Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2010 o Giladovi Šalitovi
Európsky parlament
,
– so zreteľom na tretí Ženevský dohovor z roku 1949 a spoločný článok 3 Ženevských dohovorov z roku 1949,
– so zreteľom na medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov z roku 1979,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 18. novembra 2009 k humanitárnej situácii v Gaze, v ktorom sa vyzývajú „tí, ktorí zadržiavajú uneseného izraelského vojaka Gilada Šalita, aby ho bezodkladne prepustili.“,
– so zreteľom na uznesenie Kongresu USA z 18. júla 2006,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Blízkom východe, ktoré obsahovali výzvu na prepustenie Gilada Šalita,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže desiatnika (teraz už seržanta) Gilada Šalita unieslo hnutie Hamas z izraelského územia 25. júna 2006,
B. keďže seržant Šalit má európske (francúzske) a izraelské občianstvo,
C. keďže od únosu je seržant Šalit zadržiavaný v Gaze bez akéhokoľvek styku s vonkajším svetom a sú mu upierané základné práva podľa spoločného článku 3 Ženevských dohovorov z roku 1949 a tretieho Ženevského dohovoru z roku 1949,
D. keďže k zodpovednosti za pokračujúce zadržiavanie seržanta Šalita sa prihlásilo hnutie Hamas, ktoré vyhlásilo, že je zadržiavaný v súlade s tretím Ženevským dohovorom z roku 1949,
E. keďže medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv musia za všetkých okolností dodržiavať všetky strany blízkovýchodného konfliktu,
F. keďže budovanie dôvery medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ktoré má vyústiť do situácie, keď budú oba štáty žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti, je základnou súčasťou mierového procesu,
G. keďže videozáznam z októbra 2009, ktorý ukazuje väzneného vojaka ako drží noviny vydané v Gaze s dátumom pondelok, 14. septembra 2009, je najpresvedčivejším dôkazom o tom, že seržant Šalit je nažive,
1. vyzýva na okamžité prepustenie seržanta Gilada Šalita;
2. vyzýva hnutie Hamas, aby dodržalo slovo a seržantovi Šalitovi udelilo práva a privilégiá v súlade s tretím Ženevským dohovorom z roku 1949;
3. odsudzuje neustále odopieranie základných ľudských práv seržantovi Šalitovi a skutočnosť, že jeho rodine a izraelským a francúzskym orgánom nebolo umožnené získať informácie o jeho zdravotnom stave; vyzýva preto hnutie Hamas, aby bezodkladne umožnilo Medzinárodnému výboru Červeného kríža navštíviť seržanta Šalita a umožnilo mu komunikáciu s jeho rodinou v súlade s tretím Ženevským dohovorom z roku 1949;
4. zdôrazňuje, že je dôležité napredovať k riešeniu v podobe existencie dvoch štátov a víta opätovné začatie rokovaní medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou prostredníctvom sprostredkovateľov;
5. zdôrazňuje, že budovanie vzájomnej dôvery na všetkých stranách vrátane prepustenia významného počtu palestínskych väzňov môže pomôcť pri vytváraní konštruktívnej atmosféry vedúcej k prepusteniu seržanta Šalita;
6. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Izraela, Palestínskej samospráve a Euro-stredomorskému parlamentnému zhromaždeniu.