlamentu; taktiež žiada o zaslanie informácií o vyplatení a realizácii 2,7 miliardy EUR doplnkových prostriedkov v rámci 10. ERF vyčlenených na "iniciatívy v oblasti riadenia" vypracované Komisiou pre každú krajinu AKT;

94.   žiada Komisiu, aby uviedla, ako bol 9. ERF využitý a preprogramovaný, aby umožnil vykonávanie stratégie EÚ pre Afriku; žiada nezávislé hodnotenie realizácie tejto stratégie; žiada Komisiu, aby navrhla spoločný mechanizmus na vykonávanie a hodnotenie novej spoločnej stratégie na technickom aj politickom základe vrátane všetkých finančných nástrojov ES pre rozvoj na všetkých stupňoch;

95.   víta zámer EÚ a AÚ navrhnúť akčný plán pre prvé obdobie spoločnej stratégie; upozorňuje, že tento návrh musí obsahovať konkrétne finančné a merateľné ukazovatele na všetkých úrovniach realizácie (miestnej, národnej, regionálnej a kontinentálnej) a naprieč všetkými príslušnými nástrojmi finančnej spolupráce, ktoré uľahčia monitorovanie a umožnia jeho transparentnosť; zdôrazňuje, že monitorovanie parlamentu, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti musí byť súčasťou oficiálneho monitorovacieho procesu;

96.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že každý monitorovací rámec bude zahŕňať monitorovanie súčasných záväzkov AÚ a EÚ, ako sú RCM, vyššie uvedená Dohoda z Cotonou, vyššie uvedenú výzvu z Abuje za zrýchlenú akciu, Všeobecná deklarácia ľudských práv;

97.   žiada, aby spoločná stratégia obsahovala výslovnú zmienku o komunikačnej stratégii na zvýšenie verejnej informovanosti o tom, čo vlády robia a poskytnutie spätnej väzby s cieľom zabezpečiť, aby vlády mali v súvislosti s týmito politikami spojenie s potrebami svojich zriaďovateľov;

98.   podporuje, ako súčasť spoločnej stratégie, vytvorenie politického priestoru pre skutočný a účinný dialóg medzi ľuďmi prostredníctvom vhodného financovania a záruk politickej nezávislosti a zriadenie mechanizmov, prostredníctvom ktorých môže občianska spoločnosť a mimovládne subjekty prispievať k rozhodovacím procesom vlády a vyžadovať zodpovednosť orgánov voči ľuďom;

99.   vyzýva Komisiu, aby uviedla, ako bude financovať novú stratégiu a svoj akčný program; poznamenáva, že 10. ERF, zemepisný program pre Južnú Afriku a tematické programy nástroja rozvojovej spolupráce a nástroja európskej susedskej politiky sú jedinými významnými finančnými prostriedkami dostupnými pre vykonávanie spoločnej stratégie; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť pri realizácii týchto nástrojov spolupráce a spoločnej stratégie; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Panafrický parlament vo všetkých fázach procesu (plánovanie, určovanie, odhad, financovanie, realizácia a hodnotenie);

100.   žiada, aby prvý akčný plán zahrnoval osobitnú finančnú rezervu pre panafrické inštitúcie, činnosti, ktoré sa majú vykonať na panafrickej úrovni, a nové partnerstvá (lisabonské iniciatívy); trvá taktiež na tom, aby sa národné, regionálne a kontinentálne parlamenty výslovne považovali za prijímateľov pomoci;

101.   víta skutočnosť, že Rada zriadila pracovnú skupinu ad hoc s odborníkmi zo zainteresovaných členských štátov s cieľom koordinovať postoje členských štátov k otázkam, ktorých sa týka spoločná stratégia, a žiada Komisiu a Radu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávali správy o činnostiach tejto pracovnej skupiny;

102.   potvrdzuje, že Panafrický i Európsky parlament ako dôležité inštitúcie riadenia musia byť kľúčovými činiteľmi v ďalších činnostiach spoločnej stratégie a že je potrebné zapojiť aj miestne orgány a mimovládne subjekty, ako sú tie, zapojené v Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rada AÚ a jej partner v EÚ – Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC);

103.   je preto odhodlaný spolu s Panafrickým parlamentom bližšie monitorovať realizáciu spoločnej stratégie a akčných programov; žiada preto vytvorenie spoločnej parlamentnej delegácie Európskeho a Panafrického parlamentu ako fóra na demokratické rokovanie o otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi našimi národmi;

104.   je odhodlaný spolu s panafrickými organizáciami zabezpečiť súdržnosť medzi politikou rozvojovej spolupráce a inými oblasťami politiky EÚ, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny v Afrike;

105.   domnieva sa, že podmienkou pre vyplatenie finančných prostriedkov musí byť parlamentná kontrola a schvaľovanie balíkov rozvojovej pomoci;

106.   rozhodol zorganizovať spoločné parlamentné podujatie spolu s Panafrickým parlamentom, ktoré by predchádzalo druhému samitu EÚ – Afrika naplánovanému na december 2007 v Lisabone;

o
o   o

107.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Komisii AÚ, Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1)1 Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(2)2 Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(3)3 Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(4) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475.
(5) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2007)0274.

Posledná úprava: 15. augusta 2008Právne oznámenie