Európsky parlament ,

–   so zreteľom na 200. výročie zrušenia obchodovania s otrokmi v roku 2007,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o potláčaní obchodovania so ženami a deťmi (1921), ktorého signatárom je aj Japonsko,

–   so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej práci (1930), ktorý Japonsko ratifikovalo,

–   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000)o ženách a mieri a bezpečnosti,

–   so zreteľom na správu Gay McDougallovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky systematického znásilňovania, sexuálneho otroctva a praktík podobných otroctvu počas ozbrojených konfliktov (22. júna 1998),

–   so zreteľom na závery a odporúčania 38. zasadnutia Výboru OSN proti mučeniu (9.-10. mája 2007),

–   so zreteľom na správu o preskúmaní holandských vládnych dokumentov o nútenej prostitúcii holandských žien v Holandskej východnej Indii počas japonskej okupácie, Haag (2004),

–   so zreteľom na uznesenie Kongresu USA z 30. júla 2007 a kanadského parlamentu z 29. novembra 2007, obe o ženách nútených k prostitúcii,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže japonská vláda počas koloniálnej a vojnovej okupácie Ázie a tichomorských ostrovov v období od 30. rokov 20. storočia po koniec 2. svetovej vojny oficiálne nariadila získavanie mladých žien, výlučne na účely sexuálneho otroctva pre členov Cisárskych ozbrojených síl, a tieto ženy sú na svete známe ako Ianfu alebo takzvané "utešiteľky",

B.   keďže súčasťou systému nútenej prostitúcie boli skupinové znásilnenia, nútené potraty, ponižovanie a sexuálne násilie, ktorých dôsledkom bolo zmrzačenie, smrť alebo samovražda, pričom išlo o jeden z najrozsiahlejších prípadov obchodovania s ľuďmi v 20. storočí,

C.   keďže z desiatok prípadov týchto žien, ktoré boli predložené japonským súdom, skončili všetky zamietnutím žiadosti navrhovateľky o odškodnenie, a to napriek rozsudkom súdov, ktoré uznali priamu a nepriamu účasť Cisárskych ozbrojených síl a zodpovednosť štátu,

D.   keďže väčšina obetí systému nútenej prostitúcie už nežije a ostatné obete majú 80 a viac rokov,

E.   keďže v predchádzajúcich rokoch viacerí vysoko postavení úradníci a členovia japonskej vlády vyslovili ospravedlnenia v súvislosti so systémom nútenej prostitúcie, zatiaľ čo v poslednej dobe niektorí japonskí vedúci činitelia vyslovili poľutovaniahodné želanie zmierniť alebo odvolať tieto vyhlásenia,

F.   keďže japonská vláda nikdy nezverejnila podrobnosti o plnom rozsahu systému sexuálneho otroctva a niektoré diela, ktoré odnedávna patria medzi povinné čítanie na japonských školách, sa snažia bagatelizovať tragédiu tzv. utešiteliek a iné japonské vojnové zločiny spáchané počas 2. svetovej vojny,

G.   keďže mandát Fondu ázijských žien, súkromnej nadácie vzniknutej na podnet vlády s cieľom realizovať programy a projekty na odškodnenie tzv. utešiteliek za ich zneužívanie a utrpenie, sa skončil 31. marca 2007,

1.   víta výborné vzťahy medzi EÚ a Japonskom, ktoré sú založené na spoločných zdieľaných hodnotách pluralitnej demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

2.   vyjadruje svoju solidaritu so ženami, ktoré sa stali obeťami systému nútenej prostitúcie počas 2. svetovej vojny;

3.   víta vyhlásenia hlavného sekretára japonského kabinetu Joheia Kona z roku 1993 a vtedajšieho premiéra Tomiičiho Murajamu z roku 1995 o tzv. utešiteľkách, ako aj uznesenia japonského parlamentu (tzv. Diet) z roku 1995 a 2005 vyjadrujúce ospravedlnenie obetiam vojny vrátane obetí systému nútenej prostitúcie;

4.   víta iniciatívu japonskej vlády, ktorou bol v roku 1995 zriadený dnes už rozpustený Fond ázijských žien, súkromná nadácia financovaná z veľkej časti vládou, ktorá vyplatila niekoľkým stovkám bývalých sexuálnych otrokýň určitú sumu peňazí ako odškodné, no domnieva sa, že táto humanitárna iniciatíva nemôže uspokojiť nároky obetí na zákonné uznanie a nápravu v zmysle medzinárodného práva verejného, ako to uvádza osobitná spravodajkyňa OSN Gay McDougallová vo svojej vyššie uvedenej správe z roku 1998;

5.   vyzýva japonskú vládu, aby formálne uznala, ospravedlnila sa a akceptovala svoju historickú a právnu zodpovednosť jasným a jednoznačným spôsobom za to, že Cisárske ozbrojené sily nútili mladé ženy známe vo svete ako tzv. utešiteľky do sexuálneho otroctva počas koloniálnej a vojnovej okupácie Ázie a tichomorských ostrovov v období od 30. rokov 20. storočia po koniec 2. svetovej vojny;

6.   vyzýva japonskú vládu, aby uplatnila účinné administratívne mechanizmy na poskytnutie odškodnenia všetkým žijúcim obetiam systému nútenej prostitúcie a rodinám zosnulých obetí;

7.   žiada japonský parlament o prijatie právnych opatrení na odstránenie jestvujúcich prekážok, ktoré bránia získaniu náhrad pred japonskými súdmi; vo vnútroštátnom práve by sa malo najmä výslovne uznať právo fyzických osôb žiadať náhradu od vlády a prípady odškodnenia žijúcich obetí sexuálneho otroctva ako zločinu podľa medzinárodného práva by mali byť prioritou vzhľadom na vek poškodených;

8.   vyzýva japonskú vládu, aby verejne zamietla všetky tvrdenia o tom, že prípady podrobenia si a zotročenia tzv. utešiteliek sa nikdy nestali;

9.   podporuje japonský ľud a vládu v ďalších krokoch s cieľom uznať všetky aspekty svojich národných dejín ako morálnu povinnosť všetkých krajín, na posilnenie povedomia o činoch počas 30. a 40. rokov 20. storočia vrátane tých, ktoré sa týkajú tzv. utešiteliek; žiada japonskú vládu, aby o týchto udalostiach poučila súčasnú generáciu a budúce generácie;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, japonskej vláde a parlamentu, Rade OSN pre ľudské práva, vládam štátov skupiny ASEAN, vláde Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, Kórejskej republiky, Čínskej ľudovej republiky, Taiwanu a Východného Timoru.