Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme
Európsky parlament
,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 260(III)A z 9. decembra 1948 o genocíde,
– so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(1)
,
– so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 25. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,
– so zreteľom na svoje vyhlásenie prijaté 23. septembra 2008(2)
, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu,
– so zreteľom na mnoho svojich predchádzajúcich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945(3)
, uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor(4)
a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici(5)
,
– so zreteľom na komisie pre pravdu a spravodlivosť zriadené v rôznych častiach sveta, ktoré pomohli ľuďom žijúcim pod nadvládou početných niekdajších diktátorských a totalitných režimov prekonať rozdiely a dosiahnuť zmierenie,
– so zreteľom na vyhlásenia svojho predsedu a politických skupín zo 4. júla 2006 pri príležitosti 70. výročia štátneho prevratu generála Franka v Španielsku,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže historici sa zhodujú na tom, že historické skutočnosti nie je možné úplne objektívne interpretovať a objektívne historické svedectvá neexistujú; keďže však profesionálni historici využívajú na štúdium minulosti vedecké nástroje a snažia sa byť čo najnestrannejší,
B. keďže nijaký politický orgán ani politická strana nemá monopol na interpretáciu histórie a tieto orgány a strany sa nemôžu vyhlasovať za objektívne,
C. keďže oficiálne politické interpretácie historických skutočností by sa nemali vnucovať prostredníctvom väčšinových rozhodnutí parlamentov; keďže parlament nemôže vydávať zákony o minulosti,
D. keďže hlavným cieľom európskeho integračného procesu je zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v budúcnosti a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú vhodné mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa,
E. keďže nesprávne interpretácie histórie môžu podporovať politiky vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus,
F. keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudovali základy na zmierenie založené na pravde a spomienkach,
G. keďže totalitné a diktátorské režimy v Európe počas 20. storočia deportovali, väznili, mučili a vyvraždili milióny obetí; keďže však musí byť uznaná ojedinelosť holokaustu,
H. keďže dominantnou historickou skúsenosťou západnej Európy bol nacizmus, kým krajiny strednej a východnej Európy majú skúsenosti s komunizmom aj nacizmom; keďže je nutné snažiť sa o pochopenie dedičstva týchto krajín, ktoré zažili dvojnásobnú diktatúru,
I. keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a zároveň spôsobom prekonania hlbokej priepasti a nepriateľstva v Európe prostredníctvom spolupráce, integrácie, skončenia vojny a upevňovania demokracie v Európe,
J. keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska, ktoré trpeli pod dlhodobou nadvládou fašistických režimov, pomohlo upevniť demokraciu na juhu Európy,
K. keďže Európa nebude nikdy zjednotená, ak nedokáže dosiahnuť spoločný názor na svoje dejiny, neuzná nacizmus, stalinizmus a fašistický a komunistický režim ako spoločné dedičstvo a nepovedie úprimnú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch v minulom storočí,
L. keďže zjednotená Európa v roku 2009 oslávi 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a vo východnej Európe a pádu berlínskeho múru, čo by mala byť príležitosť na zvýšenie povedomia o minulosti, ako aj na uznanie úlohy demokratických občianskych iniciatív, a podnetom na posilnenie pocitov spolupatričnosti a súdržnosti,
M. keďže takisto treba spomínať aj na tých ľudí, ktorí aktívne odporovali totalitnému režimu a ktorí by pre svoje odhodlanie, vernosť ideálom, česť a odvahu mali zaujať miesto v povedomí Európanov ako hrdinovia doby totality,
N. keďže z pohľadu obetí nie je podstatné, ktorý režim a prečo ich pripravil o slobodu alebo ich mučil či zavraždil,
1. vyjadruje úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;
2. opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásadu právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;
3. zdôrazňuje dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, pretože bez pravdy a pamäti nemôže prísť k zmiereniu; opätovne potvrdzuje svoj jednotný postoj proti všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;
4. pripomína, že posledné zločiny proti ľudskosti a akty genocídy v Európe sa diali ešte v júli 1995, a že stálu pozornosť treba venovať boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym a totalitným myšlienkam a tendenciám;
5. zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať zber dôkazov a záznamov dosvedčujúcich pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu;
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty aj po 20 rokoch od pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe stále príliš obmedzujú prístup k dokumentom, ktoré sú dôležité z osobných dôvodov alebo sú potrebné na vedecké účely; požaduje, aby všetky členské štáty vynaložili skutočnú snahu o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých služieb vnútornej bezpečnosti, tajnej polície a spravodajských služieb, pričom je nutné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento proces nezneužíval na politické účely;
7. rozhodne a jednoznačne odsudzuje všetky zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané všetkými totalitnými a diktátorskými režimami; obetiam týchto zločinov a ich rodinným príslušníkom vyjadruje sústrasť, pochopenie a uznanie ich utrpenia;
8. vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým sociálnym poriadkom dnešnej Európskej únie;
10. je presvedčený, že vhodná ochrana historickej pamäti, komplexné prehodnotenie európskych dejín a celoeurópske uznanie všetkých historických aspektov modernej Európy posilnia európsku integráciu;
11. v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali a obhajovali aktivity mimovládnych organizácii, akou je organizácia Memorial v Ruskej federácii, ktoré sa aktívne angažujú v skúmaní a zhromažďovaní dokumentov súvisiacich so zločinmi spáchanými počas stalinistického režimu;
12. pripomína svoju plnú podporu posilňovaniu medzinárodnej spravodlivosti;
13. požaduje zriadenie platformy európskej pamäti a svedomia, ktorá by podporovala vytváranie sietí a spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi špecializujúcimi sa na problematiku totalitných režimov, ako aj vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska/pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov;
14. požaduje posilnenie existujúcich relevantných finančných nástrojov na poskytovanie podpory pre odborný historický výskum uvedených otázok;
15. požaduje, aby sa vyhlásenie dňa 23. augusta ako celoeurópskeho dňa spomienky na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov pripomínalo nestranne a s úctou;
16. je presvedčený, že konečným cieľom odhaľovania a posudzovania zločinov spáchaných komunistickými totalitnými režimami je zmierenie, ktoré možno dosiahnuť uznaním zodpovednosti, žiadaním o odpustenie a podporou morálnej obrody;
17. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.