Európsky parlament ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júla 1990 o význame dohody o voľnom obchode, ktorá sa má uzavrieť medzi EHS a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC)(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 na tému globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(3) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o spoločnom prístupe Európy k štátnym investičným fondom (KOM(2008)0115),

–   so zreteľom na hospodársku dohodu štátov GCC prijatú 31. decembra 2001 v Maskate (Ománsky sultanát) a na vyhlásenie GCC z Dohy k otvoreniu colnej únie Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu z 21. decembra 2002,

–   so zreteľom na články 188c a 188n ods. 6 písm. a) bod (v) Lisabonskej zmluvy, podľa ktorých Rada musí požiadať Európsky parlament o súhlas pred uzavretím každej medzinárodnej dohody v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje riadny legislatívny postup,

–   so zreteľom na výročné správy Európskeho parlamentu o ľudských právach,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   -keďže EÚ by mala naďalej uprednostňovať viacstranný obchodný systém založený na pravidlách, ustanovený Svetovou obchodnou organizáciou (WTO), ktorá je najlepším fórom pre obchodné pravidlá spravodlivého a čestného medzinárodného obchodu a zabezpečuje ich dodržiavanie,

B.   keďže dodržiavanie a podpora ľudských práv sú kľúčovými prvkami všetkých zmlúv, ktoré má EÚ uzatvoriť s ktoroukoľvek krajinou,

C.   keďže štáty GCC sú šiestym najväčším vývozným trhom EÚ a EÚ je najvýznamnejším obchodným partnerom GCC; keďže vývozy EÚ do štátov GCC sú diverzifikované, pričom väčšinu (56 % v roku 2006) tvoria stroje a materiály z oblasti dopravy a dovozy EÚ zo štátov GCC pozostávajú najmä z palív a ropných derivátov,

D.   keďže krajiny GCC v súčasnosti využívajú preferenčný prístup na trh EÚ v rámci všeobecného systému preferencií (VSP) EÚ,

E.   keďže podniky EÚ stále narážajú na vážne obchodné bariéry v štátoch GCC a keďže najmä podmienka, že zahraničné subjekty môžu vlastniť najviac 50 % v miestnych podnikoch odrádza mnohé podniky EÚ od investovania v týchto štátoch,

1.   domnieva sa, že dohoda o obchode so štátmi GCC je užitočným doplnkom multilaterálneho systému WTO, pod podmienkou, že jej rozsah sa nebude týkať len znižovania ciel a že sa vzťahuje na kvalitatívne obchodné podmienky vrátane platných ustanovení o ľudských právach a sociálnych a ekologických noriem;

2.   v súvislosti s potrebou udržateľnejších modelov obchodovania v boji proti klimatickým zmenám sa nazdáva, že prístup k energetickým zdrojom je otázkou viacstranného určovania pravidiel, ktoré sa nesmú narušiť dvojstrannými obchodnými dohodami, v ktorých sa súťaží o čo najvýhodnejšie podmienky prístupu na trh;

3.   je znepokojený meškaním procesu rokovaní, so záujmom však berie na vedomie dôležitý pokrok, ktorý sa dosiahol v roku 2007; vyzýva obe strany, aby významne pokročili v rokovaniach o nedoriešených otázkach ešte pred tým, ako sa 26. mája 2008 uskutoční ministerský samit EÚ-GCC;

4.   žiada inštitúcie EÚ a GCC, aby pri budovaní a rozvíjaní priateľských hospodárskych vzťahov posilňovali aj vzájomný politický a sociálny dialóg;

Recipročný prístup na trh

5.   zdôrazňuje kľúčový význam prístupu na trh, spolu so znížením alebo zrušením kvót a ciel, ako aj liberalizácie necolných prekážok;

6.   žiada Komisiu, aby pozorne definovala opatrenia v oblasti noriem pre výrobu (podpora budovania kapacít a výmena ľudských zdrojov); pripomína, že konečným cieľom dohodnutých noriem je ich uplatňovanie v praxi; pričom požaduje začlenenie mechanizmu urovnávania sporov;

7.   považuje účinné uplatňovanie práv duševného vlastníctva za otázku priority; žiada uzatvoriť takú dohodu o voľnom obchode, ktorej kľúčovými prvkami by boli technická spolupráca a duševné vlastníctvo;

8.   vyjadruje znepokojenie vzhľadom na možné prípady narušenia hospodárskej súťaže, ktoré je vo viacerých štátoch GCC zapríčinené verejnými dotáciami alebo inými výhodami v súvislosti s prístupom k surovinám za nižšie než svetové ceny, ktoré platia hospodárske subjekty EÚ, a domnieva sa, že prostredníctvom dohody o voľnom obchode by sa mali znovu potvrdiť platné pravidlá WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach;

9.   vyjadruje znepokojenie vo veci asymetrického rozvoja cezhraničných investícií, keďže investície EÚ v regióne GCC klesajú, zatiaľ čo objem investícií štátov GCC v EÚ narastá; navrhuje preto zlepšenie spolupráce v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

10.   zdôrazňuje, že by sa mali čo najskôr odstrániť všetky vývozné dotácie; domnieva sa, že prioritou by mali byť aj obmedzenia množstva;

Odvetvové otázky

11.   zdôrazňuje význam toho, že sa v dohode bude prehlbovať liberalizácia služieb a investovanie rovnako aj verejné obstarávanie podľa dohody, pričom rešpektuje potrebu zabezpečiť univerzálne, prístupné a trvalo udržateľné verejné služby za dostupné ceny a normy vysokej kvality pre všetkých;

12.   zdôrazňuje, že cieľom dohody by malo byť zvyšovanie transparentnosti a zodpovednosti pri investíciách štátnych investičných fondov;

13.   je znepokojený necolnými prekážkami, medzi ktoré patria obmedzenia obchodných služieb, v prípadoch, ak by zníženie neopodstatnených prekážok mohlo viesť k tomu, že firmy zo štátov GCC by mali prístup k menej nákladným a účinnejším službám bankovníctva, poisťovníctva a právneho poradenstva;

14.   víta hore uvedené oznámenie Komisie o spoločnom prístupe Európy k štátnym investičným fondom, najmä návrh kódexu správania pri riadení ich investičných činností; zdôrazňuje význam posudzovania účasti týchto fondov v citlivých európskych hospodárskych odvetviach;

15.   vyzýva na začlenenie mechanizmu, ktorý by výrobcov petrochemických výrobkov v štátoch GCC zaväzoval ku zahrnutiu surovín na základe medzinárodných cien; domnieva sa, že prístup k surovinám za nízke ceny by sa mal považovať za dotácie vedúce k narušeniu hospodárskej súťaže, a teda za damping v kontexte GATT;

16.   žiada Komisiu, aby sa v budúcnosti pri obchodovaní medzi členskými štátmi a GCC zasadzovala za používanie eura;

Trvalo udržateľný rozvoj

17.   zdôrazňuje, že vymožiteľné ustanovenia o ľudských právach sú kľúčovým prvkom každej dohody o voľnom obchode s ktoroukoľvek krajinou alebo regiónom a mali by byť súčasťou dohody v podobe doložky o pozastavení jej platnosti;

18.   domnieva sa, že kapitola o ambicióznom trvalo udržateľnom rozvoji je zásadnou súčasťou dohody a pripomína, že konečným cieľom je vykonávanie dohodnutých noriem; zastáva názor, že táto skutočnosť si vyžaduje, aby sa na kapitolu vzťahoval mechanizmus na bežné riešenie sporov;

19.   domnieva sa, že ratifikácia rámca stanoveného Dohovorom OSN proti medzinárodnému organizovanému zločinu, Dohovorom OSN proti úplatkárstvu a Medzinárodným dohovorom o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a plné vykonávanie týchto dohovorov zo strany štátov GCC by malo zohrať kľúčovú úlohu, aby sa zabezpečilo, že dohoda o voľnom obchode sa bude spájať s normami v oblasti transparentnosti, boja proti úplatkárstvu a sociálnymi normami;

20.   trvá na tom, že dodržiavanie demokratických zásad a základných práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z 10. decembra 1948, aby malo inšpirovať vnútornú a vonkajšiu politiku zmluvných strán; podporuje úsilie, ktoré vyvíjajú štáty GCC o riešenie diskriminácie voči ženám, najmä v rámci pracovného trhu;

21.   očakáva, že zmluvné strany sa v dohode zaviažu ratifikovať základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce a zabezpečiť ich efektívne vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby poskytovania stimulov krajinám, ktoré zlepšujú pracovné normy najmä pre migrujúcich pracovníkov, ktorí tvoria väčšinu pracovnej sily vo väčšine štátov GCC;

22.   navrhuje, aby sa vytvoril mechanizmus, prostredníctvom ktorého by uznané organizácie v oblasti ľudských práv a organizácie pracovníkov a zamestnávateľov mohli predkladať žiadosti o opatrenia, ktoré by sa posudzovali v stanovenej lehote a v nadväznosti na ne by sa mohli prijímať priebežné následné a kontrolné ustanovenia s cieľom zabezpečiť tlak proti porušovaniu práv pracovníkov;

23.   žiada Komisiu o predloženie hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zmiernenie nepriaznivého vplyvu na niektoré skupiny alebo odvetvia;

24.   žiada Komisiu, aby pri stanovovaní optimálneho zníženia colných sadzieb vzala do úvahy zmeny modelov obchodovania v dôsledku recipročnej liberalizácie a predovšetkým vplyv na straty preferenčných výhod vyplývajúcich zo VSP;

25.   zdôrazňuje, že v nadväznosti na dohodu o voľnom obchode by sa mala podporovať spolupráca medzi EÚ a GCC najmä v oblastiach ako trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny a energetická účinnosť vrátane ustanovení o obnoviteľnej energii a programu Galileo;

26.   žiada obe zmluvné strany, aby preskúmali oblasti zvýšenej spolupráce v rámci súčasného euro-stredomorského partnerstva a najmä priamych zahraničných investícií;

Úloha EP

27.   očakáva, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť pred uzavretím rokovaní, v dôsledku čoho sa bude vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu v prípade tohto druhu dohôd; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila Európskemu parlamentu mandát na rokovania z roku 2001;

o
o   o

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín GCC a generálnemu tajomníkovi GCC.

(1) Ú. v. ES C 231, 17.9.1990, s. 216. (2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0196. (3) Prijaté texty, P6_TA(2007)0206.