Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2523(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0543/2008

Rozpravy :

PV 21/10/2008 - 7
CRE 21/10/2008 - 7

Hlasovanie :

PV 22/10/2008 - 4.2
CRE 22/10/2008 - 4.2

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0506

Prijaté texty
DOC 88k
Streda, 22. októbra 2008 - Štrasburg Finálna verzia
Zasadnutie Európskej rady 15. a 16. októbra 2008
P6_TA(2008)0506B6-0543, 0550, 0551 a 0552/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2008 o zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2008

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 15. a 16. októbra 2008,

–   so zreteľom na správu Európskej rady a vyhlásenie Komisie o zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2008,

–   so zreteľom na závery Rady týkajúce sa dozorného rámca EÚ a opatrení EÚ na zabezpečenie finančnej stability zo 14. mája 2008 a na závery Rady týkajúce sa súvisiacich otázok z 3. júna 2008, 4. decembra 2007 a 9. októbra 2007,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže EÚ sa nachádza v kritickej situácii, pokiaľ ide o finančnú krízu, problém zmeny klímy a potrebu vytvoriť jasné inštitucionálne usporiadanie,

B.   keďže súčasná finančná kríza, ktorá bola vyvolaná rizikovými hypotekárnymi úvermi v USA a ktorá okrem iného vznikla počas rokov nadmerne expanzívnej menovej politiky centrálneho bankového systému USA (US Federal Reserve), z dôvodu nedostatočnej transparentnosti na finančných trhoch, nadmerných špekulácií finančných inštitúcií, nedostatočného dohľadu nad finančnými trhmi, zlej kvality ratingov a nesprávnych predpokladov o vývoji cien nehnuteľností, sa rozšírila po celom svete z dôvodu zvyšujúcej sa previazanosti trhov,

C.   keďže inovácie na finančnom trhu môžu byť prospešné, ale takéto finančné produkty musia byť regulované a transparentné, aby sa zabezpečila správna vyváženosť medzi účinnosťou a stabilitou, a keďže finančné trhy by mali slúžiť reálnemu hospodárstvu,

D.   keďže existujúce nástroje nedokázali obmedziť vplyv finančnej krízy tak, aby sa minimalizovali kolektívne náklady a aby sa zabránilo riziku, a keďže treba zabezpečiť súdržný dohľad nad čoraz previazanejšími európskymi finančným trhmi na úrovni EÚ; keďže finančná stabilita a krízové riadenie si však vyžadujú širší okruh aktérov než len orgány dohľadu,

E.   keďže v záveroch predsedníctva venovaných finančnej kríze chýba odkaz na Európsky parlament ako na spoluzákonodarný orgán pri vykonávaní rozhodnutí Európskej rady,

F.   keďže parlamentné postupy na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy boli ukončené v 24 členských štátoch; keďže inštitucionálne reformy obsiahnuté v Lisabonskej zmluve sú naliehavo potrebné na zabezpečenie plynulého a vyváženého fungovania EÚ s plnou demokratickou kontrolou,

G.   keďže v súvislosti s významnými politickými udalosťami v roku 2009, predovšetkým európskymi voľbami a zostavením novej Komisie, je potrebné vyjasniť inštitucionálne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať,

H.   keďže EÚ zohráva v celosvetovom meradle hlavnú úlohu, pokiaľ ide o boj proti zmene klímy prostredníctvom jej vedúceho postavenia v medzinárodných rokovaniach a značných znížení, ku ktorým sa zaviazala v rámci 27 členských štátov; keďže v tejto súvislosti si Európska rada 8. a 9. marca 2007 stanovila záväzok dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 20 % do roku 2020, so zvýšením tohto cieľa na 30 % v prípade dosiahnutia komplexnej medzinárodnej dohody,

I.   keďže boj proti zmene klímy je hlavným problémom a cieľom EÚ a malo by sa k nemu pristupovať komplexne na medzinárodnej úrovni,

J.   keďže splnenie cieľov lisabonsko-göteborskej stratégie a  klimaticko-energetického balíka si vyžaduje dlhodobé investície a keďže v tomto ohľade sa musí ďalej posilňovať úloha Európskej investičnej banky (EIB),

Makroekonomické dôsledky globálnej finančnej krízy na reálne hospodárstvo

1.   rozhodne zdôrazňuje význam rýchlej a vysoko koordinovanej reakcie európskych makroekonomických politík s cieľom oživiť globálny hospodársky rast; konštatuje však, že zásady Paktu stability a rastu sa nesmú narušiť a že členské štáty by sa mali snažiť o finančnú konsolidáciu;

2.   vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou na finančných trhoch a vyzýva na ďalšie posilnenie koordinovanej činnosti v záujme obnovy dôvery na trhoch;

3.   víta závery predsedníctva, ktorými sa schválili opatrenia prijaté Euroskupinou 12. októbra 2008, ako prvý významný a koordinovaný krok k obnove dôvery v trhy, podnieteniu medzibankových úverov a navýšeniu imania bánk, aby mohli pokračovať v poskytovaní úverov podnikom a domácnostiam; vyjadruje súhlas s tým, že tieto opatrenia boli potrebné na zvládnutie súčasnej finančnej krízy;

4.   považuje za rozhodujúce, aby členské štáty preukázali pevný záväzok a účinné riadenie krízy s cieľom obnoviť stabilné podmienky na trhu, čo je nevyhnutné z hľadiska dôvery; vyjadruje presvedčenie, že historicky prvé stretnutie hláv štátov a vlád štátov eurozóny, ktoré prijali rozhodnutia takéhoto rozsahu, si vyžaduje ďalšie pokračovanie;

5.   poznamenáva, že dôsledky tejto krízy presahujú rámec finančných trhov, predovšetkým z hľadiska životaschopnosti podnikateľského prostredia, pracovných miest, osobných financií a malých a stredných podnikov (MSP), a že by nebolo bývalo možné predvídať, aký by mala dosah, keby vnútroštátne orgány, Európska centrálna banka (ECB) a ostatné centrálne banky neboli zaviedli opatrenia na obnovu dôvery vo finančný systém;

6.   zdôrazňuje potrebu opatrení vzhľadom na finančnú stabilitu a systémové riziká; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v tomto čase narušenia hospodárskej rovnováhy oživili lisabonskú agendu a do konca tohto roku v záujme ochrany pracovných miest a príjmov občanov EÚ upravili vnútroštátne reformné programy členských štátov;

7.   vyjadruje presvedčenie, že udržateľné a na rast orientované makroekonomické prostredie je potrebné; pripomína rozhodujúci význam trvalého prístupu občanov a MSP k úverom a význam investícií do infraštruktúry EÚ v záujme zamedzenia dramatickému poklesu hospodárskeho rastu a zamestnanosti; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tomto ohľade mohla zohrávať EIB;

Stratégia východiska z finančnej krízy

8.   vyjadruje odhodlanie podporovať opatrenia, ktoré môžu trhom navrátiť likviditu, aby sa podnikom a fyzickým osobám opäť sprístupnili úverové možnosti; uvedomuje si potrebu opätovne uistiť daňových poplatníkov o tom, že všetky prijaté opatrenia budú odzrkadľovať ich obavy, a poznamenáva, že obnova finančnej stability má rozhodujúci význam pre budúci hospodársky rast; vyzýva členské štáty, aby preskúmali fungovanie súčasného finančného systému, ak myslia vážne svoju ochotu obnoviť dôveru vo finančné trhy a riešiť finančnú krízu na globálnej úrovni;

9.   s potešením víta rýchlu a rozsiahlu reakciu Komisie v súvislosti s uplatňovaním pravidiel poskytovania štátnej pomoci na opatrenia prijaté v súvislosti s finančnými inštitúciami; v súvislosti s prísnym monitorovaním núdzových opatrení vyzýva Komisiu, aby vytvorila interdisciplinárny tím vrátane odborníkov z generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, výborov 3. úrovne a Európskeho systému centrálnych bánk s cieľom zhromažďovať poznatky a know-how a zabezpečiť vyvážené, nestranné a vysokokvalitné rozhodnutia vo všetkých členských štátoch;

10.   oceňuje, že rozhodnutie Komisie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude vypracovať štruktúru dohľadu, ktorá bude trvalo udržateľná, vybudovaná na pevných základoch a bude umožňovať lepšiu integráciu a koordináciu medzi odvetviami a na cezhraničnej úrovni; zdôrazňuje význam toho, aby sa tejto skupine v krátkom čase udelil presný mandát a aby podávala správy Rade, Komisii a Európskemu parlamentu;

11.   schvaľuje vytvorenie "jednotky pre finančné krízy" a žiada Komisiu, aby v krátkom čase schválila podmienky jej fungovania a spolupráce s ustanovenou skupinou na vysokej úrovni; dôrazne kritizuje, že Európsky parlament nemá v tejto krízovej jednotke účasť; podporuje vytvorenie výkonnejšieho systému včasného varovania, ktorý by riadila Komisia a ECB a ktorý by mal koordinačné a výkonné právomoci a na ktorom by sa mali zúčastňovať výbory 3. úrovne;

12.   schvaľuje rozhodnutie Rady posilniť úlohu EIB ako poskytovateľa úverov a vypožičiavateľa;

13.   vyjadruje znepokojenie nad rizikom na finančných trhoch v dôsledku rozsahu štátnych balíkov pomoci a považuje za dôležité, aby sa v záujme daňových poplatníkov a rozpočtov členských štátov vždy, keď sa vynakladajú verejné finančné prostriedky na záchranu finančných inštitúcií, zároveň uskutočňoval aj verejný dohľad, zlepšenia v oblasti riadenia, obmedzenia v odmeňovaní, zvýšenie zodpovednosti voči verejným orgánom a investičné stratégie pre reálne hospodárstvo;

Zlepšovanie regulácie

14.   vyzýva Radu, aby konala spoločne s Európskym parlamentom, a žiada Komisiu, aby uplatnila svoju právomoc iniciatívy a navrhla opatrenia na posilnenie regulačného rámca a rámca dohľadu EÚ a krízového riadenia na regulačnej úrovni EÚ;

15.   zdôrazňuje potrebu starostlivo zhodnotiť príčiny súčasnej finančnej krízy, najmä primeranosť dohľadu a súlad s platnými pravidlami; opakovane požaduje legislatívne opatrenia, týkajúce sa najmä bankovej regulácie a dohľadu, úlohy úverových ratingových agentúr, sekuritizácie a dohľadu nad sekuritizáciou, hedžových fondov a iných foriem nových inštitúcií, úlohy špekulácií, požiadaviek transparentnosti, pravidiel týkajúcich sa zatvorenia finančných subjektov, klíringu mimoburzových (OTC) trhov a mechanizmov predchádzania krízam; víta návrh Komisie zvýšiť minimálnu ochranu bankových vkladov a potvrdzuje svoj záväzok urýchlene návrh zanalyzovať;

16.   opakovane zdôrazňuje potrebu posilniť Lamfalussyho proces tak, ako požaduje vo svojom uznesení z 9. októbra 2008 s odporúčaniami Komisii o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti(1) , vrátane dohľadu nad najväčšími cezhraničným finančnými skupinami prostredníctvom kolégií a stanovenia jasného právneho postavenia a posilnenia výsad výborov 3. úrovne, ako prostriedku zlepšenia dohľadu v EÚ a posilnenia medzinárodného dialógu a koordinácie politík v tejto oblasti;

17.   zdôrazňuje, že krízu, ktorá presahuje rámec vnútroštátnych jurisdikcií, nemôžu riešiť jednotlivé vnútroštátne orgány samostatne, a že pri cezhraničných krízach má kľúčový význam spolupráca a vzájomná dôvera medzi orgánmi dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu a zodpovedné vnútroštátne orgány, aby spoločne vypracovali vhodné návrhy efektívneho krízového riadenia a predložili ich Európskemu parlamentu na ďalšie posúdenie; poukazuje na dôležitosť úzkej koordinácie na úrovni EÚ pri stretnutiach skupiny G8 a vyjadruje pevné presvedčenie, že je potrebná celosvetová reakcia na krízu, ktorá by mala podporiť vytvorenie nového medzinárodného finančného poriadku, spolu s reformou bretton-woodskych inštitúcií;

18.   víta iniciatívu, ktorej cieľom je čo najskôr presadiť medzinárodnú konferenciu na prerokovanie opatrení v oblasti regulácie a dohľadu, ktoré treba prijať v reakcii na súčasnú krízu; vyjadruje presvedčenie, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu pri rokovaniach o budúcnosti medzinárodnej finančnej štruktúry; žiada Európsku radu a Komisiu, aby do tohto procesu zapojili Európsky parlament;

19.   naliehavo vyzýva Komisiu o bezodkladné predloženie svojho návrhu na preskúmanie smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov(2) ;

Lisabonská zmluva

20.   opätovne pripomína, že rešpektuje výsledok írskeho referenda a výsledky ratifikačných postupov v ostatných členských štátoch a domnieva sa, že je možné upokojiť obavy, ktoré vyjadrili obyvatelia Írska, aby sa pred európskymi voľbami zabezpečilo riešenie prijateľné pre všetkých; je pripravený ponúknuť írskej vláde a parlamentu akúkoľvek pomoc, o ktorú požiadajú v súvislosti s predložením súboru návrhov, ktoré zabezpečia širší a informovanejší konsenzus írskej verejnej mienky o budúcnosti Írska v reformovanej a posilnenej EÚ a ktoré budú akceptovateľné pre partnerov Írska v EÚ;

21.   vyzýva Európsku radu, aby na svojom nadchádzajúcom zasadnutí určila spôsob a harmonogram, ako tento výsledok dosiahnuť;

Energia a zmena klímy

22.   zastáva názor, že ciele EÚ týkajúce sa klímy na obdobie po roku 2012 by sa nemali spochybňovať v dôsledku súčasnej finančnej krízy; zaväzuje sa k úzkej spolupráci s Radou a Komisiou s cieľom v čo najkratšom možnom čase dosiahnuť efektívnu a realizovateľnú dohodu o zmene klímy a o energetickom balíku; zdôrazňuje však, že pre priemysel, zamestnancov a spotrebiteľov v EÚ je kľúčové, aby sa opatrenia zamerané na splnenie týchto cieľov dôkladne vyhodnotili v záujme identifikácie ich vplyvu na odvetvovú a všeobecnú konkurencieschopnosť podnikov z EÚ; pripomína Rade, že ide o spolurozhodovací postup, pri ktorom sa požaduje kvalifikovaná väčšina;

23.   vyzýva Radu, aby zachovala navrhované ambiciózne ciele dosiahnutia povinného 20 % podielu trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie v celkovej konečnej spotrebe energie Spoločenstva a povinného 10 % podielu energie z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy každého členského štátu do roku 2020;

24.   berie na vedomie, že Európska rada potvrdila, že sa prikročí k 30 % zníženiu emisií v prípade, ak sa dosiahne medzinárodná dohoda a za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny by sa zaviazali k porovnateľným zníženiam emisií a hospodársky pokročilejšie rozvojové krajiny by primerane prispeli v súlade so svojimi záväzkami a možnosťami;

25.   opätovne pripomína, že pre priemysel EÚ má kľúčový význam zavedenie potrebných flexibilných opatrení pre odvetvia, ktoré sú najviac vystavené tzv. delokalizácii/úniku emisií uhlíka a strate konkurencieschopnosti;

26.   upriamuje pozornosť na skutočnosť, že potenciál zachytávania a skladovania oxidu uhličitého (CCS) pri zásadnom znižovaní emisií CO2 v zariadeniach v odvetví energetiky a priemyslu uznal okrem iných aj Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC); vyzýva preto Radu, aby zabezpečila primerané financovanie 12 demonštračných projektov, o ktoré žiadal, a to, tak, aby sa mohli spustiť v roku 2015;

27.   pripomína, že je potrebné zahrnúť návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (KOM(2007)0856), medzi legislatívne návrhy do balíka týkajúceho sa zmeny klímy a energetiky;

Bezpečnosť dodávok energie

28.   požaduje jednoznačný politický záväzok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ spolu s nárastom využívania pôvodných zdrojov, decentralizovanou výrobou energie a opatreniami zameranými na úsporu energie, k podpore obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a iných nízkouhlíkových zdrojov energie, k presadzovaniu diverzifikácie dodávok energie a k znižovaniu závislosti na dovážaných fosílnych palivách, pretože ide o najlogickejšiu reakciu na vyššie ceny ropy; je presvedčený, že po týchto strategických opatreniach by mali nasledovať rozsiahle finančné prísľuby v oblasti výskumu a vývoja;

29.   vyzýva Radu a Komisiu, aby s odhodlaním nasledovali odporúčania Európskeho parlamentu zamerané na spoločnú vonkajšiu európsku energetickú politiku, najmä podporovaním jednotnosti EÚ pri rokovaniach s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami, hájením záujmov EÚ ako celku, rozvíjaním účinných diplomatických vzťahov v energetike, prijímaním efektívnejších mechanizmov riešenia krízových situácií a zaručením diverzifikácie dodávateľov energie; pripomína, že na tento účel treba prijať stratégiu, ktorú by dopĺňali potrebné vykonávacie nástroje; vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť vybudovaniu potrebných prepojení, ktoré chýbajú najmä vo východnej časti Európy;

30.   víta výzvu Rady na posilnenie a doplnenie dôležitej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby realizovala transeurópske energetické siete a vytvorila plán prioritného prepojenia bez toho, aby sa zanedbal príjem skvapalneného zemného plynu, regasifikačná infraštruktúra a skladovacie zariadenia; víta osobitnú pozornosť venovanú izolovaným regiónom EÚ; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja európskych kapacít prepojenia a infraštruktúry rozvodných sietí s cieľom umiestniť na trh vyšší podiel energie z veterných elektrární na morských pobrežiach; konštatuje, že cezhraničné prepojenia budú vyžadovať osobitné opatrenia, napríklad preferenčné financovanie alebo oslobodenie od daní; poukazuje na to, že dostavba chýbajúcich prepojení v rámci transeurópskych sietí zlepší bezpečnosť dodávok a zároveň prispeje k dobudovaniu vnútorného trhu;

31.   zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu so susednými krajinami v oblasti Čierneho mora pomocou inštitucionálnych a viacstranných dojednaní vrátane otázok súvisiacich s bezpečnosťou dodávok a prepravy energie, ako aj transparentnosti fungovania trhu;

32.   poukazuje na to, že bezpečnosť dodávok energie je pre EÚ prioritou; v tejto súvislosti kladie dôraz na to, že vypracovanie spoločných projektov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie musí zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodávok energie, pričom treba zároveň zabezpečiť súlad s cieľmi stanovenými v Lisabone a Göteborgu;

33.   zdôrazňuje, že energetická účinnosť nie je len najefektívnejším spôsobom znižovania emisií skleníkových plynov, ale má aj priame pozitívne dôsledky na hospodárstvo v podobe nižších nákladov na palivá a zvýšenej kúpnej sily spotrebiteľov pre ostatný tovar a služby; vyzýva členské štáty, aby urýchlili realizáciu politiky energetickej účinnosti a vykonávanie platných právnych predpisov;

34.   domnieva sa, že plne funkčný vnútorný trh má rozhodujúci význam pre bezpečnosť dodávok; konštatuje, že energetický trh EÚ ešte nie je úplne dobudovaný a že jeho riadne fungovanie je nevyhnutnosťou; víta výzvu na dokončenie legislatívneho balíka o vnútornom energetickom trhu pred skončením tohto volebného obdobia; vyzýva Radu, aby začala rokovania s Európskym parlamentom o tomto balíku na základe politickej dohody, ktorú 10. októbra 2008 dosiahla Rada pre energetiku;

Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle

35.   víta iniciatívu francúzskeho predsedníctva týkajúcu sa Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle, keďže podporuje súdržný a vyvážený prístup k migrácii prostredníctvom dvoch cieľov: poskytovanie legálnych ciest migrácie a súčasné riešenie nelegálnej migrácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že spoločná prisťahovalecká politika by sa mala zakladať na predpoklade, že prisťahovalci sú jednotlivými členmi spoločnosti a potenciálnymi občanmi; zastáva názor, že okrem toho by sa členské štáty mali snažiť o zavedenie jasných a účinných politík sociálneho začleňovania a integrácie; nazdáva sa preto, že tento pakt musia dopĺňať konkrétne legislatívne návrhy;

36.   súhlasí s Radou, že Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle by mal poskytnúť rámec pre opatrenia budúcich predsedníctiev;

Opatrenia v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady z 1. septembra 2008

37.   zastáva názor, že konflikty na Kaukaze sa nemôžu riešiť vojenskou silou, a tvrdo odsudzuje všetkých, ktorí sa uchýlili k použitiu sily a násilia, aby zmenili situáciu na odtrhnutých gruzínskych územiach, v Južnom Osetsku a Abcházsku;

38.   pripomína neprimeranú vojenskú akciu Ruska v Gruzínsku začiatkom augusta 2008 a rozsiahlu inváziu do tejto krajiny, ako aj jednostranné rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť Abcházska a Južného Osetska;

39.   vyzýva Rusko, aby rešpektovalo suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska a nenarušiteľnosť jeho hraníc uznaných všetkými členskými štátmi EÚ;

40.   zdôrazňuje, že EÚ musí prehodnotiť svoju politiku voči Rusku, ak by Rusko nesplnilo svoj záväzok vyplývajúci z dohôd uzavretých 12. augusta 2008 a 8. septembra 2008;

41.   víta stanovisko Rady k situácii v Gruzínsku; pripomína záväzky vyplývajúce z dohôd uzavretých 12. augusta 2008 a 8. septembra 2008; poukazuje na to, že stiahnutie ruských jednotiek z oblastí susediacich s Južným Osetskom a Abcházskom je ďalším nevyhnutným krokom; žiada, aby sa utečencom umožnil bezpečný a rýchly návrat v sprievode pozorovateľov EÚ prítomných v oblasti; vyjadruje poľutovanie nad zlyhaním rokovaní medzi Ruskom a Gruzínskom, ktoré sa uskutočnili 15. októbra 2008 v Ženeve;

42.   vyjadruje ďalej poľutovanie na tým, že monitorovacej misii EÚ (EUMM) v Gruzínsku nie je umožnený vstup do dvoch odtrhnutých oblastí, v ktorých Rusko plánuje umiestniť ozbrojené sily v počte 7600 mužov a nahradiť tak malý kontingent ruských mierových síl rozmiestnených v oboch oblastiach po uzavretí dohôd o prímerí v rokoch 1992 až 1994;

43.   očakáva závery medzinárodnej konferencie darcov o Gruzínsku, ktorá sa konala 22. októbra 2008; víta záväzok Komisie poskytnúť Gruzínsku pevnú politickú, finančnú a praktickú podporu; žiada Komisiu, aby predložila a rýchlo uskutočnila opatrenia zamerané na obnovu oblastí konfliktu a aby zvýšila humanitárnu pomoc s cieľom presídliť ľudí postihnutých vojnou a poskytnúť im prístrešok pred zimou;

44.   konštatuje, že všetky otvorené otázky sa musia vyriešiť na medzinárodnej konferencii v Ženeve, najmä čo sa týka situácie a budúcnosti Južného Osetska a Abcházska, ako aj pretrvávajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v Achalgori a Perevi v Južnom Osetsku a v Kodori Gorge v Abcházsku, a že pokým sa tak nestane, nemôže dôjsť k úplnej normalizácii vzťahov medzi EÚ a Ruskom;

45.   pripomína ruským orgánom, že je dôležité zabezpečiť, aby osoby a mimovládne organizácie zasadzujúce sa o ochranu ľudských a občianskych práv mohli vykonávať svoju činnosť v súlade so záväzkom Ruska voči Rade Európy a bez zastrašovania;

46.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili selektívne uplatňovanie nástroja európskeho susedstva a partnerstva a Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva voči Bielorusku tak, že občianskej spoločnosti Bieloruska poskytnú viac podpory; zdôrazňuje, že bieloruská demokratická opozícia sa musí v plnej miere zúčastňovať na dialógu medzi EÚ a Bieloruskom;

47.   vyzýva Radu a Komisiu, aby rozvinuli s bieloruskými orgánmi skutočný dialóg založený na podmienenom a postupnom princípe s využitím porovnávaní, harmonogramov, revíznych doložiek a primeraných finančných prostriedkov;

48.   víta podporu Európskej rady Východnému partnerstvu, ktorého návrh v súčasnosti vypracúva Komisia, s cieľom posilniť vzťahy medzi EÚ a jej východnými susedmi; zdôrazňuje, že toto partnerstvo musí mať konkrétny a hmatateľný obsah, predovšetkým pokiaľ ide o slobodu pohybu a voľný obchod, ale aj dostatočné finančné zdroje v rámci rozpočtu EÚ;

o
o   o

49.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0476.
(2) Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38.

Posledná úprava: 26. augusta 2009Právne oznámenie