Európsky parlament ,

–   so zreteľom na samit skupiny G-20, ktorý sa konal 24. – 25. septembra 2009 v Pittsburghu, a na samit tejto skupiny, ktorý sa konal 2. apríla 2009 v Londýne,

–   so zreteľom na samit skupiny G-8, ktorý sa konal 8. – 10. júla 2009 v talianskom meste L'Aquila,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sa stanovujú rozvojové ciele tisícročia (RCT) ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva zacielené okrem iného na odstránenie chudoby a hladu,

–   so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji(1) a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(2) ,

–   so zreteľom na Monterreyský konsenzus schválený na Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v mexickom meste Monterrey v dňoch 18. – 22. marca 2002,

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný plán z Akkry,

–   so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu (MMF) s názvom Vplyv svetovej finančnej krízy na krajiny s nízkymi príjmami – aktualizácia uverejnenú v septembri 2009,

–   so zreteľom na správu MMF s názvom Globálny hospodársky výhľad – podpora hospodárskej obnovy uverejnenú v októbri 2009,

–   so zreteľom na správu MMF s názvom Aktualizovaný svetový hospodársky výhľad uverejnenú v januári 2010,

–   so zreteľom na správu Svetovej banky s názvom Ochrana pokroku: problémy krajín s nízkymi príjmami v období globálnej recesie uverejnenú v septembri 2009,

–   so zreteľom na správu Svetovej banky s názvom Financovanie globálneho rozvoja: plánovanie globálnej hospodárskej obnovy v roku 2009 uverejnenú v júni 2009,

–   so zreteľom na správu Svetovej banky s názvom Svetový hospodársky výhľad – kríza, financie a rast uverejnenú v januári 2010,

–   so zreteľom na Európsku správu o rozvoji za rok 2009 s názvom Prekonávanie zraniteľnosti v Afrike – utváranie nového európskeho prístupu uverejnenú v októbri 2009,

–   so zreteľom na štúdiu, ktorú na základe zadania Komisie vypracovala konzultačná skupina HTSPE, s názvom Program efektívnosti pomoci: výhody európskeho prístupu uverejnenú v októbri 2009,

–   so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN na zisťovanie nedostatkov pri plnení RCT s názvom Posilnenie globálneho partnerstva pre rozvoj v čase krízy uverejnenú v septembri 2009,

–   so zreteľom na správu UNCTAD s názvom Správa o obchode a rozvoji 2009 uverejnenú v septembri 2009,

–   so zreteľom na správu UNCTAD s názvom Najmenej rozvinuté krajiny 2009: správa a riadenie štátu a rozvoja,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o samite FAO a potravinovej bezpečnosti(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(4) ,

–   so zreteľom na svoje vypočutie o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu, ktoré sa konalo 10. novembra 2009, a najmä na vystúpenie profesora Guttorma Schjelderupa o nezákonných peňažných tokoch a daňových rajoch,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 o samite G20 z 24. – 25. septembra 2009 v Pittsburghu(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o nových nástrojoch na financovanie rozvoja v rámci rozvojových cieľov milénia(7) ,

–   so zreteľom spoločné uznesenie prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 3. decembra 2009 v Luande o vplyve finančnej krízy na štáty AKT,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2008 o právnom základe rozhodnutia 2006/1016/ES(8) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov(9) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2009 o podpore rozvojových krajín pri prekonávaní krízy (KOM(2009)0160),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. apríla 2005 s názvom Nové zdroje financovania rozvoja: preskúmanie možností (SEK(2005)0467),

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 18. a 19. mája 2009 týkajúce sa podpory rozvojových krajín pri riešení krízy,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (KOM (2009)0458), na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 17. novembra 2009 o súdržnosti politík v záujme rozvoja a na operačný rámec účinnosti pomoci,

–   so zreteľom na konferenciu OSN o svetovej finančnej a hospodárskej kríze a jej dôsledkoch na rozvoj a so zreteľom na výsledok tejto konferencie schválený Valným zhromaždením OSN v podobe uznesenia 63/303 z 9. júla 2009,

–   so zreteľom na konferenciu o inovatívnom financovaní, ktorá sa konala v Paríži 28. a 29. mája 2009, a na medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja uskutočnenú v Dauhe od 28. novembra do 2. decembra 2008,

–   so zreteľom na odporúčania komisie expertov predsedu Valného zhromaždenia OSN pre reformu medzinárodného peňažného a finančného systému uverejnené v marci 2009,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0034/2010),

A.   keďže rast rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomík predstavoval v roku 2009 len 2,1 % v porovnaní so 6,1 % mierou rastu v roku 2008,

B.   keďže podľa odhadov poklesne objem celosvetového obchodu s tovarom v roku 2009 o 17 %, zatiaľ čo investície do obchodu a infraštruktúry stagnujú v dôsledku úverovej krízy, a keďže najmenej rozvinuté krajiny kríza postihla obzvlášť ťažko,

C.   keďže medzinárodné finančné inštitúcie majú problémy uspokojiť potreby rozvojových krajín a budú vystavené vážnym obmedzeniam v poskytovaní úverov, ak sa nezvýši objem kapitálu,

D.   keďže by sa nemali prehliadať následky svetovej krízy na rozvojové krajiny so stredne vysokými príjmami,

E.   keďže nedostatky v regulácii, dohľade a kontrole finančných trhov, ako aj nedostatky v existujúcich systémoch dohľadu a rýchleho varovania, ako aj niektoré politiky medzinárodných finančných inštitúcií, spôsobili a urýchlili systémovú krízu globálnych rozmerov, ktorá si vyžaduje prehodnotenie existujúcich modelov, ktoré by mali zahŕňať medzinárodné kompenzácie a rozdelenie zaťaženia,

F.   keďže daňové raje poskytujú útočisko na skrývanie peňazí, čím vytvárajú motiváciu na oslabenie riadnej správy, najmä v oblasti daní a právneho štátu; keďže objem nezákonných kapitálových tokov z rozvojových krajín sa odhaduje na 641 až 941 miliárd USD, čo zodpovedá približne desaťnásobku celosvetovej rozvojovej pomoci,

G.   keďže korupcia na celom svete predstavuje podľa výročnej správy Transparency International za rok 2008 50 miliárd USD, čo je takmer polovica objemu svetovej oficiálnej rozvojovej pomoci a investícií nevyhnutných na splnenie cieľov v oblasti pitnej vody a verejného zdravia,

H.   keďže Európska únia je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci vzhľadom na to, že na ňu pripadá približne 60 % globálnej pomoci za rok 2008, zatiaľ čo Komisia predpokladá, že v záväzkoch na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) bude v roku 2009 chýbať 22 miliárd USD,

I.   keďže pokles vo výkonnosti rozvinutých hospodárstiev, ktorý spôsobila svetová kríza, nevyhnutne povedie k poklesu objemu ODA v čase, keď je vonkajšia pomoc pre rozvojové krajiny životne dôležitá,

J.   keďže takmer všetky prísľuby EÚ (99 %) vyplývajú z existujúcich záväzkov; 8,8 miliárd je predfinancovaných, čo znamená riziko, že v prichádzajúcich rokoch bude k dispozícii menej prostriedkov,

K.   keďže európsky prístup k efektívnosti pomoci by mohol v období rokov 2010 až 2015 viesť k zvýšeniu účinnosti o 3 až -6 miliárd EUR ročne,

1.   intenzívne si uvedomuje, že v uplynulých dvoch rokoch došlo k niekoľkým nadväzujúcim globálnym krízam (potravinovej, energetickej, klimatickej, finančnej, hospodárskej a sociálnej), ktoré majú závažný dosah na priemyselné krajiny a krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, ale až zničujúce dôsledky pre chudobné obyvateľstvo v rozvojových krajinách, pričom v celom svete je viac ako 200 miliónov pracovníkov ohrozených extrémnou chudobou a viac ako šestina svetového obyvateľstva trpí hladom;

2.   zdôrazňuje, že povinnosťou EÚ je pomáhať rozvojovým krajinám pri vyrovnávaní sa s bremenom svetovej hospodárskej krízy a zmeny klímy, za ktoré nenesú zodpovednosť; vyzýva preto členské štáty, aby si v plnom rozsahu splnili svoje záväzky týkajúce sa ODA rozvojovým krajinám;

3.   vyzýva na posilnenie záväzkov dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia do roku 2015 a požaduje lepšie koordinovanú činnosť v súvislosti s hodnotením RCT v roku 2010; vyzýva všetky členské štáty, aby preukázali čo najväčšiu podporu samitu OSN venovanom Rozvojovým cieľom tisícročia, ktorý sa uskutoční v roku 2010, a aby sa zhodli na spoločnom postoji prezentovanom na tomto samite;

4.   žiada členské štáty, aby v plnej miere splnili svoje záväzky týkajúce sa ODA tak na dvojstrannej, ako aj na viacstrannej úrovni;

5.   žiada členské štáty, aby zvýšili objem ODA s cieľom dosiahnuť svoj spoločný cieľ, ktorým je podiel 0,56 % ODA z hrubého národného dôchodku (HNP) do roku 2010 a 0,7 % ODA z HND do roku 2015; ďalej žiada, aby urýchlili úsilie o zvýšenie účinnosti pomoci prostredníctvom uplatnenia Parížskej deklarácie a Akčného plánu z Akkry prostredníctvom lepšej koordinácie svojich činností, skvalitnením predvídateľnosti a trvácnosti mechanizmov pomoci, urýchlením frekvencie dodávok pomoci, pokračovaním v odstraňovaní viazania pomoci, ako aj prostredníctvom zvyšovania absorpčnej kapacity príjemcov pomoci; podporuje novú medzinárodnú iniciatívu za transparentnosť pomoci, ktorej cieľom je skvalitnenie dostupnosti a prístupnosti informácií o pomoci, čím sa zvýši legitimita a umožní sa zabezpečiť, aby bola použitá spôsobom, ktorý bude v boji proti chudobe najúčinnejší; vyzýva všetky členské štáty, ktoré sa ešte k tejto iniciatíve nepripojili, aby tak urobili;

6.   zdôrazňuje, že splnenie záväzkov týkajúcich sa ODA je nevyhnutné, no stále nepostačuje na vyriešenie núdzového stavu rozvoja, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby aktívne podporovala existujúce inovatívne nástroje na financovanie rozvoja a aby bezodkladne zabezpečila ďalšie inovatívne zdroje;

7.   so znepokojením berie na vedomie zníženie úsilia, ktoré sa v rámci ODA venuje verejnému zdraviu, najmä pokiaľ ide o práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré je kľúčové na dosiahnutie RCT; konštatuje, že zdravá a silná pracovná sila je základnou podmienkou hospodárskeho rozvoja;

8.   žiada Komisiu, aby pokročila v procese reformy medzinárodnej rozvojovej spolupráce;

9.   zdôrazňuje, že prebiehajúca reforma štruktúry medzinárodnej pomoci by nemala byť krokom späť z hľadiska doposiaľ dosiahnutých výsledkov v oblasti rozvoja a nesmie členským štátom slúžiť ako zámienka na nedodržanie ich sľubov;

10.   domnieva sa, že samotná suma prostriedkov na rozvojovú pomoc nestačí na posúdenie efektivity a účinnosti opatrení rozvojovej pomoci Európskej únie;

11.   domnieva sa, že prioritou by malo byť naďalej prekonanie finančnej a hospodárskej krízy;

12.   zdôrazňuje, že je potrebné naďalej poskytovať pomoc a neustále ju prispôsobovať novým skutočnostiam a podmienkam;

13.   zdôrazňuje, že globálna hospodárska kríza vyžaduje zlepšenie rozvojovej spolupráce v oblasti kvantity i kvality;

14.   zdôrazňuje, že obmedzenie poskytovania úverov spôsobené depresívnym cyklom, pokles objemu medzinárodného obchodu, investícií a prevodov finančných prostriedkov migrantov, sú cesty, ktorými sa kríza preniesla z rozvinutých krajín na rozvojové krajiny, a že Úia musí vo všetkých týchto oblastiach vyvinúť iniciatívy a posilniť svoju úlohu na medzinárodnej scéne zladeným, komplexným a koherentným spôsobom;

15.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pri kontrole svojich nástrojov a politík rozvojovej spolupráce dbali aj na to, aby mali čo najnižšie nežiaduce vplyvy na hospodárstva rozvojových krajín, ako je rastúca závislosť od prostriedkov rozvojovej pomoci s negatívnym vplyvom na rast, mzdy a zamestnanosť, ako aj klientelizmus a korupcia;

16.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zlepšili koordináciu bilaterálnej a multilaterálnej rozvojovej spolupráce, pretože zlá koordinácia je jednou z hlavných príčin nedostatočnej efektívnosti rozvojovej pomoci;

17.   uznáva, že nedostatky v regulácii, dohľade a kontrole finančného sektora, ako aj niektoré politiky finančných inštitúcií, neumožnili zabrániť kríze a namiesto toho jej negatívny dosah ešte posilnili; zdôrazňuje, že na rozdiel od vývoja v rozvinutých krajinách tieto podmienky výrazne znížili schopnosť rozvojových krajín reagovať na hospodársky pokles prijatím fiškálnych stimulačných opatrení;

18.   zdôrazňuje, že na hospodársku a finančnú krízu je potrebná komplexná reakcia, že žiadna finančná inštitúcia, segment trhu alebo jurisdikcia sa nesmie vyňať z regulácie alebo dozoru a že transparentnosť a zodpovednosť všetkých strán musí byť základom nového spôsobu medzinárodného finančného riadenia;

19.   na jednej strane víta lepšie možnosti pre krajiny s nízkymi príjmami prijímať pôžičky poskytnuté medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako aj vyššiu úroveň výdavkov na opatrenia proti chudobe, dôraz na znižovanie chudoby a výdavky na podporu rastu v rozvojových krajinách; vyjadruje však veľké znepokojenie nad možnou hrozbou rozšírenia zadlženia rozvojových krajín ďalšej krízy týkajúcej sa udržateľnosti dlhu, a vyzýva vlády, aby čo najskôr konali s cieľom reformy medzinárodných finančných inštitúcií;

20.   vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala uplatňovaním návrhu Svetovej banky týkajúceho sa založenia fondu na pomoc, ktorého cieľom je financovanie potravinovej bezpečnosti, sociálnej ochrany a ľudského rozvoja;

21.   žiada vedúcich predstaviteľov skupiny G-20, aby bezodkladne realizovali záväzok, ktorý prijali na samite v Pittsburghu v septembri 2009, týkajúci sa reformy globálnej štruktúry rozvoja a aby v tomto rámci presunuli aspoň 5% podielov svojich kvót v MMF rozvíjajúcim sa a rozvojovým ekonomikám a aspoň 3% hlasovacích práv v Svetovej banke rozvojovým krajinám a krajinám s prechodnou ekonomikou;

22.   zdôrazňuje potrebu reformy usporiadania svetového hospodárstva, aby sa zabezpečilo lepšie zastúpenie rozvojových krajín v rozhodovacích fórach; na tieto účely navrhuje rozšíriť skupinu G20 najmenej o jedného zástupcu rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, ktorým by mohla byť v súčasnosti predsedajúca krajina G77;

23.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť podpore, ochrane dôstojnej práce a boju proti diskriminácii žien a detskej práci v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce, ktorej úloha by sa mala posilniť;

24.   zdôrazňuje potrebu posunu k takému medzinárodnému systému riadenia, ktorý bude chrániť najohrozenejších ľudí a krajiny, predovšetkým tých, ktorí boli najviac zasiahnutí krízou a ktorí nemajú k dispozícii efektívne záchranné siete;

25.   konštatuje, že členské krajiny MMF schválili poskytnutie 250 miliárd USD zvláštnych práv čerpania a že z nich je iba 18 miliárd USD určených pre rozvojové krajiny; naliehavo žiada členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby posúdili Sorosov návrh na to, aby bohaté krajiny poskytli svoje zvláštne práva čerpania fondu pre celosvetové verejné statky, ako je napr. boj proti zmene klímy a chudobe;

26.   žiada Radu a Komisiu, aby sa zasadzovali za zvýšenie prostriedkov medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré bolo dohodnuté na samite G20;

27.   žiada Radu a Komisiu, aby podporovali ambicióznu reformu MMF;

28.   žiada o posilnenie makroekonomickej spolupráce v rámci G20, posilnenie úlohy systému OSN a reformu medzinárodných finančných inštitúcií na zabezpečenie zladenej reakcie na krízu a jej dôsledky v rozvojových krajinách;

29.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančný sektor do plnej miery nevyvodil dôsledky z tejto bezprecedentnej krízy napriek tomu, že mu bola poskytnutá obrovská štátna pomoc; víta v tejto súvislosti záväzok vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G-20 vyjadrený na samite v Pittsburghu v septembri 2009, že zabezpečia, aby finančný sektor uhradil náklady krízy, ktoré dosiaľ znášali daňoví poplatníci, iní občania a verejné služby tak vo vyspelých ekonomikách, ako aj v rozvojových krajinách;

30.   je presvedčený, že zdanenie bankového systému by bolo spravodlivý príspevok finančného sektora ku globálnej sociálnej spravodlivosti; požaduje stanovenie medzinárodnej dane z finančných transakcií, aby sa celkový daňový systém stal spravodlivejším a aby sa získali ďalšie zdroje na financovanie rozvoja a celosvetových verejných statkov, najmä na prispôsobenie sa rozvojových krajín zmene klímy a jej vplyvom;

31.   vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o tom, ako môže zdanenie medzinárodných finančných transakcií pomôcť o. i. pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia RCT, náprave globálnej nerovnováhy a podpore udržateľného rozvoja na celom svete;

32.   žiada, aby sa správa Medzinárodného menového fondu o príspevku finančného systému k platbe zaťažení spojených s rozličnými intervenciami vlád, pripravovaná na ďalšiu schôdzu G20, zaoberala všetkými priamymi a nepriamymi zaťaženiami verejných financií, a najmä ich dôsledkami na rozpočty rozvojových krajín;

33.   s veľkým znepokojením konštatuje, že v roku 2010 sa v rozvojových krajinách očakáva nedostatok financií vo výške 315 miliárd USD, a že rastúca fiškálna núdza v najzraniteľnejších krajinách ohrozuje 11,6 miliárd USD základných výdavkov na vzdelávanie, zdravotníctvo, infraštruktúru a sociálnu ochranu; považuje preto za vhodné preskúmať dôvody na uzavretie dohody s veriteľskými krajinami, na základe ktorej by sa pre najchudobnejšie krajiny zaviedlo dočasné moratórium alebo zrušenie dlhov, čo by im umožnilo zaviesť proticyklickú fiškálnu politiku na zmiernenie závažných následkov krízy; navrhuje vyvinúť úsilie na uľahčenie opatrení pre transparentné urovnávanie dlhov arbitrážou;

34.   víta iniciatívu členských štátov zaviesť dobrovoľné poplatky z emisií z leteckej a námornej dopravy, ktoré by slúžili ako príspevok k financovaniu nákladov na opatrenia na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových krajinách, a vyzýva všetky členské štáty, aby zvážili zavedenie podobných poplatkov;

35.   v súlade so svojim uznesením 21. októbra 2008 vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa v rámci systému obchodovania s emisiami Európskej únie dohodli na venovaní najmenej 25 % príjmov pochádzajúcich z aukcií s emisnými kvótami na podporu rozvojových krajín s použitím verejných investícií pri riešení následkov zmeny klímy;

36.   žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali všetky opatrenia na boj proti zmene klímy, ktorej hlavnými obeťami sú rozvojové krajiny, a v tejto súvislosti kládli dôraz na primeraný transfer technológií;

37.   žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali ďalšiu pozornosť spojeniu medzi ekologickou krízou a krízou rozvoja, a žiada, aby sa udržateľný rozvoj a tzv. zelený rast stali strategickými prioritami EÚ; žiada EÚ, aby vyčlenila ďalšie peniaze na pnenie záväzkov boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách zohľadňujúc rastúci počet environmentálnych utečencov;

38.   víta záväzok Európskej rady z októbra 2009 neoslabovať rozvojové ciele tisícročia v oblasti potláčania zmien klímy; nalieha na Radu, aby čo najskôr a v rámci záverov kodanského samitu a kompromisov G20 odsúhlasila pevné finančné záväzky, ktoré umožnia rozvojovým krajinám vyrovnávať sa so zhoršujúcimi klimatickými podmienkami a zabezpečiť, aby pomoc, ktorú potrebujú v dôsledku hospodárskej krízy, neviedla k ich opätovnej nadmernej zahraničnej zadlženosti;

39.   zdôrazňuje zásadný význam prevodov finančných prostriedkov migrantov ako kapitálu smerujúceho priamo do rúk cieľových skupín obyvateľstva v rozvojových krajinách, ktoré by ich dokázali rýchlo využiť na naliehavé potreby; žiada členské štáty a prijímajúce krajiny, aby umožnili uskutočňovanie prevodov finančných prostriedkov migrantov, a aby sa usilovali o zníženie nákladov na tieto prevody;

40.   víta záväzok vedúcich predstaviteľov krajín G8, ktorý prijali na samite v talianskej L'Aquile v júli 2009, znížiť do 5 rokov náklady na prevody finančných prostriedkov migrantov z 10 % na 5 %; domnieva sa, že lepšia hospodárska súťaž na trhu a širší regulačný rámec sú zásadnými opatreniami na zníženie transakčných nákladov na prevody finančných prostriedkov migrantov, a to za súčasného urýchleného zavádzania nových technológií a podpory finančného začlenenia chudobných obyvateľov v rozvojových krajinách;

41.   podporuje vytváranie spoločných verejno-verejných a verejno-súkromných rozvojových iniciatív na základe verejného vedenia za podpory súkromných darcov a v súlade s prioritami partnerských krajín, ktoré môžu byť prostriedkom na zvýšenie zodpovedných a udržateľných priamych investícií do rozvojových krajín a uľahčenie prenosu technológií;

42.   pripomína kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a decentralizovanej spolupráce vo vysporiadaní sa s hospodárskou krízou a v rozvojovom procese; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby decentralizáciu v rozvojových krajinách stanovila ako jednu z prioritných oblastí financovania z prostriedkov európskej pomoci rozvojovým krajinám;

43.   víta schválenie mechanizmu FLEX pre ohrozenosť určeného na podporu krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT), ktoré spĺňajú určité kritériá, pri riešení sociálnych dôsledkov krízy a naliehavo požaduje rýchle poskytnutie prostriedkov; znova však zdôrazňuje znepokojenie nad tým, ako zamýšľa Komisia vyplniť v nasledujúcich rokoch finančnú medzeru spôsobenú poskytnutím rozpočtovej podpory na začiatku rozpočtového obdobia;

44.   považuje obchod za hlavnú hybnú silu rastu a znižovania chudoby v rozvojových krajinách a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili svoj medzinárodný vplyv na to, aby bol rozvoj naďalej stredobodom dauhaského kola rokovaní, a na dosiahnutie úspešného, spravodlivého a na rozvoj zameraného ukončenia dauhaského kola rokovaní a aby súčasne posilnili orientáciu politiky EÚ v oblasti pomoci obchodu na chudobných;

45.   zdôrazňuje, že podľa článku 208 ZFEÚ musí Európska únia vykonávať svoje politiky v oblasti obchodu, bezpečnosti, migrácie, poľnohospodárstva a v iných oblastiach koherentným spôsobom s cieľom umožniť, aby z nich na jednej strane čerpali výhody rozvojové krajiny, a na druhej strane, aby podporovali spravodlivý finančný a obchodný systém podporujúci rozvoj;

46.   pripomína, že zásada súdržnosti politiky v záujme rozvoja, ktorá je ustanovená v zmluvách EÚ, je základnou koncepciou na splnenie RCT; nalieha na EÚ, aby vypracovala takú obchodnú politiku, ktorá bude súdržná a v súlade s dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia; žiada vypracovanie pevných právnych mechanizmov, ktoré by zabezpečili zodpovednosť EÚ za plnenie záväzkov, pokiaľ ide o súdržnosť politiky;

47.   žiada lepšiu súdržnosť rozvojovej pomoci s inými politikami EÚ; konštatuje, že napríklad uvádzanie na trh dotovaných poľnohospodárskych výrobkov EÚ môže prekážať vzniku zdravých trhov pre výrobky chudobných miestnych poľnohospodárov, a môže tak narúšať úsilie projektov, ktoré sa snažia o zlepšenie miestneho poľnohospodárstva;

48.   je presvedčený, že vyvážené, spravodlivé a na rozvoj orientované zakončenie kola rokovaní z Dauhy by mohlo urýchliť hospodárske oživenie po kríze a prispieť k zmierňovaniu chudoby v rozvojových krajinách, vytvoreniu kvalitných pracovných miest a zníženiu spotrebiteľských cien; je preto veľmi znepokojený nedostatkom pokroku v kole rokovaní z Dauhy;

49.   konštatuje, že na dosiahnutie lepšej finančnej stability a na zlepšenie fungovania globálneho obchodného systému v rámci WTO je nutné pokročiť bližšie k novému medzinárodnému menovému a finančnému systému, ktorý bude založený na multilaterálnych pravidlách riešiacich špecifické problémy rozvojových krajín a ktorý bude patriť do rámca OSN;

50.   pripomína, že cieľom stratégie s názvom Pomoc obchodu je pomáhať rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám pri rokovaniach o obchodných dohodách, pri ich uplatňovaní a využívaní ich výhod s cieľom rozšíriť ich obchod a zrýchliť odstraňovanie chudoby; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili splnenie záväzkov celej EÚ poskytovať 2 miliardy EUR ročne do roku 2010; žiada Komisiu, aby predložila podrobné informácie a čísla o rozpočtových riadkov, prostriedky z ktorých sa využívajú na financovanie pomoci súvisiacej s obchodom a stratégie Pomoc obchodu (popri rozpočtovému riadku 20 02 03) a na celkové financovanie stratégie Pomoc obchodu z rozpočtu EÚ;

51.   opätovne potvrdzuje skutočnosť, že dohody o hospodárskom partnerstve by sa mali považovať za nástroj na podporu rozvoja a nemali by sa považovať len za nástroje medzinárodného obchodu, naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula úsilie o rýchle zavŕšenie rokovaní pri súčasnom zohľadnení spôsobov, akými môžu ustanovenia týchto dohôd ovplyvniť schopnosť rozvojových krajín zvládnuť krízu;

52.   poznamenáva, že výrazný pokles príjmov z vývozu v mnohých rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách, znížil rast a rozvoj južných krajín; vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách, najmä o dohodách o hospodárskom partnerstve, a pri ich uplatňovaní posilnila súdržnosť politík EÚ pre rozvoj a okrem iného podporu dôstojnej práce, blahobytu a vytvárania pracovných miest a aby zabezpečila primeranú asymetriu a prechodné obdobia v obchodných záväzkoch a tiež rešpektovanie priorít jednotlivých krajín, ako aj primerané konzultácie s kľúčovými subjektmi a občianskou spoločnosťou;

53.   domnieva sa, že tie rozvojové krajiny, ktoré sú v mimoriadnej miere závislé od finančných prostriedkov z rozvojovej pomoci a sú veľmi orientované na vývoz, sú dosiaľ najviac zasiahnuté krízou, pretože finančné toky zo severu na juh sa stále oslabujú a domáce trhy v mnohých rozvojových krajinách sú príliš slabé na to, aby kompenzovali pokles vývozu;

54.   žiada Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie závislosti krajín AKT od vývozu a posúdila jeho súlad s rozvojovými cieľmi stanovenými v strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny;

55.   víta uzatvorenie dohody o globálnom systéme obchodných preferencií, mechanizmu, ktorý vytvorilo 22 rozvojových krajín s cieľom obmedziť clá a iné prekážky vývozu tovaru, s ktorým navzájom obchodujú v snahe zabezpečiť zvýšiť objem obchodu Juh–Juh a aby sa tento obchod stal nezávislejším od turbulencií vo svetovom obchode.;

56.   je presvedčený o tom, že protekcionizmus nie je správnou reakciou na krízu, a zdôrazňuje svoju výzvu EÚ, aby priložila ruku k dielu odstránením obchodných prekážok a znížením únijných a iných dotácií deformujúcich obchod, ktoré majú pre rozvojové krajiny také negatívne dôsledky;

57.   zastáva názor, že rozvojová politika EÚ by mala rešpektovať záujmy EÚ i rozvojových krajín a domnieva sa, že vzájomné otvorenie trhov by sa nemalo dosiahnuť na úkor hospodárskej stability v rozvojových krajinách, a požaduje rovnocenné kontrolné a regulačné systémy; žiada Komisiu, Radu a EIB, aby ako prioritu rozvojovej spolupráce určili poskytovanie mikroúverov malým a stredným podnikom a drobným poľnohospodárom, a tým podporovali trvalo udržateľné regionálne hospodárske štruktúry;

58.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila opatrenia prijaté na plnenie jej dlhodobých cieľov rozvoja, a zároveň pripravujúc na pokračujúci rozvoj a humanitárnu pomoc počas obdobia, keď je bremeno krízy na rozvojové krajiny najťažšie;

59.   zdôrazňuje, že rozsah, hĺbka a zložitosť finančnej krízy súvisia s odtrhnutím vývoja finančníctva od reálnej ekonomiky, zvyšujúcou sa svetovou nerovnováhou a zhoršujúcimi sa ekologickými problémami na našej planéte, ktoré je nutné napraviť, aby sa hospodársky systém dostal na cestu globálneho udržateľného rozvoja;

60.   vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že negatívny dosah daňových rajov môže predstavovať neprekonateľnú prekážku pre hospodársky rozvoj v chudobných krajinách tým, že zasahujú do suverenity iných krajín, znižujú efektívnosť finančných trhov a rozdelenia zdrojov, poškodzujú daňové systémy jednotlivých štátov a zvyšujú náklady výberu daní, vytvárajú podnety na páchanie hospodárskej kriminality a ohrozujú súkromné príjmy, dobrú správu vecí verejných a hospodársky rast, a tým bránia rozvojovým krajinám investovať do verejných služieb, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia a blahobytu jednotlivcov;

61.   zdôrazňuje, že daňové raje a offshore centrá podnecujú stratégiu vyhýbania sa plateniu daní (napríklad fingované ceny prevodov), daňové úniky a nezákonný únik kapitálu; zdôrazňuje predovšetkým, že daňové podvody v rozvojových krajinách vedú k ročným stratám daňových príjmov, ktoré zodpovedajú desaťnásobku rozvojovej pomoci poskytovanej rozvinutými krajinami; preto vyzýva členské štáty, aby boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu z rozvojových krajín považovali za svoju najväčšiu prioritu; v tomto kontexte opakuje svoje presvedčenie, že by sa mala globálne rozšíriť a uskutočňovať mnohostranná automatická výmena informácií;

62.   konštatuje, že na svete existujú desiatky daňových rajov, ktoré využívajú dokonca aj niektoré spoločnosti so sídlom v krajinách OECD, aby sa vyhli plateniu daní v tých rozvojových krajinách, v ktorých uskutočňujú ziskové činnosti, alebo vo svojich domovských krajinách; žiada Komisiu, aby predložila správu o možnostiach globálneho rozšírenia automatickej výmeny informácií a uplatňovania sankcií pre nespolupracujúce daňové raje a ich užívateľov a o tom, ako sa vypracúvanie správ o ziskoch a zaplatených daniach v jednotlivých krajinách môže stať pravidlom pre nadnárodné spoločnosti v EÚ;

63.   uznáva, že dohodami o výmene informácií týkajúcich sa daní sa neodstránia škodlivé štruktúry oddelených daňových systémov ani absencia verejných registrov, ani sa nimi nevynúti poskytovanie účtovných informácií, audity či uchovávanie záznamov; víta úsilie krajín skupiny G20 a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podniknúť opatrenia proti daňovým rajom , avšak s poľutovaním konštatuje, že stanovené kritériá, dohody o výmene informácií týkajúcich sa daní ani súčasné postupy nebudú stačiť na vyriešenie problému daňových rajov a nezákonných finančných tokov; vyzýva OECD, štáty skupiny G20 a Európsku úniu, aby prijali prísnejšie kritériá určovania daňových rajov, aby sa usilovali o dosiahnutie medzinárodne záväznej, mnohostrannej dohody o automatickej výmene informácií týkajúcich sa daní a aby stanovili opatrenia pre prípad jej nedodržania;

64.   vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné finančné inštitúcie, aby podporovali rozvojové krajiny pri konsolidovaní svojich príjmov a aby podporovali budovanie kapacít v oblasti daní;

65.   konštatuje, že polovica všetkých nezákonných finančných tokov z rozvojových krajín súvisí nesprávnym stanovovaním obchodných cien, a opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na prijatie novej záväznej globálnej finančnej dohody, ktorá nadnárodné spoločnosti vrátane ich dcérskych spoločností prinúti, aby automaticky zverejňovali dosiahnuté zisky a zaplatené dane podľa jednotlivých krajín s cieľom zaručiť transparentnosť, pokiaľ ide o hodnoty predaja, ziskov a daní v každej jurisdikcii, v ktorej majú sídlo;

66.   vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala sociálnu a environmentálnu zodpovednosť podnikov s cieľom umožniť efektívnu kontrolu sociálnych a environmentálnych vplyvov, ako aj v oblasti dodržiavania ľudských práv v rámci činností nadnárodných podnikov a ich dcérskych spoločností v rozvojových krajinách;

67.   so znepokojením konštatuje, že ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie rozvojových krajín by mohlo viesť k neprijateľne vysokej úrovni nezamestnanosti a zvýšeniu ekonomickej migrácie; dodáva, že takéto migračné toky by mohli viesť k úniku mozgov z rozvojových krajín a poškodiť ich ďalší hospodársky rast;

68.   konštatuje potrebu skutočného zlepšenia bankových systémov v rozvojových krajinách ako konkrétneho opatrenia na poistenie investícií a rozvoja a rastu finančného sektora, odmeňovania migrantov a obchodných a iných príslušných výmen vedúcich k sociálnej súdržnosti a politickej a hospodárskej stabilite;

69.   víta iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR) vedenú Úradom OSN pre drogy a kriminalitu a Svetovou bankou, ktorá má pomôcť rozvojovým krajinám v boji proti korupcii, trestnej činnosti a daňovým únikom, a vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii;

70.   zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvojové krajiny pri budovaní účinných kapacít, aby vo vlastnom záujme zvyšovali boj proti korupcii, posilňovali dodržiavanie pravidiel právneho štátu, dobrú správu a transparentnosť verejných financií s cieľom zlepšiť predvídateľnosť rozpočtu, jeho plnenie a kontrolu; zdôrazňuje význam parlamentného dozoru nad verejnými financiami; trvá na potrebe zlepšenia medzinárodných účtovných noriem s cieľom zabrániť vyhýbaniu sa plateniu daní a daňovým únikom vrátane požiadavky, aby nadnárodné spoločnosti vypracúvali finančné správy podľa jednotlivých krajín;

71.   víta skutočnosť, že Európska investičná banka uplatňuje svoju aktuálnu politiku voči zámorským (offshore) finančným centrám; žiada EÚ, členské štáty a EIB, aby prevzali vedúcu úlohu v boji proti daňovým rajom tým, že prijmú pravidlá verejného obstarávania a vynakladania verejných prostriedkov, ktoré zakážu všetkým spoločnostiam, bankám či iným inštitúciám zaregistrovaným v daňových rajoch prístup k využívaniu verejných prostriedkov; vyzýva EIB, aby v rámci svojich rozšírených usmernení zvážila, či nie je potrebné, aby spoločnosti a finanční sprostredkovatelia podávali správy o svojich činnostiach v jednotlivých krajinách;

72.   konštatuje, že EIB vyvinula úsilie o zabezpečenie toho, aby neposkytovala svoje záruky a investície prostredníctvom daňových rajov; žiada EIB, aby prijala potrebné dodatočné opatrenia na zabezpečenie toho, že sa tak nestane nepriamo; žiada EIB, aby informovala o vykonávaní svojej politiky v súvislosti so zahraničnými finančnými centrami; žiada EIB, aby bola zvlášť opatrná pri stanovovaní podmienok alebo kritérií podmienenosti, ktoré musia byť v súlade s politickými cieľmi EÚ, ako aj s koncepciou dôstojnej práce podľa MOP, aby sa zabezpečila maximálna účinnosť pomoci, zapojenie miestnych podnikov a podpora boj proti korupcii; zastáva názor, že EIB by mala zamerať svoju personálnu politiku na odbornosť v environmentálnej a rozvojovej oblasti;

73.   považuje prebiehajúce hodnotenie vonkajšej úverovej činnosti EIB a dohôd o spolupráci v polovici obdobia, ktoré má byť dokončené v roku 2010 a v rámci ktorého Európsky parlament pôsobí ako spoluzákonodarca, za veľkú príležitosť na posilnenie úlohy EIB v rozvojovej spolupráci so základným cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia do roku 2015; domnieva sa, že by sa tým tiež zabezpečilo popredné miesto projektov zameraných na znižovanie chudoby;

74.   odsudzuje tendenčný pokles investícií do poľnohospodárstva rozvojových krajín od osemdesiatych rokov a žiada Komisiu, aby urýchlene stanovila ako prioritu potravinovú bezpečnosť a potravinovú bezpečnosť v rámci rozvojových politík Európskej únie, a aby následne podporila poľnohospodárstvo, najmä potravinárstvo a rozvoj vidieka;

75.   domnieva sa, že jednou z hlavných prekážok hospodárskeho rozvoja v rozvojových krajinách je obmedzený prístup potenciálnych podnikateľov k pôžičkám a mikroúverom; ďalej zdôrazňuje otázku záruk za pôžičky, ktoré vo väčšine prípadov nie sú dostupné; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby podstatne posilnili programy prístupu k úverom a mikroúverom;

76.   žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na uľahčenie prístupu rozvojových krajín k úverom vrátane výraznej kapitalizácie multilaterálnych rozvojových bánk a vypracovali rámec na udeľovanie licencií rôznym poskytovateľom finančných služieb, ktorý by bol v súlade s potrebami miestnych obyvateľov;

77.   vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní návrhu na rozhodnutie o mandáte EIB na poskytovanie zahraničných úverov po preskúmaní v polovici obdobia v plnej miere zohľadnila odporúčania obsiahnuté v tejto správe;

78.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, organizáciám OSN, MMF a Svetovej banke, guvernérom MMF a Svetovej banky z členských štátov EÚ, ako aj krajinám skupiny G20.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Závery Rady 9558/07, 15. máj 2007. (3) Prijaté texty, P7_TA(2009)0102. (4) Prijaté texty, P7_TA(2009)0029. (5) Prijaté texty, P7_TA(2009)0028. (6) Prijaté texty, P6_TA(2009)0185. (7) Ú. v. EÚ C 290, 29.11.2006, s. 396. (8) Vec C-155/07, Európsky parlament / Rada Európskej únie ; Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008, s. 2. (9) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63.