Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2231(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0432/2007

Predkladané texty :

A6-0432/2007

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 29/11/2007 - 7.33
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0577

Prijaté texty
DOC 105k
Štvrtok, 29. novembra 2007 - Brusel Finálna verzia
Pozdvihnúť africké poľnohospodárstvo
P6_TA(2007)0577A6-0432/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike (2007/2231(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom "Pozdvihnutie afrického poľnohospodárstva – Návrh na regionálnu a kontinentálnu spoluprácu pri rozvoji poľnohospodárstva v Afrike" z 24. júla 2007 (KOM(2007)0440),

–   so zreteľom na záväzky vyplývajúce z druhého európskeho fóra o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 18. až 21. júna 2007 v Berlíne,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. júna 2007 pod názvom Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika (KOM(2007)0357),

–   so zreteľom na spoločný dokument Komisie a sekretariátu Rady z 27. júna 2007 pod názvom Po Lisabone: aby strategické partnerstvo EÚ – Afrika fungovalo (SEK(2007)0856),

–   so zreteľom na uznesenie o znižovaní chudoby malých poľnohospodárov v krajinách AKT – predovšetkým v odvetviach ovocinárstva, zeleninárstva a kvetinárstva prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT − EÚ vo Wiesbadene 28. júna 2007(1) ,

–   so zreteľom na strategický plán na roky 2006 – 2010 pod názvom Jedna Afrika, jeden hlas, ktoré panafrický parlament (PAP) prijal v novembri 2005,

–   so zreteľom na stratégiu EÚ pod názvom EÚ a Afrika: na ceste k strategickému partnerstvu (Európska stratégia pre Afriku) prijatú Európskou radou 15. – 16. decembra 2005,

–   so zreteľom na výsledky a závery porady organizácií africkej občianskej spoločnosti o spoločnej stratégii AÚ/EÚ pre rozvoj Afriky, ktorú zorganizoval Výbor africkej únie (AUC) v Accre (Ghana) 26. až 28. marca 2007,

–   so zreteľom záverečnú deklaráciu Vízia poľnohospodárstva pre NEPAD z pohľadu farmárov, ktorú prijali zástupcovia štyroch afrických regionálnych sietí poľnohospodárov 25. apríla 2004 v Pretórii,

–   so zreteľom na vyhlásenie samitu o potravinovej istote, ktorý sa konal v decembri 2006 v Abuji,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve na rozvoj(3) ,

–   so zreteľom na správu OSN o potravinovej istote v rozvojových krajinách, ktorú Komisii OSN pre ľudské práva predložil v marci 2002 osobitný spravodajca OSN,

–   so zreteľom na rozvojové ciele milénia prijaté na miléniovom samite OSN v septembri 2000, a najmä na rozvojový cieľ milénia o zásade odstránenia extrémnej chudoby a obmedzení hladu znížením počtu hladujúcich ľudí do roku 2015 na polovicu,

–   so zreteľom na výročné správy generálneho tajomníka OSN o plnení Miléniovej deklarácie OSN, z ktorých posledná je z júla 2006,

–   so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci podpísaný 13. apríla 1999 v Londýne, ku ktorého cieľom patrí prispieť k celosvetovej potravinovej istote a zlepšiť schopnosť medzinárodného spoločenstva reagovať na situácie potravinovej núdze a iné potravinové potreby v rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 – 2004 (SEK(2004)1379),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM)(4) a z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie(5) ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, ktoré plne potvrdili záväzok EÚ plniť RCM a ciele politickej súdržnosti,

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji), podpísané 20. decembra 2005(6) ,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej v Cotonou 23. júna 2000(7) , v znení neskoršej dohody ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve (Dohoda z Cotonou) podpísanú v Luxemburgu 25. júna 2005(8) ,

–   so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii prijatú 25. februára 2003 ako výsledok Fóra na vysokej úrovni o harmonizácii a na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú 2. marca 2005,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (ďalej len nástroj rozvojovej spolupráce)(9) ,

–   so zreteľom na záväzky G-8 prijaté v roku 2005 v Gleneagles o objeme pomoci, pomoci subsaharskej Afrike a kvalite pomoci,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–   so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutočnila v marci 2002 v Monterrey, a na celosvetový samit o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v septembri 2002 v Johannesburgu,

–   so zreteľom na Newyorskú deklaráciu o krokoch proti hladu a chudobe z 20. septembra 2004, ktorú podpísalo 111 národných vlád vrátane všetkých členských štátov EÚ,

–   so zreteľom na prísľub Svetového potravinového samitu z roku 1996 znížiť počet hladujúcich ľudí do roku 2015 na polovicu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom "Pomoc EÚ: dávať viac, lepšie a rýchlejšie" (KOM(2006)0087),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia – financovanie rozvoja a účinnosť pomoci (KOM(2005)0133),

–   so zreteľom na strednodobé hodnotenie dohody o hospodárskom partnerstve regionálnou sieťou AKT tvorenou poľnohospodárskymi združeniami, uverejnené 10. decembra 2006, a na pokračujúce rokovania o dohode o hospodárskom partnerstve,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0432/2007),

A.   keďže poľnohospodárstvo je hlavným odvetvím zamestnanosti pre väčšinu afrických krajín a hlavný zdroj príjmov závisí od poľnohospodárskej výroby a s ňou spojených činností,

B.   keďže hlavným účelom oznámenia Komisie o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva je navrhnúť zásady a kľúčové oblasti spolupráce pri rozvoji poľnohospodárstva v Afrike medzi EÚ a Africkou úniou (AÚ) so zameraním na regionálnu a kontinentálnu úroveň,

C.   keďže európsky konsenzus aj stratégia EÚ pre Afriku potvrdili, že poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka majú zásadnú úloh pri znižovaní chudoby,

D.   keďže v samotnej subsaharskej Afrike je podvyživených viac ako 200 miliónov ľudí, čo znamená nárast o 30 miliónov oproti obdobiu pred desiatimi rokmi, a keďže väčšina týchto ľudí žije vo vidieckych oblastiach a ich príjem a zabezpečenie dostatku potravín závisí od poľnohospodárstva,

E.   keďže každý človek má právo na prístup k zdravej, bezpečnej a výživnej strave, a keďže k základným právam človeka patrí nehladovať,

F.   keďže prvým rozvojovým cieľom milénia stanoveným OSN je odstránenie extrémnej chudoby a hladu,

G.   keďže hlavy štátov a predsedovia vlád prijmú na druhom samite EÚ – Afrika, ktorý sa bude konať v decembri 2007 v Lisabone, spoločnú stratégiu EÚ – Afrika,

H.   keďže vyhlásenie Celosvetového potravinového samitu "Po piatich rokoch" potvrdzuje odhodlanie dosiahnuť potravinovú istotu pre všetkých, ako aj odhodlanie pokračovať v úsilí o odstraňovanie hladu vo všetkých krajinách s naliehavým cieľom znížiť počet podvyživených ľudí najneskôr do roku 2015 o polovicu,

I.   keďže až 80 % afrického obyvateľstva žije na vidieku a keďže 73 % vidieckeho obyvateľstva v Afrike sa skladá z malých poľnohospodárov, ktorých živobytie závisí prevažne od poľnohospodárskej výroby potravín alebo od chovu dobytka,

J.   keďže poľnohospodárstvo poskytuje prácu a živobytie viac než 60 % pracovnej sily v rozvojových krajinách, z čoho vyplýva, že politika rozvoja vidieka je mimoriadne dôležitá pri účinnom riešení otázky chudoby a hladu,

K.   keďže vidiecke spoločenstvá sú osobitne ohrozené konfliktami, prírodnými a inými katastrofami,

L.   keďže 70 % z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v extrémnej chudobe tvoria ženy a keďže ženám na celom svete sa upierajú potrebné možnosti na zlepšenie ich hospodárskej a sociálnej situácie, ako sú vlastnícke či dedičné práva alebo prístup k vzdelaniu a zamestnaniu,

M.   keďže tradičné finančné inštitúcie nerady poskytujú úvery vidieckym oblastiam z dôvodu vysokých nákladov a rizík s tým spojených, ako aj v dôsledku neexistencie úradných pozemkových registrov,

N.   keďže podľa druhej správy OSN o celosvetovom rozvoji vôd z roku 2006 žije 75 % afrického obyvateľstva vo vyprahnutých alebo takmer vyprahnutých oblastiach a približne 20 % obyvateľstva v oblastiach s rozsiahlymi ročnými výkyvmi podnebia,

O.   keďže odľahlé vidiecke oblasti nepomerne trpia nedostatočnou fyzickou energetickou, dopravnou a telekomunikačnou infraštruktúrou a majú často k dispozícii len neprimerané či nespoľahlivé zásoby vody,

P.   keďže choroby spojené s chudobou, najmä HIV/AIDS, tuberkulóza (TBC) a malária, sú hlavnou príčinou, a rovnako aj dôsledkom rozsiahlej chudoby v mnohých afrických štátoch,

Q.   keďže európske mimovládne organizácie v priebehu rokov nadviazali partnerské vzťahy s organizáciami združujúcimi vidieckych obyvateľov Afriky, čím uľahčujú dialóg a vzájomné porozumenie s európskou občianskou spoločnosťou, a zozbierali značné skúsenosti v oblasti podpory malým poľnohospodárom,

R.   keďže vo svojom uznesení zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji(10) uznal úlohu spravodlivého obchodu pri zlepšovaní živobytia malých poľnohospodárov a výrobcov v rozvojových krajinách, ktorý poskytuje trvalo udržateľný model výroby so zaručenými príjmami pre výrobcov,

S.   keďže súčasný proces rokovaní o dohode o hospodárskom partnerstve predstavuje príležitosti a výzvy pre krajiny AKT, a osobitne pre odvetvie poľnohospodárstva v mnohých afrických krajinách,

T.   keďže parlamenty musia byť ako prvoradí aktéri rozvojového procesu aktívne zapojení do stratégií a akčných plánov týkajúcich sa obyvateľov, ktorých zastupujú,

1.   víta uvedené oznámenie o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva, a osobitne konštatovanie, že "poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri znižovaní chudoby a stimulácii rastu"; súhlasí s tým, že "aby mal rast efekt na znižovaní chudoby, musí byť široko orientovaný, zameraný na malých poľnohospodárov a musí sa prejaviť lepšími pracovnými príležitosťami", no ľutuje, že toto konštatovanie sa objavilo len v prílohe ako pracovný dokument, a nie v oznámení samotnom;

2.   víta uvedomovanie si rozdielov medzi africkými krajinami, pretože je nevyhnutné prihliadať na rozdiely a nerovnosti, ktoré v Afrike existujú nielen na regionálnej úrovni, ale aj v samotných afrických krajinách;

3.   zdieľa názor vyjadrený v dokumente do diskusie vydanom Komisiou pred vyššei uvedeným oznámením o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva, v januári 2007, a podľa ktorého "...[ak] má Afrika za sebou dlhú históriu – často drahého – zasahovania štátu do poľnohospodárstva s rôznou efektivitou, následné procesy liberalizácie neboli ani dokončené, ani presvedčivé či úspešné";

4.   zdieľa názor, že prioritou je konkurencieschopnosť na regionálnych a medzinárodných trhoch; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť poskytovania podpory a pomoci malým výrobcom tým, že sa im poskytne dostatočný prístup na tieto trhy;

5.   zdôrazňuje dôležitosť integrácie regionálnych trhov v Afrike a postupného odstraňovania prekážok medzi africkými krajinami pre zväčšovanie trhov dostupných pre výrobcov;

6.   zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by EÚ mala zohrávať v medzinárodných inštitúciách, ako sú Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný menový fond a Svetová banka, pri rozhodnej obrane práva afrických štátov na ochranu vnútroštátnych a regionálnych trhov na africkom kontinente pred dovozmi ohrozujúcimi existenciu miestnych výrobcov základných poľnohospodárskych výrobkov;

7.   víta široký konzultačný prístup, ktorý Komisia zaujala pri vydávaní tohto oznámenia;

8.   dúfa, že tento prístup nezostane osamotený, ale že bude tvoriť súčasť mechanizmu účasti občianskej spoločnosti a demokratických – európskych aj afrických inštitúcií, ako je vyjadrené v uvedenom spoločnom dokumente Komisie a sekretariátu Rady "Po Lisabone: aby strategické partnerstvo EÚ – Afrika fungovalo"; žiada, aby Komisia rozbehla proces rokovaní s parlamentmi a zástupcami občianskej spoločnosti vzhľadom na ich úlohu pri plnení a sledovaní spoločnej stratégie EÚ – Afrika;

9.   vyzýva AÚ, aby sa opätovne s odhodlaním prihlásila k vernosti hodnotám, ktoré razila jej predchodkyňa, Organizácia africkej jednoty, v Africkej charte ľudských a občianskych práv, ktorú podpísalo aj Zimbabwe;

10.   vyzdvihuje význam podpory intenzívnejšieho zapojenia vlád a miestnych orgánov, ako aj národných a regionálnych parlamentov do rozhodovacích procesov v oblasti poľnohospodárskej politiky a zabezpečenia dostatku potravín, ako aj význam uľahčovania širšej účasti občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala tvorbu a uplatňovanie spoločných regionálnych poľnohospodárskych politík za účinnej účasti zainteresovaných strán;

11.   vyjadruje znepokojenie nad nejednoznačnosťou rozhodovacieho procesu v oznámení, pokiaľ ide o rokovania s africkými vládami, a to tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej; preto žiada väčšiu transparentnosť pri rokovaniach, ktoré vedie Komisia s vládami afrických štátov za účelom ustanovenia spolupráce medzi EÚ a AÚ v oblasti rozvoja afrického poľnohospodárstva;

12.   podčiarkuje, že návrh spolupracovať najmä s africkými kontinentálnymi a regionálnymi organizáciami, konkrétne s AUC, NEPAD (Novým partnerstvom pre rozvoj Afriky) a regionálnymi hospodárskymi spoločenstvami, by mal obsahovať aj mechanizmy na začlenenie záujmových skupín, občianskeho hnutia a občianskej spoločnosti s cieľom umožniť chudobným vidieckym poľnohospodárom významne ovplyvňovať politické procesy,

13.   ľutuje, že v spoločnej stratégii EÚ – Afrika je problematika rozvoja vidieka a zabezpečenia dostatku potravín v Afrike uvedená iba v skratke; dúfa, že to vykompenzuje obsah akčného plánu, ktorý má byť súčasťou spoločnej stratégie;

14.   poukazuje na potrebu toho, aby členské štáty a Komisia zabezpečili lepšiu koordináciu a harmonizáciu rozvojovej pomoci, a všeobecnejšie na nutnosť bez odkladu dosiahnuť všetky ostatné ciele stanovené v rámci procesu zlepšenia účinnosti európskej rozvojovej spolupráce;

15.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty jednoznačne dali najavo, akým spôsobom získajú štáty poberajúce pomoc a občianska spoločnosť plnú kontrolu nad svojimi rozvojovými politikami a stanovili ukazovatele výsledkov tak, aby národné a regionálne parlamenty a občianska spoločnosť mohli sledovať účinky rozvojovej pomoci;

16.   vyzdvihuje, význam rokovaní na európskej úrovni vrátane výmien názorov, na ktorých sa zúčastnia aj spotrebitelia, výrobcovia a odvetvové organizácie aj z rozvojových krajín, s cieľom zabezpečiť, aby odvetvia poľnohospodársko-priemyselnej výroby a spracovania zohrávali plnú, a nie podradenú úlohu;

17.   zdôrazňuje potrebu posilniť africké "biohospodárstvo" založené na znalostiach, a preto vyzýva členské štáty, aby sa podelili o svoje agronomické know-how s africkými výskumníkmi a poľnohospodármi a o technologické a inovatívne metódy v poľnohospodárskom odvetví s africkými krajinami s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť a zvýšiť pridanú hodnotu poľnohospodárstva na kontinente;

18.   zdôrazňuje potrebu dodržiavať práva duševného vlastníctva vyplývajúce z afrického výskumu a poznatkov; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zdokonalila európske právne predpisy tak, aby sa prínosy často starodávnych poznatkov o potenciáli rastlín (napr. farmaceutickom potenciáli) vracali späť k tým, ktorí ich pôvodne objavili;

19.   vyzýva členské štáty, aby raz ročne a čo najtransparentnejšie stanovili finančné záväzky rozvojovej pomoci a aby čiastky pridelené iniciatívam, ktoré priamo nesúvisia s rozvojom, ako je napríklad odpustenie dlhov, boli výslovne vyňaté z výpočtu celkových výdavkov na rozvojovú pomoc, ktorú je možné klasifikovať ako oficiálnu rozvojovú pomoc v súlade s pravidlami OECD/Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Európsky parlament bude osobitne bdieť nad vývojom diskusií o tejto otázke v rámci OECD/DAC;

20.   požaduje, aby politiky a programy potravinovej pomoci neprekážali rozvoju kapacít na výrobu potravín na miestnej a národnej úrovni a ani nepodporovali závislosť, nenarúšali národné a miestne trhy a nepodporovali korupciu alebo používanie zdraviu škodlivých potravín;

21.   vyzýva medzinárodné orgány, aby presadzovali politiku zameranú na postupné nahradenie potravinovej pomoci tým, že budú podporovať a rozvíjať miestne poľnohospodárstvo; v prípade, že potravinová pomoc je jedinou možnosťou, žiada, aby sa prednostne realizovali nákupy na miestnej úrovni a/alebo v oblastiach hraničiacich s krajinou v núdzi alebo v tomto regióne;

22.   zdôrazňuje význam zabezpečenia zvýšených finančných prostriedkov poskytovaných darcami na rozvoj poľnohospodárstva a zabezpečenia dostatku potravín a trvá na tom, že je potrebné, aby vlády afrických štátov zahrnuli odvetvie poľnohospodárstva do svojich politických priorít a mohli tak poberať podporu v rámci Európskeho rozvojového fondu;

23.   zdôrazňuje, že politiky EÚ v rôznych oblastiach by mali byť v súlade so svojimi celkovými cieľmi, trvá na tom, že obchodná politika EÚ a spoločná poľnohospodárska politika by mala byť v súlade s rozvojovou politikou EÚ, a preto zdôrazňuje potrebu zrušiť colné bariéry pre všetky poľnohospodárske výrobky, nespracované a spracované produkty, s cieľom urýchlene otvoriť európsky trh pre poľnohospodárske výrobky z afrického kontinentu;

24.   žiada EÚ, aby stanovila časový harmonogram na zrušenie poľnohospodárskych vývozných opatrení, ktoré sú škodlivé pre zraniteľné poľnohospodárske podniky v rozvojových krajinách, a vyvíjala tlak na ostatných medzinárodných aktérov, aby urobili to isté;

25.   uznáva možnosti, ktoré poskytujú dohody o hospodárskom partnerstve na uľahčenie poľnohospodárskeho obchodu, ale v tejto súvislosti pripomína Komisii, že takéto dohody sa ešte ani nepodpísali a že treba ešte vyriešiť viacero sporných otázok;

26.   uvedomuje si, že dohody o hospodárskom partnerstve sa môžu stať dôležitým nástrojom obchodnej a regionálnej integrácie Afriky, no len pod podmienkou, že budú "rozvojové" tým, že v prípade potreby umožnia výnimky a dlhé prechodné obdobia domácim výrobcom a začínajúcim odvetviam na prispôsobenie sa novým situáciám na trhu;

27.   zdôrazňuje potrebu uplatňovania politík pôsobiacich proti dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktoré sú ničivé a škodlivé pre miestnu výrobu, a zohľadňujúcich zemepisnú, historickú a kultúrnu rôznorodosť afrických krajín, oceňujúc pritom prispievanie poľnohospodárskych a pôvodných spoločenstiev k zabezpečeniu trvalo udržateľného riadenia zdrojov;

28.   ľutuje skutočnosť, že v uvedenom oznámení pod názvom "Pozdvihnutie afrického poľnohospodárstva" bol trh s biologickými palivami zaradený medzi iné chýbajúce trhové segmenty, keďže rozmach tohto nového priemyslu s biologickými palivami by mohol mať aj negatívny vplyv na potravinové zásoby tým, že pestovaním biomasy by sa poľnohospodárskej výrobe by sa uberala pôda, voda a ostatné zdroje; súhlasí naopak s významom zachovania trhov s biovýrobkami a spravodlivého a obojstranne výhodného obchodu;

29.   potvrdzuje, že je nutné, aby opatrenia a programy rozvojovej pomoci zachovali právo každého národa určiť si vlastnú stratégiu v oblasti výživy, ochraňovať a regulovať si národnú poľnohospodársku výrobu a miestny trh;

30.   upozorňuje na nedostatočnú konzistentnosť vyššie uvedeného oznámenia o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva v tom, že hoci zdôrazňuje význam úlohy žien v poľnohospodárskej výrobe v Afrike, vôbec sa o nej nezmieňuje v kapitole venovanej oblastiam spolupráce; podčiarkuje však, že opatrenia na rozvoj poľnohospodárstva v Afrike by sa mali v prvom rade zameriavať na ženy, pričom by sa mali zaviesť osobitné politiky, ktoré im zabezpečia prístup k výrobným zdrojom a kontrolu nad nimi, najmä k pozemkovým právam, budovaniu kapacít, financovaniu mikropodnikov, lepším životným podmienkam, dostatku potravín a zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a lepšiemu zapojeniu do spoločenského a politického života;

31.   zdôrazňuje potrebu podporovať vytváranie, organizovanie a posilňovanie skupín poľnohospodárov, predovšetkým žien poľnohospodárok, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

32.   zdôrazňuje skutočnosť, že v oznámení chýba zdanlivo jednoznačný bod o tom, že pomoc by mala byť prednostne orientovaná na znevýhodnené skupiny obyvateľstva a znevýhodnené oblasti (odľahlé vidiecke oblasti), ktorých geografická izolácia a fyzické obmedzenia v poľnohospodárskej produktivite prehlbujú úroveň chronickej chudoby;

33.   opakuje, že je nutné, aby členské štáty dodržiavali záväzok dosiahnutia trvalého mieru v Afrike, ako základnej podmienky zabezpečenia dostatku potravín, a aby preto za osobitnú prioritu považovali posilňovanie mieru; nalieha na vlády krajín celého sveta, aby hľadali mierové riešenia konfliktov, a zdôrazňuje potrebu skoncovať s obchodovaním so zbraňami a protipechotnými mínami;

34.   podčiarkuje, že v záujme efektívneho a účinného prínosu do boja proti chudobe je dôležitá podpora nástrojov mikrofinancovania, a najmä programov poskytovania mikroúverov ako zásadného prvku hospodárskych rozvojových politík v oblasti poľnohospodárstva;

35.   zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo musí zabezpečiť spravodlivý prístup chudobných vidieckych obyvateľov k ich pôdnym, vodným a ostatným zdrojom potrebným na trvalo udržateľné zabezpečenie živobytia, ako aj ich kontrolu nad týmito zdrojmi;

36.   žiada, aby bolo na medzinárodnej úrovni presadené právo na vodu pre všetkých ľudí, keďže vodné zdroje predstavujú verejný statok, ktorý sa musí zachovať predovšetkým pre budúce generácie;

37.   žiada vlády afrických štátov, aby vo svojich krajinách podporovali poľnohospodárske reformy s cieľom uľahčiť vidieckemu obyvateľstvu bezpečný prístup k pôde a ostatným výrobným zdrojom, najmä rodinám roľníkov, ktoré nie sú oprávnenými vlastníkmi; v tejto súvislosti žiada o vypracovanie akčného plánu ako súčasti spoločnej stratégie EÚ – Afrika, ktorého prioritou bude zriaďovanie a zlepšovanie pozemkových registrov a posilňovanie právnych systémov, ktoré tribunálom umožnia účinné presadzovanie právnych predpisov v oblasti vlastníctva;

38.   opätovne upriamuje pozornosť na kľúčovú otázku pozemkových vlastníckych práv pri maximalizácii rozvojového potenciálu s vedomím, že listy vlastníctva umožňujú požičiavanie si peňazí s prijateľným úrokom, čo sa dá využiť na založenie a rozvoj podniku; preto za naliehavú prioritu považuje zriaďovanie a/alebo zlepšovanie pozemkových registrov a poskytovanie zdrojov na mapovanie a registráciu pôdy a zdrojov pre tribunály na presadzovanie vlastníckych práv;

39.   žiada vlády afrických štátov, aby povzbudzovali k väčšej rôznorodosti výrobných modelov, vyhýbali sa pritom používaniu náročných monokultúrnych systémov a uprednostňovali také výrobné modely, ktoré sú trvalo udržateľné a prispôsobené ich prostrediu;

40.   trvá na tom, že výroba biopalív môže mať veľký význam pre poľnohospodárstvo v afrických krajinách, ale že prínosy v oblasti životného prostredia závisia vo veľkej miere od typu energetickej plodiny, ako aj od energie spotrebovanej v celom výrobnom reťazci, avšak skutočné prínosy so zreteľom na znižovanie CO2 sa ešte len musia vyhodnotiť, a keďže prioritnou úlohou by malo byť zabránenie prípadným škodám v prírode a životnom prostredí pri nekontrolovanej výrobe biopalív;

41.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali také účinnejšie rozvojové politiky, ktoré zabezpečia vybudovanie rozsiahlej základnej infraštruktúry pre odvetvie poľnohospodárstva (zavlažovanie, elektrická energia, doprava, cestné siete atď.), ako aj lepšie rozdeľovanie zdrojov určených na tieto základné verejné služby;

42.   je presvedčený, že malým poľnohospodárom sa musia poskytovať dostupné a cielene zamerané informácie, ktoré by sa mali rozširovať v miestnych jazykoch, napríklad prostredníctvom vidieckeho rádia, a zdôrazňuje potrebu rozvíjať informačné a komunikačné technológie a znižovať rozdiely v digitálnych technológiách vo vidieckych oblastiach;

43.   trvá na realizácii politík zachovávajúcich postupy a technológie vhodné pre životné prostredie i pre riadenie prírodných zdrojov, nevyhnutných pre harmonický a trvalo udržateľný rozvoj, ktoré zabezpečia lepšiu starostlivosť o poľnohospodársku pôdu a agro-ekosystémy a zabránia zhoršeniu súčasných procesov dezertifikácie;

44.   vyzýva EÚ, aby podporovala účinnejšiu integráciu národných plánov Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púšte (UNCCD) do národných rozvojových stratégií afrických partnerov;

45.   nabáda Komisiu, aby vybudovala účinnú spoluprácu s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Medzinárodným fondom pre poľnohospodársky rozvoj vychádzajúcu z porovnateľných výhod, ktoré tieto inštitúcie poskytujú v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a vidieka;

46.   žiada medzinárodné spoločenstvo a vlády afrických štátov, aby sa zaviazali k spoločnému boju proti pandémii HIV/AIDS;

47.   podporuje úsilie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zapojiť zainteresované skupiny z vidieka a ich zastupujúce organizácie do konzultačného procesu o otázkach politík, ktoré sa ich týkajú; poznamenáva, že základom tohto procesu je budovanie kapacít potrebných na obhajovanie záujmov vidieckeho obyvateľstva; zdôrazňuje, že kľúčovými stratégiami znižovania chudoby a zabezpečenia dostatku potravín je podpora malých, rodinných fariem, ako aj agro-ekologických postupov;

48.   zdôrazňuje, že využívanie a zneužívanie detí na prácu v poľnohospodárstve je v Afrike veľmi rozšírené a neregulované, a vyzýva Spoločenstvo, aby podporovalo medzinárodné úsilie vyvíjané najmä v rámci FAO a Medzinárodnej organizácie práce s cieľom potlačiť tento vážny problém;

49.   naliehavo požaduje opatrenia na zlepšenie odbornej prípravy mladých ľudí, aby mohli absolvovať vyššie vzdelávanie v oblasti poľnohospodárskej vedy a poľnohospodárskych technológií, ako aj tvorbu pracovných príležitostí pre absolventov odboru poľnohospodárstva s cieľom obmedziť sťahovanie obyvateľstva z vidieka do miest, ako aj z rozvojových do rozvinutých krajín, a zdôrazňuje, že sa to musí spájať s posilňovaním miestnych vlád a orgánov, aby sa územné riadenie miestnymi komunitami stalo skutočnosťou;

50.   požaduje, aby spoločná stratégia riešila základné príčiny migrácie a venovala osobitnú pozornosť otázke odlivu mozgov; zdôrazňuje, že i keď migrácia do EÚ by sa nemala považovať za podmienku pomoci, nalieha na to, že je potrebné uvedomiť si veľké škody, ktoré migrácia spôsobuje sociálnej štruktúre v Afrike a negatívne dôsledky tým, že utlmuje pokrok smerom k dosiahnutiu úplného rozvojového potenciálu Afriky,

51.   poukazuje na potrebu presadzovať v oblasti migračnej politiky komplexný prístup, spočívajúci na zásadách solidarity s africkými štátmi a zásadách spoločného rozvoja, a vyzýva na silnejšie partnerstvo miestnych inštitúcií s inštitúciami členských štátoch;

52.   podporuje návrh Komisie podnecovať migračné toky s cieľom uľahčiť odovzdávanie poznatkov a nadobudnutých skúseností a povzbudzuje iniciatívy spoločného rozvoja, ktorými spoločenstvá migrantov prispejú k rozvoju svojich domovských krajín;

53.   odporúča, aby sa šírili správne informácie o uskutočnenej podpore v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinovej istoty na africkom kontinente, na základe ktorých by sa mala povzbudiť väčšia informovanosť a vnímavosť a zároveň zvýšiť odhodlanie darcov;

54.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru africkej únie, Výkonnej rade Africkej únie, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a spoločnému parlamentnému výboru AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 254, 26.10.2007, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475.
(3) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s.121.
(4) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0274.
(6) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(8) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(9) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(10)1 Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 865.

Posledná úprava: 9. septembra 2008Právne oznámenie