Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2008 o verejných financiách v HMÚ 2008 – Úloha kvality verejných financií v riadiacom rámci EÚ (KOM(2008)0387),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2007 o verejných financiách v HMÚ 2007 – Zabezpečenie účinnosti preventívnych opatrení PSR (KOM(2007)0316),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2008 o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v HMÚ 2006(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o verejných financiách v HMÚ –2004(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o výročnej správe o eurozóne za rok 2007(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006(4) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskej politiky na rok 2007(7) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2005 o prínose daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007(8) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o o uplatňovaní rodového hľadiska v rozpočtovom procese(9) ,

–   so zreteľom na uznesenie Európskej rady z 12. a 13. decembra 1997 o koordinácii hospodárskej politiky v tretej etape HMÚ a o článkoch 109 a 109b Zmluvy o ES, priložené k záverom Rady zo schôdze Európskej rady v Luxemburgu 12. a 13. decembra 1997,

–   so zreteľom na závery predsedníctva po zasadnutí Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008 a na závery mimoriadnej schôdze Rady Ecofin zo 16. decembra 2008, pokiaľ ide o riadenie finančnej krízy,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 4. novembra 2008 o medzinárodných iniciatívach v reakcii na finančnú krízu a o príprave na celosvetový summit o finančnej kríze,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–   so zreteľom na závery predsedníctva v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. októbra 2008 o posilnení regulácie a dohľadu nad finančnými trhmi,

–   so zreteľom na schôdzu hláv štátov a vlád euroskupiny z 12. októbra 2008 zameranú na prijatie koordinovaného záchranného plánu na riešenie ekonomickej krízy,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 7. októbra 2008 o okamžitých reakciách na finančné otrasy a na uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2008 o zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2008(10) ,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 14. mája 2008 o zabezpečení budúcej efektívnosti a účinnosti sociálnych výdavkov a ďalších krokoch pri analýze kvality verejných financií,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin z 9. októbra 2007 o kvalite verejných financií: modernizácii verejnej správy,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin z 10. októbra 2006 o kvalite verejných financií,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0507/2008),

A.   keďže kvalitné verejné financie zamerané na trvalú udržateľnosť rozvoja sú našou povinnosťou voči budúcim generáciám, čo je ešte dôležitejšie v súčasnej chaotickej situácii na finančných trhoch,

B.   keďže je potrebné rozvíjať politiky kvalitných verejných financií koordinovaných na úrovni Spoločenstva a najmä v eurozóne, ktoré budú stanovené a hodnotené na základe jednotných spoločných mechanizmov a zamerané na podporu dlhodobého rastu, s cieľom reagovať na problémy súvisiace s demografickými zmenami, globalizáciou a zmenou klímy,

C.   keďže cieľom verejných financií je podporovať makroekonomický rámec, poskytovať verejné služby a tovar a zároveň vyrovnávať zlyhania trhu a externality,

D.   keďže koncepčný a operačný rámec kvalitných verejných financií zameraných na rast, ktorý bude zároveň základným referenčným bodom pri ich hodnotení, nemožno oddeliť od skutočnosti, že rozpočtové politiky a politiky verejných výdavkov členských štátov musia byť zamerané na udržanie a inováciu sociálneho štátu a sociálneho zabezpečenia a prerozdeľovanie zdrojov,

E.   keďže nízka úroveň verejných investícií v EÚ (menej ako 3 % HDP ) a ich roztrieštenosť majú negatívne dôsledky na cieľ udržateľného a dlhodobého a rastu, ktorý si vyžaduje cielené verejné výdavky stanovené na základe priorít,

F.   keďže pri analýze a hodnotení verejných financií a ich vyhliadok na trvalú udržateľnosť je potrebné a vhodné zohľadňovať rodové hľadisko,

Zmena trendu v rokoch 2007 až 2008 - hospodárska a finančná kríza a vyhliadky do budúcnosti

1.   konštatuje, že z analýzy situácie týkajúcej sa verejných financií v roku 2007 a v prvej časti roku 2008 jasne vyplýva, že nastala zmena v v hospodárskom trende a že podľa najnovších ekonomických predpovedí dôjde k recesii, ktorú budú sprevádzať pretrvávajúca znížená miera inflácie a narastajúce rozdiely v príjmoch;

2.   vyjadruje znepokojenie nad súčasnou zložitou hospodárskou a finančnou situáciou v Európe a vo svete, ktorá spôsobuje bezprecedentnú nestabilitu, a všíma si novú dynamiku rozvoja vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom a zmeny hospodárskej a menovej politiky, v rámci ktorých sa na pozadí zlyhaní trhu, medzier v zákonoch a nedostatočného dohľadu opätovne stáva kľúčovým a nevyhnutným zásah verejného sektora, ktorý niekedy nadobúda podobu otvoreného zoštátňovania;

3.   poukazuje na to, že kríza v strategických sektoroch, najmä v oblasti financií a dopravy, podnecuje investovanie verejných zdrojov do akvizícií, pričom sa nevenuje pozornosť tomu, aby tieto záchranné opatrenia boli obmedzené len na to, čo je pre udržanie a rozvoj európskeho hospodárstva nevyhnutné a aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia nebudú slúžiť výlučne vnútroštátnym záujmom;

4.   považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili primerané hodnotenie dosahu verejnej podpory a účasti v hlavných odvetviach priemyslu a vo finančnom a úverovom sektore na verejné financie; takisto sa domnieva, že je užitočné, aby sa takýto dosah hodnotil vo vzťahu k hospodárskej súťaži, fungovaniu vnútorného trhu a udržiavaniu rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu;

5.   zdôrazňuje, že revidovaný pakt stability a rastu už umožňuje čeliť mimoriadne zložitým situáciám, a že finančná situácia a ciele stanovené v plánoch stability a konvergencie zostávajú kľúčové z hľadiska vyhliadok na ozdravenie a rast; v tomto ohľade plne podporuje najnovší záver predsedníctva po zasadnutí Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008, v ktorom sa zdôrazňuje pružnosť a trvalá udržateľnosť verejných financií v záujme rýchleho a neustáleho ozdravovania hospodárstva;

6.   pripomína význam koordinovaného prístupu na úrovni Spoločenstva v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom – v záujme občanov, daňových poplatníkov a verejných účtov – o to viac v čase, keď hrozí, že finančnú konsolidáciu a verejný dlh negatívne ovplyvnia verejné investície v prospech významných finančných a priemyselných subjektov;

7.   zdôrazňuje, že je aj v záujme občanov, daňových poplatníkov a verejných rozpočtov konať tak, aby každá intervencia a použitie verejných prostriedkov na záchranu finančných inštitúcií boli sprevádzané primeraným dohľadom, konkrétnymi zlepšeniami riadenia a obchodného správania daného podniku alebo inštitúcie, presným stanovením odmien riadiacich pracovníkov a jasnou zodpovednosťou voči orgánom verejnej moci; v tejto súvislosti považuje za užitočné, aby Komisia presadzovala usmernenia na zaručenie kompatibilnej a koordinovanej realizácie rôznych národných plánov;

8.   domnieva sa, že rozsiahle intervencie verejného sektora, ktoré uplatnili rôzne členské štáty na záchranu bankového a finančného odvetvia, budú mať jasné dôsledky na verejné financie a príjmy občanov; považuje preto za potrebné, aby sa daňové zaťaženie rozložilo rovnomerne a spravodlivo medzi všetkých daňových poplatníkov, čo zahŕňa na jednej strane primeranú úroveň zdaňovania všetkých finančných aktérov a na strane druhej postupné a výrazné znižovanie daňového zaťaženia nízkych a stredných príjmov a dôchodkov, s daňovými úľavami, úpravami sadzieb daní a kompenzáciou fiškálneho presunu tak, aby sa znížila chudoba, a to nielen v jej extrémnej forme, a aby sa podporovala spotreba a rast dopytu, a reagovať tak anticyklicky na súčasnú ekonomickú krízu, ktorá je predzvesťou recesie;

9.   zdôrazňuje, že európskymi makroekonomickými politikami sa musí urýchlene a koordinovane reagovať na riziko recesie a finančnej nestability; nabáda Komisiu a členské štáty, najmä v eurozóne, aby inteligentným a jednosmerným spôsobom využívali pružnosť paktu stability a rastu a vhodné anticyklické mechanizmy zamerané na štrukturálne zmeny, efektívne prideľovanie verejných prostriedkov, reštrukturalizáciu verejných výdavkov a investícií v záujme rastu v súlade s lisabonskými cieľmi a s osobitným dôrazom na úlohu malých a stredných podnikov;

10.   v tejto súvislosti pripomína potrebu spoločného prístupu, najmä v eurozóne, k mzdovým politikám, v rámci ktorých by sa počítalo s nárastom miezd v súlade so skutočnou infláciou a produktivitou, vzhľadom na to, že fiškálne a mzdové politiky sú silným a účinným nástrojom, pokiaľ ide o dopyt a hospodársku stabilitu a rast;

11.   víta skutočnosť, že sa začínajú vymedzovať oblasti rozhodovania, v rámci ktorých euroskupina vystupuje ako (hlavný) orgán politickej a ekonomickej koordinácie na poskytovanie okamžitých odpovedí a spoločne vypracovaných stratégií nielen v reakcii na hospodársku a finančnú krízu, ale aj v záujme revitalizácie makroekonomických politík a politík spoločných investícií, s cieľom zlepšiť vyhliadky na rast, zamedziť vážnym dôsledkom na verejné financie a finančnú stabilitu EÚ a prispieť k väčšej vyváženosti medzi hospodárskymi a menovými politikami v rámci EÚ;

12.   považuje za vhodné ustanoviť povinný mechanizmus konzultácií a koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi, najmä z euroskupiny, pred prijatím príslušných ekonomických opatrení, najmä v prípade opatrení, ktorými sa majú riešiť nestabilné ceny energie, surovín a potravín;

Trvalá udržateľnosť verejných financií a účinnosť preventívnej úlohy Paktu stability a rastu

13.   považuje trvalú udržateľnosť verejných financií za podmienku a prioritu nielen stability, rastu a stanovenia koncepcií politiky v oblasti makroekonomickej zamestnanosti a sociálnej a environmentálnej politiky každého členského štátu, ale aj budúcnosti hospodárstva a európskeho sociálneho modelu, ktorý je charakteristický pre vývin EÚ;

14.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad priamymi dôsledkami súčasnej svetovej finančnej krízy na trvalú udržateľnosť a kvalitu verejných financií členských štátov; znepokojuje ho najmä dosah takejto krízy na reálne hospodárstvo a platobnú bilanciu nových členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny a ktoré sú svedkami výrazného zníženia priamych zahraničných investícií;

15.   poukazuje na to, že deficit a verejný dlh majú negatívny vplyv na rast, pretože obmedzujú manévrovací priestor členských štátov v čase krízy; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli zvýšené úsilie pri konsolidácii svojich rozpočtov a znižovaní verejného dlhu v období rastu, čo sú podmienky dosiahnutia zdravej, konkurencieschopnej a trvalo udržateľnej európskej ekonomiky; poukazuje tiež na to, že nesprávne navrhnuté opatrenia na zníženie deficitu a verejného dlhu – napr. nepremyslené škrty vo verejných investíciách – majú nepriaznivý vplyv na možnosť dlhodobého rastu;

16.   konštatuje, že vzhľadom na nové medzinárodné okolnosti vyplývajúce zo súčasnej finančnej krízy a hospodárskej recesie, ktorá už začala ovplyvňovať zamestnanosť a rast v eurozóne, nebude jednoduché zabrániť rastúcim deficitom; navrhuje preto, aby členské štáty cielenejšie využívali pružnosť ustanovenú v pakte stability a rastu, aby tak podnietili obnovu a rast hospodárstva; upozorňuje na dôsledky súčasnej finančnej krízy na rozpočet a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, aký vplyv na verejné financie členských štátov bude mať použitie verejných fondov na záchranu národných finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv kritérií paktu stability a rastu v súčasnej situácii, keď je hospodársky rast pomalý a niekoľkým členským štátom hrozí recesia, a vyzýva na vyhodnotenie dôsledkov rastúcich nákladov spojených s úvermi na verejný dlh členských štátov;

17.   konštatuje, že revidovaný pakt stability a rastu riadne funguje; domnieva sa, že jeho opravné opatrenia sa v uplynulých rokoch uplatňovali uspokojivo, a zdôrazňuje význam preventívnych opatrení paktu stability a rastu ako dôležitého nástroja vzhľadom na trvalú udržateľnosť a zbližovanie finančných politík členských štátov, najmä štátov eurozóny;

18.   stotožňuje sa s názorom Komisie, čo sa týka významu preventívnej časti paktu stability a rastu, podpory členských štátov, im adresovaných výziev a výmeny osvedčených postupov; uznáva najmä, že táto časť by sa mala zakladať na strednodobom prístupe k rozpočtovým politikám a koordinácii na úrovni Spoločenstva, vzhľadom na to, že účinné opatrenia si vyžadujú spoločný postoj k problémom v oblasti hospodárskej a rozpočtovej politiky v EÚ a pevný politický záväzok riešiť ich anticyklickými opatreniami orientovanými rovnakým smerom;

19.   zdôrazňuje význam strednodobého cieľa ako osobitného cieľa rozpočtu naviazaného na hospodárske, fiškálne a príjmové politiky, ktorý treba dosiahnuť prostredníctvom makroekonomického dialógu, prispôsobeného špecifickej situácii každého členského štátu a stanoveného na viacročnom základe; naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili vierohodnosť a opodstatnenosť strednodobého cieľa, a to tak na národnej úrovni prostredníctvom užšieho zapájania vládnych rezortov, vnútroštátnych parlamentov a sociálnych partnerov (national ownership – zodpovednosť na celoštátnej úrovni), ako aj na miestnej úrovni (verejné financovanie na nižšej než celoštátnej úrovni) stanovením regionálneho paktu stability a rastu a strednodobých cieľov, pričom sa zohľadní vplyv miestnych verejných výdavkov a investícií na celoštátne verejné financie a na perspektívu rastu jednotlivých krajín;

20.   domnieva sa, že koherencia medzi viacročnými rozpočtovými programami a stanovovaním a plnením ročných rozpočtov má kľúčový význam; vyzýva členské štáty, aby boli dôslednejšie pri vypracúvaní makroekonomických predpovedí a aby viac koordinovali stanovovanie kritérií, časových harmonogramov a cieľov týkajúcich sa viacročných výdavkových rámcov, na zabezpečenie väčšej efektívnosti a účinnosti rozpočtových a makroekonomických politík na úrovni Spoločenstva;

21.   poukazuje na to, že členské štáty potrebujú ďalšie štrukturálne reformy a väčšiu rozpočtovú disciplínu, ako aj anticyklické fiškálne politiky, a zároveň musia znížiť rozpočtové schodky v časoch hospodárskeho rastu, aby boli lepšie pripravené na vyrovnanie sa s negatívnymi vonkajšími otrasmi;

22.   zdôrazňuje význam vypracúvania makroekonomických plánov na vyrovnanie sa s vonkajšími otrasmi (ako je finančná kríza v oblasti hypotekárnych úverov), v ktorých sa zohľadňuje nielen situácia v eurozóne, ale aj situácia zaostávajúcich ekonomík EÚ;

Verejné financie – kľúčový prvok širšieho a komplexnejšieho hospodárskeho prístupu

23.   poukazuje na to, že hlavný cieľ stabilného a konsolidovaného verejného financovania by sa mal definovať na základe záväzkov v rámci nového paktu stability a rastu a súčasne aj perspektívy lisabonskej stratégie z hľadiska rozvoja, rastu a hospodárskej súťaže, čo si vyžaduje štrukturálne reformy, ako aj štruktúry verejných výdavkov a zdaňovania, ktoré podporujú investície (do ľudského kapitálu, výskumu a inovácií, vzdelania a odbornej prípravy vrátane vysokoškolského vzdelania, zdravia, infraštruktúry, životného prostredia, bezpečnosti a spravodlivosti), ako aj prerozdelenie tohto príjmu v záujme podpory rastu sociálnej súdržnosti a zamestnanosti;

24.   zdôrazňuje, že ciele verejného financovania stanovené na základe integrovaných usmernení v novom lisabonskom cykle by mali súdržne a organicky spájať plány stability a konvergencie s vnútroštátnymi plánmi reforiem; je presvedčený, že pridaná hodnota zdravých európskych verejných financií orientovaných na rast by sa mala odraziť – najmä v eurozóne – v investičnej politike európskej verejnej infraštruktúry, stanovenej a koordinovanej na základe spoločných cieľov, ktoré možno financovať nielen z vnútroštátnych rozpočtov a (čiastočne) z rozpočtu EÚ, ale aj z nových európskych finančných nástrojov (napr. Eurobond alebo Európsky investičný fond), zameraných na trvalo udržateľný rast, produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ a eurozóny v medzinárodnom kontexte;

25.   považuje za vhodné ustanoviť povinný mechanizmus konzultácií s národnými parlamentmi a s Európskym parlamentom na koordinované vypracúvanie programov stability a konvergencie v súlade s paktom stability a rastu a národnými reformnými programami, podľa integrovaných lisabonských usmernení, a to tak, aby tieto programy boli vzájomne prepojené a predkladané spoločne, eventuálne každý rok na jeseň;

26.   súhlasí s tým, že demografické zmeny zvyšujú potrebu štrukturálnych zmien, najmä čo sa týka dôchodkových systémov, verejného zdravia a dlhodobej starostlivosti, a zdôrazňuje, že by bolo príliš jednostranné zamerať sa len na starnúce obyvateľstvo (a klesajúcu pôrodnosť) bez toho, aby sa bral do úvahy vplyv globalizácie vrátane nezadržateľného prílevu prisťahovalcov z tretích krajín, ktorého príčinou sú nielen ekonomické dôvody, ale aj vojny a klimatické katastrofy;

27.   poukazuje na dôležitosť politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia – pričom treba v patričnej miere zohľadňovať potreby jednotlivých generácií, pohlaví a ľudí – založenej na zásadách flexiistoty, a teda proaktívnch opatreniach na podporu miezd a príjmov prostredníctvom sociálneho dialógu, s dôrazom na rastúcu produktivitu bez toho, aby sa zanedbávali opatrenia na ochranu dôchodkov, a majúc na pamäti, že neprimerané dôchodky sú nielen sociálnym problémom, ale zapríčiňujú aj nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie a v dôsledku toho vyššie náklady na verejné financovanie;

28.   domnieva sa, že finančné trhy a služby začlenené do politík lisabonskej stratégie by mali byť prepojené na finančnú stabilitu a kontrolné mechanizmy poskytujúce ochranné záruky voči negatívnemu dosahu na rast a verejné financie; vyjadruje znepokojenie nad signalizovaním využívania derivátov a nových finančných nástrojov, najmä zo strany miestnych správ, ktoré môžu položiť na kolená miestne spoločenstvá;

29.   považuje za potrebné zaujať nový prístup k verejným financiám, ktorý bude systematický a koordinovaný medzi členskými štátmi, najmä z eurozóny, a ktorého cieľom bude podpora dlhodobého hospodárskeho rastu (a potenciálu rastu) a ktorý bude spočívať vo viacrozmernom rámci určovania a merania kvality verejných financií, ktorý európskemu hospodárstvu umožní odolávať vonkajším otrasom, reagovať na demografické problémy a otázky súvisiace s medzinárodnou hospodárskou súťažou a zaručiť sociálnu spravodlivosť a súdržnosť;

Kvalita verejného financovania: príjmy a výdavky

30.   považuje za nevyhnutné, aby sa členské štáty snažili uplatňovať politiky verejného financovania zamerané na kvalitu, ktoré sú konvergenčné a sú založené na metóde vyhodnocovania, zahrnujúcej ukazovatele a ciele, na ktorých stanovení a vymedzení by sa mali podieľať aj Európsky parlament a národné parlamenty; návrh Komisie považuje za užitočný a podporuje systém vyhodnocovania rozpočtových politík, ktorý by sa zameriava na osobitné aspekty, ako je rozvrhnutie, efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov, štruktúra a účinnosť príjmových systémov, výkonnosť a kvalita verejnej správy, stabilné rozpočtové hospodárenie a spôsob koordinácie politiky verejného financovania zameranej na kvalitu medzi členskými štátmi; vyzýva k väčšej porovnateľnosti vnútroštátnych rozpočtov s cieľom reagovať na uvedené ciele;

31.   naliehavo žiada členské štáty, aby prijali politiky verejného financovania zamerané na kvalitu a spolu s nimi aj systém vyhodnocovania rozpočtových politík, ako je zostavovanie rozpočtu založeného na výkonnosti (podľa modelu OECD) – zamerané na zlepšenie kvality verejných výdavkov posilnením prepojenia medzi prideľovaním zdrojov a výsledkami; konštatuje, že rozpočtovanie s prihliadnutím na rod je dobrým príkladom zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, metódy, ktorú navrhol a presadzoval samotný Európsky parlament a uplatňoval v rozličnej miere na miestnej i centrálnej úrovni v rôznych členských štátoch a ktorá by sa mala realizovať konzistentnejšie, a to aj na úrovni spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby stanovila metódy, usmernenia a ukazovatele zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ktoré umožnia porovnávanie a zosúlaďovanie finančných a makroekonomických politík členských štátov, a uznáva, že si to vyžaduje väčšiu účasť, a teda aj väčší zmysel pre zodpovednosť zo strany informovaných občanov;

32.   víta úvahy o spôsobe zavádzania kvality, efektívnosti a účinnosti do príjmového systému, ktoré iniciovala Komisia; domnieva sa, že daňové reformy v členských štátoch povedú k väčšiemu rastu iba vtedy, ak riadne zohľadnia osobitné podmienky konkrétneho inštitucionálneho a administratívneho systému, výrobného systému a trhu práce (najmä mieru zamestnanosti a veľkosti tieňovej ekonomiky) v každom členskom štáte;

33.   poukazuje na súčasné rozdiely daňovej povinnosti a daňových štruktúr členských štátov; uznáva, že je ťažké zaviesť jednotnú reformu zdaňovania, ktorá by viedla k väčšiemu rastu – vzhľadom na výhody (širší základ) a nevýhody (oslabenie zásady progresívnosti) zmeny priameho zdaňovania na nepriame, založené na spotrebe; zdôrazňuje však, že niektoré spoločné daňové reformné opatrenia by mohli výrazne zlepšiť účinnosť daňového systému a daňových príjmov, zvýšiť zamestnanosť, obmedziť deformácie a zvýšiť rast na úrovni Spoločenstva, a to:

34.   upozorňuje na skutočnosť, že daňové reformy zamerané na stabilné verejné financovanie, rast, efektívnosť, zjednodušenie, odstránenie deformácií a boj proti daňovým únikom, podvodom a daňovým rajom budú účinnejšie, ak sa budú medzi členskými štátmi, najmä v eurozóne, koordinovať a zjednocovať, pričom sa budú zohľadňovať možnosti rozvoja a konkurencieschopnosti vnútorného trhu;

35.   upozorňuje na hlavnú súčasť skladby verejných výdavkov zameranú na trvalo udržateľný rast a podčiarkuje, že kvalita a efektívnosť investícií do infraštruktúry a ľudského kapitálu – s dôrazom na služby všeobecného záujmu na základe predchádzajúceho vymedzenia potrieb ľudí a zloženia obyvateľstva, ako aj s osobitnou pozornosťou venovanou rodovej politike a demografickým zmenám – prispejú k rastu produktivity a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; poukazuje na to, že tlak na sociálne a zdravotné služby vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva možno znížiť investovaním do zdravotnej výchovy; zdôrazňuje, že verejné výdavky by sa mali reorganizovať prerozdelením rozpočtových položiek do sektorov posilňujúcich rast, efektívnejším a účinnejším využívaním verejných zdrojov a zriadením vhodnej integrovanej verejno-súkromnej siete;

36.   poukazuje na potrebu reformy a modernizácie verejnej správy, ktorá je v centre systému verejných výdavkov a príjmov, a na zabezpečenie, aby verejná správa spĺňala kritériá súvisiace s efektívnosťou, výkonnosťou, produktivitou, zodpovednosťou a vyhodnocovaním výsledkov, prispôsobené štruktúre verejnej správy a vnútroštátnym a miestnym inštitúciám členských štátov, pričom sa náležite zohľadnia záväzky a možnosti, ktoré vyplývajú z činnosti EÚ, a zabezpečí sa, aby verejný sektor používal stabilné rozpočty a prispieval ku konkurencieschopnosti hospodárstva;

37.   zdôrazňuje hlavnú úlohu stabilného rozpočtového hospodárenia, založeného na súbore pravidiel a postupov zameraných na stanovenie spôsobu prípravy a plnenia verejných rozpočtov, ich monitorovanie v strednodobom výhľade, pričom sa zohľadňuje rozpočtová konsolidácia a reorganizácia verejných výdavkov, spolu s tým metóda analýzy kontextu (na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni), definovanie cieľov vrátane predbežného a následného vyhodnocovania vplyvov, overovanie a vyhodnotenie výsledkov a výkonov a mechanizmy prispôsobovania zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti; domnieva sa, že pravidlá fiškálneho riadenia by sa medzi členskými štátmi a najmä v eurozóne mali homogenizovať a prispôsobovať danej situácii, pokiaľ ide o termíny a ciele, domnieva sa tiež, že tieto pravidlá by mali byť spojené s hospodárskym riadením, s cieľom podporovať spoločné rozpočtové hospodárske a investičné možnosti zamerané na rovnaké ciele, aby sa optimalizovala účinnosť a aby mohol pôsobiť multiplikačný účinok, a zároveň aby sa dosiahli výrazné výsledky, ktoré sú ešte potrebnejšie v ťažkej hospodárskej situácii, v akej sa v súčasnosti nachádzame; domnieva sa, že nekoordinovaným vnútroštátnym plánom na obnovenie ekonomiky hrozí, že sa navzájom zneutralizujú; v tejto súvislosti sa nazdáva, že vnútroštátne rozpočty by sa mali vypracúvať na základe spoločných ekonomických výhľadov a analýz;

38.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti zriadili koordinačný mechanizmus kontroly a vyhodnocovania kvality rozpočtových politík členských štátov, ktorý bude úzko spätý s mechanizmom paktu stability a rastu a ktorý bude realizovať integrované usmernenia lisabonskej stratégie založené na systematickom podávaní správ o hodnotení politiky verejného financovania zameranej na kvalitu prostredníctvom zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ako aj na pravidelných revíziách politiky verejného financovania zameranej na kvalitu;

o
o   o

39.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 780. (2) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 132. (3) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 569. (4) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 125. (5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0057. (6) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 422. (7) Ú. v. EÚ C 287E, 29.11.2007, s. 535. (8) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 441. (9) Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 746. (10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0506.