Európsky parlament,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007 (ďalej len "Lisabonská zmluva"),

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, v znení zmien a doplnení Jednotného európskeho aktu, Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2003 o reforme rozpočtového postupu: rôzne možné alternatívy z hľadiska revízie zmlúv(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013(4) ,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008 o prístupe k obnoveniu práce na Lisabonskej zmluve,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0183/2009),

A.   keďže Lisabonskou zmluvou sa zavádzajú významné zmeny v oblasti finančných prostriedkov EÚ, najmä v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov a rozhodovacích postupov,

B.   keďže Lisabonská zmluva ustanovuje zreteľnú hierarchiu medzi základnými aktmi v oblasti financií a rozpočtu Únie, čo prispieva k nevyhnutnému vyjasneniu rozhodovacieho systému,

C.   keďže viacročný finančný rámec, ktorý predstavuje viacročný program výdavkov vyjadrujúci politické priority EÚ v oblasti financií a ktorý obmedzuje výdavky Únie počas určitého obdobia, sa v Lisabonskej zmluve stáva záväzným právnym aktom založeným na vytvorení osobitného právneho základu pre prijatie nariadenia obsahujúceho tento rámec,

D.   keďže viacročné finančné rámce na jednej strane a volebné obdobia Európskeho parlamentu a funkčné obdobia Komisie na strane druhej sa časovo nezhodujú, až doteraz bol Európsky parlament čiastočne zbavovaný svojich právomocí v rozpočtovej oblasti, pretože Európsky parlament je často viazaný na finančný rámec, ktorý sa prerokoval a schválil počas predchádzajúceho volebného obdobia,

E.   keďže v prípade, že sa v harmonograme neuskutoční žiadna zmena, v niektorých volebných obdobiach Európskeho parlamentu nebude nikdy možné prijať zásadné rozhodnutia v oblasti rozpočtu, pretože finančný rámec schválený predchodcami sa vzťahuje na celé príslušné volebné obdobie,

F.   keďže nedostatočný rozsah rezerv v rámci každej z rozpočtových kapitol, ako aj znížené množstvo dostupných flexibilných mechanizmov veľmi sťažuje primeranú reakciu Únie na neplánované politické udalosti a hrozí, že ročný rozpočtový postup bude zbavený svojho významu,

G.   keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy si vyžaduje, aby sa inštitúcie Únie zodpovedné za rozhodovanie v oblasti financií a rozpočtu dohodli na optimálnom prechode na nové právne akty a nové rozhodovacie postupy,

H.   keďže na riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie sa musí rozpočet EÚ zohľadniť pri koordinácii rozpočtových stratégií členských štátov,

I.   keďže Európska rada z 11. a 12. decembra 2008 opäť potvrdila, že Lisabonská zmluva je potrebná na to, aby pomohla rozšírenej EÚ fungovať efektívnejšie, demokratickejšie a účinnejšie, a to aj na medzinárodnej scéne, a keďže načrtla prístup a právne záruky v reakcii na pochybnosti írskych voličov, aby mohla zmluva nadobudnúť platnosť do konca roku 2009 pri dodržaní cieľov a zámerov zmlúv,

Celkový kontext

1.   víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom Lisabonskej zmluvy v oblasti demokratickej kontroly a kontroly transparentnosti finančných prostriedkov EÚ; upozorňuje na potrebu posilnenia a prispôsobenia mechanizmov medziinštitucionálnej konzultácie a metód vnútornej spolupráce, aby Európsky parlament mohol plne využívať svoje nové právomoci;

Vlastné zdroje

2.   vyjadruje poľutovanie v súvislosti s vlastnými zdrojmi EÚ, že členské štáty nevyužili príležitosť na zavedenie systému skutočných vlastných zdrojov, ktorý by bol spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchšie vnímaný obyvateľmi a  podliehal by demokratickejšiemu rozhodovaciemu procesu;

3.   ľutuje predovšetkým, že nenastal žiadny pokrok v súvislosti so zapojením Európskeho parlamentu do stanovenia obmedzení a typu vlastných zdrojov, ktorými Únia disponuje; pripomína, že rozdelenie medzi rozhodovaním o príjmoch a rozhodovaním o výdavkoch ostáva zachované;

4.   víta však vynaložené úsilie v súvislosti s možnosťou prijatia opatrení na vykonanie rozhodnutia o vlastných zdrojoch vďaka mimoriadnemu legislatívnemu postupu, v ktorom Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu;

5.   vyzýva Radu čo najviac využívať túto možnosť, aby bol rozhodovací postup pružnejší;

Viacročný finančný rámec

6.   víta formalizovanie viacročného finančného rámca v Lisabonskej zmluve, ktorý sa tak stáva právne záväzným; pripomína, že viacročný finančný rámec ustanovuje plán výdavkov Európskej únie a obmedzuje jej výdavky počas určeného obdobia, čím prispieva k posilneniu rozpočtovej disciplíny;

7.   víta skutočnosť, že nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec, musí schváliť Európsky parlament a Rada spoločne prostredníctvom osobitného postupu;

8.   ľutuje však, že v Lisabonskej zmluve sa ponechala požiadavka jednomyseľného rozhodovania v Rade pri prijímaní viacročného finančného rámca, čím sa podstatne sťažuje rozhodovací postup a uprednostňuje prístup typu "najmenšieho spoločného menovateľa"; nabáda ďalej Európsku radu, aby čím skôr využila doložku, ktorá jej umožňuje jednomyseľne rozhodnúť o prijímaní viacročného finančného rámca kvalifikovanou väčšinou;

9.   ľutuje tiež, že Európsky parlament má v rámci nového postupu iba schvaľovacie právo, a nie skutočnú spolurozhodovaciu právomoc; trvá však na skutočnosti, ktorú ustanovuje Lisabonská zmluva, že inštitúcie musia v záujme konečného úspechu vyvinúť všetko potrebné úsilie už na začiatku postupu; vyzýva preto Radu, aby už od začiatku postupu bola prístupná pre štruktúrovaný politický dialóg s Európskym parlamentom, aby sa plne zohľadnili jeho priority;

10.   konštatuje, že Lisabonská zmluva ustanovuje, že viacročný finančný rámec sa bude vzťahovať nielen na "výšky súm" "ročných stropov pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórií výdavkov a ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky", ale aj na "akékoľvek iné ustanovenia potrebné pre hladký priebeh ročného rozpočtového postupu"(5) ;

Trvanie viacročného finančného rámca

11.   víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje finančné plánovanie na päť rokov, takže viacročný finančný rámec sa pod podmienkou, že sa uskutočnia potrebné úpravy, môže stanoviť tak, aby podľa možnosti zodpovedal volebnému obdobiu Európskeho parlamentu a funkčnému obdobiu Komisie, ako si to vyžaduje demokratická logika; zdôrazňuje, že môžu byť nutné špecifické opatrenia na plnenie potrieb konkrétnych politík v dlhodobých finančných obdobiach;

12.   podporuje preto prechod na viacročný finančný rámec na päť rokov, ale uvedomuje si, že dosiahnuť úplnú zhodu medzi viacročným finančným rámcom, volebným obdobím Európskeho parlamentu a funkčným obdobím Komisie môže byť ťažké, keďže sa domnieva, že bude potrebná aspoň jednoročná lehota na rokovania, aby každý nový Európsky parlament a každá nová Komisia mohli prijímať základné politicko-finančné rozhodnutia počas trvania svojho mandátu;

13.   veľmi kladne hodnotí začlenenie viacročného finančného rámca do celkovej logiky medziinštitucionálneho strategického plánovania (ktorého význam sa posilňuje aj v Lisabonskej zmluve) tak, ako to Výbor pre ústavné veci navrhuje vo svojej správe o inštitucionálnej rovnováhe(6) ;

14.   podporuje návrh sformulovaný v tejto správe, podľa ktorého musí nové kolégium komisárov pri predstavení svojho programu pre legislatívne obdobie predložiť návrhy týkajúce sa usmernení finančného rámca, ktoré považuje za nevyhnutné na uskutočnenie politických priorít v rámci svojho mandátu – priorít, ktoré sa po odsúhlasení programu legislatívneho obdobia medzi inštitúciami rozvinú prostredníctvom jeho návrhov vo viacročnom finančnom rámci;

15.   domnieva sa okrem iného, že kandidát na funkciu predsedu Komisie by už pri rozpravách na plenárnej schôdzi a pri vypočutí v parlamentných výboroch mal byť schopný poskytnúť informácie o predpokladanom finančnom vplyve politických cieľov, ktoré chce dosiahnuť nová Komisia;

16.   zdôrazňuje, že prechod na päťročný systém finančného plánovania, ako je uvedený vyššie, by si mohol vyžiadať predĺženie a úpravu súčasného viacročného finančného rámca až do konca roku 2016, aby tak budúci päťročný finančný rámec mohol nadobudnúť účinnosť aspoň na začiatku roka 2017(7) ; odporúča, aby sa rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci skončili v každom prípade do konca prvého trimestra roku 2016, aby tak rozpočtový postup na rok 2017 mohol prebiehať už na základe parametrov rámca, ktorý bude platný od roku 2017;

17.   zdôrazňuje, že rokovania by sa mali uskutočňovať takým spôsobom, aby umožnili inštitúciám zvážiť nadobudnutie účinnosti nového viacročného finančného rámca už v roku 2016;

18.   domnieva sa, že predĺženie a úprava súčasného viacročného finančného rámca by sa mala zvážiť v rámci strednodobého preskúmania v roku 2010;

Flexibilita

19.   zdôrazňuje, že právne záväzný charakter viacročného finančného rámca viac ako kedykoľvek predtým nabáda k zvýšenej flexibilite, aby Únia mohla reagovať na neplánované výzvy vnútri aj navonok dostatočne pružným a účinným spôsobom;

20.   upozorňuje na skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje predĺženie platnosti stropov a ďalších ustanovení viacročného finančného rámca zodpovedajúcich poslednému prebiehajúcemu roku, ak sa nový viacročný finančný rámec nemôže prijať pred ukončením platnosti predchádzajúceho viacročného finančného rámca; domnieva sa, že toto je ďalší argument v prospech zvýšenej flexibility;

21.   zdôrazňuje preto nevyhnutnosť posilnenia mechanizmov flexibility v rámci jednotlivých kapitol a medzi rôznymi kapitolami na jednej strane a prostredníctvom špecializovaných a využiteľných flexibilných nástrojov mimo stanovených rezerv na strane druhej;

22.   pripomína, že Výbor pre rozpočet sa bude musieť vyjadriť k týmto otázkam pri prijímaní svojej správy o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013;

Prechod od medziinštitucionálnej dohody k viacročnému finančnému rámcu

23.   pripomína, že ešte predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, je nevyhnutné v dostatočnom predstihu dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami o spôsobe prechodu súčasnej medziinštitucionálnej dohody na viacročný finančný rámec, ktorý bude podľa Lisabonskej zmluvy obsiahnutý v legislatívnom akte; pripomína, že na to, aby mohli národné parlamenty preskúmať návrhy legislatívnych aktov, je potrebné obdobie ôsmich týždňov;

24.   domnieva sa v tejto súvislosti, že bude potrebné dosiahnuť dohodu o tom, ktoré ustanovenia, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v medziinštitucionálnej dohode by mali prejsť do viacročného finančného rámca, ktoré by mali byť zaradené do budúceho rozpočtového nariadenia a, ktoré by mohli odôvodniť zachovanie medziinštitucionálnej dohody – prípadne obohatenej o nové ustanovenia – o rozpočtovej spolupráci; pripomína, že toto rozdelenie ustanovení súčasnej medziinštitucionálnej dohody sa musí uskutočniť so zreteľom na kritériá ustanovené v samotnej Lisabonskej zmluve;

Ročný rozpočtový postup

25.   veľmi priaznivo víta zrušenie rozdielu medzi povinnými výdavkami a nepovinnými výdavkami, čo má za následok právo Európskeho parlamentu rozhodovať o všetkých výdavkoch Únie rovnocenne s Radou;

26.   zdôrazňuje, že zrušenie rozdielu medzi povinnými a nepovinnými výdavkami nie je v rozpore s povinnosťou Únie dodržiavať svoje finančné záväzky, a víta, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva povinnosť Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zabezpečovať, "aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám"(8) ;

27.   konštatuje, že cieľom zmien v ročnom rozpočtovom postupe by malo byť jeho zjednodušenie prostredníctvom ustanovenia jediného čítania pre každú inštitúciu a zavedenia viacerých ustanovení určených na zjednodušenie dohody medzi oboma zložkami rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že tieto zmeny by mali umožniť obmedzenie byrokracie;

Úloha Komisie

28.   zdôrazňuje posilnenie úlohy Komisie, ktorá získala právo na iniciatívu v rozpočtovej oblasti a môže meniť svoj návrh rozpočtu až do zvolania zmierovacieho výboru;

29.   víta skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva úloha Komisie prijímať všetky nevyhnutné podnety na zblíženie postojov Európskeho parlamentu a Rady počas činnosti zmierovacieho výboru, a vyzýva ju, aby s cieľom dosiahnuť dohodu prebrala plnú zodpovednosť sprostredkovateľa medzi Európskym parlamentom a Radou;

Celkom nový prístup

30.   upozorňuje na skutočnosť, že nový postup umožňuje každej z inštitúcií v rámci návrhu rozpočtu iba jediné čítanie; zdôrazňuje, že nový postup a jeho jediné čítanie už v skutočnosti neumožňuje inštitúciám upraviť svoje stanovisko v druhom čítaní, ako to bolo možné v minulosti; je preto presvedčený, že tento postup si vyžaduje, aby Európsky parlament stanovil svoje politické priority v počiatočnom štádiu a aby na základe toho prispôsobil operatívny prístup a operatívnu organizáciu, čo umožní dosiahnuť všetky stanovené ciele;

31.   pripomína, že týmto jediným čítaním sa musia uplatniť politické priority Európskeho parlamentu, ale rovnako sa mu musí umožniť dosiahnuť dohodu s Radou kým zmierovací výbor ukončí svoju činnosť (alebo opätovne hlasovať o svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch veľkou väčšinou v prípade, že Európsky parlament schváli a Rada zamietne text zmierovacieho výboru);

32.   trvá preto na nevyhnutnosti zachovať pragmatický harmonogram podobný súčasnému harmonogramu a zároveň vyzýva na včasnú začatie zmierovacieho postupu; pripomína okrem toho, že zavedenie neformálnych mechanizmov dialógu medzi inštitúciami je kľúčové na uľahčenie dosiahnutia dohody pred začatím postupu a aj počas jeho trvania;

33.   je presvedčený, že Lisabonská zmluva posilní právomoci Európskeho parlamentu pod podmienkou, že získa prostriedky na to, aby sa mohol efektívne vyrovnať so sprísneným harmonogramom a zvýšenou potrebou plánovať vopred, ktorú prináša nový postup;

34.   domnieva sa, že v budúcnosti bude mať jeho uznesenie prijaté pred prvým zmierovacím rokovaním väčší význam, pretože Európskemu parlamentu umožní formálne vyjadriť svoje rozpočtové priority pre nasledujúci rozpočtový rok, bez toho, aby bol viazaný taktickými úvahami odvodenými od pozície Rady k návrhu rozpočtu; domnieva sa, že toto uznesenie umožní ostatným inštitúciám jednoznačne rozpoznať priority Európskeho parlamentu pred medziinštitucionálnymi rokovaniami; ďalej poznamenáva, že to Európskemu parlamentu umožní predstaviť počiatočné usmernenia týkajúce sa pilotných projektov a prípravných činností;

35.   pripomína, že tieto priority budú pre Európsky parlament veľmi užitočné ako usmernenia v rámci jeho čítania návrhu rozpočtu, ale tiež ako mandát pre jeho delegáciu pri rokovaniach v zmierovacom výbore;

36.   zdôrazňuje potrebu zorganizovať každoročne v júli trialóg, čo umožní každej z inštitúcií, aby mala jasné informácie o prioritách ostatných strán, a Európskemu parlamentu umožní, aby ostatné inštitúcie oboznámil s obsahom uznesenia k návrhu rozpočtu, ktoré sa prijme v júli;

37.   zdôrazňuje politický význam zavedenia intenzívneho dialógu s partnerskými výbormi národných parlamentov – pri rešpektovaní právomocí každého z nich – o návrhu rozpočtu a prioritách Európskeho parlamentu pre ročný rozpočtový postup;

Zmierovací výbor

38.   poukazuje na význam zmierovacieho výboru v budúcnosti ako inštancie na riešenie politických rozporov medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu; pripomína, že tento výbor musí nájsť do 21 dní dohodu o kompromisnom znení, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho rozpočtový orgán nezamietne; domnieva sa, že pre tento výbor treba zabezpečiť politické zloženie na najvyššej úrovni;

39.   víta skutočnosť, že Lisabonskej zmluve dáva Európskemu parlamentu rozhodujúca úlohu na konci postupu: zdôrazňuje, že

40.   zdôrazňuje, že by bolo žiaduce, aby delegácii Európskeho parlamentu v zmierovacom výbore predsedal predseda Výboru pre rozpočet a aby táto delegácia, ak je to potrebné a bez toho, aby tým bola dotknutá politická povaha menovania jej členov politickými skupinami, zahŕňala okrem členov tohto výboru aj členov špecializovaných parlamentných výborov, ak sa rokovania týkajú konkrétnej otázky patriacej do oblasti ich pôsobnosti;

41.   vyzýva Radu, aby sa v krátkom čase dohodla s Európskym parlamentom na spôsobe činnosti zmierovacieho výboru;

42.   domnieva sa, že zmierovací výbor by mal mať možnosť zísť sa aspoň dvakrát na najvyššej politickej úrovni, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie dohody, a jeho zasadnutiam by mal predchádzať prípravný politický trialóg podľa tradičnej schémy; pripomína nevyhnutnosť rokovacieho politického mandátu pre zástupcov Rady na týchto zasadnutiach;

43.   navrhuje, aby tieto práce pripravovala medziinštitucionálna prípravná skupina zložená z hlavného spravodajcu, zo zástupcov politických skupín za Európsky parlament a zo stáleho zástupcu krajiny vykonávajúcej predsedníctvo Únie, ktorého môžu sprevádzať ostatné dve predsedníctva na úrovni trojky;

44.   pripomína takisto, že inštitúcie sa musia dohodnúť na zložení sekretariátu zmierovacieho výboru, ktorý by mal byť pravdepodobne zložený z úradníkov obidvoch zložiek rozpočtového orgánu za pomoci Komisie;

Poľnohospodárske otázky

45.   upozorňuje na skutočnosť, že pravidlo, na základe ktorého Komisia nemôže meniť svoj návrh rozpočtu po zvolaní zmierovacieho výboru, už neumožňuje využitie tradičného jesenného opravného listu na zohľadnenie aktualizovaných prognóz pre poľnohospodársku politiku a jej vplyvu na rozpočet; domnieva sa, že najvhodnejším postupom v takomto prípade bude, ak Komisia v prípade potreby predloží návrh osobitného opravného rozpočtu v oblasti poľnohospodárstva, len čo budú všetky poľnohospodárske údaje definitívne;

Vzťahy s legislatívnym orgánom

46.   zdôrazňuje, že paralelnosť medzi rozšírením rozpočtovej právomoci Európskeho parlamentu na všetky výdavky Únie a takmer zovšeobecnením spolurozhodovania v legislatívnej oblasti vyzýva k väčšiemu zohľadneniu rozpočtového rozmeru legislatívnej činnosti; preto považuje za nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu medzi Výborom pre rozpočet a rezortnými výbormi, aby bolo možné riadne zohľadniť vplyv legislatívnej činnosti Európskeho parlamentu v oblasti financií, najmä jej vplyv na viacročný finančný rámec a na ročný rozpočet; navrhuje v tejto súvislosti, aby bol súčasťou legislatívnych zmierovacích výborov k otázkam s finančným vplyvom aj člen Výboru pre rozpočet; pripomína v tejto súvislosti činnosť pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu, najmä pokiaľ ide o konkrétne podoby spolupráce parlamentných výborov načrtnuté v tretej predbežnej správe;

47.   pripomína okrem iného, že Lisabonská zmluva rozširuje povinnosť dbať na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na všetky inštitúcie Európskej únie; pripomína, že v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu sa už ustanovuje špecifický postup na zaručenie dodržiavania tejto zásady; domnieva sa, že tento postup by mal byť operatívnejší a výkonnejší;

Nariadenie o rozpočtových pravidlách

48.   víta skutočnosť, že nariadenie o rozpočtových pravidlách sa stáva nariadením, ktoré v súlade s riadnym legislatívnym postupom (spolurozhodovanie) prijíma Európsky parlament a Rada po prijatí stanoviska Dvora audítorov;

49.   pripomína, že Lisabonská zmluva obsahuje základné ustanovenia umožňujúce rozlišovať medzi ustanoveniami súčasnej medziinštitucionálnej zmluvy, ktoré by mali byť súčasťou budúcej medziinštitucionálnej zmluvy, a tými, ktoré by sa mali začleniť skôr do viacročného finančného rámca;

50.   konštatuje však, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo obsahovať všetky ustanovenia nevyhnutné na vymedzenie postupu v súlade s ustanoveniami zmluvy(9) ; domnieva sa, že také ustanovenia by mali pokrývať činnosť zmierovacieho výboru, mechanizmus na začatie, a samozrejme, aktualizáciu ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorých sa priamo dotýkajú zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou (t. j. zrušenie rozlišovania povinných a nepovinných výdavkov, nový postup spolurozhodovania pri prevodoch finančných prostriedkov atď.);

51.   považuje za kľúčové, aby inštitúcie včas dosiahli politickú dohodu o týchto otázkach, aby hneď po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy mohli nastať nevyhnutné zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa nového postupu, a aby v prípade potreby stanovili predbežné ustanovenia, ktoré umožnia hladký priebeh rozpočtového postupu;

52.   vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrh, ktorý Európskemu parlamentu a Rade pomôže dohodnúť sa na uplatnení identifikačných kritérií podľa odseku 49 na súčasnú medziinštitucionálnu zmluvu;

53.   trvá na tom, aby sa tieto zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách nezamieňali s trojročnou revíziou tohto nariadenia, ktorá je naplánovaná na rok 2010;

Vplyv inštitucionálnych zmien a nových právomocí EÚ na rozpočet

54.   konštatuje, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy bude mať vplyv na rozpočet Európskej únie aj v súvislosti s inováciami, ktoré zavádza na inštitucionálnej úrovni, najmä vyzdvihnutie Európskej rady na úroveň inštitúcie a súčasné vytvorenie stáleho predsedníctva, ako aj vytvorenie funkcie vysokého predstaviteľa a Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť, ktorého úlohou bude podpora činnosti vysokého predstaviteľa;

55.   opakovane potvrdzuje svoj zámer plne vykonávať svoje rozpočtové právomoci v súvislosti s inštitucionálnymi inováciami a poukazuje na nevyhnutnosť dosiahnutia včasnej politickej dohody s Radou o financovaní Európskej rady, a najmä jej stáleho predsedníctva, ako aj o financovaní budúceho Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že financovanie tohto útvaru musí byť plne pod kontrolou rozpočtového orgánu;

56.   zdôrazňuje, že v rámci SZBP a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky stanovuje Lisabonská zmluva zavedenie nových postupov na poskytovanie rýchleho prístupu k rozpočtu EÚ a na vytvorenie štartovacieho fondu z príspevkov členských štátov; zdôrazňuje však, že vonkajšie činnosti EÚ by sa zásadne mali financovať z prostriedkov Spoločenstva a len výnimočne, v prípade mimoriadnej udalosti, na základe príspevkov, ktoré nepochádzajú z rozpočtu EÚ,

57.   konštatuje, že Lisabonská zmluva bude mať tiež finančný vplyv, aj keď obmedzený, v súvislosti s novými osobitnými právomocami EÚ; je pripravený, keď nastane čas, analyzovať konkrétne vplyvy vykonávania týchto nových právomocí; zastáva názor, že celkové uplatnenie týchto právomocí sa určite neuskutoční bezprostredne po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ale postupne, ako sa budú vypracúvať príslušné legislatívne návrhy; domnieva sa však, že ich financovanie nesmie byť na úkor financovania súčasných činností EÚ;

Koordinácia s vnútroštátnymi rozpočtami

58.   želá si pozvať národné parlamenty, aby sa zúčastnili na každoročnej spoločnej a verejnej rozprave o hlavných smeroch rozpočtových politík členských štátov a Spoločenstva, ktorá by sa konala pred posudzovaním príslušných návrhov rozpočtov s cieľom vytvoriť už od začiatku rámec na spoločnú reflexiu zameranú na koordináciu vnútroštátnych politík členských štátov a zároveň zohľadniť príspevok Spoločenstva;

59.   konštatuje, že by bolo užitočné, ak by jednotlivé členské štáty každoročne uverejňovali svoje rozhodnutia o rozdelení rozpočtových výdavkov EÚ na jej hlavné ciele v rámci svojich národných rozpočtov a prípadne regionálnych rozpočtov prispievajúcich k plneniu týchto cieľov;

o
o   o

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 143. (3) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214. (4) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373. (5) Článok 312 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (6) Správa z 18. marca 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (A6-0142/2009). (7) Podľa vzoru opísaného v tejto tabuľke na základe správy Výboru pre rozpočet z 26. februára 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia (A6-0110/2009):___________________________________________________________________________________Rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019príp. rozpočet 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020funkčné obdobie 2004 / 2009 2009 / 2014 2014 / 2019VFR preskúmanie 2007 / 2013 2013 / 2016 2017 / 2021 (8) Článok 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (9) Podľa článku 322 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí obsahovať "rozpočtové pravidlá upravujúce najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu".