Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2287(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0187/2008

Predkladané texty :

A6-0187/2008

Rozpravy :

PV 04/06/2008 - 24
CRE 04/06/2008 - 24

Hlasovanie :

PV 05/06/2008 - 6.21
CRE 05/06/2008 - 6.21
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0261

Prijaté texty
PDF 319kWORD 95k
Štvrtok, 5. júna 2008 - Brusel
Zelená kniha o retailových finančných službách na jednotnom trhu
P6_TA(2008)0261A6-0187/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júna 2008 o zelenej knihe o retailových finančných službách na jednotnom trhu (2007/2287(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu (KOM(2007)0226),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o vyšetrovaní v odvetví retailového bankovníctva podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (záverečná správa) (KOM(2007)0033),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o sektorovom prieskume v zmysle článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v oblasti poistenia podnikateľských subjektov (záverečná správa) (KOM(2007)0556),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724), a najmä na príslušný pracovný dokument útvarov Komisie o iniciatívach v oblasti retailových finančných služieb (SEK(2007)1520),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 358/2003 z 27. februára 2003 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov v sektore poisťovníctva(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní zo 16. januára 2008 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007 o európskom zmluvnom práve(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) - Biela kniha(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o ďalšej konsolidácii v odvetví finančných služieb(5),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0187/2008),

A.   keďže súhlas občanov s európskou integráciou závisí od konkrétnych výhod, ktoré z nej pre nich vyplývajú; keďže z tohto dôvodu musia mať všetci občania možnosť rovnakým dielom využívať výhody vnútroného trhu,

B.   keďže retailové bankovníctvo zohráva rozhodujúcu úlohu pri riadnom prenose podmienok menovej politiky na trh, najmä na spotrebiteľov a malé a stredné podniky (MSP),

C.   keďže podľa Lisabonskej zmluvy je európskym hospodárskym modelom trvalo udržateľné sociálne trhové hospodárstvo,

D.   keďže v posledných rokoch došlo k povzbudivo rýchlemu pokroku, pokiaľ ide o integráciu vnútorného trhu s finančnými službami pre veľké podniky, ale v prípade vnútorného trhu s finančnými službami pre spotrebiteľov a MSP ešte existuje priestor na zlepšovanie,

Všeobecne

1.   víta zelenú knihu, ktorá zahŕňa bankové, poisťovacie a penzijné produkty, a jej ciele, ktorými sú poskytovanie konkrétnych výhod spotrebiteľom prostredníctvom zabezpečenia väčšieho výberu a nižších cien, zvýšenie dôvery spotrebiteľov, ako aj posilnenie ich postavenia;

2.   konštatuje, že nielen spotrebitelia, ale aj MSP čoraz menej využívajú cezhraničné finančné služby; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby aj malé podniky budú mať výhody vnútorného trhu s finančnými službami; upozorňuje však na to, že to neznamená rozšírenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa na MSP; ďalej zdôrazňuje, že komplexná retailová stratégia zahŕňa širokú škálu opatrení, pričom právne predpisy na ochranu spotrebiteľa sú len jedným z nich;

3.   domnieva sa, že poskytovanie finančných služieb spotrebiteľom a MSP je najmä na strane dopytu do značnej miery miestnym podnikaním, a to kvôli jazykovým a kultúrnym faktorom a skutočnosti, že ľudia uprednostňujú osobný kontakt; zároveň uznáva príležitosti, ktoré poskytuje uľahčenie prístupu na retailové trhy na strane ponuky; nabáda preto spotrebiteľov a MSP, aby využili prínosy hospodárskej súťaže a ponuky, ktoré môžu poskytnúť cezhraničné finančné služby;

4.   zdôrazňuje, že vnútorný trh s retailovými finančnými službami sa dá vytvoriť len pomocou opatrení, ktoré zaistia bezpečné prostredie pre dopyt i ponuku vrátane podmienok na nápravu; považuje za rozhodujúce, aby tieto opatrenia mali formu, ktorá by otvorila cestu novým produktom, službám a subjektom na trhu;

5.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné preskúmať a určiť rámec a vnútroštátne mandáty na spoluprácu medzi národnými dozornými orgánmi s cieľom poskytnúť praktické riešenia pre dohľad nad cezhraničnými retailovými finančnými skupinami v krátkom čase; pozitívne vníma kolégiá dozorných orgánov zaoberajúce sa finančnými konglomerátmi viacerých jurisdikcií;

Lepšia regulácia

6.   podporuje Komisiu v jej snahe presadzovať len také iniciatívy, ktoré občanom preukázateľne prinášajú konkrétne výhody, sú riadne odôvodnené dôkladnou analýzou nákladov a prínosov a boli podrobené náležitým štúdiám vplyvu; súhlasí s tým, že cezhraničná činnosť je rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie hospodárskej súťaže, ktorá zvyčajne prináša väčší výber, nižšie náklady a dynamickejší rozvoj;

7.   upozorňuje na to, že dôkladná štúdia vplyvu musí vždy obsahovať aj presné stanovenie pôvodných trhových podmienok; zdôrazňuje, že hodnotenie integrácie trhu a hospodárskej súťaže na trhu, ako aj vplyvu iniciatívy treba vykonávať nielen na základe jedného ukazovateľa, ale na základe čo možno najväčšieho počtu meraní; vyzýva Komisiu, aby okrem ceny a rozsahu ponuky zohľadnila aj kvalitu služieb a sociálny a kultúrny rámec;

8.   konštatuje, že z legislatívnych prístupov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, je cielená plná harmonizácia, ktorá so sebou nesie plnú harmonizáciu tých kľúčových prvkov, ktoré sú považované za nevyhnutné, správnym prístupom pre rozvoj cezhraničného obchodu a ochrany spotrebiteľa, a teda aj pre integráciu retailového trhu; domnieva sa, že v prípade prvkov, ktoré nie je možné harmonizovať, by sa malo uplatniť vzájomné uznávanie rôznych vnútroštátnych predpisov;

9.   uvedomuje si, že myšlienka 28. režimu, akým je napríklad spoločný referenčný rámec, bola uvedená ako možný nový prístup k európskej regulácii s cieľom poskytnúť cezhraničným užívateľom prístup k celoeurópskym finančným produktom s rovnako vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby predložila harmonogram dôkladného prešetrenia, či 28. režim môže byť realizovateľný, ak je po ňom dopyt zo strany odvetvia finančných služieb alebo spotrebiteľov, a ak by mohol priniesť pozitívne výsledky; zdôrazňuje, že 28. režim by v žiadnom prípade nemal predstavovať prekážku pre nové služby a produkty;

10.   stavia sa kriticky k myšlienke štandardizácie produktov prostredníctvom právnych predpisov, ak by to narúšalo snahu o väčšiu rozmanitosť produktov; domnieva sa, že s cieľom zlepšiť porovnateľnosť konkurenčných finančných produktov je harmonizácia právnych predpisov, napríklad informácií alebo požiadaviek na obozretnosť, cestou vpred;

11.   domnieva sa, že v niektorých prípadoch sa môže ako účinná preukázať samoregulácia odvetvia finančných služieb; zdôrazňuje, že najmä v týchto konkrétnych prípadoch by sa samoregulácia mala podporovať a jej realizovanie by sa malo dôkladne monitorovať; vyzýva odvetvie finančných služieb, aby sa vytrvalo snažilo dosiahnuť ciele zelenej knihy prostredníctvom samoregulácie, a tak znížilo potrebu právnych predpisov;

12.   poukazuje na skutočnosť, že je potrebné, aby sa konkrétna povinnosť poskytovať starostlivosť uplatňovala na marketing sporiacich a dôchodkových produktov, pretože rozhodnutia spotrebiteľov v tejto oblasti sú pre nich zvyčajne veľmi dôležité;

Väčší výber a nižšie ceny pre spotrebiteľov a MSP

13.   zdôrazňuje, že jedným zo základných predpokladov vytvorenia vnútorného trhu s finančnými službami pre spotrebiteľov a MSP je zabezpečenie celoeurópskej hospodárskej súťaže a cezhraničného poskytovania finančných služieb; poukazuje na to, že nižšie ceny, väčší výber a vyššia kvalita sú výsledkom predovšetkým zdravej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb; zdôrazňuje, že smernice o finančných službách zvýhodňujúce MSP prinesú úžitok len vtedy, keď bude medzi poskytovateľmi retailových finančných služieb existovať skutočná hospodárska súťaž;

14.   víta iniciatívu odvetvia platobných služieb v súvislosti s vytvorením jednotnej európskej platobnej oblasti, ale zdôrazňuje, že takýto systém by mal viesť k väčšej transparentnosti, predovšetkým pokiaľ ide o výmenné poplatky;

15.   pripomína Komisii, že zárukou skutočnej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb je vysoký počet účastníkov trhu, pre ktorých platia rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, a nepretržitý tok informácií relevantných pre spotrebiteľov; poukazuje na svoje uznesenie o konsolidácii odvetvia finančných služieb, v ktorom uvádza, že pluralistická štruktúra bankového trhu EÚ, na ktorom si finančné inštitúcie zvolia rôzne právne formy v závislosti od ich rozdielnych obchodných cieľov, je prínosom pre európske sociálne trhové hospodárstvo, spotrebiteľov a stabilitu finančných trhov;

16.   poukazuje na dôležitú úlohu vzájomných poisťovateľov na poistnom trhu Spoločenstva, ktorý tvoria 68 % poisťovacie spoločnosti s 25% podielom na trhu a ktoré poskytujú služby viac ako 230 miliónom európskych občanov; zdôrazňuje, že súčasné nástroje na rozvoj podnikania na vnútornom trhu nie sú zlučiteľné so vzájomnou podnikovou štruktúrou;

17.   poukazuje na skutočnosť, že na základe štatútu európskej vzájomnej spoločnosti by vzájomní poisťovatelia mohli vykonávať svoju činnosť za rovnakých podmienok ako ostatné poisťovacie spoločnosti, predovšetkým v cezhraničnej situácii, čím by sa zvýšila ponuka poisťovacích produktov; zdôrazňuje, že vzájomné organizácie z dôvodu svojho riadenia, ktoré priamo zahŕňa ich zákazníkov, prispievajú k zvýšeniu celkovej dôvery spotrebiteľov vo finančné trhy EÚ; pevne verí, že účastnícky model riadenia vo vzájomných organizáciách môže zvýšiť povedomie zákazníkov o finančných trhoch a ich účasť na nich;

18.   konštatuje, že skutočná a spravodlivá hospodárska súťaž môže vzniknúť iba na základe rovnakých podmienok platných pre všetkých; vyvodzuje, že všetky právne predpisy sa musia riadiť zásadou "rovnaké podnikanie, rovnaké riziko, rovnaké pravidlá"; pripomína však, že v odvetví finančných služieb je podoba produktov ovplyvňovaná najmä regulačným prostredím a nerozlišujúci univerzálny prístup by mal nepriaznivý vplyv na rozmanitosť produktov; zdôrazňuje preto význam rozlišovania podľa typu produktu; je však presvedčený, že sú potrebné porovnateľné požiadavky na transparentnosť a zverejňovanie, pokiaľ ide o konkurenčné investičné produkty, najmä na mieste predaja; ľutuje, že doteraz sa riadne neriešila otázka komplexných finančných produktov; vyzýva preto Komisiu, aby sa zaoberala neopodstatnenými nezrovnalosťami a ďalšími nedostatkami príslušného regulačného rámca;

19.   naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zjednodušenie regulačných požiadaviek so zreteľom na distribúciu a organizáciu porovnateľných retailových produktov a na informovanie o nich; je ďalej toho názoru, že takéto návrhy by mali vychádzať zo zásad uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(6), napr. zo zásad "najlepšieho poradenstva" a "poznaj svojho klienta";

20.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že cezhraničným poskytovateľom finančných služieb vznikajú v dôsledku rozdielnych právnych predpisov a  postupov národných dozorných orgánov vysoké náklady a doplácajú na právnu neistotu; vyzýva Lamfalussyho výbory, aby zintenzívnili svoju prácu na jednotných normách EÚ; podporuje najmä dohodu o jednoduchých a praktických štandardných formulároch pre oznamovacie a schvaľovacie postupy;

21.   domnieva sa, že rozvoj internetových služieb mení vyhliadky finančných trhov EÚ a poskytuje možnosť prevziať vedúcu úlohu v rozvoji retailových služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali elektronický obchod a elektronický podpis; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhodnotili, či smernica o praní špinavých peňazí(7) bráni poskytovaniu služieb na diaľku a ako možno v tomto smere dosiahnuť nápravu;

22.   uznáva veľký význam sprostredkovateľov finančných služieb, agentov a maklérov, pri poskytovaní finančných služieb z iných členských štátov spotrebiteľom a MSP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rámec na posilnenie tohto hospodárskeho odvetvia; pripomína, že každý rámec pre toto odvetvie musí dodržiavať zásadu "rovnaké podnikanie, rovnaké riziko, rovnaké pravidlá" a zároveň sa vyhýbať nevhodnému univerzálnemu prístupu; zdôrazňuje, že akékoľvek ustanovenie o sprostredkovateľoch musí zabezpečiť agentom a maklérom právnu istotu a spotrebiteľom ochranu, napríklad pred pochybnými predajnými praktikami; ďalej zdôrazňuje, že by sa tiež mali stanoviť pravidlá pre odbornú prípravu sprostredkovateľov finančných služieb a poradenstvo pri propagácii a predaji;

23.   pripomína význam rozvoja finančného vzdelávania, ktoré dopĺňa primeranú ochranu spotrebiteľa; vyzýva členské štáty a všetky zainteresované subjekty, aby prijali a koordinovali opatrenia na zvýšenie finančnej gramotnosti medzi občanmi vrátane detí, mladých ľudí, zamestnancov a dôchodcov s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľov a vzdelávať ich, aby vyhľadávali lepšie, lacnejšie a vhodnejšie produkty a služby, podnietiť hospodársku súťaž, kvalitu a inovácie v odvetví a vybudovať finančne gramotné spotrebiteľské organizácie, ktoré dokážu vyvážiť úlohu podnikov v procese prípravy regulácie; pripomína, že občania, ktorí dôverujú investovaniu, môžu kapitálovým trhom poskytnúť dodatočnú likviditu;

24.   upozorňuje na to, že rozdiely v daňovom práve sú jednou z najväčších prekážok vnútorného trhu s finančnými službami; pripomína členským štátom ich veľkú zodpovednosť v tejto oblasti;

25.   berúc si ponaučenie z istých nedávnych prípadov otrasov v odvetví retailového bankovníctva, ako napríklad Northern Rock, IKB, Sachsen LB a Société Générale, uznáva, že je potrebné upraviť systémy odmeňovania v bankách na základe dlhodobých cieľov a usmernení orgánov dohľadu s cieľom účinnejšie bojovať proti javu morálneho hazardu a posilniť úlohu obozretných systémov riadenia rizika;

Bankovníctvo

26.   dôrazne upozorňuje, že je dôležité umožniť úverovým inštitúciám a sprostredkovateľom úverových údajov nediskriminačný cezhraničný prístup k databázam úverových údajov a údajov o podvodoch; nabáda banky, aby využívali informácie o dostupných úverových údajoch, najmä s cieľom uľahčiť mobilitu klientov, ktorá by následne podporila zdravú hospodársku súťaž; zdôrazňuje však, že zároveň musí byť zaručená optimálna ochrana spotrebiteľských údajov, ako aj právo spotrebiteľa kontrolovať a v prípade potreby opravovať svoje osobné údaje;

27.   naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila právne postavenie a rámec dohľadu nebankových poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ako napríklad tých, ktorí sú dostupní len prostredníctvom internetu a/alebo SMS správ;

28.   zdôrazňuje význam spoľahlivých údajov pre poskytovanie bankových pôžičiek, ktoré by mali byť dostupné na základe spravodlivých a transparentných kritérií;

Poistenie

29.   naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala spoluprácu v odvetví poisťovníctva, ktorá uľahčí prístup na trh; vyzýva Komisiu, aby predĺžila platnosť nariadenia (ES) č. 358/2003 tak, aby sa vzťahovalo aj na obdobie po roku 2010;

30.   domnieva sa, že odstránenie požiadavky na menovanie daňového zástupcu v prípade činností vykonávaných v inom členskom štáte by malo byť možné len vtedy, keď bude zavedený právny rámec stanovujúci dozorné právomoci a povinnosti pri cezhraničných operáciách;

31.   podporuje Komisiu v jej úsilí preskúmať všetky záväzné vnútroštátne predpisy všeobecného záujmu z hľadiska ich zhody s právnymi predpismi Spoločenstva;

32.   vyzýva Komisiu, aby obnovila prácu na štatúte európskej vzájomnej spoločnosti prostredníctvom iniciovania štúdie o realizovateľnosti tohto legislatívneho projektu;

Zvýšenie dôvery spotrebiteľov a posilnenie ich postavenia

33.   zdôrazňuje, že aj keď požaduje, aby sa právne predpisy Spoločenstva o retailových finančných službách vždy zameriavali na veľmi vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, všetci operátori na trhu vrátane spotrebiteľov a investorov musia mať vždy na zreteli základnú zásadu finančného trhu spočívajúcu v tom, že každá možnosť väčšieho zisku so sebou prináša zvýšené riziko a že riziko patrí neodmysliteľne ku každému fungujúcemu finančnému trhu; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o dosiahnutie rozumného kompromisu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov a bezchybne fungujúcimi mechanizmami vnútorného trhu; zastáva názor, že Komisia by mala podporovať národné iniciatívy na odovzdávanie poznatkov o financiách s cieľom zabezpečiť presné chápanie zásady "riziko – návratnosť" a špecifických vlastností finančných nástrojov;

34.   uznáva, že aj keď je dopyt po retailových finančných službách v súčasnosti predovšetkým vnútroštátneho charakteru, internet a elektronické bankovníctvo sa stali kľúčovými nástrojmi spotrebiteľov, ktorí majú záujem realizovať cezhraničné retailové finančné činnosti; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby podporovali rozvoj takýchto služieb, a zároveň zaistili bezpečnosť elektronickej korešpondencie, najmä vzhľadom na spotrebiteľov;

35.   zdôrazňuje však, že by sa nemalo zabúdať na spotrebiteľov, ktorí nemajú prístup k týmto technológiám alebo pre ktorých je ich používanie problematické, napríklad kvôli veku;

36.   je toho názoru, že zjednodušenie nariadení v oblasti finančných služieb a odstránenie prekážok mobility zákazníkov by nemalo viesť k zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľov v členských štátoch;

37.   pripomína svoje uznesenie z 11. júla 2007, najmä v ňom obsiahnuté odporúčanie vytvoriť "položku európskeho rozpočtu na financovanie odborného posudku finančného trhu v spotrebiteľských organizáciách a MSP";

38.   súhlasí s tým, že spotrebitelia, ktorí majú záujem zmeniť poskytovateľa finančných služieb, musia mať možnosť kedykoľvek tak urobiť s minimálnymi právnymi prekážkami a nákladmi, a že zmluvné ustanovenia, ktorými sa takáto zmena poskytovateľa riadi, musia byť formulované transparentne, zrozumiteľne a spotrebiteľ na ne musí byť výslovne upozornený;

39.   podporuje iniciatívy Komisie na zvýšenie úrovne finančnej gramotnosti a uvedomuje si, že na to sú potrebné náležité informácie, ale zároveň uznáva, že je ťažké nájsť rovnováhu medzi zahltením spotrebiteľov informáciami a poskytnutím dostatočných informácií; uprednostňuje kvalitu informácií pred kvantitou; vyzýva preto Komisiu, aby vyzvala spotrebiteľské organizácie, aby určili, ktoré informácie považujú za nevyhnutné, aby sa spotrebitelia mohli správne rozhodnúť; zdôrazňuje, že by sa malo jasne rozlišovať medzi informovaním a poradenstvom;

40.   zdôrazňuje, že spotrebitelia musia mať dôveru a príslušné vedomosti, aby si mohli vybrať správny finančný produkt; zdôrazňuje ďalej, že je preto potrebné vyvíjať koordinované úsilie na vnútroštátnej i európskej úrovni s cieľom zvýšiť finančnú gramotnosť vo všetkých členských štátoch;

41.   požaduje, aby spotrebitelia mali prístup k mechanizmom mimosúdneho alternatívneho riešenia sporov na urovnávanie sporov z oblasti retailových finančných služieb tak na vnútroštátnej, ako aj cezhraničnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala "osvedčené postupy" alternatívneho riešenia sporov;

42.   vyzýva členské štáty, aby podporovali informovanosť spotrebiteľov a znalosť siete riešenia finančných sporov mimosúdneho systému sťažností v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (FIN-NET); zdôrazňuje, že FIN-NET by mala vo všetkých členských štátoch zohrávať kľúčovú úlohu pri koordinovaní informácií určených verejnosti týkajúcich sa prístupu k náprave a mechanizmom alternatívneho riešenia sporov, najmä v súvislosti s cezhraničnými finančnými službami;

43.   pripomína skutočnosť, že bežné súdne konania budú aj naďalej dôležitým mechanizmom riešenia sporov; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala účinok nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(8) na cezhraničné retailové finančné služby;

44.   podporuje hľadanie jednotného riešenia na európskej úrovni, ktoré poskytne spotrebiteľom prístup k novým vyváženým formám kolektívnej nápravy pri urovnaní cezhraničných sťažností týkajúcich sa retailových finančných produktov; navrhuje posúdiť vplyv systémov, ktoré boli nedávno vytvorené na vnútroštátnej úrovni;

45.   zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť prístup všetkých zainteresovaných strán k finančným službám; naliehavo preto žiada poskytovateľov finančných služieb, aby spotrebiteľom, ktorí prejavia záujem, ponúkli aspoň úverový žírový účet;

o
o   o

46.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Výboru európskych orgánov bankového dohľadu, Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými dôchodkovými fondmi a Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov.

(1) Ú. v. EÚ L 53, 28.2.2003, s. 8.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0011.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2007)0615.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2007)0338.
(5) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 110.
(6) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
(8) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia