Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2649(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B6-0076/2008

Predkladané texty :

B6-0076/2008

Rozpravy :

PV 19/02/2008 - 11
CRE 19/02/2008 - 11

Hlasovanie :

PV 20/02/2008 - 4.3
CRE 20/02/2008 - 4.3

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0057

Prijaté texty
PDF 136kDOC 121k
Streda, 20. februára 2008 - Štrasburg Finálna verzia
Lisabonská stratégia
P6_TA(2008)0057B6-0076/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na strategický balík Komisie týkajúci sa Lisabonskej stratégie zahŕňajúci strategickú správu o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie nového cyklu (2008 – 2010), hodnotenie národných programov reforiem a integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2008 – 2010) uvedené v jej oznámení jarnému zasadnutiu Európskej rady (KOM(2007)0803) a oznámenie Komisie o návrhu Lisabonského programu Spoločenstva 2008 – 2010 (KOM(2007)0804),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie (KOM(2007)0581),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o členských štátoch a regiónoch uskutočňujúcich Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2007 – 2013 (KOM(2007)0798),

–   so zreteľom na 27 národných programov reformy Lisabonskej stratégie na roky 2005 - 2008, ktoré predložili členské štáty,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. marca 2000, 23. a 24. marca 2001, 22. a 23. marca 2005, 23. a 24. marca 2006 a 8. a 9. marca 2007, ako aj ny výsledky diskusií na neformálnom stretnutí Európskej rady 27. októbra 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie(1) ,

–   so zreteľom na 4. spoločné parlamentné zasadnutie, ktoré sa konalo 11. a 12. februára 2008 v Bruseli,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Komisia prisľúbila, že v celom rozsahu zohľadní názory Európskeho parlamentu vyjadrené v jeho uzneseniach týkajúce sa Lisabonskej stratégie, a poukazuje predovšetkým na svoje uznesenie o globalizácii z 15. novembra 2007,

B.   keďže Európsky parlament svojimi predchádzajúcimi uzneseniami dôrazne podporil Lisabonskú stratégiu a osobitne uvítal prístup s novým zameraním, ktorého ťažiskom je stratégia pre rast a zamestnanosť,

C.   keďže hospodársky rast, zamestnanosť, boj proti chudobe a sociálne začleňovanie spolu vzájomne úzko súvisia,

D.   keďže EÚ a členské štáty spoločne zodpovedajú za riešenie výziev, príležitostí a neistoty občanov v súvislosti s globalizáciou; keďže EÚ musí prevziať svoju politickú zodpovednosť globálneho aktéra a prispieť k dosiahnutiu a vytvoreniu trvalo udržateľného rozvoja vo svete vo veku globalizácie, aby ľudia všade mohli využívať príležitosti, ktoré im ponúka globalizácia,

E.   keďže vnútorný trh je dôležitým nástrojom budovania dynamického a konkurencieschopného hospodárstva založeného na vedomostiach a podpory konkurenčného postavenia Európy na celosvetovom trhu, aby sa zlepšila kvalita života jej občanov,

F.   keďže toto uznesenie sa v súlade s mandátom Lisabonskej koordinačnej skupiny Európskeho parlamentu a rešpektujúc právomoci iných výborov Európskeho parlamentu nebude zaoberať podrobnosťami prebiehajúcich legislatívnych a konzultačných procesov,

Všeobecné úvahy

1.   znovu zdôrazňuje význam dôslednej realizácie Lisabonskej stratégie a zdôrazňuje vzájomnú závislosť hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku pri vytváraní dynamického a inovačného trvalo udržateľného hospodárstva;

2.   je presvedčený, že hospodársky rozvoj a budúca prosperita v Európe závisí od spôsobu, akým sa vytvoria lepšie podmienky trvalo udržateľného rastu a tvorby pracovných miest a ako as využijú príležitosti a výzvy vyplývajúce z globalizácie, demografických zmien a celosvetového ohrozenia životného prostredia; domnieva sa, že spoločným nástrojom EÚ je obnovená Lisabonská stratégia a integrované usmernenia;

3.   domnieva sa, že na zaručenie úspechu obnovenej Lisabonskej stratégie je potrebné aj posilniť hospodársky rast Európy, a prekonať nedostatočný domáci dopyt, ktorý musí vyplynúť zo zvýšenia príjmov spojeného s nárastom produktivity a zamestnanosti;

4.   uznáva, že EÚ bude v nadchádzajúcom období čeliť mnohým výzvam: klesajúcemu počtu obyvateľov po roku 2020, zvýšenému hospodárskemu tlaku zo strany globálnej konkurencie, zvýšeným cenám energie, zmene klímy a sociálnej nerovnováhe; domnieva sa, že Európa musí na tieto výzvy reagovať prostredníctvom správneho súboru politík;

5.   konštatuje, že Lisabonská stratégia sa uberá pozitívnym smerom; konštatuje tiež, že stále existujú nedostatky pri jej realizácii, a že sa dostatočne nechápe fakt, že európsky vývoj smerom k vyššiemu rastu, tvorbe pracovných miest, dostatočnému sociálnemu zabezpečeniu a náležitej ochrane životného prostredia ešte stále nie je odolný proti krízam;

6.   konštatuje, že ako jeden z najväčších vývozcov a dovozcov tovarov, celosvetovo najväčší vývozca služieb, druhý najväčší príjemca a poskytovateľ priamych zahraničných investícií, je EÚ aj jedným z najväčších požívateľov výhod celosvetového otvoreného hospodárstva; je presvedčený, že EÚ ako taká nesie veľkú zodpovednosť za riešenie globálnych otázok;

7.   víta celosvetový rozmer Lisabonského procesu a konštatuje, že Lisabonská stratégia je európskou reakciou na príležitosti a riziká v rámci globalizácie; v súvislosti s tým zdôrazňuje najmä význam transatlantickej spolupráce, ako aj zlepšenia spolupráce s inými dôležitými aktérmi, akými sú Čína, India, Brazília a iné hospodárske oblasti vo svete;

8.   vyzýva na dohodnutie pravidiel a postupov vo svetovom obchode, ktoré sú v súlade s rozvojovými cieľmi milénia a so zodpovednosťou v súvislosti s bojom proti zmene klímy a podporou zdravia; žiada v zásade prijatie opatrení na boj proti protekcionizmu tak vo vnútri, ako aj mimo EÚ; žiada o spoluprácu a spravodlivý prístup v súvislosti s kolom rokovaní z Dauhy;

9.   zdôrazňuje nespornú hodnotu konzistentnej politiky stability a rastu, ktorá z toho vyplýva, a význam makroekonomickej stability ako zdroja dôvery, ktorá je základom dosiahnutia Lisabonskej stratégie; upozorňuje, že v záujme makroekonomickej stability musí rast produktivity sprevádzať spravodlivejšie rozdeľovanie a posilňovanie sociálnej súdržnosti; v tejto súvislosti pripomína výzvu na zvýšenie príjmov, aby zodpovedali strednodobému rastu produktivity;

10.   zdôrazňuje, rovnako ako Komisia, že hospodárstva členských štátov sú od seba navzájom veľmi závislé a že argument spoločnej reformnej agendy platí najviac v eurozóne;

11.   poukazuje na prvoradý význam zabezpečenia stability finančných trhov a poznamenáva, že nedávna kríza hypoték s nízkou bonitou ukázala, že je potrebné, aby EÚ vytvorila kontrolné opatrenia na zlepšenie transparentnosti a stability finančných trhov a na posilnenie ochrany spotrebiteľov; požaduje zhodnotenie súčasných systémov a nástrojov obozretného dohľadu v Európe a trvá na dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom, ktorá by viedla k jasným odporúčaniam o tom ako zlepšiť stabilitu finančného systému a jeho schopnosť poskytnúť bezpečné dlhodobé financovanie pre európske podniky;

12.   upozorňuje, že subsidiarita je dôležitá na to, aby členské štáty mohli prispôsobovať spoločne dohodnuté politiky v oblastiach bezpečnosti a pružnosti osobitným postupom a tradíciám svojich vnútroštátnych trhov práce;

13.   pripomína, že politika súdržnosti je základným princípom zmlúv a nástrojom dosahovania cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, pričom až 75 % finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti je vyčlenených na inovácie a ciele Lisabonskej stratégie; domnieva sa, že hybná sila politiky súdržnosti vo všeobecnosti, a najmä štrukturálne a fondy súdržnosti sa musia využiť na realizáciu Lisabonskej stratégie na regionálnej úrovni a že regionálnej a miestnej úrovni treba pozorne monitorovať výsledky tohto procesu; domnieva sa, že súčasný priaznivý hospodársky vývoj by mal podnietiť ďalšie reformy; zdôrazňuje, že treba preskúmať vplyv realizácie Lisabonskej stratégie na regionálnej úrovni, pričom rok 2008 je prvým rokom, v ktorom sa môžu vyhodnotiť predbežné výsledky účelového viazania finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti;

14.   domnieva sa, že vedecký a technický výskum je jedným z kľúčových prvkov Lisabonskej stratégie; súhlasí s tým, že je mimoriadne dôležité stimulovať výskum a vývoj a s tým, že členské štáty by mali prijať ďalšie opatrenia na splnenie cieľov výskumu a vývoja do roku 2010 a uviesť spôsoby, akými splnia ciele do roku 2010 a akými ich stratégie výskumu a vývoja prispejú k realizácii európskeho výskumného priestoru; zdôrazňuje, že potrebný krok smerom k hospodárstvu založenému na nízkej spotrebe energií, nízkej spotrebe uhlíka, založenému aj na obnoviteľných zdrojoch prostredníctvom vývoja a implementovania nových technológií, vytvorí pre EÚ rozličné príležitosti; berie na vedomie obrovské možnosti, ktoré má európske hospodárstvo na základe vývoja a využívania nových technológií a služieb, ktoré prispejú k "dekarbonizácii" celosvetového hospodárstva; víta v tejto súvislosti návrh Komisie ustanoviť pojem piatej slobody - slobody vedomosti - ktorá doplní štyri slobody: slobodu pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu, ako aj návrh zhromažďovať zdroje EÚ a členských štátov v oblasti výskumu a vývoja v záujme ich účinného využívania;

15.   víta nedávne iniciatívy a investície do priemyselnej a výskumnej politiky; v tejto súvislosti víta zriadenie Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie a nedávne investície do programu Galileo ako účinné prostriedky na zosúladenie potreby technologických inovácií a priemyselného výskumného programu; podporuje Európske programy globálnej satelitnej navigácie (Galileo a Európska geostacionárna navigačná služba) ako kľúčové projekty EÚ; zdôrazňuje hospodársky a verejný význam programov a prínosy nových služieb a trhov, ktoré poskytujú;

16.   domnieva sa, že treba vytvoriť siete excelentnosti, aby sa upevnilo vedúce postavenie Európy v hospodárskej a technologickej oblasti; členské štáty a regióny by mali podporovať vznik zoskupení excelentnosti a opatrenia na podporu hospodárskej súťaže a spolupráce medzi nimi s cieľom väčšmi podporiť kultúru inovácií; je presvedčený, že Komisia, členské štáty, regionálne a miestne orgány by mali vykonať ďalšie opatrenia na aktívnu podporu užšej spolupráce medzi orgánmi verejnej správy, výskumnými inštitúciami, univerzitami a zástupcami priemyslu;

17.   zdôrazňuje dôležitosť toho, aby európske firmy, občania a úrady úspešne dokončili prechod do digitálnej éry a skutočne dosiahli spoločnosť a hospodárstvo založené na vedomostiach, na ktoré vyzýva Lisabonská stratégia; vyzýva na ďalší vývoj vedy a technológie pre každodenný život občanov a podporu inkluzívnej znalostnej spoločnosti pre všetkých;

18.   nalieha na vlády členských štátov a ich regionálne správy ako najväčších zamestnávateľov, nákupcov a poskytovateľov služieb na vnútornom trhu, aby podporili zavádzanie inovácií vytvorením pilotných trhov s inovačnými výrobkami a službami;

19.   poznamenáva, že malé a stredné podniky (MSP) zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri tvorbe nových pracovných miest a využívaní nových výsledkov výskumu; dôrazne podporuje návrh právneho aktu o malých podnikoch predložený Komisiou ako prostriedok vytvárania príležitostí pre MSP a podpory zásady najskôr myslieť na malých a uvedenia integrovaného politického prístupu s cieľom využiť potenciál rastu v každej fáze životného cyklu MSP;

20.   upozorňuje na možnosti pomoci MSP znižovaním ich regulačnej záťaže, zlepšovaním prístupu k verejným zákazkám a vytvorením priaznivejšieho prostredia na financovanie a využívanie inovácií;

21.   uznáva, že inovačné technológie sa musia v rámci EÚ rýchlejšie uplatňovať v nových produktoch a službách; podporuje preto požiadavku Komisie vytvoriť tzv. vedomostný trojuholník zložený z výskumu, vzdelávania a inovácií; očakáva účelnejšie investície do nových kvalifikácií, celoživotného vzdelávania a moderných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

22.   víta, skutočnosť, že sa Komisia podujala znížiť regulačnú záťaž a že sa zameriava na prijímanie lepších právnych úprav, a podporuje členské štáty v prijímaní obdobných opatrení bez toho, aby tým boli ohrozené účastnícke práva občanov a ochrana spotrebiteľa; očakáva splnenie záväzkov Rady a Komisie vyplývajúcich z Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve(2) ; berie s veľkými obavami na vedomie, že niekoľko významných legislatívnych návrhov nedávno predložila Komisia bez predchádzajúceho hodnotenia vplyvu alebo bez primeraného vyhodnotenia vplyvu predchádzajúcich právnych predpisov v tej istej oblasti;

23.   zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu nového komplexného prístupu k vonkajšej a obchodnej politike, ktorý sa zameriava na celosvetové konvergenčné pravidlá, normy a regulačnú spoluprácu; zdôrazňuje, že Európa musí maximalizovať svoj potenciál ako odrazový mostík pre podnikateľské subjekty, ktoré vstupujú na globálne trhy a ako atraktívne miesto pre investorov; ďalej žiada, aby všetky bilaterálne alebo regionálne obchodné dohody EÚ, o ktorých sa rokuje, obsahovali vynútiteľné ustanovenia o uplatňovaní základných pracovných noriem a iných aspektov dôstojnej práce, ako aj multilaterálnych noriem týkajúcich sa životného prostredia;

24.   znovu opakuje svoje presvedčenie, že pri budovaní spoločnosti schopnej reagovať na zmeny bude hrať rozhodujúcu úlohu integrovanejší spôsob rozhodovania v oblasti hospodárstva; pripomína závery jarnej Európskej rady z roku 2005, ktoré požaduje, aby sa ústrednou témou Lisabonskej stratégie stala vysoká úroveň sociálnej ochrany; opätovne potvrdzuje, že nie je prijateľné, aby ľudia žili pod hranicou chudoby a v sociálnom vylúčení; opätovne potrdzuje, že všetci európski občania by mali mať prístup k dôstojnej práci a k dôstojnému životu aj po odchode do dôchodku; podporuje ďalšie kroky na posilnenie politík boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom prijať komplexný prístup k obnoveniu rozhodujúceho podnetu s cieľom odstrániť chudobu do roku 2010 a k tomu, aby mohli všetci európski občania využívať svoje základné práva; upozorňuje na právnu záväznosť Charty základných práv Európskej únie v Lisabonskej zmluve; žiada, aby sa Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v oku 2008 zaviazala prijať ambiciózny program v sociálnej oblasti s konkrétnym vplyvom na výsledky Lisabonskej stratégie;

25.   keďže sociálna a územná súdržnosť je jednou zo základných súčastí vnútorného trhu, pripomína dôležitosť zvyšovania dôvery občanov podporovaním spoločných sociálnych a environmentálnych cieľov členských štátov, ako sú kvalitné pracovné miesta, rovnosť príležitostí, ochrana zdravia a životného prostredia rešpektujúc európsku kultúrnu rozmanitosť; žiada Komisiu, aby zabezpečila ochrannú úlohu EÚ v týchto oblastiach a aby v nich zabránila regulačnej konkurencii medzi členskými štátmi;

26.   je presvedčený, že je potrebná ďalšia integrácia odvetvia dopravy do Lisabonskej stratégie; trvá na tom, že prioritou v rámci integrovaných politických usmernení je trvalo udržateľná doprava, logistika a rozvoj transeurópskych sietí, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že národné plány, ktoré budú predložené na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2008, budú odrážať tieto priority;

Vnútorný trh a strategické reakcie na globalizáciu

27.   zdôrazňuje, že dobre fungujúci vnútorný trh, vysokokvalifikovaná pracovná sila, dobre vyvážené sociálne trhové hospodárstvo a demokratická stabilita sú najsilnejšími konkurenčnými výhodami Európy; poukazje na skutočnosť že vnútorný trh ponúka investorom z tretích krajín výhody, akými sú rovnaké východiská a voľný pohyb, ale vstup na vnútorný trh by mala sprevádzať rovnaká otvorenosť tretích krajín s rozvinutým alebo rozvíjajúcim sa hospodárstvom pre investorov z EÚ; poznamenáva, že okrem toho, treba vytvoriť najvýhodnejšie rámcové podmienky pre európske podniky vrátane lepších právnych predpisov, dobrého spravovania, zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže, fungujúcich trhov s rizikovým kapitálom a komercializácie výsledkov výskumu a inovácií;

28.   nalieha na členské štáty, aby sa ústredným prvkom tvorby ich politík stala konkurencieschopnosť EÚ a aby sa stalo dobudovanie vnútorného trhu ich prioritou, najmä prostredníctvom včasného a primeraného presadzovania smerníc o vnútornom trhu, odstránenia neopodstatnených prekážok vstupu na vnútroštátne trhy; pripomína však, že vytvorenie vnútorného trhu bolo založené na hospodárskej súťaži, spolupráci a solidarite, ktoré zostávajú základnými zásadami pre ďalšie úspechy vnútorného trhu v 21. storočí; zdôrazňuje, že vnútorný trh musí byť rozvinutý prostredníctvom spravodlivých pravidiel hospodárskej súťaže, dobre fungujúceho fiškálneho systému a systému sociálnej ochrany, ako aj vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa;

29.   zdôrazňuje nutnú potrebu dobudovať vnútorný trh a zrealizovať potrebné reformy; vyzýva členské štáty, aby prijali zostávajúce opatrenia potrebné na vytvorenie vnútorného trhu pre služby, vrátane finančných služieb a aby zabezpečili, že ich regulačné orgány podporia nových poskytovateľov a produkty, pričom zabezpečia rovnaké podmienky a zodpovedajúcu transparentnosť a právnu istotu pre záujmy jednotlivých investorov; domnieva sa, že nové iniciatívy v oblasti politík na dokončenie vnútorného trhu by sa mali viac opierať o analýzu ich vplyvu na jednotlivé trhy, sektory hospodárstva, životné prostredie a sociálnu oblasť;

30.   zdôrazňuje potrebu primeranej úrovne ochrany práv duševného vlastníctva a podporuje iniciatívu zameranú na dostupný, bezpečný a účinný systému patentov, ktorý by podnietil investície a výskumné úsilie a podporil inovačné možnosti, najmä MSP; nalieha na tri inštitúcie, aby spolupracovali na dosiahnutí politického konsenzu týkajúceho sa skutočného zdokonalenia patentového systému, ktorý občanom umožní využívať nové produkty a služby za dostupné ceny;

31.   poznamenáva, že trhové nástroje zahŕňajú širokú škálu politických nástrojov, ktoré sa čoraz viac používajú na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia; zastáva názor, že trhové nástroje, akými sú dane, poplatky a obchodovanie s emisiami môžu podporiť efektívnu alokáciu prírodných zdrojov a prispieť v súvislosti s tým k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie;

32.   opätovne pripomína svoje stanovisko týkajúce sa výhod prenosu daňového zaťaženia z oblasti pracovnej sily na poškodzovanie životného prostredia ako účinného spôsobu riešenia environmentálnych problémov, ako aj otázok zamestnanosti, a je toho názoru, že sa musí znížiť zaťaženie pracovnej sily s cieľom vytvoriť viac pracovných miest a bojovať proti čiernej ekonomike;

33.   poznamenáva, že ciele týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie a poskytovania cenovo dostupnej, udržateľnej mobility a energie pre občanov Európy, ako aj udržania spravodlivých cien sa dajú dosiahnuť tou istou stratégiou ako ambiciózna ochrana klímy;

34.   vyzýva následne Komisiu, aby dôsledne a rýchlo vykonala rozhodnutia jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2008 a aby v skutočnosti urobila obnoviteľnú energiu a energetickú účinnosť prioritami spoločnej energetickej politiky;

35.   poukazuje na to, že závažnou úlohou EÚ a ostatných priemyselných krajín je prechod na hospodárstvo s nízkou intenzitou využívania energie založené na obnoviteľných zdrojoch energie a že účinným spôsobom, ako to možno dosiahnuť, je využívanie technológií, ktoré sú k dispozícii, ale pre ktorých uplatnenie potrebujeme odvážne politické kroky vrátane stimulov a multilaterálne dohodnutých sankcií uplatniteľných voči krajinám, ktoré nie sú ochotné prijať svoj podiel zodpovednosti a zdôrazňuje, že potrebná transformácia smerom k trvalo udržateľnému hospodárstvu, založenému na nízkej intenzite využívania energií a nízkych emisiách uhľovodíka prostredníctvom rozvoja a uplatňovania nových technológií, vytvorí rôzne možnosti pre EÚ;

36.   zdôrazňuje dôležitú úlohu dopravnej politiky v boji proti zmene klímy a pri riešení širokej škály environmentálnych problémov, naliehavo požaduje politiky, ktoré rôznymi opatreniami obmedzia nadbytočnú dopravu, a požaduje, aby sa transeurópske dopravné siete stali predmetom dôkladného strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie;

37.   vyzýva členské štáty, aby urýchlene rozšírili navzájom prepojené a interoperabilné transeurópske dopravné siete s osobitným zreteľom na potreby nových členských štátov v rámci účinnej, trvalo udržateľnej a ekologickej dopravnej politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali primeranú kombináciu politík s cieľom plne vyčerpať možnosti životné prostredie nepoškodzujúcich, ako aj inteligentných dopravných systémov a technologických inovácií;

38.   považuje preto za dôležité zabezpečiť, aby budúci dopyt po logistických službách zodpovedal menšiemu vplyvu na životné prostredie a zníženým emisiám skleníkových plynov; zastáva názor, že udržateľná doprava závisí od schopnosti politických činiteľov s rozhodovacími právomocami na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni zaistiť účinné podnety na to, aby sa nákupcovia dopravných prostriedkov, prepravcovia a výrobcovia dopravných prostriedkov naďalej usilovali o vytvorenie logistického trhu, ktorý bude ohľaduplnejší voči životnému prostrediu;

Trh práce a investície do ľudských zdrojov

39.   uznáva, že stratégia EÚ pre rast a zamestnanosť sa ukazuje ako prínosná, zároveň však zdôrazňuje, že nie všetci občania EÚ majú z nej prospech; zdôrazňuje, že na to, aby sme mohli čeliť globalizácii a výzve demografických zmien, je nanajvýš dôležité vybaviť ľudí potrebnými zručnosťami a poskytnúť im príležitosti s cieľom priviesť viac ľudí na trh práce a dosiahnuť, aby sa práca stala skutočnou možnosťou pre všetkých, najmä prostredníctvom opatrení zameraných na ľudí, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení;

40.   zdôrazňuje, že na zabezpečenie voľného pohybu a mobility na trhu práce je potrebné, aby Rada bezodkladne prijala smernice o organizácii pracovného času, pracovných podmienkach pre dočasných pracovníkov, prenosnosti dôchodkových práv a zrevidovala smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady(3) ; zdôrazňuje, že odstránenie prekážok mobility na európskom trhu práce umožní lepšiu ochranu európskej pracovnej sily; poznamenáva, že EÚ musí vyvinúť úsilie s cieľom vysvetliť občanom výhody prístupu, ktorý účinne spája rozšírenie, integráciu, solidaritu a mobilitu práce;

41.   opätovne potvrdzuje, že Európa si nemôže dovoliť vysoké údaje o nezamestnanosti; poznamenáva, že európsky sociálny model nezostane nepoznamenaný otrasmi, ktoré sa vo svete odohrávajú; zastáva názor, že na riešenie demografickej výzvy a zabezpečenie trvalo udržateľných verejných financií musí Európa uskutočniť reformy pracovných trhov a systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom posilniť stimuly práce a poskytnúť ľudom príležitosti a zručnosti, aby sa dokázali vyrovnať so zmenami a aby bol ich návrat k platenej práci jednoduchší; poukazuje na skutočnosť, že EÚ musí vykonať početné reformy, aby si udržala konkurencieschopnosť na svetovej scéne; domnieva sa, že úroveň dôvery medzi podnikmi a pracovníkmi, ktorá podmieňuje tento krok, sa zintenzívnením sociálneho dialógu zvýši; zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania schválených spoločných zásad flexiistoty komplexným a vyrovnaným spôsobom tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov;

42.   zdôrazňuje, že dopyt po pružných pracovných podmienkach zo strany zamestnávateľov i zamestnancov neustále rastie a podporuje prijatie vyrovnanej série spoločných zásad týkajúcich sa flexiistoty; pripomína, že vzdelávanie, kvalifikácia a odborná príprava sú súčasťou politiky zamestnanosti, zariadenia pre starostlivosť o deti, sa musia považovať za jeden zo základných predpokladov zvýšenia zapojenia najmä žien do pracovného procesu; podporuje členské štáty v začleňovaní týchto spoločných zásad do svojich konzultácií o národných programoch reforiem so sociálnymi partnermi a zdôrazňuje ústrednú úlohu opatrení na zladenie pracovného a rodinného života, podpory rovnakých príležitostí pre všetkých, odbornej prípravy a rekvalifikácie, aktívnych politík trhu práce, primeranej sociálnej ochrany a odstraňovania segmentácie trhu práce zaručením práva na prácu pre všetkých pracovníkov;

43.   uznáva, že pružné, mobilné, bezpečné a efektívne fungujúce pracovné trhy prispievajú k sociálnemu začleneniu, pretože vytvárajú pracovné príležitosti pre všetky skupiny v spoločnosti; preto naliehavo žiada členské štáty, aby zhodnotili a zlepšili právne predpisy v oblasti zamestnávania a investovali do vzdelávania, celoživotného štúdia a politík aktívneho trhu práce, a tak vytvorili čo možno najlepšie podmienky pre vysokú zamestnanosť a pracovnú mobilitu; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň základných zručností mladých ľudí s cieľom zabrániť predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a znížiť neistotu pracovných miest, ako aj celkovo zlepšiť sociálnu a pracovnú integráciu; zdôrazňuje, že v kontexte spoločnosti 21. storočia založenej na informáciách a hospodárstve 21. storočia založenom na vedomostiach má digitálne začlenenie mimoriadnu dôležitosť, najmä so zreteľom na znevýhodnených ľudí, starších ľudí a obyvateľov odľahlých vidieckych oblastí;

44.   so znepokojením upozorňuje na tendenciu prehlbovania nerovností, pokiaľ ide o príjmy a bohatstvo členských štátov; je presvedčený, že v záujme dosiahnutia súdržnejšej spoločnosti a zabezpečenia toho, že občania budú pociťovať výhody, ktoré im prináša rast, je potrebné prijatím vhodných opatrení na vnútroštátnej a európskej úrovni tieto tendencie zvrátiť;

45.   konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli koncepciu minimálnej mzdy; navrhuje, aby ostatné členské štáty čerpali zo štúdie ich skúseností; vyzýva členské štáty, aby chránili predpoklady sociálnej a hospodárskej participácie pre všetkých a najmä zaviedli opatrenia akým je napríklad minimálna mzda, iné právne a všeobecne záväzné úpravy, alebo kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi zvyklosťami, ktoré umožnia pracovníkom na plný úväzok zarobiť si na dôstojný život;

46.   víta oznámenie Komisie k návrhu Lisabonského programu Spoločenstva 2008 – 2010, ktoré presadzuje prioritnejší program len s desiatimi kľúčovými cieľmi, ktoré je možné splniť v období rokov 2008 - 2010; zdôrazňuje však, že najdôležitejšou príležitosťou, ktorú poskytuje Lisabonská stratégia je prepojenie rôznych potrieb reformy s hospodárskymi a environmentálnymi nástrojmi a s nástrojmi zamestnanosti do jednotného reformného programu; vyzýva preto Komisiu, aby zachovala tento zrozumiteľný a integrujúci prístup a neznehodnotila ho posunom k izolovaným politickým opatreniam;

Meranie pokroku a sledovanie Lisabonskej stratégie

47.   víta úsilie Komisie obmedziť byrokraciu, najmä s cieľom pomôcť MSP a zlepšiť hodnotenie vplyvu právnych predpisov; zároveň odsudzuje skutočnosť, že Európsky parlament a Komisia ešte nedosiahli dohodu o druhu požadovaného hodnotenia vplyvu; v tejto súvislosti opakovane požaduje nezávislú vonkajšiu kontrolu hodnotenia vplyvu;

48.   víta cieľ Komisie, ktorým je zníženie administratívneho zaťaženia podnikov; očakáva, že dostane konkrétne údaje o tom, ako sa tento cieľ plní pri súčasnom dodržiavaní podmienok dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že k splneniu tohto cieľa môžu prispieť všetky úrovne štátnej správy,  preto by sa mali zapojiť do prijímania príslušných politických rozhodnutí; v súvislosti so znižovaním byrokracie a zjednodušovaním európskych právnych predpisov požaduje prehľadné sledovanie s cieľom určiť, do akej miery členské štáty pri transpozícii týchto predpisov skutočne využívajú priestor, ktorý im ponúkajú európske legislatívne akty na zohľadnenie ich vnútroštátnych osobitostí a obmedzení inovácií;

49.   domnieva sa, že hlavnými aktérmi plnenia cieľov Lisabonskej stratégie sú členské štáty spolu so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; poukazuje na to, že krajiny, ktoré sú otvorené voči vonkajšej konkurencii, uskutočňujú reformy a dbajú na rozpočtovú rovnováhu, ako aj na vysokú kvalitu verejných a súkromných investícií, vykazujú najväčší rast a najvyššiu zamestnanosť; vyjadruje poľutovanie nad stále slabým zviditeľnením Lisabonskej stratégie vo vnútroštátnej politike mnohých členských štátov; zastáva názor, že mobilizácia všetkých zainteresovaných ekonomických strán má zásadný význam pre zabezpečenie jej účinného uplatňovania; predovšetkým sa domnieva, že lepšie zapojenie sociálnych partnerov, národných parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti zlepší výsledky Lisabonskej stratégie a posilní verejnú diskusiu o vhodných reformách; podporuje návrh Komisie, aby členské štáty prehĺbili spoluprácu s národnými a regionálnymi parlamentmi a zabezpečili každoročné diskusie o plnení ich národných reformných programov;

50.   zdôrazňuje význam zaangažovanosti regionálnych a miestnych orgánov a zúčastnených strán pre rozsah aj inovatívny charakter dosiahnutých úspechov; v tomto kontexte víta značný záujem Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov o sledovanie Lisabonskej stratégie;

51.   pripomína, že integrované usmernenia poskytujú dôležitý nástroj koordinácie, spoločný rámec pre rôzne členské štáty, na základe ktorého budú realizovať svoje národné programy reforiem; domnieva sa, že analýza a spätná väzba od členských štátov svedčia o tom, že usmernenia fungujú, ale že je potrebné lepšie sa prispôsobiť novým ekonomickým podmienkam a podmienkam zamestnania, ako aj vykonať následné kroky (referenčné porovnávanie) v členských štátoch; vyzýva na komplexnejšie zavádzanie a uplatňovanie ukazovateľov a cieľov;

52.   víta správy o jednotlivých krajinách vypracované Komisiou; vyzýva však na systematickejší prístup zvýrazňujúci úspechy, ale aj nedostatky; podporuje návrh Komisie zaviesť konkrétne sledované body ako súčasť dohľadu a poskytnúť príležitosť na zlepšenie reakcií národných politík;

53.   nedostatočné vlastné sledovanie považuje za hlavnú prekážku politických rozhodnutí vykonaných na základe dostatku informácií; zdôrazňuje preto, že odborné posudky a znalosti decentralizovaných európskych agentúr v oblasti ich kompetencií by sa mohli oveľa lepšie využívať;

54.   víta preto rozhodnutie jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2006 zlepšiť situáciu v súvislosti s nedostatkom údajov o sledovaní poverením Výboru regiónov, aby vypracoval vlastnú štúdiu týkajúcu sa stratégie rastu a zamestnanosti zahŕňajúcu 104 regiónov a miest EÚ, ktoré si vymieňajú svoje názory na uplatňovanie Lisabonskej stratégie, štúdiu, ktorá sa má predložiť na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2008; zdôrazňuje, že táto štúdia ukazuje, či ustanovenie o prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov prispieva k tomu, aby zo štrukturálnych fondov smeroval vyšší podiel výdavkov na ciele v oblasti inovácie a životného prostredia; očakáva, že táto štúdia vyhodnotí prínos regionalizácie Lisabonskej stratégie;

55.   domnieva sa, že nie je celkom zrejmé, aký spôsobom zmerať výsledky Lisabonskej startégie, alebo všeobecnejšie, aké ukazovatele by boli vhodné na meranie pokroku; zastáva jednoznačný názor, že sledovanie úspechov a neúspechov sa však nemôže obmedzovať na hospodárske ukazovatele, ako sú HDP/HNP, pretože sú nanajvýš ukazovateľmi tvorby blahobytu v určitom období, ale neposkytuje spoľahlivé informácie o miere blahobytu v spoločnosti a zďaleka nevypovedá o má nárast blahobytu vplyv na spoločnosť a životné prostredie;

56.   konštatuje, že pri posudzovaní ľudského blahobytu treba vypracovať a uplatňovať viacrozmerný prístup, ktorý nebude založený iba na údajoch o výške HDP/HND; víta preto rokovania na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v rámci jej Druhého svetového fóra o štatistike, vedomostiach a politike, s názvom Meranie pokroku spoločnosti a jeho podpora, v júni 2007, a diskusie na konferencii Komisie s názvom: Širší rozmer HDP, ktorá sa konala v Európskom parlamente v novembri 2007, pretože spoľahlivé údaje sú dôležitým základom pre prijímanie politických rozhodnutí založených na informovanosti;

57.   víta preto kroky rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie s cieľom vypracovať nové kvalitatívne ukazovatele; naliehavo žiada, aby sa tieto ukazovatele, či už sa budú týkať sociálneho hľadiska ako ukazovatele chudoby alebo environmentálneho hľadiska ako ukazovatele biodiverzity, využili v budúcich hodnoteniach národných reformných programov a aby ich Komisia využívala pri sledovaní, vytvorí sa tým ucelenejší súbor ukazovateľov na meranie úspešnosti Lisabonskej stratégie;

58.   trvá na tom, aby bola zabezpečená primeraná spolupráca a plné zapojenie troch inštitúcií EÚ pri nasledovaní Lisabonskej stratégie; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby uznali úlohu Európskeho parlamentu, ktorý pozorne sleduje Lisabonskú stratégiu a národné programy reforiem, zabezpečuje dôležité rozpočtové prostriedky pre lisabonské ciele a úzko spolupracuje s národnými parlamentmi v súvislosti s dôležitými legislatívnymi ustanoveniami;

o
o   o

59.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0533.
(2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(3)1 Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.

Posledná úprava: 3. októbra 2008Právne oznámenie